Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/156/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122201929
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2122201929.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené procesným opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov – matka: D.
E. B., B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. XXXX/X, C., zastúpená: advokátka JUDr. Michaela Kajabová,
so sídlom Budovateľská 2, Bratislava, a otec: D. B. B., B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, C.,
zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865
281, o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu

Trnava, č.k. 40P/21/2022-308 zo dňa 31. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. z r u š u j e a konanie o určenie
oprávneného na vyplácanie daňového bonusu a prídavku na dieťa z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. p o t v r d z u j e .

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. m e n í tak, že súd zvyšuje

povinnosť matky prispievať na výživu maloletého C. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur
mesačne od 01.01.2023 do 31.10.2023 a na sumu 400,- eur mesačne od 01.11.2023, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám otca.

IV. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.01.2023 do 31.03.2025 spolu vo výške 3.400,-
eur odvolací súd povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 100,- eur splatných spolu s bežným
výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 39P/47/2021-119 zo dňa 12.11.2021 v časti
týkajúcej sa maloletého C..

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým(vporadídruhým)rozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.rozhodol,žeoprávnenýmna
uplatňovanie si daňového bonusu za maloletú A., zverenú rodičom do striedavej osobnej starostlivosti,

za obdobie od 04.04.2022 do 23.09.2022 je matka. Výrokom II. rozhodol, že otec je oprávneným s
účinnosťou od 01.11.2023 poberať prídavok na dieťa na maloletú A.. Výrokom III. súd konanie v časti
návrhu otca na určenie výživného na maloletú A. zastavil. Výrokom IV. súd zvýšil povinnosť matky
prispievať na výživu maloletého C. zvýšeným výživným zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eurmesačne, s účinnosťou od 01.01.2023, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca a rozhodol, že
matka nemá nedoplatok na zročnom výživnom. Výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Výrokom VI. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok

Okresného súdu Trnava č. k. 31P/30/2018 – 804 zo dňa 21.11.2019 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. k. 11CoP/17/2020 – 1043 zo dňa 08.12.2020 v dotknutej časti, v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Trnava č. k. 31P/30/2018 – 804 zo dňa 21.11.2019, s rozsudkom Okresného súdu
Trnava č. k. 39P/47/2021 – 119 zo dňa 12.11.2021, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k.
40P/21/2022 – 164 zo dňa 17.08.2022 a s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/111/2022

– 231 zo dňa 27.02.2023.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zák. č.
36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne tým, že z rozsudku Okresného súdu Trnava
sp. zn. 39P/47/2021 zo dňa 12.11.2021 vyplýva, že súd schválil dohodu rodičov tak, že maloletú C., nar.
XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej C.

sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V časti osobnej starostlivosti
k maloletému C., nar. XX.XX.XXXX nedošlo k zmene, zostal naďalej v osobnej starostlivosti otca a matka
sa zaviazala prispievať na výživu maloletého C. sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám otca. Rodičia sa dohodli, že odo dňa právoplatnosti rozsudku sa maloletá A. zveruje
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vykonávanej v týždňových intervaloch so striedaním v

pondelok každého týždňa v roku o 16-tej hodine v predškolskom zariadení, neskôr v školskom zariadení
a v prípade sviatkov, dní pracovného pokoja a prázdnin v mieste bydliska toho rodiča, ktorému končí
starostlivosť s tým, že otec bude vykonávať starostlivosť v párnom týždni. Vyživovacia povinnosť otca
voči maloletej A. sa zrušila. Okrem toho si rodičia dohodli osobitnú úpravu starostlivosti k maloletej A.
na čas vianočných sviatkov a letných prázdnin. Tým došlo k zmene rozsudku Krajského súdu v Trnave

č. k. 11CoP/17/2020 – 1043 zo dňa 08.12.2020, ktorým sa menil rozsudok Okresného súdu Trnava č.
k. 31P/30/2018 – 804 zo dňa 21.11.2019.

3. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/17/2020 – 1043 zo dňa 08.12.2020 súd určil, že o.
i. matka bude oprávnenou poberateľkou rodinných prídavkov a daňového bonusu na maloletú A. a otec

bude oprávneným poberateľom rodinných prídavkov a daňového bonusu na maloletú C. a maloletého
C., ktorí obaja boli zverení do otcovej osobnej starostlivosti.

4. Predmetom konania po prvom rozsudku súdu prvej inštancie a právoplatnosti výroku I. v časti zostalo
určenie, kto je oprávneným poberateľom daňového bonusu od začatia súdneho konania. Rozsudkom

Okresného súdu Trnava č. k. 40P/21/2022 – 164 zo dňa 17.08.2022 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave č. k. 23CoP/111/2012 – 231 zo dňa 27.02.2023 bolo ustálené, že otec je oprávneným
uplatňovať si daňový bonus za maloletú A. od právoplatnosti rozsudku, t. j. od 23.09.2022, resp. s
ohľadom na daňový predpis, kde daňový bonus je fixná suma, o ktorú sa znižuje daň, za jeden mesiac,
od 01.10.2022. Rodičia sa na informatívnom stretnutí dňa 16.10.2023 u koordinátorky súdu dohodli, a

tak to následne aj prezentovali právni zástupcovia na pojednávaní dňa 10.01.2024, že oprávneným na
uplatnenie si daňového bonusu za maloletú A. je od začatia súdneho konania (04.04.2022) matka, ktorá
tak aj počas súdneho konania u zamestnávateľa činila. Keďže ku dňu rozhodovania súdu rodičia mali za
to, že medzi nimi nie je ani v tejto časti dohoda, rozhodol súd v zmysle § 33 ods. 4 zákona č. 595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov tak, že určil ako oprávnenú na uplatňovanie si, teda

priznal daňový bonus matke. Zákonodarca v tejto časti stanovil premisu, že ak podmienky na uplatnenie
si daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus si uplatňuje na dieťa,
ktoré je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a teda žije v domácnosti oboch svojich rodičov,
v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I.

5. K návrhu otca, aby bol oprávneným poberať prídavky na dieťa za maloletú A., súd opäť vychádzal z
dohody rodičov uzavretej dňa 16.10.2023 a určil otca, ako osobu s nižším čistým mesačným príjmom
v porovnaní s matkou, oprávneným poberať od príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
vyplácané prídavky na dieťa za maloletú A.. Obom návrhom otca, aby bol oprávneným poberať
daňový bonus a prídavok na deti za maloletú A., s účinnosťou od 01.01.2022, súd nevyhovel, keď

tak v pôvodnom dokazovaní, ako ani v doplnenom dokazovaní, neboli zistené žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktorý by súd mal rozhodovať o podstatnej veci, na ktorej sa rodičia nevedia
dohodnúť, za obdobie pred začatím súdneho konania.6. Konanie v časti o návrhu otca na určenie výživného na maloletú A. súd zastavil, a to pre späťvzatie
návrhu otcom, s ktorým zastavením súhlasila aj matka a procesný opatrovník a súd nemal za to, že je
potrebné v konaní pokračovať, keďže konanie možno v tejto časti začať aj bez návrhu (§ 29 zákona č.

161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov). Na informatívnom stretnutí
rodičov dňa 16.10.2023 bol pred koordinátorkou súdu spísaný záznam, v ktorom otec svojím podpisom,
rovnako ako matka a procesný opatrovník, potvrdil obsah záznamu, v ktorom o. i. žiada konanie v tejto
časti zastaviť. Taktiež na pojednávaní dňa 10.01.2024 právny zástupca otca uviedol, že v tejto časti
žiadajú konanie pre späťvzatie návrhu zastaviť. Keďže tzv. späťvzatie späťvzatia zákon neumožňuje,

súd konanie v tejto časti zastavil.

7. K návrhu otca na zvýšenie výživného na maloletého C. súd doplnil dokazovanie k zárobkovým
pomerom matky od posledného rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 39P/47/2021 zo dňa 12.11.2021,
ktorým bola schválená dohoda rodičov o zvýšení vyživovacej povinnosti matky na mal. C. na sumu
100,- eur mesačne a zrušená vyživovacia povinnosť otca k maloletej A.. Okrem doloženého potvrdenia

o príjme matky od zamestnávateľa (uvedené vyššie v odseku 5 odôvodnenia) súd vykonal lustráciu
matky v databáze Sociálnej poisťovne a zistil, že v čase uzavretia dohody rodičov v konaní sp. zn.
39P/47/2021 matka dosahovala príjem vo výške 2.702,50 eur v hrubom, a tento príjem v rozpätí od
2.675,- eur v hrubom do 2.800,- eur dosahovala matka až do apríla 2023 vrátane. Pri zohľadnení
skutočnosti, že matka si uplatňovala v danom období daňový bonus na maloletú A., ktorá bola v

striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a daňový bonus na maloletú C., ktorá jej bola zverená do
osobnej starostlivosti, tak čistý príjem matky činil v čase uzavretia dohody schválenej súdom cca 2.036,-
eur, a od uzavretia dohody do 30.04.2023 pri uplatňovaní si daňového bonusu na mal. A., ktorý si mohla
v zmysle prvého rozhodnutia súdu uplatňovať do 23.09.2022, resp. do 30.09.2022, a pri uplatňovaní si
daňového bonusu na maloletú C., pri zohľadnení veku oboch detí a zákonom stanovenej možnej výšky

daňového bonusu, tak čistý príjem matky činil max. 2.241,- eur. Od mája 2023 príjem matky vzrástol,
matka uvádzala na informatívnom stretnutí rodičov dňa 16.10.2023 príjem v čistom 2.300,- eur, ktorý
príjem v zásade zodpovedá vykonanej lustrácii, z ktorej vyplynul priemerný mesačný hrubý príjem matky
za obdobie od 01.05.2023 do 31.12.2023 v sume 3.577,- eur, čo pri uplatňovaní si daňového bonusu
ako na dieťa do 18 rokov (podľa v tom roku platnej daňovej úpravy) na maloletú C. predstavuje cca

2.463,- eur v čistom.

8. Súd dospel k právnemu záveru, že k podstatnej zmene zárobkových pomerov na strane matky od
posledného rozhodnutia súdu zo dňa 12.11.2021 došlo, a tonepochybne od 01.05.2023, keď čistý príjem
matky sa zvýšil o viac ako 400,- eur mesačne. Zároveň výdavky matky sa znížili o splácanie leasingu

pôvodne v sume 340,- eur mesačne. Rodičia sa na informatívnom stretnutí dohodli, že matka bude
prispievať na výživu maloletého C. sumou 200,- eur mesačne, fakticky od 01.01.2023, keďže nedoplatok
na zročnom zvýšenom výživnom si dňa 16.10.2023 ustálili v sume 1.000,- eur, teda 100,- eur za mesiac.
Súd tak mal za to, že zo strany matky došlo na informatívnom stretnutí rodičov k snahe v tejto časti
vyhovieť návrhu otca tak, aby súdne konanie bolo ukončené dohodou, a teda bola to matka, ktorá

prevzala zodpovednosť za výživu všetkých troch maloletých detí, z ktorých dve sú účastníkom tohto
konania a sledujúc najlepší záujem maloletého C., toho času vo veku 14 rokov, súhlasila so zvýšením
výživného na C. spätne od 01.01.2023 na sumu 200,- eur mesačne, a to aj za dobu, kedy matka
nedosahovala podstatne vyšší príjem zo zamestnania ako v čase ostatného rozhodovania súdu.

9. Je nesporným, že z rozvedeného manželstva rodičov pochádzajú toho času tri maloleté deti, ktoré
sú aktuálne C. vo veku 16 rokov, C. vo veku 14 rokov a A. vo veku 8 rokov. Rodičia majú tak
vyživovaciu povinnosť k všetkým trom maloletým deťom, pričom C. je v osobnej starostlivosti matky,
C. v osobnej starostlivosti otca a A. v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výdavky všetkých
troch maloletých detí sa min. v dôsledku plynutia času menia a v zásade sa zvyšujú. Preto pokiaľ to

umožňuje príjem rodiča, odôvodnené potreby maloletých detí rastú a výdavky na ich uspokojovanie zo
strany rodičov sa zvyšujú, pričom akýkoľvek finančný benefit je potrebné citlivo prerozdeliť medzi tri
výživou odkázané deti. Preto pri rozhodovaní o návrhu otca na zvýšenie výživného plateného zo strany
matky na maloletého C. je potrebné zohľadniť aj plnenie si vyživovacej povinnosti matkou k maloletej
C. a k maloletej A.. Bolo nesporné, že matka má výdavky na uspokojovanie potrieb maloletej 16-ročnej

C., ktoré tvrdila v podaní zo dňa 16.10.2023, a otec toto tvrdenie matky nesporoval, v tom čase v sume
860,- eur mesačne a tiež výdavky na uspokojovanie potrieb maloletej A., a ktoré výdavky matka tiež
spísalavpodanízodňa16.10.2023stým,žepredstavujúmin.sumu170,-eurmesačnebezzohľadnenia
pomernej časti nákladov na bývanie v sume 96,41 eur, a otec ich po oboznámení sa so skutkovýmitvrdeniami matky nesporoval. Matka teda na výživu dvoch dcér mesačne vynakladá min. (860+266,41)
1.126,41 eur.

