Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-30Cb/29/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203572
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janovicová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1112203572.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: British Classics

s.r.o., Jaroslavova 3397/8, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 883 189, zastúpeného Advokátska
kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232,
proti žalovanému: Tatra-Leasing, s.r.o., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 31 326 552,
zastúpenému Advokátska kancelária Rieglová & Kadáková s.r.o., Bajkalská 5/A, 831 04 Bratislava, IČO:
51 330 091, o zaplatenie istiny 7.008,28 eura s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie istiny
14.506,46 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 14.506,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
20 % ročne zo sumy 14.506,46 eur od 13.02.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Konanie o vzájomnej žalobe v časti príslušenstva z istiny 3.015,06 eura z a s t a v u j e .

IV. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 03.02.2012 proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 7.008,28 eura s príslušenstvom z titulu vrátenia zaplatenej akontácie a nákladov za
predmet leasingu vrátane úrokov z omeškania, a to na základe leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.07.2011. Predmetom leasingu bolo motorové vozidlo
AUDI A6 AVANT ALLROAD, číslo karosérie: B vo vlastníctve žalovaného, ktoré bolo dňa 07.11.2011
zaistené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave III z dôvodu podozrenia, že súvisí
so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jeho zaistenie je potrebné na zistenie skutkového

stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo na rozhodnutie orgánu v
konaní o priestupku s tým, že do dňa podanej žaloby predmetné vozidlo nebolo vydané žalobcovi alebo
žalovanému späť. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca od 07.11.2011 nemohol motorové vozidlo užívať
v súlade s leasingovou zmluvou a žalovaný trval na platení leasingových splátok a odmietol žalobcovi
zabezpečiť náhradné motorové vozidlo, žalobca listom zo dňa 09.12.2011 odstúpil od zmluvy pre jej
podstatné porušenie, v dôsledku ktorého došlo ku zmareniu účelu zmluvy a v odstúpení žiadal o vrátenie
akontácie vo výške 7.790,81 eura v lehote 30 dní odo dňa doručenia odstúpenia žalovanému. Žalobca

žalobou uplatnil nárok na vrátenie poskytnutého plnenia predstavujúceho zálohu na nájom (akontáciu)
v sume 7.790,81 eura, zníženého o prvé mesačné nájomné v sume 578,08 eura, o prvé mesačné
havarijné poistenie v sume 176,71 eura a o prvé mesačné poistenie povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v sume 27,74 eura, t.j. žalobca sadomáhal vrátenia sumy 7.008,28 eura. Z listu žalovaného zo dňa 16.12.2011, adresovaného žalobcovi
„Odpoveď na Odstúpenie od zmluvy z 09.12.2011“, vyplýva, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému
preukázateľne známe 16.12.2011 a nasledujúcim dňom začala žalovanému plynúť žalobcom poskytnutá

lehota 30 dní na vrátenie časti zálohy na nájomné, ktorá márne uplynula dňa 15.01.2012, v dôsledku
čoho je podľa žalobcu žalovaný v omeškaní s vrátením časti zálohy na nájomné od 16.01.2012.

2. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal s tým, že odpoveďou zo dňa 16.12.2011 oznámil
žalobcovi, že neakceptuje právny úkon žalobcu - jednostranné odstúpenie od leasingovej zmluvy, keďže

podľa jeho názoru nedošlo k podstatnému porušeniu leasingovej zmluvy a táto tak zostáva naďalej
platná a účinná. Keďže zo strany žalobcu nedošlo k uhradeniu dvoch leasingových splátok splatných
13.11.2011a13.12.2011,žalovanývýpoveďouzodňa19.12.2011,doručenoužalobcovidňa05.01.2012,
dňom jej doručenia vypovedal leasingovú zmluvu z dôvodu podľa čl. 11 bod 11.2 písm. a) Všeobecných
zmluvných podmienok leasingu (ďalej len „VZP“), čím došlo k zániku leasingovej zmluvy v zmysle bodu
11.2.1 VZP a žalovanému vznikol nárok na úhradu pohľadávky voči žalobcovi vo výške 17.521,52 eura

tvorenej položkami špecifikovanými žalovaným s odkazom na jednotlivé ustanovenia VZP. Žalovaný
nárok na zaplatenie sumy 17.521,52 eura spolu s úrokmi z omeškania v sadzbe 20 % p.a. zo sumy
17.521,52 eura od 13.02.2012 (7. deň po doručení výzvy na úhradu) do zaplatenia uplatnil voči žalobcovi
vzájomnou žalobou uplatnenou v rámci vyjadrenia k žalobe zo dňa 05.03.2012, doručeného súdu prvej
inštancie dňa 06.03.2012, ktorým navrhol zamietnutie žaloby o zaplatenie 7.008,28 eura a domáhal sa

voči žalobcovi zaplatenia istiny 17.521,52 eura s príslušenstvom. Podaním zo dňa 15.10.2015 žalovaný
špecifikoval vzájomnou žalobou uplatnený nárok v celkovej sume 14.506,46 eura pozostávajúcej z
nesplateného kapitálu v sume 9.148,45 eura, z neuhradenej splátky v sume 782,53 eura splatnej
13.11.2011, z neuhradenej splátky v sume 782,53 eura splatnej dňa 13.12.2011, z poplatku za zaslanie
upomienkyvsume3,98eura,zozmluvnejpokutyzaneuhradeniesplátkyvsume99,58eura,zpoistného

