Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124216110
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124216110.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. C. E. XXX XX, F. X. XXXX XXX/XX, proti D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.
C. E. XXX XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní D. B. ako povinného subjektu
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. decembra 2024, č.k. 72C/92/2024-16, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým nariadil neodkladné opatrenie o uložení povinnosti
D. B., v rozsahu ako bola táto identifikovaná vo výroku I., m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia aj v tomto rozsahu z a m i e t a .

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým tento rozhodol o náhrade trov konania, z r u š
u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie výrokom I. nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť D. B. (označiac ho ako žalovaného), a to uzatvárať a
uzamykať hlavnú bránu na pozemku - záhrade žalobcu, parcele č. 4825/3 o výmere 198 m2, zapísanom
na liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. C. D. C. E., po každom jej otvorení a odomknutí žalovaným,
výrokom II. vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa (označujúc ho ako žalobcu) na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol a v konečnom dôsledku výrokom III. uložil povinnosť D. B. (označiac ho ako
žalovaného) nahradiť trovy konania A. B. (označiac ho ako žalobcu) v rozsahu 50 % s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ svojím podaním žiadal, aby súd
neodkladnýmopatrenímuložilžalovanémupovinnosťzdržaťsakonania,ktorýmbyžalovanýbránilalebo

obmedzoval vlastnícke právo žalobcu na jeho pozemku - záhrade parc. č. 4825/3 o výmere 198 m2,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. C. D. C. E. tým, že by na tomto pozemku nechával
otvorenú hlavnú bránu a tým by znižoval a znehodnocoval ochranu majetku žalobcu zabezpečenú
novým oplotením, ďalej aby súd uložil povinnému zdržať sa konania, ktorým by nedovoleným spôsobom
manipuloval s hlavnou dvojkrídlovou bránou, reťazou a zámkom, ktoré sú majetkom žalobcu, tiež aby
súd uložil žalovanému povinnosť zatvárať a zamykať hlavnú bránu na pozemku - záhrade žalobcu,

parc. č. 4825/3 o výmere 198 m2, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. C. D. C. E. po
každom jej otvorení a odomknutí povinným subjektom a v konečnom dôsledku aby súd navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedol, že je vlastníkom a spoluvlastníkom viacerých
nehnuteľností v záhradkárskej oblasti G. v C. D. C. E.. Je výlučným vlastníkom chaty označenej
súpisným číslom XXXX na parcele č. 4825/4, priľahlej záhrady, drobných stavieb a zastavaných nádvorí,
ktorú chatu a priľahlé pozemky každý deň navštevuje a obýva, často krát až do večerných hodín.

S manželkou D. B. je žalobca od jesene 2023 spoluvlastníkom záhradnej chaty súpisné č. XXXX,
nachádzajúcej sa na parcele č. 4824 a priľahlej záhrady a zastavaných nádvorí, ktorá chata je tiežurčená na bývanie. Pred týmito nehnuteľnosťami má navrhovateľ ešte záhradu parc. č. 4825/3, ktorá
slúži ako vstupná záhrada k týmto chatám. Na tejto záhrade na jeseň 2023 obnovil pôvodné staré
oplotenie v dĺžke asi 60 metrov, na vstupe do tejto záhrady je dvojkrídlová brána, na ktorej vymenil

poškodené pletivo. Teraz po dokončení celého oplotenia sa ako majiteľ rozhodol, že bude trvať na tom,
aby bývala hlavná brána bola zatvorená, a aby sa aj uzamykala. O tomto svojom zámere informoval
osoby, ktoré majú právo vstupu na tento pozemok. K pozemku parcele č. 4825/3, k.ú. C. D. C. E.,
ktorú má navrhovateľ vo svojom vlastníctve, sú zapísané ťarchy, a to vecné bremeno - právo prechodu
cez predmetnú parcelu v prospech vlastníka parciel č. 4825/2, č. 4825/23 a č. 4825/22, ktorým je sám

navrhovateľ, tiež v prospech povinnej osoby a v prospech vlastníkov parciel č. 4825/6 a č. 4825/7.
Vlastníkmi parcely č. 4825/6 a parcely č. 4825/7 sú H. B. a D. B.. Realita je taká, že po tomto pozemku
sa vo veľkom množstve bez súhlasu majiteľa pozemku pohybujú aj cudzie osoby jemu neznáme.
Tieto osoby sa na tomto pozemku z rôznych dôvodov pohybujú alebo zdržiavajú samostatne aj mimo
prítomnosti osôb uvedených v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parcelu č. 4825/3, čo spôsobuje
povinná osoba tým, že na pozemok navrhovateľa umožňuje vstup cudzím osobám tak, že necháva

dokorán otvorenú bránu aj počas jeho odchodu z tejto lokality, opakovane zasahuje do vlastníckeho
práva navrhovateľa tým, že svojou činnosťou nad rámec vecného bremena práva prechodu a prejazdu
porušuje právo navrhovateľa. Toto robí opakovane a dá sa povedať, že naschvál. Viac krát ho na to
upozorňoval, ale on tieto výzvy ignoruje, tento bol upozornený o povinnosti zatvárať a zamykať hlavnú
bránu, pričom mu bol poskytnutý kľúč od zámku. V tejto súvislosti poukazuje na videozáznam z tejto

udalosti. Uvedené považuje za neoprávnený zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnému
pozemku a k bráne. Rovnako sa otvorená a odomknutá brána dá považovať za prekonanie prekážky,
ktorej účelom je zabrániť vniknutiu podľa § 194 porušovania domovej slobody. Odomknutá brána neguje
mechanickú ochranu súkromného pozemku majiteľa a odstraňuje bariéru pred vstupom neoprávnených
osôb. Akákoľvek manipulácia s majetkom a teda aj bránou nad rámec vecného bremena, je v rozpore

so zákazom a jeho právami. Ak aj bola brána zatvorená, ale neuzamknutá, tak si ju niektoré osoby
samé otvárali, a to aj napriek oznamu, že sa jedná o súkromný pozemok a nepovolaným osobám je
vstup zakázaný. Ak je brána otvorená, často aj dokorán (obidve krídla), tak nielen, že je ohrozovaný
jeho majetok, ale je tým znehodnotená aj jeho investícia do oplotenia vo výške niekoľko stoviek eur za
nové oplotenie. Od jeho brány je na vzdialenosť 3 metrov bránka na susedný pozemok parc. č. 902/12

