Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Cpr/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122466385
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:6122466385.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: LESY Slovenskej republiky,

štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne
zastúpeného JUDr. Eva Koščová, advokátka so sídlom Osloboditeľov 3, 066 01 Humenné IČO: 37 878
409, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený:
CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 857 416, o zaplatenie
3.798,32 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š.p.) sa svojou žalobou doručenou
súdu dňa 15.11.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 3.798,32 eur titulom
náhrady škody. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný bol na základe pracovnej zmluvy jeho
zamestnancom, pričom pracovný pomer skončil tým, že 01.04.2022 došlo k prechodu práv a povinností
z pracovnoprávnych vzťahov na Správu Národného parku D.. Slovenská inšpekcia životného prostredia
uložila právnemu predchodcovi žalobcu pokutu. Žalovaný porušil pracovné povinnosti vyplývajúce mu z
pracovnej zmluvy a pracovnej náplne tým, že v období jún - august 2021 pri ťažbe drevnej hmoty nariadil

realizovanie odvozu drevnej hmoty cez lesný dielec v 3. stupni ochrany bez súhlasu príslušného orgánu
ochranyprírody.Priamynadriadenýžalovanéhonedalsúhlasaaninenariadilvykonanieprác,vdôsledku
ktorých bola právnemu predchodcovi žalobcu uložená pokuta. Žalovaná suma nepresahuje sumu
rovnajúcu sa štvornásobku priemerného mesačného zárobku žalovaného pred porušením povinnosti.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 25.11.2022 platobný rozkaz, sp.zn. 36Up/1552/2022, ktorý
bol zrušený podaním odporu zo strany žalovaného, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť.

3. Žalovaný v odpore uviedol, že samotný právny predchodca žalobcu v liste z 29.09.2021 doručenom
správnemu orgánu neuznal túto škodu. Inšpekcia životného prostredia nariadila dňa 18.01.2022 ústne
pojednávanie, na ktorom právny predchodca žalobcu so závermi kontroly súhlasil. Žalovaný sa písomne
dňa 09.06.2022 vyjadril k vzniku škody, pričom uviedol, že nezodpovedá za vzniknutú škodu, pretože
on ju nespôsobil, konal na príkaz svojich nadriadených. Žalovaný dodal, že konal podľa záväzného
dokumentu vytvoreného a odsúhlaseného právnym predchodcom žalobcu, a tým je „Plán ťažby“. Právny

predchodca žalobcu mal plánovať ťažbu vedomý si predpisov týkajúcich sa ochrany biotopov, či ďalších
s tým spojených povinností a nie naplánovať ťažbu tak, že by mohlo dôjsť pri odvoze vyťaženej hmoty
k ohrozeniu zákonom chránených objektov spojených so životným prostredím. Ďalej uviedol, že jeho
úmysel, tak ako to má na zreteli § 179 Zákonníka práce, preukázaný nebol.4. Právny predchodca žalobcu v replike uviedol, že v pláne ťažby nebolo určené, že odvoz vyťaženej
drevnej hmoty sa má realizovať cez lesný dielec XXX. Pre približovanie vyťaženého dreva k odvoznému

miestu, lesný sklad E., existovala cesta rešpektujúca právne predpisy v oblasti ochrany prírody a
krajiny. K tomu, že žalovaný nebol prizvaný k jednaniu dňa 18.01.2022 uviedol, že zodpovednosť za
správny delikt je objektívna zodpovednosť. Správny orgán prejednal správny delikt iba so štatutárnym
zástupcom právneho predchodcu žalobcu bez toho, aby zisťoval, ktorý konkrétny zamestnanec sa
dopustil protiprávneho konania.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že k odvoznému miestu neexistovala žiadna cesta. A nie pravdou, že
on dal svojvoľne pokyn na približovanie dreva cez lesný dielec XXX bez súhlasu príslušného orgánu
ochrany prírody a krajiny.