v sume 204,45 eura, z nákladov s predčasným ukončením - servis, prevoz vozidla v sume 356,46 eura, z
nákladov s predčasným ukončením - znalecký posudok v sume 54,- eur a z odvedenia podielu z výnosu
z repredaja v sume 3.074,48 eura. Žalovaný vo vzťahu k vzájomnej žalobe požiadal súd, aby konanie
v časti 3.015,06 eura zastavil podľa § 96 OSP na základe čiastočného späťvzatia a zároveň požiadal o
pripustenie zmeny petitu vzájomnej žaloby tak, že suma istiny je 14.506,46 eura.

3. V priebehu konania na pojednávaní dňa 21.09.2015 súd prvej inštancie uznesením za účasti
účastníkov konanie v časti zastavil a pripustil zmenu časti petitu návrhu žalovaného v znení: „(I.) Súd
konanie v časti zaplatenia dlžnej sumy 3.015,06 eur voči žalobcovi zastavuje. (II.) Žalobca je povinný
zaplatiťžalovanémusumu14.506,46eurasúrokomzomeškaniavovýške20%zdlžnejsumy14.506,46

eura od 13.02.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania ako budú vyčíslené právnym zástupcom
žalovaného, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

4. Súdprvejinštancievprejednávanejvecirozhodol(vporadíprvým)rozsudkomč.k.30Cb/29/2012-144
z 30.11.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 30Cb/29/2012-182 z 02.10.2019, ktorým prvým

výrokom návrh žalobcu o zaplatenie 7.008,28 eura zamietol v celom rozsahu, druhým výrokom zaviazal
žalobcu na povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 11.431,98 eura s úrokom z omeškania vo výške 20 %
ročne zo sumy 11.431,98 eura od 13.02.2012 do zaplatenia, tretím výrokom návrh žalovaného vo zvyšku
3.074,48 eura zamietol a štvrtým výrokom rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne osobitným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu.

6. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozhodol uznesením sp. zn. 1Cob/32/2020 z

24.03.2022 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie
dňa 21.09.2015 žalovaný po začatí pojednávania vzal vzájomnú žalobu čiastočne späť, a to v časti
nároku na zaplatenie istiny 3.015,06 eura s tým, že v ďalšom konaní sa žalovaný voči žalobcovi domáha
vzájomnou žalobou zaplatenia istiny 14.506,46 eura s úrokom z omeškania vo výške 20 % z dlžnej

sumy 14.506,46 eura od 13.02.2012 do zaplatenia, t. j. z uvedeného je zrejmé, že čiastočné späťvzatie
vzájomnej žaloby sa netýkalo len istiny vo výške 3.015,06 eura, ale aj k nej prislúchajúceho úroku z
omeškania. Súd prvej inštancie na predmetnom pojednávaní dňa 21.09.2015 vyhlásil uznesenie, ktorým
konanie v časti zaplatenia dlžnej sumy 3.015,06 eura voči žalobcovi zastavil a pripustil zmenu petituvzájomnej žaloby vo vyššie uvedenom znení (č. l. 106 súdneho spisu). V zápisnici o pojednávaní je
uvedené, že súd prvej inštancie vyhotoví písomné uznesenie, ktoré bude predložené účastníkom na
najbližšom pojednávaní, ktoré sa podľa obsahu spisu uskutočnilo dňa 16.10.2015, avšak súčasťou spisu

nie je a až do vyhlásenia napadnutého rozsudku ani nebolo žiadne písomné vyhotovenie uznesenia
vyhláseného súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 21.09.2015, pričom súčasne bolo
potrebnézostranyodvolaciehosúduuviesť,ževtomtovyhlásenomuzneseníabsentovalorozhodnutieo
zastavení vzájomnej žaloby v časti nesporne späťvzatej časti úroku z omeškania vo výške 20 % ročne zo
sumy 3.015,06 eura od 13.02.2012 do zaplatenia. Napadnutým rozsudkom vyhláseným na pojednávaní

konanom dňa 30.11.2015 súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobe žalobcu rozhodol tak, že zamietol
žalobu žalobcu o zaplatenie 7.008,28 eura v celom rozsahu (vo výroku absentuje výslovné uvedenie
zamietnutia žaloby aj v časti uplatňovaného príslušenstva predstavujúceho úrok z omeškania) a vo
vzťahu k vzájomnej žalobe rozhodol tak, že zaviazal žalobcu na povinnosť zaplatiť žalovanému istinu
11.431,98 eura s úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne zo sumy 11.431,98 eura od 13.02.2012 do
zaplateniaasúčasnevzájomnúžalobužalovanéhovozvyšku3.074,48eurazamietol,t.j.ajprizamietnutí

