Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 16Sas/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100161
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100161.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E. F. G., práv. zast.: Advokátska
kancelária Legal s.r.o., so sídlom Vajanského 384/12, 966 22 Lutila, IČO: 47 248 726, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava – mestská časť Staré
Mesto, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 5950-2/2024-BA
zo dňa 24. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou č. B1504845 požiadala žalobkyňa o priznanie nemocenskej dávky materské a to od
05.09.2023.

2. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom, č. 200-007317-CA01/2023 zo dňa 14.
novembra 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny orgán podľa § 30 písm. a),

§ 31 ods. 1 písm. a) a § 31 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol, že žalobkyňa
nemá nárok na materské v období od 05. septembra 2023 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie.

3. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že na žiadosti o materské žalobkyňa nevyznačila
žiadny poistný vzťah. Následne citoval z právnej úpravy a skonštatoval, že z informačného systému
Sociálnej poisťovne vyplýva, že menovaná nie je nemocensky poistená ani ako zamestnanec, ani ako
povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako dobrovoľne nemocensky

poistená osoba, ani jej ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky neplynula ochranná
lehota. Podľa údajov uvedených v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa naposledy
nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa Základná škola s materskou školou, Stará
Kremnička 33 a nemocenské poistenie jej zaniklo dňa 24.11.2021. Vzhľadom na uvedené správny orgán
rozhodol o tom, že nemá nárok na materské.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala

nesprávne uvedený dátum zániku povinného nemocenského poistenia a to 24.11.2021, pričom správne
má byť 25.11.2021, absenciu zákonného ustanovenia, podľa ktorého by každá osoba žiadajúca
o materské musela byť v čase podania žiadosti nemocensky poistená, nedostatočne zistený skutkový
stav veci, nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, vzhľadom na citáciu § 6 ods. 1zákona o sociálnom poistení žalobkyňa namietala, že bola dôchodkovo poistená a teda spĺňala definíciu
poistenkyne, pričom podľa názoru žalobkyne absentuje zákonné ustanovenie, ktoré by požadovalo
kumulatívne splnenie osobitných podmienok nároku na materské a všeobecných podmienok nároku

na nemocenskú dávku, namietala nesprávny výklad zákona zo strany prvostupňového správneho
orgánu, ak tento požadoval, aby pre nárok na materské bola žalobkyňa buď zamestnancom, povinne
nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou alebo dobrovoľne nemocensky poistenou
osobou a tiež namietala, že prvostupňovým rozhodnutím dochádza k porušeniu princípu materiálneho
právneho štátu, zásady materiálnej pravdy a k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.

5. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 5950-2/2024-BA zo dňa 24. januára 2024
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila
prvostupňové rozhodnutie.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobkyňa bola registrovaná ako

zamestnanec u zamestnávateľa Základná škola s materskou školou, Stará Kremnička 33, 965 01 Stará
Kremnička, od 15.10.2018 do 31.08.2022. Tento pracovnoprávny vzťah jej založil povinné nemocenské
poistenie zamestnanca, ktoré jej trvalo v období od 15.10.2018 do 24.11.2021. V období od 25.11.2024
do 31.08.2022 bolo toto povinné nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej
dovolenky. Žiadosťou o materské si žalobkyňa uplatnila nárok na materské od 05.09.2023, t. j. od

začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným termínom pôrodu, ktorý bol príslušným lekárom určený na
17.10.2023. Žalobkyňa dieťa porodila 13.10.2023. V žiadosti o materské žalobkyňa nevyznačila, z akého
poistného vzťahu si uplatňuje nárok na materské a jeho výplatu. Prvostupňový správny orgán teda
prešetril existenciu všetkých poistných vzťahov, z ktorých by si žalobkyňa mohla nárok na materské
uplatniť.

7. Žalovaná poukázala na to, že zákon sociálnom poistení pre každý poistný vzťah stanovuje všeobecné
podmienky nároku na nemocenské dávky a zároveň pre každú nemocenskú dávku stanovuje osobitné
podmienky nároku. Bez ohľadu na to, o akú nemocenskú dávku ide, prípadne z akého poistného vzťahu
si ju žiadateľ uplatnil, poistencovi vzniká nárok na nemocenskú dávku, len ak splní všetky podmienky

stanovené zákonom, pričom najprv sa skúma splnenie všeobecných podmienok nároku na nemocenské
dávky a až keď sú tieto splnené, skúma sa splnenie osobitných podmienok nároku na konkrétnu
nemocenskú dávku poistenca. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky sú upravené v § 30
a § 31 zákona o sociálnom poistení pre každý poistný vzťah. Žalovaná zhrnula, že nemocenskú dávku
poskytovanú z nemocenského poistenia možno priznať len za predpokladu, že žiadateľ o túto dávku je

v deň vzniku dôvodu na túto dávku nemocensky poistený, alebo mu v tento deň plynie ochranná lehota
po zániku nemocenského poistenia.

8.Sohľadomnauvedenéboloužalobkyneposudzovanésplnenieexistenciepodmienkynemocenského
poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty, ku dňu 05.09.2023. V rámci tohto skúmania žalovaná zistila,

že žalobkyni dňa 15.10.2018 vznikol pracovný pomer so zamestnávateľom Základná škola s materskou
školou, Stará Kremnička a tým jej vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca. V zmysle
§ 26 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení dňa 25.11.2021 žalobkyni vzniklo prerušenie
povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Následne
dňa 31.08.2022 žalobkyňa ukončila pracovný pomer so svojím zamestnávateľom, na základe čoho

k 31.08.2022 zanikla registrácia žalobkyne ako zamestnanca u zamestnávateľa a súčasne k rovnakému
dňu bolo skončené prerušenie povinného nemocenského poistenia žalobkyne ako zamestnanca
u zamestnávateľa. Keďže povinné nemocenské poistenie žalobkyne nebolo od 01.09.2022 obnovené,
deň vzniku prerušenia povinného nemocenského poistenia (25.11.2021) sa v zmysle § 26 ods. 6 zákona
o sociálnom poistení posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia. Naposledy

teda povinné nemocenské poistenie žalobkyne trvalo dňa 24.11.2021 a odo dňa 25.11.2021 jej zaniklo.
Žalobkyni tak k ňou požadovanému dátumu 05.09.2023 povinné nemocenské poistenie netrvalo.
Rovnako jej k uvedenému dňu ani neplynula ochranná lehota po zániku tohto nemocenského poistenia.
Na základe údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, žalobkyňa nemala od
prvého dňa registrácie až do vydania napadnutého rozhodnutia registrované povinné nemocenské

poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a ani dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Žalobkyňa
tak nesplnila všeobecnú podmienku nároku na nemocenské dávky zamestnanca upravenú v § 30 písm.
a) zákona o sociálnom poistení, ako ani podmienky podľa § 31 ods. 1 písm. a) a § 31 ods. 3 predmetného
zákona.9. Následne sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí vyjadrovala jednotlivo k odvolacím námietkam
žalobkyne. K námietke o nesprávnom určení dňa zániku povinného nemocenského poistenia žalobkyne

žalovaná skonštatovala, že prvostupňový orgán pochybil a správne mal byť tento dátum určený na
25.11.2021, nie 24.11.2021, tak ako to namietala v odvolaní žalobkyňa, avšak uvedená skutočnosť nemá
vplyv pre posúdenie nároku na materské.

