Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121502565
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6121502565.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave-mestská časť Ružinov, Prievozská 2,
IČO: 35 724 803, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave-mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 52 255 739, proti žalovanému: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, E.,
o zaplatenie 14.603,95 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č. k. 19Csp/65/202-161 zo dňa 24. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom (v poradí druhým) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu 14.603,95 EUR
s úrokom 3.167,98 EUR, vyčísleným úrokom z omeškania 378,61 EUR a následným úrokom
z omeškania 5 % ročne zo sumy 14.579,95 EUR od 24.03.2021 do zaplatenia titulom zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalovaným ako dlžníkmi a právnym predchodcom žalobcu (Slovenská
sporiteľňa, a.s.) ako veriteľom. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov
dokazovania. Na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2018 poskytol
veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému spotrebiteľský úver - spotrebný úver na čokoľvek v sume
15.000 EUR, s dohodnutým úrokom vo výške 10,41 % ročne, s uvedenou RPMN vo výške 11,08
%. Žalovaný sa zaviazal vrátiť dlžnú sumu s úrokom v 96 mesačných splátkach po 232,11 EUR so
splatnosťou prvej splátky 10.01.2019. Konečná splatnosť bola dohodnutá na 10.12.2026 s tým, že

celková čiastka spojená s úverom
je 22.280,23 EUR. Žalovanému boli poskytnuté štandardné Európske informácie
o spotrebiteľskom úvere a informácia o RPMN, ktoré dokumenty žalovaný podpísal. Banka dňa
30.10.2020 vyhotovila list, obsahom ktorého je oznámenie o omeškaní so splácaním spotrebiteľského
úveru (dlžná suma 4.240,89 EUR) s upozornením na možnosť zosplatnenia celého dlhu z úveru. V
tomto liste nie je uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške sa žalovaný ako dlžník dostal

do omeškania. Dôkaz o doručení alebo aspoň o zaslaní tohto listu žalobca nepredložil ani neoznačil.
Bankadňa02.12.2020vyhotovilalist,obsahomktoréhojeoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnosti
úveru č. XXXXXXXXXX ku dňu 01.12.2020, pričom jeho adresátom bol žalovaný. V tomto oznámení ovyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, resp. o predčasnom splatení zostatku úveru s príslušenstvom
nie je uvedené, pre ktorú konkrétnu splátku úveru banka predčasne a jednorazovo zosplatnila celý dlh,
resp. úver. Je

v ňom uvedená celková dlžná suma, a to 17.451,47 EUR. Potvrdenie o odoslaní tejto listiny sa nachádza
na č. l. 27 a ide o kópiu vrátenej a nedoručenej zásielky. Banka ďalej dňa 30.03.2021 vyhotovila list,
obsahom ktorého je oznámenie o postúpení pohľadávky žalobcovi, na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 0215/2021/CE zo dňa 23.03.2021. Výška postúpenej pohľadávky uvedená nebola. Dňa
23.03.2021 uzatvorila banka so žalobcom Zmluvu

o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej malo byť aj postúpenie pohľadávky banky voči žalovanému
vo výške vyčíslenej sumou 14.579,95 EUR na istine. Takisto bolo postúpené príslušenstvo tejto listiny
vo forme úrokov a úrokov z omeškania.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52
ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 524 ods. 1, § 565 Občianskeho zákonníka, §

1 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách a konštatoval, že žalobca si v konaní uplatňuje svoje právo na peňažné plnenie
(pohľadávku) zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa jedná
o postúpenú bankovú pohľadávku, teda peňažný záväzok žalovanému voči banke (SLSP a.s.). Túto
pohľadávku mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.03.2021. Zákon

č. 483/2001 Z.z. o bankách definuje v citovanom ustanovení § 92 ods. 8 podmienky, z akých možno,
resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke. Po zistení skutkového stavu súd prvej inštancie
uzavrel, že žalobca platne nenadobudol pohľadávku, ktorej splnenia sa voči žalovanému v tomto konaní
domáha, a to z dôvodu rozporu zmluvy
o postúpení pohľadávok so zákonom, teda pre jej neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Uzavretím tejto zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo dodržané ustanovenie § 17 ods. 1, ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetom postúpenia nebola pohľadávka banky po
konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru
nebolo platné, pretože aj keď bolo urobené, veriteľ-postupca v ňom neuviedol (nekonkretizoval), pre

