Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Róbert Zsiga

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 26Cbi/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124215347
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124215347.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, XXX

XX D. XXX, zastúp. spoločnosťou MST PARTNERS, s.r.o., Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861
454, proti žalovanému: LawService Recovery, k.s., značka správcu S1731, IČO: 47 817 003, so sídlom
Stráž 223, 960 01 Zvolen, správca konkurznej podstaty úpadcu ZTS Výskumno-vývojový ústav Košice,
a.s. /v skratke: ZTS VVÚ KOŠICE a.s./, Južná trieda 95, 041 24 Košice, IČO: 31 651 585, so sídlom
kancelárie správcu Timonova 13, 040 01 Košice, zastúp. spoločnosťou LawService, s.r.o., Stráž 223,
960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie pohľadávky proti podstate takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich
výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.08.2024 (upresnenou podaním zo dňa 18.09.2024 v časti
označenia žalovaného) domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie odstupného, ktorá
vznikla na základe Dohody o skončení pracovného pomeru z 11.10.2023 je vo výške 4 302,08 EUR

v konkurze vedenom pred Mestským súdom Košice pod sp. zn. 43K/1/2023 pohľadávkou proti podstate
podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako zamestnanec uzavrel s obchodnou spoločnosťou ZTS
Výskumno-vývojový ústav Košice, a.s. /v skratke: ZTS VVÚ KOŠICE a.s./, so sídlom: Južná trieda 95,
041 24, IČO: 31 651 585, (ďalej len ako „ZTS VVÚ KOŠICE a.s.“) ako zamestnávateľom dňa 10.10.1988
Pracovnú zmluvu na pozíciu výskumno-vývojové práce s dňom nástupu do práce 10.10.1988, čím došlo

k vzniku pracovného pomeru.
2A.Uznesením Mestského súdu Košice zo dňa 24.07.2023, sp. zn. 43K/1/2023, ktoré bolo zverejnené
v obchodnom vestníku č. 144/2023 dňa 28.07.2023, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu ZTS
VVÚ KOŠICE a.s. (ďalej aj ako „úpadca“). Za predbežného správcu konkurznej podstaty určil konajúci
súd TETRA INSOLVENCY, k.s., so sídlom kancelárie Murgašova 3, 040 01 Košice, zn. správcu: S1661.
Uznesením zo dňa 23.11.2023 rozhodol v konaní sp. zn. 43K/1/2023 Mestský súd Košice o výmene
správcu konkurznej podstaty tak, že odvolal správcu podstaty TETRA INSOLVENCY, k.s., so sídlom

kancelárie Murgašova 3, 040 01 Košice, zn. správcu: S1661 a ustanovil nového správcu podstaty
LawService Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Timonova 13, 040 01 Košice, zn. správcu: S1731
(ďalej len „správca konkurznej podstaty“). Predmetné Uznesenie bolo zverejnené v OV č. 225/2023.
LawService Recovery, k.s. vykonáva funkciu správcu konkurznej podstaty aj ku dnešnému dňu.2B.Dohodou o skočení pracovného pomeru uzavretou podľa ust. § 60 Zákonníka práce dňa 11.10.2023
sa žalobca a ZTS VVÚ KOŠICE a.s. dohodli na skončení pracovného pomeru založeného Pracovnou
zmluvou zo dňa 10.10.1988 (ďalej len ako „Dohoda o skončení pracovného pomeru“). Podľa čl. IV.

Dohody o skončení pracovného pomeru pracovný pomer skončil dňom 16.10.2023. To znamená, že
pracovný pomer žalobcu v ZTS VVÚ KOŠICE a.s. na základe Pracovnej zmluvy trval aj v čase od
vyhlásenia konkurzu po dátum skončenia pracovného pomeru podľa Dohody o skončení pracovného
pomeru, a to po dobu 4 kalendárnych mesiacov.
2C.V zmysle čl. III. Dohody o skočení pracovného pomeru sa žalobca a ZTS VVÚ KOŠICE a.s. dohodli

na odstupnom najmenej vo výške 5-násobku priemerného mesačného zárobku žalobcu, a to na základe
skutočnosti, že pracovný pomer trval viac ako 20 rokov. V súlade s ustanovením § 76 ods. 6 zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) vypláca zamestnávateľ
odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa
na výplatu mzdy. Žalobcov nárok však ani v mesiaci jún 2024 stále nebol uspokojený, preto si ho
dňa 28.06.2024 uplatnil na základe ust. § 87 ods. 2 písm. h) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a

reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZKR“ ) ako pohľadávku proti podstate. Vychádzajúc zo skutočnosti, že priemerný mesačný zárobok
žalobcu predstavoval sumu 2 400,- EUR a z Dohody o skončení vyplýva, že mal nárok na 5-násobok,
uplatnil si celkom 12 000,- EUR.
2D.Dňa 24.07.2024 obdržal žalobca Oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate a výzvu podľa

§ 87 ods. 9 ZKR zo dňa 09.07.2024 (ďalej len ako „Oznámenie“). V zmysle Oznámenia mal správca
za to, že na to, aby bolo možné túto pohľadávku považovať za pohľadávku v súlade s ust. § 87 ods. 2
písm. h) ZKR, museli by byť kumulatívne splnené 4 kritériá, a to: a) jedná sa o pracovnoprávny nárok
zamestnanca;b)vznikolpovyhláseníkonkurzuazakalendárnymesiac,vktorombolkonkurzvyhlásený;
c) v sume určenej správcom ale vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom; d) správca

zamestnancovi prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Správca mal
za to, že nebola splnená jednak podmienka podľa písm. c), nakoľko Dohoda o skončení pracovného
pomeru nepredstavuje Dohodu predpokladanú príslušným ustanovením ZKR. Podstatnejšie však pre
správcu konkurznej podstaty bolo nesplnenie podmienky podľa písm. d), pretože po vyhlásení konkurzu
nepokračoval pôvodný správca ani správca aktuálny v prevádzkovaní podniku a súčasne žalobca pre

správcu nevykonával žiadnu prácu. Pohľadávku žalobcu považoval za pohľadávku podľa ust. § 87 ods.
2. písm. j) ZKR, na základe čoho pohľadávku v časti 1 075,52 EUR uznal čo do právneho dôvodu,
výšky a poradia uspokojenia. Záverom správca konkurznej podstaty žalobcu vyzval, aby sa najneskôr
v lehote 15 dní od doručenia Oznámenia žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil výšku
pohľadávky veriteľa ako pohľadávky proti podstate.

2E.Žalobca sa s argumentáciou správcu konkurznej podstaty obsiahnutou v Oznámení, špecifikovanou
v predchádzajúcom bode tejto žaloby v podstatnej časti stotožnil (predovšetkým čo sa týka ustanovení
ZKR,podľaktorýchjenutnénárokžalobcuposudzovať),malvšakzato,ženazákladeustanovení,podľa
ktorých správca konkurznej podstaty postupoval, dospel k nesprávnej výške pohľadávky proti podstate.
Ak by totiž postupoval v súlade s ustanoveniami, ktoré uvádzal, neuznal by žalobcov nárok len v časti

zodpovedajúcej nárokom za jediný kalendárny mesiac.
2F.V zmysle ust. § 87 ods. 8 ZKR: „Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti
podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy
žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti
podstatespoučenímonásledkochzmeškaniatejtolehoty.Akveriteľžalobuvčasnepodá,napohľadávku

proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom
dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej
právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.“
2G.V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj na ust. § 87 ods. 8 ZRK, sa preto žalobca obrátil na súd s
tým, aby určil správnu výšku pohľadávky žalobcu proti podstate v súlade s relevantnými ustanoveniami

príslušnej právnej úpravy. Žalobca je názoru, že jeho pohľadávka vyplývajúca z jeho pracovnoprávneho
pomeru u úpadcu je pohľadávkou proti podstate podľa ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. V zmysle ust.
§ 87 ods. 2 písm. j.) ZKR platí, že : „Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo
všeobecnej podstaty v tomto poradí... pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení
konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku

životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení
konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v
ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté
podľa písmen g) a h)“.2H.Ustanovenie § 87 ods. 2 písm. j) ZKR explicitne upravuje obdobie, za ktoré je nutné vyčísliť
zamestnancov nárok ako aj výšku tohto nároku resp. jej obmedzenie. Výška pracovnoprávnych nárokov
podľa citovaného ustanovenia je limitovaná štvornásobkom životného minima mesačne za každý

kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu. Výška životného minima sa v zmysel ust. § 206
ods. 4 ZKR určuje ku dňu vyhlásenia konkurzu.
2I.V zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 220/2023 Z.z. o úprave súm
životnéhominimapredstavovalavýškaživotnéhominimavčasevyhláseniakonkurzusumu268,88EUR.
Štvornásobok mesačného minima tak predstavuje sumu 1 075,52 EUR, čo je maximálna suma nároku

zamestnanca za jeden kalendárny mesiac.
2J.Čo sa týka časového hľadiska, resp. celkového počtu mesiacov, za ktoré je nutné posudzovať celkovú
výšku nároku zamestnanca v súlade s ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, z predmetného ustanovenia vyplýva,
že nárok môže byť v konkurze uspokojený za predpokladu, že vznikol za mesiac, v ktorom bol vyhlásený
konkurz, ako aj po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny
vzťah ukončený. Žiadne zákonné ustanovenie pritom nehovorí, že sa musí jednať o celý kalendárny

mesiac. Konkurz bol vyhlásený v mesiaci júl 2023, pracovný pomer potom trval počas mesiacov august
a september 2024 (tu zrejme došlo k chybe v písaní a mal byť uvedený rok 2023), až do 16. októbra
2024 (tu tiež zrejme došlo k chybe v písaní a mal byť uvedený rok 2023), kedy v zmysle Dohody o
skončení pracovného pomeru pracovný pomer žalobcu u úpadcu skončil. Je teda nutné konštatovať,
že v súlade s ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR sa celková výška nároku žalobcu posudzuje za obdobie júl

až október 2024 (aj tu zrejme došlo k chybe v písaní a mal byť uvedený rok 2023), t.j. celkom za štyri
(4) kalendárne mesiace.
2K.V danej situácii je tak v zmysle citovanej právnej úpravy potrebné zohľadniť jednak výšku nároku za
každý mesiac trvania pracovného pomeru po vyhlásení konkurzu až do skončenia pracovného pomeru
a následne túto výšku vynásobiť počtom mesiacov od vyhlásenia konkurzu až po mesiac, v ktorom došlo

ku skončenie pracovného pomeru, tak ako predpokladá ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR.
2L.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pohľadávka žalobcu proti všeobecnej podstate v súlade s ust. §
87 ods. 2 písm. j) ZKR musí byť vyčíslená nasledujúcim spôsobom – 1 075,52 EUR /ako štvornásobok
mesačného životného minima/ x 4 /ako celkový počet kalendárnych mesiacov od vyhlásenia konkurzu
do ukončenia PP/ = 4 302,08 EUR.