patriaci povinnej osobe, táto bránka býva zamknutá, čo znamená, že tento vie, že zamknutá bránka je
dobrá na ochranu jeho pozemku. Svoju bránku zamyká, ale navrhovateľovu bránu necháva otvorenú
a to naschvál, aby na navrhovateľovu záhradu mohli vstupovať cudzie osoby bez práva prechodu a
prejazdu. Týmto osobám navrhovateľ nedal povolenie na takýto vstup. Nakoľko je situácia dlhodobo
neudržateľná, pričom takýto stav trvá už niekoľko mesiacov až do súčasnosti, tak to odôvodňuje potrebu

riešenia neodkladnou úpravou. Počas posledných dvoch dní 09.11. a 10.11.2024 povinný minimálne 4
- krát odomkol a otvoril hlavnú bránu, ktorú nechal otvorenú a nezamknutú. Ako vlastník má v zmysle
ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnenezasahujeatiežakovlastníkmávzmysleust.§123Občianskehozákonníkaprávonakladať
s predmetom svojho vlastníctva, má právo nakladať so svojím majetkom, a teda si ho aj chrániť podľa

svojho uváženia a na ochranu svojho majetku si teda vyhotovil oplotenie s bránou, ktorú zabezpečil
reťazou a zámkom na zamykanie brány. K návrhu pripojil listinné dôkazy, a to kópiu listu vlastníctva č.
XXXX, kópiu katastrálnej mapy na parcelu č. 4825/3, tiež DVD s foto a video dokumentáciou.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom návrhu, pripojených listinných dôkazov,

fotodokumentácie a videozáznamom mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v
častiopodstatnený,nakoľkonavrhovateľpodľajehonázorudostatočneosvedčilrozhodujúceskutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej čiastočnej úpravy pomerov. V konaní bolo zistené, že navrhovateľ
je vlastníkom parcely č. 4825/3 - záhrady o výmere 198 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre
k.ú. C. D. C. E., nachádzajúcej sa v záhradkárskej oblasti. Predmetný pozemok oplotil a na vstupe

do tohto pozemku osadil dvojkrídlovú bránu, ktorú uzatvára a uzamyká. Predmetný pozemok využíva
ako prechod k jeho ďalším nehnuteľnostiam, najmä pozemkom - záhradám v záhradkárskej oblasti, na
ktorých má postavené záhradné chaty. K predmetnej parcele je zriadené vecné bremeno spočívajúce
v práve prechodu v prospech neho ako vlastníka parciel č. 4825/2, č. 4825/20, č. 4825/22. Okrem toho
je k predmetnej parcele zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v prospech

povinného a v prospech vlastníkov parciel č. 4825/6 a č. 4825/7, ktorými sú H. B. a D. B.. Po ukončení
oplotenia a osadení brány navrhovateľ na bránu vyvesil oznam, z ktorého vyplýva, že osoby oprávnené k
vstupu na pozemok majú bránu pri každom vstupe, pri každom výstupe, pri každom vjazde a pri každom
výjazde zatvárať. Následne sa rozhodol, že brána sa bude aj uzamykať, aby tak chránil svoj majetokpred cudzími osobami, ktorí sa pohybovali po jeho pozemkoch neoprávnene a nedochádzalo tak k
prípadnej majetkovej trestnej činnosti. Preto osobám oprávneným z vecného bremena odovzdal kľúče a
informoval ich, aby bránu aj uzamykali. Videozáznamom stotožnil osobu povinného, ktorý nerešpektuje

právo navrhovateľa chrániť svoj majetok uzatváraním a uzamykaním brány a ohrozuje tak jeho majetok.
Nakoľko sa navrhovateľ ako vlastník predmetnej záhrady rozhodol svoje pozemky - záhrady a záhradné
chaty chrániť pred vstupmi cudzích osôb oplotením, uzatváraním a uzamykaním brány, je súd toho
názoru, že v danom prípade je osvedčená potreba upraviť pomery medzi navrhovateľom a povinným
a uložil mu povinnosť uzatvárať a uzamykať navrhovateľovu bránu po každom jej otvorení a odomknutí

povinným. Súd navrhovateľovi súčasne neuložil povinnosť podať žalobu na splnenie povinnosti, nakoľko
nariadením neodkladného opatrenia sa trvalo upravia pomery. Vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný
zamietol. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326
ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 334, § 336 ods. 1, 2, 3, § 137 písm. a/ Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), § 126 ods. 1, § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). O trovách konania súd
rozhodolpodľa§255ods.1,2vspojenís§262ods.1CSP,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti vyhovel, a teda navrhovateľ mal úspech v 50 % časti, vznikol mu nárok na náhradu
trov konania voči povinnému v rozsahu 50 %.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol D. B. ako osoba,

proti ktorej návrh na neodkladné opatrenie smeruje, posúdiac obsah odvolania smerujúc svoje odvolanie
voči vyhovujúcemu výroku I. a súvisiacemu výroku III. o trovách konania, navrhujúc odvolaciemu súdu
jeho zrušenie, alternatívne zmenu a zamietnutie návrhu aj v tomto rozsahu, zároveň požadujúc, aby
mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania vzniknutých tak pred súdom prvej inštancie, ako aj
pred odvolacím súdom, a to v plnom rozsahu. Ťažiskovo namieta, že súd prvej inštancie pochybil, keď

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu vyhovel, keďže podľa jeho názoru neboli
splnené zákonné predpoklady opodstatňujúce takéto rozhodnutie, keď dokazovanie, ktoré je potrebné
za účelom zistenia skutkového stavu vykonať, presahuje limity konania o NO. Primárne poukazuje na
to, že navrhovateľ zakladá opodstatnenosť svojho návrhu na tvrdení o zásahoch do jeho vlastníckeho
práva spôsobom, že odvolateľ svojou činnosťou nad rámec vecného bremena, spočívajúceho v práve

prechodu a prejazdu, má porušovať práva navrhovateľa, avšak žiadnym spôsobom nekonkretizuje,
akým konkrétnym konaním by sa tohto mal odvolateľ dopúšťať. Tvrdenia navrhovateľa sú klamlivé
už len v tom, že by mal byť ohrozený jeho majetok v dôsledku neuzamknutia osadenej brány na
prechodovú cestu, keďže všetky stavby navrhovateľa a pozemky, na ktorých sa nachádzajú, sú riadne
ohradené a oplotené, niektoré aj niekoľkými bránami a plotmi, sú tiež snímané kamerovým systémom