ktorú omeškanú splátku využil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd
poukazuje na aktuálnu judikatúru súdov Slovenskej republiky, a to napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky
sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 14CoCsp/9/2024 z 31.07.2024, či staršie rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 7CoCsp/14/2021. Aj keby sa pre platnosť samotného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého
úveru nevyžadovala uvedená skutočnosť, dôvod neplatnosti tohto vyhlásenia by spočinul aj v tom, že
výzva, ktorá prechádzala tomuto vyhláseniu, teda list banky na č. l. 53
z 30.10.2020, takisto neobsahovala údaj o tom, s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške, bol
žalovaný v omeškaní s jej zaplatením. Navyše žalobca nepreukázal ani to, že by výzvu zo dňa

30.10.2020 žalovanému čo i len odoslal. Pre platné zosplatnenie sa totiž v zmysle § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka vyžaduje aj upozornenie pred zosplatnením a jeho preukázateľné
odoslanie žalovanému do jeho dispozičnej sféry. Keďže v deň postúpenia pohľadávky táto pohľadávka
tak ako bola postúpená nebola splatná, nemohla byť platne postúpená z banky na žalobcu pre jej
rozpor s ustanoveniami § 17 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ žalobca platne

nenadobudol od SLSP a.s. pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy voči žalovanému, nemá aktívnu
vecnú legitimáciu v tomto spore. Z dôvodu nadbytočnosti
a nehospodárnosti sa potom súd nezaoberal tým, či žalovaný má nesplnený záväzok voči veriteľovi
zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2018, resp. v akej výške. Záverom
dodal, že táto okolnosť nebola v predchádzajúcom konaní pred súdom prvej inštancie a následne v

odvolacom konaní posudzovaná. Predmetom posúdenia bola existencia porušenia povinnosti veriteľa
riadneho skúmania tzv. bonity spotrebiteľa - dlžníka pred poskytnutím spotrebiteľského úveru, teda iná
právna otázka. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 257
CSP. Aj napriek tomu, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, v dôsledku čoho by mu patrilo právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, vzal do úvahy to, že žalovanému v priebehu konania nevznikli

žiadne trovy konania, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto mu súd náhradu trov konania
v zmysle § 257 CSP nepriznal.4. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Uviedol, že žalobu podal na upomínací súd, ktorý žalobe vyhovel a vo veci
rozhodol platobným rozkazom, ktorý bol zrušený z procesných dôvodov nedoručenia do vlastných rúk

žalovanému. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol prvým rozsudkom zo dňa 14.06.2023, proti ktorému
podal odvolanie, na základe ktorého odvolací súd uznesením zo dňa 19.12.2023 zrušil rozhodnutie súdu
prvejinštancie,pretožesanestotožnilsozávermionedostatočnomskúmaníbonityžalovanéhozostrany
postupcu. Odvolací súd poukázal o.i. na § 151 ods. 1 CSP, s tým, že súd v ďalšom konaní na základe
procesných návrhov strán prípadne doplní dokazovanie tak, aby získal skutkové zistenia

v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Žalovaný bol po celý čas konania absolútne pasívny, v
konaní sa žiadnym spôsobom nevyjadril, preto sa žalobca vzhľadom na nespornosť skutkových
tvrdení a vzhľadom na absenciu výzvy súdu o doloženie akýchkoľvek iných skutkových tvrdení v
rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, z pojednávania dňa 24.10.2024 ospravedlnil. Súd bez akejkoľvek
procesnej nevyhnutnosti (popretie skutkových tvrdení, namietnutie doručovania) dospel na základe
totožných dôkazov k diametrálne odlišným právnym záverom ako v poradí prvom rozhodnutí, keď za

nezmenenéhoskutkovéhostavuuzavrel,žežalobcanepreukázaldoručovanievýzvypredzosplatnením.
Podľa názoru žalobcu mal súd prvej inštancie povinnosť vyzvať ho na doplnenie skutkových tvrdení
ohľadom doručovania predmetnej výzvy a náležitosti výzvy. Postup súdu prvej inštancie bol prekvapivý
a nepredvídateľný, žalobca v priebehu konania nemal dôvod považovať doručovanie listiny za sporné.
Žalobca odvolaciemu súdu predložil dôkaz o doručovaní výzvy zo dňa 30.10.2020,

