Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoCsp/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123204678
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123204678.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a členov senátu
JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX/X, E., zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Mgr. Ondrej BARNA, so sídlom Zámocká 529/34, Stropkov, o zaplatenie

1.003,13 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 4.10.2023, č.k.
K2-41Csp/65/2023-140

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.003,13 € s 5 % ročným úrokom z omeškania z istiny

1.003,13 € od 17.9.2022 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a o trovách konania
rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, pričom o výške
nároku rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (II.).

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe z 30.12.2022, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 1.003,13 € s 5 % ročným úrokom z omeškania z istiny

1.003,13 € od 17.9.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu v podstatnom odôvodnil tým,
že jeho právny predchodca, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147,
Piešťany, IČO: 36 234 176, uzavrel so žalovanou dňa 26.11.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
Zmluvu o revolvingovom úvere. Zmluvou o revolvingovom úvere bol žalovanej poskytnutý bezúčelový
revolvingový úver vo výške 500 € (výška úverového rámca) za nasledovných podmienok: výška
mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky (min. 12 €), ročná úroková sadzba 26,28 %, mesačná úroková

sadzba 2,19 %, RPMN: 38,7 %, priemerná hodnota RPMN: 23,8 %. Celková čiastka splatená
spotrebiteľom : 590,75 €, termín splatnosti splátok: 20. deň v mesiaci (č.l. 23-27). Vzhľadom k tomu, že
žalovaná si neplnila povinnosti zo zmluvy o revolvingovom úvere, právny predchodca žalobcu vyzval
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy prostredníctvom výzvy zo dňa 12.7.2021. Žalobca toto tvrdenie
preukazoval predložením výzvy, podacím hárkom č. EPH245482011 zo dňa 12.7.2021 a doručenkou
č. RF356783046SK (č.l. 74-76). Keďže k úhrade dlžnej sumy nedošlo, právny predchodca žalobcu

výzvou zo dňa 30.8.2021 vyzval žalovanú k splateniu celého úveru v lehote 15 dní od spísania výzvy.
Toto tvrdenie žalobca preukazoval predložením výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 30.8.2021 (čl.
53), podacím hárkom zo dňa 31.8.2021 (čl. 54) a vrátením neprevzatej zásielky (čl. 103). Zmluvou
o postúpení pohľadávok č. 01/2022 zo dňa 16.9.2022 (ktorá nadobudla účinnosť dňa 20.9.2022),
spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej v celkovej výške
3.843,77 € (č.l. 15-22) na žalobcu. Túto skutočnosť spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. oznámila

žalovanej formou doporučenej listovej zásielky pod č. F. XXXXXXXXXXX zo dňa 21.9.2022. Z prehľadu
žalobcu na č.l. 56-58 a 59-60 mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalovaná celkovo čerpalaod právneho predchodcu žalobcu 12.484,45 € a uhradila mu 11.481,32 €. Žalovaná suma 1.003,13
€ predstavuje rozdiel medzi takto čerpanou a uhradenou sumou, a zvyšok postúpenej pohľadávky si
žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 52, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1, § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, a podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Zmluvu uzavretú medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanou posúdil ako spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. OZ a vzhľadom k tomu,
že žalobca sa v danej veci domáhal zaplatenia sumy 1.003 € bez úrokov, poplatkov, pokút, nebolo
podľa úvahy súdu potrebné podrobiť túto zmluvu skúmaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že revolvingový úver umožňuje čerpať poskytnuté finančné prostriedky
opakovane, bez toho, aby bolo potrebné žiadať banku o povolenie čerpania. Ak klient vyčerpá časť alebo
celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo alebo postupne, stále má k dispozícii

nevyčerpanú časť úverového rámca, ktorá sa každou splátkou zvyšuje. Štandardnú splátku, ktorú bola
žalovaná povinná plniť, prvoinštančný súd právne posúdil ako opakujúce sa plnenie v existujúcom
záväzkovom vzťahu na dobu neurčitú a nie ako plnenie dlhu v splátkach a v tomto kontexte ustálil,
že na právne vzťahy s opakujúcimi sa plneniami nemožno aplikovať § 565 OZ a právny predchodca
žalobcu nebol povinný dodržať ani ust. § 53 ods. 9 OZ. Z prehľadu platieb žalovanej súd prvej inštancie