vzájomnej žaloby v časti istiny 3.074,48 eura absentuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o úroku z
omeškania prislúchajúcom k tejto časti žalovaným uplatňovanej istiny. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti bol odvolací súd nútený konštatovať vady procesných podmienok, na ktoré v zmysle § 380
ods. 2 CSP musel prihliadnuť, aj keď neboli žiadnou stranou sporu napadnuté odvolaním, a to konkrétne
vady vecných procesných podmienok, ktoré zakladajú vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie nerozhodol o žalobe a ani o vzájomnej žalobe spôsobom
súladným so znením § 96 ods. 1 v spojení s § 97 ods. 3 OSP a § 152 ods. 2 veta prvá OSP. Na
uvedené procesné vady bol súd prvej inštancie upozornený listom Krajského súdu v Bratislave ako
odvolacieho súdu zo dňa 16.11.2017 pod č. k. 1Cob/77/2016-173, ktorým odvolací súd vrátil spis súdu
prvej inštancie bez rozhodnutia o odvolaní a v ktorom tiež vytkol súdu prvej inštancie nevyhotovenie a

nedoručenie uznesenia vyhláseného na pojednávaní dňa 21.09.2015 a v dôsledku toho neexistenciu
právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie o čiastočnom zastavení konania o vzájomnej žalobe a o
pripustení zmeny vzájomnej žaloby. Následne súd prvej inštancie písomne vyhotovil uznesenie zo dňa
21.09.2015 pod č. k. 30Cb/29/2012-174, ktorého výroková časť však nie je súladná so znením výrokovej
časti uznesenia vyhláseného na pojednávaní konanom dňa 21.09.2015, keďže súd prvej inštancie v

rozpore s vyhláseným znením uznesenia preformuloval v písomnom vyhotovení jeho obsah - vo výroku
I. zastavil konanie o vzájomnom návrhu žalovaného aj v časti príslušenstva z istiny 3.015,06 eura a vo
výroku II. doplnil slovo „ročne“, čo predstavuje zjavný rozpor s dikciou ustanovenia § 237 ods. 1 CSP
a v nadväznosti na čo je odvolací súd nútený ustáliť záver o závažnom procesnom pochybení súdu
prvej inštancie.

6.1. Odvolací súd dospel tiež k záveru o nedostatočnom vysporiadaní sa so skutočnosťami podstatnými
pre rozhodnutie vo veci samej a o opodstatnenosti odvolania žalobcu v časti, ktorou namietal
nedostatočnéodôvodneniezáverusúduprvejinštancieoabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonužalobcu
predstavujúceho odstúpenie od predmetnej leasingovej zmluvy listom žalobcu zo dňa 09.12.2011. Súd
prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal v zásade len zo skutočnosti, že zmluvný

vzťah bol medzi stranami sporu založený inominátnou zmluvou, ktorej obsah definuje vzájomné práva a
povinnosti zmluvných strán a v podstate len v tomto kontexte súd prvej inštancie hodnotil jednostranné
právne úkony zmluvných strán, a to odstúpenie žalobcu a výpoveď žalovaného. V napadnutom
rozhodnutí úplne absentujú úvahy, z ktorých by bolo zistiteľné, akým spôsobom sa súd prvej inštancie
vysporiadal s predmetným odstúpením žalobcu od leasingovej zmluvy v kontexte hmotnoprávnej úpravy

obsiahnutej v § 344 Obchodného zákonníka v spojení s § 356 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka
a ako v tejto súvislosti súd prvej inštancie zistil a vyhodnotil skutkový stav a aké následne v tomto
smere ustálil právne závery. V odôvodnení napadnutého rozsudku síce súd prvej inštancie odcitoval
ustanovenia § 356 ods. 1, ods. 2, § 344, § 345 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, avšak bez toho,
aby sa následne prípadnou aplikáciou alebo neaplikáciou týchto ustanovení na daný prípad zaoberal a

aby svoje skutkové a právne závery v tomto smere riadne a náležitým spôsobom odôvodnil, v dôsledku
čoho bol odvolací súd nútený ustáliť záver aj o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktorý nedáva
žiadne odpovede na otázky majúce podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej a týkajúce sa
okolností a dôvodov odstúpenia žalobcu od predmetnej leasingovej zmluvy. Odvolací súd v nadväznosti
na vyššie uvedené zdôraznil, že v tomto smere nemožno za dostatočné a náležité odôvodnenie záveru

súdu prvej inštancie považovať len strohý odkaz súdu prvej inštancie na charakter leasingovej zmluvy
ako inominátnej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a na judikatúru Najvyššieho súdu
Českej republiky bez bližšieho zdôvodnenia jej aplikácie na daný konkrétny prípad, ale naopak je podľa
názoruodvolaciehosúdunevyhnutnépredmetnýjednostrannýprávnyúkonžalobcudôslednevyhodnotiťaj z pohľadu zákonných dôvodov odstúpenia od zmluvy v zmysle platnej a účinnej hmotnoprávnej úpravy
s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Odvolací súd ako nepreskúmateľný a súčasne aj
vecnenesprávnyvyhodnotilizáversúduprvejinštancietýkajúcisapriznaniaúrokuzomeškaniazosumy