10. K podmienke trvania nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty z nemocenského

poistenia, žalovaná poukazovala na ustanovenia § 30 písm. a), § 31 ods. 1 písm. a) a § 31 ods.
3 zákona o sociálnom poistení, tiež poukazovala na text tlačiva žiadosti o materské, kde na zadnej
strane v časti označenej ako vyhlásenie poistenca sa uvádza poistný vzťah, z ktorého si žiadateľ
uplatňujenárokasútamuvedenélentridruhypoistnéhovzťahuatozamestnanec,povinnenemocensky
poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Žalovaná
poukazovala aj na časť tlačiva informácie pre poistenca a tiež na webovú stránku Sociálnej poisťovne,

kde v sekcii materské sú uvedené podmienky tohto nároku. Žalovaná konštatovala, že podmienka
trvania nemocenského poistenia alebo plynutia ochrannej lehoty z nemocenského poistenia vyplýva
priamo zo zákona a že Sociálna poisťovňa o tejto skutočnosti dostatočne zrozumiteľne informuje aj na
svojej webovej stránke.

11. Podľa žalovanej prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a bolo dostatočne odôvodnené.
Poukazovala aj na § 2 písm. a) a § 13 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s tým, že dávka materské
sa poskytuje z nemocenského poistenia za splnenia zákonom stanovených podmienok. Osobný rozsah
nemocenského poistenia je ustanovený v § 14 daného zákona, pričom povinne nemocensky poistení

sú zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne
nemocensky poistená osoba. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na § 6 ods. 1 zákona a že žalovaná „zúžila“
pojem poistenec len na nemocensky poistené osoby, žalovaná to odôvodnila ustanovením § 13 ods.
1, teda z dôvodu, že materské sa poskytuje z nemocenského poistenia. V súvislosti s dôchodkovým
poistením žalovaná poukázala na § 14 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa

z dôchodkového poistenia poskytujú za podmienok ustanovených zákonom dôchodkové dávky a to zo
starobného poistenia a z invalidného poistenia.

12. Žalovaná potvrdila, že žalobkyňa je dôchodkovo poistená, odmieta však tvrdenie žalobkyne, že by
povinné dôchodkové poistenie zakladalo splnenie podmienky na nemocenskú dávku, t. j. materského.

Opätovne odkázala na § 13 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, v ktorom sú taxatívne vymedzené
dávky, ktoré Sociálna poisťovňa poskytuje z dôchodkového poistenia. Žalovaná zdôraznila, že samotná
žalobkyňa sama potvrdila v jej odvolaní, že k dátumu 05.09.2023, ku ktorému žiadala o dávku materské,
nebola nemocensky poistená ani ako zamestnanec, ani ako povinne nemocensky poistená samostatne
zárobkovo činná osoba, ani ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, rovnako neodporuje faktu,

že jej k uvedenému dátumu neplynula ochranná lehota. Svoj nárok žalobkyňa opiera výlučne o § 48
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý používa pojem poistenkyňa, čo si žalobkyňa vykladá tak, že
postačuje, že mala dôchodkové poistenie. Uvedené však podľa žalovanej nezakladá žalobkyni nárok
na materské.

13. Žalovaná uviedla, že plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013, IV.
ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010 a I. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých nemožno k výkladu právnych
predpisov pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže
javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Ust. § 48 ods. 1 upravuje
tzv. osobitné podmienky nároku na materské. Všeobecné podmienky nároku na všetky nemocenské

dávky sú upravené v druhej hlave prvej časti, konkrétne v § 30, § 31 a § 32 zákona o sociálnom
poistení a z hľadiska obsahu je zrejmé a preukázateľné, že tieto tvoria základný predpoklad priznania
nemocenskej dávky, ide teda o podmienky, ktoré musia byť splnené vždy, bez ohľadu na to, o akú
nemocenskú dávku poistenec žiada. Následne, v druhom až šiestom oddiele druhej hlavy prvej časti
zákona sú uvedené osobitné resp. špecifické podmienky pre tú-ktorú nemocenskú dávku a v siedmom

diele sú upravené spoločné ustanovenia o nemocenských dávkach. Vzhľadom na rozdielnu povahu
jednotlivých nemocenských dávok sú v zákone upravené v samostatných dieloch, avšak to, že sú
upravené v samostatných dieloch nie je možné vnímať tak, že uvedené ustanovenia sú nezávislé a bez
vzájomnej súvislosti. Naopak, všeobecné a osobitné podmienky musia byť kumulatívne splnené, musiabyť požadované vo vzájomnej súvislosti a v potrebnej nadväznosti, teda najprv sa skúma splnenie
všeobecných podmienok a až po ich splnení možno pristúpiť k posudzovaniu splnenia osobitných
podmienok. Keďže prvostupňový správny orgán zistil, že žalobkyňa nesplnila všeobecné podmienky

nároku na materské, nebolo dôvodné skúmať splnenie či nesplnenie osobitných podmienok a preto
ustanovenie § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení prvostupňový orgán v odôvodnení svojho
rozhodnutia neuviedol. Posudzovanie podmienok vzniku nároku na materské len podľa § 48 ods. 1
zákona o sociálnom poistení by nebolo v súlade so zákonom. Ak by sa aplikoval postup, ako žiada
žalobkyňa,ustanovenia§30,§31a§32bynemalivýznamaopodstatnenie.Zlogickéhovýkladuzákona

ako aj z obsahu predmetných ustanovení je zrejmé, že všeobecné podmienky nároku na nemocenské
dávky sa vzťahujú na akúkoľvek nemocenskú dávku. Nejde pritom len o akúsi aplikačnú prax, či zvykové
právo, ako to namietala v odvolaní žalobkyňa, ale o zákonom stanovené požiadavky.

14. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že v prípade ustanovenia § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
sa nevyžaduje trvanie, resp. existencia nemocenského poistenia alebo plynutie ochrannej lehoty z

nemocenského poistenia z dôvodu, že v nich je použitý pojem poistenkyňa, žalovaná tento názor
odmieta, považuje ho za tvrdenie bez právnej opory a poukazuje na to, že pojem poistenkyňa používa
zákonvsúvislostisnemocenskýmidávkamiajvustanoveniach§32ods.2písm.b)ac),§34ods.6atiež
napr. v § 47a ods. 1 a ods. 2. Úvaha navrhovateľky týkajúca sa toho, že pojem poistenkyňa v § 48 ods.
1 zákona zakladá navrhovateľke nárok na materské z dôvodu, že je poistenkyňou, ktorá je dôchodkovo

poistená, odporuje zmyslu a účelu zákona, ktorý materské poskytuje ako jednu z nemocenských
dávok a z nemocenského poistenia. Žalovaná poukazovala na to, že v prípade materského ide o
nemocenskúdávku,ktorúSociálnapoisťovňavyplácavprípade,žedôjdekstratealebokzníženiupríjmu
zamestnanca alebo povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby v dôsledku
tehotenstva a materstva alebo starostlivosti o dieťa alebo z dôvodu zabezpečenia príjmu dobrovoľne

nemocensky poistenej osoby počas tehotenstva, materstva alebo starostlivosti o dieťa.

15. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že zastáva názor, že vydaním prvostupňového
rozhodnutia nedošlo zo strany pobočky k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a to s poukazom
na § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona. Taktiež uviedla, že navrhovateľka ako matka, ktorá poberá

rodičovský príspevok pri prvom dieťati a ktorej zamestnanie počas rodičovskej dovolenky pri prvom
dieťati zaniklo, mala možnosť si hradiť nemocenské poistenie dobrovoľne. Dobrovoľné nemocenské
poistenie slúži práve na zabezpečenie napríklad materského v prípade, že osoba nie je povinne
nemocensky poistená ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba a ani jej neplynie ochranná
lehota.

Správna žaloba, žalobné body
16. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia
žalovanej, pričom navrhovala, aby správny súd zrušil prvostupňové rozhodnutie a napadnuté
rozhodnutie a priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

17. V žalobe žalobkyňa uviedla, že si podala žiadosť o priznanie nemocenskej dávky materské v
zmysle § 13 ods. 1 písm. e) a § 48 a nasl. zákona o sociálnom poistení, svoju žiadosť riadne
odôvodnila a tvrdenia uvedené v žiadosti preukázala doručením relevantných dokladov. V súvislosti
s prvostupňovým rozhodnutím žalobkyňa namietala jeho nedostatočné odôvodnenie v rozpore s ust. §

209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa jej názoru z odôvodnenia nevyplýva, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol konajúci orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri
použitíprávnychpredpisov,naktorýchzákladerozhodoval.Rozhodnutiepovažujezaarbitrárne,nakoľko
neobsahuje vysvetlenie, ako prvostupňový správny orgán dospel na základe zistených skutočností
a ustáleného právneho stavu k svojmu rozhodnutiu. Ďalej namietala rozpor prvostupňového rozhodnutia

s § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (z. č. 461/2003), z ktorého vyplývajú podmienky pre
priznanie nemocenskej dávky materské. Na predmetné ustanovenie zákona sa prvostupňový správny
orgán ani neodvolával v súvislosti s výrokom rozhodnutia. Nie je teda zrejmé, prečo konajúci orgán
odignoroval zákonné ustanovenie na priznanie nároku na nemocenskú dávku materské patriaceho
osobitnému subjektu „poistenkyňa, ktorá je tehotná“. Namiesto toho sa správny orgán uspokojil len

so strohým konštatovaním, že žalobkyňa nebola nemocensky poistená ako zamestnanec ani ako
povinne nemocensky poistená osoba a ani jej neplynula ochranná lehota. Žalobkyňa je toho názoru, že
podmienky na priznanie požadovanej dávky splnila a preukázala, preto s prvostupňovým rozhodnutím
nesúhlasila a podala voči nemu odvolanie.18. Napadnutému rozhodnutiu žalobkyňa v podanej žalobe vyčítala, že je tiež arbitrárne, že žalovaná
rozhodla v rozpore so zákonom na základe nesprávnej úvahy pri použití právnych predpisov, na

ktorých základe rozhodovala. Žalobkyňa zastáva názor, že zákon o sociálnom poistení neuvádza, že
podmienky na splnenie nároku pri jednotlivých nemocenských dávkach (ust. § 33 až 53) sú osobitnými
podmienkami, ktoré sú k všeobecným podmienkam vo vzťahu subsidiarity a musia byť vždy splnené
kumulatívne. Tvrdila preto, že konštatovanie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že najskôr sa skúma
slnenie všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky a až keď sú tie splnené, skúma sa

splnenie osobitných podmienok nároku na konkrétnu nemocenskú dávku, sa zakladá na výklade
žalovanej, ktorý nemá oporu v samotnom texte zákona. Tiež žalobkyňa označila za nepravdivé aj
tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa musí byť v čase posudzovania nároku nemocensky poistená alebo
v ochrannej lehote.

19. Žalobkyňa tvrdila, že pokiaľ sa jedná o „všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky“ (§

30, 31 a 32), tieto ustanovenia zákona definujú podmienky nároku na nemocenské dávky vo vzťahu ku
konkrétnym,presnešpecifikovanýmsubjektom(zamestnanec–ust.§4b,povinnenemocenskypoistená
samostatne zárobkovo činná osoba – ust. § 5 a ust. § 14 ods. 1 písm. b), dobrovoľne nemocensky
poistená osoba – ust. § 14 ods. 2), ktorých význam tá istá právna norma aj definuje. Žalobkyňa nespadá
pod okruh subjektov určený v ust. § 30, 31 a 32 zákona č. 461/2003. Osoba, ktorej zákon č. 461/2003

priznáva nárok na materské („poistenkyňa, ktorá je tehotná“) nemusí byť podľa žalobkyne totožná ani s
jedným zo subjektov vymedzených vo všeobecných podmienkach.

20. V ust. § 32 zákona č. 461/2003 sa pri ochrannej lehote síce uvádza subjekt – poistenec,
resp. poistenkyňa, avšak len v súvislosti s dĺžkou ochrannej lehoty. Nutnosť, aby bol žiadateľ po

zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote sa vyžaduje len v predošlých ust. § 30 a 31 pre
subjekty - zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne
nemocenskypoistenáosoba.Akpoistenkyňa,ktorájetehotná,niejezároveňsubjektomuvedenýmvust.
§ 30 a 31, nemá v žiadnom ustanovení zákona uloženú povinnosť byť v ochrannej lehote. Nedôslednosť
zákonnej úpravy nemôže byť na ujmu žalobkyne a žalovaná nemôže od žalobkyne vyžadovať splnenie

povinností nad rámec zákona, nech by sa to zdalo akokoľvek logické. Žalobkyňa tvrdila, že ust. § 30,
31 a 32 zákona č. 461/2003 tak nemožno aplikovať v procese rozhodovania o nároku na materské
v jej prípade, ale jej nárok má byť posúdený podľa ust. § 48 zákona č. 461/2003. Pokiaľ žalovaná
v napadnutom rozhodnutí odkazuje na svoje webové sídlo, kde majú byť v sekcii materské uvedené
všetky zákonom vyžadované podmienky, ktoré musia byť splnené pre priznanie nároku na materské,

žalobkyňa uviedla, že žalovaná nie je oprávnená vykladať zákon pre tretie osoby vrátane žalobkyne, na
to je oprávnený iba súd, preto odkazy na webové sídlo žalovanej považuje žalobkyňa vo vzťahu k meritu
veci za bezpredmetné.