2M.V tomto prípade sa jedná o žalobu podľa ust. § 137 písm. c.) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého: „Žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.”
2N.Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne)existencie práva, ak

právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho
predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú
určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že
právny záujem žalobcu je daný. Za daných okolností, kedy ust. § 87 ods. 8 ZKR predpokladá podanie
tejto žaloby, je naliehavý právny záujem daný a nie je nutné ho preukazovať.

3.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.10.2024 uviedol, že predmetom tohto incidenčného konania
je určenie popretej pohľadávky žalobcu. Žalobca si v konkurze vedenom na majetok Úpadcu uplatnil
pohľadávku proti podstate vo výške 12 000,00 EUR, právnym dôvodom vzniku ktorej je odstupné
vo výške päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku (ďalej len „Pohľadávka“). Žalobca pri

uplatňovaní Pohľadávky uviedol, že výška Pohľadávky má vyplývať z Dohody o skončení pracovného
pomeru uzatvorenej medzi žalobcom a predchádzajúcim správcom úpadcu (TETRA INSOLVENCY, k.s.)
dňa 11.10.2023 (ďalej len „Dohoda“), pričom žalobca rovnako uviedol, že v čase po vyhlásení konkurzu
vykonával svoju prácu, resp. pracovnú náplň v zmysle pracovnej zmluvy, resp. podľa pokynov správcu
konkurznej podstaty. Žalobca si Pohľadávku uplatnil ako pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2

písm. h) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).
3A.Žalovaný Pohľadávku neuznal ako pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. h) nakoľko
nedošlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok podľa § 87 ods. 2 písm. h) ZKR. Žalovaný rovnako pri
prieskume Pohľadávky skonštatoval, že Pohľadávka nespĺňa ani definíciu pohľadávky proti podstate

v zmysle § 87 ods. 2 písm. g) ZKR. Žalovaný po preskúmaní Pohľadávky dospel k záveru, že časť
Pohľadávky spĺňa definíciu pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR.
3B.Podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR „Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo
všeobecnej podstaty v tomto poradí pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhláseníkonkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku
životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení
konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v

ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté
podľa písmen g) a h).“ Podľa § 87 ods. 3 ZKR „Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené
podľa písmena j), si zamestnanec uplatňuje prihláškou. Správca je povinný na požiadanie oznámiť
zamestnancovi ku dňu podania žiadosti, v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku
proti podstate a nespornú výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť

prihláškou.“ Podľa § 28 ods. 1 ZKR „Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze
uplatňuje prihláškou.“ Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoŽM“) „Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických
osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 178,92 eura
mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,“ Podľa § 5 ods. 1 ZoŽM „Sumy uvedené v § 2 sa upravia
vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, ak v odseku 6 nie je ustanovené inak.“ Podľa § 1 písm. a)

Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 220/2023 Z.z. o úprave
súm životného minima (ďalej len „Opatrenie“) „Sumy životného minima upravené podľa § 5 ods. 2 písm.
b) zákona sa ustanovujú takto suma podľa § 2 písm. a) zákona je 268,88 eura.“
3C.Ustanovenie § 87 ods. 2 písm. j) ZKR určuje za pohľadávku proti podstate pracovnoprávny
nárok zamestnanca vo výške sumy štvornásobku životného minima za každý kalendárny mesiac

trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol
vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený. Nakoľko §
1 písm. a) Opatrenia stanovuje, že suma životného minima je vo výške 268,88 EUR platí, že maximálna
výška mzdového nároku zamestnanca, ktorá spĺňa charakteristiku pohľadávky proti podstate za každý
mesiac je vo výške 1 075,52 EUR. Žalovaný v oznámení o neuznaní Pohľadávky ako pohľadávky proti

podstate skonštatoval, že Pohľadávka spĺňa tak podmienku právneho dôvodu pohľadávok proti podstate
podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZRK ako aj časové kritérium pohľadávok proti podstate uvedeného písm.,
nakoľko predstavuje pracovnoprávny nárok žalobcu ako zamestnanca a rovnako vznikla po vyhlásení
konkurzu na majetok Úpadcu. Platí však, že časť Pohľadávky presahuje maximálnu výšku pohľadávky
protipodstatevzmysle§87ods.2písm.j)ZKR.Spoukazomnavyššieuvedenéžalovanýneuznalvýšku

Pohľadávky v časti 10 924,48 EUR. Pre vylúčenie pochybností žalobca uviedol, že časť Pohľadávky
vo výške 1 075,52 EUR uznal ako pohľadávku proti všeobecnej podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm.
j) ZKR.
3D.Žalobca sa v žalobe, na podklade ktorej je vedené súdne konanie v zásade stotožnil s dôvodmi
neuznania Pohľadávky ako pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. h) ZKR a § 87 ods. 2

písm. g) ZKR. Žalobca rovnako uznal, že Pohľadávka predstavuje pohľadávku proti podstate v zmysle §
87 ods. 2 písm. j) ZKR, keď rovnako sa stotožnil so zákonným limitom pohľadávok proti podstate podľa
uvedeného ustanovenia, a to do výšky štvornásobku sumy životného minima (1 075,52 EUR). Žalobca
mal ale za to, že v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. j) ZKR sa má časové hľadisko zohľadňovať
z celkového počtu mesiacov, počas ktorých trval pracovnoprávny vzťah žalobcu ako zamestnanca

Úpadcu. Žalobca uvádza, že „v zmysle citovanej právnej úpravy potrebné zohľadniť jednak výšku nároku
za každý mesiac trvania pracovného pomeru po vyhlásení konkurzu až do skončenia pracovného
pomeru a následne túto výšku vynásobiť počtom mesiac od vyhlásenia konkurzu až po mesiac, v ktorom
došlo ku skončenie pracovného pomeru ako predpokladá ustanovenie ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR.“
S ohľadom na uvedené má žalobca za to, že celková výška Pohľadávky ako pohľadávky proti podstate

v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR má byť vo výške 4 302,08 EUR (1 075,52 EUR x 4 mesiace, počas
ktorých trval pracovný pomer žalobcu s Úpadcom, a to vrátane mesiaca, v ktorom došlo k ukončeniu
pracovného pomeru).
3E.Žalobca sa domáha určenia Pohľadávky v menšom rozsahu než bola uplatnená, keď žalobca sa
stotožnilsčasťouneuznaniaPohľadávkyakopohľadávkyprotipodstate.Spoukazomnavyššieuvedené

a pre účely vyjadrenia k žalobe žalobcu, žalovaný konštatuje, že medzi stranami horeuvedeného
sporu je sporný výklad ustanovenia § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, kedy žalobca má za to, že pri určení
výšky pohľadávky proti podstate je potrebné vynásobiť štvornásobok sumy životného minima celkovým
počtom kalendárnych mesiacov, počas ktorých trval pracovný pomer daného zamestnanca (tu žalobcu).
Žalovaný mal za to, že právny názor žalobcu ohľadom spôsobu určovania výšky pohľadávky proti

podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR je nesprávny, nelogický a v rozpore s ustanoveniami ZKR.
Žalovaný pripomína, že žalobca si Pohľadávku uplatňuje titulom Dohody, ktorou bol skončený pracovný
pomer medzi ním a Úpadcom, keď Pohľadávka predstavuje nárok na odstupné žalobcu. S poukazom
na ustanovenia zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce platí, že nárok na odstupné vzniká pri skončenípracovného pomeru, pričom je splatné v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy.
Žalovanýďalejuvádza,nakoľkonárokodstupnévznikápriskončenípracovnéhopomeru(tedauplynutím
posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom skončil pracovný pomer) predstavuje odstupné

pracovnoprávny nárok zamestnanca za mesiac, v ktorom zamestnancovi skončil pracovný pomer.
Vzhľadom na vyššie je podľa názoru žalovaného nesporné, že Pohľadávka predstavuje pracovnoprávny
nárok žalobcu za mesiac október 2023, teda mesiac, v ktorom došlo k ukončeniu pracovného pomeru
žalobcu s Úpadcom. Žalovaný ďalej uvádza, že podľa dostupnej dokumentácie Úpadcu (mzdový list
žalobcu za rok 2023) bol žalobca práceneschopný od januára 2023 až do septembra, v ktorom bol