11.431,98 eura od dátumu 13.02.2012, ktorý súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zdôvodnil tak,
že„deňomeškaniaurčilžalovanýakodeňvydaniauzneseniakonajúcimsúdomvtejtoprávnejvecipodľa
§ 114 ods. 2 OSP a lehotu do zaplatenia“. Predmetný záver súdu prvej inštancie je jednak v rozpore s
tvrdením žalovaného obsiahnutým v podaní, ktorého súčasťou bola predmetná vzájomná žaloba (č.l. 32
súdneho spisu) a jednak v napadnutom rozsudku absentuje uvedenie dôvodov, na základe ktorých súd

prvej inštancie považoval vydanie uznesenia zo dňa 13.02.2012 pod č. k. 30Cb/29/2012-27, ktorým súd
prvej inštancie uložil žalovanému pod následkom vydania rozsudku pre zmeškanie povinnosť písomne
sa vyjadriť k žalobe žalobcu, za rozhodujúci moment pre ustálenie omeškania žalobcu v súvislosti s
nárokomuplatnenýmzostranyžalovanéhovzájomnoužalobou,pričomodhliadnucodvyššieuvedeného
by takýto postup nezodpovedal ani princípom elementárnej logiky, nakoľko predmetným uznesením
bola procesná povinnosť uložená žalovanému, v prospech ktorého bol úrok z omeškania v konečnom

dôsledku súdom prvej inštancie priznaný. Vyššie konštatovaná nelogickosť a zmätočnosť odôvodnenia
napadnutého rozsudku nemajúca oporu v tvrdeniach žalovaného a ani v obsahu spisu jednoznačne
zakladá dôvodnosť konštatácie odvolacieho súdu o nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení
záverov súdu prvej inštancie premietnutých do výrokovej časti odvolaním dotknutého rozsudku.
6.2. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne

vec prejednať procesným postupom súladným s príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo
veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový a právny stav s tým, že povinnosťou súdu prvej
inštancie bude rozhodnúť o celom predmete konania vyplývajúcom tak zo žaloby žalobcu, ako aj zo
vzájomnej žaloby žalovaného a súčasne bude povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne sa zaoberať
a vysporiadať s argumentáciou oboch strán sporu týkajúcou sa podstatných otázok súvisiacich s

jednostrannými právnymi úkonmi zmluvných strán a s nárokmi z nich vyplývajúcimi z pohľadu platnej
a účinnej hmotnoprávnej úpravy, a to komplexne tak, aby nové rozhodnutie vo veci poskytlo stranám
sporu náležité a presvedčivé odpovede na všetky podstatné otázky súvisiace s meritom veci, ktoré tvoria
zásadnú časť ich argumentácie.

7. Súd prvej inštancie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu vykonal vo veci dokazovanie
oboznámením sa so všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a to leasingovou zmluvou č. XXXXXXXX
uzatvorenou medzi sporovými stranami 14.07.2011, ktorej obsahom sú všeobecné podmienky
finančného leasingu hnuteľných predmetov, kúpnou zmluvou k predmetu leasingu zo 14.07.2011,
protokolom o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu, potvrdením Okresného riaditeľstva PZ v

Bratislave III o zaistení veci - predmetu leasingu zo 07.11.2011, oznámením žalobcu o zaistení predmetu
leasingu z 30.11.2011 a odpoveďou žalovaného naň zo 07.12.2011, odstúpením žalobcu od leasingovej
zmluvy z 09.12.2011 spolu s podacím lístkom, odpoveďou žalovaného na odstúpenie od zmluvy zo
16.12.2011 spolu s doručenkou, predpisom platenia splátok, splátkovým kalendárom z 21.07.2011,
výpoveďou leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX z 19.12.2011 s doručenkou, kartou partnera, výzvou na

úhradu pohľadávky z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX po výpovedi s prílohou č.
1 z 02.02.2012 (č. l. 68) s doručenkou (č. l. 223), predpisom poistného z dôvodu predčasného ukončenia
poistnej zmluvy z 26.01.2012, znaleckým posudkom č. 33/2014 z 11.03.2014, zákazkovým listom a
hotovostnou faktúrou z 20.02.2014, faktúrou z 27.02.2014, výpisom z debetného účtu zo 04.03.2014,
dohodou o urovnaní spolu s výpisom s debetného účtu, kúpnou zmluvou č. 11110590 z 02.04.2014,

technickým preukazom k predmetu leasingu, odborným posudkom o kontrole originality vozidla, ako i
ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca a žalovaný uzavreli 14.07.2011 leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
motorové vozidlo AUDI A6 AVANT ALLROAD, číslo karosérie: B vo vlastníctve žalovaného, ktoré

bolo dňa 07.11.2011 zaistené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave III z dôvodu
podozrenia, že súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jeho zaistenie je potrebné na
zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo na
rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku s tým, že do dňa podanej žaloby predmetné vozidlo nebolo
vydané žalobcovi alebo žalovanému späť. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca od 07.11.2011 nemohol

motorové vozidlo užívať v súlade s leasingovou zmluvou a žalovaný trval na platení leasingových splátok
a odmietol žalobcovi zabezpečiť náhradné motorové vozidlo, žalobca listom zo dňa 09.12.2011 odstúpil
od zmluvy pre jej tvrdené podstatné porušenie, v dôsledku ktorého malo dôjsť ku zmareniu účelu zmluvy;v odstúpení žiadal o vrátenie akontácie vo výške 7.790,81 eura v lehote 30 dní odo dňa doručenia
odstúpenia žalovanému.
8.1. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal s tým, že odpoveďou zo dňa 16.12.2011 oznámil