10. Súd tak dospel k záveru, že je dôvodným vychádzať z dohody, od ktorej otec na pojednávaní dňa
31.05.2024 odstúpil. Otec aj na pojednávaní dňa 31.05.2024 tvrdil, že na informatívnom stretnutí rodičov
nevedel, že matka má príjem vyšší o 1.000,- až 1.500,- eur, preto sa dohodli na zvýšení výživného na
sumu 200,- eur na C.. Toto tvrdenie otca sa však v konaní vôbec nepreukázalo, keď súd opakovane
vykonal lustráciu príjmu povinnej matky vo vzťahu k maloletému C. v Sociálnej poisťovni, matka sama

doložilapotvrdenieodzamestnávateľazaobdobieroku2022ažfebruár2023,nainformatívnomstretnutí
rodičov dňa 16.01.02023 uviedla, že jej príjem v čistom v tom čase je 2.300,- eur a ku dňu rozhodovania
súdu cca 2.463,- eur. Súd preto dospel k záveru, že je správnym a primeraným zvýšiť povinnosť matky
prispievať na výživu maloletého C. s účinnosťou od 01.01.2023 zo sumy 100,- eur mesačne na sumu
200,- eur.

11. Ako bolo uvedené v prvom rozsudku súdu prvej inštancie, zrušenom odvolacím súdom, vyživovacia
povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť. Súd pri určení výživného musí
prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem,
aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť
žiadne výhody a prospech. Tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti

tým,žebysipovinnýnašielzamestnaniesnízkymplatomvdomnienke,žehopotomnemožnopostihnúť.
Pri určení výživného je preto rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade,
že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí

ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú
potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Podľa ustálenej súdnej praxe sa
výška súdom určeného výživného na všetky deti pohybuje spravidla v rozmedzí 20 % až 30 % príjmu
povinného rodiča, keď súd prihliadne na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako i schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov

má byť rovnaká (dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov).

12. Postupom času sa v dôsledku rôznych okolností tak na strane oprávnenej osoby, ako aj na
strane povinnej osoby reálne podmienky odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie
súdu vychádzalo. Preto ak dôjde k zmene pomerov na jednej, prípadne na oboch stranách, z

dôvodov subjektívnych alebo objektívnych, je na mieste iniciovať konanie za účelom zmeny súdneho
rozhodnutia v dôsledku zmeny rozhodujúcich kritérií v porovnaní so stavom zisteným súdom v čase
predchádzajúceho rozhodnutia súdu.

13. Otec návrh na zvýšenie výživného u maloletého C. odôvodnil podstatnou zmenou pomerov na strane

matky, keď mal za to, že príjem matky je podstatne vyšší ako jeho príjem, príjem matky je vyšší ako bol
v čase posledného rozhodnutia súdu (nárast mzdy z 1.637,- eur na 1.968,- eur a zníženie výdavkov pre
ukončenie leasingu o 340,60 eur), matka má nepeňažný príjem (služobné motorové vozidlo a mobilný
telefón na súkromné účely), matka má zle nastavené preddavkové platby za služby spojené s užívaním
novostavby (uvedené vodné a stočné v sume 60,- eur medzi pravidelnými mesačnými výdavkami a cena

internetu a TV v sume 50,- eur mesačne), matka splatila leasing v sume 340,60 eur.

14. Súd sa naďalej pridržiava právnych záverov z prvého zrušeného rozsudku zo dňa 17.08.2022,
ktoré aj po vyjadrení záväzného posúdenia odvolacím súdom obstoja, že dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov; na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj

vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z

rodičov. Životnú úroveň dieťaťa tak pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera
životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných
nákladov rodiča, a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je
miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premietado výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa
žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom
možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa,

pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou
osobnej starostlivosti s uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že rovnaká
životná úroveň má byť zachovaná u maloletého dieťaťa vo vzťahu k majetkovo lepšie zabezpečenému
rodičovi,keďžedieťamáprávopodieľaťsanajehoúrovni.Uvedenévšakneznamená,žebypovinnosťou
majetkovo lepšie zabezpečeného rodiča, v tomto konaní matky, malo byť dorovnávanie životnej úrovne

maloletému dieťaťu, ktoré bude v starostlivosti druhého rodiča, pokiaľ sa druhý rodič vedome vzdá
výhodnejšieho zamestnania a tým i zárobku z neho plynúceho. Je nepochybné, že životná úroveň
rodičov nežijúcich v spoločnej domácnosti sa po ukončení spoločného hospodárenia bude vyvíjať a
plynutím času nemusí byť a často ani nie je rovnaká. Životná úroveň rodičov sa bude totiž odvíjať od
ich ďalších rozhodnutí, ktoré v živote urobia, ako napr. v tomto konaní aj rodičia urobili, keď matka
riešila zabezpečenie uspokojenia bytovej potreby hypotekárnym úverom, zatiaľ čo otec sa rozhodol

tú istú potrebu uspokojiť nájmom nehnuteľnosti. Každé z týchto rozhodnutí má ekonomický dopad na
životnú úroveň daného rodiča, ktorú nie je možné vopred prognózovať pri tak rozmanitom ekonomickom
vývoji hospodárstva Slovenskej republiky a vývoji realitného trhu za posledné viac ako jedno desaťročie.
Životnú úroveň každého z rodičov ovplyvní tiež vek, zdravotný stav a s tým spojené zmeny v pracovnom
uplatnení rodiča na trhu práce, ale aj potenciálne spoločné bývanie s novým partnerom či navýšenie

počtu členov domácnosti pri novom rodičovstve a pod.

15. Z vykonaného dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že od posledného rozhodnutia súdu v
konaní sp. zn. 39P/47/2021 zo dňa 12.11.2021, ktorým bola schválená dohoda rodičov v časti výživného
k maloletej A. tak, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletej A. sa zrušuje a v časti výživného k

maloletému C. dohoda rodičov, v ktorej sa matka zaviazala prispievať na výživu maloletého C. sumou
100,- eur mesačne, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky zvýšením príjmu matky zo
zamestnania s účinnosťou od 01.05.2023 a tiež znížením výdavkov matky z dôvodu splatenia leasingu o
sumu 340,60 eur. Matka neuviedla, kedy došlo k zániku tohto výdavku, k splateniu leasingu. Porovnaním
pomerov rodičov s pomermi v čase posledného rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 39P/47/2021 zo dňa

12.11.2021, obaja rodičia tak, ako vtedy žijú v samostatných nehnuteľnostiach, u matky novostavba
zakúpená na hypotekárny úver na adrese C. F. X, C. a u otca prenajatý rodinný dom so štyrmi izbami
na adrese G. XX, C. s dojednaným ročným nájomným v sume 7.200,- eur. K zmene počtu členov
domácností u oboch rodičov nedošlo. Matka je naďalej zamestnaná v spoločnosti H., I., kde nastúpila
dňa 01.10.2021, je teda toho času po skúšobnej dobe a dosahuje stabilne príjem zo zamestnania,

aktuálne vo výške 3.577,- eur v hrubom v priemere, čo predstavuje cca 2.463,- eur netto. U otca došlo k
zmene pomerov, kedy otec po dobrovoľnom ukončení pracovného pomeru, bez udania dôvodu, z jeho
iniciatívykudňu30.06.2021–tak,akotovyplynulozvyjadreniasúdomdopytovanéhopredchádzajúceho
zamestnávateľa otca, D. C. – bol v čase posledného rozhodovania nezamestnaným a poberal dávku v
nezamestnanosti vo výške 1.117,50 eur pri 30-dňovom mesiaci a vo výške 1.154,- eur pri 31-dňovom

mesiaci, čo predstavovalo aktuálnu maximálnu výšku dávky v nezamestnanosti od 01.07.2021. Toho
času je otec zamestnaný od 24.08.2022 v F. J. I. D. J. G. K. L., jeho príjem v roku 2024 je v priemere
1.391,- eur v hrubom, čomu zodpovedá príjem v čistom pri uplatňovaní si daňového bonusu za dve
maloleté deti (A., C.) 1.165,- eur mesačne.

16. K odôvodneným potrebám maloletého C. otec v čase rozhodovania súdu v konaní sp. zn.
39P/47/2021 uvádzal v návrhu na začatie konania výdavky na maloletého C. v sume 680,- eur mesačne,
v návrhu na rozšírenie predmetu konania v tomto konaní sp. zn. 40P/21/2022 zo dňa 12.07.2022
otec uviedol priemerné mesačné náklady na maloletého C. v sume 680,98 eur. Z takto tvrdeného a
dokazovaním zisteného skutkového stavu, porovnaním majetkových a zárobkových pomerov oboch

rodičov v čase posledného rozhodovania (12.11.2021) s pomermi zistenými v čase druhého rozhodnutia
súdu v tomto konaní (31.05.2024) rozhodol súd o zvýšení výživného na maloletého C. zo sumy 100,- eur
mesačne na sumu 200,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.01.2023 tak, ako sa rodičia pôvodne dohodli
na informatívnom stretnutí dňa 16.10.2023.

17. Návrh otca na zvýšenie výživného pre podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého C.,
doručený súdu 04.03.2024, v ktorom sa otec domáha zvýšenia výživného na C. z otcom neuvedenej
(pôvodnej) sumy na sumu 600,- eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2023, súd oboznámil účastníkom
na pojednávaní dňa 31.05.2024. Súd mal za nesporné, že nové výdavky otca s nákupom hokejovéhovýstroja pre C. (maska, brankársky vak na kolieskach, babyblue neckguard) odôvodnené otcom ako
v snahe udržať maloletého C. v reprezentačnom výbere Slovenského zväzu ľadového hokeja, sa v
zásade vzťahujú na obdobie roku 2024, keď boli vynakladané zo strany otca (kúpa prevažne od februára

2024). Otec tento svoj návrh o. i. odôvodnil tým, že pôvodne voľnočasová aktivita syna sa od októbra
2023 zmenila na aktívnu prípravu syna na budúce povolanie. Otec má za to, že je potrebné rozlišovať
medzi športovou aktivitou a prípravou na povolanie u C., kde toto dieťa je extrémne nadané dieťa.
Otec ďalej uviedol, že C. v živote nebola v reprezentácii a nikdy nebude v reprezentácii. V juniorských
majstrovstvách Slovenska súťaží 20 detí, z toho ide 12 detí na majstrovstvá Slovenska. Tu je 6.000 detí

na hokeji a v reprezentácii patrí C. medzi 3 najlepších na Slovensku. C. rieši šport na rekreačnej úrovni,
toto je vrcholová úroveň. Na otázku súdu, v ktorom ročníku sa maloletý nachádza a či maloletý zmenil
základnú školu, otec uviedol, že je naďalej v 8. ročníku základnej školy, navštevuje tú istú základnú
školu, ale určite pôjde na športovú strednú školu. Súd mal za to, že je povinný pri rozhodovaní v
konaní o zvýšenie výživného vychádzať zo stavu, ktorý existuje ku dňu rozhodovania o návrhu výživou
oprávneného na zmenu rozsudku. Ak neskôr nastanú podstatné zmeny na strane oprávneného, ak

takéto zmeny nastanú a budú mať dlhodobý charakter, bude to zákonný dôvod na posúdenie možností a
schopnostípovinnéhorodičaanaposúdenievýškyvýživného.Ajpreuvedenétvrdenieotcakdôvodnosti
nových zvýšených výdavkov u maloletého dieťaťa, ktoré je zverené do jeho osobnej starostlivosti, súd
považoval za potrebné vylúčiť tento návrh otca do osobitného konania, keďže otec opakovane rozširuje
predmet konania, podáva návrhy, ktorých účinnosti sa domáha niekoľko mesiacov pred doručením súdu,