a brána, ktorej zamykania sa domáha, sa nachádza na pozemku, kde nie sú žiadne stavby, ktorý
je situovaný a slúži výhradne na prejazd a prechod k ďalším pozemkom, nejedná sa teda reálne
o záhradu ani o pozemok, kde by mal navrhovateľ nejaké stavby, majetok či iné hnuteľné veci v jeho
vlastníctve, ktoré by vôbec mohli byť potenciálne ohrozené. Ide iba o cestu, na začiatku ktorej je
brána, naviac monitorovaná kamerou, čím je pod neustálou kontrolou a ochranou. V tomto smere

poukazuje na to, že monitorovanie zasahuje aj na miesta, ktoré sú za bránou, ktoré sú už verejné
priestranstvá, na ktorých sa bežne pohybujú iní ľudia, a teda odvolateľ považuje takéto monitorovanie
verejného priestranstva za nezákonné. Pokiaľ však ide o samotné zamykanie dotknutej brány, túto
nezamyká samotný navrhovateľ, ani ich brat H. B., a tiež ďalšie iné cudzie osoby, ktoré so súhlasom
navrhovateľa a brata H. B. na tento pozemok vstupujú, ktoré skutočnosti môže dosvedčiť niekoľko

svedkov. Nie je mu teda zrejmé, prečo by to mal byť práve on, ktorý by mal plniť funkciu vrátnika
a vždy aj po navrhovateľovi, či ich bratovi H. B., či iných osobách, ktoré prichádzajú na predmetný
pozemok so súhlasom navrhovateľa, či H. B., by mal bránu uzamykať. Odvolateľ nie je podľa svojho
tvrdenia spôsobilý ovplyvniť, či a kedy tieto osoby bránu nezatvoria alebo nezamknú, ktorú skutočnosť
navrhovateľ šikanózne zneužíva práve proti nemu, teda odvolateľovi a tvrdí, že to bol práve on, kto bránu

nezatvoril, či nezamkol. Naviac mu nie je zrejmé, prečo by mal zamykať bránu na prístupovej ceste,
keď je on prítomný na svojom pozemku, ku ktorému je brána vstupom o to viac, že týmto spôsobom je
znemožňovaný aj prístup k nemu ako k odvolateľovi pre prípady, ak by napríklad bolo potrebné privolanie
záchrannej služby či bezpečnostných zložiek pre neho. V princípe má za to, že postačuje, ak bránu
zatvorí, pokiaľ sa on však nachádza na svojom susediacom pozemku nevidí dôvod na jej zamykanie.

Samozrejme, keď z pozemku odchádza, či už cez deň alebo na noc, bránu vždy zamyká. Táto je v noci
zamknutá aj vtedy, ak on na svojom pozemku prespáva. Predmetné neodkladné opatrenie považuje za
neprimerane obmedzujúce, zaťažujúce, nerešpektujúce skutočný stav a princíp primeranosti. Napriek
tomuto jeho názoru za významné primárne považuje, že navrhovateľ neuvádza pravdu, keď tvrdí, žeodvolateľ bránu nezatvára, pretože on bránu zatvára vždy. Neurobí tak len vtedy, keď ide tzv. na otočku,
alebo na pár minút tam a späť, konkrétne po nákup do auta, čo bežne robí aj navrhovateľ, či H. B.. Nie
je normálne, keď otvorí bránu, prejde vyložiť nejaké veci a znova sa vráti pre ďalšie, aby na niekoľko

minút v takejto situácii bránu odomykal, znova zamykal, no tieto situácie zneužíva navrhovateľ k tomu,
že predkladá súdu takto skreslený videozáznam, ktorý nezachytáva reálny dej danej situácie v snahe
vystaviť ho výkonu rozhodnutia, či následkom nerešpektovania súdneho rozhodnutia, nehovoriac o tom,
že v takýchto situáciách ide doslova o minúty, kedy sa pri prenášaní príkladmo tovaru obratom vracia
a následne v konečnom dôsledku bránu zamyká. Popisuje situácie, kedy sa stane, že ide autom k sebe

dovnútra, otvorí si jedno krídlo brány, nakoľko druhé sa nedá zabezpečiť a už mu viackrát buchlo do
auta, príde, vyloží si veci v chate a hneď na to ide zatvoriť bránu, no keď sa vráti, už je táto situácia
monitorovaním zneužívaná práve na obdobné podnety k vyvolaniu konaní voči nemu, čo považuje za
absurdné, nesprávne a nezákonné. Poukazuje tiež na to, že H. B. zvnútra zamyká bránu tak pevne,
že obtočí reťaz okolo brány a odvolateľ, keď tadiaľ ide, nemôže to odomknúť, pretože to nejde, musí
preskakovať cez bránu, aby sa mohol dostať na svoj pozemok, na čo má viacerých svedkov a aj

fotografie, ktoré predkladá. Súd svoje rozhodnutie založil na nepravdivých a neoverených tvrdeniach
navrhovateľa, na videozáznamoch, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, alebo účelovo monitorujú situáciu
vytrhnutú z danej konkrétnej situácie. Ide o problematiku vzhľadom k vzťahom medzi účastníkmi, ktorú
je potrebné riešiť komplexne, teda zároveň, aby boli chránené aj jeho práva. Poukazuje na to, že
v zimnom období sa stáva, že zámok, ktorým je brána navrhovateľom opatrená, je zamrznutý a on si

vôbec nedokáže bránu otvoriť. Opakovane zdôrazňuje, že sa často, teda bežne stáva, že keď príde na
pozemok, brána je otvorená, nezamknutá, čo je nie jeho pričinením, a preto nevidí ako opodstatnené
a udržateľné, aby on tieto situácie, ktoré vznikli nie jeho zavinením, mal reparovať a naviac, aby tieto
boli účelovo voči nemu zneužívané. Je zrejmé, že obdobné rozhodnutia, ako aj správanie navrhovateľa,
ktorý popísané situácie zneužíva na podávanie trestných oznámení, napriek tomu, že to nebol reálne

odvolateľ, ktorý by bránu nezatvoril, či nezamkol, vníma voči sebe ako šikanózne. Rovnako navrhovateľ
nepreukázal,žebycezbránuvdôsledkunekonaniaodvolateľavstupovaliinéosoby,ktorétentospomína
v podanom návrhu, odvolateľ nevie či a kto kľúče od brány ešte má, či tieto nepoužívajú aj tretie
osoby (mimo oprávnených), a preto skutočnosť, že brána býva nezamknutá a otvorená, nemožno dať
na ťarchu odvolateľovi. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru nikdy takéto rozhodnutie v rámci konania