a to poštovú obálku, ktorou preukazuje doručenie do dispozičnej sféry žalovaného na zmluvne
dohodnutú adresu žalovaného, ktorú z dôvodov na jeho strane (adresát neznámy) neprevzal
a táto sa vrátila postupcovi ako nedoručená. Vzhľadom na to navrhol, aby odvolací súd na dôkaz o
riadnom doručení výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka prihliadol, pretože žalobca nemal
vedomosť o tom, že ním predložené dôkazy nie sú postačujúce a tento doklad tak nemožno považovať

za neprípustnú novotu. Poukázal na § 129 CSP s tým, že má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval
správne, žalobcu nevyzval na doplnenie, opravu žaloby pod hrozbou odmietnutia, ale rovno žalobu
zamietol. Súd nevyzval žalobcu na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby ani na doplnenie skutkových
tvrdení ohľadom ním stanovenej inak nespornej skutočnosti. Poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022. Čo sa týka platnosti vyhlásenia predčasnej

splatnosti dlhu, rozhodnutie súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je všeobecnými súdmi
vrátane Najvyššieho súdu SR rozhodovaná nejednotne. K otázke, či skutkové vymedzenie splátky, pre
nesplnenie ktorej došlo k uplatneniu práva podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
je náležitosťou právneho úkonu, ktorej neuvedenie by spôsobovalo neplatnosť tohto právneho úkonu,
zaujal stanovisko dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, v ktorom sa

nestotožnil s názorom, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza
k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného splatenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť
(uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež nepovažuje za
potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie,
skutkovou alebo právnou otázkou ... Považuje za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním

nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov,
ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka je
potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia 3
mesiaceposplatnosti.Žalovanýbolpredvyhlásenímmimoriadnejsplatnostiúveruvomeškaníoviacako
3 mesiace s úhradou dohodnutých mesačných splátok, pričom na možnosť banky vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť úveru v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, bol upozornený výzvou zo dňa 30.10.2020 v súlade
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Následne, v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka postupca
podaním zo dňa 02.12.2020 uplatnil právo na zaplatenie všetkých splátok pre neplnenie splátkového
kalendára, v dôsledku čoho sa stal úver splatným v celom rozsahu. Veriteľ nie je povinný uvádzať
konkrétnu splátku, pre ktorú sa chystá, prípadne, pre ktorú pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru. Zo

zákonných ustanovení vyplýva, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné, aby bola táto
možnosť dohodnutá (bez akýchkoľvek zákonných náležitostí dohody), aby bol dlžník v omeškaní aspoň
3 mesačné splátky, aby bol dlžník na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti veriteľom upozornený
v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva, pričom veriteľ v oznámení o zosplatnení nie
je povinný špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou sa dlžník omeškal, a teda pre ktorú splátku

k zosplatneniu došlo. Ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 02.12.2020, toto
právo uplatnil v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu (R 7/2023) pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 10.08.2020. Špecifikácia splátky,
pre ktorú došlo k zosplatneniu, by bola prihliadnuc na vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SRnadbytočná, keďže z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu jasne vyplýva, že vždy môže ísť
len o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky, a teda veriteľ si nemôže v tomto ohľade vybrať,
pre nesplnenie ktorej splátky toto právo uplatní. Analogicky poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 1Cdo/154/2022 zo dňa 27.02.2024, ktoré sa zaoberá inou právnou otázkou, ale najvyšší
súd uviedol že, ak by zákonodarca chcel uložiť banke povinnosť vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách upozorniť na možnosť postúpenia pohľadávky, bol by to v citovanom ustanovení výslovne
uviedol podobne, ako je to v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Povinnosť veriteľa označiť
presnú splátku, pre ktorú veriteľ pristupuje k zosplatneniu, nielenže zo žiadneho zákona nevyplýva, ale je

absurdná, pretože žalovaný čerpal poskytnuté finančné prostriedky, svoje záväzky sa zaviazal splácať,
objektívne musí mať vedomosť o tom koľko a kedy na poskytnutý úver uhradil, teda má jednoznačne
vedomosť o tom, ktorá splátka je tá, s ktorou sa
omeškal, prípadne, kedy a koľko mal uhradiť a neuhradil. Žalobca nemá povinnosť vec
právne kvalifikovať, ale len skutkovo vymedziť, čo napokon urobil. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/9/2017 zo dňa 27.05.2020, v zmysle ktorého

je preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu (nález Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 242/07). Poukázal aj na rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných veciach. Obdobne
vo veciach, v ktorých sa riešilo, pre ktorú splátku bol veriteľ oprávnený zosplatniť úver a od kedy je
potrebné počítať začiatok premlčacej doby v spotrebiteľských veciach,
bolo rozhodnuté uzneseniami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo268/2020, 4Cdo/201/2022,