uzavrel, že poslednú úhradu realizovala v decembri 2020. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa
30.8.2021 vyzval žalovanú na úhradu celého dlhu v lehote 15 dní od spísania danej výzvy. Keďže
žalovaná v stanovenej lehote pohľadávku neuhradila, právny predchodca žalobcu si podľa posúdenia
prvoinštančného súdu mohol uplatniť pohľadávku na súde odo dňa 15.9.2021 a premlčacia doba by tak
uplynula dňa 15.9.2024. Vzhľadom na to, že žaloba v danej veci bola podaná na súde dňa 30.12.2022,

súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si pohľadávku uplatnil včas.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, pretože bol v celom rozsahu v konaní úspešný.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd
zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Má za to, že v danej
veci nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, pretože absentoval jej určitý

a jasný prejav vôle. V tejto spojitosti poukázala na to, že hlavným dôvodom, pre ktorý uzatvárala
zmluvu o spotrebiteľskom úvere bola potreba nákupu spotrebného tovaru u dodávateľa zaoberajúceho
sa predajom elektroniky. To, že uzavrela aj zmluvu o revolvingovom úvere, v čase podpisu zmluvy
nevedela, a teda to ani nebolo v jej reálnom záujme. Argumentovala, že zmluva bola formulárového typu
a nemala možnosť ovplyvniť jej obsah, podpisovala ju len elektronicky. Nestotožnila sa so spôsobom

akým súd prvej inštancie posúdil ňou vznesenú námietku premlčania a v tomto kontexte mu vytýkala, že
neustálil, z akých chýbajúcich plnení bola celková suma dlhu zložená. Miesto toho súd prvej inštancie
prebral tvrdenia žalobcu, ktorý dlžnú sumu stanovil len podľa vlastnej úvahy. Skutočnosť, kedy uhradila
poslednú splátku, resp. akú splátku neuhradila, nie je podľa jej názoru právne významná. Vysvetlila,
že mesačná splátka mala predstavovať vždy 4% z dlžnej čiastky a ak sa v tomto dôsledku menila

v čase podľa jej čerpaní a plnení, musela sa meniť aj výška splátky, čo nebolo v konaní preukázané.
Vyjadrila presvedčenie, že súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal aktívnou vecnou legitimáciou
žalobcu a pochybil aj vtedy, ak priznal žalobcovi nárok nad rámec jeho petitu. Na podporu svojich tvrdení
poukázala na rozhodnutie Okresného a Krajského súdu v Žiline.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Má za to, že objasnil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu a k svojim tvrdeniam predložil
všetky potrebné dôkazy. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku podal vysvetlenie k všetkým
skutočnostiam, ktoré žalovaná namietala v podanom odvolaní.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
(§ 362 v spojení s § 367 ods. 2 C.s.p.) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 C.s.p. a z hľadísk
odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., sprihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
8. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p..

9. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody sú v danej veci naplnené.

11. Žalovaná svojimi odvolacími námietkami nastolila predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť
záveru súdu prvej inštancie týkajúceho sa aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby. Žalobca
odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 01/2022 zo
dňa 16.9.2022 (účinnosť nadobudla dňa 20.9.2022), ktorou mu spoločnosť Home Credit Slovakia a.s.

postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia
tvrdenéhoprávanastranežalobcu)alebopasívnej(existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného)
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma ex offo v každom

štádiu konania, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010 sp.zn. 2Cdo/205/2009). Nedostatok
aktívnej, či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. Splnenie
podmienky aktívnej legitimácie je základným predpokladom úspechu žalobcu v konaní.