žalobca práceneschopný 19 dní a 2 dni čerpal dovolenku. Z dokumentácie Úpadcu rovnako vyplýva,
že žalobca obdobie október čerpal dovolenku 10 dní. Platí tak, že Veriteľ v čase po vyhlásení konkurzu
pracoval len jeden deň, a to v mesiaci október 2023, za ktorý si uplatnil Pohľadávku.
3F.Ďalej uviedol, že podľa súčinnosti poskytnutej Sociálnou poisťovňou bol žalobca práceneschopný
v zásade nepretržite od 28.09.2022 do 27.09.2023 a od 28.09.2023. Vzhľadom na dlhodobú
práceneschopnosť žalobcu ako zamestnanca Úpadcu platí, že v čase od vyhlásenia konkurzu na

majetok Úpadcu, žalobcovi až do skončenia pracovného pomeru nevznikli žiadne pracovnoprávne
nároky, resp. nárok na žiadnu mzdu. Uvedená skutočnosť rovnako vyplýva aj z mzdového listu žalobcu
za rok 2023 (s výnimkou nároku za mesiac september 2023, kedy žalobca čerpal 2 dni dovolenku,
ktorý si ale žalobca neuplatnil). Ustanovenie § 87 ods. 2 písm. j) ZKR jednoznačne určuje, že
pohľadávkou proti podstate môže byť len pracovnoprávny nárok zamestnanca, na ktorý vznikol nárok

po vyhlásení konkurzu najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý mesiac
trvania pracovného pomeru. Podľa gramatického výkladu predmetného ustanovenia je jednoznačné,
limitácia sa vzťahuje na každý pracovnoprávny nárok za každý mesiac osobitne. Žalobca poukazuje
na to, že zákonná limitácia sa vzťahuje na každý pracovnoprávny nárok samostatne, bez ohľadu na
to či sa jedná o nárok za mesiac, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo za mesiac, v ktorom bol

pracovnoprávny pomer ukončený. Výkladom žalobcu by vznikla situácia, kedy by pohľadávkou proti
podstate bol každý mzdový nárok za každý mesiac po vyhlásený konkurz násobený počtom mesiacov,
počas ktorých trval pracovný pomer daného zamestnanca po vyhlásení konkurzu (e.g. pohľadávka proti
podstate zamestnanca s „čistou“ mzdou vo výške 1 000,00 EUR, ktorého pracovný pomer by trval štyri
mesiace počas konkurzu by bola limitovaná do výšky 4 302,08 EUR za každý mesiac). Ako vyplýva aj

z uvedeného absurdného príkladu nie je možné, aby došlo k násobeniu mzdových nárokov podľa dĺžky
trvania pracovného pomeru tak ako uvádza žalobca. Uvedený postup by bol v priamom rozpore s účelom
konkurzného konania ako aj s právnymi normami, nakoľko by došlo k zvýhodňovaniu určitej skupiny
veriteľov, a to na úkor ostatných veriteľov pohľadávok proti podstate. Ak by sme pripustili výklad žalobcu,
o násobení mzdových nárokov počtom mesiacov, a to bez akejkoľvek opory v zákone, vznikali by

situácie, ktorým sa zákonodarca snažil zabrániť. Limitácia pohľadávok proti podstate predstavuje najmä
ochranu ostatných veriteľov, aby nedochádzalo k poškodzovaniu ostatných veriteľov tým, že štatutárny
orgán sebe, prípadne vybraným zamestnancom v čase pred vyhlásením konkurzu neprimerane zvýši
mzdu, ktorú si po vyhlásení konkurzu uplatnia ako pohľadávku proti podstate. Bez zákonnej limitácie
takýchto pohľadávok proti podstate by nastal stav, že správca bude nútený z výťažku uspokojiť aj takto

neprimerane vysoké mzdové nároky zamestnancov, čím by došlo k ukráteniu ostatných veriteľov.
3G.Žalovaný v tejto veci poukázal Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07.08.2024,
sp. zn. 42CoKR/10/2023, v ktorom sa súd zaoberal určením pohľadávky proti podstate, právnym
dôvodom vzniku ktorej bolo odstupné bývalého zamestnanca spoločnosti, na majetok ktorej bol
vyhlásený konkurz „Pracovnoprávne nároky zamestnancov vznikajú na mesačnej báze. Zo znenia §

87 ods. 2 písm. j) nemožno žiadnym výkladom ani gramatickým ani logickým ani systematickým a
ani teleologickým dospieť k inému výkladu, ako k tomu, že pohľadávkou proti podstate podľa tohto
ustanovenia je z pracovnoprávneho nároku, ktorý zamestnancovi úpadcu vznikol v konkrétnom mesiaci
po vyhlásení konkurzu, tiež za mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený a tiež za mesiac v ktorom bol
pracovnoprávny vzťah ukončený, teda vždy z nároku vzniknutom za daný mesiac suma najviac do výšky

štvornásobku životného minima. Predmetom sporu bolo určenie právneho dôvodu, výšky a poradia
pohľadávky žalobcu vzniknutej ako pracovnoprávny nárok zamestnanca úpadcu za mesiac, v ktorom bol
pracovnoprávny vzťah ukončený, teda len za 1 mesiac.“ V horeuvedenom súdnom konaní (s totožným
predmetom sporu ako je Súdne konanie), súd druhej inštancie jednoznačne dal za pravdu správcovi
konkurznej podstaty, ktorý tak ako žalovaný neuznal pohľadávku prevyšujúcu sumy štvornásobku

životného minima a žalobu zamietol. Závery Krajského súdu v Banskej Bystrici sú v zásade totožné s
právnymi názormi žalovaného, a teda žalovaný má za to, že v zmysle inštitútu právnej istoty je žiadané,
aby konajúci súd žalobu, na podklade ktorej je vedené Súdne konanie v celom rozsahu zamietol.3H.S poukazom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že: a) právnym dôvodom vzniku Pohľadávky
je odstupné; b) odstupné vzniká po skončení pracovného pomeru a je splatné v najbližšom výplatnom
termíne (tak ako posledná mzda); c) Pohľadávka predstavuje pracovnoprávny nárok žalobcu za mesiac

október 2024; d) § 87 ods. 2 písm. j) ZKR nie je možné vykladať tak ako to uvádza žalobca, keď jeho
výklad je v rozpore s gramatickým výkladom ako aj účelom zákona, keď pohľadávky proti podstate v
zmysle uvedeného ustanovenia sú zákonne limitované.
3I.Vzhľadomnavyššieuvedenénavrhol,abyMestskýsúdKošicežalobužalobcuzamietolažalovanému
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

4.Žalobcavpodanízodňa10.01.2025uviedol,žesanestotožňujesargumentáciužalovanéhoanamieta
ju ako nesprávnu a nelogickú v rozpore so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej
len „Zákon č. 7/2005 Z. z.“). Žalovaný uznal uplatnenú pohľadávku proti podstate žalobcu v zmysle § 87
ods. 2 písm. j) Zákona č. 7/2005 Z. z. Žalovaný v Oznámení o neuznaní pohľadávky ako pohľadávky proti
podstate podľa § 87 ods. 2 písm. h) Zákona č. 7/2005 Z. z, tvrdil, že pohľadávka je pohľadávkou proti

podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j) Zákona č. 7/2005 Z. z., nakoľko predstavuje pracovnoprávny nárok
žalobcu ako zamestnanca a vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok Úpadcu. Podľa jeho názoru časť
pohľadávky presahuje maximálnu výšku pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) Zákona
č. 7/2005 Z. z. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný neuznal výšku Pohľadávky v časti 10 924,48
EUR, ale uznal časť pohľadávku vo výške 1 075,52 EUR ako pohľadávku proti všeobecnej podstate v

zmysle § 87 ods. 2 písm. j) Zákona č. 7/2005 Z. z.
4A.Žalobca si uplatnil svoju pohľadávku proti podstate z dôvodu ukončenia pracovného pomeru, pričom
mu z mysle zákona vznikol nárok na odstupné, ktoré mu nebolo uhradené, pričom sa na výške
odstupného dohodol so bývalým správcom konkurznej podstaty. Avšak Opatrenie Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 220/2023 Z.z. o úprave súm životného minima (ďalej len

„Opatrenie“) upravujú, výšku pohľadávky, ktorú je možné maximálne priznať Žalobcovi ako veriteľovi.
Ako uviedol sám žalovaný vo svojom Vyjadrení, ustanovenie § 87 ods. 2 písm. j) Zákon č. 7/2005 Z. z.
určuje za pohľadávku proti podstate pracovnoprávny nárok zamestnanca vo výške sumy štvornásobku
životnéhominimazakaždýkalendárnymesiactrvaniapracovnoprávnehovzťahupovyhláseníkonkurzu,
vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom

bol pracovnoprávny vzťah ukončený. Nakoľko § 1 písm. a) Opatrenia stanovuje, že suma životného
minima je vo výške 268,88 EUR platí, že maximálna výška mzdového nároku zamestnanca, ktorá spĺňa
charakteristiku pohľadávky proti podstate za každý mesiac je vo výške 1 075,52 EUR. Avšak pracovný
pomer žalobcu trval od vyhlásenia konkurzu ešte 4 mesiace, preto má nárok na úhradu za tieto štyri
mesiace, čo je presne v súlade s dikciou Zákona č. 7/2005 Z. z., čo predstavuje sumu 4 302,08 EUR.