21. V závere správnej žaloby žalobkyňa uviedla, že v období podania žiadosti o materské bola povinne

dôchodkovo poistená s odkazom na ust. § 6 ods. 1, § 15 ods. 1 písm. c), § 15 ods. 2 písm. a) a §
22 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003. Pokiaľ teda spĺňala ostatnú podmienku uvedenú v § 48 ods. 1
predmetného zákona, spĺňala zároveň podmienky určené zákonom pre priznanie nároku na materské.
Žalovaná sa podľa nej mala zaoberať v napadnutom rozhodnutí splnením týchto podmienok a nie ich
posudzovať kumulatívne so všeobecnými podmienkami, ktoré sa nevzťahujú na osobu žalobkyne.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

22. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe zotrvala v plnom rozsahu na všetkých tvrdeniach
uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhovala správnu žalobu zamietnuť.

23. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sa/79/2018 zo dňa 30.03.2022,
predmetom ktorého je síce preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci nepriznania nároku na
nemocenské, avšak na základe analógie je ho možné aplikovať aj v konkrétnom prípade žalobkyne.
Z uvedeného rozsudku žalovaná citovala body 35. a 36., z ktorých vyplýva, že nemocenské dávky

sa poskytujú zamestnancom, povinne nemocensky poisteným samostatne zárobkovo činným osobám
a dobrovoľne nemocensky poisteným osobám. Nárok na tieto dávky vznikne poistencom za predpokladu
splnenia stanovených podmienok, pričom zákon rozlišuje všeobecné a osobitné podmienky nároku
na nemocenské dávky. Z rozsudku tiež vyplýva, že všeobecnou podmienkou nároku na nemocenskédávky je existencia nemocenského poistenia, resp. plynutie ochrannej lehoty po zániku nemocenského
poistenia v čase vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, teda k vzniku sociálnej udalosti musí
dôjsť buď počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote po jeho zániku.

24. Žalovaná poukázala aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/98/2020 zo
dňa 27.10.2021, predmetom ktorého bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci zániku nároku
na materské iného poistenca, avšak na základe analógie žalovaná považuje za dôležité poukázať
na body 41., 43. a 44. daného rozsudku. Z týchto vyplýva, že k výkladu právnych predpisov a ich

inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako
jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Je teda potrebné použiť aj ostatné
interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu zákona a to výklad systematický
a teleologický, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív
pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy. Otrocké nasledovanie doslovného znenia
zákona nemá podľa kasačného súdu v modernom práve opodstatnenie. Teleologický výklad je takmer

nevyhnutnou súčasťou aplikácie práva, je akousi „korunou“ výkladu, zatiaľ čo výklad logicko-jazykový
je jeho základom. Správne pochopenie zmyslu právnej normy je základom jej správnej aplikácie.
Teleologický výklad je výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy. Tiež
z uvedeného rozsudku vyplýva, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za splnenia zákonom
stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú

dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat. Účelom materského je preklenúť časové
obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu
pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti.
V bode 44. rozsudku kasačný súd uvádzal, že podmienky upravené v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení sú osobitnými podmienkami na vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca).

25. Vzhľadom na uvedené žalovaná zotrvala na názore, že žalobou napadnuté rozhodnutie a jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom a na základe spoľahlivo
zisteného skutkového stavu.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

26. V replike žalobkyňa uviedla, že rozsudky, na ktoré poukazovala žalovaná v jej vyjadrení nie sú
aplikovateľné na daný prípad pre zásadný rozdiel medzi skutkovým stavom v uvedených konaniach
a v tomto konaní.

27. K rozsudku Krajského súdu v Bratislave žalobkyňa uviedla, že v tam prejednávanej veci išlo
o dávku v nezamestnanosti, nie o materské a tiež, že pojem poistenkyňa v zmysle § 48 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení spadá pod pojem poistenec v zmysle § 6 ods. 1 predmetného zákona. Žalobkyňa
argumentovala, že právna úprava dávky nemocenského podľa § 33 zákona o sociálnom poistení

sa viaže k subjektom „zamestnanec“, „povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná
osoba“ a „dobrovoľne nemocensky poistená osoba“, zatiaľ čo pri dávkach na tehotenské a materské je
oprávneným subjektom poistenkyňa, ktorá je tehotná. Podľa žalobkyne sa tak môže jednať o tehotnú
ženu, ktorá je len dôchodkovo poistená a nemusia sa na ňu vzťahovať žiadne z tzv. všeobecných
podmienok, určených presne vymedzeným subjektom, teda nevzťahuje sa na ňu ani povinnosť byť

v čase vzniku jej nároku nemocensky poistená alebo v ochrannej lehote.

28.KrozsudkuNajvyššiehosprávnehosúduSR,naktorýžalovanápoukazovala,žalobkyňazopakovala,
že pojem poistenkyňa v zmysle § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení spadá pod pojem poistenec
v zmysle § 6 ods. 1 daného zákona, ktorý definuje pojem poistenec extenzívne. Rovnako zákon

o sociálnom poistení v ust. § 4 –4b, § 5 a § 14 ods. 2 definuje pojmy „zamestnanec“, „samostatne
zárobkovo činná osoba“ a „dobrovoľne nemocensky poistená osoba“, ktoré ako pojmy s konkrétnym
významom a adresnosťou používa aj v ust. § 30-32 (všeobecné podmienky nároku na nemocenské
dávky), ust. § 33-38 (nemocenské) a ust. § 44-47 (vyrovnávacia dávka), nie však v ust. § 48 ods. 1
(materské), v ust. § 39 ods. 1 (ošetrovné) a ust. § 47a (tehotenské). Zákon sám definuje aj rozlišuje

osobitné špecifiká pojmov poistenec, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne
nemocensky poistená osoba a tieto pojmy používa s cieľom odlíšiť adresnosť právnej normy na
konkrétne subjekty spadajúce pod uvedené pojmy. Poistencom na účely zákona o sociálnom poistení
je aj dôchodkovo poistená osoba, zákon neukladá poistenkyni, ktorá je tehotná, byť v čase svojhonároku nemocensky poistená alebo v ochrannej lehote, túto povinnosť majú len zamestnanec, povinne
nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba.
Pokiaľ žalovaná citovala bod 43. rozsudku NS SR, žalobkyňa uviedla, že žalovaná aplikuje výklad

zákona, ktorý ide úplne proti zmyslu nemocenskej dávky materské. Účelom je predsa poskytnúť náhradu
za stratu príjmu, aby sa matka mohla plne venovať starostlivosti o dieťa. Tento účel nespochybnila ani
žalovaná, keďže sa naň vo svojom vyjadrení odvoláva. Napriek tomu si zákon vykladá spôsobom, že
vyžaduje od žalobkyne aktuálne nemocenské poistenie, t. j. žalobkyňa sa namiesto starostlivosti o dieťa
mala opätovne zamestnať alebo si mala hradiť dobrovoľné nemocenské poistenie z prostriedkov, o ktoré

prišla (na materskej s prvým dieťaťom bola od roku 2021 a teda nepoberala príjem zo zamestnania).