1Cdo/53/2021, 4Cdo/231/2021, 9Cdo/368/2021, 4Cdo/23/2021, 2Cdo332/2021, 6Cdo/71/2022,
2Cdo/272/2021, 1Cdo/61/2022, 4Cdo/250/2021, 4Cdo/262/2021, 2Cdo/298/2021, 4Cdo/221/2022,
6Cdo/64/2021,9Cdo/98/2022,1Cdo/143/2022a6Cdo/87/2023,ktorépodľanázoružalobcupredstavujú
ustálenú judikatúru dovolacieho súdu a od ktorej sa súd odklonil napriek tomu, že v čase vydania
napadnutého rozhodnutia existovali a sú všeobecne známe. Výklad zákonných ustanovení v tom

zmysle, že veriteľ je povinný uviesť rozhodnú splátku v upozornení pre zosplatnenie podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a rovnako aj v samotnom zosplatnení nemôže obstáť, pretože v praxi by veriteľ
uvádzalrôznesplátkyaspotrebiteľovibytátoinformácianeprinieslažiadnuinformačnúhodnotu.Naopak
by sa spotrebiteľ paradoxne mohol dostať do informačnej asymetrie práve
v prípade, kedy by veriteľ uviedol vo výzve akúkoľvek omeškanú splátku, nakoľko by spotrebiteľ mohol

nadobudnúť mylnú domnienku, že uhradením len tejto splátky zabráni zosplatneniu. Ak by aj veriteľ
určil v podaní, ktorým si právo na vyhlásenie splatnosti splátok uplatňuje, nesplnenú splátku, pre ktorú
toto právo uplatňuje a toto jeho právne posúdenie by sa nezhodovalo s posúdením otázky súdom,
nespôsobovalo by to automaticky neplatnosť uvedeného právneho úkonu, preto je absurdné, aby súd
vytvoril takúto náležitosť uvedeného právneho úkonu. V súdenom prípade došlo k platnému vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru, a teda aj k platnému postúpeniu pohľadávky, nedošlo k porušeniu § 525
Občianskeho zákonníka, k postúpeniu došlo po tom, čo sa stal úver predčasne splatným, nedošlo k
porušeniu § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Žalobca sa
nestotožňuje ani s tým, že by bez uvedenia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu,
v upozornení na možné zosplatnenie, resp. samotnom úkone, ktorým veriteľ dosiahol splatnosť dlhu

dlžníka, boli takéto právne úkony neurčité. Prejav vôle je totiž neurčitý len v tých prípadoch, pokiaľ
je neistý jeho obsah, teda keď sa konajúcemu súdu nepodarí obsah vôle jednoznačným spôsobom
stanoviť. Z obsahu týchto úkonov je bez akýchkoľvek pochybností zrejmá vôľa konajúcej osoby. V
odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje vysvetlenie,
v čom súd prvej inštancie identifikoval neurčitosť právnych úkonov, ako konkrétne sa pri absencii určenia

splátky, ktorá vyvoláva zosplatnenie uvedených právnych úkonov, prejavil vnútorný rozpor takýchto
úkonov. Rozsudok súdu prvej inštancii je tak nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe alebo rozsudok súdu prvej
inštancie zruší a vec vráti súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

7. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.8. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Žalobca deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP).

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť

a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či
konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok.

Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza,
že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods.
1 písm. a/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore

o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

15. Pokiaľ žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1
písm. b/ CSP, spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení súdu prvej inštancie, odôvodnenie

