Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200871
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200871.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-7Sa/1/2021

2
1515

[Upútajte pozornosť čitateľa skvelým citátom z dokumentu alebo tento priestor využite na zdôraznenie
kľúčovej idey. Ak chcete toto textové pole umiestniť kamkoľvek na stranu, stačí ho presunúť myšou.]

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobkyne: A.

B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, A., štátna občianka SR, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa -
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe
v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa
26.03.2018, takto

r o z h o d o l :

BA-7Sa/1/2021
21
1515

[Upútajte pozornosť čitateľa skvelým citátom z dokumentu alebo tento priestor využite na zdôraznenie
kľúčovej idey. Ak chcete toto textové pole umiestniť kamkoľvek na stranu, stačí ho presunúť myšou.]

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

BA-7Sa/1/2021
20

1515

[Upútajte pozornosť čitateľa skvelým citátom z dokumentu alebo tento priestor využite na zdôraznenie
kľúčovej idey. Ak chcete toto textové pole umiestniť kamkoľvek na stranu, stačí ho presunúť myšou.]

I.

Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 07.11.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bolo žalobkyni ako
samostatne zárobkovo činnej osobe podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona č. 461/2003 Z.z.o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) a § 240 ZSP v znení neskorších predpisov, za obdobie júl 2013,
august 2013, september 2013, október 2013, november 2013, december 2013, január 2014, február
2014,marec2014,apríl2014,máj2014,jún2014,júl2014,august2014,september2014,október2014,

november2014,december2014,január2015,február2015,marec2015,apríl2015,máj2015,jún2015,
júl 2015, august 2015, september 2015, október 2015, november 2015, december 2015, január 2016,
február 2016 a jún 2016, predpísané penále v sume 997,16 EUR, vypočítané z dlžnej sumy poistného na
nemocensképoistenie,poistnéhonastarobnépoistenie,poistnéhonainvalidnépoistenieapoistnéhodo
rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné"), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania

odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v
Štátnej pokladnici, alebo zaplatená v hotovosti s tým, že neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je
príloha – predpis penále.

2. Prvostupňový orgán prvostupňové rozhodnutie odôvodnil odkazom na zákonné ustanovenie, podľa
ktorého fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná poistné odvádzať na účet Sociálnej

poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a povinné príspevky tak, ako to určujú
príslušné zákonné ustanovenia. Konštatoval, že fyzickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré
neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna
poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti

poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej
pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly. Predpísané
penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov za kontrolované obdobie.
Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eur.
Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba povinná odvádzať

poistné, neodviedla poistné včas za obdobie júl 2013 až február 2016 a jún 2016, tak jej predpísal penále
v sume 997,16 EUR.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 27.11.2017 poukazujúc na
skutočnosť, že v období júl 2013 až marec 2016 dobrovoľne a s dobrým úmyslom odvádzala poistné

na nemocenské a dôchodkové poistenie tak, ako bolo od žalovanej požadované. Tvrdila, že si žiaľ
nebola vedomá, že musí byť povinným platcom poistného. Konštatovala, že listom z augusta 2015 jej
bolo žalovanou oznámené, že odo dňa 01.07.2015 jej vzniklo povinné poistenie samostatne zárobkovo
činnej osoby. Tvrdila, že nevedela, že pri povinnom poistení je iný variabilný symbol a že je potrebné
sa odhlásiť a prihlásiť registračnými listami v Sociálnej poisťovni, a tak v dobrej viere odvádzala

poistné, ale s nesprávnymi údajmi k platbe. Ďalej konštatovala, že listom od žalovanej vo februári
2016 jej bolo oznámené, že je povinná si platiť poistné na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a
poistenie do rezervného fondu solidarity a má povinnosť sa preregistrovať. Tvrdila, že akonáhle jej bol
listom oznámený nedoplatok, uhradila ho dňa 09.03.2016 na účet žalovanej pod správnym variabilným
symbolom. Mala teda za to, že odviedla za obdobie júl 2013 až júl 2016 poistné na nemocenské a

dôchodkové poistenie dvojnásobne, a to ako dobrovoľný platca v sume 3.981,25 EUR a ako povinný
platca v sume 4.094,88 EUR - z uvedeného dôvodu považovala za neprimerané platiť ešte aj penále.

4. Napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 26.03.2018 žalovaná odvolanie žalobkyne
v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že prvostupňový
orgán vykonal na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a
včasnosti odvodu poistného, pričom zistil, že žalobkyňa ako povinne nemocensky poistená a povinne
dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie júl 2013 až február 2016
a jún 2016 zaplatila po lehote splatnosti (rozpis: Príloha rozhodnutia číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/

XX). Konštatovala, že na základe uvedeného bolo žalobkyni prvostupňovým rozhodnutím v súlade so
ZSP v znení neskorších predpisov a na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, predpísané
penále v sume 997,16 EUR - penále bolo žalobkyni predpísané vo výške 0,05 % z dlžnej sumy poistného
za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného, do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na
účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Mala za to, že námietky žalobkyne, uvedené v odvolaní,

nezakladajú dôvod na zmenu, respektíve na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Zdôraznila, že ak
odvádzateľneodvediepoistnévčas(vlehotesplatnosti),Sociálnapoisťovňamápovinnosť(niemožnosť)
predpísať odvádzateľovi poistného penále (§ 240 ods. 1 zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. a
zákona č. 2/2017 Z. z. a § 240 ods. 2 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z. z.). Konštatovala, žekým dlžné poistné sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne ex lege (t. j. priamo zo zákona) dňom
nasledujúcim po uplynutí lehoty jeho splatnosti, penále sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne až
dňom jeho predpísania formou rozhodnutia, v tomto prípade dňa 07.11.2017. Ďalej uviedla, že listom

č. XXXXX-X/XXXX-XXX zo dňa 19.02.2016 prvostupňový orgán upozornil žalobkyňu, aby si splnila
oznamovaciu povinnosť v zmysle § 228 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 572/2009 Z.z. účinného od
01.01.2011 do 31.12.2014 a podala Registračný list fyzickej osoby - prihlášku na povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, s dátumom vzniku týchto
poistení 01.07.2013 - dňa 09.03.2016 prvostupňový orgán prijal od žalobkyne Registračný list fyzickej

osoby - prihlášku na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osoby, s dňom vzniku týchto poistení 01.07.2013. Poukázala na to, že prvostupňový
orgán nebol povinný informovať žalobkyňu o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia, túto povinnosť má v zmysle § 226 ods. 1 písm. o) ZSP v znení zákona
č. 338/2013 Z.z. účinného od 01.01.2015. Konštatovala, že žalobkyňa bola dobrovoľne dôchodkovo
poistená od 24.11.2010 do 09.03.2016 a vzhľadom na to, že žalobkyňa sa dobrovoľne prihlásila

na dôchodkové poistenie, bola povinná platiť poistné ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.
Uviedla, že pojem „dobrovoľnosť“ znamená, že fyzická osoba má možnosť slobodne sa rozhodnúť,
či sa dobrovoľne prihlási na dôchodkové poistenie - po prihlásení sa na toto poistenie však fyzickej
osobe vzniká povinnosť platiť poistné na tento druh poistenia, a to až dovtedy, kým sa dobrovoľne
neodhlási z tohto poistenia, respektíve kým tento druh poistenia nezanikne na základe iných skutočností

predpokladaných zákonom. Mala za to, že dobrovoľné dôchodkové poistenie zaniklo žalobkyni dňom
09.03.2016. Uviedla, že žalobkyňa bola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na
starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, ako povinne
nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba v období,
ktoré bolo predmetom prvostupňového rozhodnutia. Konštatovala, že nakoľko žalobkyňa neodviedla

poistné včas (v lehote splatnosti), bolo jej predpísané penále, ako povinne nemocensky poistenej a
povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, a nie ako dobrovoľne dôchodkovo
poistenej osobe. Záverom uviedla, že nakoľko ZSP neumožňuje prihliadať na okolnosti a dôvody,
ktoré viedli žalobkyňu ako povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne
zárobkovo činnú osobu, k oneskoreným úhradám poistného, tak nemohla zohľadniť dôvody omeškania,

ktoré žalobkyňa uviedla. Poukázala aj na to, že ZSP v znení neskorších predpisov neumožňuje Sociálnej
poisťovni prihliadať na nepriaznivú finančnú situáciu žalobkyne. Žalobkyňu poučila, že môže požiadať
prvostupňový orgán o povolenie zaplatiť predpísané penále po častiach v zmysle § 146 ods. 1 ZSP v
znení zákona č. 266/2017 Z.z. účinného od 01.01.2018.