o neodkladnom opatrení nemal vydať, pretože si daná problematika vyžaduje vykonanie dokazovania
v rámci rozhodovania o veci samej, na čo tu priestor nebol vytvorený. Poukazuje tiež na to, že
navrhovateľ a tiež H. B. mu neustále znepríjemňujú život, bezdôvodne vyháňajú jeho návštevy s tým,
že u neho nemajú čo robiť, neustále vyvolávajú spory a hádky, ktoré často riešia príslušníci PZ, mnohé
končia na súde či správnom orgáne, pričom ide o nepodstatné a zbytočné spory, ako je to aj v prípade

požiadavky navrhovateľa na neodkladné opatrenie. Z uvedeného dôvodu preto ani nesúhlasí, aby bol
zaviazaný nahrádzať navrhovateľovi akékoľvek trovy konania. Je toho názoru, že súd prvej inštancie
mu znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva, nevykonal dostatočné dokazovanie, vec nesprávne
práve posúdil, nesprávne vyhodnotil naplnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
a jednoznačne zastáva názor, že je potrebné celú situáciu podrobiť riadnemu dokazovaniu v rámci

konania o veci samej, pokiaľ ho bude navrhovateľ iniciovať. Z obsahu jeho odvolania teda vyplýva, že
uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP.

5. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uvádza, že odvolateľ napriek prevzatiu
a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia naďalej ponecháva bránu nezamknutú, aj keď ju predtým on sám

odomkol, čo považuje za pohŕdanie súdom. Poukazuje na to, že dňa 31.01.2025 podal na OP Nové
Mesto nad Váhom trestné oznámenie na odvolateľa pre podozrenie zo spáchania protiprávneho činu
podľa § 348 TZ, a to marenia výkonu úradného rozhodnutia (rozhodnutia o NO) s tým, že k nemu
predkladal aj dôkazy, a to videozáznamy z dní 29., 30. a 31. 01.2025, ktoré sú súčasťou spisu vedeného
naprokuratúreapožaduje,abytietobolivyžiadanéaposudzovanéajvtomtokonaní.Poukazujenato,že

už v auguste 2024 boli ním podané voči odvolateľovi aj ďalšie trestné oznámenia, súčasťou ktorých boli
tiež videozáznamy. Prikladá aj v rámci odvolacieho konania ďalšie videozáznamy z februára 2025, ktoré
majú dokumentovať, že brána bola otvorená a ktoré podľa neho majú vyvracať klamstvá a výhovorky
produkované odvolateľom. Nesúhlasí s tvrdeniami odvolateľa, že je to on, ktorý mu znepríjemňuje život,
vyháňa mu bezdôvodne návštevy a podobne. Naopak, podľa jeho tvrdení práve odvolateľ toto robí jemu.

Považuje to tak za tvrdenia proti jeho tvrdeniam. Podstatou jeho podania, označujúc ho za žalobu, je
snaha o zastavenie dlhodobého porušovania zákonov a jeho práv a tiež náprava nezákonného stavu
páchaného odvolateľom voči nemu, keďže ide o ochranu jeho súkromného vlastníctva. Poukazuje na to,
že podľa § 126 ods. 1 OZ má ako vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho právaneoprávnene zasahuje. Dožaduje sa potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a zároveň žiada,
aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v zamietajúcej časti na jeho prospech zmenené tak, že bude
vyhovené aj jeho zostávajúcej časti návrhu na neodkladné opatrenie, ktorým žiadal, aby bol odvolateľ

povinný zdržať sa konania, ktorým by nedovoleným spôsobom manipuloval s hlavnou dvojkrídlovou
bránou, reťazou a zámkom, ktoré sú majetkom navrhovateľa. Zároveň požaduje plnú náhradu trov
konania.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej

„CSP“) po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
v napadnutých častiach vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok
prípustný (§ 357 písm. d/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1
CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a

dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej - vyhovujúcej časti (výrok
I.) za použ. § 388 CSP zmeniť, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady na jeho potvrdenie, ani
zrušenie a v napadnutej súvisiacej časti o trovách konania (výrok III.) za použ. § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušiť a vrátiť v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej - zamietajúcej časti (výrok II.)

nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola. Odvolací súd rozhodol
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario).

8. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa (nesprávne ho označujúc za žalobcu, i keď návrh na
nariadenie NO nebol sprevádzaný tiež žalobou vo veci samej) na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým sa tento domáhal uložiť D. B. povinnosť zdržať sa konania, ktorým by tento bránil, alebo
obmedzoval vlastnícke právo navrhovateľa na jeho pozemku – záhrade, a to parc. č. 4825/3 o výmere
198 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. D. C. E. tým, že by na tomto pozemku nechával
otvorenú hlavnú bránu a tým by znižoval a znehodnocoval ochranu majetku navrhovateľa zabezpečenú
novým oplotením, tiež mu uložiť zdržať sa konania, ktorým by nedovoleným spôsobom manipuloval s

hlavnou dvojkrídlovou bránou, reťazou a zámkom, ktoré sú majetkom navrhovateľa, ďalej povinnosť
zatvárať a zamykať hlavnú bránu na identifikovanom pozemku po každom jej otvorení a odomknutí D.
B., vyhovel čiastočne, a to výrokom I., ktorým odvolateľovi uložil povinnosť uzatvárať a uzamykať hlavnú
bránu na pozemku - záhrade navrhovateľa a to parcele č. 4825/3 o výmere 198 m2, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. C. D. C. E., po každom jej otvorení a odomknutí osobou povinnou, výrokom

II. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a v konečnom dôsledku
výrokom III. o trovách konania rozhodol tak, že D. B. uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy
konania v rozsahu 50 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom súdu prvej inštancie. Svoje rozhodnutie vo vyhovujúcej časti založil na závere, že sú splnené
zákonné podmienky na nariadenie NO, keď navrhovateľ podľa jeho názoru dostatočným spôsobom

osvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej čiastočnej úpravy pomerov, keď
ako vlastník predmetnej záhrady sa rozhodol svoje pozemky - záhrady a záhradné chaty chrániť pred
vstupmi cudzích osôb oplotením, uzatváraním a uzamykaním brány, pričom osoba povinná porušuje
jeho právo na ochranu vlastníctva nedodržiavaním povinnosti uzatvárať a uzamykať navrhovateľovu
bránu po každom jej otvorení a odomknutí, čím ohrozuje majetok navrhovateľa, keď osoba povinného

bola stotožnená navrhovateľom predloženými videozáznamami. Z odôvodnenia vyplýva, že súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní tak, ako to tvrdí v odvolaní D. B., vychádzal výlučne z tvrdení
a listinných dôkazov predložených navrhovateľom.