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám
riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá
súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy
majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk

v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, žez tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie sp. zn.
IV.ÚS115/03zodňa03.07.2003).Súdprvejinštancieuviedol,ktoréskutočnostipovažujezapreukázané
a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal

a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Z odsekov 1.1, 1.2 a 2.3. odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva, čoho sa žalobca v konaní domáha, aké skutočnosti tvrdí, aké dôkazy označil
a predložil na preukázanie svojich tvrdení a aké prostriedky procesného útoku použil. V odseku 5.
odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie jednotlivé dôkazy, ktorými vykonal dokazovanie a v odsekoch
8.1 až 8.12 odôvodnenia citoval súd prvej inštancie znenie právnych noriem právnych predpisov, podľa

ktorých právne posúdil zistený skutkový stav. Odseky 6 až 7.6 odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie obsahujú ustálený skutkový stav veci. Hodnotenie vykonaných dôkazov popísané v ods. 9.1
až 9.4 odôvodnenia napadnutého rozsudku obsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré majú logickú
postupnosť a oporu v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie presne a jasne uviedol, ktoré tvrdenia
považoval za preukázané a ktoré tvrdenia vyhodnotil ako nepreukázané. Zistený skutkový stav podriadil
pod príslušné právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým

postupom. Odvolací súd je toho názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku sú určité a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa
aj kvalitatívnu požiadavku, a preto je nedôvodná odvolacia argumentácia žalobcu ohľadne nedostatku
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a porušenia jeho práva na spravodlivý proces z tohto
dôvodu.

16. Čo sa týka odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, uplatnených žalobcom
v odvolaní, odvolací súd ich podrobne preskúmal a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i
právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu

vo vykonaných dôkazoch. Hodnotenie vykonaných dôkazov obsahuje úvahy súdu prvej inštancie,
ktoré majú logickú postupnosť a oporu v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie zistený skutkový
stav podriadil pod príslušné právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím
myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku sú určité a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska

obsahu spĺňa aj kvalitatívnu požiadavku.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil
spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, vo vzťahu k čomu
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

18. Na základe odvolacích námietok žalobcu odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu

prvej inštancie dodáva:
19. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie v kontexte
spotrebiteľského práva konštatoval, že v rozhodovanej veci neboli splnené podmienky na postúpenie
pohľadávky voči žalovaným z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu podľa § 17 ods. 1 písm.

b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého je možné postúpiť len takú
pohľadávku zo spotrebiteľského úveru, ktorá je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo takú, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Postúpenie pohľadávky na žalobcu je preto v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka neplatné. Vzhľadom na to súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dospel

k správnemu záveru, že na žalobcu neprešla pohľadávka pôvodného žalobcu (veriteľa), nestal sa
veriteľom pohľadávky voči žalovaným uplatňovanej v prejednávanom spore, a preto nemá aktívnu vecnú
legitimáciu, z ktorého dôvodu je nevyhnutné žalobu zamietnuť.

20.Podľa§565zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkaakideoplnenievsplátkach,môževeriteľ

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.21. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne

upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku,
zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka

po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu
(Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 10.12.2018 zmluvu o splátkovom
úvere, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver
15.000,- EUR a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 96 mesačných splátkach po 232,11 EUR.

Výška úrokovej sadzby bola 10,41 % ročne. Splátky boli splatné k 10. dňu
v kalendárnom mesiaci; prvá splátka bola splatná 10.01.2019, splatnosť poslednej splátky bola určená
na 10.12.2026. RPMN bola podľa zmluvy 11,08 % a celková čiastka spojená s úverom bola 22 280,23
EUR.

26. Výzvou zo dňa 30.10.2020, adresovanou žalovanému, právny predchodca žalobcu (Slovenská
sporiteľňa, a.s.) upozornil žalovaného na to, že ku dňu 30.10.2020 je v omeškaní so splácaním
pohľadávky banky vo výške 4 240,89 EUR. Banka vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v
lehote 15 dní a upozornila ho, že ak nedôjde k úhrade tejto sumy, je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky.

27. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.12.2020, adresovaným žalovanému,
právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) oznámila žalovanému, že nastal prípad
porušenia podľa bodu 8.1 písm. a/ Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 01.01.2015 v aktuálnom znení- omeškanie dlžníka so

splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace. Z tohto dôvodu banka vyhlásila ku dňu 01.12.2020
mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy a vyzvala žalovaného, aby pohľadávku zo zmluvy vo výške
17.451,47 EUR uhradil do 15 dní.

28. Výzvou zo dňa 17.12.2020, adresovanou žalovanému, právny predchodca žalobcu (Slovenská

sporiteľňa, a.s.) upozornil žalovaného, že pohľadávka banky zo zmluvy je splatná v celom rozsahu a
že je v omeškaní so splácaním viac ako 3 mesiace. Oznámila mu, že výška splatnej a nezaplatenej
pohľadávky predstavuje ku dňu 17.12.2020 17.494,97 EUR. Upozornila žalovaného, že ak dlžnú sumu
neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.