čímsakonaniezneprehľadňuje,pôsobímätúcoaodďaľujerozhodnutiesúduvovecisamejpriuzavretom
časovom období.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 z. z. Civilný mimosporový poriadok v
znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania;

účastníci náhradu trov konania ani nežiadali priznať, konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych
poplatkov, účastníci si tak hradili trovy právneho zastúpenia bez nároku na náhradu v zmysle generálnej
klauzuly mimosporového konania, od ktorého ustanovenia súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitný
zreteľa na odklonenie sa. Súd zároveň závislým výrokom ošetril zmenu predchádzajúcich súdnych
rozhodnutí v dotknutých častiach.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie proti výroku I. až IV. podal odvolanie otec maloletých. Uviedol,
že v odseku I. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie nesprávne uvádza,
že pôvodný návrh otca na úpravu rodičovských práva a povinností vo vzťahu k maloletej A. bol
na súd doručený dňa 04.04.2022. Otec zasielal návrh na začatie konania prostredníctvom svojho

právneho zástupcu elektronicky, cez portál M.. Podľa záznamov a potvrdení o doručení v elektronickej
schránke právneho zástupcu otca bol návrh odoslaný dňa 01.04.2022 o 15:11:58 a doručený súdu
01.04.2022 o 15:12. V zápisnici z pojednávania zo dňa 10.01.2024 sa uvádza, že PZ potvrdzujú obsah
dohody rodičov, pričom: „Konanie v časti určenia výživného na maloletú A. sa má zastaviť“. K tomuto
podľa zápisnice malo dôjsť pred vyhlásením uznesenia o odročení pojednávania. Podľa zvukového

záznamu z pojednávania dňa 10.01.2024 pred odročením pojednávania vôbec nebol riešený celkový
obsah dohody rodičov, ale bolo riešené obdobie, od kedy má podľa právoplatného rozhodnutia patriť
otcovi daňový bonus na maloletú A.. Z potvrdenia právnych zástupcov o tom, ako má byť procesne
riešené výživné na maloletú A. v prípade dosiahnutia úplnej dohody rodičov ešte nevyplýva, že otec
pred dosiahnutím dohody rodičov (za dosiahnutie dohody nemožno považovať predbežnú zhodu na

niektorých čiastkových otázkach) navrhol zastaviť konanie v časti určenia výživného na maloletú A..
Pokiaľsúdprvejinštancieuvádza(odsek16.odôvodneniaodvolanímnapadnutéhorozsudku),žeprávny
zástupca otca na pojednávaní 10.01.2024 uviedol, že v tejto časti žiadajú konanie pre späťvzatie návrhu
zastaviť, tento záver súdu prvej inštancie nemá oporu ani v zápisnici z pojednávania ani vo zvukom
zázname z pojednávania uskutočneného dňa 10.01.2024. Súd prvej inštancie tak nesprávne zastavil

konanie v časti návrhu otca na určenie výživného na maloletú A., a to bez toho, aby otec zobral
svoj návrh späť. Otec zároveň v rámci odvolania namieta, že súd prvej inštancie sa nedostatočne
vysporiadal s podmienkou zastavenia konania podľa ustanovenia § 29 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, keď len formálne konštatoval, že nemal za to, že je potrebné v konaní pokračovať, bez
uvedenia konkrétnych okolností prípadu, ktoré súd prvej inštancie k tomuto právnemu záveru viedli.

Podaním zo dňa 12.07.2022 navrhol otec, aby súd v rámci konania vedeného pred Okresným súdom
Trnavapodsp.zn.40P/21/2022upravil(zvýšil)vyživovaciupovinnosťmatkyvočimaloletémuC.zo100,-
eur mesačne na 200,- eur mesačne. Následne v konaní 40P/21/2022 otec podaním zo dňa 04.03.2024
navrhol zvýšenie výživného na C. na 600,- eur mesačne od 01.11.2023.20. Napriek tomu, že o zvýšení výživného na C. vo veci 40P/21/2022 nebolo doposiaľ právoplatne
rozhodnuté, zákonná sudkyňa vo veci 40P/21/2022 dala dňa 02.05.2024 pokyn, aby podanie otca,

ktorým navrhuje zvýšenie výživného na C. na 600,- eur mesačne, bolo vylúčené na samostatné konanie
pod novú spisovú značku, pričom podľa obsahu pokynu vychádzala z nesprávneho právneho záveru,
že konanie 40P/41/2022 sa v tom čase týka len daňového bonusu a prídavku na dieťa. Bol teda zvolený
nesprávny procesný postup, keď namiesto toho, aby sa súd v konaní 40P/21/2022 zaoberal vecne
dôvodmi na zvýšenie výživného na C. na 600,- eur mesačne, pridelil podaniu otca novú spisovú značku.

Dôsledkom tohto nesprávneho procesného postupu súdu je to, že v súčasnosti prebiehajú 2 konania o
zvýšenie vyživovacej povinnosti matky na maloletého C., a to skôr začaté konanie vedené pod sp. zn.
40P/21/2022 (toto súdne konanie) a konanie vedené pod sp. zn. 13P/48/2024.

21. Otec poukázal tiež na to, že v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nie je súd
podľa ustanovení § 23 ods. 2 a § 40 Civilného mimosporového poriadku viazaný návrhmi účastníkov

konania. Súd prvej inštancie teda mohol zvýšiť výživné na C. i na viac ako otcom navrhovaných
200,- eur, resp. neskôr navrhovaných 600,- eur. Konanie o zvýšenie výživného na C. začalo dňa
12.07.2024 a od tohto okamihu mohol súd bez ohľadu na návrhy účastníkov konania zvyšovať výšku
výživného na C. v závislosti od skutkových zistení súdu. Zvýšením výdavkov maloletého C. v súvislosti s
aktívnou prípravou na budúce povolanie profesionálneho športovca a s tým spojenou požiadavkou otca

na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky voči maloletému sa nemožno zaoberať v konaní vedenom
pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 13P/48/2024, pretože skôr začaté konanie 40P/21/2022
predstavuje prekážku litispendencie pre konanie 13P/48/2024 a po právoplatnom rozhodnutí súdu v
tejto veci, bude rozsudok predstavovať prekážku právoplatne rozhodnutej veci, keď dôvody na zvýšenie
vyživovacej povinnosti matky na maloletého C. na 600,- eur mesačne nastali v 2. polroku 2023, teda

skôr ako bolo rozhodnuté o výške výživného na C. v tomto konaní. Na záver tohto bodu odvolania
otec poukazuje i na to, že rozhodnúť o vylúčení podania otca z 04.03.2024 na samostatné konanie mal
súd prvej inštancie uznesením. Z procesného hľadiska nepostačuje len neformálny pokyn sudcu pre
kanceláriu súdu, aby podaniu otca pridelili novú spisovú značku.

22. Súd prvej inštancie odôvodnil výrok I. odvolaním napadnutého rozsudku neexistenciou dohody
rodičov o poberaní daňového bonusu a ustanovením § 33 ods. 4 Zákona o dani z príjmov, ktorý pri
neexistencii dohody dáva oprávnenie na uplatňovanie daňového bonusu prioritne matke. Takýto výklad
ustanovenia § 33 ods. 4 Zákona o dani z príjmov považuje otec za nesprávny a v podstate vylučujúci
rozhodnutie súdu o tom, že daňový bonus si bude uplatňovať otec.

23. Súd prvej inštancie úplne opomenul ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré umožňuje
rodičom, ktorí spolu nežijú, obrátiť sa na súd v prípade nedosiahnutia dohody o výkone rodičovských
práv a povinností. Rozhodnutie súdu potom nahrádza dohodu rodičov a to i z hľadiska aplikácie
ustanovenia § 33 ods. 4 Zákona o dani z príjmov. Podľa názoru otca je potrebné ustanovenie § 33

ods. 4 veta tretia Zákona o dani z príjmov vykladať tak, že zákonom stanovené poradie matka, otec,
iná oprávnená osoba sa uplatní len v prípad neexistencie dohody oprávnených osôb alebo absencie
rozhodnutia súdu o tejto otázke, pričom súd je oprávnený takúto dohodu oprávnených osôb nahradiť
od dňa uvedeného v návrhu na začatie konania aj spätne, pretože spätné priznanie je limitované len
v prípade výživného (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), nie v prípade daňového bonusu. Nesprávne teda

odôvodňuje súd prvej inštancie nepriznanie otcovi oprávnenia poberať prídavky za maloletú A. a daňový
bonusod01.01.2022nezistenímžiadnychdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa(odsek15.odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku), pretože potreba existencie takýchto dôvodov zo zákonnej úpravy
nevyplýva. Jedinou požiadavkou tak je, aby došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu
pôvodnej súdnej úpravy (§ 26 Zákona o rodine).

24. Súd prvej inštancie vo výroku II. určil otca za oprávneného poberať prídavok na dieťa na maloletú A.,
čo odôvodnil nižším mesačným príjmom otca (odsek 15. odôvodnenia rozsudku). S týmto rozhodnutím i
posúdením veci súdom prvej inštancie otec súhlasí. Otec však nesúhlasí s tým, aby táto zmena nastala
až s účinnosťou od 01.11.2023. K účinnosti tejto zmeny súd prvej inštancie len stručne uviedol, že

vychádzal z dohody rodičov zo dňa 16.10.2023. S takýmto odôvodnením sa nemožno stotožniť, pretože
dňa 16.10.2023 nedošlo k uzatvoreniu žiadnej dohody rodičov. Súd prvej inštancie mal skúmať, kedy
nastala podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu osoby oprávnenej poberať prídavky na dieťa,
pričom podľa názoru otca k takejto zmene došlo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Trnava zodňa 12.11.2021, č.k. 39P/47/2021-119, čo bolo odôvodnené v návrhu na začatie konania. Súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o výške príjmu
matky v čase poslednej úpravy v konaní 39P/47/2021, a to 2.702,50 eur v hrubom mesačne.

25. Nesprávnosť tohto skutkového záveru spočíva v tom, že v konaní 39P/47/2021 vychádzal súd z
výpovede matky, ktorá uviedla, že za mesiac október 2021 mala výplatu 1.637,- eur v čistom, čo je cca
2.130,- eur v hrubom. V čase rozhodovania súdu vo veci 39P/47/2021 dňa 12.11.2021 existoval údaj
len o príjme matky v jej novom zamestnaní za mesiac október 2021 a rozsudok Okresného súdu Trnava

č.k. 39P/47/2021-119 vychádzal práve z matkou uvedeného príjmu za tento mesiac.

26. Z výsluchu matky na pojednávaní dňa 12.11.2021 vo veci 39P/47/2021 vyplýva: Pri posúdení zmeny
pomerov na strane matky je tak potrebné vychádzať z toho, že pri poslednej úprave bolo vychádzané
z príjmu matky cca 2.130,- eur v hrubom a už zvýšenie príjmu matky od mesiaca november 2021
odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti matky na maloletého C. na 200,- eur mesačne. Súd prvej

inštancie tak mal vyživovaciu povinnosť matky na C. zvýšiť od podania návrhu a začatia konania, teda
od 12.07.2022. Ako vyplýva z odseku 20. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, súd prvej
inštancie dospel k skutkovému záveru, že matka na výživu dvoch dcér (C. a A.) vynakladá minimálne
1.126,41 eur mesačne. Tento svoj skutkový záver súd prvej inštancie oprel o tvrdenia matky v podaní zo
dňa16.10.2023,ktoréotecnerozporoval.Vyššieuvedenéskutkovézáverysúduprvejinštanciepovažuje

otec za nesprávne. Predovšetkým poukazuje na to, že nemá vedomosť o žiadnom podaní matky zo
dňa 16.10.2023, takéto podanie mu nebolo nikdy doručené ani nebolo oboznámené na pojednávaní
súdu. Nemohol teda rozporovať skutkové tvrdenia matky, o ktorých vôbec nevedel. Naviac sa javí otcovi
nepravdepodobné, aby matka dňa 16.10.2023 zasielala súdu akékoľvek podanie, keď v tento deň sa
uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov, ktoré smerovalo k dosiahnutiu dohody rodičov.