II.
Žaloba
5. Správnou žalobou zo dňa 24.07.2018 sa žalobkyňa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovanej zo dňa 09.05.2018 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyňa zároveň žiadala

aj priznať odkladný účinok správnej žalobe. Žalobkyňa sa žalobou doručenou správnemu súdu
dňa 11.06.2018 domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovanej, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalobkyňa v
žalobe uviedla, že na základe informácie od prvostupňového orgánu zistila, že Sociálna poisťovňa
voči nej eviduje nedoplatok na povinnom poistnom vo výške 4.094,88 EUR, ktorý je potrebné uhradiť,

nakoľko penále plynú až do úplnej úhrady istiny. Tvrdila, že výlučne vzhľadom na postoj a konanie
prvostupňového orgánu, ktorý platby poistného uhrádzané pod údajne nesprávnym variabilným
symbolom pre dobrovoľné poistenie nevrátil, ani ju neupozornil na nesprávne uvádzaný variabilný
symbol a odmietol tieto platby správne priradiť na povinné poistné, z opatrnosti a v snahe vyhnúť sa
nárastu penále duplicitne uhradila platbu titulom údajného nedoplatku za obdobie júl 2013 až jún 2016,

napriek tomu, že platby za toto obdobie už prvostupňový orgán od nej prijal v sume 3.981,25 EUR,
ako dobrovoľné poistné. Poukázala na to, že na poistnom je zúčastnená len raz, nemá žiadny iný
nedoplatok za poistné obdobie ani iný druh poistného. Prvostupňový orgán mal preto podľa nej poistné
priradiť k identickému obdobiu ako poistné uhradené identickým poistencom formou povinne hradeného
poistného. Tvrdila, že pre neexistenciu dlhu na poistnom za poistné obdobie uvedené v napadnutých

rozhodnutiach nebola splnená podmienka predpísania penále. Ďalej uviedla, že správne orgány sa
riadne nevysporiadali s tým, na akom základe stanovili rozhodné obdobie pre povinné poistenie, tak ako
ho v napadnutých rozhodnutiach vymedzili. Vo vzťahu k penále za obdobie jún 2016 uviedla, že toto už
hradila pod správnym variabilným symbolom a v lehote splatnosti, no prvostupňový orgán rovnako ajtoto obdobie zahrnul do základu na výpočet penále - podľa jej názoru tak vo vzťahu k tomuto poistnému
v žiadnom prípade nebol daný dôvod na predpísanie penále. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie je
nezákonné, vychádzajúce z nesprávne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia

veci a navyše pre všeobecnosť dôvodov a správnych úvah je aj nepreskúmateľné. Žiadala správny súd
aj o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, a to do právoplatnosti rozhodnutia súdu o žalobe
v tejto veci. Nariadenie pojednávania nežiadala.

III.
Vyjadrenia účastníkov
6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 22.10.2018 navrhla žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Zotrvala na argumentácii uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Uviedla, že poistné na dôchodkové poistenie, ktoré žalobkyňa odvádzala na C.: XXXXXXXXXX,
je poistné, ktoré platila ako dobrovoľne dôchodkovo poistená fyzická osoba, pričom dobrovoľné

dôchodkové poistenie žalobkyni vzniklo na základe Registračného listu FO - prihlášky na dobrovoľné
dôchodkové poistenie, ktorú podala prvostupňovému orgánu dňa 24.11.2010 s dátumom vzniku
dobrovoľného dôchodkového poistenia od 24.11.2010. Konštatovala, že v Registračnom liste FO
- prihláške na dobrovoľné dôchodkové poistenie žalobkyňa uviedla vymeriavací základ v sume
319,58 EUR (najnižší možný vymeriavací základ, ktorý ZSP v znení neskorších predpisov pripúšťa,

tzv. minimálny vymeriavací základ na platenie poistného), z ktorého bola od 24.11.2010 povinná
platiť poistné na dôchodkové poistenie - minimálny vymeriavací základ na platenie poistného na
dôchodkové poistenie sa mení vždy k 1. januáru kalendárneho roka, v závislosti od zmeny všeobecného
vymeriavacieho základu. Uviedla, že z dobrovoľného dôchodkového poistenia sa žalobkyňa odhlásila
až dňa 09.03.2016, kedy podala prvostupňovému orgánu Registračný list FO - odhlášku z dobrovoľného

dôchodkového poistenia dňom 09.03.2016 - až týmto dňom zanikla žalobkyni, ako dobrovoľne
dôchodkovo poistenej osobe, povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie. Vzhľadom
na námietky žalobkyne uviedla, že podaním prihlášky (Registračného listu FO) vznikne dobrovoľne
poistenej osobe povinnosť platiť a odvádzať poistné podľa príslušných ustanovení ZSP v znení
neskorších predpisov, z vymeriavacieho základu, ktorý si dobrovoľne poistená osoba sama určila (§

138 ods. 8 ZSP v znení účinnom do 31.12.2010 a § 138 ods. 4 ZSP v znení účinnom od 01.01.2011)
- takto určený vymeriavací základ na platenie poistného však nemôže byť nižší ako minimálny
vymeriavací základ ustanovený v § 138 ods. 5 (ods. 9 do 31.12.2010) ZSP v znení účinnom od
01.01.2011. Konštatovala, že dobrovoľne poistená osoba je povinná platiť poistné až do dňa zániku
dobrovoľného poistenia, pričom vznik a zánik dobrovoľného poistenia upravuje § 23 ZSP v znení

neskorších predpisov - dobrovoľné poistenie spravidla zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného
poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Súčasne uviedla, že ZSP v znení neskorších predpisov
nevylučuje súbeh poistení, a preto, ak dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe vznikne súčasne aj
povinné poistenie, či už z dôvodu vzniku pracovného pomeru alebo vzniku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, nezaniká jej z tohto

titulu dobrovoľné dôchodkové poistenie - v § 138 ZSP v znení neskorších predpisov súčasne upravuje
poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým sociálnym poisteniam. Ďalej
uviedla, že na základe § 14 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 183/2014 Z.z., účinného od 01.07.2014,
nemôže byť fyzická osoba dobrovoľne nemocensky poistená, ak jej vznikne povinné nemocenské
poistenie - uvedené obmedzenie však neplatí vo vzťahu k dobrovoľnému dôchodkovému poisteniu, a

preto vznik povinného dôchodkového poistenia nemá za následok zánik dobrovoľného dôchodkového
poistenia dotknutej osoby. Tvrdila, že keďže žalobkyňa, ako povinne nemocensky poistená a povinne
dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, mala v spornom období zároveň status
dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby, nebolo právne opodstatnené platby poistného na dôchodkové
poistenie, ktoré žalobkyňa platila na variabilný symbol dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby (C.:

XXXXXXXXXX) zaevidovať na platby poistného povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby s prideleným C.: XXXXXXXXXX. Platby poistného na
dôchodkové poistenie boli prvostupňovým orgánom správne zaevidované na dobrovoľné dôchodkové
poistenie a nemožno ich považovať za duplicitné platby, tak ako tvrdí žalobkyňa - podľa § 145 ZSP
v znení neskorších predpisov je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť poistné len v tom prípade, ak

je zaplatené bez právneho dôvodu, pričom právnym dôvodom na platenie poistného na dobrovoľné
dôchodkové poistenie žalobkyňou bola účasť na dobrovoľnom dôchodkovom poistení, ktorá zanikla až
podaním Registračného listu FO - odhlášky z dobrovoľného dôchodkového poistenia dňom 09.03.2016.
Konštatovala, že Sociálna poisťovňa je povinná písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobevznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, spolu s vymeriavacím
základom na platenie poistného, s výškou poistného a jeho splatnosťou na základe § 226 ods. 1 písm.
o) ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z.z. až od 01.01.2015. Preto prvostupňový orgán nepochybil, ak

žalobkyni neoznámil vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.07.2013. V tejto súvislosti uviedla, že do 31.12.2014 mala
oznamovaciu povinnosť samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá bola povinná najneskôr do ôsmich
dní od vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia prihlásiť
sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Uviedla, že žalobkyňa si splnila zákonom

ustanovenú oznamovaciu povinnosť až dňa 09.03.2016, kedy podala na základe výzvy prvostupňového
orgánu Registračný list FO - prihlášku na sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, s
dátumom vzniku poistenia 01.07.2013 - následne žalobkyňa uhradila aj dlžné poistné na sociálne
poistenie za sporné obdobie. Uviedla, že prvostupňový orgán platbu poistného za jún 2016, ktorú
žalobkyňa správne odviedla na variabilný symbol povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, eviduje, avšak s dátumom úhrady 02.08.2016, t. j. 25

dní po lehote splatnosti - z uvedeného dôvodu bolo žalobkyni predpísané penále aj za mesiac jún
2016. Konštatovala, že vzhľadom na to, že vznik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.07.2013, nemal za
následok zánik dobrovoľného dôchodkového poistenia žalobkyne, bola žalobkyňa povinná v spornom
období (do 09.03.2016) platiť poistné na dôchodkové poistenie ako dobrovoľne dôchodkovo poistená

fyzická osoba a súčasne bola povinná platiť aj poistné ako povinne nemocensky poistená a povinne
dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba - pri vzniku právnych skutočností, s ktorými
ZSP v znení neskorších predpisov spája vznik penále, je Sociálna poisťovňa povinná penále predpísať.
Nariadenie pojednávania nežiadala.

7. Dňa 12.02.2019 doručila žalobkyňa súdu repliku, v ktorej zotrvala na argumentácii uplatnenej
v podanej správnej žalobe. Uviedla, že žalovaná dáva do pozornosti len skutočnosť o vylúčení
dôchodkového poistenia ako jedného druhu poistného (zahŕňajúceho starobné a invalidné poistenie)
zo zákonného zákazu súbehu dobrovoľného a povinného poistenia. Tvrdila, že podľa § 14 ods. 2 ZSP
účinného od 01.07.2014 je u nej vylúčený súbeh dobrovoľného a povinného nemocenského poistenia.

Takisto podľa jej názoru sa poistné do rezervného fondu solidarity platí z vymeriavacieho základu len raz.
Tvrdila, že žalovaná nijakým spôsobom nezdôvodnila, prečo do vymeriavacieho základu pre vyrubenie
penále zahrnula aj nemocenské poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, pri ktorých je súbeh
dobrovoľného a povinného poistného zo zákona vylúčený, a prečo preplatok na nemocenskom poistení
a poistení do rezervného fondu solidarity, v ktorom je zákonne vylúčený súbeh jej nevrátila. Ďalej uviedla,

že z dôvodu pristúpenia žalovanej k exekúcii penále, vykonanej dňa 12.09.2018 v sume 988,45 EUR,
berie svoj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia späť.

8. V duplike zo dňa 07.06.2019 žalovaná uviedla, že sa pridržiava právneho názoru prezentovaného
v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení sa k správnej žalobe. Žiadala správnu žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť. Opätovne poukázala na to, že žalobkyňa bola v období od 24.11.2010 do
09.03.2016 dobrovoľne dôchodkovo poistenou fyzickou osobou, čo bolo preukázané Registračnými
listami FO - prihláškou a odhláškou z dobrovoľného dôchodkového poistenia, ktoré žalobkyňa podala
prvostupňovému orgánu. Konštatovala, že z predložených registračných listov jednoznačne vyplýva,
že žalobkyňa bola prihlásená len na dobrovoľné dôchodkové poistenie, ktorého súbeh s povinným

poistením nie je ZSP v znení neskorších predpisov, vylúčený - preto, ak žalobkyni vzniklo od 01.07.2013
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, s
následnou odvodovou povinnosťou, bola naďalej povinná platiť aj poistné ako dobrovoľne dôchodkovo
poistená fyzická osoba, a to až do dňa podania odhlášky z tohto poistenia. Podotkla, že dobrovoľne
dôchodkovo poistená fyzická osoba je povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie v členení na

starobné poistenie [§ 128 ods. 2 písm. d)], invalidné poistenie [§ 128 ods. 3 písm. d)] a poistné do
rezervného fondu solidarity [§ 128 ods. 11 písm. c)]. Len pre informáciu uviedla, že v prípade, ak by
žalobkyňa bola aj dobrovoľne nemocensky poistenou fyzickou osobou, vznikom povinného poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby, by jej účasť na dobrovoľnom nemocenskom poistení (§ 14 ods.
2) zanikla, pričom poistné na povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby by bola povinná

platiť a odvádzať do všetkých fondov sociálneho poistenia. Súčasne uviedla, že žalobkyňa v správnej
žalobe nenamietala voči plateniu poistného do rezervného fondu solidarity, a preto sa k povinnosti
platiť poistné do rezervného fondu solidarity povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo
poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou fyzickou osobouosobitnenevyjadrila.Poukázalanato,ževymeriavacízákladnaplateniepoistnéhopovinnenemocensky
poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou je určený rovnako
pre všetky druhy sociálneho poistenia, ktoré je táto osoba povinná platiť a odvádzať, t. j. aj pre platenie

poistného do rezervného fondu solidarity, pričom vymeriavací základ závisí od čiastkového základu
dane, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla v rozhodujúcom období zo zárobkovej činnosti
ustanovenejv§3ods.1písm.b)ZSPvzneníneskoršíchpredpisov.Konštatovala,ževymeriavacízáklad
na platenie poistného dobrovoľne dôchodkovo poistenou fyzickou osobou je ňou určená suma, pričom
takto určený vymeriavací základ nemôže byť nižší ako ustanovuje § 138 ods. 5 ZSP v znení neskorších

predpisov, ktorý upravuje najnižší možný vymeriavací základ na platenie poistného - keďže žalobkyňa,
ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
bola povinná v spornom období platiť aj poistné do rezervného fondu solidarity, tak bol prvostupňový
orgán povinný penále vypočítať aj z oneskorene zaplateného poistného do rezervného fondu solidarity.
Ďalej uviedla, že platby poistného na dôchodkové poistenie boli prvostupňovým orgánom správne
zaevidované na dobrovoľné dôchodkové poistenie podľa variabilného symbolu VS: 6005412204, ktorý