29.PodľazáverovNajvyššiehosúduSRvyjadrenýchv uznesenísp.zn.5Cdo/2/2023zodňa25.01.2024
„v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
zosplatnil celý dlh.“

30. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v neskoršom uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo
dňa 26.06.2024 „...v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a
to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo stranyveriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže
zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná

z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o
tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť

zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže
byť poškodený“.

31. Rovnako, podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v uznesení sp. zn. 6Cdo/15/2023
zo dňa 25.09.2024 „...neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie
neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť

zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom
a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu
nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu

osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách,
v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne
v spore.“
32. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa
30.01.2024, ktorého sa dovoláva žalobca a podľa ktorého sa „dovolací súd nestotožňuje s názorom,

ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza
k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto
povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež
nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá vyvolala
zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie takejto

splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení; ak však tieto listiny vymedzenie
relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym
konštruktom).Považujevšakzavhodnéuviesť,žepokiaľsavykonanýmdokazovanímnepreukážeopak,
treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade
so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné

predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace
po splatnosti.“

33. Predmetné rozhodnutie je však rozhodnutím ojedinelým, na ktoré súdna prax Najvyššieho súdu SR
nenadviazala; naopak, z citovaných rozhodnutí (ods. 29 až 31) vyplýva jednoznačný záver Najvyššieho

súdu SR, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný na základe
ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby už vo výzve, upozornení spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
môže predčasne zosplatniť celý dlh.

34. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že výzva na splatenie úveru zo
dňa 30.10.2020 a ani samotné predčasné zosplatenie úveru zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
02.12.2020 neobsahujú špecifikáciu splátky, pre ktorú sa dlh žalovaného zo zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 10.12.2018 predčasne jednorazovo zosplatňuje.

35. Uvedené má v zmysle popísaných záverov najvyššej súdnej autority (čl. 2 ods. 2 CSP) za následok
neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

36. Vzhľadom na uvedené bol správny záver súdu prvej inštancie, že ku dňu uzavretia zmluvy o

postúpení pohľadávok 23.03.2021 medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.)
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (čo do postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto
súdneho konania) nebola pohľadávka veriteľa voči žalovanému platne predčasne zosplatnená a ani
k tomuto dňu nenastala splatnosť poslednej dojednanej splátky úveru (10.12.2026). Z tohto dôvoduneboli splnené zákonné podmienky postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu
osobu v zmysle § 17 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch Predmetná zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa

23.03.2021 čo do postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, je tak v zmysle
§ 39 v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom neplatná.

37. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu s odôvodnením, že postúpenie pohľadávky je neplatným
právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného a žalobu je potrebné pre nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie zamietnuť, rozhodol vecne správne.

38. Otázka preukázania riadneho doručenia výzvy veriteľa – banky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka žalovanému bola len otázkou sekundárnou, na ktorú súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku (ods. 9.2.) poukazuje len pre úplnosť a na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
nemala vplyv. I keby sa súd priklonil k názoru žalobcu o riadnom doručení tejto výzvy žalovanému, nič

to nemení na správnosti jeho predchádzajúcich záveroch
o neplatnosti zosplatnenia úveru v zmysle § 565 v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pre neuvedenie splátky úveru, pre ktorej nesplnenie sa úver zosplatňuje a následných záveroch o
nesplnení zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu
osobu , ktoré mali za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok medzi bankou a žalobcom.

Z tohto dôvodu, vzhľadom na princíp hospodárnosti konania, sa odvolací súd nezaoberal odvolacou
argumentáciou žalobcu o doručení výzvy veriteľa – banky podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanému.

39. Vzhľadom na uvedené bol správny záver súdu prvej inštancie, že ku dňu uzavretia zmluvy o

postúpení pohľadávok 23.03.2021 medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.)
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (čo do postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto
súdneho konania) nebola pohľadávka veriteľa voči žalovanému platne predčasne zosplatnená a ani
k tomuto dňu nenastala splatnosť poslednej dojednanej splátky úveru (10.12.2026). Z tohto dôvodu
neboli splnené zákonné podmienky postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu

osobu v zmysle § 17 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
23.03.2021 čo do postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, je tak v zmysle
§ 39 v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom neplatná.

40. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že postup súdu prvej inštancie, ktorý sa zaoberal otázkou
neplatnosti právnych úkonov: výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 02.12.2020 a zmluvy o postúpení pohľadávok 23.03.2021, bol vzhľadom na
pasivitu žalovaného a neexistenciu spornosti skutkových tvrdení žalobcu (§ 151 ods. 1 CSP), prekvapivý
a nezákonný, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dôvodne zaoberal otázkou aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu i bez skutkových tvrdení či právnych argumentov zo strany žalovaného.
Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu
ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho

konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010).
Táto odvolacia námietka žalobcu tak nie je dôvodná.

41. S uvedeným súvisí ďalšia odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa nesprávneho procesného

postupu súdu prvej inštancie v konaní, keď podľa jeho názoru mal súd žalobcovi oznámiť, že ním
predložené tvrdenia a dôkazy má za nedostatočné, príp. ho mal vyzvať na opravu/ doplnenie žaloby
podľa § 129 CSP a na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 CSP.

42. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia

a jednak dôkaznú povinnosť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutkový
dej, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú
individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Opísaním rozhodujúcich
skutočností v žalobe plní žalobca tiež svoju povinnosť tvrdenia. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetkypotrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými
bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Podľa ustálenej súdnej praxe taký prípad nie je
dôvodom k postupu podľa

§ 129 CSP. Čo sa týka namietaného postupu podľa § 150 ods. 2 CSP, „toto oprávnenie umožňuje
súdu korigovať situácie, keď strana sporu nesplní povinnosť substancovane tvrdiť, ktorej nesplnenie
by inak malo príliš drakonický následok. Oprávnenie súdu vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení je
v tomto svetle potrebné chápať ako určitý korektív, ktorým sa odstraňuje prílišná tvrdosť prejednacej
zásady. Zo strany súdu je prejavom materiálneho vedenia sporu. Postup súdu podľa § 150 ods. 2

nechápeme ani ako výzvu na odstránenie nedostatkov podania (§ 128 a § 129), ani ako osobitnú
poučovaciu povinnosť súdu o procesných právach a povinnostiach (§ 160)“ (TOMAŠOVIČ, Marek. § 150
[Skutkové tvrdenia]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ,
Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha:
C. H. Beck, 2022, s. 619, marg. č. 5.) V súdenej veci sa nejedná o prípad neúplnej či vadnej žaloby,
resp. nedostatku substancovaných tvrdení zo strany žalobcu, keď z obsahu spisu vyplýva, že žalobca

v žalobe a v ďalších podaniach adresovaných súdu skutkový stav veci opísal dostatočne a rovnako
riadne označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie z týchto dôkazov vyvodil
záver o nedostatku náležitostí právnych úkonov právneho predchodcu žalobcu, s ktorým sa žalobca
nestotožňuje. Z práva na spravodlivý súdny proces však pre procesnú stranu nevyplýva jej právo
na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou

predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31.08.2004, I. ÚS 97/97 zo dňa
05.01.2000, II. ÚS 3/97 zo dňa 19.03.1997).

43. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní
ustálenú súdnu prax najvyššej súdnej autority (čl2 ods. 2 CSP),
spočívajúcu v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR: sp.zn.7Cdo268/2020, 4Cdo/201/2022,
1Cdo/53/2021, 4Cdo/231/2021, 9Cdo/368/2021, 4Cdo/23/2021, 2Cdo332/2021, 6Cdo/71/2022,

2Cdo/272/2021, 1Cdo/61/2022, 4Cdo/250/2021, 4Cdo/262/2021, 2Cdo/298/2021, 4Cdo/221/2022,
6Cdo/64/2021, 9Cdo/98/2022, 1Cdo/143/2022 a 6Cdo/87/2023, odvolací súd uvádza, že žiadne
z označených rozhodnutí najvyššieho súdu sa nezaoberá otázkou náležitosti výzvy podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. právneho úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti podľa § 565
Občianskeho zákonníka; sám žalobca v odvolaní uvádza, že ide o rozhodnutia, v ktorých sa najvyšší

súd zaoberal počítaním plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských veciach.

44. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodnil.

45. Na základe týchto skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.

46. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

50. Odvolací súd konštatuje, že podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP by žalovanému,

ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, patril nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Keďže však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací
súdotrováchkonaniarozhodoltak,ženároknaichnáhraduúspešnémužalovanémuvočineúspešnému
žalobcovi nepriznal.51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).