9. Odvolateľ ako osoba, proti ktorej návrh na nariadenie NO smeruje (nesprávne označovaný súdom

prvej inštancie ako žalovaný), odvolaním namieta správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých
súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, tiež porušenie práva na spravodlivý proces a v konečnom
dôsledku tiež nedostatočne zistený skutkový stav pre existenciu ďalších prostriedkov procesnej obrany,
ktoré doposiaľ neboli použité, uplatňujúc tak dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/,
f/, g/ a h/ CSP, ťažiskovo tvrdiac nesplnenie zákonných predpokladov na nariadenie NO ani v rozsahu

vyhovujúceho výroku I.10. Odvolací súd preskúmaním rozhodujúcich skutočností plynúcich z obsahu spisového materiálu,
vrátane pripojených listín a dôkazov, so zreteľom na námietky obsiahnuté v podanom odvolaní, tieto
vyhodnotil ako indikujúce k odlišnému, v prospech odvolateľa vyznievajúcemu rozhodnutiu.

11. V konkrétnostiach posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva a medzi účastníkmi
nie je sporné, že navrhovateľ je vlastníkom a spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností v záhradkárskej
oblasti G. v C. D. C. E.. Je výlučným vlastníkom chaty označenej súpisným číslom XXXX postavenej
na parcele č. 4825/4, drobných stavieb a zastavaných nádvorí, ktoré nehnuteľnosti podľa jeho tvrdenia

každý deň navštevuje a obýva. S manželkou D. B. je tiež spoluvlastníkom záhradnej chaty súpisné
č. XXXX postavenej na parcele č. 4824, priľahlej záhrady a zastavaných nádvorí. Ako vyplýva
z pripojenej katastrálnej mapy, pred týmito nehnuteľnosťami má navrhovateľ vo vlastníctve tiež parc.
č. 4825/3, ktorá vzhľadom k jej situovaniu aj podľa tvrdenia navrhovateľa (tiež odvolateľa) sa využíva
výlučne ako prístupová cesta k nehnuteľnostiam navrhovateľa, ako aj k nehnuteľnostiam ďalších
tretích osôb (tiež odvolateľa). Odvolateľ tvrdí a navrhovateľ to v reakcii na jeho tvrdenia nespochybnil,

že táto parcela, slúžiaca ako prístupová cesta je oddelená od chát vo vlastníctve navrhovateľa
a pozemkov, na ktorých tieto chaty s priľahlými pozemkami stoja viacnásobnými oploteniami snímanými
bezpečnostnými kamerami. Pozemok slúžiaci ako prístupová cesta bol podľa tvrdení samotného
navrhovateľa obnovením starého pletiva oplotený, vstup na tento bol opatrený dvojkrídlovou bránou
so zámkom a reťazou a navrhovateľ sa rozhodol, že sa táto brána tiež bude zamykať, po každom jej

otvorení, čo vyžaduje aj od odvolateľa, ktorého pozemok sa nachádza podľa vyjadrení oboch účastníkov
bezprostredne za touto bránou (vo vzdialenosti cca 3 m).

12. Vo vzťahu k pozemku slúžiacemu ako prístupová cesta (vo vlastníctve navrhovateľa) sú zapísané
ťarchy v podobe vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez túto parcelu v

prospech vlastníka parciel č. 4825/2, č. 4825/23 a č. 4825/22 (samotného navrhovateľa), tiež v prospech
odvolateľaavprospechvlastníkovparcielč.4825/6ač.4825/7,ktorýmisúH.B.aD.B.,čoznamená, že
okrem navrhovateľa ako vlastníka tohto pozemku, majú vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu
a prejazdu cez tento pozemok ďalšie 3 osoby. Po ukončení oplotenia a osadení brány navrhovateľ
na bránu vyvesil oznam, z ktorého vyplýva, že osoby oprávnené k vstupu na pozemok navrhovateľa

majú bránu pri každom vstupe, pri každom výstupe, pri každom vjazde a pri každom výjazde zatvárať
a následne aj uzamykať, preto osobám oprávneným z vecného bremena odovzdal kľúče a informoval
ich, aby bránu aj uzamykali. Tieto skutočnosti, vychádzajúc z podaní účastníkov, spornými nie sú.

13. Vstupná brána k prístupovému pozemku je snímaná kamerovým systémom a navrhovateľ predkladá

videozáznamy, na ktorých má byť odvolateľ, ktorý po prechode bránou túto následne nezamyká.
Samotný navrhovateľ tvrdí, že takéto videozáznamy z rôznych dní sú prílohou opakovaných trestných
oznámení, ktoré podáva orgánom činným v konaní na osobu odvolateľa, na základe ktorých prebiehajú
konania (v odvolacom konaní požaduje doplnenie dokazovania, vyžiadanie si týchto podkladov od
príslušných orgánov z rôznych konaní, poukazuje tiež na konania vedené z iných dôvodov, preukazuje

tiež, že opakovane podáva trestné oznámenie na odvolateľa pre nezamknutie brány aj po vydaní NO
súdom prvej inštancie). Tiež tvrdí, že v dôsledku nezamkýnania brány odvolateľom sa na pozemku
pohybujú rôzne jemu neznáme, cudzie osoby, ktoré potencionálne ohrozujú jeho majetok, ktoré svoje
tvrdenia však žiadnym spôsobom neosvedčuje.

