Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/177/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209940
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124209940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2- 17Csp/177/2024
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpeného: JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M., advokát so sídlom
Hlavná27,08001Prešov,protižalovanému:Všeobecnáúverovábanka,a.s.;skrátenýnázov:VÚB,a.s.,
so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: Remedium Legal,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, takto

r o z h o d o l :

-2- 17Csp/177/2024
I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX zo
dňa 07.12.2009 v časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti v znení:
„Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými
obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich,

súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX zo
dňa 07.12.2009 v časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti v znení:
„ Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre

prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť má
možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX zo
dňa 07.12.2009, v časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti v znení:
„ Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku
v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby

Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných
príjmov až do doby splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Consumer Finance Holding, a.s. voči mne.
Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely
uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX zo
dňa 07.12.2009 v časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti v znení:
„Súhlasím, aby Consumer Finance Holding, a.s. v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných
údajov v znení neskorších predpisov poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej
len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.) a
jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva,
zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich

do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od
udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu:
Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť

tohto súhlasu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

-11- 17Csp/177/2024

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.11.2024 domáhal, aby súd určil, ním
špecifikované zmluvné podmienky v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, za neprijateľné. Žalobu odôvodnil tým, že so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 uzavrel dňa 07.12.2009 Zmluvu
o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX – VS XXXXXXX, pričom táto spoločnosť dňa 01.01.2018 zanikla

rozdelením a jej právnymi nástupcami sa stal žalovaný a VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy
1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 318 045. Z rozhodovacej praxe súdov pritom vyplýva, že vo veciach
spotrebiteľských úverov je právnym nástupcom spoločnosti práve žalovaný. Predmetom uzavretej
zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 600 EUR, pričom podľa žalobcu sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu formulárového charakteru s vopred pripravenou predtlačou. „Zmluvná voľnosť“ žalobcu tak

bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru a všetky ostatné zmluvné podmienky a
dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavovali diktát dodávateľa bez možnosti
spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. K prvej zmluvnej podmienke uviedol, že sa ňou prenáša dôkazné
bremenoohľadomotázkyoboznámeniasasúverovýmipodmienkaminaspotrebiteľaaspotrebiteľsiním
zhoršuje svoje zmluvné postavenie. K zmluvnej pokute a sankčnému úroku uviedol, že si ich nedojednal

individuálne, ale boli včlenené malým písmom do textu úverových podmienok. Okrem toho považoval
dané zmluvné ustanovenie za neurčité, nakoľko z neho nie je možné zistiť výšku zmluvnej pokuty
a sankčných úrokov. Zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku III. považoval za neprijateľnú z dôvodu,
že nebola individuálne dojednaná a jej aplikáciou môže dôjsť k vzniku priamej majetkovej škody vo
forme mesačnej zrážky zo mzdy. Závažnosť a dopady aplikácia dohody o zrážkach zo mzdy si vyžadujú

osobitné dojednanie. Navyše tiež poukázal na § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. v znení
účinnom od 01.05.2014, ktorý vylučuje možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenie
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy v prípade, ak dohoda nebola uzavretá
vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody a spotrebiteľ nemal
možnosť odmietnuť dohodu o zrážkach zo mzdy. Poslednú zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku IV.

tohto rozsudku považoval za neprijateľnú z dôvodu, že tento predformulovaný súhlas s poskytovaním
a sprístupňovaním osobných údajov tretej osobe a so spracovaním osobných údajov po dobu 10
rokov (aj po zániku zmluvného vzťahu) bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy bol formálne dosiahnutý
štandardnou zmluvnou podmienkou, pričom sa nejednalo o individualizovaný a náležitý prejav vôle
spotrebiteľa, ktorý sa na tejto úkon zákonom o ochrane osobných údajov vyžaduje. Ku prvej, druhej

i štvrtej špecifikovanej zmluvnej podmienke žalobca poukázal i na rozsudky, ktorými už súdy SR vo
vzťahu priamo k žalovanej rozhodli o neprijateľnosti týchto či obdobných zmluvných podmienok.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.12.2024 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Spor považoval
za umelo vyfabulovaný, neslúžiaci ochrane spotrebiteľských práv. Poukázal i na návrh na začatie

konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy SR na Ústavnom súde SR, ktorý bol
zaevidovaný pod č. Rvp XXXX/XXXX. Poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená ešte v roku 2009
a žalobca ju napáda až po viac ako 10 rokoch. Podľa žalovaného žaloba sleduje iné záujmy,
na ktorých by sa súdna moc v podobe teoretického vyhovenia žalobe nemala podieľať. K prvej
zmluvnej podmienke uviedol, že sa ňou spotrebiteľovi neukladá povinnosť niesť dôkazné bremeno.