Pri tom je to nižšia suma, ako požadoval pôvodne pri uplatnení pohľadávky proti podstate vo výške 12
000,- EUR. Žalobca sa teda so zákonným limitom tak, ako ho určuje žalovaný nestotožňuje.
4B.Je potrebné si uvedomiť, že napriek tomu, že má žalobca nárok na odstupné, Zákon č. 7/2005 Z.
z. a Opatrenie stanovujú osobitné určenie výšky pohľadávky proti podstate a to vo výške štvornásobku
životnéhominimazakaždýkalendárnymesiactrvaniapracovnoprávnehovzťahupovyhláseníkonkurzu,

vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol
pracovnoprávny vzťah ukončený. Výklad ustanovenia zo strany žalovaného je zjavne nesprávny vedený
snahou, aby bola pohľadávka žalobcu čo najnižšia. Avšak výklad žalovaného je v rozpore s ustanovením
§ 87 ods. 2 písm. j) Zákon č. 7/2005 Z. z.
4C.K určeniu výšky pohľadávky proti podstate je potrebné uviesť, že to bol žalovaný, kto jej výšku

neuznal a následne ju neprimerane a nezákonne znížil. Práve on neuznal pohľadávku proti podstate
podľa § 87 ods. 2 písm. h) Zákon č. 7/2005 Z. z., keď v tomto prípade nie je výška pohľadávky limitovaná
zákonom. Však uznal pohľadávku proti podstatne podľa ust. § 87 ods. 2 písm. j) Zákon č. 7/2005 Z.
z., kde však už zákonodarca stanovil limitáciu výšky pohľadávky a to nielen čo do výšky za jeden
mesiac (vo výške štvornásobku životného minima), ale tiež obdobie - za každý kalendárny mesiac

trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom
bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený. Sám
žalovaný zvolil tento režim pohľadávky proti podstate. Takýto výklad je logicky a v súlade so zákonom,
naopak výklad žalovaného sa od Zákona č. 7/2005 Z. z. odkláňa. Preto argumentácia žalovaného, kedy
vznikol žalobcovi nárok na odstupné je v tomto prípade bezpredmetná. Rovnako je bezpredmetné či

bol alebo nebol žalobca práceneschopný, pretože ust. § 87 ods. 2 písm. j) Zákon č. 7/2005 Z. z. túto
skutočnosť nerieši, a pre priznanie nároku nie je potrebné, aby mu žalovaný ako správca prideľoval
prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.4D.Žalovaný tvrdí, že podľa gramatického výkladu predmetného ustanovenia je jednoznačné, že
limitácia sa vzťahuje na každý pracovnoprávny nárok za každý mesiac osobitne. Avšak gramatickým
výkladom k takémuto záveru nemožno dospieť. Výklad žalobcu nie je absurdný, ale v súlade so

zákonom. Nárok žalobcu, resp. iného zamestnanca na odstupné sa musí násobiť za každý mesiac,
pretože to tak stanovuje priamo Zákon č. 7/2005 Z. z. Žalobca má nárok na 12 000,- EUR, ale maximálna
výška pohľadávky je vzhľadom na zákonnú limitáciu 4 302,08 EUR spolu za všetky 4 mesiace. Preto
nie je správnym tvrdenie žalovaného, že pohľadávka proti podstate zamestnanca s „čistou“ mzdou vo
výške 1 000,00 EUR, ktorého pracovný pomer by trval štyri mesiace počas konkurzu by bola limitovaná

do výšky 4 302,08 EUR za každý mesiac). Ide o pohľadávku ako celok za všetky 4 mesiace.
4E.Zároveň, nakoľko titulom nároku je odstupné, nemožno naň prihliadať ako na jednorazový nárok
vzniknutý v jednom kalendárnom mesiaci ako tvrdí žalovaný. Pri vzniku nároku na odstupné je potrebné
prihliadať na skutočnosť, že je založené na celkovom počte rokov, ktoré zamestnanec odpracoval u
zamestnávateľa. Samotná Dohoda o skončení pracovného pomeru, uzatvorená na základe zákona č.
311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“), zo dňa 11.10.2023 odkazuje na ust. § 76 ods. 2 písm. d)

Zákonníka práce a podľa tohto ustanovenia mu patrí odstupné vo výške štvornásobku jeho priemerného
mesačného zárobku. Ak sa teda žalovaný pokúša vo svojom stanovisku o teleologický/účelový výklad
§ 87 ods. 2 písm. j) Zákona č. 7/2005 Z. z., v rozpore s jeho gramatickým znením, mal by zároveň
prihliadať na skutočnosť, že odstupné žalobcu zodpovedá v danom prípade štyrom mesiacom trvania
pracovného pomeru. Niet preto ani z teleologického hľadiska žiadny dôvod, aby sa uplatnené odstupné

žalobcu považovalo za nárok proti podstate, ktorého výška by sa mala určiť iba za mesiac október roka
2023. Aj z teleologického hľadiska by sa preto malo pri určení výšky tohto nároku žalobcu prihliadať
na 4 mesiace (od júla do októbra 2023) /čo je v okolnostiach danej veci plne v súlade aj so samotným
gramatickým znením § 87 ods. 2 písm. j) Zákona č. 7/2005 Z. z./.
4F.Ďalej žalovaný tvrdí, že by došlo k zvýhodňovaniu určitej skupiny veriteľov, a to na úkor ostatných

veriteľov pohľadávok proti podstate. Uvedené tvrdenie je zavádzajúce a nepravdivé, pretože nemôže
dôjsť k žiadnemu zvýhodňovaniu, ak sa postupuje v zmysle zákona.. Je bezpredmetná argumentácia,
že pohľadávka je neprimerane vysoká, keď je približne vo výške jednej tretiny z pôvodne uplatnenej
pohľadávky proti podstate. Taktiež nedošlo k navýšeniu mzdy žalobcu. Žalobca výslovne namieta
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07.08.2024, sp. zn. 42CoKR/10/2023. Jednak sa v

danom rozhodnutí uvádza, že žalobca v petite ani nenavrhol určenie pohľadávky proti podstate podľa
ust. § 87 ods. 2 písm. j) Zákon č. 7/2005 Z. z. a taktiež sa jeho nárok týkal iba jedného mesiaca, nie
viacerých, pričom nárok žalobcu sa týka až štyroch mesiacov. Preto toto rozhodnutie nie je možné
aplikovať na prejednávaný prípad.

5.Žalovaný v podaní zo dňa 30.01.2025 uviedol, že žalobca sa vo svojom vyjadrení v zásade len
obmedzuje na konštatovanie, že nesúhlasí s výkladom jednotlivých ustanovení ZKR daných žalobcom,
pričomtrvánatom,ževzmysleustanovenia§87ods.2písm.j)ZKRsamáčasovéhľadiskozohľadňovať
z celkového počtu mesiacov, počas ktorých trval pracovnoprávny vzťah žalobcu ako zamestnanca
Úpadcu. S ohľadom na uvedené má žalobca za to, že celková výška Pohľadávky ako pohľadávky

proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR má byť vo výške 4 302,08 EUR (1 075,52 EUR x 4
mesiace, počas ktorých trval pracovný pomer žalobcu s Úpadcom, a to vrátane mesiaca, v ktorom došlo
k ukončeniu pracovného pomeru).
5A.Žalovaný zotrval na všetkých svojich právnych názoroch a vyjadreniach uvedených vo vyjadrení k
žalobe zo dňa 09.10.2024. Mal za to, že jeho výklad ustanovení ZKR je správny a logický, dokonca

podporený právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici. Odmietol, že by jeho cieľom bolo
znižovať Pohľadávku žalobcu. Žalovaný pri výkone svojej činnosti postupuje s odbornou starostlivosťou,
keď má jednoznačne za to, že jeho závery sú správne. V tejto veci je potrebné uviesť, že nespochybňuje
Pohľadávkuakotakú,keďžalobcamáprávosiuplatniťčasťPohľadávky,ktoránespĺňapodmienkypodľa
§ 87 ZKR, ako „klasickú“ pohľadávku a v prípade splnenia zákonných podmienok byť uspokojovaný

spolu s ostatnými nezabezpečenými veriteľmi.
5B.Pohľadávka bola žalovaným uznaná ako pohľadávka proti podstate len v časti, nakoľko, ako už
bolo uvedené, zvyšná časť Pohľadávky nespĺňa zákonom stanovené podmienky. Žalovaný mal za to,
že je to práve žalobca, ktorý svoj výklad zákonných ustanovení prispôsobuje svojim potrebám, avšak
bez akejkoľvek relevantnej argumentácie. Žalovaný sa v žiadnom prípade nemôže stotožniť s právnym

názorom žalobcu, ktorý tvrdí, že „Nárok žalobcu, resp. iného zamestnanca na odstupné sa musí násobiť
zakaždýmesiac,pretožetotakstanovujepriamoZákonč.7/2005Z.z.“Uvedenápovinnosť,resp.postup
nie je nikde v ustanoveniach ZKR upravený, a teda takýto postup by bol v rozpore s právnymi predpismi.
Rovnako nie je možné sa stotožniť ani s právnym názorom žalobcu o tom, že na odstupné nie je možnéprihliadať ako na jednorazový nárok vzniknutý v jednom kalendárnom mesiaci, keď podľa jeho názoru
je potrebné prihliadať na skutočnosť, že je založené na celkovom počte rokov, ktoré zamestnávateľ
odpracoval u zamestnávateľa. Odstupné predstavuje pracovnoprávny nárok zamestnanca, ktorý vzniká

pri skončení pracovného pomeru a je splatný spolu s poslednou mzdou. Dĺžka pracovného pomeru má
vplyv len na celkovú výšku odstupného ale nie je možné ho „rozložiť“ na viaceré mesačné mzdy, resp.
nie je splatný počas niekoľkých mesiacov.
5C.Žalobca rovnako účelovo vytrháva z kontextu argumenty žalovaného o neprimeranej výške
mzdových nárokov, keď žalovaný len poukazoval na situácie v konkurzoch, ktoré sú pomerne bežné, a

kvôliktorýmzákonodarcazaviedollimitáciupohľadávokprotipodstate,právnymdôvodomvznikuktorých
sú pracovnoprávne nároky. Uvedené je bez relevancie k predmetu Súdneho konania, keď žalovaný len
ilustroval situácie, ku ktorým môže dochádzať v konkurzných konaniach.
5D.Vo vzťahu k námietke žalobcu k Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07.08.2024,
sp. zn. 42CoKR/10/2023 uviedol, že s touto sa nie je možné stotožniť. Žalovaný má z obsahu súdneho
rozhodnutia za to, že v prejednávanej veci sa jedná o skutkovo totožný prípad, keď žalovaný opakovane

poukazuje na zásadu právnej istoty, pričom má za to, že žaloba žalobcu by mala byť zamietnutá.

6.Žalobca a jeho právny zástupca, hoci boli na pojednávanie dňa 18.03.2025 riadne predvolaní, na
pojednávanie sa nedostavili. Svoju neúčasť žiadali ospravedlniť a súhlasili s prejednaním veci v ich
neprítomnosti.