27. Súd prvej inštancie vôbec nezistil výdavky matky na výživu maloletej C. a A., čo samé osebe
spôsobuje nesprávnosť odvolaním napadnutého rozsudku. Navrhuje, s poukazom na ustanovenie § 390
Civilného sporového poriadku, aby odvolací súd doplnil dokazovanie najmä pokiaľ ide o nárast výdavkov
na maloletého C. v súvislosti s prípravou na budúce povolanie profesionálneho športovca, vo vzťahu k

výdavkom oboch rodičov na maloletú A. a C. a následne zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo
dňa 31.05.2024, č.k. 40P/21/2022-308, vo výrokoch I. až IV. nasledovne:

I.OprávnenýmnauplatňovaniedaňovéhobonusunamaloletúA.,zverenúrodičomdostriedavejosobnej
starostlivosti, za obdobie od 01.01.2022 do 23.09.2022 je otec.

II. Otec je oprávneným s účinnosťou od 01.01.2022 poberať prídavok na dieťa na maloletú A..
III. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. sumou 100,- eur mesačne od 01.04.2022, vždy
do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám otca.
IV. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého C. sumou 200,- eur mesačne od 12.07.2022 do
31.10.2023 a sumou 600,- eur mesačne od 01.11.2023, vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca

vopred, k rukám otca.

28. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho
súdu aj bez nariadenia pojednávania.

29. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že sa
stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 31.05.2024, č.k. 40P/21/2022-308, v jeho
napadnutých výrokových častiach, pričom tento rozsudok považuje za vecne aj právne správny, riadne
odôvodnený s logickými závermi. Zmena nastala len vo vzťahu k maloletej A. od 30.09.2024 (t.j. niekoľko
mesiacov po vyhlásení rozsudku), kedy maloletá A. zostala v jej osobnej starostlivosti. Súd správne v

odôvodnení svojho rozhodnutia (bod. 1) zrekapituloval, že:
- návrhom doručeným dňa 04.04.2022 (otec tvrdí, že 01.04.2022) sa otec domáhal počnúc od
01.01.2022, aby bol oprávneným poberateľom rodinných prídavkov a daňového bonusu na maloletú
A. a aby matka bola povinná prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 100,- eur počnúc od
podania návrhu,

- návrhom doručeným dna 12.07.2022 sa otec domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti
matky na maloletého C. na sumu 200,- eur mesačne počnúc od 12.07.2022,
- na pojednávaní zo dňa 17.08.2022 sa otec maloletej A. domáhal zmeny miesta odovzdávania maloletej
A.,- návrhom doručeným dňa 04.03.2024 sa otec domáhal zvýšenia výživného na maloletého C. na sumu
600,- eur mesačne počnúc od 01.11.2023, kedy došlo podľa otca k podstatnej zmene pomerov vo
výdavkoch maloletého C.. Tento návrh otca súd správne vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp.

zn. 13P/48/2024.

30. Súd v napadnutom rozsudku správne vyhodnotil, že dňa 16.10.2023 uzatvorili rodičia rodičovskú
dohodu, podľa ktorej sa dohodli, že bude prispievať na výživu maloletého C. sumou vo výške 200,- eur
mesačne počnúc od 0l.11.2023. Rovnako sa dohodli, že dlh na zročnom výživnom na C. predstavuje

sumu 1.000,- eur, ktorú mala vyplatiť otcovi jednorazovo do l0.12.2023, čo aj urobila. Dohodli sa, že
rodinné prídavky na maloletú A. bude poberať otec maloletej od 01.11.2023. Rovnako sa dohodli,
že nebude platiť výživné na maloletú A. a otec netrvá na svojom návrhu na stanovenie výživného
na maloletú A.. Toto potvrdili aj svojimi podpismi na zápisnici z informatívneho stretnutia rodičov. S
touto dohodou vyslovila súhlas aj kolízna opatrovníčka, ktorá ju rovnako potvrdila svojim podpisom v
zápisnici. Otcovo vyhlásenie, že netrvá na svojom návrhu na stanovenie výživného na maloletú A., ktoré

je potvrdené jeho podpisom v zápisnici z informatívneho stretnutia rodičov na súde zo dňa 16.10.2024,
niejemožnéinakvyložiťakospäťvzatienávrhu.Vzápisnicizpojednávaniazodňa16.01.2024jedoslova
uvedené: „PZ potvrdzujú, že dohoda rodičov v ostatných častiach je v nasledovnom znení: Matka sa
zaväzuje s účinnosťou od 01.01.2023 prispievať na výživu maloletého C. sumou vo výške 200,- eur
mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otcu. Matka nemá nedoplatok na zročnom

výživnom, to je uhradené. Konanie v časti určenia výživného na maloletú A. sa má zastaviť.“ Zápisnica
bola za účasti oboch právnych zástupcov nahlas diktovaná a nikto voči nej nevzniesol námietky. Jedinou
spornou otázkou skutočne zostal len daňový bonus na maloletú A.. Súd teda správne rozhodol, kedy
prejav otca maloletej A. vyslovený dňa 16.l0.2023, vyhodnotil ako späťvzatie návrhu. Preto správne
rozhodol vo výroku III. napadnutého rozsudku a konanie v časti návrhu otca o určenie výživného na

maloletú A. zastavil. Rovnako súd správne rozhodol vo výroky II. a IV. napadnutého rozsudku, kedy
znova vychádzal z rodičovskej dohody uzavretej dňa 16.10.2023 na informatívnom stretnutí rodičov, kde
sa ako rodičia dohodli, že otec bude oprávnený poberať prídavok na maloletú A. počnúc od 01.11.2023
a ona bude zaviazaná prispievať na výživné na mal. C. sumou vo výške 200,- eur od 0l.01.2023.

31. Zvýšenie výživného, ktoré bolo uplatnené otcom maloletého C. v podaní zo dňa 04.03.2024,
ktorým sa otec domáhal zvýšenia výživného na maloletého C. na sumu 600,- eur mesačne počnúc
od 01.11.2023, kedy došlo podľa otca k podstatnej zmene pomerov vo výdavkoch maloletého C., je
vylúčené na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 13P/48/2024, o ktorom sa bude rozhodovať
spoločne s jej návrhom na zvýšenie výživného na maloletú C. B..

32. Otec sa v odvolacom konaní domáha určenia výživného na maloletú A. v sume 100,- eur mesačne,
počnúc od 01.04.2022. Počnúc od 30.09.2024 sa prestala realizovať striedavá osobná starostlivosť
o maloletú A., kedy jej otec maloletej prostredníctvom aplikácie Whatsapp preposlal správu, z ktorej
vyplynulo, že ich dcére A. cez správu oznámil, že sa mali údajne spoločne dohodnúť, že A. zostane v jej

domácnosti,t.j.bývaťsňounapártýždňovnavyskúšaniestým,žesotcomsabudemôcťstretávať,kedy
bude A. chcieť a otec maloletej môcť. Od 30.09.2024 teda A. býva u nej a s otcom môže telefonovať kedy
chce, keďže má svoj mobilný telefón. Otec sa maloletej ani nepýtal, postavil ju pred hotovú vec, kedy
si dňa 30.09.2024 odmietol A. prevziať. Otca maloletej požiadala, aby situáciu doriešili cez rodičovskú
dohodu, kedy by bola jej zverená do osobnej starostlivosti alebo by realizovali striedavú starostlivosť,

ak nesúhlasí otec s dohodou. Po výmene niekoľkých správ jej otec maloletej napísal, že A. bude v jeho
starostlivosti, ona sa s ňou môže stretávať každý druhý víkend od piatku do nedele a platiť mu výživné
vo výške 50,- eur mesačne. Takýto návrh neprijala. Navrhla, že A. bude zverená do jej starostlivosti, s
A. sa môže stretávať od piatku do nedele každý druhý týždeň a najnižšie výživné.

33. Z dôvodu zmeny pomerov od 30.09.2024 podala na Okresnom súde Trnava návrh na zmenu úpravy
rodičovských práv a povinnosti k maloletej A., ktorý je vedený pod sp. zn. 40P/138/2024. Súčasne
uvádza, že s otcom maloletej uzavrela rodičovskú dohodu dňa 16.10.2023 na informatívnom stretnutí
rodičov, kedy sa dohodli, že prídavky na maloletú A. bude od 01.11.2023 poberať otec maloletej. Keďže
si otec maloletej A. prídavky na maloletú A. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny neprehlásil na

svoju osobu, tak stále prídavky na maloletú A. chodia na jej účet s tým, že ich otcovi maloletej preposiela,
a to počnúc od 01.11.2023.34. Otec maloletých stále tvrdí, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov, kedy sa
oproti úprave v konaní 39P/47/2021 zmenil jej príjem. Znova zdôrazňuje, že po celý čas konania vždy
riadne predkladala potvrdenie o svojom príjme. Má jediný príjem zo závislej činnosti. Iný príjem nemá.

Rovnako podotýka, že v čistej mzde má už započítaný aj daňový bonus (je to teda čistá mzda vrátane
daňového bonusu), ktorý si uplatňovala na dve deti, maloletú A. a maloletú C.. Naďalej však otec
maloletých v podanom odvolaní tvrdí, že došlo k podstatnej zmene pomerov, kedy sa oproti úprave
v konaní 39P/47/2021 zmenil jej príjem. Súd v napadnutom rozsudku ustálil, že k podstatnej zmene
pomerov došlo až od 01.05.2023, kedy sa jej zvýšil príjem, čo je pravda. To čestne priznala, kedy na

informatívnom výsluchu rodičov zo dňa 16.10.2023 uviedla, že jej čistý mesačný príjem je 2.300,- eur
(presne suma 2.389,20 eur predstavovala moja priemernú mesačná mzda od 09/2022 – 10/2023 bez
daňového bonusu). Otcovi nijako neklamala a pri takejto znalosti jej príjmu uzavrel dňa 16.10.2024
s ňou dohodu na výživné pre maloletého C. vo výške 200,- eur počnúc od 01.01.2023, ktoré otcovi
maloletého aj následne doplatila. Pokiaľ ide o otcom v odvolaní tvrdenú zmenu jej príjmu, tak v konaní
bolo preukázané, že od 02.12.2021 poťažmo od 12.11.2021, kedy bola naposledy schválená rodičovská

dohoda, nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane jej príjmov až do 01.05.2023, kedy sa jej zvýšil
príjem a znížil výdavok na leasing o sumu 340,60 eur (leasing už mala ku 10/2021 doplatený). Na
strane druhej však súd už neuviedol, že sa jej zvýšila splátka hypotekárneho úveru zo sumy 409,- eur
mesačne(rok2021)nasumu602,33eurmesačne(rok2024),resp.na567,68eur(od08/2024).Vkonaní
predložila potvrdenie zamestnávateľa o jej príjme a bolo preukázané, že mala brutto príjem nepretržite

od 10/2021 – 04/2023 vo výške v jednotlivých mesiacoch od 2.500,- až 2.600,- eur. V časti príjmoch
ani majetkoch u nej žiadna podstatná zmena od 10/202 l do 04/2023 skutočne nenastala. Návrh otca
na zvýšenie výživného na sumu 200,- eur od 12.07.2022 do 04/2023 a jeho odvolanie v tejto časti je
tak nedôvodné, nakoľko súd správne ustálil v napadnutom rozsudku, že k podstatnej zmene pomerov
oproti pôvodnej úprave skutočne došlo až od 05/2023, kedy sa na ISR zo dňa 16.10.2023 už dohodli na

zvýšení na sumu 200,- eur, a to počnúc od 01.01.2023, kedy hoci nedošlo k podstatnej zmene pomerov
ani od 01.01.2023, ale hľadala kompromisné riešenie, aby s otcom maloletých ukončili spory. Náklady na
maloletú A. a C. platí takmer všetky ona v rozsahu 100 %. V plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením
uvedeným v napadnutom rozsudku v bode 14. Je nemysliteľné z účtovného hľadiska spôsobovať
chaos pri spätnom priznávaní daňového bonusu. Matka jednoznačne až do právoplatnosti rozhodnutia

súdu bola oprávnená poberať daňový bonus na maloletú A.. Skutočne podľa v rozsudku citovaného
ustanovenia § 33 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov bola oprávnenou poberateľkou
daňového bonusu až do právoplatnosti rozhodnutia súdu matka maloletej. Je si vedomá toho, že poberá
na maloletú A. prídavky, preto na seba zobrala aj zodpovednosť za platby do školy, ŠKD, školské
pomôcky, darčeky pre A. spolužiačky v prípade oslavy, kvety pre pani učiteľku na začiatku a konci