Zároveň uviedol, že nevie akým iným spôsobom by si mal/mohol veriteľ pri zavretí zmluvy overiť, či
spotrebiteľ všetkému v zmluve, či obchodných podmienkach alebo cenníku porozumel. Vyhlásením
neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky by sa veriteľovi odňala možnosť preukázať oboznámenie
a odovzdanie dokumentov spotrebiteľovi. Mal za to, že takéto dojednanie je štandardnou súčasťou
všetkých spotrebiteľských zmlúv a je akceptované súdmi SR. Poukázal i na niektoré rozhodnutia

súdov, ktoré obdobnú zmluvnú podmienku plne akceptovali a nepovažovali za neprijateľnú. Ohľadomdojednania týkajúceho sa zmluvnej pokuty a sankčného úroku zdôraznil, že za neprijateľné dojednanie
nemožno považovať akékoľvek dojednanie vytvárajúce nerovnováhu, ale iba také, ktoré podstatným
spôsobom preváži tzv. misku váh na stranu veriteľa. Mal za to, že sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú

podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. f) OZ, lebo nejde o neprimeranú sankciu. Dodal, že veriteľ má
i v prípade predčasnej splatnosti nárok na kompenzáciu ušlých výnosov, a teda nárok na úrok z istiny vo
výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Všeobecne dodal, že nemal
dôvod zasahovať do zmluvných podmienok, pretože boli žalovaným plne akceptované. Individuálne
dojednávanie zmluvných podmienok s každým spotrebiteľom si však v praxi predstaviť ani nevedel

a spájal to tiež so zvýšením nákladov na poskytnutie úveru. Zastával ale názor, že nemôže bez
ďalšieho spôsobovať neprijateľnosť len skutočnosť, že zmluva bola pripravená dodávateľom. Zrážky
zo mzdy považoval za legálny zabezpečovací inštitút. Až po novele zák. č. 250/2007 Z.z. žalovaný
k realizácii dohody o zrážkach nemohol pristúpiť, čo i rešpektoval. V súlade so zákonom tiež odstraňuje
tento inštitút zo svojej zmluvnej dokumentácie. Zdôraznil ale, že ostatnou novelou zákona o ochrane
spotrebiteľa nebola dohoda o zrážkach zo mzdy zaradená medzi neprijateľné zmluvné podmienky.

Napokon k zmluvnej podmienky o vyjadrení súhlasu s poskytnutím a spracovaním osobných údajov
žalovaný zastával názor, že ide o legálne vyžiadanie súhlasu podľa zákona o bankách. Dĺžka súhlasu
10 rokov je dôvodná, pretože súdna prax neurčuje žiadnu premlčaciu dobu na prípadné požadovanie
určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a i v prípade bezdôvodného obohatenia uplatňuje súdna
prax 10 ročnú premlčaciu dobu na plnenie. V zmysle § 42 ods. 1 zákona o bankách má banka povinnosť

minimálne po dobu 5 rokov uchovávať všetky doklady o uskutočnených obchodoch. Žalovaný používa
10 ročnú archivačnú dobu osvedčenú praxou. Rovnako poukázal i na § 93a ods. 3 zákona o bankách
a mal za to, že spracúvanie osobných údajov na účel interného výkazníctva je plne legitímne. Záverom
poukázal tiež na to, že napadnuté zmluvné podmienky sa v drvivej väčšine prípadov už neuplatňujú
a ide o obsolentné ustanovenia. Mal za to, že výkon práv žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, keď

je uskutočňovaný za daných okolností po takmer 15 rokoch od uzavretia zmluvy. Okrem veci samej sa
vyjadril i k trovám konania a spôsobe výpočtu trov právneho zastúpenia.

3. Žalobca v replike zo dňa 27.12.2024 zotrval na podanej žalobe a uviedol, že žalobu podal
z dôvodu verejného záujmu v spojení s jeho záujmom. Žaloba má slúžiť i ako odstrašujúci

prostriedok voči dodávateľom s cieľom predchádzať nečestným zmluvných podmienkam. Okrem toho
právoplatný rozsudok o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nebude len vnútornou satisfakciou
pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči
dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 3 zákona č. 108/2024 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia

Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.03.2019. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ i Ústavného súdu SR, v ktorých je deklarovaný záujem na zabezpečení vysokej úrovne
ochrany spotrebiteľa a vytvorenie primeraných a účinných prostriedkov pre zabránenie súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách. Rozsiahlo citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, ako aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS

124/2020 z 15.04.2020. Taktiež poukázal na to, že súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve i v prípade, ak v dobe rozhodovania súdu je už neplatná, nie je používaná alebo
ju zmluvné strany zmenili. Čo sa týka jednotlivých zmluvných podmienok, mal za to, že rozhodujúce
je, aby existovalo čo i len jedno právoplatné rozhodnutie určujúce dotknutú zmluvnú podmienku za
neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú, a to s poukazom na § 53a OZ. I žalobca sa vyjadril k trovám

konania a spôsobe ich výpočtu.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 28.01.2025 opätovne vyjadril názor, že žaloba žalobcu je neprípustná
a v rozpore s dobrými mravmi. Zotrval na názore, že žaloba neslúži na ochranu práv spotrebiteľa.
Žalobcaoduzavretiazmluvynenamietalzmluvnépodmienky,ažterazpoveľmidlhomčase–približne15

rokoch – uzavretie zmluvy v 2009 a splatenie úveru v roku 2011. Ide o samoúčelnú žalobu, nesledujúcu
žiadny legálny a legitímny cieľ. Viaceré zmluvné podmienky, ktoré žalobca napáda neboli voči žalobcovi
vôbec použité a žalovaný si z nich neuplatňoval žiadne nároky. Podľa žalovaného absentuje naliehavý
právny záujem na požadovanom určení a je skôr len snahou a prípravou na podanie ďalšieho podania vo
veci samej, a to žaloby na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Záverom sa ešte vyjadril,

žeivprípadevyhoveniažalobyideolenočiastočnúneplatnosťúverovejzmluvy,pričomsajednáojedno
konanie s jednou poplatkovou povinnosťou.

5. Súd nariadil termín pojednávania na deň 18.03.2025.6. Na pojednávaní dňa 18.03.2025 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise (na čl. 4 Žiadosť a zmluva o poskytnutie pôžičky c. XXXXXX zo dňa 07.12.2009 spolu

so Všeobecnými obchodnými podmienkami, na čl. 31 návrh na začatie konania o súlade právnych
predpisov podaný zo strany Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 13Csp/55/2022 zo dňa
21.10.2024), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako aj obsahom celého spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca ako dlžník uzavrel dňa 07.12.2009 so spoločnosťou Consumer Finance Holdnig, a.s., IČO:
35 923 130 ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 600 EUR, ktoré sa žalobca zaviazal splatiť v 34 splátkach po 24 EUR.
Žalobca svoj dlh splatil v roku 2011.

8. Žalovaný je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130.

9. Obsahom zmluvy sú okrem iného i nasledovné ustanovenia:
- v časti VI. Vyhlásenie klienta:
„Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými
obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich,

súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“
- v časti VI. Vyhlásenie klienta:
„ Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť má
možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“

- v časti VI. Vyhlásenie klienta:
„ Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku
v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby
Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných
príjmov až do doby splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Consumer Finance Holding, a.s. voči mne.

Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely
uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“
- v časti VI. Vyhlásenie klienta:
„Súhlasím, aby Consumer Finance Holding, a.s. v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných

údajov v znení neskorších predpisov poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve
(ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.)
a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva,
zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich
do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu

10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od
udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu:
Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť
tohto súhlasu.“

10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:

11. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy 07.12.2009 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.12. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,

cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.16. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 30.06.2024 každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

18. Medzi stranami sporu nebolo sporné a z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že dotknutá
zmluva o poskytnutí pôžičky je spotrebiteľského charakteru (spotrebiteľský charakter zmluvy nebol
rozporovaný, vyplýva aj zo samotného znenia zmluvy a povahy zmluvných strán). Spornou medzi

stranami bola iba otázka právneho posúdenia, či žalobcom špecifikované zmluvné podmienky napĺňajú
znaky neprijateľných zmluvných podmienok.

19. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku v spojení s § 298 Civilného sporového poriadku, ako aj v spojení s

§§ 53 a 53a Občianskeho zákonníka a podporne i § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v záujme
zabezpečenia zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia
neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho
záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem

nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom
je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v ust. § 3 ods. 3
a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti
porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018), ale i ust.

§ 11 ods. 4 ZoSÚ, ktoré umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti
zmluvy – konkrétne neprijateľných zmluvných dojednaní.

20. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby

o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá
právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého
právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky,
podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa
okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné

podmienky.Vtomtoprípadenejdeonárokzprávnehovzťahu,ktoréhoprávnymdôvodomjezmluva,teda
o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť
zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať
žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj
v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného

oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný
názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods.
1ÚstavySlovenskejrepublikyakoajSmerniciRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“

21. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo
či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia (niektoré z nich sa síce týkajú určitých plnení zo

stranyspotrebiteľa,aletoibavprípadeomeškania–zmluvnápokuty,pričomtotoniejemožnévyhodnotiť
ako týkajúce sa samotného predmetu plnenia, či ceny zmluvného plnenia.22. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť

návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto

smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

23. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

24. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom

na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

25. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti

záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

26. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než
obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobca ako spotrebiteľ a
ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je
z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 9CoCsp/19/2021 z 30.11.2021).

27. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných

vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky

zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

28. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu sostavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve

záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých

pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. F., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho

stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,

ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

29. Spoločne pre všetky zo žalobcom špecifikovaných zmluvných podmienok je potrebné hneď v prvom

rade konštatovať, že sú uvedené miniatúrnym, takmer nečitateľným písmom. Už takéto konanie
veriteľa možno hodnotiť ako nekalé, keď uvádza do zmluvy dojednania, ktoré môže spotrebiteľ len
s ťažkosťami prečítať a navyše nemusí ich považovať za nejakým spôsobom významné. V bežnom
živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Naopak text s menším
písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami tak

existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu a zároveň
nečitateľný text s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa
pomôcky (lupa, pravítko a pod.), ho odradí od jeho prečítania. Žiada sa dodať, že neskôr bola právnou
úpravou zakotvená neprípustnosť uvádzania ustanovení v rámci spotrebiteľskej zmluvy a súvisiacich
dokumentoch pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, než ustanovil vykonávací predpis, a to

pod hrozbou neplatnosti zmluvy (§ 53c OZ).

30. Čo sa týka prvej zmluvnej podmienky (uvedenej v I. výroku tohto rozsudku) – prehlásenia
o oboznámení sa s podmienkami zmluvy a všeobecnými obchodnými podmienkami, z dôvodu
hospodárnosti súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že obsahovo totožná zmluvná podmienka

už bola súdmi určená priamo vo vzťahu k žalovanému ako neprijateľná zmluvná podmienka – napr.
rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/4/2022 zo dňa 16.02.2023, rozsudkom Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/29/2024 zo dňa 14.10.2024, rozsudkom Mestského súdu Košice
sp. zn. 34Csp/141/2023 zo dňa 10.10.2024, rozsudkami Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/109/2023
zo dňa 19.02.2024 a sp. zn. 15Csp/16/2022 zo dňa 10.10.2023 a mnohými ďalšími. Opakovane teda

už bola obsahovo úplne rovnaká zmluvná podmienka už súdmi vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná
podmienka a tunajší súd nemá dôvod sa od tohto posúdenia odkloniť. Jedná sa o skryté prenesenie
dôkazného bremena na spotrebiteľa, ktoré má negatívny dopad na jeho potencionalitu uplatnenia
práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len v dôsledku takejto zmluvnej
podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom.

Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná podmienka ovplyvní spotrebiteľa
pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej
ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im.

31. Druhá zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty a sankčného úroku v úplne totožnom znení

bola taktiež už inými súdmi vo vzťahu k žalovanému vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku
v rámci spotrebiteľskej zmluvy, a to napríklad napr. rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn.
5Csp/4/2022 zo dňa 16.02.2023, rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Csp/137/2021
zo dňa 13.04.2023, rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. 34Csp/141/2023 zo dňa 10.10.2024,rozsudkami Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/8/2022 zo dňa 11.04.2022, sp. zn. 8Csp/109/2023 zo
dňa 19.02.2024, sp. zn. 18Csp/85/2023 zo dňa 28.01.2024 a sp. zn. 15Csp/16/2022 zo dňa 10.10.2023.
Zmluvnú pokutu a sankčný úrok, či kompenzáciu ušlých výnosov si spotrebiteľ s právnym predchodcom

žalovaného individuálne nedojednal. Tieto boli včlenené malým písmom do textu úverových podmienok
a spotrebiteľ nemá reálne možnosť ovplyvniť obsah týchto vopred predformulovaných ustanovení.
Navyše z tohto zmluvného ustanovenia nie je možné zistiť ani prípadnú výšku zmluvnej pokuty a
sankčných úrokov, nie sú zrejmé konkrétne podmienky. Dotknutá zmluvná podmienka v takejto podobe
je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Ak by dodávateľ so spotrebiteľom zaobchádzal čestne

a rovnocenne, spotrebiteľ by pri individuálnom dojednávaní akiste nesúhlasil s takouto neurčitou
zmluvnou podmienkou.