6. Tunajší súd uznesením zo dňa 19.12.2023, č.k. 8Cpr/12/2013-97, rozhodol o zmene subjektu na

strane žalobcu z dôvodu zrušenia Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič, štátny podnik, bez likvidácie
a to zlúčením so žalobcom.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.03.2025 uviedol, že od 01.07.2021 nepracoval na pozícii lesníka,
a teda nemohlo dôjsť k porušeniu povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne pre pozíciu lesníka.

Žalovaný konal na základe plánu ťažby spracovaného právnym predchodcom žalobcu, zároveň podľa
technologického protokolu. Žalovaný mohol oprávnene vychádzať z toho, že potrebné súhlasy boli
zabezpečené už v procese prípravy plánu ťažby, najneskôr vo fáze technologickej prípravy pracoviska,
čo bolo v pracovnej náplni iných zamestnancov. Dodal, že nebol riešený zamestnávateľom za porušenie
pracovných povinností. Pokiaľ by mal súd za preukázanú zodpovednosť žalovaného poukázal na

to že škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ. Právny predchodca žalobcu nepodal
voči rozhodnutiu odvolanie, minimálne voči výšky pokuty. Zákon neustanovoval pre pokutu dolnú
hranicu. Žalovaný dodal, že takto vytvorený stav bol právnym predchodcom žalobcu akceptovaný ako
to vyplýva zo zistení inšpekcie životného prostredia, keďže bolo nariadené predmetný stav odstrániť.
Pokiaľ žalobca poukazuje na porušenie pracovných povinností zo strany žalovaného, ide v podstate o

všeobecné zodpovednosti a povinnosti, ktoré sú obsiahnuté rovnako aj v pracovnej náplni samostatný
technik ťažobnej činnosti a riaditeľ správy lesov. Žalovaný ďalej uviedol, že zaplatená pokuta je príjmom
štátneho rozpočtu a teda žiadna škoda nevznikla.

8. Žalobca na pojednávaní k tvrdeniu, že škoda nemohla vzniknúť, nakoľko došlo iba k presunutiu

financií v rámci štátu, uviedla, že žalobca jej štátnym podnikom, ktorý nie je rozpočtovou organizáciou
štátu a ani orgánu verejnej správy. Ďalej uviedol, že plán ťažby obsahuje údaje o lesnom dielci a
množstva drevnej hmoty, ktorá sa má ťažiť, pričom nie je v ňom uvedená cesta na približovanie dreva
a manipulačný sklad alebo odberné miesto, pretože to určuje lesník, ktorý riadi výrub. Pri vykonávaní
odvozu nebolo potrebné vykonávať také terénne úpravy, ktoré boli vykonané vlastnom dielca XXX. Čo

sa týka technologického protokolu, tento obsahuje pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej
práci a teda nie je to dokument vypracovaný ako záväzný pokyn na odvoz dreva.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a svedkov, listinami (pracovná zmluva na č.l. 11-12,
dohoda o zmeny pracovných podmienok, pracovná náplň na č.l. 14, rozhodnutie SIŽP na č.l. 15-20,

výpis z účtu na č.l. 21, výrobno-mzdový lístok na č.l. 22, vyjadrenie F. G. H. na č.l. 23, výzva na náhradu
škody s doručenkou na č.l. 24-25, rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na
č.l. 72, výpis z obchodného registra na č.l. 73-78, mapa z informačného systému lesného hospodárstva
apoľovníctvanač.l.102a117-119,stanoviskonač.l.107,plánťažbynač.l.120,kópiaadministratívneho
spisu SIŽP na čl. 130-180, smernica o riešení škodových udalostí, činnosti škodovej komisie na

č.l. 183-187, pracovné zmluvy, dohody o zmene pracovných podmienok, vymenovania a odvolania,
pracovné náplne na č.l. 188-217, zoznam delimitovaných zamestnancov na č.l. 235, odpoveď Správy
národného parku Poloniny na č.l. 257), ako aj ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil
tento skutkový stav:

10. Podľa Pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2020 uzavretej medzi Lesopoľnohospodárskym majetok
Ulič, štátny podnik, ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom, mal žalovaný vykonávať
prácu samostatného referenta pre lesnícku prevádzku s miestom výkonu práce Ústredie LPM Ulič, š.p.
a dátumom nástupu do práce 01.07.2020.11. Na základe Dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok z 26.10.2020 sa obsah pracovnej
zmluvy zmenil tak, že zamestnanec mal vykonávať prácu Lesník na B. X E. od 01.11.2020 s miestom

výkonu práce Správa lesov I.. Podľa pracovnej náplne funkcie bolo okrem iného povinnosťou lesníka
dodržiavať všeobecne záväzné predpisy a ekologické normy.