žalobcovi, že neakceptuje právny úkon žalobcu - jednostranné odstúpenie od leasingovej zmluvy,
pretože podľa jeho názoru nedošlo k podstatnému porušeniu leasingovej zmluvy. Keďže zo strany
žalobcu nedošlo k uhradeniu dvoch leasingových splátok splatných 13.11.2011 a 13.12.2011, žalovaný
výpoveďou zo dňa 19.12.2011, doručenou žalobcovi dňa 05.01.2012, dňom jej doručenia vypovedal
leasingovú zmluvu z dôvodu podľa čl. 11 bod 11.2 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok leasingu

(ďalej len „VZP“). Žalovaný nárok na zaplatenie sumy 17.521,52 eura spolu s úrokmi z omeškania v
sadzbe 20 % p. a. zo sumy 17.521,52 eura od 13.02.2012 (7. deň po doručení výzvy na úhradu) do
zaplatenia uplatnil voči žalobcovi vzájomnou žalobou uplatnenou v rámci vyjadrenia k žalobe zo dňa
05.03.2012, doručeného súdu prvej inštancie dňa 06.03.2012, ktorým navrhol zamietnutie žaloby o
zaplatenie 7.008,28 eura a domáhal sa voči žalobcovi zaplatenia istiny 17.521,52 eura s príslušenstvom.
8.2. Podaním zo dňa 13.10.2015 žalovaný špecifikoval vzájomnou žalobou uplatnený nárok v celkovej

sume 14.506,46 eura pozostávajúcej z nesplateného kapitálu v sume 9.148,45 eura, z neuhradenej
splátky v sume 782,53 eura splatnej 13.11.2011, z neuhradenej splátky v sume 782,53 eura splatnej dňa
13.12.2011, z poplatku za zaslanie upomienky v sume 3,98 eura, zo zmluvnej pokuty za neuhradenie
splátky v sume 99,58 eura, z poistného v sume 204,45 eura, z nákladov s predčasným ukončením -
servis, prevoz vozidla v sume 356,46 eura, z nákladov s predčasným ukončením - znalecký posudok v

sume 54,- eur a z odvedenia podielu z výnosu z repredaja v sume 3.074,48 eura. Žalovaný vo vzťahu k
vzájomnej žalobe požiadal súd, aby konanie v časti 3.015,06 eura zastavil podľa § 96 OSP na základe
čiastočného späťvzatia a zároveň požiadal o pripustenie zmeny petitu vzájomnej žaloby tak, že suma
istiny je 14.506,46 eura.

9. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.
9.1. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.
9.2. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.
9.3. Podľa § 356 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý

bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela,
môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť.
9.4. Podľa § 356 ods. 2 Obchodného zákonníka za zmenu okolností podľa odseku 1 sa nepovažuje
zmena majetkových pomerov niektorej strany a zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.
9.5. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj

záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.
9.6. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení,
je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva

iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
9.7. Podľa § 96 ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.
9.8. Podľa § 97 ods. 1 OSP odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i
vzájomným návrhom.
9.9. Podľa § 97 ods. 3 OSP na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie
konania, jeho zmene a späťvzatí.

9.10. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu
ohrozeného alebo porušeného práva.
9.11. Podľa § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
9.12. Podľa § 147 ods. 3 CSP na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.9.13. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
9.14. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Výrokom č. III tohto rozsudku súd konanie o vzájomnej žalobe v časti príslušenstva z istiny
3.015,06 eura zastavil s poukazom na skutočnosť, že súd písomne vyhotovil uznesenie zo dňa
21.09.2015 pod č. k. 30Cb/29/2012-174, ktorého výroková časť nie je súladná so znením výrokovej
časti uznesenia vyhláseného na pojednávaní konanom dňa 21.09.2015, keďže v rozpore s vyhláseným

znením uznesenia preformuloval v písomnom vyhotovení jeho obsah - vo výroku I. zastavil konanie o
vzájomnom návrhu žalovaného aj v časti príslušenstva z istiny 3.015,06 eura.
10.1. V súvislosti s preformulovaním písomného vyhotovenia uznesenia č. k. 30Cb/29/2012-174 zo
dňa 21.09.2015 v jeho výroku II., do ktorého súd doplnil slovo „ročne“, súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 378/2013 z 10. júla 2013, ktoré bolo publikované v
Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 64/2013, a v zmysle ktorého:

Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že by sa zmenený žalobný návrh
(petit) po súhlase súdu so zmenou odpútal (osamostatnil) od príslušného procesného úkonu (prejavu
vôle) navrhovateľa (žalobcu) a nanovo sa substantivizoval vo výroku uznesenia pripúšťajúceho zmenu.
Po pripustení zmeny návrhu (petitu) konajúci súd aj naďalej zostáva viazaný len zmeneným návrhom
(žalobou) v takej podobe, ako ho procesne predniesol žalobca svojím procesným úkonom (prejavom

vôle), nie v tej podobe, v akej ho súd (podľa okolností nesprávne alebo mylne) reprodukoval v uznesení,
ktorým zmenu návrhu pripustil.

11. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný ako leasingová spoločnosť v postavení kupujúceho
uzatvoril dňa 14.07.2011 Kúpnu zmluvu č. XXXXXXXX podľa ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného

zákonníka („ďalej aj Kúpna zmluva“) s predávajúcim: J. A., Doležalova 3417/3, 821 04 Bratislava, r.č.
XXXXXX/XXXX (ďalej aj „predávajúci“ alebo „dodávateľ“), na základe ktorej žalovaný kúpil vozidlo:
AUDI A6 AVANT ALLROAD, VIN: B (ďalej aj „vozidlo“ alebo „predmet leasingu“) za dohodnutú
kúpnu cenu 25.500 €, a to za účelom poskytnutia finančného leasingu žalobcovi ako konečnému
užívateľovi - prijímateľovi leasingu. Účastníkom Kúpnej zmluvy bol aj žalobca ako konečný užívateľ -

prijímateľ leasingu. Predmet leasingu a jeho dodávateľa si vybral sám žalobca a žalovaný na základe
žiadosti žalobcu predmet leasingu prefinancoval, t. j. odkúpil od predávajúceho za účelom poskytnutia
finančného leasingu na vozidlo žalobcovi.

12. Dňa 14.07.2011 žalovaný ako poskytovateľ leasingu a žalobca ako prijímateľ leasingu zároveň

uzatvorili Leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bol finančný leasing vozidla (ďalej aj
„Leasingová zmluva“).

13. V čl. VII. Kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že vlastnícke právo k vozidlu žalovaný ako
kupujúci nadobúda jeho dodaním a nebezpečenstvo škody na vozidle prechádza na žalobcu ako

konečného užívateľa prevzatím vozidla. V čl. V. Kúpnej zmluvy žalovaný ako kupujúci splnomocnil
žalobcu ako konečného užívateľa na prevzatie vozidla od predávajúceho. Žalobca prevzal predmet
leasingu - vozidlo od dodávateľa dňa 14.07.2011 v zmysle Protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu
leasingu. Pri kúpe vozidla žalobca predložil žalovanému Osvedčenie o evidencii vozidla, v ktorom bol
predávajúci zapísaný ako vlastník vozidla, ako aj Odborný posudok o kontrole originality vozidla č.

SKA XXXXXX zo dňa 23.02.2011, v ktorom je potvrdený súlad VIN čísla v technickom preukaze (OEV)
a skutočného VIN čísla nachádzajúceho sa na ráme vozidla. Z daných dokladov nevyplývala nijaká
blokácia, prípadné pátranie po vozidle, resp. právna vada vozidla. Pri kúpe vozidla žalovaný nemal
žiadnu pochybnosť o vlastníckom práve predávajúceho k vozidlu a bol presvedčený, že vlastníkom
vozidla je predávajúci. Samotný žalobca uviedol vo vyjadrení zo dňa 08.10.2015, ako aj na pojednávaní

dňa 21.09.2015, že vozidlo prešlo troma testami kontroly originality, a teda vozidlo bolo v poriadku a
nevykazovalo žiadne právne vady.

14. Kúpna zmluva bola zmluvnými stranami uzatvorená podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.
V čl. IX. Kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že vzťah z tejto zmluvy sa riadi ustanoveniami

Obchodného zákonníka v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, a teda ide o obchodno-záväzkový
vzťah. Podľa ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v
prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal
vlastníckeprávonadobudnúť,vedel,žepredávajúciniejevlastníkomaženiejeanioprávnenýstovaromnakladať za účelom jeho predaja. S poukazom na ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka, keďže
žalovaný bol pri nadobúdaní vlastníckeho práva k vozidlu dobromyseľný (v konaní nebol preukázaný
opak, pozn.), nadobudol vlastnícke právo k vozidlu jeho dodaním dňa 14.07.2011, a to aj v prípade, že

predávajúci nebol vlastníkom predávaného vozidla.
14.1. Pokiaľ ide o spornosť vlastníctva k vozidlu, táto bola iba v rámci trestného konania medzi
žalovaným a spoločnosťou LeasePlan Česká republika, s.r.o., Praha 13, Bucharova 1423, 15800 Česká
republika, IČO: 63671069 („spol. LeasePlan Česká republika, s.r.o.“), ktorá si taktiež v trestnom konaní
uplatnila vlastnícke právo k vozidlu. V čase odstúpenia od Leasingovej zmluvy žalobcom však nebola

známa spornosť vlastníctva k vozidlu medzi žalovaným a spol. LeasePlan Česká republika, s.r.o.; v tom
čase bola známa len skutočnosť, že vozidlo bol zadržané políciou z dôvodu podozrenia, že súvisí so
spáchaním trestného činu alebo priestupku, čo vyplýva aj z odstúpenia žalobcu od Leasingovej zmluvy
z 09.12.2011, žaloby žalobcu a vzájomnej žaloby žalovaného. Spor o vlastníctvo k vozidlu v rámci
trestného konania vyriešili žalovaný a spol. LeasePlan Česká republika, s.r.o. z dôvodu hospodárnosti
tak, že v marci 2013 uzatvorili Dohodu o urovnaní, v ktorej spol. LeasePlan Česká republika, s.r.o. uznala

výlučné vlastnícke právo žalovaného k vozidlu. K uzatvoreniu Dohody o urovnaní došlo až potom, ako
žalovaný predčasne ukončil Leasingovú zmluvu výpoveďou z dôvodu omeškania žalobcu so zaplatením
leasingových splátok.

15. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že žalovaný platne nadobudol vlastnícke právo na základe

Kúpnej zmluvy a bol výlučným vlastníkom vozidla v čase uzavretia Leasingovej zmluvy, aj v čase
odstúpenia žalobcu od Leasingovej zmluvy, a to až do predaja vozidla tretej osobe (spol. VAMAS Plus
s.r.o.) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.04.2014, ktorú žalovaný uzavrel až potom, ako predčasne
ukončil Leasingovú zmluvu výpoveďou z dôvodu omeškania žalobcu s platením leasingových splátok.
Účel Leasingovej zmluvy preto nemohol byť zmarený z dôvodu, že žalovaný sa nestal, resp. nebol

vlastníkom predmetu leasingu a nemohol tak na žalobcu previesť vlastnícke právo k predmetu leasingu.

16. Žalovaný si riadne splnil svoje povinnosti z Leasingovej zmluvy tým, že vozidlo na žiadosť
žalobcu prefinancoval, t. j. kúpil za účelom poskytnutia leasingu žalobcovi a zabezpečil odovzdanie
vozidla predávajúcim priamo žalobcovi ako prijímateľovi leasingu, čím žalobcovi umožnil trvalé

užívanie predmetu leasingu. Predmet leasingu a jeho dodávateľa si vybral sám žalobca. Povinnosťou
žalovaného bolo prefinancovanie žalobcom zvoleného vozidla formou leasingu. Vychádzajúc z
charakteru finančného leasingu a ustanovení Leasingovej zmluvy, akékoľvek škody, vady, ako aj škody
spojené s prevádzkou predmetu leasingu znáša v zmysle Leasingovej zmluvy žalobca (čl. III. bod 6.5.
Leasingovej zmluvy).

17. K uvedenému súd poukazuje najmä na nasledovné ustanovenia čl. III. Leasingovej zmluvy
(Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu hnuteľných predmetov), v zmysle ktorých podľa:
bodu 1.2. Účelom leasingovej zmluvy je umožniť za úhradu trvalé užívanie určitej veci alebo súboru
vecí vo vlastníctve leasingovej spoločnosti (poskytovateľ leasingu) právnickou alebo fyzickou osobou

(prijímateľ leasingu) s tým, že nebezpečenstvo škôd na predmete leasingu a škôd spojených s jeho
prevádzkou nesie prijímateľ leasingu, a že predmet leasingu má prejsť po riadnom ukončení leasingovej
zmluvy do vlastníctva prijímateľa leasingu;
bodu 3.1. Navrhovateľ - budúci prijímateľ leasingu je svojím návrhom na uzavretie leasingovej
zmluvy viazaný 90 dní od okamihu jeho podpisu a doručenia poskytovateľovi leasingu. Navrhovateľ

(budúci prijímateľ leasingu) zodpovedá poskytovateľovi leasingu za akékoľvek škody, ktoré vzniknú
poskytovateľovi v súvislosti s uzavretím, trvaním alebo ukončením/zánikom obstarávacej zmluvy z
akéhokoľvek dôvodu a zároveň znáša nebezpečenstvo škody na predmete leasingu po celú dobu, po
ktorú má v držbe predmet leasingu;
bodu 6.2. Zmluvné strany sa dohodli, že nebezpečenstvo škody na veci a nebezpečenstvo škody

spojené s prevádzkovaním predmetu leasingu prechádza na prijímateľa leasingu najneskôr dňom
prevzatia predmetu leasingu. Poškodenie predmetu leasingu ani nemožnosť užívať predmet leasingu
po dobu trvania leasingu nezbavuje prijímateľa leasingu povinnosti platiť riadne a včas dohodnuté
leasingové splátky;
bodu 6.5. Výskyt akýchkoľvek vád predmetu leasingu je rizikom prijímateľa leasingu.

18. V tejto súvislosti súd poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/209/2014
zo dňa 03.02.2015, v ktorom sa uvádza: „Žalobca nemohol odstúpiť od leasingovej zmluvy v zmysle
§ 356 Obchodného zákonníka, pretože základný účel po jej uzavretí nebol zmarený. Žalovaný si splnilpovinnosť zakúpiť predmet leasingu od dodávateľa a poskytnúť ho do užívania žalobcovi. Žalovaný
nenesiezodpovednosťzato,čosastanespredmetomleasingupotom,akosadostaldispozíciežalobcu,
a ani nemožnosť užívania predmetu leasingu počas celej doby nezbavuje žalobcu povinnosti platiť

leasingové splátky. V žiadnom prípade nedošlo k zmareniu základného účelu zmluvy, ktorým treba
rozumieť taký účel, dosiahnutie ktorého bolo jediným dôvodom na uzavretie zmluvy. Pri finančnom
leasingu je základným účelom leasingovej zmluvy poskytnutie finančného plnenia, ktorú povinnosť si
leasingovýprenajímateľsplnilanatejtoskutočnostisaanipouzavretíleasingovejzmluvyničnezmenilo.“

19. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo 1127/2006 z 28.05.2008
povinnosť vydať vozidlo polícii nemožno pokladať za skutočnosť, na základe ktorej sa plnenie z
leasingovej zmluvy stalo (dodatočne) nemožným, pretože žalobkyňa ako leasingový prenajímateľ svoju
povinnosť zo zmluvy o leasingu splnil obstaraním a odovzdaním predmetu leasingu žalovanej, ktorá
nesie podľa leasingovej zmluvy riziká z užívania veci. Žalovaná je preto povinná platiť leasingové splátky
po dobu trvania leasingu.