32. I tretia zmluvná podmienka predstavujúca dohodu o zrážkach zo mzdy už bola súdmi opakované
vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Napríklad rozsudkami Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 3Csp/137/2021 zo dňa 13.04.2023 a sp. zn. 11Csp/29/2024 zo dňa 14.10.2024,

rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. 34Csp/141/2023 zo dňa 10.10.2024, rozsudkami Okresného
súdu Prešov sp. zn. 9Csp/8/2022 zo dňa 11.04.2022, sp. zn. 8Csp/109/2023 zo dňa 19.02.2024 a sp.
zn. 18Csp/85/2023 zo dňa 28.01.2024. Zahrnutím do formulárovej zmluvy v rámci bežných zmluvných
dojednaní (uvedených miniatúrnym písmom) veriteľ začlenil do prejavu vôle spotrebiteľa k uzavretiu
zmluvy o úvere bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, čím vnútil

spotrebiteľovi určité správanie a konanie zvýhodňujúce dodávateľa v neprospech spotrebiteľa, a to
bez osobitného zdôraznenia následkov takéhoto dojednania. Na zneužívanie tohto inštitútu veriteľmi
reagovala právna úprava § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom od 01.05.2014, ktorá už následne výslovne nepripúšťala zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy

a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo
forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju
odmietnuť. Uvedená zákonná úprava odzrkadlila potrebu zasiahnuť do obdobných nerovnovážnych
zmluvných dojednaní až na úrovni výslovnej právnej úpravy, kedy síce úplne nevylúčila uzavretie
dohody o zrážkach zo mzdy, avšak stanovila prísnejšie kritéria pre platnosť dohody o zrážkach zo

mzdy, a tak prakticky stanovila hranice, ktoré oddeľujú akceptovateľnú dohodu o zrážkach zo mzdy
od neprijateľného zmluvného dojednania dohody o zrážkach zo mzdy.

33. Zmluvná podmienka citovaná vo výroku IV. už taktiež predstavuje notoricky vyhlasovanú neprijateľnú
zmluvnú podmienku v rôznych obdobách. Napríklad rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.

zn. 11Csp/29/2024 zo dňa 14.10.2024, rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. 34Csp/141/2023 zo
dňa 10.10.2024, rozsudkami Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/3/2022 zo dňa 07.04.2022, sp. zn.
8Csp/109/2023 zo dňa 19.02.2024, sp. zn. 18Csp/85/2023 zo dňa 28.01.2024, sp. zn. 15Csp/17/2022
zo dňa 05.10.2023 a ďalšími. Predmetná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a platnosť
súhlasu je určená na 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom takýto súhlas môže spotrebiteľ odvolať

najskôr po jednom roku od podpisu žiadosti v prípade, že zmluva nevznikne písomným oznámením
doručeným právnemu predchodcovi žalovaného. Súd považoval za neprimerane a neodôvodnene
dlhú dobu,na ktorú spotrebiteľ má uvedený súhlas udeliť – 10 rokov od podpisu žiadosti pre prípad,
že ani nebude uzatvorená zmluva, a teda i v prípade, že zmluvný vzťah ani nevznikne, pričom takýto
nesúhlasnezanikneautomatickyuplynutímurčitéhonevyhnutnéhočasu,aleibapopísomnomoznámení

spotrebiteľa, a to najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu. Vo všeobecnosti by mali byť osobné
údajeuchovávanéaspracúvanéibaponevyhnutnýčas.Vzmysledozmluvyzakomponovanéhosúhlasu
spotrebiteľ dokonca súhlasí s poskytnutím svojich údajov na marketingové účely (ponuku služieb
a produktov), nielen za účelom interného výkazníctva a zvýšenia kvality poskytovaných služieb. So
spracúvaním údajov tak ide dodávateľ výrazne nad rámec rozsahu nevyhnutného pre poskytnutie úveru.

Pre účely vyhlásenia určitej podmienky za neprijateľnú v spotrebiteľskej zmluve je pritom irelevantné, či
predmetná zmluvná podmienka mala reálny nepriaznivý následok pre spotrebiteľa, keďže táto okolnosť
nepredstavuje v zmysle zákona (§ 53 Občianskeho zákonníka) kvalifikačný moment pre posúdenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

34. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd vyhovel
žalobe žalobcu a všetky ním špecifikované zmluvné podmienky určil ako neprijateľné v rámci
spotrebiteľskej zmluvy, spôsobujúce podstatnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu
v neprospech spotrebiteľa.35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, a to vzhľadom na plný

úspech žalobcu v spore. O výške trov konania pritom bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2- 17Csp/177/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.