13. Súd prvej inštancie pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, so zreteľom na
spotrebiteľský charakter právneho vzťahu strán, v ktorom žalovaná ako spotrebiteľka požíva zvýšenú
ochranu, medzi iným tiež i pred nepriaznivými dôsledkami dispozície s pohľadávkou, napriek vzneseným
námietkam žalovanej v priebehu konania, dôsledne neskúmal, či žalobca uniesol dôkazné bremeno na
preukázanie, že mu svedčí aktívna vecná legitimácia v spore a uspokojil sa len s predloženou Zmluvou

o postúpení pohľadávky žalovanej vychádzajúc z mylného predpokladu, že v danej veci nebolo možné
aplikovať § 565 OZ a že žalobca nemusel dodržať § 53 ods. 9 OZ, pretože v Zmluve o revolvingovom
úvere nebolo dojednané plnenie v splátkach, ale opakujúce sa plnenie.

14. Revolvingový úver je variáciou spotrebiteľského úveru a možno ho čerpať opakovane. Poskytuje sa

voformepovolenéhoprečerpaniaalebokreditnejkarty(úverovákarta).Ideošpeciálnytypúveru,ktorého
výška sa neustále dopĺňa po stanovenú hranicu. Jeho podstata spočíva v tom, že veriteľ poskytne
klientovi úverový rámec a umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať
o povolenie čerpania veriteľa. Ak klient čerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú
sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak

vyčerpanú sumu spláca postupne, má k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná, a
ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 10 pre
tento typ úveru (úver formou povoleného prečerpania) explicitne predpokladá spôsob určenia splatnosti
úveru buď na požiadanie veriteľa (§ 563 OZ), alebo uplynutím lehoty troch mesiacov. Zákonná úpravatak predpokladá možnosť určiť, že splatnosť úveru formou povoleného prečerpania môže byť určená
aj na požiadanie veriteľa (§ 563 OZ). Tým však nie je vylúčené, aby forma plnenia tohto typu úveru,
nadväzujúcajnaurčenieokamihujehosplatnosti,boladohodnutávsplátkach.Spôsoburčeniasplácania

úveru, resp. okamih jeho splatnosti je tak závislý od výsledku kontraktácie zmluvných strán.

15. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom Zmluvy o revolvingovom úvere a Úverových podmienok
spotrebiteľského a revolvingového úveru zistil, že revolvingový úver (úver z karty) ako druhý produkt
zmluvy bol dohodnutý na dobu neurčitú a uvedenú skutočnosť tvrdí aj žalobca. Spornosť sa týka

posúdenia otázky, či bolo dojednané plnenie v splátkach, alebo ako opakujúce sa plnenie. Úverové
podmienky v Hlave 17 §1 výslovne upravujú, že poskytnutý úver z karty sa musí splácať riadne a včas
v pravidelných mesačných splátkach vždy k 20.dňu v mesiaci, pričom prvá splátka sa stáva splatnou
k 20.dňu mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu úveru z karty (č.l. 44
spisu). Tieto podmienky stanovili aj výšku splátky úveru z karty - Hlava 18 §1, ako aj zosplatnenie úveru
(Hlava 17, § 9, Hlava 22, §11). Z takto formulovaných podmienok možno bezpochyby ustáliť, že medzi

pôvodnýmveriteľomadlžníkomdošlokdohodeotom,žeúverbudesplácanývpravidelnýchmesačných
splátkach. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, uzavretá na dobu
neurčitú, má povahu revolvingového úveru, nič nemení na povahe a obsahu dohodnutého záväzku
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou splácať poskytnutý úver (na základe úverového
rámca do výšky 500 €) dohodnutými mesačnými splátkami, ktorých výška bola dohodnutá ako 4 % z

dlžnej čiastky (min. 12 €). Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle podpísanej Zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej karty bol žalovanej poskytnutý úverový rámec do výšky 500 €, pričom aj v prípade opakovaného
čerpania úveru bolo jeho splácanie dohodnuté vo forme splátok. Splácanie vo forme splátok malo vplyv
nie len na výšku úverového rámca, ale aj na povinnosti žalovanej na úhradu dohodnutých splátok, ako
aj na dôsledok v prípade neplnenia tejto povinnosti, spočívajúci v možnosti zosplatnenia úveru podľa §

9 hlavy 17, § 11 Hlavy 22. Pri dohode o splátkach poskytnutého úveru sa teda nejedná, a to aj v prípade
revolvingového úveru, o opakujúce sa plnenie, ale o dohodu o splácaní dlhu vo forme splátok. Odvolací
súd v tomto kontexte poukazuje na to, že v danom prípade je povinnosť úhrady splátok viazaná na
existenciu dlhu, t.j. povinnosť žalovanej uhrádzať dlh dohodnutými splátkami.