žalobkyňa pri jednotlivých platbách poistného na dôchodkové poistenie uvádzala, a preto nebolo právne
opodstatnené tieto platby „preúčtovať, ako sa domáha žalobkyňa, na povinné dôchodkové poistenie
samostatne zárobkovo činnej osoby. Mala za to, že keďže žalobkyňa bola až do 09.03.2016 dobrovoľne
dôchodkovo poistenou fyzickou osobou a zároveň bola od 01.07.2013 povinne nemocensky poistenou
a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou vznikla jej povinnosť súbežne

platiť poistné aj do systému dobrovoľného dôchodkového poistenia aj do systému povinného poistenia
- z uvedeného dôvodu nebola oprávnená žalobkyni vrátiť poistné na dôchodkové poistenie vrátane
poistného do rezervného fondu solidarity, ktoré platila ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.
Uviedla, že poistné na nemocenské poistenie ako dobrovoľne dôchodkovo poistená fyzická osoba
žalobkyňa neplatila, a preto je námietka žalobkyne na vrátenie „preplatku na nemocenskom poistení"

právne irelevantná. Záverom konštatovala, že fyzická osoba sa zaradí do systému dobrovoľného
poistenia len na základe prihlášky do tohto poistenia a na základe odhlášky z dobrovoľného poistenia jej
toto poistenie zaniká - podané Registračné listy FO - prihlášky a odhlášky z dobrovoľného poistenia je
povinná rešpektovať. Opakovane však poukázala na skutočnosť, že penále bolo žalobkyni predpísané
za oneskorenú úhradu poistného povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá si svoju zákonom ustanovenú odvodovú povinnosť nesplnila
v súlade s § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov.

IV.
Predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a rozhodnutie kasačného súdu

9. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 7Sa/57/2018 – 59 zo dňa 18.06.2019
napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 26.03.2018 a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového
orgánu zo dňa 07.11.2017 podľa § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“) zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku krajský súd

konštatoval, že žalobkyňa za obdobie júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013, november
2013, december 2013, január 2014, február 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014, júl 2014,
august 2014, september 2014, október 2014, november 2014, december 2014, január 2015, február
2015,marec2015,apríl2015,máj2015,jún2015,júl2015,august2015,september2015,október2015,
november 2015, december 2015, január 2016, február 2016, jún 2016 uhradila dobrovoľné poistné,

pričom ide o dôchodkové poistenie, ktoré sa potom subsidiárne delí na dobrovoľné alebo povinné
poistenie. Uviedol, že keďže žalobkyňa platila poistné, žalovaná bola povinná sa touto platbou zaoberať
a keď zistila, že ide o platbu poistného za konkrétne poistné obdobie od konkrétnej fyzickej osoby, ktorú
vie identifikovať podľa rodného čísla, ktoré má vo svojom systéme, bez variabilného symbolu, mala
postupovať v zmysle § 142 ods. 7 ZSP. Mal za to, že nakoľko žalovaná takto nepostupovala, prišlo zo

strany žalobkyne k duplicitnej platbe poistného za to isté obdobie a následne k vyrubeniu penále zo
strany žalovanej. Krajský súd ďalej uviedol, že po preskúmaní námietok žalobkyne uvedených v podanej
žalobe dospel k záveru, že jej námietky odôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať a aj malo
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Mal za to, že žalovaná musí podrobnejšie

preskúmať odvedené platby od žalobkyne a ich správne priradenie k poistnému na základe odvodovej
povinnosti žalobkyne. Uzavrel, že žalovaná nedostatočným vysporiadaním sa s otázkou existencie
dlhu na poistnom, nemala dostatočne zistený právny základ pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Onáhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobkyni voči
žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom jej plný úspech vo veci.

10. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudok krajského súdu č. k. 7Sa/57/2018 - 59 zo dňa 18.06.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaná, poukazom na skutkové okolnosti prípadu uviedla,

že penále žalobkyni bolo predpísané ako samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej na základe § 21
ods. 1 ZSP vzniklo od 01.07.2013 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.
Žalobkyňa ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo
činná osoba bola v spornom období povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na
dôchodkové poistenie v členení na starobné poistenie a invalidné poistenie a poistné do rezervného
fondu solidarity. Keďže žalobkyňa za sporné obdobie preukázateľne nezaplatila poistné v súlade s §

143 ods. 1 ZSP do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý
sa platí poistné, žalovaná bola povinná podľa § 240 ods. 1 ZSP predpísať žalobkyni ako samostatne
zárobkovo činnej osobe penále z dlžnej sumy poistného. Skutočnosť, že žalobkyňa v spornom období
platila poistné na dôchodkové poistenie nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
vo veci predpísania penále z dôvodu, že poistné ako dôchodkové poistenie žalobkyňa platila ako

dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, pričom pri jednotlivých platbách poistného žalobkyňa uvádzala
variabilný symbol C.: XXXXXXXXXX, ktorý jej bol pridelený ako dobrovoľne dôchodkovo poistenej
fyzickej osobe pri podaní Registračného listu FO - prihlášky na dobrovoľné dôchodkové poistenie, s
dátumom vzniku dobrovoľného dôchodkového poistenia 24.11.2010, ktoré trvalo až do 09.03.2016,
kedy podala u prvostupňového orgánu Registračný list FO - odhlášku z dobrovoľného dôchodkového

poistenia, s dátumom zániku tohto poistenia 09.03.2016. Považovala vec za nesprávne právne
posúdenú krajským súdom aj z dôvodu, že zo žiadneho ustanovenia ZSP nevyplýva subsidiárne delenie
dôchodkového poistenia na dobrovoľné alebo povinné poistenie. Povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľné dôchodkové poistenie
fyzickej osoby sú samostatné druhy sociálneho poistenia, ktoré vznikajú a zanikajú nezávisle od

seba. Kým povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo
činnej osoby vzniká a zaniká priamo zo ZSP pri splnení podmienok ustanovených týmto zákonom
nezávisle od vôle povinnej osoby, dobrovoľne dôchodkové poistenie fyzickej osoby vzniká až na
základe prejavu vôle tejto osoby vstúpiť do systému dobrovoľného dôchodkového poistenia. Ak fyzická
osoba dobrovoľne vstúpi do systému dôchodkového poistenia, vzniká jej odvodová povinnosť. ZSP

nevylučuje súbeh poistení, a preto, ak dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe vznikne súčasne aj
povinné poistenie, či už z dôvodu vzniku pracovného pomeru, alebo vzniku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, nezaniká jej z tohto
titulu dobrovoľné dôchodkové poistenie. Z uvedených dôvodov žalobkyňa, ktorá sa v spornom období
považovala za dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a zároveň za povinne nemocensky poistenú

a povinne dôchodkovú poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, bola povinná platiť poistné na
dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity ako dobrovoľne dôchodkovo poistená
fyzická osoba a zároveň bola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistenie a dôchodkové
poistenie v členení na starobné poistenie a invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity
ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná

osoba. Ďalej uviedla, že keďže žalobkyňa ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo
poistená samostatne zárobkovo činná osoba, mala v spornom období zároveň status dobrovoľne
dôchodkovo poistenej osoby, nebolo právne opodstatnené platby poistného na dôchodkové poistenie,
ktoréžalobkyňaplatilanavariabilnýsymboldobrovoľnedôchodkovopoistenejosoby(C.XXXXXXXXXX)
zaevidovať na platby poistného povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby s prideleným C. XXXXXXXXXX. Dôvodila, že právnym dôvodom
na platenie poistného na dobrovoľné dôchodkové poistenie žalobkyňou bola účasť na dobrovoľnom
dôchodkovom poistení, ktorá zanikla až podaním Registračného listu FO - odhlášky z dobrovoľného
dôchodkového poistenia dňom 09.03.2016, a preto boli platby poistného na dôchodkové poistenie
prvostupňovým orgánom správne zaevidované na dobrovoľne dôchodkové poistenie a nemožno ich

považovať za duplicitné platby za to isté obdobie tak, ako uvádza krajský súd. Trvala na tom, že
skutočnosť, že žalobkyňa v spornom období platila poistné na dôchodkové poistenie ako dobrovoľne
dôchodkovo poistená osoba nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vo veci predpísania
penálesamostatnezárobkovočinnejosobynapriektomu,žeideotoistéobdobie.Malazato,ževdanomprípade postupovala v súlade so ZSP, ak žalobkyni napadnutým rozhodnutím predpísala penále za
obdobie júl 2013 až február 2016 a jún 2016. Nestotožnila sa ani s právnym záverom krajského súdu, že
v konaní vo veci predpísania penále došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom

verejnej správy, ktoré mohlo mať a aj malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Uviedla, že
z rozsudku krajského súdu nie je zrejmé, aké ustanovenia upravujúce konanie vo veciach sociálneho
poistenia v konaní vo veci predpísania penále porušila, keď krajský súd bližšie nešpecifikoval, v čom vidí
porušenie ustanovení upravujúcich konanie vo veciach sociálneho poistenia z jej strany, napriek tomu,
že žalobkyňa v správnej žalobe žiadne porušenia týchto ustanovení nenamietala.

11.Žalobkyňasakukasačnejsťažnostižalovanejvyjadrilatak,ženesúhlasísdôvodmi,ktorýmižalovaná
namietala nezákonnosť rozsudku krajského súdu. Navrhovala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť
žalovanej ako nedôvodnú zamietol. V dôvodoch vyjadrenia uviedla, že trvá na dôvodoch uvedených v
žalobe, ako aj na svojich vyjadreniach v konaní. V celom rozsahu sa stotožnila s rozsudkom krajského
súdu.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/95/2019 zo dňa 25.11.2020 rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Sa/57/2018 – 59 zo dňa 18.06.2019 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku okrem iného (najmä citovanej
zákonnej úpravy) taktiež uviedol, že:

„30. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy zákonodarca v zákone o sociálnom poistení ustanovil
podmienky účasti fyzickej osoby na nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení tak, že za splnenia
zákonných podmienok je fyzická osoba účastná na povinnom nemocenskom poistení a dôchodkovom
poistení. Zákonodarca v právnej norme § 14 ods. 1 písm. b/ stanovil, že povinne nemocensky poistená

je samostatne zárobkovo činná osoba (§ 5), ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší
ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. V právnej norme § 15 ods.
1 písm. b/, stanovil, že povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá

je povinne nemocensky poistená. V prípade samostatne zárobkovej činnej osoby táto je účastná
na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení za splnenia zákonných
podmienok ustanovených v § 21 ods. 1 tohto zákona, v zmysle ktorých povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej

činnostipodľaosobitnéhopredpisu(§6ods.1a2zákonač.595/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov)
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších

predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší
ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak zákon o sociálnom poistení
neustanovuje inak. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 228 zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosťou
samostatne zárobkovo činnej osoby je prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie na
tlačivealeboinouformou,ktorejobsahaspôsobzasielaniaurčíSociálnapoisťovňanajneskôrvzákonom

určenej lehote, v ktorej lehote je aj povinná oznámiť Sociálnej poisťovni každú zmenu v osobných
údajoch.
31. Zákonodarca v právnej úprave zákona o sociálnom poistení súčasne ustanovuje podmienky, na
základe ktorých fyzická osoba môže byť účastná na nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení aj
dobrovoľne, a to v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 14 ods. 2 a § 15 ods. 2 tohto zákona. Pokiaľ

fyzická osoba sa stane účastná na nemocenskom a dôchodkovom poistení dobrovoľne na základe
prihlášky do uvedeného poistenia, vzniká jej povinnosť počas celého obdobia trvania dobrovoľného
poistenia platiť poistné, teda až do oznámenia Sociálnej poisťovne o ukončení dobrovoľného poistenia
na základe odhlášky z tohoto poistenia. Dobrovoľné poistenie fyzickej osoby je samostatným druhom
poistenia, zákonodarcom predpokladaným.

34. Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci a z citovanej úpravy zákona o sociálnom poistení
pokiaľ žalobkyňa bola účastná na dobrovoľnom poistení fyzickej osoby na základe prihlášky podanej v
sociálnej poisťovni bola povinná uhrádzať poistné počas celého obdobia dobrovoľného poistenia teda
až do dňa odhlásenia sa z tohto poistenia vo forme odhlášky podanej u sociálnej poisťovni. Po splnenízákonných podmienok samostatne zárobkovo činnej osoby žalobkyni vznikla povinnosť platiť povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a toto poistné Sociálnej poisťovni riadne a
včas odvádzať. Žalobkyňa pri platení poistného bola súčasne povinná platbu poistného identifikovať

a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Pokiaľ žalobkyňa aj po vzniku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uhrádzala poistné na variabilný symbol,
ktorý jej bol Sociálnou poisťovňou pridelený na úhradu dobrovoľného poistenia, Sociálna poisťovňa
postupovala v súlade so zákonom, ak tieto platby poistného priradila k úhrade poistného plynúceho z
dobrovoľného poistenia žalobkyne, keďže úhradu poistného z dobrovoľného poistenia bola žalobkyňa

povinná Sociálnej poisťovni odvádzať až do dňa odhlásenia sa z tohto poistenia. Pokiaľ žalobkyňa
neuhrádzala povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenia riadne a včas Sociálna poisťovňa
správne postupovala, ak žalobkyňu vyzvala na zaplatenie dlžného povinného sociálneho poistenia.
Zaplatené dlžné poistné na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení nie je
možné považovať za duplicitnú úhradu poistného, keďže dobrovoľné poistenie fyzickej osoby a povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo

činnej osoby sú samostatné právne inštitúty poistenia zákonodarcom v zákone o sociálnom poistení
predpokladané. Z právnej úpravy ustanovenej v § 226 zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúcej povinnosti
Sociálnej poisťovne ani z iných ustanovení toho zákona nevyplýva povinnosť Sociálnej poisťovni v
zmysle argumentácie správneho súdu, že keďže žalobkyňa platila poistné, žalovaná bola povinná
sa touto platbou zaoberať a keď zistila, že ide o platbu poistného za konkrétne poistné obdobie od

konkrétnej fyzickej osoby, ktorú vie identifikovať podľa rodného čísla, ktoré má vo svojom systéme, bez
variabilného symbolu, mala postupovať v zmysle § 142 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.
35. Podľa § 142 ods. 7, 8, 9 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú
povinné odvádzať poistné, sú povinné pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej
variabilný symbol a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k

platbe poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa.
Variabilný symbol je číslo fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, ktoré prideľuje
Sociálna poisťovňa. Špecifický symbol je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a
kalendárneho roka. Pri platení poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne je špecifický
symbol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.