šk. roka, všetky náklady na krúžkovú činnosť – atletika, klavír (ZUŠ), korčuľovanie, kaderníka pre A.,
oblečenie, obuv, knihy, lieky, okuliare, atletický tábor, tábor ... Navyše od 30.09.2024 je maloletá A.
fakticky v jej osobnej starostlivosti, a to so súhlasom otca maloletej, preto je nemysliteľné, aby otec
maloletej poberal prídavky na maloletú A. aj aktuálne. Do 05/2023 ani žiadna zmena pomerov nenastala
spočívajúca v náraste jej príjmu alebo majetkových pomerov a od 01.11.2023 poberá otec na maloletú

A. daňový bonus a prídavok na maloletú, ktorý mu riadne od 01.11.2023 v zmysle rodičovskej dohody
preposielala. Otec maloletých detí deklaruje, že jeho jediným príjmom je príjem učiteľa na základnej
škole. Súd správne v bode 26. napadnutého rozsudku skonštatoval, že otec maloletých dobrovoľne
ukončil pracovný pomer s D. C. bez uvedenia dôvodu. V tomto pracovnom pomere otec dosahoval
príjem v priemernej výške 1.930,- eur netto. Otec maloletých detí uviedol, že pracovný pomer skončil zo

zdravotných dôvodov, keď ošetrujúci lekár mu odporučil znížiť psychickú záťaž, stres. Naďalej trvá na
tom, že podľa jej názoru išlo o všeobecné odporučenie lekára, ktoré každý lekár odporúča bez ohľadu na
diagnózu každému pacientovi. Nebolo preukázané, že by diagnóza otca maloletých detí mala akýkoľvek
súvis ním vykonávanou prácou v I. D. C., a teda, že by k zníženiu príjmu došlo objektívne bez zavinenia
otca maloletých detí. Naopak faktom je, že otec maloletých detí rozviazal pracovný pomer dohodou bez

udania dôvodu, t.j. ku skočeniu pracovného pomeru došlo v dôsledku zavinenia otca maloletých detí, a
preto nie je možné na zníženiu príjmu otca maloletých vôbec prihliadať.

35. Navyše ďalej trvá na skutočnostiach, že v I. D. C. vykonával otec maloletých prácu v D. C., mal
pravidelný rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Následne otec maloletých zostal nezamestnaný od

01.07.2021 do 31.12.2021, potom sa zamestnal s príjmom 817,- eur netto v obchodnej spoločnosti N.
I. I. I. H. XX, I. O., ktorá potvrdila, že vykonáva prácu na celom území Slovenskej republiky, ale aj mimo
územia Slovenskej republiky, rozhodne sa nejednalo o prácu home office ako tvrdil otec maloletých na
pojednávaní. Otec maloletých absolvoval natáčanie na Islande a mal ísť natáčať aj na Maltu a do LosAngeles. Zarážajúce je, že otec maloletých detí trpí spánkovým apnoe, pre ktoré skončil pracovný pomer
v I. D. C., aby znížil stres, rovnako predložil staršie lekárske správy, podľa ktorých má používať pri
spánku prístroj Dream Station auto CPAP, ale pri zamestnávateľovi N. I. mu neprekážali zo zdravotného

hľadiska lety, zmeny časového pásma, destinácie ako sú Island a pod., nepravidelnosť pracovného
času, jeho nerovnomerné rozvrhnutie, práca počas víkendov, čo mi oznamovali deti, že otec sa často
zdrží aj počas víkendu do neskorých nočných hodín na natáčaní. Od 24.08.2022 je otec maloletých
zamestnaný v F. J. I. D. J. G. K. L. s príjmom vo výške 1.165,- eur netto mesačne, o ktorom otec
maloletých tvrdí, že je jeho jediný príjem. Otec maloletých je však bezpečne stále činný v oblasti

natáčania pre Misie filmom, kedy natáča rôzne liturgické udalosti, rozhovory s osobami, ktoré šíria
evanjelium a pod., teda robí všetko to, čo robil počas ich spolužitia a čo mu prinášalo značný príjem, kedy
si dokázali zakúpiť pozemky v C. a postaviť rodinný dom. Túto stránku prevádzkuje občianske združenie
P., ktorého stále predsedom je otec maloletých. Otec maloletých je činný aj na platforme YouTube.
Rovnako otec maloletých propaguje a zrejme aj organizuje Kurzy korčuľovania pre školy a škôlky, kedy
našla zverejnený oznam o kurze korčuľovania s telefónnym číslom na otca maloletej s tým, že oficiálny

realizátor mala byť spoločnosť N. I., ktorej bol otec zamestnancom a súčasne aj kamarátom spoločníka
tejto spoločnosti. Toto všetko vzbudzuje pochybnosti o skutočnom príjme otca maloletej. Ani majetkové
pomery nemôžu byť dôvodom pri stanovení výživného pri striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide
o majetkové pomery otca maloletých detí tak, ako už poukazovala v priebehu konania pred Okresným
súdom, nevie prečo si otec maloletých nezakúpil nehnuteľnosť, ale radšej mesačne platil sumu vo výške

600,- eur za prenájom. Rovnako ako ona, otec maloletých po predaji ich rodinného domu s pozemkom
získal peňažné prostriedky. Pokiaľ otec tvrdil, že má nedostatočný príjem, nie je vlastníkom žiadnej
nehnuteľnosti, nevie z akého dôvodu daroval v októbri 2019 svojej matke B. Q., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. X, XXX XX I. O. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti l/l0 a svojej sestre R. I., S. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX B., Česká republika, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti

1/10 na našej nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva
č. XXXXX ako pozemok parc. „C“ KN č. 402l/684 o výmere 400 m2 vedená ako zastavaná plocha
a nádvorie, parc. „C“ KN č. 4021/824 o výmere 202 m2 vedená ako zastavaná plocha a nádvorie,
stavba, súp. č. XXXX, postavená na parc. č. 4021/824 vedená ako rodinný dom s garážou. Rovnako
neviem, prečo darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 17.12.2019, V 2171/2019, previedol

na svoju sestru R. I., S. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX B., Česká republika, byt č.
X, 3. p. bytového domu so súp. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX Okresným úradom Stará Ľubovňa,
katastrálny odbor, okres Stará Ľubovňa, obec I. O., kat. územie I. O..

36. Súd správne rozhodol, keď konanie o určenie výživného na maloletú A. zastavil a nepokračoval v

konaní ex offo. Aj v časti výživného na maloletého C. sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím, kedy
súd vychádzal z nimi uzavretej rodičovskej dohody a ustáleného stavu, že k podstatnej zmene pomerov
spočívajúcej v jej zvýšenom príjme došlo až od 05/2023, preto správne súd vychádzal z ich dohody,
ktorú zohľadnil v rozsudku a návrh otca zo dňa 04.03.2024, ktorým sa otec domáhal zvýšenia výživného
na maloletého C. na sumu 600,- eur mesačne počnúc od 01.11.2023, kedy došlo podľa názoru otca

k podstatnej zmene pomerov vo výdavkoch maloletého C., vylúčil na samostatné konanie vedené pod
sp. zn. l3P/48/2024, o ktorom sa bude rozhodovať spoločne s jej návrhom na zvýšenie výživného na
maloletú C. B.. So svojim synom C. je takmer v dennodennom kontakte. Otec sa sústredí len na
jeho športovú kariéru, s ňou nič nekonzultuje, vyberá pre neho sústredenia, turnaje, výstroj ... Snaží
sa mu vyplniť aj inú tú nešportovú časť života, kedy C. zabezpečí kozmetiku, oblečenie, obuv, lieky,

pravidelne vreckové, aby mal na svoje drobné potreby. Naposledy s C. vybrali tenisky a kúpila mu také
aké potreboval. Svojho syna podporuje ako môže a vládze, ale popri tom sa musí starať aj o ich zvyšné
dve deti a ich potreby. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v
Trnave napadnutý rozsudok Okresného súdu v Trnave zo dňa 31.05.2024, č.k. 40P/21/2022, potvrdil
vo výroku I., vo výroku III. a výroku IV. a zmenil výrok II. tak, že rozhodne, že otec je oprávneným s

účinnosťou od 01.11.2023 do 30.09.2024 poberať prídavok na dieťa na maloletú A..

37. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku,
34 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „Civilný sporový poriadok“] po
zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravnýprostriedokprípustný(§355ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku),poskonštatovaní,žepodané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom
prípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmalrozsudoksúduprvejinštancie, s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), zopakoval a doplnil dokazovanie (§
68 Civilného mimosporového poriadku), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods.

1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých je čiastočne dôvodné.

38. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bol návrh otca na zmenu úpravy práv a
povinností rodičov k maloletej A., a žiadal určiť, že on bude s účinnosťou od 01.01.2022 oprávneným
poberateľom daňového bonusu a prídavku na dieťa za maloletú A.. Zároveň žiadal uložiť matke

povinnosťprispievaťnavýživumaloletejA.sumou100,-eurmesačneodpodanianávrhuvždydo15.dňa
v mesiaci vopred k rukám otca. Podaním doručeným súdu dňa 12.07.2022 otec navrhol rozšíriť predmet
konania o konanie voči maloletému C., a navrhol zvýšiť povinnosť matky s účinnosťou od 12.07.2022
prispievať na výživu maloletého C. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca a na pojednávaní dňa 17.08.2022 otec navrhol zmenu úpravy
odovzdávania a preberania maloletej A. medzi rodičmi tak, aby miestom odovzdávania v pondelok

každého týždňa v roku o 18-tej hodine bolo bydlisko rodiča, ktorý maloleté dieťa zverené do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov odovzdáva.

39. V poradí prvým rozsudkom Okresný súd Trnava pod č. k. 40P/21/2022 – 164 zo dňa 17.08.2022
rozhodol tak, že otca určil za oprávneného poberateľa daňového bonusu k maloletej A. odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku, určil, že miestom preberania a odovzdávania maloletej A., ktorá je v
striedavejosobnejstarostlivostiobochrodičov,jevpondelokkaždéhotýždňavrokuo18:00hod.bydlisko
toho rodiča, ktorému osobná starostlivosť končí. V prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol (o zvýšení
výživného na mal. C. a určení výživného na mal. A.), rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a určil, že týmto sa mení doterajšia súdna úprava

poňatá do rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/17/2020 – 1043 zo dňa 08.12.2020 v dotknutej
časti v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 31P/30/2018 – 804 zo dňa 21.11.2019 a mení
sa rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 39P/47/2021 – 119 zo dňa 12.11.2021 v dotknutej časti. Na
základe otcom podaného odvolania rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23CoP/111/2022
– 231 zo dňa 27.02.2023 tak, že zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ohľadne počiatku

priznania daňového bonusu, tiež do výroku o zamietnutí návrhov otca a v závislých výrokoch o trovách
konania a zmene rozsudkov súdov v dotknutých častiach a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

40. V poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. rozhodol, že

oprávneným na uplatňovanie si daňového bonusu za maloletú A., zverenú rodičom do striedavej osobnej
starostlivosti, za obdobie od 04.04.2022 do 23.09.2022 je matka. Výrokom II. rozhodol, že otec je
oprávneným s účinnosťou od 01.11.2023 poberať prídavok na dieťa na maloletú A.. Výrokom III. súd
konanie v časti návrhu otca na určenie výživného na maloletú A. zastavil. Výrokom IV. súd zvýšil
povinnosť matky prispievať na výživu maloletého C. zvýšeným výživným zo sumy 100,- eur mesačne

na sumu 200,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.01.2023, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám
otca a rozhodol, že matka nemá nedoplatok na zročnom výživnom. Výrokom V. rozhodol o trovách
konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Výrokom VI. rozhodol, že
týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 31P/30/2018 – 804 zo dňa 21.11.2019 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/17/2020 – 1043 zo dňa 08.12.2020 v dotknutej časti, v

spojení s rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 31P/30/2018 – 804 zo dňa 21.11.2019, s rozsudkom
Okresného súdu Trnava č. k. 39P/47/2021 – 119 zo dňa 12.11.2021, v spojení s rozsudkom Okresného
súdu Trnava č. k. 40P/21/2022 – 164 zo dňa 17.08.2022 a s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
23CoP/111/2022 – 231 zo dňa 27.02.2023.