12. Na základe Dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok z 21.06.2021 žalovaný od
01.07.2021 vykonával prácu Správcu lesnej správy C. s miestom výkonu práce Lesná správa C..

13. Právny predchodca žalobcu v Stanovisku z 29.08.2021, ktoré bolo adresované Slovenskej inšpekcii
životného prostredia, uviedol, že nedošlo k rekonštrukcii a ani k výstavbe dvoch zvážnic. Uviedol že sa
vykonala údržba trvalej približovacej cesty, keďže v jarných mesiacoch 2021 došlo k podmytiu trvalej
približovacej cesty v dielci XXX a následnému zataraseniu a vybreženiu bezmenného pravostranného
prítoku C. potoka. LPM š.p. je správca drobného toku, ktorý vykonával preventívne opatrenia v rámci

ochrany pred povodňami v zmysle zák. č. 7/2010 Z.z. a zák. č. 364/2004 Z.z. a následnú sanáciu
drobného vodného toku, aby nedošlo k ďalšiemu poškodzovaniu území európskeho významu. Aby
dodržalzák.č.326/2005Z.z.,ktorýzakazujeviesťcesty,zvážniceapribližovacielinkykorytamidrobných
tokov v pozdĺžnom smere zvolil technológiu prechádzania cez bezmenný pravostranný prítok Zbojského
potoka v priečnom smere bez priepustu uložením surových kmeňov do drobného vodného toku, tým

zabránil vzniku hlbokých eróznych koľají a rýh. V nasledujúcich mesiacoch bude prebiehať ťažba iných
porastoch, z ktorých bude drevo gravitovať po dočasnej približovacej ceste cez porast XXX príčiny cez
drobný vodný tok cez porast XXX na lesný sklad.

14. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, rozhodnutím č.

3397500522/101/2022-4166/2022 zo dňa 08.02.2022 uložila právnemu predchodcovi žalobcu pokutu
za nedodržanie legislatívneho ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. zisteného kontrolou vykonanou dňa
21.09.2021 vo výške 4.000,- eur za to, že v období jún - august 2021 na území Národného parku D.
na Území európskeho významu J. vrchy, kde platí 3. stupeň ochrany a súčasne v Chránenom vtáčom
území J. vrchy vykonal:

- rekonštrukciu technologickej komunikácie o šírke od 3,4 – 8 m a dĺžke 68 m, vedenej cez lesný porast
H. XXX (parcela KN-C č. XXXX v k.ú. C.) na lesnom celku Lesy LPM C. bez súhlasu príslušného orgánu
ochrany prírody, ktorý sa vyžaduje podľa § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona
č. 543/2002 Z.z.
- terénne úpravy na ploche 110 m2, ktorými došlo k narušeniu pôdneho krytu a obnaženiu materskej

horninyvlesnomporasteč.XXX(parcelaKN-Cč.XXXXvk.ú.C.)naLVLesyC.bezsúhlasupríslušného
orgánu ochrany prírody, ktorý sa vyžaduje podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2022 Z.z.
-zmenustavumokradenaploche62m2-zasypanímpriečneapozdĺžneuloženejdrevnejhmotyvkoryte
bezmenného prítoku C. D. H. X-XX-XX-XXXX bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, ktorý
sa vyžaduje podľa § 6 ods. 5 zákona č. 543/2022 Z.z, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho

deliktu podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z.
V rozhodnutí správny orgán pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadal na priťažujúcu okolnosť
spočívajúcuvtom,žežalobcoviužpredrealizáciuťažbyvlesnomporasteč.331bolaznámaskutočnosť,
že v rámci technologickej prípravy pracoviska je nevyhnutná rekonštrukcia technologickej komunikácie,
ako aj terénne úpravy z dôvodu bezpečnosti pohybu približovacieho prostriedku v teréne a minimalizácie

škôd na ostávajúcich stromoch, na ktoré sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu ochrany prírody.