14. Na strane druhej odvolateľ ako osoba potenciálne povinná z navrhovaného neodkladného opatrenia
tvrdí sťaženie a v určitých situáciách aj znemožnenie výkonu práva vecného bremena (v zimných
mesiacoch zamrznutie zámkov a reťazí, obtočenie brány reťazou spôsobom, ktorý nie je možné uvoľniť),
ktorého je nositeľom vo vzťahu k dotknutému pozemku ako dôsledku jednostrannej zmeny podmienok
výkonu tohto práva zo strany navrhovateľa prostredníctvom osadenia a uzamykania vstupnej brány

na prechodový pozemok (tiež inštalovanie reťaze), čo najmä v zimných mesiacoch má spôsobovať
sťaženie v niektorých prípadoch až nemožnosť odomknutia tejto brány a zamedzenie tak prístupu
odvolateľovi k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve s potenciálnym ohrozením jeho zdravia či majetku
v prípade, ak by bol potrebný prístup záchranných zložiek do jeho nehnuteľnosti, zároveň však
neguje tvrdenia navrhovateľa, že práve jeho nekonaním v podobe neuzamykania brány je pozemok

sprístupnený cudzím osobám, ktoré majú ohrozovať majetok navrhovateľa, keď jednak pozemok
tvorený prístupovou cestou je viacerými oploteniami oddelený bezpečne od stavieb navrhovateľa, ktoré
užíva, ktoré sú monitorované kamerovým systémom, a teda z hľadiska bezpečnosti tieto sú takto
dostatočne zabezpečené, tiež tvrdí, že môže viacerými svedkami preukázať, že sú to práve navrhovateľa jeho brat, ktorí opakovane bránu neuzamykajú, vedome tiež umožňujú prístup na tento pozemok
viacerým neznámym osobám a následne tento stav šikanózne využívajú na ťarchu navrhovateľa, keď
selektívnym vyhotovovaním záznamov z videokamery, keď tento prechádza bránou potom, čo ju našiel

odomknutú,dokumentujú,žejunáslednenezamkol,čizneužívajúprípady,keďksvojimnehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa blízko brány prenáša rôzne veci či nákupy, takže v rozpätí niekoľkých minút je
logické, že pri vracaní pre zostatok vecí opakovane bezprostredne bránu nezamyká, ale uzamkne ju až
potom, čo si prenesie všetky veci, ktoré na svoj pozemok prináša. Tvrdí, že toto konanie navrhovateľa,
v konkrétnosti tiež jeho postup, keď takéto situácie manipulatívne zneužíva na jeho ťarchu a opakovanie

podáva z týchto dôvodov na neho trestné oznámenia, vníma ako zneužívanie práv navrhovateľom
a šikanózny postup voči nemu, čo podľa jeho názoru nemôže požívať právnu ochranu. Zdôrazňuje tiež
potrebu zistenia skutočného stavu veci prostredníctvom vykonania dokazovania, keď tvrdí, že je celý
rad svedkov, ktorí môžu jeho ťažiskové tvrdenia preukázať.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z

nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

22. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávo zadržuje.

23. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, teda súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav
v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do
práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporné. Charakter neodkladného opatrenia
umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán, ani si
nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti

musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Z dikcie zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená
individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych
vzťahov medzi stranami je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa,ktorému je možné poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Predbežná ochrana nedôvodného
(neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia.
25. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, tiež

s prihliadnutím aj na skutočnosti uvádzané odvolateľom, zastáva názor, že navrhovateľ neosvedčil
v konkrétnostiach danej veci v potrebnom rozsahu existenciu zákonných predpokladov odôvodňujúcich
využitie požadovaného procesného inštitútu za účelom poskytnutia ochrany tvrdenému potencionálne
ohrozenému právu navrhovateľa.

26. Pravdou je, že z obsahu spisového materiálu vyplýva existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi,
majúceho pôvod v skutočnosti, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku, na ktorom viazne ťarcha
na prospech odvolateľa v podobe vecného bremena oprávňujúceho tohto k prechodu a prejazdu
k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, výkon ktorých vecných práv, nositeľom ktorých sú účastníci
konania, sa v praktickom živote zjavne ťažiskovo z dôvodu ich narušených vzájomných vzťahov (i
keď sa javí, že sú blízkymi príbuznými) dostal do kolízie a je zjavné, že určitú úpravu pomerov

týchto kolidujúcich práv situácia, i keď nie zjavne akútne bezprostredne, vyžaduje. Aktuálne však nie
je osvedčené, či navrhovateľom jednostranne vyžadované riešenie prostredníctvom ním navrhovanej
úpravy, ktorou sa dožaduje o.i. uloženia povinnosti odvolateľovi uzamykať, potom ako si ju odomkne,
vstupnú bránu na prechodový pozemok zohľadňuje v potrebnej miere tiež nerušený výkon práv
odvolateľa a či má tiež reálne pôvod v navrhovateľom popísanom stave. Okolnosti danej veci totiž

nasvedčujú v prospech záveru, že táto zjednodušená jednostranná úprava nie je spôsobilá v rozsahu,
ktorý by reálne konflikt výkonu ich práv riešil, pomery medzi nimi upraviť, keďže daná problematika
zjavne, vychádzajúc z tvrdení oboch účastníkov, subsumuje viacero otázok, zodpovedanie ktorých
nie je korektne ani spravodlivo možné bez vykonania dokazovania v rozsahu, ktorý presahuje limity
dokazovania štandardne prináležiaceho konaniu v rámci rozhodovania o navrhovanom neodkladnom

opatrení, potrebu ktorého si zjavne uvedomujú obaja účastníci, keďže v odvolacom konaní sa domáhajú
zistenia skutočného stavu veci, poukazujúc na existenciu dôkazov, ktoré sú podľa ich tvrdení spôsobilé
podporiť ich postoje, navrhovateľ v konkrétnosti odkazom na ďalšie z jeho podnetu vedené konania pred
orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré inicioval podávaním opakovaných oznámení na odvolateľa
o.i. v súvislosti s neuzamykaním brány, dokladajúc ich videozáznamami, ktoré majú podľa neho

preukazovať, že vstupnú bránu na pozemok odvolateľ neuzamkol po jej prechode (ktoré žiada pripojiť)
a odvolateľ odkazom na existenciu celého radu svedkov, ktorí podľa jeho tvrdenia majú preukázať
skutočnosti, od ktorých on odvodzuje nedôvodnosť požadovanej úpravy a zároveň znemožňovanie mu/
sťažovanie výkonu jeho práva vecného bremena navrhovateľom/jeho bratom.

27. Odvolací súd v nadväznosti na účastníkmi požadovaný rozsah dokazovania zdôrazňuje, že v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu vykonávať plnohodnotné dokazovanie,
ani vyhodnocovať všetky konkrétne zistenia, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia je len skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo
v danom prípade odvolací súd nemal v okolnostiach danej veci za preukázané. Inštitút neodkladného

opatrenia neslúži na to, aby prostredníctvom neho boli vyriešené sporné vzťahy strán a preto ani
samotné neodkladné opatrenie rozhodne neslúži na to, aby sa prostredníctvom neho prejudikovalo
rozhodnutie vo veci, vyžadujúce si vykonať dokazovanie presahujúce limity konania o neodkladnom
opatrení. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení vzhľadom na charakter tohto inštitútu, ktorým je rýchla a
účinná ochrana potenciálne ohrozeného práva, nepredpokladá teda vo svetle uvedeného na rozdiel od

rozhodovania vo veci samej plnohodnotné dokazovanie, vyžaduje len osvedčenie tvrdených skutočností
nariadenie neodkladného opatrenia opodstatňujúcich, k naplneniu čoho v okolnostiach posudzovanej
veci nedošlo.