29. Na priznanie nemocenskej dávky materské je viazaný aj vyšší rodičovský príspevok, ktorý sa vypláca
do 3 rokov veku dieťaťa. Pre rodinný rozpočet a príjem matky starajúcej sa o dieťa je teda priznanie
dávky materské zásadné, keďže ovplyvňuje jej finančnú situáciu na najbližšie 3 roky. V prípade tzv.
reťazových pôrodov, ak bola matka zamestnaná na dobu určitú a počas rodičovskej dovolenky s prvým

dieťaťom jej pracovný pomer zanikol, je postavená do situácie, že ak chce mať priznanú dávku materské
a zároveň vyšší rodičovský príspevok až do 3 rokov veku dieťaťa, namiesto starostlivosti o prvé dieťa
si má hľadať nové zamestnanie alebo si platiť dobrovoľné nemocenské poistenie aj keď je bez príjmu
(pracovný pomer jej skončil a poberá len rodičovský príspevok). Zákon jedine ustanovuje v § 13 ods. 1,
že materské sa poskytuje z nemocenského poistenia. Nikde sa už neuvádza, že to musí byť aktuálne

platnénemocensképoistenie.Opäťidelenovýkladžalovanejnadrámeczákona.Včase,keďžalobkyňa
bola zamestnancom, mala riadne zriadené nemocenské poistenie a z tohto nemocenského poistenia
si žiadala vyplatiť nemocenskú dávku – materské. Zákon pri dávke materského priamo ukladá, v akom
období malo existovať toto nemocenské poistenie (270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom),
ktorú podmienku žalobkyňa spĺňala, na ktorú skutočnosť poukázala žalobkyňa vo svojom odvolaní, a

ktorá skutočnosť bola žalovanej známa. Žalobkyňa tak zotrvala na svojom tvrdení, že splnila všetky
podmienky uvedené v ust. § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a má teda nárok na materské.

30. Žalovaná k replike žalobkyne, ktorá jej bola doručená dňa 13.06.2024, dupliku nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

31. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec preskúmal postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia

pojednávania.

32. K postupu podľa § 107 ods. 2 SSP správny súd uvádza, že je právom, nie povinnosťou, účastníkov
konania žiadať o verejné prejednanie veci na pojednávaní. Žalobkyňa výslovne uviedla, že nežiada
o nariadenie pojednávania vo veci. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zmätočne uviedla, že

nežiada, aby bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie, pokiaľ správny súd dospeje k záveru, že
žalobu je potrebné zamietnuť. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žiadosť účastníka konania
o nariadenie pojednávania nie je možné podmieňovať prípadným úspechom v konaní. V zmysle § 105
písm. a) SSP predseda senátu (analogicky aj sudca - § 19 SSP) doručí žalobu s prílohami žalovanému a
ďalšímúčastníkompodľa§32ods.3avyzveich,abysaknejvlehoteurčenejsprávnymsúdompísomne

vyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej, a že najneskôr vo
vyjadrenímôžupožiadať,abysprávnysúdvovecinariadilpojednávanie.Žalovanávzmysleustanovenia
§ 105 písm. a) SSP bola správnym súdom riadne poučená, že najneskôr v jej vyjadrení k správnej
žalobe môže požiadať, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Keďže žalovaná o nariadenie
pojednávaniavovyjadreníksprávnejžalobevýslovnenepožiadala,onariadeniepojednávanianežiadala

ani žalobkyňa a nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP,
správny súd pojednávanie vo veci nenariadil. Na podmienenú poznámku uvádzanú žalovanou ako na
neprípustnú správny súd neprihliadal.

33. Po preskúmaní veci podľa § 199 a nasl. SSP, aj pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je

konaním v sociálnej veci a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2
SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP zamietnuť.

34. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.04.2025.35. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
posudzovanú vec (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“ alebo zákon č. 461/2003 Z. z.“), sociálne

poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia
príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti,
tehotenstva a materstva.

36. Podľa § 6 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

37. Podľa § 13 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, z nemocenského poistenia sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to
a) nemocenské,
b) ošetrovné,

c) vyrovnávacia dávka,
d) tehotenské,
e) materské.

38. Podľa § 26 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské

poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom
a) čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu alebo čerpá služobné voľno bez
nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu okrem ospravedlnenej neprítomnosti
zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,
b) je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného

pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena
zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
c) má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
d) je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; to platí vo vzťahu
k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej

vykonávania bol vzatý do výkonu väzby, nastúpil výkon trestu odňatia slobody alebo bol prijatý na výkon
detencie,
e) čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak neplynie obdobie uvedené v § 140 ods.
1 písm. b).

39. Podľa § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, vznik prerušenia povinného nemocenského
poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov
1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového
poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje
rovnako ako vznik týchto poistení.

40. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý

sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

41. Podľa § 31 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená samostatne
zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku,

ak tento zákon neustanovuje inak, ak
a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia a
b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom
vznikoldôvodnaposkytnutienemocenskejdávky,zaobdobieodprvéhovznikunemocenskéhopoistenia

povinnenemocenskypoistenejsamostatnezárobkovočinnejosobyadobrovoľnenemocenskypoistenej
osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich
kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienkazaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na
nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.

42. Podľa § 31 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky
v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe
a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na
nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný
deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek

1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

43. Podľa § 31 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená samostatne
zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku
aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia
v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky

poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich
nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu
mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr
v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na
splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

44. Podľa § 32 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ochranná lehota je sedem dní po zániku
nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Podľa § 32 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ochranná lehota

a)poistenca,ktorýbolnemocenskypoistenýmenejakosedemdní,jetoľkodní,koľkotrvalonemocenské
poistenie,
b) poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom
pôrodu prvýkrát určeným lekárom, je osem mesiacov,
c) poistenkyne, ktorej prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom

spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak
jej nevzniklo nové nemocenské poistenie; ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred
očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom.

46. Podľa § 32 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v

ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta
k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná
lehota nemôže byť viac ako sedem dní.

47. Podľa § 32 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula

skôr, dňom, v ktorom poistencovi
a) vzniklo nemocenské poistenie,
b) vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného
dôchodku.

48. Podľa § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o
narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky
poistenánajmenej270dní;doobdobiapodľaprvejčastivetysazapočítavadobaštúdianastrednejškole
alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie podľa § 10, ak poistenkyňa
týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Do doby poistenia podľa prvej vety sa započítavajú

všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia.

49. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým táto zamietla
odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie pobočky o tom, že žalobkyňa nemá nárok
na materské od 05.09.2023.

50. Z obsahu súdneho spisu a k nemu pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že na základe
žiadosti žalobkyne o poskytnutie dávky materského bolo u žalobkyne posudzované splnenie existencie
podmienky nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty, ku dňu 05.09.2023. V rámci tohtoskúmania žalovaná zistila, že žalobkyni dňa 15.10.2018 vznikol pracovný pomer so zamestnávateľom
Základná škola s materskou školou, Stará Kremnička a tým jej vzniklo povinné nemocenské poistenie
zamestnanca. V zmysle § 26 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení dňa 25.11.2021 žalobkyni

vzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej
dovolenky. Následne dňa 31.08.2022 žalobkyňa ukončila pracovný pomer so svojím zamestnávateľom,
na základe čoho k 31.08.2022 zanikla registrácia žalobkyne ako zamestnanca u zamestnávateľa a
súčasne k rovnakému dňu bolo skončené prerušenie povinného nemocenského poistenia žalobkyne
ako zamestnanca u zamestnávateľa. Keďže povinné nemocenské poistenie žalobkyne nebolo od

01.09.2022 obnovené, deň vzniku prerušenia povinného nemocenského poistenia (25.11.2021) sa v
zmysle § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského
poistenia. Naposledy teda povinné nemocenské poistenie žalobkyne trvalo dňa 24.11.2021 a odo dňa
25.11.2021 jej zaniklo. Žalobkyni tak k ňou požadovanému dátumu 05.09.2023 povinné nemocenské
poistenie netrvalo. Rovnako jej k uvedenému dňu ani neplynula ochranná lehota po zániku tohto
nemocenského poistenia.

51. Správny súd s ohľadom na žalobné námietky považuje na úvod za nevyhnuté vymedziť niektoré
základné pojmy upravené zákonom č. 461/2003 Z. z., ako aj poukázať na systematiku zákona č.
461/2003 Z. z.. Sociálne poistenie je povinné verejnoprávne poistenie, založené na platení odvodov
a poberaní dávok, ktorého úlohou je ochrániť veľkú časť obyvateľstva pred rizikami v živote, ako aj

zabezpečiť prerozdelenie príjmov v národnom hospodárstve. Právne ho upravuje zákon č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení, pričom sociálne poistenie podľa § 120 ods. 1, 2 uvedeného zákona
vykonáva Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.
V zmysle ustanovenia § 2 zákona o sociálnom poistení rozsah sociálneho poistenia tvorí päť
samostatnýchpoistnýchsystémovatonemocensképoistenie,dôchodkovépoistenie,úrazovépoistenie,

garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Ustanovenie § 13 zákona o sociálnom poistení
vymedzuje jednotlivé dávky poskytované z toho-ktorého systému sociálneho poistenia, pričom medzi
nemocenskédávky,ktorésúzapodmienokustanovenýchtýmtozákonomposkytovanéznemocenského
poistenia patria - nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, tehotenské a materské. Osobný rozsah
nemocenského poistenia je upravený v § 14 zákona o sociálnom poistení a v zmysle tohto ustanovenia

sa rozlišuje medzi povinne nemocensky poistenou osobou, ktorou je zamestnanec uvedený v § 4 ods.
1 a § 4b zákona o sociálnom poistení a samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá dosiahla príjem
alebo výnos v zákonom stanovenej výške a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou (§ 14 ods. 2).
Zo systematiky zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že v prvom diele druhej hlavy (nemocenské dávky)
sú vymedzené všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky, ako to vyplýva aj zo samotného

názvu tohto dielu „Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky“. Uvedené znamená, že tieto
ustanovenia sa aplikujú na všetky nemocenské dávky poskytované z nemocenského poistenia (§ 30 - §
32). Následne, v druhom až šiestom diele sú upravené osobitné podmienky pre vznik nároku na tú-ktorú
konkrétnu nemocenskú dávku a v siedmom diele sú upravené spoločné ustanovenia o nemocenských
dávkach.

52. V logickej nadväznosti na systematiku zákona č. 461/2003 Z. z. preto z uvedeného vyplýva, že
pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku je potrebné splnenie jednak všeobecných podmienok
vyžadovaných zákonom pre nemocenské dávky, ako aj osobitných podmienok pre konkrétnu žiadateľom
požadovanú nemocenskú dávku. Tieto podmienky na seba nadväzujú, treba ich vykladať vo

vzájomných súvislostiach a nie je možné ich interpretovať a posudzovať samostatne a oddelene. Pokiaľ
si teda žalobkyňa uplatňovala nárok na materské ako jednu z nemocenských dávok, bolo nevyhnutné,
aby pre priznanie tejto dávky spĺňala jednak všeobecné, ako aj osobitné podmienky tohto nároku.
Žalovaná a prvostupňový správny orgán postupovali správne, keď sa najskôr pri posudzovaní nároku
žalobkyne na materské zamerali na splnenie všeobecných podmienok uvedených v § 30 až 32 zákona

č. 461/2003 Z. z.. Ustanovenie týkajúce sa nemocenskej dávky materské (§ 48 ods. 1) nemožno vnímať
tak, že by malo mať prednosť pred ustanoveniami týkajúcimi sa všeobecných podmienok nároku na
nemocenské dávky uvedenými v § 30 - § 32 zákona č. 461/2003 Z. z., ani že by malo ustanovenia
týkajúce sa všeobecných podmienok na nemocenské dávky vylučovať.

53. K tvrdeniu žalobkyne uvádzanému v správnej žalobe o tom, že zákon o sociálnom poistení definuje
v § 48 ods. 1 osobitný subjekt oprávnený na priznanie nároku, ktorým je „poistenkyňa, ktorá je tehotná“
s tým, že nemusí ísť ani o zamestnanca, ani o povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo
činnú osobu, ani o dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, ale že postačuje, že žalobkyňa bola v časepodania žiadosti o materské dôchodkovo poistená a teda bola poistenkyňou v zmysle § 6 ods. 1
zákona o sociálnom poistení, na základe čoho podľa žalobkyne spĺňala podmienky určené zákonom pre
priznanie nároku na materské, správny súd uvádza, že uvedené nemá oporu v zákonnej úprave a túto

argumentáciu považoval správny súd za vytrhnutú z kontextu znenia predmetného zákona. Ustanovenie
§ 6 ods. 1 zákona o sociálnom poistení definuje vo všeobecnosti pojem poistenec, ktorým je fyzická
osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa
tohto zákona. Bolo preto nesprávne tvrdenie žalobkyne založené na tom, že je osobitným subjektom
- poistenkyňou, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa s odkazovaním naplnenia

definície poistenca z dôvodu, že je dôchodkovo poistená, keď zákon osobný rozsah dôchodkového
poistenia a jeho vznik a zánik definuje s ohľadom na poskytovanie dôchodkových dávok za podmienok
ustanovených zákonom z dôchodkového poistenia. Zároveň okrem splnenia podmienky subjektu zákon
vyžaduje aj splnenie ďalších nadväzujúcich podmienok a to nemocenské poistenie v rozsahu najmenej
270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, pričom do tohto obdobia sa započítava doba štúdia
na strednej škole alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie podľa

§ 10, ak poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Do doby poistenia podľa prvej
vety sa započítavajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia.
V tu posudzovanej veci žalobkyni posledné povinné nemocenské poistenie zaniklo dňa 25.11.2021 (čo
sama tvrdila) a dieťa porodila dňa 13.10.2023, teda ani podmienku nemocenského poistenia 270 dní v
posledných dvoch rokoch pred pôrodom nesplnila.