15. Z výpisu z účtu právneho predchodcu žalobcu, súd zistil, že uloženú pokutu zaplatil na účet
Slovenskej inšpekcie životného prostredia dňa 26.05.2022.

16. Právny predchodca žalobcu vo Výzve na náhradu škody zo dňa 09.06.2022 vyzval žalovaného na
náhradu vo výške 3.798,32 eur. Výzva bola žalovanému doručená dňa 13.06.2022.

17. Zo Zoznamu delimitovaných zamestnancov súd zistil, že žalovaný prestal byť zamestnancom
právneho predchodcu žalobcu k 31.03.2022, pričom práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov

prešli na preberajúceho zamestnávateľa - Správu národného parku D..

18. Z listinu Správy Národného parku D. z 04.02.2025 súd zistil, že JPRL č. 331, LHC C. sa nachádza
v 3. stupni ochrany prírody.19. F. G. H. vo vyjadrení z 27.07.2022 adresovanom právnemu predchodcovi žalobcu uviedol, že do
01.07.2021 vykonával funkciu riaditeľa Správy lesov I. a bol priamym nadriadeným žalovaného, ktorý v

tom čase vykonával funkciu lesníka. Do toho času žalovanému nedal žiadny súhlas a ani nariadenie na
vykonávanie prác, ktoré sú predmetom pokuty. Zároveň nemá vedomosť o tom, že by mu samostatný
technik pre ťažobnú činnosť takýto súhlas a nariadenie dal.

20. Na základe Rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR došlo k 01.01.2023

k zrušeniu Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič, štátny podnik, zlúčením so štátnym podnikom LESY
Slovenskej republiky.

21. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že do 30.06.2021 pracoval ako lesník a od 01.07.2021 ako vedúci
lesnej správy. Na starosti mal lesnícky úvod XX E.. V júni 2021 zabezpečoval približovanie dreva z dielca
XXX a časť porastu prevážal cez porast XXX, resp. dal na to pokyn. V doklade o povolení ťažby nebolo

uvedené kadiaľ nemá ísť pri zvážaní dreva. Je tam uvedený objem a plocha, na ktorej sa má ťažiť.
Približovanie dreva teda realizoval tak, ako to bolo zaužívané v minulosti. Mal vedomosť o tom, že dielec
XXX sa nachádza v 3. stupni ochrany. Nariadil zasypanie prítoku C. potoka. Pomocou ťažkej techniky
realizoval aj údržbu približovacej cesty v dielci XXX, ktorá má slúžiť na priblíženie dreva z dielca XXX.
Táto cesta tam existuje už 60 rokov. V rámci dielca XXX boli k dispozícii dve cesty, no približovanie cez

dielec XXX si vyžadoval reliéf terénu.

22. Z výsluchu svedka, G. H., súd zistil, že do konca júna 2021 pracoval ako riaditeľ Správy lesov
I.. Uviedol, že 17.06.2020 podpísal súhlas s ťažbou 400 m3 dreva, ktorý odovzdal lesníkovi, v
tom čase žalovanému. Lesník vypracuje technický protokol, ktorý sa odovzdáva na lesnú správu. V

technologickom protokole je uvedené miesto, teda dielec, kde sa vykonáva ťažba, kto tú ťažbu vykoná,
členovia pracovnej skupiny, stupeň ochrany, metóda, aká sa použije pri ťažbe, a ďalšie špecifické
poznámky. Súčasťou protokolu je aj mapka, na ktorej by mal byť zaznačený smer približovania dreva
na odvozné miesto. V prípade ťažby v chránenom území je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody.
Taktiež na výstavbu zvážnic je potrebný súhlas tohto orgánu. Nespomenul si na to, či videl technologický

protokol, pričom dodal, že to má na starosti ťažobný technik. Od 01.07.2021 bol vedúci lesnej správy
žalovaný. Kadiaľ sa bude zvážať drevo rozhoduje lesník na mieste samom, ktorý má k dispozícii mapu,
avšak nie všetky cesty sú v nej zakreslené. Žalovanému príkaz na rekonštrukciu cesty v dielci XXX nedal
a nedal ani na súhlas na zasypanie prítoku potoka.