7.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

8.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: Pracovnú zmluvu zo dňa 10.10.1988, zverejnenie vyhlásenia konkurzu v obchodnom vestníku

č. 144/2023, zverejnenie zmeny správcu v obchodnom vestníku č. 225/2023, Dohodu o ukončení
pracovného pomeru zo dňa 11.10.2023, Uplatnenie pohľadávky proti podstate v konkurze zo dňa
28.06.2024, Výstupný zápočtový list pracovníka, Zmluvu o platobných podmienkach z 23.09.2019,
Oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate z 09.07.2024.

9.Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil súdu nasledovné dôkazy: Mzdový list žalobcu za rok
2023, Oznámenie Sociálnej poisťovne zo 16.08.2024.

10.Medzi stranami nebolo sporné, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 43K/1/2023 zo dňa
27.02.2023 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi ZTS Výskumno-vývojový ústav Košice, a.s. /v

skratke: ZTS VVÚ KOŠICE a.s./, Južná trieda 95, 041 24 Košice, IČO: 31 651 585, že Mestský súd
Košice uznesením sp. zn. 43K/1/2023 zo dňa 24.07.2023 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka ZTS
Výskumno-vývojový ústav Košice, a.s. /v skratke: ZTS VVÚ KOŠICE a.s./, Južná trieda 95, 041 24
Košice, IČO: 31 651 585 a za správcu ustanovil TETRA INSOLVENCY, k.s., so sídlom kancelárie
Murgašova 3, 040 01 Košice, značka správcu: S1661, že po odvolaní úpadcu Krajský súd v Košiciach

uznesením sp. zn. 4CoKR/47/2023-1756 zo dňa 07.12.2023 potvrdil uznesenie Mestského súdu Košice
z 24.07.2023 č.k. 43K/1/2023-468 v napadnutých I., II., V. až VIII. výrokoch, že uznesenie o vyhlásení
konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 144/2023 zo dňa 28.07.2023, že uznesenie
Krajského súdu sp. zn. 4CoKR/47/2023-1756 zo dňa 07.12.2023 bolo zverejnené v obchodnom
vestníku č. 240/2023 zo dňa 18.12.2023, že Mestský súd Košice uznesením sp. zn. 43K/1/2023 zo

dňa 21.11.2023 odvolal správcu TETRA INSOLVENCY, k.s. a ustanovil nového správcu LawService
Recovery, k.s. (žalovaného), že uznesenie o zmene správcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 225/2023 zo dňa 27.11.2023. Nebolo medzi stranami sporné, že žalobca bol zamestnancom úpadcu
(ZTS Výskumno-vývojový ústav Košice, a.s. /v skratke: ZTS VVÚ KOŠICE a.s./, Južná trieda 95, 041 24
Košice,IČO:31651585),žežalobcauzavrelsúpadcomdňa11.10.2023dohoduoskončenípracovného

pomeru, že žalobca si uplatnil v konkurznom konaní pohľadávku proti podstate, že dňa 23.09.2019 bola
uzavretá zmluva o platových podmienkach medzi žalobcom a úpadcom. Medzi stranami nebolo sporné
ani to, že správca (žalovaný) oznámil žalobcovi neuznanie pohľadávky proti podstate vo výške 10 924,48
EUR a uznanie pohľadávky vo výške 1 075,52 EUR s poradím uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. j)
ZKR. Sporné medzi stranami nebolo ani uzavretie zmluvy o platových podmienkach z 23.09.2019.

11.Sporné medzi stranami je, či predmetná pohľadávka žalobcu je, alebo nie je pohľadávkou proti
podstate a ak je pohľadávkou proti podstate v akej výške má byť uspokojená.12.Pracovnou zmluvou uzavretou medzi právnym predchodcom úpadcu a žalobcom zo dňa 10.10.1988
mal súd preukázané, že žalobca bol zamestnaný u úpadcu.

13.Zo zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 144/2023 zo dňa 28.07.2023 bolo zistené, že bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka ZTS Výskumno-vývojový ústav Košice, a.s. /v skratke: ZTS VVÚ KOŠICE
a.s./, Južná trieda 95, 041 24 Košice, IČO: 31 651 585 a za správcu bol ustanovený TETRA
INSOLVENCY, k.s., so sídlom kancelárie Murgašova 3, 040 01 Košice, značka správcu: S1661.

14.Zo zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 225/2023 zo dňa 27.11.2023 bolo zistené, že uznesením
Mestského súdu Košice bol odvolaný správca TETRA INSOLVENCY, k.s., so sídlom kancelárie
Murgašova 3, 040 01 Košice, značka správcu: S1661 a bol ustanovený nový správca LawService
Recovery, k.s., značka správcu S1731, IČO: 47 817 003, so sídlom kancelárie Timonova 13, 040 01
Košice.

15.Dohodou o ukončení pracovného pomeru uzatvorenou podľa ust. § 60 Zákonníka práce zo dňa
11.10.2023 mal súd preukázané, že ju uzavreli žalobca s úpadcom. Strany sa dohodli na ukončení
pracovného pomeru žalobcu dohodou z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to, že
zamestnanec sa stal nadbytočným. Ďalej dohodli, že zamestnancovi v zmysle § 76 ods. 2 písm. d)
Zákonníka práce patrí odstupné najmenej vo výške päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Pracovný pomer sa podľa dohody skončil dňa 16.10.2023.

16.Listom žalobcu adresovaným správcovi zo dňa 28.06.2024 (Uplatnenie pohľadávky proti podstate
v konkurze) bolo súdu preukázané, že žalobca si uplatnil v konkurznom konaní vedenom na Mestskom
súde Košice pod sp. zn. 43K/1/2023 pohľadávku proti podstate vo výške 12 000,00 EUR podľa § 87 ods.

2 písm. h) ZKR z dôvodu odstupného na základe dohody o skončení pracovného pomeru. Poukázal na
to, že jeho priemerný mesačný zárobok v zmysle zmluvy o platových podmienkach zo dňa 23.09.2023
predstavoval 2 400,00 EUR, preto päťmesačné odstupné činí 12 000,00 EUR.

17.Podľa výstupného zápočtového listu pracovníka žalobca bol zamestnaný u úpadcu 35 rokov a 7 dní.

18.Zo Zmluvy o platových podmienkach zo dňa 23.09.2019 súd zistil, že žalobca bol u úpadcu
zamestnaný ako projektový manažér so základným platom vo výške 850,00 EUR mesačne a osobným
ohodnoteným 1 550,00 EUR mesačne.

19.Žalovaný na preukázanie vykonávania práce žalobcom v rozhodnom období predložil súdu mzdový
list zamestnanca za rok 2023 a list Sociálnej poisťovne zo dňa 16.08.2024. Z uvedených vyplýva, že
žalobca bol práceneschopný od 28.09.2022 do 27.09.2023.

20.V oznámení o neuznaní pohľadávky proti podstate zo dňa 09.07.2024 správca uviedol, že na to,

aby bolo možné pohľadávku posudzovať ako pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm.
h) ZKR je potrebné, aby išlo o pohľadávku z pracovnoprávnych nárokov zamestnanca, ktoré vznikli po
vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený; v sume určenej správcom
alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, pričom správca má zamestnancovi
prideľovať prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Všetky uvedené podmienky

podľa § 87 ods. 2 písm. h) ZKR musia byť splnené kumulatívne. Správca po preskúmaní pohľadávky
s odbornou starostlivosťou mal za to, že pohľadávka nespĺňa všetky vyššie uvedené definičné znaky,
preto ju nemôže uznať ako pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. h) ZKR.
20A.Správca uviedol, že sa jedná o pracovnoprávne nároky zamestnanca, teda uvedená časť
podmienky podľa § 87 ods. 2 písm. h) ZKR je splnená. Veriteľ je bývalým zamestnancom úpadcu,

pričom jeho pracovný pomer vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 10.10.1988 a ukončený bol
Dohodou ku dňu 16.10.2023, uzatvorenou s predchádzajúcim správcom. Právnym dôvodom vzniku
pohľadávky je nárok veriteľa ako zamestnanca úpadcu na zaplatenie odstupného s poukazom na
príslušné ustanovenia Zákonníka práce.
20B.Podľa správcu uplatnená pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v

ktorom bol konkurz vyhlásený, preto aj uvedená časť podmienky podľa § 87 ods. 2 písm. h) ZKR je
splnená. Správca mal za preukázané, že pohľadávka vznikla pri ukončení pracovného pomeru veriteľa
s úpadcom v mesiaci október 2023, pričom platí, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený v mesiaci
júl 2023.20C.Čosatýkapodmienky,podľaktorejpohľadávkamábyťvsumeurčenejsprávcomalebovyplývajúcej
z dohody medzi zamestnancom a správcom, k tejto uviedol, že uznáva, že pracovný pomer medzi
úpadcom a veriteľom bol síce ukončený Dohodou, táto však podľa názoru správcu nie je dohodou

predpokladanou v zmysle § 87 ods. 2 písm. h) ZKR. Aj keď formálne sa môže zdať, že sa jedná o
dohodu uzatvorenú medzi správcom a zamestnancom v zmysle § 87 ods. 2 písm. h) ZKR, správca
mal za to, že vychádzajúc z účelu a zmyslu § 87 ods. 2 písm. h) ZKR, zákonodarca mal na mysli
dohodou uzatvorenú medzi správcom a zamestnancom, predmetom ktorej je úprava podmienok za
akých, resp. v akom rozsahu sa bude nasledujúca mzda zamestnanca za jeho budúcu prácu považovať

za pohľadávku proti podstate (PPP). Zmyslom daného ustanovenia je totiž jednostranné rozhodnutie
správcu alebo eventuálne dohoda správcu so zamestnancom o tom, že ak bude ďalej pre správcu
pracovať, v akom rozsahu sa bude jeho mzdový nárok považovať za PPP (čo je dané zväčša aj
objektívnymi možnosťami správcu v danom konkurze, vzhľadom k získanému výťažku z ktorého je túto
PPP potrebné uspokojiť) a teda v akom zvyšnom rozsahu si zamestnanec túto bude môcť prihlásiť do
konkurzu klasickou prihláškou. Ako pritom uvádza aj komentár k ust. § 87 ods. 2 písm. h) ZKR „Pri