54. Správny súd konštatuje, že zákon vymedzuje osobný rozsah nemocenského poistenia a materské je
nemocenskoudávkou,ktorájeposkytovanázamestnancovi,povinnenemocenskypoistenejsamostatne
zárobkovo činnej osobe alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, teda fyzickým osobám
zúčastneným na niektorej časti systému nemocenského poistenia. Subjekty, ako aj podmienky vzniku

nároku na materské, sú zákonom jasne zadefinované a základným predpokladom pre priznanie nároku
na nemocenskú dávku je splnenie podmienky (bez ohľadu na to, z akého poistného vzťahu bol nárok
na materské uplatnený), že žalobkyňa bola v deň vzniku dôvodu na túto dávku nemocensky poistená,
alebo jej v tento deň plynula ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia. Skutočnosť, že
žalobkyňa bola v čase vzniku dôvodu na poskytnutie materského povinne dôchodkovo poistená nie je

možné považovať za splnenie zákonnej podmienky na priznanie nároku na nemocenskú dávku, keď
predpokladom na vznik nároku na nemocenskú dávku je trvanie nemocenského poistenia alebo plynutie
ochrannej lehoty po jeho zániku.

55. Správny súd tiež poukazuje na to, že splnenie osobitných podmienok nároku na materské podľa § 48

ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa posudzuje pri každom poistnom vzťahu, bez ohľadu na to, či ide
o zamestnanca, povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu alebo dobrovoľne
nemocensky poistenú osobu, resp. osobu, ktorej plynie ochranná lehota a preto ustanovenia týkajúce sa
materského používajú všeobecný pojem poistenkyňa. Použitie pojmu poistenkyňa v § 48 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení však nemožno vykladať tak, že pre priznanie nároku na dávku materského sa môže

jednať o akéhokoľvek poistenca podľa § 6 ods. 1 zákona bez ohľadu na charakter poistenia, teda napr.
o osobu, ktorá je len dôchodkovo poistená.

56. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj
zmyslomaúčelomzákona(napr.rozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS341/07

a sp. zn. III. ÚS 72/2010). Ako konštatoval aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.
zn. 9Sžsk/98/2020 zo dňa 27.10.2021, na ktorý poukazovala žalovaná: „K výkladu právnych predpisov
aichinštitútovtedanemožnopristupovaťlenzhľadiskatextuzákona,atoanivprípade,keďsatextmôže
javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže
totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný

právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie
potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade
systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať
významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď
existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom. Podľa kasačného

súdu otrocké nasledovanie doslovného znenia zákona nemá v modernom štáte opodstatnenie. Pokiaľ
vezmeme do úvahy jednu zo základných charakteristík právnej normy (tenzia medzi ich všeobecnou
a širokou variabilitou spoločenských vzťahov, na ktoré dopadá) a nadprodukciou právnych predpisov
posledných rokov, ako aj ich vzájomné prekrývanie, mohlo by trvanie na doslovnom znení zákona bezmožnosti použitia ďalších výkladových metód (popri metóde jazykovej) viesť v konkrétnych prípadoch
k absurdným dôsledkom. Teleologický výklad je takmer nevyhnutnou súčasťou aplikácie práva, je
akousi „korunou“ výkladu, zatiaľ čo výklad logicko-jazykový je jeho základom. Tento spôsob výkladu

nemožnoignorovaťapodceňovať.Kasačnýsúdpoukazujenato,žekaždáprávnanormamásvojzmysel
a účel, ktorý možno vyvodiť predovšetkým z autentických dokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch
zákonodarcu (napr. dôvodová správa k zákonu, priebeh rozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu
zákona). Správne pochopenie zmyslu právnej normy je základom jej správnej aplikácie. Interpretáciou
právnej normy sa vo všeobecnosti rozumie objasnenie zmyslu a obsahu platných právnych noriem,

vyjadrených v normatívnych právnych aktoch, za účelom ich správneho pochopenia a používania.
Výklad právneho predpisu možno chápať aj ako logický postup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle
zákonodarcu. Teleologický výklad je výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu
právnej normy. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej
právnej normy. Jedná sa o významný výklad, ktorý „kráča s duchom doby“, v ktorej je realizovaný. Výklad
začína pri slovách zákona, pokračuje systematickými súvislosťami, všíma si genézu zákona a jeho

zavŕšením je poznanie účelu zákonného ustanovenia. Teleologický výklad nachádza svoje uplatnenie
v prípadoch, kde sa jedná o výklad do istej miery nekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych
predpisov.“

57. Obdobne aj Ústavný súd Slovenskej republiky v nálezoch, na ktoré poukazovala žalovaná

v napadnutom rozhodnutí, konštatoval, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len
z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý,
ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu.

58. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj v tu posudzovanej veci je potrebné vykladať ustanovenia

zákona o nemocenských dávkach a ustanovenia o materskom v súlade so zmyslom a účelom právnej
normy a bolo tak nesprávne a z kontextu vytrhnuté tvrdenie žalobkyne o tom, že by malo postačovať,
že žalobkyňa bola v čase podania žiadosti o materské dôchodkovo poistená a že nemusela spĺňať
tzv. všeobecné podmienky pre poskytovanie nemocenských dávok. Keďže materské je nemocenskou
dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, nemožno považovať za postačujúce, že žiadateľka

bola len dôchodkovo poistená a zo systematiky zákona o sociálnom poistení logicky vyplýva, že je
potrebné pre vznik nároku na nemocenskú dávku splniť kumulatívne všeobecné podmienky týkajúce
sa všetkých nemocenských dávok a osobitné podmienky vzťahujúce sa ku konkrétnej žiadateľom
uplatnenej nemocenskej dávke.

59. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na dôvodovú správu k zákonu č. 555/2007 Z. z., ktorým sa
novelizovalo okrem iného aj ustanovenie § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom v dôvodovej
správe sa uvádza, že: „Vzhľadom na to, že podmienka získania najmenej 270 dní poistenia na nárok
na materské sa sleduje samostatne z poistenia zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby
a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, navrhuje sa vypustenie druhej vety pre nadbytočnosť.“

60. Aj z tejto časti dôvodovej správy vyplýva, že splnenie osobitnej podmienky sa viaže k niektorému
zuvedenýchpoistnýchvzťahov,takžeakzákonv§48ods.1používapojempoistenkyňa,ktorájetehotná
alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, takáto tehotná alebo starajúca sa o dieťa poistenkyňa musí patriť
do niektorej z troch skupín – t. j. byť v čase vzniku sociálnej udalosti nemocensky poistená buď ako

zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako dobrovoľne
nemocensky poistená osoba. Neznamená to, že by sa malo jednať o osobitný subjekt, stojaci mimo
uvedené tri kategórie. Ak by mal byť akceptovaný právny názor žalobkyne, viedlo by to k absurdnému
dôsledku a diskriminácii, pokiaľ by nemocenská dávka bola určitým osobám priznávaná bez toho, aby
tieto boli nemocensky poistené.

61. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne o tom, že žalovanou citovaná judikatúra nie je
aplikovateľná na tu posudzovanú vec, pretože hoci sa jednalo o čiastočne odlišné skutkové situácie,
tie časti rozhodnutí, na ktoré žalovaná poukazovala, sú analogicky aplikovateľné resp. sú všeobecného
charakteru a vzťahujú sa aj na ostatné nemocenské dávky. Sčasti je tak aplikovateľný, okrem vyššie

uvedených, aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sa/79/2018 zo dňa 30.03.2022, v ktorom
sa uvádza, že „nemocenské dávky sa poskytujú zamestnancom, povinne nemocensky poisteným
samostatne zárobkovo činným osobám a dobrovoľne nemocensky poisteným osobám. Nárok na
nemocenské dávky vznikne poistencom za predpokladu, že splnia zákonom stanovené podmienkynároku na nemocenské dávky.“ Z citovaného rozsudku tiež vyplýva, že všeobecnou podmienkou nároku
na nemocenské dávky je existencia nemocenského poistenia, resp. plynutie ochrannej lehoty po zániku
nemocenského poistenia v čase vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, teda k vzniku

sociálnej udalosti musí dôjsť buď počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote po
jeho zániku. S rovnakým záverom sa stotožnil aj správny súd v tu posudzovanej veci.

62. Pokiaľ ide o situáciu tzv. reťazových pôrodov a to, že žalobkyňa v predmetnom prípade bola na
rodičovskej dovolenke, síce došlo z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v súlade s § 26 ods. 1

písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. k prerušeniu jej povinného nemocenského poistenia ako zamestnanca
u zamestnávateľa, avšak následne jej nárok na materské pri druhom dieťati nemohol vzniknúť z dôvodu,
že došlo k ukončeniu pracovného pomeru žalobkyne s jej zamestnávateľom, na základe čoho zanikla
registrácia žalobkyne ako zamestnanca u zamestnávateľa a súčasne došlo aj k skončeniu prerušenia
povinného nemocenského poistenia žalobkyne ako zamestnanca. Vzhľadom k tomu, že žalobkyni
nebolo povinné nemocenské poistenie obnovené, deň vzniku prerušenia povinného nemocenského

poistenia, teda deň 25.11.2021, bolo potrebné v súlade s § 26 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. posúdiť
rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia.

63. Žalovaná sa riadne zaoberala skutočnosťou, či u žalobkyne nie je evidované akékoľvek nemocenské
poistenie alebo poistný vzťah, z ktorého by bolo možné posúdiť nárok na materské, avšak dospela

k záveru, že u žalobkyne žiadne ďalšie nemocenské poistenie ani poistný vzťah neboli evidované. Opak
netvrdilaanisamotnážalobkyňavňoupodanejsprávnejžalobe.Otázkazánikunemocenskéhopoistenia
a skutočnosť, že žalobkyňa v čase podania žiadosti o materské nebola nemocensky poistená, neboli
v konaní medzi účastníkmi konania vôbec sporné.

64. Z napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že žalovaná sa náležite zaoberala skutočnosťou, či
u žalobkyne boli splnené podmienky na priznanie nároku na materské podľa § 30 až § 32 zákona
č. 461/2003 Z. z., zaoberala sa skutočnosťou, či žalobkyňa bola nemocensky poistená, ako aj tým,
či žalobkyni neplynula ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia. Žalovaná vychádzala
z dostatočne zisteného skutkového stavu, všetky svoje závery dostatočne a zrozumiteľne odôvodnila,

jej rozhodnutie nebolo arbitrárne a vec správne právne posúdila. Možno čiastočne prisvedčiť žalobkyni,
že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo pomerne stručné, avšak je
nevyhnutné zároveň dodať, že napadnuté rozhodnutie, ktoré tvorí v rámci administratívneho konania
s prvostupňovým rozhodnutím jeden celok, dalo dostatočné odpovede na to, prečo žalobkyni nebol
priznaný nárok na nemocenskú dávku materské.

65. Správny súd nijako nespochybňuje, že žalobkyňa v určitom období bola nemocensky poistená
a že sa jej znížil v dôsledku tehotenstva (nástupom na materskú a následne rodičovskú dovolenku)
príjem, avšak zároveň dodáva, že zákon pre priznanie nároku na materské ustanovuje podmienky,
ktoré žalobkyňa nesplnila a vzhľadom na uvedené jej žalovaná a prvostupňový správny orgán nárok na

materské nepriznali.

66. Pokiaľ žalobkyňa namietala konštatovanie žalovanej v napadnutom rozhodnutí o tom, že podmienky
pre vznik nároku na materské uvádza žalovaná aj na svojom webovom sídle, správny súd uvádza,
že vec posudzoval v zmysle zákona a jeho ustanovení. Rovnako tak postupovali aj správne orgány

v rámci administratívneho konania a to bez ohľadu na to, či sa uvedené informácie uvádzajú aj na
webovom sídle žalovanej alebo nie. Právne otázky si správny súd zodpovedal sám bez prihliadania
na informácie uvádzané na webovom sídle žalovanej. Uvedená skutočnosť tak nemala vplyv na
posudzovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

67. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaná (ako aj prvostupňový
správny orgán) postupovala správne, keď za účelom rozhodovania o priznaní nároku žalobkyne na
nemocenskú dávku materské, posudzovala pred splnením osobitných podmienok na vznik tohto nároku
aj splnenie všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky upravených v § 30 až § 32 zákona
č. 461/2003 Z. z., ktoré to podmienky žalobkyňa nespĺňala a preto správny súd konštatoval absenciu

dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej uplatnených žalobkyňou.

68. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 190 SSP správnu žalobu
žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.69. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania
nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na náhradu trov

konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný.
Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože
takýto postup sa podľa § 168 SSP uplatní len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd
takéto podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanej nezistil.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia

lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).