23. Z výsluchu svedka, G. H., súd zistil, že rozhodnom období pracoval ako ťažobný technik na Lesnej
správe I.. Počnúc 01.07.2021 došlo k reorganizácii, kedy vznikla Lesná správa I. a Lesná správa C.,
a teda od uvedeného dátumu nemal dosah na vykonávanie ťažby v rámci Lesnej správy C.. Vedúci
lesného odboru – lesník vypracováva technologický protokol, v ktorom sú opísané terénne podmienky,
je uvedený nákres, na ktorom je zaznačený smer približovania dreva na odvozné miesto. Technologický

protokol vypracovaný žalovaným pred začatím ťažby nevidel a od 01.07.2021 už ani nebol oprávnený
kontrolovať túto ťažbu. Kontrola ťažby sa mala vykonať do mesiaca po jej ukončení. V súvislosti s ťažbou
vdielciXXXriešilsožalovanýmajťažbuvdielciXXX,pričommupovedal,ževtejtoťažbenevidíproblém,
čo sa týka približovania po existujúcich približovacích cestách. Cesta, po ktorej približoval drevo v tom
čase neexistovala, pričom dodal, že existujú aj dočasné približovacie linky, po ktorých sa dá zvážať, ak

to prírodné podmienky dovoľujú, pričom tieto nemusia byť zakreslené na mape. Žalovaný sa ho nepýtal,
či môže zvážať z dielec XXX.

24. Z výsluchu svedka, G. G., súd zistil, že v lete 2021 bol vedúcim oddelenia výruby štátneho podniku.
Uviedol, že v dielci XXX sa nachádzali dve približovacie cesty, pričom sa tam nachádzala aj dočasná

približovacia cesta, ktorá prechádzala cez mokraď európskeho významu a nebola zakreslená na mape.
Zákon dovoľuje prechádzať cez vodný tok. V súčasnosti tá cesta, cez ktorú došlo k zváženiu dreva, je
už zakreslená. Dopočul sa, že došlo k zosuvu pôdy v dielci XXX a zo strany žalovaného došlo len k
oprave cesty.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd vec takto právne posúdil:

26. Podľa § 179 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

27. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

28.Podľa§186ods.2Zákonníkapráce,náhradaškodyspôsobenáznedbanlivosti,ktorúzamestnávateľ

požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak
bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných
látok.

29. Podľa § 187 ods. 1 Zákonníka práce, ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ,
zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

30. Podľa § 187 ods. 2 Zákonníka práce, ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko
zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

31. Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu
škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

32. Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so

zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

33. Podľa § 191 ods. 4 Zákonníka práce, požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej
úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať

so zástupcami zamestnancov.

34. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia čiastky 3.798,32 eur a to z titulu zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.

35. Pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené všetky predpoklady, medzi ktoré patrí
protiprávnyúkon,vznikškody,príčinnásúvislosťmedziporušenímpovinnostiavznikomškody,zavinenie
zamestnanca, existencia pracovného pomeru.

36. Prerokovanie náhrady škody so zamestnancom a so zástupcami zamestnancov nemá charakter

procesnoprávne podmienky, ktorej nedostatok bráni uplatneniu nároku v súdnom konaní. (V 2/1967)

37. Obmedzenie zodpovednosti zamestnanca dochádza v prípade, keď škodu spôsobilo viac
zamestnancov.Akzamestnávateľovizodpovedajúzaškoduviacerízamestnanci,každýznichjepovinný
nahradiť pomernú časť škody v priamej závislosti od miery svojho zavinenia.

38. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca uhradil pokutu vo výške 4.000
eur, ktorá mu bola uložená rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia za nedodržanie
legislatívnehoustanoveniazákonač.543/2020Z.z.atovobdobíjún–august2021naúzemíNárodného
parku D., na území európskeho významu J. K. a súčasne v chránenom vtáčom území J. vrchy, vykonal

rekonštrukciu technologickej komunikácie lesnej cesty 3L traktorovej o šírke 3,8 až 8 metrov, o dĺžke
68 metrov, vedenej cez lesný porast XXX bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, ktorý
sa vyžaduje, ďalej terénne úpravy na ploche 110 m2, ktorými došlo k narušeniu pôvodného krytu a
obnaženiu materskej horniny v lesnom poraste XXX bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody,
ktorý sa vyžaduje a zmenu stavu mokrade na ploche 62 m2 zasypaním priečne a pozdĺžne uloženej

drevnej hmoty v koryte bezmenného prítoku z blízkeho potoka, bez súhlasu príslušného orgánu ochrany
prírody, ktorý sa vyžaduje.39. Taktiež bolo preukázané, že pokyn na vykonanie všetkých popísaných činností vydal samotný
žalovanýatovčase,keďbolzamestnancomžalobcu,resp.jehoprávnehopredchodcuvofunkciilesníka.
Potvrdil to aj žalovaný v samotnej výpovedi žalovaného. Z tohto dôvodu nie je relevantná námietka

žalovaného že od 01.07.2021 už nepracoval na tejto pozícii.

40. Z rozhodnutia správneho orgánu však nevyplýva, že za porušenie povinností právneho predchodcu
žalobcu zodpovedá žalovaný. Žalovaný vykonával činnosti, ktoré a priori nie sú zakázané, ak bol pre
tieto činnosti udelený súhlas príslušného orgánu ochrany prírody (§ 6, 13, 14 zák. č. 543/2002 Z.z.).

41. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu nezabezpečil predchádzajúci súhlas
príslušného orgánu ochrany prírody pred realizáciou vyššie uvedených činností. Podľa pracovnej náplne
žalovaného mal on ako lesník okrem iného aj povinnosť navrhovať žiadosti o súhlasy a výnimky zo
zákona o ochrane prírody a krajiny v súvislosti s výkonom lesohospodárskych činností a tieto následne
realizovať. Zároveň však povinnosť pripravovať žiadosti o súhlasy a výnimky podľa zákona o ochrane

prírody a krajiny patrila do kompetencie technika ťažobnej činnosti, ktorým v rozhodnom čase bol G.
H.. V rámci pracovnej náplne riaditeľa správy lesov, ktorým v rozhodnom čase bol F. G. H., bola tiež
povinnosť predkladať žiadosti o súhlasy a výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny.

42. Aj keď si podľa názoru súdu žalovaný mal pred ťažbou overiť, že na jej realizáciu disponuje

všetkými potrebnými povoleniami a súhlasmi, za technologickú prípravu pracoviska bol zodpovedný
predovšetkým samostatný technik ťažobnej činnosti.

43. Žalobca nepredložil súdu technologický protokol, na ktorom malo byť podľa výpovede svedkov (H.
L. H.) zaznačený smer približovania dreva, a z ktorého by sa dalo zistiť, či žalovaný postupoval v rozpore

s ním.

44. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola
preukázaná priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného, a preto súd žalobu
zamietol.

45. Ak by aj súd teoreticky vychádzal z predpokladu o existencii zodpovednosti žalovaného, je potrebné
poukázať na delenú zodpovednosť ďalších zamestnancov právneho predchodcu žalobcu, a to riaditeľa
lesnej správy a samostatného ťažobného technika, ktorý mal skontrolovať technologický protokol, ktorý
mal vypracovať a predložiť žalovaný. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je to, že žalobca nepodal voči

rozhodnutiu správneho orgánu opravný prostriedok, čo mohlo mať vplyv tak sa samotné uloženie
sankcie, ale aj na výšku uloženej pokuty, a preto v tomto prípade by bolo možné hovoriť aj o delenej
zodpovednosti samotného zamestnávateľa na vzniku škody.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, tak že v plnom rozsahu úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.