takomto spôsobe určenia sumy pracovnoprávneho nároku, ktorý bude patriť pod písm. h), nedochádza
k zmene pracovnoprávneho vzťahu, pokiaľ sa tak zamestnanec a správca vyslovene nedohodnú.
Takýmto určením príslušnej sumy sa len charakterizuje časť mzdy zamestnanca ako pohľadávka proti
podstate patriaca pod poradie definované písmenom h). Vychádzajúc pritom z obsahu Dohody, jej
účelom bolo jedným zo Zákonníkom práce predpokladaných spôsobov ukončiť pracovný pomer úpadcu

s veriteľom. Z dostupnej dokumentácie úpadcu vyplýva, že veriteľ po dlhšom čase nastúpil do práce,
pričom avšak medzi zamestnancom a zamestnávateľom nebola ochota na ďalšom trvaní pracovného
pomeru, najmä keď k danému času už podnik úpadcu nebol prevádzkovaný. Veriteľ po uzatvorení
Dohody dňa 11.10.2023 pokračoval v čerpaní dovolenky, a to až do ukončenia pracovného pomeru.
Predchádzajúci správca pritom mohol pracovný pomer s Veriteľom ukončiť len výpoveďou v zmysle §

63 Zákonníka práce alebo dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce. Účelom oboch je však ukončenie
pracovného pomeru. Prijatím tvrdenia veriteľa, že dohodu v zmysle § 60 Zákonníka práce je automaticky
potrebné subsumovať pod pojem „dohoda“ vymedzený v zmysle § 87 ods. 2 písm. h) ZKR by sme
dospeli k absurdným situáciám, kedy správca by nemal žiadnu motiváciu uzatvárať so zamestnancami
dohody o skončení pracovného pomeru (a tým aj minimalizovať mzdové nároky vznikajúce pri skončení

pracovného pomeru), a to ani také ktoré by pojednávali o skončení pracovného pomeru ku dňu jej
uzatvorenia, nakoľko by automaticky zvýhodňovali daných zamestnancov v rozsahu aký status by mali
mať ich pracovnoprávne nároky. Správca by tak musel zamestnancom dať len jednostranné výpovede,
nakoľko by tým k uzatvoreniu žiadnej dohody nedošlo, pričom tieto mzdové nároky by bolo možné
vyplatiť v nižšom rozsahu ako mzdové nároky v zmysle § 87 ods. 2 písm. h) ZKR. Samotná skutočnosť, či

k ukončeniu pracovného pomeru dochádza výpoveďou alebo dohodou o skončení pracovného pomeru,
by preto sama o sebe nemala mať žiadny vplyv na to, v akom rozsahu bude možné považovať
pracovnoprávne nároky zamestnanca za pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. h)
ZKR. Súčasne by tým dochádzalo k nedôvodnej diskriminácii zamestnancov, ktorí by so správcom
dohodu o skončení pracovného pomeru odmietli uzatvoriť a správca by im preto musel dať výpoveď

zo strany zamestnávateľa. Za podstatnú skutočnosť vo vzťahu k veriteľovi však správca považuje to,
že veriteľ od momentu uzatvorenia Dohody nemohol ďalej pre predchádzajúceho správcu vykonávať
žiadnu prácu. Uvedené preto popiera základný účel vymedzený v zmysle § 87 ods. 2 písm. h) ZKR, a
to aby zamestnanec, ak má ďalej pracovať pre úpadcu aj po vyhlásení konkurzu, vedel nie len to, za
akú mzdu bude formálne pracovať, ale či práve k osobitným podmienkam konkurzu, ktorého účelom je

ukončenie prevádzky podniku a predaj majetku, mohol dôvodne očakávať jej reálnu výplatu zo strany
správcu počas konkurzu (ideálne v čase jej splatnosti).
20D.K prideľovaniu práce správcom zamestnancovi v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas
konkurzusprávcauviedol,žetátopodmienkanebolasplnená.Povyhláseníkonkurzunamajetokúpadcu
predchádzajúci správca, ani nasledujúci správca nepokračovali v prevádzkovaní podniku úpadcu v

zmysle § 88 ZKR. Podľa dostupných informácií, úpadca už v čase pred vyhlásením konkurzu na jeho
majetok nevykonával žiadnu činnosť, resp. neprevádzkoval podnik. Správca nesúhlasil s tvrdením, že
by predchádzajúci správca prideľoval veriteľovi ako zamestnancovi úpadcu akúkoľvek prácu. Uvedený
záver vyplýva v prvom rade zo skutočnosti, že podľa dokumentácie úpadcu bol veriteľ v čase od
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu do mesiaca september 2023 práceneschopný, keď v mesiaci

september 2023 bol veriteľ práceneschopný 19 dní a 2 dni čerpal dovolenku. Pracovný pomer veriteľa
ako zamestnanca v zmysle Dohody zanikol dňa 16.10.2023, pričom z dokumentácie úpadcu vyplýva,
že veriteľ za obdobie október čerpal dovolenku 10 dní. Platí tak, že veriteľ v čase po vyhlásení konkurzu
pracoval len jeden deň v mesiaci október 2023, a to práve v deň keď po dovolenke nastúpil do prácea predchádzajúci správca s ním rovno uzatvoril Dohodu. Veriteľ tak pre predchádzajúceho správcu
z titulu jeho pracovného pomeru nevykonával žiadnu prácu. Veriteľ je podľa výpisu z obchodného
registra členom štatutárneho orgánu úpadcu, ale prípadné poskytovanie súčinnosti predchádzajúcemu

správcovi nie je možné zamieňať s výkonom práce v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu počas
konkurzu. Správca v tejto súvislosti tiež poukázal na Článok II. Dohody: „Pracovný pomer sa ukončuje
dohodou z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to, že zamestnanec sa stal nadbytočným a
zamestnávateľ ho nemá možnosť ďalej zamestnávať v zmysle pracovnej zmluvy, nakoľko spoločnosť
prestala vykonávať činnosť, pri ktorej zamestnávala fyzické osoby ako zamestnancov.“ Je tak nesporné,

že už samotné ustanovenia Dohody upravujú, že úpadca, resp. predchádzajúci správca prestal
vykonávať podnikateľskú činnosť, a teda prevádzkovať podnik úpadcu.
20E.Nakoľko neboli kumulatívne splnené všetky podmienky podľa § 87 ods. 2 písm. h) ZKR podľa
správcu je možné konštatovať, že pohľadávka nepredstavuje pohľadávku proti podstate v zmysle tohto
zákonného ustanovenia.
20F.Správca poukázal aj na ust. § 87 ods. 2 písm. g) ZKR a uviedol, že pohľadávka nespĺňa ani

definíciu pohľadávky proti podstate podľa tohto zákonného ustanovenia. Hoci právnym dôvodom vzniku
pohľadávky sú nároky veriteľa ako zamestnanca úpadcu, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu úpadcu,
resp. za mesiac v ktorom bol konkurz úpadcu vyhlásený, predchádzajúci správca veriteľovi neprideľoval
ani prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty. Správca v tejto súvislosti poukázal na vyššie
uvedenú argumentáciu, podľa ktorej veriteľ bol od vyhlásenia konkurzu v zásade stále práceneschopný,

alebo čerpal dovolenku. Plnenie zákonných povinností zo strany veriteľa (poskytovanie súčinnosti
správcovi) nemôže byť stotožňované s výkonom práce. O pohľadávku proti podstate podľa uvedeného
ustanovenia by sa jednalo napríklad v prípade, ak by správca uzatvoril s veriteľom pracovnú zmluvu
alebo obdobnú zmluvu, na základe ktorej by veriteľ pre správcu, resp. úpadcu vykonával činnosti, ktoré
by mohli byť subsumované pod pojem správa konkurznej podstaty (vymáhanie pohľadávok, stráženie

nehnuteľností a podobné činnosti). Nakoľko mal správca za ta, že veriteľovi nebola prideľovaná práca
v súvislosti so správou konkurznej podstaty, prihlásená pohľadávka nepredstavuje pohľadávku proti
podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. g) ZKR.
20G.Vo vzťahu k pohľadávkam proti podstate ďalej uviedol, že sa jedná o pohľadávky, ktoré sú
správcom uhrádzané ešte pred úhradou „klasických, predkonkurzných“ pohľadávok. Sú to v zásade

náklady konkurzu, ktoré je potrebné, aby správca vynaložil na to, aby konkurz bolo možné viesť a
dosiahnuť jeho účel. Zákonodarca pri určení rozsahu pohľadávok proti podstate do tohto výpočtu
zaradil aj zamestnancov úpadcu s ich pohľadávkami. Zákonodarca ale striktne rozlišuje medzi
nárokmi zamestnancov, ktorí participujú na prevádzke podniku, resp. správe konkurznej podstaty a
zamestnancami, ktorí na konkurze neparticipovali, a v zásade s nimi bol len ukončený pracovný

pomer, ktorý sa ukončil po vyhlásení konkurzu. V prípade zamestnancov, ktorým bola prideľovaná
práca v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu a so správou konkurznej podstaty zákonodarca
predpokladá, že po vyhlásení konkurzu správca preskúma mzdové podmienky zamestnancov a určí
výšku pracovnoprávnych nárokov (prípadne ich ponechá v nezmenenej výške) a zamestnancom
prideľuje pracovné činnosti na úseku prevádzky podniku (výroba tovaru, poskytovanie služieb a pod.),