16. Vychádzajúc z tejto argumentácie sa odvolací súd nemôže stotožniť s názorom súdu prvej inštancie
a žalobcu, že v danom prípade sa jedná o opakujúce sa plnenie v právnom vzťahu dohodnutom na dobu
neurčitú. Ako uviedol žalobca, pri opakujúcom sa plnení celková výška dlhu nie je vopred stanovená.
Pri opakujúcom sa plnení zanikajú jednotlivé záväzky zodpovedajúce individuálnemu a opakujúcemu sa
plneniu,ktorévšaknemácharaktersplátkycelkovéhodlhu(Števček,Dulak,Bajánková,Fečík,Sedlačko,

Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník II, Veľké komentáre, C. H. Beck 2015, str. 1986). Pri opakujúcom
sa plnení ide predovšetkým o plnenie z titulu nájomného, dôchodku, vyživovacej povinnosti a pod.. V
danom prípade sa však o takúto povahu plnenia na základe zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom
úvere nejedná. Aj keď bola zmluva o spotrebiteľskom úvere vo forme revolvingu dohodnutá na dobu
neurčitú, výška a spôsob úhrady dlhu závisel od čerpania finančných prostriedkov a ak žalovaná ako

dlžníčka využila právo povoleného čerpania do výšky 500 €, potom takto vzniknutý dlh sa zaviazala
uhrádzať v splátkach. Nejedná sa preto o opakujúce sa plnenie, ktoré by bolo nezávislé na celkovej
výške dlhu, ale naopak, spôsob a forma splácania dohodnutými splátkami je výhradne viazaná na výšku
dlhu a existujúci dlh sa žalovaná zaviazala uhrádzať vo forme splátok (štandardné, resp. povinné splátky
splatné k 20. dňu v mesiaci). V prípade nesplnenia povinnosti úhrady dlhu v splátkach, tak mohol právny

predchodca žalobcu privodiť zosplatnenie celého dlhu len zákonom predpokladaným spôsobom, ktorým
je v prípade spotrebiteľských vzťahov postup podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ, ktorý bol aj priamo dohodnutý
v Hlave 17 § 9, Hlave 22 § 11 a v § 3 písm. a/, b/ a c/ Hlavy 6.
17. Súd prvej inštancie vedený nesprávnymi právnymi úvahami ohľadne spôsobu posúdenia otázky,
či bolo dojednané plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere v splátkach, neposúdil všetky skutkovo i

právne významné okolnosti týkajúce sa posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a splnenia
podmienok vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, a preto neustálil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre záver o dôvodnosti uplatneného nároku. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah
jehoprocesnýchdôsledkov,nebolomožnéefektívnenapraviťvodvolacomkonaní,došlotýmknaplneniu
dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. neostávalo iné ako

rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 396 ods. 3 C.s.p.) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

18. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre
posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a platnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. K tomuv intenciách vytknutých nesprávností a vysloveného právneho názoru vyvodí zodpovedajúce skutkové
zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už relevantnými dôkazmi, ktoré

strany navrhli alebo ešte len navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie
vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné s použitím ust. § 319 veta prvá C.s.p., súd prvej inštancie
vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd vezme do úvahy len tie skutočnosti,
ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 C.s.p.) procesne správnym postupom, pričom vo
svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci vyjde z právneho názoru odvolacieho súdu (§391 ods.

2 C.s.p.), tak ako ho vyjadril v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní
tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami
riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo
náležitostipožadovanéust.§220ods.2C.s.p.,aleabyimateriálnezodpovedalokritériámspravodlivého
odôvodnenia. Vyhne sa pritom formalistickému, paušálnemu a jednostrannému prístupu pri hodnotení
rozhodujúcich skutočností, a tiež i pri ich vyjadrení v odôvodnení.

19. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.