28. Základným predpokladom využitia navrhovateľom požadovaného inštitútu v zmysle ním

formulovaného návrhu bolo osvedčiť nielen existenciu práva, jeho bezprostredné, v konkrétnosti
formulované ohrozenie, ale tiež osvedčiť, že inštitút NO je vhodným prostriedkom na riešenie
navrhovateľom nastolenej problematiky.

29. Navrhovateľ bezodkladnosť požadovanej úpravy pomerov medzi účastníkmi odvodzuje a zakladá

primárne na tvrdení o vzniku možnej ujmy na jeho strane, ku ktorej by mohlo dôjsť v dôsledku toho,
že odvolateľ neuzamyká vstupnú bránu na pozemok, mohli by sa tam potenciálne dostať cudzí ľudia
(resp. sa aj dostať mali), ktorí by mu mohli ujmu na jeho majetku spôsobiť. Nekonkretizuje však,
o aký typ ujmy by v danom prípade malo ísť, keď na strane druhej nepopiera tvrdenie odvolateľa,že chaty, ktoré obýva a pozemky, na ktorých tieto chaty stoja, sú od prístupovej cesty, na začiatku
ktorej je osadená vstupná brána, osobitne oddelené viacnásobným oplotením, ktoré je opatrené tiež
bezpečnostným kamerovým systémom. Neosvedčuje tiež ani v najmenšom svoje tvrdenia o tom, že

na jeho pozemku sa mali nachádzať cudzí ľudia ako dôsledok toho, že odvolateľ nemal uzamknúť
vstupnú bránu. Problematika tejto veci je navrhovateľom predostieraná zjavne zužujúco, smerujúc
ju len ku konaniu odvolateľa, ktorý, ako tvrdí navrhovateľ, nemá uzamykať vstupnú bránu po jej
odomknutí, ktorý záver však nemožno jednoznačne prijať ako osvedčený, keďže nemožno vylúčiť,
že ak by aj na kamerových záznamoch bolo zachytené nezamknutie brány odvolateľom v niektorých

dňoch, že nemôže ísť o situácie popísané odvolateľom, ktoré boli navodené či už navrhovateľom
alebo inými osobami, ktoré tam prichádzajú so súhlasom navrhovateľa, ktorí ako tvrdí na strane druhej
odvolateľ, bežne vstupnú bránu na pozemok nezamykajú a vytvárajú podmienky umožňujúce vstup aj
ďalším osobám na prístupový pozemok. Predpokladom posudzovania možných dôsledkov tvrdeného
nekonania odvolateľa (ak by aj o ňom neboli významnejšie pochybnosti) by však nevyhnutne bolo
vysporiadanie sa so skutočnosťami, v ktorých má pôvod vzniknutá situácia. Základnou otázkou totiž

vo vzťahu k danej problematike je, či navrhovateľ udržateľne mohol v kolízii s právom odvolateľa na
nerušený a plnohodnotný výkon vecného bremena jednostranne zmeniť dovtedy zaužívané podmienky
výkonu práva vecného bremena osadením brány a jej uzamykaním (tiež opatrením reťazou) tvoriacej
vstup na prechodový pozemok (tiež z hľadiska tvrdení odvolateľa o znemožnení tohto prístupu
v dôsledku prípadov pevného osadenia reťaze na bráne či zamŕzania uzamykacieho mechanizmu),

zároveň či možno od odvolateľa spravodlivo požadovať, aby takéto uzamykanie strpel so zreteľom
na jeho tvrdenia (pokiaľ by sa samozrejme preukázali) o znemožnení mu v dôsledku toho prístupu
na jeho pozemok s potencionálnym ohrozením jeho zdravia či majetku, ak by nastala potreba zásahu
záchranných, či bezpečnostných zložiek, teda aké limity nastavenia výkonu ich kolidujúcich práv by
bolo možné spravodlivo vzhľadom na konkrétnosti veci považovať za udržateľné. Opomenúť tiež by

nebolo možné tvrdenia odvolateľa, že prioritnou motiváciou navrhovateľa k iniciovaniu obdobných
konaní je šikanózny výkon práva smerujúci voči odvolateľovi na rôznych úrovniach, keď tento aj po
vydaní neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie v princípe pri opakovaných monitorovaniach
reťazí podávanie trestných oznámení na odvolateľa s tým, že tento nezamyká bránu, pri prítomnom
tvrdení odvolateľa o tom, že je to primárne navrhovateľ s jeho bratom, ktorí bránu neuzamykajú, že sú tu

ďalšie osoby, ktoré disponujú prístupom na tento pozemok, či v takýchto situáciách, ak by z dokazovania
vyplynuli, by bolo možné od odvolateľa spravodlivo požadovať, aby to bol práve on, ktorý by mal bránu
zamykať,ikeďbysamotnýnavrhovateľtentonímzavedenýspôsobzabezpečeniabránynedodržiaval,či
monitorované situácie prechodu odvolateľa cez dotknutú vstupnú bránu nie sú len selektívne využívané
v situáciách popísaných odvolateľom, ktoré v praktickom živote úplne bežne môžu vzniknúť (príkladmo

prenášanie vecí na jeho pozemok nachádzajúci sa cca 3 m od brány v nevyhnutnom krátkom časovom
rozsahu, či neuzamknutie brány niekým iným a pod.). Je teda zrejmé, že úprava pomerov v danej
situácii nezodpovedá účelu, pre ktorý je inštitút NO zavedený, keďže vyžaduje dokazovanie presahujúce
svojim rozsahom limity zodpovedajúce využitiu inštitútu neodkladného opatrenia, dokazovanie v rámci
ktorého nie je spôsobilé, vzhľadom na jeho rozsah, potrebné otázky zodpovedať. S poukazom na celý