alebo na úseku správy konkurzu (stráženie majetku, prevoz majetku a pod.). Zákonodarca tu nelimituje
výšku pohľadávky proti podstate, keď predpokladá, že tento limit, resp. prieskum výšky mzdových
nárokov vykoná správca poverený vedením podniku úpadcu, resp. správou konkurznej podstaty. Takéto
mzdové nároky sú zahrnuté v ustanoveniach § 87 ods. 2 písm. h) a g) ZKR. Zákonodarca ale limituje
pohľadávky proti podstate, právnym dôvodom vzniku ktorých sú pracovnoprávne nároky zamestnancov,

ktorí po vyhlásení konkurzu nevykonávali žiadne činnosti v súvislosti so správou konkurznej podstaty
alebo prevádzkou podniku. Zákonodarca preto v ustanovení § 87 ods. 2 písm. j) ZKR limituje tieto
nároky do sumy štvornásobku životného minima. Limitácia pohľadávok proti podstate predstavuje aj
ochranu ostatných veriteľov, aby nedochádzalo k poškodzovaniu ostatných veriteľov tým, že štatutárny
orgán sebe, prípadne vybraným zamestnancom v čase pred vyhlásením konkurzu neprimerane zvýši

mzdu, ktorú si po vyhlásení konkurzu uplatnia ako pohľadávku proti podstate. Bez zákonnej limitácie
takýchto pohľadávok proti podstate by nastal stav, že správca bude nútený z výťažku uspokojiť aj takto
neprimerane vysoké mzdové nároky zamestnancov, čím by došlo k ukráteniu ostatných veriteľov.
20H.Správca uviedol, že aj keby uznal, že pohľadávka predstavuje pohľadávku proti podstate v zmysle
ustanovení § 87 ods. 2 písm. g) ZKR, resp. § 87 ods. 2 písm. h) ZKR, čo však odmieta, pohľadávku by

neuznal do výšky 7 750,00 EUR, keď uznať by ju mohol len vo výške 4 250,00 EUR. Podľa dokumentácie
predloženej veriteľom a podľa dokumentácie úpadcu tvorili mzdu veriteľa ako zamestnanca dve zložky,
a to základný plat vo výške 850,00 EUR a osobné ohodnotenie vo výške 1 550,00 EUR. Osobné
ohodnoteniepodľasprávcupredstavuječasťmzdy,naktorúniejezákonnýnárok.Uvedenáčasťmzdysatak do výpočtu priemernej mzdy, z ktorej sa určuje výška odstupného, nezapočítava. Mal za to, že výška
priemernej mesačnej mzdy je 850,00 EUR, teda výška odstupného je spolu 4 250,00 EUR. Správnosť
uvedeného názoru potvrdzuje aj mzdový list veriteľa za rok 2023, v ktorom je uvedené, že veriteľovi

vznikol nárok na odstupné za mesiac október 2023 vo výške 4 249,98 EUR.
20I.Správca poukázal aj na ust. § 28 ods. 1, § 87 ods. 2 písm. j) a ods. 3 ZKR, na ust. § 2 písm.
a) a § 5 ods. 1 zák. č. 601/2003 Z.z., ako aj na ust. § 1 písm. a) Opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 220/2023 Z.z. a uviedol, že časť pohľadávky spĺňa podmienky pohľadávky
proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Predmetné ustanovenie určuje za pohľadávku proti

podstate pracovnoprávny nárok zamestnanca vo výške sumy štvornásobku životného minima za každý
kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho
mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah
ukončený. Nakoľko § 1 písm. a) Opatrenia stanovuje, že suma životného minima je vo výške 268,88
EUR platí, že maximálna výška mzdového nároku zamestnanca, ktorá spĺňa charakteristiku pohľadávky
proti podstate za každý mesiac je vo výške 1 075,52 EUR. Správca uviedol, že pohľadávka spĺňa tak

podmienku právneho dôvodu pohľadávok proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZRK ako aj časové
kritérium pohľadávok proti podstate uvedeného písmena, nakoľko vznikla po vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu. Platí však, že časť pohľadávky presahuje maximálnu výšku pohľadávky proti podstate
v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. S poukazom na vyššie uvedené správca neuznal výšku pohľadávky v
časti 10 924,48 EUR. Pre vylúčenie pochybností správca uviedol, že časť pohľadávky vo výške 1 075,52

EUR uznal ako pohľadávku proti všeobecnej podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. V súlade s §
28 ods. 1 ZKR, resp. aj v spojení s § 28 ods. 5 ZKR si veriteľ úpadcu mal právo prihlásiť časť pohľadávky
do konkurzu klasickou prihláškou, kedy táto za splnenia zákonných podmienok by mohla byť pomerne
uspokojená s pohľadávkami ostatných nezabezpečených veriteľov. Platí preto, že v prípade, kedy by
správca pohľadávku uznal v celej prihlásenej výške, došlo by k nezákonnému uprednostneniu veriteľa

pred ostatnými veriteľmi, čo je v rozpore s princípmi konkurzného konania.
20J.Správca mal preto za preukázané, že pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods.
2 písm. h) ZKR. Časť pohľadávky prihlásenej veriteľom vo výške 1 075,52 EUR uznal ako pohľadávku
proti všeobecnej podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Mal za to, že časť pohľadávky vo výške
10 924,48 EUR nie je pohľadávkou proti podstate ani podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR a nie je ju možné

individuálne uspokojiť.
20K.Poukázal na ust. § 87 ods. 7 a 8 ZKR. Na základe uvedeného správca veriteľovi v zmysle § 87 ods.
7 ZKR oznámil, že pohľadávku neuznáva v časti 10 924,48 EUR s tým, že neuznáva jej výšku a poradie
jej uspokojenia. Správca však uznal pohľadávku v časti 1 075,52 EUR čo do právneho dôvodu, výšky
a poradia uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Správca veriteľovi oznámil, že celková uznaná

výška pohľadávky je vo výške 1 075,52 EUR s poradím uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR,
pričom tieto sa budú uspokojovať zo všeobecnej podstaty.
20L.Správca súčasne veriteľa v súlade s § 87 ods. 8 ZKR vyzval, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od
doručenia tejto výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil výšku pohľadávky veriteľa
ako pohľadávky proti podstate. Správca súčasne veriteľa poučil o následkoch zmeškania tejto lehoty.

21.Podľa ust. § 28 zák. č. 7/2005 Z.z. (ďalej len ZKR): (1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou
proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. (2) Prihláška sa podáva u správcu elektronicky
prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky správcu a
musí byť autorizovaná. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu,8ac) prihláška

sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára podľa osobitného
predpisu.8ad) Prihláška musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od
vyhlásenia konkurzu. Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej
podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k
prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae) sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo

vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené
k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. (3) Ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa
prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou
pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený
len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený

v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok
správca zverejní v registri úpadcov s uvedením okolnosti, že prihláška bola podaná po uplynutí základnej
prihlasovacej lehoty. (4) Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť
aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inaksa na zabezpečovacie právo neprihliada. (5) Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo
pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“);
práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď

správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. (6) Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie
premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. (7) V konkurze
uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi,
ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže
byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho

pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho
pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. (8) Ak si takýto veriteľ
svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie
právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa
dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate
ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok

proti tejto podstate.

22.Podľa ust. § 29 ZKR: (1) Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať
základnénáležitostiprihlášky,inaksanaprihláškuneprihliada.Základnýmináležitosťamiprihláškysú:a)
meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko,

ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania
veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj
a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu,
alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo
iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov,

identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod
vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma
pohľadávky. (2) Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením
zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (3)
V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka

vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma pohľadávky sa v
prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho
dôvodu vzniku. (5) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu
pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v
deň vyhlásenia konkurzu E. F. G. alebo H. G. D.. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný

výmenný kurz E. F. G. ani H. G. D. neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou
starostlivosťou. (6) K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý
je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom
rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. (7) K prihláške nepeňažnej
pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa

na prihlášku neprihliada. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo
alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo
sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu
budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku. (9) Ten, kto by s poukazom na
výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť

prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu
na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane
ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa. (10) Odsek 9 sa použije rovnako aj pre
uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom
prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka.

23.Podľa ust. 87 ZKR: (1) Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a
pohľadávky proti oddelenej podstate. (2) Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa
zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena
správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie preddavku na úhradu

nákladov konkurzu, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného
konania, d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac,
v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky,
ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúvuzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného
zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a
ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného

pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny
mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody
medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej
podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny
mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody

medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním
podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie,
poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na
doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním
podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu
a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného

minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu,
vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom
bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa
písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom
na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové

dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním
majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku
poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m)
ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon. (3)
Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j), si zamestnanec uplatňuje prihláškou.

Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu podania žiadosti, v akej výške uznáva
pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a nespornú výšku pracovnoprávneho nároku,
ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou. (4) Pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje
správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia,
uspokojí ich pomerne. (5) Pohľadávky proti oddelenej podstate sú náklady podľa odseku 2, ak súvisia

s oddelenou podstatou, pričom tieto sa uspokojujú z oddelenej podstaty v tomto istom poradí ako
pohľadávky proti všeobecnej podstate. Ak náklady súvisiace s oddelenou podstatou súvisia aj s inou
podstatou, tieto sa rozpočítajú medzi dotknuté podstaty pomerným spôsobom podľa súpisovej hodnoty
majetku, s ktorým súvisia; ak už došlo k speňaženiu majetku, pri rozpočítaní nákladov medzi dotknuté
podstaty sa vychádza z výťažku získaného speňažením majetku. (6) Pohľadávky proti oddelenej

podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti oddelenej podstate
toho istého poradia, uspokoja sa pomerne. (7) Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na
požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate,
vrátane poradia. (8) Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez
zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou

podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate
s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti
podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom
dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení
jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia. (9) Správca

zodpovedá veriteľom, ako aj iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí neúčelne alebo nehospodárne
vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku alebo na prevádzkovanie podniku, ibaže
preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou. (10) Správca vedie o pohľadávkach proti podstate
prehľadnú evidenciu. Výpis z tejto evidencie je povinný predkladať súdu vždy do 15 dní od uplynutia
kalendárneho štvrťroka s vyznačením pohľadávok, ktoré boli zaplatené, a dňa, kedy sa tak stalo. Súd na

jeho návrh rozhodne o inej lehote alebo o inom obsahu výpisu z evidencie pohľadávok proti podstate, ak
s prihliadnutím na prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu jeho predkladanie v tomto rozsahu
nemožno od neho spravodlivo požadovať.