41. Otec maloletých detí sa podaním zo dňa 04.03.2024 pred súdom prvej inštancie a následne aj pred
odvolacím súdom domáhal zmeny návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletého C. tak,
že žiadal, aby súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletého C. sumou 200,- eur mesačne od
12.07.2022 do 31.10.2023, sumou 600,- eur od 01.11.2023 do 30.04.2024 a sumou 800,- eur mesačne
od 01.05.2024, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca.

42. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody posúdenie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, zároveň aj posúdenie nového návrhu otca
na zvýšenie výživného na maloletého C., ktorý súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konaniea i doplneného návrhu v rámci odvolacieho konania, keď odvolacie námietky otca spočívali v tom, že
návrhnasúdboldoručený01.04.2022anie04.04.2022,súdnesprávnezastavilkonanie,nakoľkonebola
uzatvorená rodičovská dohoda, na ktorú späťvzatie nadväzovalo, v ďalšom poukázal na to, že súd

späťvzatieneodôvodnilsohľadomna§29ods.2CMP.Namietalnepriznaniedaňovéhobonusuvzmysle
jeho návrhu a prídavku na dieťa s ohľadom na § 36 Zákona o rodine. Mal za to, že k zmene pomerov
prišlo na strane matky už v júli 2022, kedy sa jej zvýšil príjem a súd mal už od tohto dátumu priznať
zvýšené výživné na maloletého C. a aj následne od novembra 2023, kedy opätovne prišlo k zmene
pomerov na strane matky, kedy sa jej zvýšil príjem a súd nesprávne vylúčil jeho návrh na samostatné

konanie a učinil tak aj nesprávnym procesným postupom.

43. Pokiaľ ide o odvolanie otca voči výrokom I. a II. napadnutého rozsudku a kde žiadal, aby súd
rozhodol, že oprávneným na uplatňovanie daňového bonusu na maloletú A., zverenú rodičom do
striedavej osobnej starostlivosti, za obdobie od 01.01.2022 do 23.09.2022 je otec a otec je oprávneným
s účinnosťou od 01.01.2022 poberať prídavok na dieťa na maloletú A., tu odvolací súd má za to, že

v tejto časti mal súd prvej inštancie konanie zastaviť. Odvolací súd poukazuje na aplikačnú prax, ktorá
sa postupne vyvinula ohľadom nárokov rodičov na priznanie, či už daňového bonusu, resp. prídavkov
na deti (viď napr. uznesenie KS Trnava č.k 13 CoP2/2023-49 zo dňa 27.09.2023).

44. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tento zákon upravuje poskytovanie prídavku na dieťa (ďalej
len ,,prídavok“) a poskytovanie príplatku k prídavku.

45. Podľa § 1 ods. 2, 3 zákona č. 600/2003 Z. z., prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva
oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb

na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Príplatok k prídavku je štátna
sociálna dávka, ktorou štát pripláca oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na
ktoré nemožno uplatniť daňový bonus podľa osobitného predpisu. (1).

46. Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa striedavo žije s každým zo svojich rodičov, a to v určitom

pravidelnom časovom intervale. Striedavá starostlivosť na rodičov kladie veľmi vysoké osobnostné a
ľudské požiadavky. V prípade, že ju však rodičia dokážu zvládnuť, zvyšuje sa zachovanie vzťahu dieťaťa
k obidvom rodičom aj po zrušení spoločnej domácnosti (Pavelková, 2013, s. 112).

47. V prípade, že súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa ustanovenia

§ 24 ods. 2 zákona o rodine alebo v prípade, že súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, vypláca sa prídavok
na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa oprávnenej osobe, ktorej sa vyplácali pred zverením maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo pred schválením dohody rodičov.

48. Zákon pripúšťa aj zmenu tejto oprávnenej osoby, ku ktorej môže dôjsť na základe písomnej dohody
rodičov maloletého dieťaťa o zmene oprávnenej osoby. Možná je aj taká dohoda, na základe ktorej sa
rodičia maloletého dieťaťa dohodnú na striedavom poberaní prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na
dieťa. V takomto prípade je však zákonnou podmienkou to, že minimálne obdobie uplatnenia si nároku
na prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa každého zo striedajúcich sa rodičov je šesť po sebe

nasledujúcich kalendárnych mesiacov, čo znamená, že rodičia maloletého dieťaťa sa môžu v poberaní
prídavku a príplatku k prídavku striedať v minimálne šesťmesačných intervaloch.

49. O nároku na prídavok na dieťa rozhoduje v rámci správneho konania podľa zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, u ktorého bol nárok oprávnenou osobou

uplatnený. O priznaní prídavku na dieťa sa nevydáva písomné rozhodnutie.

50. Písomné rozhodnutie v konaní o prídavku je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny povinný vydať
v prípade zamietnutia žiadosti o prídavok pre nesplnenie zákonných podmienok oprávnenou osobou,
zastavenia a obnovenia výplaty prídavku, zníženia, odňatia alebo vrátenia prídavku.

51. Pokiaľ ide o daňový bonus na dieťa, priznáva ho daňový úrad rodičom alebo adoptívnym
rodičom dieťaťa na základe podaného daňového priznania alebo ročného zúčtovania vykonaného
zamestnávateľom. Daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa (leg. skratka „daňový bonus“) je podľa§ 9 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. príjem od dane oslobodený a nezahrnuje sa nielen do úhrnu
zdaniteľných príjmov oprávnenej osoby, ale ani do vlastných príjmov manželky/manžela na účely
uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela. Na uplatnenie daňového bonusu

je dôležité nielen to, že dieťa je na svete, ale aj skutočnosť, že daňovník, ktorý si chce daňový bonus
uplatniť, poberá zdaniteľný príjem.

52. Podľa ustanovenia § 33 ods. 4 Zákona o dani z príjmov v prípade, Ak dieťa (deti) uvedené v odseku
2 vyživujú v domácnosti57) viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití

ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia
jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky
na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky
vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Je možné
akceptovať dohodu rodičov, že jeden si uplatní nárok na daňový bonus (bez ohľadu na stav na začiatku
mesiaca) a druhý si uplatní nárok na prídavok na dieťa (takáto dohoda sa uzatvára na úrade práce pri

žiadosti o prídavok na dieťa). Ak sa nedohodnú, zo zákona má nárok na daňový bonus matka. Právomoc
konať a rozhodovať vo veci vrátane posúdenia kto je oprávnenou osobu na uplatnenie daňového bonusu
na dieťa a v akom rozsahu má v zmysle vyššie citovaných ustanovení daňového poriadku príslušný
daňový úrad ako správca dane.

53. Odvolací súd poukazuje na to, že splnenie procesných podmienok, vrátane existencie právomoci
súdov na konanie a rozhodovanie vo veci, sú súdy povinné skúmať v každom štádiu konania (§ 161
ods. 1 CSP).

54. Na základe uvedeného, v zmysle citovaných ustanovení a aplikačnej praxe odvolací súd dospel k

záveru, že nemôže cotra legem určiť, ktorý z rodičov má právo uplatňovať si daňový bonus a prídavky
na maloleté dieťa a to ani postupom v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine resp. § 35
Zákona o rodine. Preto ako je uvedené, rozhodovanie o poberaní prídavku na dieťa, ako aj o uplatňovaní
daňového bonusu, nepatrí pod veci, ktoré je oprávnený okresný súd riešiť ako nezhodu rodičov podľa §
35 Zákona o rodine. V danom prípade je delegovaná právomoc na iné verejnoprávne inštitúcie, príslušné

podľa zákona č. 600/2003 a zákona č. 595/2003 Z. z., ktoré právne úpravy presne upravujú postup
uplatňovaniaanárokupoberaniaprídavkunadieťa,akoajuplatňovaniadaňovéhobonusu. Zuvedených
dôvodov odvolací súd výroky I. a II. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ustanovenia §
389 ods. 1 písm. a) CSP s poukazom na ust. § 161 ods. 1 CSP zrušil a konanie v tejto časti zastavil.
Preto sa odvolací súd nezaoberal odvolacími námietkami otca v tom, kedy bol návrh otca doručený na

súd, resp. ani tým, kto by mal byť oprávneným poberateľom či už daňového bonusu, resp. prídavku na
dieťa na maloletú A. a od kedy (ani návrhom matky na priznanie prídavku na maloletú A., ktorý navrhuje
priznať otcovi len od 01.11.2023 do 30.09.2024 z dôvodu, že maloletá je od 30.09.2024 vo výlučnej
starostlivosti matky).

55. Ďalšia odvolacia námietka otca smerovala voči výroku III., kde súd konanie v časti návrhu otca na
určenie výživného na maloletú A. zastavil.

56. Podľa § 29 ods. 1 a 2 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť

sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu
a je potrebné v konaní pokračovať.

57. Odvolací súd tak, ako súd prvej inštancie posúdil úkon otca, ktorý učinil na informatívnom výsluchu
rodičov konanom dňa 16.10.2023, za späťvzatie návrhu v časti návrhu na určenie výživného na maloletú

A.. Tu rodičia podpísali dohodu v znení, že rodičia sa dohodli, že matka bude prispievať na maloletého C.
výživné v sume 200,- eur od 01.11.2023 s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom sa rodičia dohodli,
že matka vyplatí otcovi jednorazovo do 10.12.2023 v sume 1.000,- eur, s čím otec súhlasil. Rodičia sa
rovnako dohodli, že otec bude poberať rodinné prídavky na maloletú A. od 01.11.2023 s tým, že matka
prepošle rodinné prídavky na účet otca. Matke nevznikol nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú

A., nakoľko otec netrvá na svojom návrhu v časti stanovenia výživného na A. v sume 100,- eur. Zápisnica
bola podpísaná oboma rodičmi a na pojednávaní konanom dňa 10.01.2024 zo strany právneho zástupcu
otca odznelo, že konanie ohľadom výživného na maloletú A. by sa malo zastaviť. Na základe vyššie
uvedeného, došlo zo strany otca k späťvzatiu návrhu na určenie výživného na maloletú A., keď samotnéspäťvzatie návrhu nebolo podmienené schválením rodičovskej dohody súdom. Skutočnosť, že súd prvej
inštancie sa nedostatočne vysporiadal s podmienkou zastavenia konania podľa ustanovenia § 29 ods.
2 Civilného mimosporového poriadku, keď len formálne konštatoval, že nemal za to, že je potrebné

v konaní pokračovať, bez uvedenia konkrétnych okolností prípadu, ktoré súd prvej inštancie k tomuto
právnemu záveru viedli, nezakladá nesprávnosť rozhodnutia, keď ani sám otec neuviedol dôvody, pre
ktoré by mal súd v konaní pokračovať. Dôvody, pre ktoré odmietol schválenie rodičovskej dohody, ktorá
bola obomi rodičmi podpísaná nezakladajú automaticky dôvod na pokračovanie v konaní o výživnom
na maloletú A.. Keďže ani odvolací súd nevidel dôvod, prečo je nutné v konaní o určenie výživného na

maloletú A. pokračovať, súd prvej inštancie rozhodol v tejto časti vecne správne.

58. Ďalšie odvolacie námietky otca smerovali voči výroku IV., to je v časti, kde súd zvýšil výživné na
maloletého C. na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2023, pričom otec sa dožaduje
zvýšenia výživného na maloletého C. tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého C.
sumou 200,- eur mesačne od 12.07.2022 do 31.10.2023, sumou 600,- eur od 01.11.2023 do 30.04.2024

a sumou 800,- eur mesačne od 01.05.2024, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám
otca, kde namietal skutkové zistenia ohľadom zvýšenia mzdy matky a zároveň mal aj za to, že súd vôbec
nezistil výdavky matky na výživu maloletej C. a A., keď súd vychádzal iba z tvrdenia matky, ktoré otec
nerozporoval.

59. Odvolací súd v rámci odvolacieho pojednávania doplnil dokazovanie výsluchom rodičov a listinnými
dôkazmi predloženými účastníkmi v rámci odvolacieho konania.