36. V súlade s citovanou úpravou ustanovenou v § 142 ods. 7 uvedeného zákona Sociálna poisťovňa
určí spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu v prípade, keď fyzická osoba
uhrádza poistné bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe poistného. V
preskúmavanej veci však nebol dôvodný postup Sociálnej poisťovni v zmysle citovanej úpravy, keďže
žalobkyňa platby poistného uhrádzala na variabilný symbol, ktorý jej bol určený Sociálnou poisťovňou

na dobrovoľné poistenie fyzickej osoby. Sociálna poisťovňa nielenže nebola povinná, ale nebola ani
oprávnená nahrádzať rozhodnutie a postup žalobkyne platiť poistné vo vzťahu uvádzania variabilného
symbolu priradenému k úhrade platieb dobrovoľného poistenia fyzickej osoby.
37. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd vyhodnotil námietku žalovanej, ktorou v kasačnej sťažnosti
namietal, že správny súd vec nesprávne právne posúdil (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) ako dôvodnú.

38. Kasačný súd za dôvodnú považoval aj ďalšiu námietku žalovanej, ktorou v kasačnej sťažnosti
namietala, že z rozsudku krajského súdu nie je zrejmé, aké ustanovenia upravujúce konanie vo veciach
sociálneho poistenia žalovaná v konaní vo veci predpísania penále porušila, keď krajský súd bližšie
nešpecifikoval, v čom vidí porušenie ustanovení upravujúcich konanie vo veciach sociálneho poistenia
zo strany žalovanej, napriek tomu, že žalobkyňa v správnej žalobe žiadne porušenia týchto ustanovení

nenamietala. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že správny
súd preskúmavané rozhodnutia Sociálnej poisťovni v oboch stupňoch zrušil podľa § 191 ods. 1 písm.
g/ SSP a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé,
v čom správny súd vzhliadol, že zo strany žalovanej došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia

alebo opatrenia vo veci samej. Uvedená právna skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia
správneho súdu pre nedostatok dôvodov, čo je samo osebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.
39. Vzhľadom k uvedenému vyššie najvyšší súd vyhodnotil ako dôvodné námietky žalovanej vznesené
v kasačnej sťažnosti, ktorými namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, keďže
tietonámietkyspochybnilivecnúaprávnusprávnosťnapadnutéhorozhodnutiakrajskéhosúdu.Kasačný

súd kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozhodnutiu krajského súdu preto vyhovel a podľa § 462 ods. 1
SSP rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
40. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť
zásadné otázky žalobkyňou nastolené v žalobe, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciáchposúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v oboch stupňoch a to v súlade s názorom
kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj
riadne a presvedčivo odôvodní. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd opätovne o

nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3
SSP).
41. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).“

V.
Relevantné právne predpisy

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
c) správnych žalobách v sociálnych veciach.
15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
17. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

18. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
19. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
20. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
21. Podľa § 21 ods. 1 ZSP (účinného ku dňu vzniku povinného sociálneho poistenia žalobkyne – júl
2013), povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č.

595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a
zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania
a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.
z. v znení neskorších predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou

činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento
zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 14 ods. 1, 2 ZSP, povinne nemocensky poistení sú a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1, b)
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) alebo

výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
23. Podľa § 15 ods. 1 písm. b), ods. 4 ZSP, povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo
činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

24. Podľa § 228 ZSP, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské
poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z
týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť
príslušnej pobočke prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu uvedenéhov § 26 ods. 2 do 30 dní od prerušenia, a to prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu
na výkon trestu odňatia slobody a prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z
dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 do ôsmich dní od prerušenia; splnenie povinnosti podľa odseku 1 sa

nevyžaduje. Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke zmenu mena,
priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt do
ôsmich dní od zmeny týchto skutočností. Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti
podľa odseku 1 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.
Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 1 až 3 je zachovaná aj vtedy, ak doklady preukazujúce

splnenie povinností podľa odsekov 2 a 3 a tlačivo uvedené v odseku 4 sa v ustanovenej lehote odovzdali
na prepravu poštou, odoslali faxom alebo elektronickou poštou. (6) Doklady a tlačivo uvedené v odseku
5, odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom
podľa osobitného predpisu 96) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť
písomne najneskôr do troch dní odo dňa ich doručenia Sociálnej poisťovni.

25. Podľa § 226 ZSP, Sociálna poisťovňa je povinná a) viesť individuálny účet poistenca a
prostredníctvom svojho webového sídla bezplatne umožniť poistencovi pasívny prístup k informácii o
zmenách stavu individuálneho účtu; Sociálna poisťovňa sprístupní poistencovi informáciu o zmenách
stavu individuálneho účtu za kalendárne roky 2004 až 2007 najneskôr od 1. júla 2008, b) vydávať na
žiadosť poberateľa dávky potvrdenie o nároku na dávku, o nároku na jej výplatu a o jej sume, c) určiť

dni splatnosti pravidelných výplat pre dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu,
d) kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov sociálneho
poistenia,e)viesťregisterzamestnávateľovaregisterpoistencovasporiteľovstarobnéhodôchodkového
sporenia a v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia osobitne evidovať
fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

f) postúpiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie 100a) na bežný účet nepriradených platieb
príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do desiatich dní od priradenia platby príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie sporiteľovi a do 60 dní od ich priradenia na účet Sociálnej poisťovne v
Štátnej pokladnici, najskôr však odo dňa splatnosti týchto príspevkov, ak osobitný predpis neustanovuje
inak, 100b) alebo postúpiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie 100a) na bežný účet pre

nepriradené platby príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do piatich dm od ich uhradenia zo
základnéhofondugarančnéhopoistenia,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,100b)apostúpiťpenále
podľa § 241a na bežný účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti
do piatich dní od uhradenia tohto penále zo správneho fondu, g) zverejniť na svojom webovom sídle
národnou radou schválené strategické zámery činnosti Sociálnej poisťovne a správu o ich plnení

a materiály prerokované dozornou radou, h) poskytovať subjektu podľa osobitného predpisu 100c)
informácie potrebné na posudzovanie nároku na osobitný príspevok baníkom, i) vydávať na žiadosť
fyzickej osoby potvrdenie o období nemocenského poistenia získanom v posledných dvoch rokoch
pred narodením dieťaťa na účely rodičovského príspevku, j) písomne elektronickými prostriedkami
oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti bezodkladne zánik právneho postavenia sporiteľa podľa

osobitného predpisu, 90b) previesť finančnú sumu zodpovedajúcu dôchodkovým právam podľa §
82a ods. 1, 1) písomne oznámiť fyzickej osobe a právnickej osobe povinnej odvádzať poistné jej
variabilný symbol, a to do ôsmich dní odo dňa doručenia prihlášky do registra zamestnávateľov alebo do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, m) písomne oznámiť samostatne
zárobkovo činnej osobe vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového

poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného na nemocenské poistenie, výšku
poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, výšku poistného na
invalidné poistenie a výšku poistného do rezervného fondu solidarity, dátum splatnosti poistného a
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a údaje týkajúce sa úhrady poistného a príspevkov na
starobnédôchodkovésporenie,určenýchnazákladeúdajovvedenýchvinformačnomsystémeSociálnej

poisťovne, a to do 20 dní od vzniku povinného poistenia, n) plniť povinnosti v starobnom dôchodkovom
sporení podľa osobitného predpisu, o) na svojom webovom sídle zverejňovať 1. priemernú mesačnú
mzdu v hospodárstve Slovenskej republiky zistenú štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok, 2.
sumu všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok podľa § 11 ods. 1 najneskôr
do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku, 3. výšku dôchodkovej

hodnoty na príslušný kalendárny rok podľa § 64 najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho
roka, 4. percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 1 najneskôr do 31. októbra kalendárneho
roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku a 5. percento zvýšenia úrazovej renty podľa §89 ods. 8 najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu
roku.