24.Podľaust.§2písm.a)zák.č.601/2003Z.z.vzneníplatnomvrozhodnomobdobízaživotnéminimum

fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma
alebo úhrn súm 178,92 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.25.Podľa ust. § 5 ods. 1 zák. č. 601/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období sumy uvedené v §
2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, ak v odseku 6 nie je ustanovené inak.

26.Podľa ust. § 1 písm. a) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 220/2023 Z.z.
sumy životného minima upravené podľa § 5 ods. 2 zákona sa ustanovujú takto: a) suma podľa § 2 písm.
a) zákona je 268,88 eura.

27.Podľa ust. § 76 ods. 6 zák. č. 311/2001 Z.z. (zákonníka práce) odstupné vypláca zamestnávateľ po

skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu
mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

28.Oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate bolo doručené žalobcovi dňa 24.07.2024 a žaloba
bola doručená súdu dňa 08.08.2024, preto mal súd za to, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej
lehote.

29.Žalobca si v konkurznom konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 43K/1/2023
uplatnil svoju pohľadávku proti podstate listom (prihláškou) zo dňa 28.06.2024. Ako právny dôvod
vzniku pohľadávky uviedol, že sa jedná o pracovnoprávne nároky zamestnanca z dôvodu nevyplateného
odstupného. Žalobca si v prihláške uplatnil pohľadávku proti všeobecnej podstate vo výške 12 000 EUR

s poradím uspokojenia podľa ust. § 87 ods. 2 písm. h) ZKR.

30.Žalovaný v oznámení o neuznaní pohľadávky proti podstate zo dňa 09.07.2024 uviedol, že
pohľadávku žalobcu neuznáva v časti 10 924,48 EUR s tým, že neuznáva jej výšku a poradie jej
uspokojenia. Uznal pohľadávku v časti 1 075,52 EUR čo do právneho dôvodu, výšky a poradia

uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Správca veriteľovi oznámil, že celková uznaná výška
pohľadávky je vo výške 1 075,52 EUR s poradím uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, pričom
tieto sa budú uspokojovať zo všeobecnej podstaty.

31.V podanej žalobe žalobca žiadal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie odstupného,

ktorá vznikla na základe Dohody o skončení pracovného pomeru z 11.10.2023 je vo výške 4 302,08
EUR v konkurze vedenom pred Mestským súdom Košice pod sp. zn. 43K/1/2023 pohľadávkou proti
podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Poukázal na časové hľadisko pri uplatnení nároku, resp.
celkový počet mesiacov, za ktoré je nutné posudzovať celkovú výšku nároku zamestnanca v súlade
s ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že nárok môže byť v konkurze

uspokojený za predpokladu, že vznikol za mesiac, v ktorom bol vyhlásený konkurz, ako aj po vyhlásení
konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený. Konkurz bol
vyhlásený v mesiaci júl 2023, pracovný pomer potom trval počas mesiacov august a september 2023,
až do 16. októbra 2023, kedy v zmysle Dohody o skončení pracovného pomeru pracovný pomer žalobcu
u úpadcu skončil. Celková výška nároku žalobcu sa teda podľa žalobcu posudzuje za obdobie júl až

október 2023, t.j. celkom za štyri (4) kalendárne mesiace. V danej situácii je tak v zmysle citovanej
právnej úpravy potrebné zohľadniť jednak výšku nároku za každý mesiac trvania pracovného pomeru
po vyhlásení konkurzu až do skončenia pracovného pomeru a následne túto výšku vynásobiť počtom
mesiacov od vyhlásenia konkurzu až po mesiac, v ktorom došlo ku skončenie pracovného pomeru,
tak ako predpokladá ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Na základe uvedeného pohľadávka žalobcu proti

všeobecnej podstate v súlade s ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR predstavuje 4 302,08 EUR (4 /počet
kalendárnych mesiacov od vyhlásenia konkurzu do ukončenia pracovného pomeru/ x 1 075,52 EUR /
ako štvornásobok mesačného životného minima/).

32.Z uplatnenia pohľadávky proti podstate zo dňa 28.06.2024, ako aj z petitu tejto žaloby vyplýva, že

žalobca si uplatnil nárok na úhradu pohľadávky proti podstate titulom zaplatenia odstupného v súvislosti
s ukončením pracovného pomeru. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že si žalobca uplatnil pracovnoprávny
nárok za každý mesiac trvania pracovného pomeru po vyhlásení konkurzu až do skončenia pracovného
pomeru, teda za 4 mesiace trvania pracovného pomeru po vyhlásení konkurzu. Predmet konania však
bol vymedzený žalobným návrhom, teda súd mal za to, že žalobca si uplatnil pracovnoprávne nároky,

ktoré vznikli titulom zaplatenia odstupného v súvislosti s ukončením pracovného pomeru.

33.Pracovnoprávne nároky, ktorými sú mzda zamestnanca a ďalšie nároky z pracovnej zmluvy alebo
dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzua za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený sú pohľadávkami proti podstate upravenými
v § 87 ods. 2 písm. g), h) a j) ZKR.

34.Nebolo medzi stranami sporné a z vykonaného dokazovania vyplýva, že neboli splnené podmienky
pre uplatnenie nároku žalobcu v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. g) a h) ZKR, keďže správca žalobcovi
neprideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, ani v súvislosti s prevádzkovaním
podniku počas konkurzu a nedošlo ani k určeniu sumy nároku správcom a ani k určeniu sumy nároku
dohodou medzi zamestnancom a správcom.

35.Medzi pohľadávky proti všeobecnej podstate podľa ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR patria
pracovnoprávne nároky zamestnanca za obdobie konkurzu a za mesiac, v ktorom bol konkurz
vyhlásený, bez ohľadu na to, či mu správca prideľuje prácu v súvislosti so správou majetku alebo
prevádzkovaním podniku, najviac v sume 4-násobku životného minima za každý mesiac trvania
pracovnoprávnehovzťahupočaskonkurzuvrátanemesiaca,vktorombolkonkurzvyhlásený,amesiaca,

v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený.
35A.Pokiaľ ide o zamestnanca, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou majetku alebo
prevádzkovaním podniku, tomu sa pracovnoprávne nároky hradia v príslušnej sume podľa písmen g)
alebo h), pokiaľ je však zákonný pracovnoprávny nárok takéhoto zamestnanca vyšší, má právo, aby mu
bola zodpovedajúca časť doplatená podľa písmena j).

35B.V časti, v ktorej pracovnoprávny nárok nie je pohľadávkou proti podstate, má zamestnanec právo
si takýto nárok uplatniť prihláškou, pričom uspokojený bude ako prihlásená pohľadávka. Zamestnanec
má ďalej právo požadovať od správcu, aby mu oznámil, v akej sume uznáva pracovnoprávny nárok
ako pohľadávku proti podstate, ako aj nespornú výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec
môže uplatniť prihláškou.

36.Vymedzenie,ktorézpohľadávokzamestnancovúpadcu,predstavujúcichichpracovnoprávnenároky,
sú pohľadávkami proti podstate, upravuje Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Ak správca konkurznej
podstaty počas konkurzu zamestnancovi neprideľuje práce súvisiace so správou konkurznej podstaty
a ani práce súvisiace s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, pracovnoprávne nároky takéhoto

zamestnanca sú zo zákona považované za pohľadávku proti podstate vo výške štvornásobku životného
minima mesačne, pričom sa uspokojujú v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Vo zvyšku si
pracovnoprávne nároky zamestnanec uplatňuje prihláškou.

37.V zmysle ust. § 76 ods. 6 Zákonníka práce sa odstupné vypláca v jednom (najbližšom) výplatnom

termíne.

38.Pracovnoprávne nároky zamestnancov vznikajú na mesačnej báze. Zo znenia § 87 ods. 2 písm.
j) nemožno žiadnym výkladom ani gramatickým ani logickým ani systematickým a ani teleologickým
dospieť k inému výkladu, ako k tomu, že pohľadávkou proti podstate podľa tohto ustanovenia

je z pracovnoprávneho nároku, ktorý zamestnancovi úpadcu vznikol v konkrétnom mesiaci po
vyhlásení konkurzu, tiež za mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený a tiež za mesiac v ktorom bol
pracovnoprávny vzťah ukončený, teda vždy z nároku vzniknutom za daný mesiac suma najviac do výšky
štvornásobku životného minima. Predmetom sporu bolo určenie právneho dôvodu, výšky a poradia
pohľadávky žalobcu vzniknutej ako pracovnoprávny nárok zamestnanca úpadcu za mesiac, v ktorom

bol pracovnoprávny vzťah ukončený, teda len za 1 mesiac. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že žalobca
si uplatnil nárok na odstupné, ktoré sa vypláca po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom
termíne. Jedná sa teda o nárok, ktorý mal byť vyplatený za jeden mesiac, a to za mesiac v ktorom bol
pracovnoprávny vzťah ukončený.

39.Súd mal za to, že nakoľko žalovaný uznal uplatnenú pohľadávku žalobcu proti podstate titulom
odstupného podľa ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR vo výške 1 075,52 EUR, nárok žalobcu v prevyšujúcej
časti, uplatnený žalobou vo výške 4 302,08 EUR je nedôvodný.

40.Nazákladevyššieuvedenéhoavsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamisúddospelkzáveru,

že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.41.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz-

sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o
všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

43.Nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní od jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.