radprotichodnýchtvrdení,priabsenciitakýchdôkazov,ktorébybolispôsobilévpotrebnejmiereosvedčiť
(bez významnejšej pochybnosti), že práve odvolateľ svojou nečinnosťou v podobe neuzamykania
brány na prechodový pozemok vystavuje navrhovateľov majetok bezprostrednému ohrozeniu, pri
potrebe zodpovedať celý rad súvisiacich otázok, podmieňujúcich rozhodnutie o rozsahu, či spôsobe
úpravy pomerov v danej situácii, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ nezvolil vhodný procesný

prostriedok na ochranu tvrdeného možného ohrozenia svojich práv, takýmto sa javí vhodne formulovaná
plnohodnotná žaloba, konanie o ktorej by subsumovalo tiež vykonanie potrebného dokazovania.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd so zreteľom na v tomto štádiu osvedčený
skutkový stav, subsumujúci nielen skutočnosti produkované navrhovateľom, ale tiež uvedené v odvolaní

osobou povinnou, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo vyhovujúcom
výroku zmeniť a návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tomto rozsahu pre
nesplnenie zákonných predpokladov na využitie tohto inštitútu zamietnuť za použitia § 388 CSP, keďže
neboli naplnené predpoklady pre jeho potvrdenie, či zrušenie. Požiadavka navrhovateľa obsiahnutá
vo vyjadrení k podanému odvolaniu, v zmysle ktorej tento žiada, aby bolo nad rámec potvrdenia výroku

I. tiež vyhovené jeho návrhu na nariadenie NO v zostávajúcej časti, v ktorej bol jeho návrh výrokom II.
zamietnutý, je nespôsobilá k odvolaciemu prieskumu a teda aj k zmene napadnutého rozhodnutia v tejto
časti, keďže výrok II. vyznievajúci v neprospech navrhovateľa nebol suspenzívnym účinkom odvolaniadotknutý (navrhovateľ voči nemu odvolanie v zákonom stanovenej lehote nepodal), dôsledkom čoho je
zamietnutie jeho návrhu v dotknutej časti právoplatným.

31. Keďže v tomto prípade ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie o nariadenie NO končí (keďže návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nesprevádzalo podanie žaloby vo veci samej) v súlade s ust. §
262 ods. 1, § 396 ods. 1, 2 CSP boli prítomné dôvody, pre ktoré odvolací súd sa musel zaoberať tiež
s otázkou trov konania a ich prípadnej náhrady samozrejme s prihliadnutím aj na podané odvolanie,
ktorým bola tiež náhrada trov konania dotknutá.

32. V okolnostiach danej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách konania založil na
konštatovaní, že pomer úspechu navrhovateľa a povinnej osoby bol 50:50, následkom čoho priznal
navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 50 % i keď jeho čistý úspech vo výsledku bol nulový (50
% - 50 %), pričom z odôvodnenia rozhodnutia nemožno ani v najmenšom zistiť, v akých úvahách, či
ustanoveniach právneho predpisu videl oporu pre takéto rozhodnutie, čo aj v prípade potvrdzujúceho

rozhodnutia odvolacieho súdu by nemohlo indikovať k záveru o jeho správnosti (v časti o náhrade trov
konania). Čiastočne zmeňujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu došlo však na prospech odvolateľa
k zmene pomeru jeho úspechu v konaní a jeho 100 % úspešnosť v princípe indikuje, vychádzajúc zo
zásady úspechu, ktorou je rozhodovanie o trovách ovládané, k priznaniu mu plného nároku na náhradu
trov konania (tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho - § 255 ods. 1 CSP). Odvolací súd však nemohol

opomenúť prítomné konkrétnosti posudzovanej veci, ktoré ho viedli tiež k zmeňujúcemu rozhodnutiu
odvolacieho súdu o návrhu na NO, vypovedajúce o vzájomne narušených vzťahoch medzi účastníkmi,
ktoré nemožno pripočítať v tomto štádiu výlučne len na ťarchu len jedného z nich (aktuálne nie sú k tomu
prítomné hodnoverné zistenia), ktoré následne aj participujú a vyvolávajú vznik kolíznych situácií, o.i.
aj takých, ktoré viedli k podaniu návrhu, čo indikuje k úvahe o možnosti pri rozhodovaní o náhrade

trov konania aplikovať ust. § 257 CSP (moderačné právo súdu), ktorou možnosťou sa však súd
prvej inštancie doposiaľ nezaoberal a otázku náhrady trov konania neposudzoval z hľadiska všetkých
aplikáciu ust. § 257 CSP ovplyvňujúcich aspektov, keďže za tieto nie je možné považovať len okolnosti
veci, bez zistenia, či na strane toho-ktorého účastníka nie je prítomný príkladmo tiež nepriaznivý sociálny
aspekt, spôsobilý takýto postup pozitívnym, či negatívnym spôsobom ovplyvniť, ktorými zisteniami však

odvolací súd v čase svojho rozhodnutia nedisponoval a účastníci ani doposiaľ nemali vytvorený priestor
sa k možnosti aplikácie ust. § 257 CSP vyjadriť.

33. Preto z dôvodu vytvorenia procesného priestoru na vyjadrenie svojho stanoviska/príp. predloženie/
doplnenie dôkazov k možnej aplikácii § 257 CSP zo strany oboch účastníkov, v záujme zachovania

dvojinštančnosti súdneho konania pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd
rozhodnutie v tejto časti (vo výroku III.) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a v tomto rozsahu vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

34. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude predovšetkým vytvoriť priestor všetkým

účastníkom produkovať tvrdenia a dôkazy, možné aplikovanie ust. § 257 CSP ovplyvňujúce (vyzvať
ich na prípadné predloženie/doplnenie dôkazov na ich tvrdenia v tomto smere), následne posúdiť
(ne)existenciu okolností umožňujúcich využitie tzv. moderačného práva podľa § 257 CSP so zreteľom
na všetky zákonné predpoklady jeho využitie ovplyvňujúce (vek, sociálny a zdravotný stav u všetkých
účastníkov konania, teda nielen navrhovateľa, ale aj odvolateľa, tiež okolnosti veci - postoj účastníkov,

dôvody vedúce k podaniu návrhu), vysporiadať sa so všetkými doposiaľ produkovanými námietkami
vyplývajúcimi z podaní účastníkov k tejto otázke (prípadne ďalšími, ktoré by boli produkované po vrátení
veci v tomto smere) a o náhrade trov konania opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie je súd prvej
inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v § 220 ods. 2 CSP.

35. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

36. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o nároku
na náhradu trov odvolacieho konania.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).