26. Podľa § 141 ods. 1 ZSP, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné
poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 142 ods. 1 ZSP, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za
kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 142 ods. 7, 8, 9 ZSP, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné odvádzať

poistné, sú povinné pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol
a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe poistného
spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa. Variabilný symbol
je číslo fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, ktoré prideľuje Sociálna poisťovňa.
Špecifický symbol je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka. Pri
platení poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne je špecifický symbol uvedený vo

výrokovej časti rozhodnutia.

29. Podľa § 143 ods. 1 veta prvá ZSP, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 240 ods. 1, 2 ZSP, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné
a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné
dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna
poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti
poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná

na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly,
ak tento zákon neustanovuje inak. Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú
sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) za kontrolované obdobie. Sociálna
poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eur.

VI.
Rozhodnutie správneho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie kasačným súdom
Právne posúdenie

31. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak
§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne

súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
32. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná a rozhodnutá Krajským súdom v

Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/57/2018. Po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej
republiky krajskému súdu bola vec zapísaná pod sp. zn. 7Sa/1/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Následne po vzniku Správneho súdu v Bratislave bola
vec náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod spisovou
značkou BA-7Sa/1/2021.

33. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods.
3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej
podľa § 199 až § 205 SSP, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, oboznámil
sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia,

posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202
ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe
rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.34. Predmetom tohto konania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovanej z 26.03.2018, ktorým
žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu (pobočky žalovanej, Bratislava)
zo 07.11.2017 o predpísaní penále žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie júl

2013 až február 2016 a jún 2016 v sume 997,16 EUR, vypočítané z dlžnej sumy poistného, vo výške
0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma
poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového
rozhodnutia je príloha – predpis penále.
35. Skutkové zistenia vyplývajúce zo spisu, súčasť ktorého tvorí administratívny spis žalovanej,

potvrdzujú, že Sociálna poisťovňa rozhodnutiami v oboch stupňoch vyrubila žalobkyni penále ako
sankciu za to, že riadne a včas nezaplatila povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba za obdobie júl 2013 až február 2016 a jún 2016.
Žalobkyňa bola účastná na dobrovoľnom dôchodkovom poistení od roku 2010, ktoré zaniklo až dňom
09.03.2016, podaním Registračného listu FO - odhlášky z dobrovoľného dôchodkového poistenia.
Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi ani sporné.

36. Žalobkyňa tvrdila, že v celom rozhodnom období riadne platila poistné, len pod nesprávnym
variabilným symbolom. Potvrdila, že aj po obdržaní nového variabilného symbolu pre povinného platiteľa
poistného nedopatrením aj naďalej uhrádzala žalovanej poistné pod starým (pôvodným) variabilným
symbolom, majúc za to, že povinnosťou Sociálnej poisťovni, ktorá vo svojom informačnom systéme
ju vie ako platiteľku poistného jednoznačne a bez pochybností identifikovať, bolo ju na nesprávnosť

variabilného symbolu upozorniť a následne jej vrátiť nesprávne alebo nedôvodné uhradené poistné
(platené pod nesprávnym variabilným symbolom).
37. Sporným medzi účastníkmi teda ostalo, či bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne skúmať správnosť
platieb žalobkyne na sociálnom poistení a po vzniku povinného sociálneho poistenia žalobkyne
považovať jej platby poistenia platené na variabilný symbol dobrovoľného platenia poistenia za platby

povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo
činnej osoby, čím by žalobkyni nevznikol nedoplatok na dlžnom povinnom sociálnom poistení za obdobie
júl 2013 až február 2016 a jún 2016 ako základ na vyrubenie penálov.
38. K týmto otázkam (námietkam žalobkyne) zaujal podrobné stanovisko Najvyšší súd Slovenskej
republiky v (zrušujúcom) rozsudku sp. zn. 7Sžsk/95/2019 zo dňa 25.11.2020, ktorého časť odôvodnenia

správny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia, a to v záujme vyvarovať sa
prípadnému skresleniu jeho záverov. V odôvodnení predmetného rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej
republiky uviedol:
„30. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy zákonodarca v zákone o sociálnom poistení ustanovil
podmienky účasti fyzickej osoby na nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení tak, že za splnenia

zákonných podmienok je fyzická osoba účastná na povinnom nemocenskom poistení a dôchodkovom
poistení. Zákonodarca v právnej norme § 14 ods. 1 písm. b/ stanovil, že povinne nemocensky poistená
je samostatne zárobkovo činná osoba (§ 5), ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší

ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. V právnej norme § 15 ods.
1 písm. b/, stanovil, že povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá
je povinne nemocensky poistená. V prípade samostatne zárobkovej činnej osoby táto je účastná
na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení za splnenia zákonných
podmienok ustanovených v § 21 ods. 1 tohto zákona, v zmysle ktorých povinné nemocenské poistenie a

povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnostipodľaosobitnéhopredpisu(§6ods.1a2zákonač.595/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov)
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka

nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší
ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak zákon o sociálnom poistení
neustanovuje inak. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 228 zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosťou

samostatne zárobkovo činnej osoby je prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie na
tlačivealeboinouformou,ktorejobsahaspôsobzasielaniaurčíSociálnapoisťovňanajneskôrvzákonom
určenej lehote, v ktorej lehote je aj povinná oznámiť Sociálnej poisťovni každú zmenu v osobných
údajoch.31. Zákonodarca v právnej úprave zákona o sociálnom poistení súčasne ustanovuje podmienky, na
základe ktorých fyzická osoba môže byť účastná na nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení aj
dobrovoľne, a to v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 14 ods. 2 a § 15 ods. 2 tohto zákona. Pokiaľ

fyzická osoba sa stane účastná na nemocenskom a dôchodkovom poistení dobrovoľne na základe
prihlášky do uvedeného poistenia, vzniká jej povinnosť počas celého obdobia trvania dobrovoľného
poistenia platiť poistné, teda až do oznámenia Sociálnej poisťovne o ukončení dobrovoľného poistenia
na základe odhlášky z tohoto poistenia. Dobrovoľné poistenie fyzickej osoby je samostatným druhom
poistenia, zákonodarcom predpokladaným.

34. Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci a z citovanej úpravy zákona o sociálnom poistení
pokiaľ žalobkyňa bola účastná na dobrovoľnom poistení fyzickej osoby na základe prihlášky podanej v
sociálnej poisťovni bola povinná uhrádzať poistné počas celého obdobia dobrovoľného poistenia teda
až do dňa odhlásenia sa z tohto poistenia vo forme odhlášky podanej u sociálnej poisťovni. Po splnení
zákonných podmienok samostatne zárobkovo činnej osoby žalobkyni vznikla povinnosť platiť povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a toto poistné Sociálnej poisťovni riadne a

včas odvádzať. Žalobkyňa pri platení poistného bola súčasne povinná platbu poistného identifikovať
a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Pokiaľ žalobkyňa aj po vzniku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uhrádzala poistné na variabilný symbol,
ktorý jej bol Sociálnou poisťovňou pridelený na úhradu dobrovoľného poistenia, Sociálna poisťovňa
postupovala v súlade so zákonom, ak tieto platby poistného priradila k úhrade poistného plynúceho z

dobrovoľného poistenia žalobkyne, keďže úhradu poistného z dobrovoľného poistenia bola žalobkyňa
povinná Sociálnej poisťovni odvádzať až do dňa odhlásenia sa z tohto poistenia. Pokiaľ žalobkyňa
neuhrádzala povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenia riadne a včas Sociálna poisťovňa
správne postupovala, ak žalobkyňu vyzvala na zaplatenie dlžného povinného sociálneho poistenia.
Zaplatené dlžné poistné na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení nie je

možné považovať za duplicitnú úhradu poistného, keďže dobrovoľné poistenie fyzickej osoby a povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo
činnej osoby sú samostatné právne inštitúty poistenia zákonodarcom v zákone o sociálnom poistení
predpokladané. Z právnej úpravy ustanovenej v § 226 zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúcej povinnosti
Sociálnej poisťovne ani z iných ustanovení toho zákona nevyplýva povinnosť Sociálnej poisťovni v

zmysle argumentácie správneho súdu, že keďže žalobkyňa platila poistné, žalovaná bola povinná
sa touto platbou zaoberať a keď zistila, že ide o platbu poistného za konkrétne poistné obdobie od
konkrétnej fyzickej osoby, ktorú vie identifikovať podľa rodného čísla, ktoré má vo svojom systéme, bez
variabilného symbolu, mala postupovať v zmysle § 142 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.
35. Podľa § 142 ods. 7, 8, 9 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú

povinné odvádzať poistné, sú povinné pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej
variabilný symbol a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k
platbe poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa.
Variabilný symbol je číslo fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, ktoré prideľuje
Sociálna poisťovňa. Špecifický symbol je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a

kalendárneho roka. Pri platení poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne je špecifický
symbol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.
36. V súlade s citovanou úpravou ustanovenou v § 142 ods. 7 uvedeného zákona Sociálna poisťovňa
určí spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu v prípade, keď fyzická osoba
uhrádza poistné bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe poistného. V

preskúmavanej veci však nebol dôvodný postup Sociálnej poisťovni v zmysle citovanej úpravy, keďže
žalobkyňa platby poistného uhrádzala na variabilný symbol, ktorý jej bol určený Sociálnou poisťovňou
na dobrovoľné poistenie fyzickej osoby. Sociálna poisťovňa nielenže nebola povinná, ale nebola ani
oprávnená nahrádzať rozhodnutie a postup žalobkyne platiť poistné vo vzťahu uvádzania variabilného
symbolu priradenému k úhrade platieb dobrovoľného poistenia fyzickej osoby.“

39. Právnym názorom kasačného súdu v predmetnej veci je správny súd viazaný. Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa dôsledne, podrobne a komplexne vysporiadal so všetkými relevantne
vznesenými námietkami žalobkyne, pričom žalobkyňa po zrušení predchádzajúceho rozsudku
Krajského súdu v Bratislave neprezentovala v konaní žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bol

daný dôvod odkloniť sa od právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (citovaného vyššie)
– správny súd sa s predmetným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v plnom
rozsahu stotožňuje.40. K námietke žalobkyne, že si Sociálna poisťovňa nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť, správny
súd uvádza, že Sociálna poisťovňa je povinná písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe
vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, spolu s vymeriavacím

základom na platenie poistného, s výškou poistného a jeho splatnosťou na základe § 226 ods.
1 písm. o) ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z.z. až od 01.01.2015. Vzhľadom na uvedené je
zrejmé, že prvostupňový orgán nepochybil, ak žalobkyni neoznámil vznik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.07.2013.
V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že do 31.12.2014 mala

oznamovaciu povinnosť samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá bola povinná najneskôr do ôsmich
dní od vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia prihlásiť sa
na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie - žalobkyňa si preukázateľne splnila zákonom
ustanovenú oznamovaciu povinnosť až dňa 09.03.2016, kedy podala na základe výzvy prvostupňového
orgánu Registračný list FO - prihlášku na sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, s
dátumom vzniku poistenia 01.07.2013 – až následne žalobkyňa uhradila aj dlžné poistné na sociálne

poistenie za sporné obdobie.
41. K námietke žalobkyne voči predpísaniu penále aj za mesiac jún 2016 správny súd uvádza, že
žalobkyňa spomínanú platbu poistného za jún 2016 síce správne odviedla na variabilný symbol povinne
nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, avšak s
dátumom úhrady až 02.08.2016, a teda 25 dní po lehote splatnosti – vzhľadom na uvedené má správny

súd za to, že žalobkyni bolo predpísané penále aj za mesiac jún 2016 prvostupňovým orgánom správne
a zákonne.
42. K námietke žalobkyne voči plateniu poistného do rezervného fondu správny súd uvádza, že
vymeriavací základ na platenie poistného povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo
poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou je určený rovnako pre všetky druhy sociálneho

poistenia, ktoré je táto osoba povinná platiť a odvádzať, a teda aj pre platenie poistného do rezervného
fondu solidarity, pričom vymeriavací základ závisí od čiastkového základu dane, ktorý samostatne
zárobkovo činná osoba dosiahla v rozhodujúcom období zo zárobkovej činnosti ustanovenej v § 3 ods.
1 písm. b) ZSP v znení neskorších predpisov; vymeriavací základ na platenie poistného dobrovoľne
dôchodkovo poistenou fyzickou osobou je ňou určená suma, pričom takto určený vymeriavací základ

nemôže byť nižší ako ustanovuje § 138 ods. 5 ZSP v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje najnižší
možný vymeriavací základ na platenie poistného - keďže žalobkyňa, ako povinne nemocensky poistená
a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, bola povinná v spornom období
platiť aj poistné do rezervného fondu solidarity, tak prvostupňový orgán bol povinný penále vypočítať aj
z oneskorene zaplateného poistného do rezervného fondu solidarity – správny súd teda nedetegoval

v postupe prvostupňového orgánu žiadne pochybenie.
43. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má správny súd teda za to, že prvostupňový orgán
správne a zákonne prvostupňovým rozhodnutím predpísal žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej
osobe, za obdobie júl 2013 až február 2016 a jún 2016 penále v celkovej sume 997,16 EUR, v dôsledku
čoho žalovaná postupovala taktiež správne a v súlade so zákonom, keď napadnutým rozhodnutím

odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu
potvrdila.
44. Na základe vyššie uvedeného mal správny súd za to, že žalovaná, ako aj prvostupňový orgán,
dostatočne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili a napadnuté rozhodnutie v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím aj riadne odôvodnili, a preto správny súd nezistil žiaden dôvod ich

nezákonnosti. Správny súd teda dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol
podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).
45. O náhrade trov konania (pred správnym súdom, ako aj kasačným súdom) rozhodol správny súd
podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom
rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také

dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Pokiaľ ide o trovy
kasačného konania, vzhľadom na výsledok konania vo veci samej, v ktorom žalobkyňa nebola úspešná,
jej trovy kasačného konania neprináležia (tieto by jej patrili iba v prípade, ak by bola v konaní úspešná).

Poučenie:

BA-7Sa/1/2021

21515

[Upútajte pozornosť čitateľa skvelým citátom z dokumentu alebo tento priestor využite na zdôraznenie

kľúčovej idey. Ak chcete toto textové pole umiestniť kamkoľvek na stranu, stačí ho presunúť myšou.]

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov

konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).