60. Ako vyplýva z obsahu spisu, ohľadom maloletého C. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 39P/47/2021 zo dňa 12.11.2021, kde súd schválil dohodu rodičov:

maloletú C., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na
výživu maloletej C. sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V časti
osobnej starostlivosti k maloletému C., nar. XX.XX.XXXX nedošlo k zmene, zostal naďalej v osobnej
starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého C. sumou 100,- eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Rodičia sa dohodli, že odo dňa právoplatnosti rozsudku

sa maloletá A. zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vykonávanej v týždňových
intervaloch so striedaním v pondelok každého týždňa v roku o 16-tej hodine v predškolskom zariadení,
neskôr v školskom zariadení a v prípade sviatkov, dní pracovného pokoja a prázdnin v mieste bydliska
toho rodiča, ktorému končí starostlivosť s tým, že otec bude vykonávať starostlivosť v párnom týždni.
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej A. sa zrušila. Okrem toho si rodičia dohodli osobitnú úpravu

starostlivosti k maloletej A. na čas vianočných sviatkov a letných prázdnin. Tým došlo k zmene rozsudku
Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/17/2020 – 1043 zo dňa 08.12.2020, ktorým sa menil rozsudok
Okresného súdu Trnava č. k. 31P/30/2018 – 804 zo dňa 21.11.2019.

61. Z doplneného dokazovania okrem skutočností už prezentovaných súdom prvej inštancie bolo

preukázané, že matka maloletých aj naďalej pracuje v spoločnosti H., I., pričom odvolacím súdom bolo
zistené, že jej priemerný príjem bol podľa potvrdenia o príjme matky od zamestnávateľa (č.l. 48) za
obdobie október 2021 až november 2021, teda v čase schválenia rodičovskej dohody cca 1.693,21 eur.
Následne príjem matky za obdobie december 2021 až júl 2022, kedy otec podal návrh na zvýšenie
výživného na maloletého C. (v apríli 2022) bol 1.911,15 eur. Až v mesiaci január 2023 bol príjem matky

o niečo vyšší z dôvodu odmien za predchádzajúci rok a výraznejšie zvýšenie príjmu matky nastalo od
mája 2023, kedy mala matka príjem 2.604,02 eur, avšak je nutné uviesť, že v nasledujúcich mesiacoch
malaajpríjemnižší.Vpriemeredonovembra2023bolpríjemmatkyvovýške2.609,62eur.Možnosatak
stotožniť s názorom súdu prvej inštancie v tom, že podstatné zvýšenie príjmu matky nastalo v máji 2023.
Otec maloletých detí, ako bolo už uvedené, do júna 2021 pracoval ako štatutár pre D. C., kde mal príjem

cca 1.930,- eur, a kde ukončil pracovný pomer dohodou dňa 30.06.2021. Následne bol nezamestnaným
a poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 1.154,- eur, a to od 01.07.2021. V čase ostatného rozhodnutia
súdu prvej inštancie, a to od 24.08.2022 pracoval v F. J. I. D., kde jeho príjem v roku 2024 bol v priemere
1.391,- eur brutto a od 01.01.2025 je nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie
a je poberateľom dávky v nezamestnanosti vo výške 20,79230 eur na deň. Maloletý C. navštevuje 9.

ročník ZŠ s materskou školou, T. XX, L. D., keď otec vyčíslil výdavky na maloletého C. vo výške 2.086,-
eur mesačne. Venuje sa hokeju, v súvislosti s ktorým sa stal oficiálnym reprezentantom SR v kategórii
U16. Maloletá A. sa od septembra 2024 nachádza v osobnej starostlivosti matky. Matka vyčíslila jejmesačnévýdavkynasumu495,-euravýdavkynamaloletúC.,ktorásanachádzavosobnejstarostlivosti
matky vyčíslila na sumu 834,- eur, pričom otec prispieva na výživu maloletej C. po 100,- eur mesačne.

62. Prioritne odvolací súd udáva, že odvolacia námietka otca v tom, že súd prvej inštancie nemal jeho
návrh na zvýšenie výživného (podaním z 31.03.2025) vylúčiť na samostatné konanie, je dôvodná,
nakoľko v tom čase, konanie o určenie výživného na maloletého C. nebolo rozhodnuté, a preto sa súd
prvej inštancie mal zaoberať aj ďalšou argumentáciou otca, ktorý požadoval zvýšenie výživného na
maloletého na sumu 600,- eur mesačne od 01.11.2023. Na veci už nič nemení to, že tak učinil bez toho,

aby vydal o tom uznesenie.

63. Nakoľko však odvolací súd už raz vec zrušil a vrátil, ale aj z dôvodu hospodárnosti konania, odvolací
súd preskúmal v rámci odvolacieho konania nielen správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý
za zaoberal návrhom otca na zvýšenie výživného na maloletého C., hoci bez posúdenia dôvodov na
zvýšenie výživného na maloletého C. v zmysle návrhu z marca 2024 a zároveň odvolací súd posudzoval

aj tento návrh otca na zvýšenie výživného na maloletého C., ale aj návrh v rámci odvolacieho konania.

64. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na

životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

65. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

66. Z ustanovení ZoR vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane
výživou oprávneného, jednak na strane povinného.

67. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie,
a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku,

zdravotného stavu, schopností živiť sa sám a starať sa o seba. Na odôvodnené potreby oprávneného
bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené,
je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru
potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby
spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k

rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako
jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi
skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí.

68. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne

možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňujú sa aj jeho majetkové pomery a
to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba
berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších

zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s
nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej
došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri
určovanívýživnéhovychádzalozoschopnostíamožnostípovinnéhopredtakoutozmenouzamestnania,
resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným

majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri
určení výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo. Pokiaľ
sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí
skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).69. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť

zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení
zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie
zamestnanie za menej výhodné.

70. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje

dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na
zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená
v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k
tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby,

ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s
uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda
znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje
v rozhodnom období. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo
na slobodnú voľbu povolania (hoci potencionalita príjmov ju nepopiera) (z komentára k Zákonu o

rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters Kluwer, rok 2014, str. 110), ale
zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré
by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a
potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

71. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, len ak sa zmenia pomery.
Znamená to teda, že nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie súdu o zmene výživného je zmena
pomerov. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena
tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú

a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku, resp. v čase uzavretia dohody o výkone rodičovských práv a povinností.

72. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o
výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie
alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu
pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu

pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).

73. Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny
krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový
základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody

rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.

74. Súd prvej inštancie zisťoval podstatnú zmenu pomerov v súvislosti s dôvodnosťou návrhu otca
na zvýšenie vyživovacej povinnosti a skonštatoval zmenu pomerov na strane matky, u ktorej došlo
k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia súdu zo dňa 12.11.2021, a to nepochybne od

01.05.2023, keď čistý príjem matky sa zvýšil výraznejším spôsobom.

75. Pokiaľ ide o príjem matky, súd prvej inštancie vychádzal z príjmu cca 2.036,- eur v čase uzatvorenia
dohody (teda o niečo vyšším) a príjem matky z potvrdení doložených matkou sa výraznejšie zvýšil odmája 2023, ako správne uviedol súd prvej inštancie. Matka mala za rok 2022 priemerný netto príjem
2.108,64 eur (aj po zohľadnení odmeny v januári 2023), keď bez odmeny jej priemerný netto príjem
v roku 2022 bol cca 1.856,25 eur. Ako je však uvedené výraznejšie sa príjem matky zvýšil až od mája

2023, kedy mala netto príjem 2.604,- eur, preto odvolací súd nemohol zohľadniť tvrdenia otca o tom, že
k výraznej zmene pomerov prišlo u matky zvýšením jej príjmu už skôr (požadoval 200,- eur mesačne už
od 12.07.2022 do 31.10.2023). Otec sa domáhal zvýšenia výživného na maloletého C. od 01.11.2023
na sumu 600,- eur, tu odvolací súd vychádzal z príjmu matky za uvedené obdobie, to je 17 mesiacov,
kde jej príjem dosiahol v priemere aj po zohľadnení odmien cca 3.175,- eur. Odvolací súd však udáva,

že hoci výraznejší nárast príjmu nastal u matky až v mesiaci máj 2023, pokiaľ matka súhlasila s výškou
výživného 200,- eur už od januára 2023, je to iba na prospech maloletého. Pokiaľ ide o príjem otca, tu
odvolací súd vychádzal z príjmu, ktorý otec dosahoval v čase jeho zamestnania u D. C. ako štatutár,
kde mal príjem 1.930,- eur. Hoci uvádzal, že k skončeniu pracovného pomeru prišlo z jeho strany zo
zdravotných dôvodov, odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením matky v tom, že keď ošetrujúci lekár mu
odporučil znížiť psychickú záťaž, stres, išlo o všeobecné odporučenie lekára. Nebolo preukázané, že

by diagnóza otca maloletých detí mala akýkoľvek súvis ním vykonávanou prácou v I. D. C., a teda, že
by k zníženiu príjmu došlo objektívne bez zavinenia otca maloletých detí. Naopak faktom je, že otec
maloletých detí rozviazal pracovný pomer dohodou bez udania dôvodu, t.j. ku skočeniu pracovného
pomeru došlo v dôsledku zavinenia otca maloletých detí, a preto nie je možné na zníženie príjmu otca
maloletých prihliadať. Tu sa odvolací súd stotožňuje aj s ďalšou argumentáciou matky v tom, že v I.

D. C. vykonával otec maloletých prácu v D. C., mal pravidelný rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas
a pokiaľ sa otec zamestnal s príjmom 817,- eur netto v obchodnej spoločnosti N. I., ktorá potvrdila,
že vykonáva prácu na celom území Slovenskej republiky, ale aj mimo územia Slovenskej republiky,
rozhodne sa nejednalo o prácu home office, ako tvrdil otec maloletých na pojednávaní. Otec maloletých
absolvoval natáčanie na Islande a mal ísť natáčať aj na Maltu a do Los Angeles. Otec maloletých detí trpí

spánkovým apnoe (podľa lekárskej správy č.l. 85, 86), pre ktoré skončil pracovný pomer v I. D. C., aby
znížil stres, rovnako podľa lekárskej správy, má používať pri spánku prístroj Dream Station auto CPAP,
ale pri zamestnávateľovi N. I. mu neprekážali zo zdravotného hľadiska lety, zmeny časového pásma,
destinácie ako sú Island a pod., nepravidelnosť pracovného času, jeho nerovnomerné rozvrhnutie,
práca počas víkendov. Uvedené spôsobuje minimálne pochybnosti o tvrdeniach otca, pre ktoré ukončil

pracovný pomer u D. C.. Z uvedeného dôvodu s ohľadom na možnosti a schopnosti otca, ktorý navyše
aninepopiera,žeajnaďalejnatáčamateriály,reklamyjevjehomožnostiachdosahovaťpríjemminimálne
vo výške 1.930,- eur, keď s ohľadom na tri vyživovacie povinnosti považoval odvolací súd ukončenie
pracovného pomeru u D. C. ako vzdanie sa príjmu a tým aj stratu možností platiť výživné. Potencionalita
príjmovznamenávreálnompoužitívsúladesprávnounormousituáciu,keďpovinnýnevyvíjadostatočnú

aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné
potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia
s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda
znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje
v rozhodnom období.

76. Súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletého C. už od januára 2023, hoci ako sám uviedol
k výraznej zmene pomerov na strane matky prišlo až v máji 2023 a zohľadňoval aj ďalšie vyživovacie
povinnosti oboch rodičov, keď ako už uviedol odvolací súd vyššie, s uvedeným sa odvolací súd
stotožňuje a je to iba na prospech maloletého. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči trom

maloletýmdeťom.Akouviedlamatkapredodvolacímsúdom,dvemaloletédetisúvosobnejstarostlivosti
matky,otecprispievanamaloletúC.,ktorájevoveku17rokov,sumou100,-eurmesačne,namaloletúA.,
ktorá je v osobnej starostlivosti matky od septembra 2024, neprispieva žiadnou sumou výživného. Matka
sama znáša tieto náklady, otec sa na nich nepodieľal žiadnym spôsobom, okrem sumy 100,- eur, ktoré
platí k rukám matky na maloletú C.. Pokiaľ maloletá C. alebo A. potrebovali absolvovať zdravotné

vyšetrenie, fyzioterapiu, krúžky, tieto platby boli v kompetencii matky. Pokiaľ ide o extrémne výdavky
na C. spojené s hokejom, ako ich otec deklaroval a v časti preukázal, v časti nepreukázal, uviedla, že
jednoznačne otcovi deklarovala, že ona nesúhlasí s týmito výdavkami a s týmito aktivitami, s mnohými
ju otec ani len neoboznamuje, ako sú kempy, sústredenia. Toto sú neprimerane vysoké výdavky, ktoré
nezodpovedajú príjmovým pomerom ani majetkovým pomerom ani jedného z rodičov.