20. Podľa názoru súdu sú obe rozhodnutia uvedené v bodoch 18 a 19 tohto rozsudku plne aplikovateľné
na rozhodovaný prípad, a preto z ich záverov vychádzal. Žalovaný nijako neporušil Leasingovú zmluvu,
naopak svoje povinnosti si z nej riadne splnil. Žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť a riziko za odňatie
predmetu leasingu žalobcovi Políciou SR. Účelom Leasingovej zmluvy nie je priebežné zabezpečovanie

možnosti žalobcu fyzicky vozidlo užívať počas doby trvania leasingu a ani niesť riziká spojené s jeho
užívaním. Odobratím vozidla Políciou SR nedošlo k porušeniu žiadnej zmluvnej povinnosti žalovaného
a ani k zmareniu účelu Leasingovej zmluvy a žalobca bol povinný aj po dobu držania vozidla Políciou
SR platiť dohodnuté leasingové splátky.

21. K námietke žalobcu, že žalovaný mal odstúpiť od Kúpnej zmluvy v rámci preventívnej povinnosti
podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že odstúpenie od Kúpnej zmluvy bolo
právom, a nie povinnosťou žalovaného; naviac vlastnícke právo k vozidlu žalovaný nadobudol platne
a po prípadnom odstúpení od Kúpnej zmluvy by žalovaný ani nemohol vydať poskytnuté plnenie, t. j.
predávajúcemuvrátiťvozidlo(keďževozidlobolozaistenépolíciou)anemoholbytedaodpredávajúceho

žiadať vrátenie zaplatenej kúpnej ceny.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca nebol oprávnený odstúpiť od Leasingovej zmluvy a jeho
odstúpenie od Leasingovej zmluvy z 09.12.2011 je absolútne neplatným právnym úkonom. Leasingová
zmluva bola platne ukončená až výpoveďou žalovaného zo dňa 19.12.2011, doručenou žalobcovi dňa

05.01.2012, z dôvodu omeškania žalobcu so zaplatením leasingových splátok v súlade s ustanovením
čl. III bodu 11.2. písm. a) Leasingovej zmluvy. V zmysle ustanovenia čl. III. bod 6.2. Leasingovej zmluvy
bol žalobca povinný naďalej platiť dohodnuté leasingové splátky aj v prípade nemožnosti užívania
predmetu leasingu z dôvodu jeho zaistenia políciou. Podľa ustanovenia bodu 11.5 čl. III Leasingovej
zmluvy v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy sa zaplatené leasingové plátky nevracajú.

Nároky žalovaného ako poskytovateľa leasingu voči žalobcovi ako prijímateľovi leasingu z predčasného
ukončenialeasingovejzmluvysastalisplatnýmimomentompredčasnéhoukončenialeasingovejzmluvy,
t. j. v danom prípade dňom doručenia výpovede 05.01.2012. Žalovaný vyzval žalobcu výzvou na úhradu
pohľadávky z predčasne ukončenej Leasingovej zmluvy zo dňa 02.02.2012 v celkovej výške 17.521,52
eur („Výzva“) v lehote 7 dní od doručenia, následne z dôvodu predaja predmetu leasingu poníženej

na sumu 14.506,46 eur pozostávajúcu z nárokov bližšie špecifikovaných v podaní žalovaného zo dňa
13.10.2015 (porov. bod 8.2 tohto rozsudku).

23. S poukazom na dôvody uvedené vyššie súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok I);
vzájomnej žalobe žalovaného naopak vyhovel, t. j. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu

14.506,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne zo sumy 14.506,46 eur od 13.02.2012
do zaplatenia (výrok II), a to v zmysle ustanovenia bodu 12.1. čl. III - VZP Leasingovej zmluvy a čl.
III (VZP) bod 14.3. Leasingovej zmluvy, podľa ktorého písomnosti doručované poštou sa považujú za
doručené tretí deň po ich odoslaní (porov. č. l. 223 spisu - zásielka bola uložená na pošte 09.02.2012).

24. Súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(m. m. IV. ÚS 115/03 , III. ÚS 60/04 ), t.j. všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. III. ÚS 209/04 , IV. ÚS 112/05 ).

25. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa súd

stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. IV. ÚS
252/04), ani právo na to, aby bola pred všeobecným súdom úspešná (porov. I. ÚS 50/04), a ani
právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom a dožadovať sa ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov súdom (porov. I. ÚS 98/97).

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením §

262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
všetkých trov konania v rozsahu 100 %.
26.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).