77. Otec maloletých namietal, že súd prvej inštancie nezisťoval výdavky maloletých detí a tieto prevzal
iba z výpovede matky. Tu odvolací súd udáva, že pokiaľ tieto nie sú sporované a súd ich považuje
za primerané, nie je dôvod vykonávať v tomto smere dokazovanie, najmä aj z toho dôvodu, že bežnévýdavky ani nie je potrebné dokazovať. Súd prvej inštancie sa vyjadril k výdavkom maloletej C. a A.
v bode 20 svojho rozhodnutia, kde uviedol, že matka vynakladá na výdavky, ktoré boli bližšie popísané
v bode 5 rozhodnutia, minimálne 1.126,41 eur. Matka pred odvolacím súdom uviedla výdavky na

maloletú C. v celkovej výške 834,- eur (ZRPŠ 6,- eur, školské potreby 20,- eur, školská jedáleň 54,-
eur, školské akcie 15,- eur, stužková 20,- eur, krasokorčuľovanie 50,- eur na bežný tréning, 15,- eur
kondičný tréning, 80,- eur podľa finančných možností, zdravotná starostlivosť 51,- eur, strava 200,- eur,
drogéria 30,- eur, oblečenie, obuv 80,- eur, vodičský preukaz 75,- eur). Pokiaľ ide o maloletú A., tu matka
vyčíslila náklady na jej starostlivosť vo výške 495,05 eur (ZRPŠ 4,20 eur, školské potreby 20,- eur, ŠKD

20,- eur, školská jedáleň 8,50 eur, školské akcie a výlety 10,- eur, tanečná 40,- eur, ZUŠ klavír 15,-
eur, zakúpenie klavíru (1.493,- eur), korčuľovanie 20,- eur, zdravotná starostlivosť 30,- eur, ortodoncia
(odporúčaný zubný strojček 4.500,- eur), strava 200,- eur, oblečenie, obuv 50,- eur, drogéria 15,- eur.
Otec maloletých k uvedeným výdavkom uviedol, že môže presne uviesť čo koľko stojí, niektoré výdavky
sú nadhodnotené. Čo sa týka A., sú tam výdavky, ktoré matka dáva, ktoré nie sú nevyhnutné. Napríklad
zakúpenie klavíra za 2.000,- eur, keď dieťa prvý rok hrá na klavír a ešte sa nevie, či bude, ten klavír sa

dá kúpiť aj za 200,- eur. Výdavky, ktoré sú ešte len predpokladané, že predpokladá, že strojček na zuby
za 4 a pol tisíc, ja si tiež môžem dať diamanty na zuby a predpokladať neviem čo. Voči výdavkom na
A. má výhrady, nie sú tam nevyhnutné veci.

78. Odvolací súd sa s uvedenými výhradami otca maloletých čiastočne stotožňuje, nakoľko hoci

sa pri bežnom výživnom počíta i s mimoriadnymi výdavky, ide o výdavky, ktoré už vznikli, tu sú
a má ísť o nevyhnutné výdavky, pokiaľ životná úroveň rodičov nedovoľuje uhrádzať aj nadštandardné.
U maloletej A. považoval odvolací súd za oprávnené výdavky vo výške cca 400,- eur (ZRPŠ 4,20 eur,
školské potreby 10,- eur, ŠKD 20,- eur, školská jedáleň 8,50 eur, školské akcie a výlety 10,- eur, tanečná
40,- eur, ZUŠ klavír – nejde o oprávnený nutný výdavok, korčuľovanie 20,- eur, zdravotná starostlivosť

20,- eur, ortodoncia (odporúčaný zubný strojček 4.500,- eur) – je ako oprávnený výdavok nepreukázaný,
strava 200,- eur, oblečenie, obuv 50,- eur, drogéria 10,- eur. Tu odvolací súd nezohľadnil náklad na ZUŠ
klavír a náklad na klavír z dôvodu, že maloletá absolvuje aj ďalšie krúžky ako tanečná (podľa tvrdenia
matky maloletá sa chce venovať hip hopu) a korčuľovanie a takisto náklad zubný strojček vo výške
4.500,- eur, keďže nie je zrejmé, či je nutnosťou práve v tejto cene. Pokiaľ ide o náklady na maloletú C., tu

odvolací súd považuje za oprávnené výdavky v celkovej výške 824,- eur (ZRPŠ 6,- eur, školské potreby
10,- eur, školská jedáleň 54,- eur, školské akcie 15,- eur, stužková 20,- eur, krasokorčuľovanie 50,- eur
na bežný tréning, 15,- eur kondičný tréning, 80,- eur podľa finančných možností, zdravotná starostlivosť
51,- eur, strava 200,- eur, drogéria 20,- eur, oblečenie, obuv 80,- eur, vodičský preukaz 75,- eur). Tieto
odvolací súd nepovažuje za nadhodnotené, pokiaľ sa maloletá venuje krasokorčuľovaniu súťažne, hoci

taktiež ich výška závisí od možností rodičov. Je však potrebné uviesť, že sú aj ďalšie náklady, ako napr.
na náklady spojené s bývaním u matky.

79. V prípade maloletého C., otec vyčíslil náklady na sumu cca 2.086,- eur. Tieto rozpísal ako mesačné
náklady – hokejová výstroj 266,- eur, camp + 2 individuálne týždňové tréningy 160,- eur, individuálne

tréningy 4 x 150,- eur mesačne, fyzioterapia, ortopédia 107,- eur, ostatné výdavky – letenky, benzín 350,-
eur, strava 600,- eur. Maloletý navštevuje 9. ročníka ZŠ, je v osobnej starostlivosti otca. Náklady, ktoré
vyčíslil otec ako oprávnené výdavky, považuje odvolací súd za primerané k nákladom profesionálneho
športovca, avšak tak, ako uviedla matka maloletých, majú aj ďalšie deti a na takýchto výdavkoch sa
môžu podieľať iba ak na ne majú. Matka maloletých uviedla, že cíti zodpovednosť voči trom deťom,

nemá jedno preferované. C. robí taktiež vrcholový šport, no prikrýva sa perinou, ktorá stačí.

80. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností, ale aj s poukazom na vykonané
dokazovanie, berúc do úvahy všetky relevantné skutočnosti, mal odvolací súd za to, že návrh otca
bol dôvodný iba čiastočne. Maloletý C. sa venuje hokeju s perspektívou do budúcnosti, avšak treba

brať zreteľ aj na ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dcéram, ktoré matka má a ktoré sú toho času
v jej osobnej starostlivosti, pričom otec sa podieľa od septembra 2024 iba na výžive k maloletej C.
(samozrejme okrem maloletého C., ktorý je v jeho osobnej starostlivosti). Tu odvolací súd uvádza, že v
zmysle doteraz obvyklej rozhodovacej praxe odvolacích súdov (minimálne tunajšieho odvolacieho súdu)
voveciachrozhodovaniaovýživnomnadetisavychádzaztoho,žepokiaľsadieťanachádzavovýlučnej

osobnej starostlivosti jedného rodiča, je povinnosťou druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej
osobnej starostlivosti o dieťa platením určeného výživného, ktorého výška (akou sa rodič podieľa na
plnení všetkých jeho vyživovacích povinností) sa pohybuje obvykle v rozmedzí 20 % až 30 % čistého
mesačného príjmu povinného rodiča s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu, na ktorú praxv odvolaní poukázala i matka, v individuálnych prípadoch aj viac. Na zdôraznenie správnosti určenej
výšky výživného sa žiada napokon poznamenať, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú
úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom

na všetky okolnosti prípadu, možno dať do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú
Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru. Odvolací súd
poukazuje na to, že v zmysle „Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné“
vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, výživné pri troch vyživovacích povinnostiach
predstavuje pre dieťa na druhom stupni ZŠ vo výške 13 % z čistého príjmu povinného rodiča. Odvolací

súd teda pri zvýšení výživného vychádzal i z aplikačnej praxe. Takto určené výživné zodpovedá
odôvodneným, individuálnym potrebám maloletého, keď odvolací súd musel prihliadnuť i na ďalšie dve
vyživovacie povinnosti, a na možnosti a schopnosti matky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
matkamástabilnýpríjem,ktorýjejdovoľujeplniťsivyživovaciupovinnosťvovýškeurčenejsúdom,avšak
je dôležité, aby aj otec pristupoval zodpovedne k svojim povinnostiam ako rodič, pretože aj odvolací súd
má za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať aj vyšší príjem, než deklaroval súdu aj

s ohľadom na jeho výdavky.

81. Vedený týmito úvahami odvolací súd mal preto za správne pokiaľ súd prvej inštancie zvýšil
vyživovaciu povinnosť matky na maloletého C. od 01.01.2023 na sumu 200,- eur mesačne a za
primeranú sumu výživného na maloletého zo strany matky považoval 400,- eur mesačne za obdobie

od 01.11.2023 z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na strane matky. Uvedená suma výživného
je adekvátna odôvodneným potrebám maloletého pri zohľadnení jeho veku a stupňa vzdelávania,
možnostiam a schopnostiam rodičov a ich životnej úrovni. Pokiaľ otec žiadal zvýšiť výživného opätovne
od 01.05.2024, odvolací súd tomuto návrhu nemohol vyhovieť s ohľadom na už vyššie uvedené
skutočnosti.

82. Otec maloletých namietal procesnú vadu v tom, že mu nebolo doručené podanie matky zo
16.10.2023, tu je však potrebné uviesť, že išlo o podanie matky s listinnými dôkazmi súdu doručené dňa
16.10.2023, keď následne tieto boli doručené právnemu zástupcovi otca (doručenka na č.l. 295), preto
uvedená námietka nie je dôvodná.

83. Adekvátne k vyššie uvedenému odvolací súd vypočítal aj výšku dlhu na zročnom výživnom za
obdobie od 01.01.2023 do 31.03.2025 pre maloletého (nakoľko výživné je splatné vždy do 15. dňa
v mesiaci). Matka mala zaplatiť výživné vo výške 200,- eur mesačne v období od 01.01.2023 do
31.10.2023:

- 10 mesiacov po 200,- eur, spolu 2.000,- eur,
Matka mala zaplatiť výživné vo výške 400,- eur mesačne v období od 01.11.2023 do 31.03.2025:
- 17 mesiacov po 400,- eur, spolu 6.800,- eur.
Spolu mala matka za obdobie od 01.01.2023 do 31.03.2025 zaplatiť výživné na maloletého vo výške
8.800,- eur.

84. Matka uhradila výživné vo výške 5.400,- eur mesačne. Rozdiel, ktorý je matka povinná zaplatiť, tak
činí3.400,-eur,ktorýodvolacísúdmatkepovoliluhradiťajsprihliadnutímnajejaktuálnepomery,keďmá
aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dcéram, ktoré sa nachádzajú v jej osobnej starostlivosti za použitia
§ 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku do rúk otca mesačnými splátkami po 100,- eur až do

úplného vyrovnania dlhu splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

85. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. v zmysle
ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a konanie o určenie oprávneného na vyplácanie daňového bonusu
a prídavku na dieťa zastavil, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. podľa ust. § 387 ods. 1 a 2

CSP potvrdil a výrok IV. zmenil podľa § 388 Civilného sporového poriadku spôsobom, ako je uvedený
vo výroku tohto rozsudku.

86. Týmto rozhodnutím zároveň aj zmenil rozhodnutie, ktorým bolo naposledy rozhodnuté o výživnom
na maloletého C..

87. O nároku na náhradu trov tohto (prvoinštančného a odvolacieho) konania odvolací súd rozhodol
podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku a § 52 Civilného sporového poriadku tak, že žiadenz účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z
jeho aplikácie.

88. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podaniadovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).