Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013553
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123013553.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovaného: W. M., nar.

XX.XX.XXXX, hlásený trvalý pobyt T. E., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 28. júna 2024

r o z h o d o l :

Obžalovaný
W. M., nar. X. I. XXXX v G.,
hlásený trvalý pobyt T. E.,
adresa na doručovanie O. XX/X, E.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

9. októbra 2022 v čase o 17:11 hod. po predchádzajúcom požití psychoaktívnych látok viedol ako vodič
osobné motorové vozidlo značky Š. J., evidenčné číslo G., v T. E. na ulici K., kde bol príslušníkmi
Obvodného oddelenia Policajného zboru E. zastavený, kontrolovaný a taktiež podrobený v čase o
17:15 hod. prístrojom AlcoQuant 6020 plus dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu

s negatívnym výsledkom, následne sa na výzvu príslušníkov Policajného zboru, či nie je ovplyvnený
inou návykovou látkou, dobrovoľne podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením biologického
materiálu 9. októbra 2022 o 18:15 hod. vo Fakultnej nemocnici Trnava s pozitívnym výsledkom v krvi
na metamfetamín v koncentrácii 396,32 ng/ml krvného séra a amfetamín v koncentrácii 76,66 ng/ml
krvného séra, a teda v čase vedenia osobného motorového vozidla bol obžalovaný výrazne ovplyvnený
účinkom psychoaktívnej látky metamfetamín a z medicínskeho hľadiska bol nespôsobilý bezpečne a
spoľahlivo viesť a ovládať osobné motorové vozidlo,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosti, pri ktorej
mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa§289ods.1Trestnéhozákonaspoužitím§36písm.l)Trestnéhozákona,§37písm.m)Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona ukladá obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá každého druhu na dobu 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 289 ods. 2 Trestného poriadku vyhradzuje rozhodnutie o ochrannom liečení verejnému
zasadnutiu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na tunajší súd 7. decembra 2023 obžalobu na

obžalovaného W. M. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní 28. júna 2024 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na všetky otázky položené

súdom podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku
odpovedal „áno“. Prokurátorka a obhajca zaujali stanovisko, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.
Súd vyhlásenie obžalovaného prijal a vyhlásil, že dokazovanie sa nevykoná v rozsahu v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku a vykoná sa dokazovanie potrebné na rozhodnutie o treste.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu svedka H. Š. z prípravného konania (č. l. 17
a 18) a podstatnej časti listinných dôkazov - odpisu registra trestov (č. l. 112), odpovede na lustráciu v
rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 113-117), odpovede na lustráciu v databáze
súdov (č. l. 118-120), odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č.
l. 121-130) a pracovného posudku (č. l. 111).

Svedok H. Š. 13. novembra 2023 vypovedal, že pracuje ako policajt a minulý rok v októbri vykonával
hliadkovú službu s jeho kolegyňou. Stáli na pevnom stanovisku v T. E., kde spozorovali vozidlo značky
Š. J., o ktorom vedel, že vodičom by mohol byť obžalovaný, ktorý by mal viesť vozidlo v čase zadržania
vodičského preukazu. Rozhodli sa toto vozidlo zastaviť a skontrolovať. Po pristúpení k vozidlo vyzval

obžalovaného, aby predložil doklady potrebné na vedenie motorového vozidla, pričom mu nepredložil
vodičský preukaz, občiansky preukazu ani poistku od vozidla. Po nadiktovaní osobných údajov zistil,
že sa jedná o obžalovaného, ktorý má vodičský preukaz odobratý a neplatný. Podrobil ho dychovej
skúške, s ktorou súhlasil a bola mu nameraná hodnota 0,00 mg/l. Obžalovaný následne znervóznel a
na základe správania a komunikácie, že mohol pred jazdou požiť inú návykovú látku alebo mohol viesť

vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa ešte látka mohla nachádzať v jeho organizme, vyzval ho na
vyšetrenie na zistenie požitia inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci
by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. S týmto vyšetrením obžalovaný
súhlasil. Následne ho eskortovali na lekárske vyšetrenie, ktoré sa vykonalo vo Fakultnej nemocnici
Trnava, kde mu bola odobratá krv. Obžalovaný bol poučený o ďalšom postupe zo strany polície. Počas

služobného zákroku nepoužili donucovanie prostriedky, k zraneniu osoby nedošlo. Obžalovaný bol
zjavne nervózny. O tom, že obžalovaný je užívateľom drog, mal svedok vedomosť prostredníctvom
miestnej znalosti.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný Okresným

súdom Trnava v rokoch 2011 až 2020 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Trestného zákona, vo vzťahu ku ktorému je obžalovaný osobou špeciálneho recidivistu, prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a prečin krádeže. Ukladané mu boli podmienečné tresty odňatia
slobody (v skúšobnej dobe sa obžalovaný ani raz neosvedčil) a nepodmienečné tresty odňatia slobody,
ktoré vykonal postupne v rokoch 2015 (podmienečné prepustenie), 2017 (podmienečné prepustenie,

po uplynutí skúšobnej doby podmienečného prepustenia došlo k nariadeniu zvyšku trestu), 2019, 2020a 2021. Obžalovanému bol viackrát uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá (jeden rok,
dvakrát na päť rokov, tri roky, dva roky, jeden rok).

Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplynulo, že jednotlivé
trestné stíhanie vedené voči obžalovanému boli právoplatne skončené rozhodnutím Okresného súdu
Trnava (jedenkrát bola rozsudkom schválená dohoda o vine a treste a šesťkrát bol vydaný trestný
rozkazom sudcom pre prípravné konanie). V konaní 2T/47/2023 vedenom na Okresnom súde Trnava
bol 27.12.2023 vydaný trestný rozkaz, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Z odpovede na lustráciu v databáze súdov vyplynulo, že obžalovaný vystupoval ako účastník v trestných
konaniach, exekučných konaniach a dedičskom konaní. Ako strana trestného konania vystupuje
aktuálne v konaní 2T/47/2023 vedenom na Okresnom súde Trnava.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že

obžalovaný má v období od 24. apríla 2020 do 18. marca 2023 evidovaných osem priestupkov - jeden
priestupok proti civilnej ochrane obyvateľstva (nemal ochranné rúško na verejnosti), dva priestupky
proti verejnému poriadku (znečisťovanie verejného priestranstva), dva priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu (vulgárne nadával svojmu Z., ktorého následne fyzicky napadol a oboma rukami udieral
do oblasti ramien a hrudníka, vulgárne urážal a robil schválnosti poškodenej) a tri priestupky proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (nemal zapnutý pás počas jazdy, jazda bicyklom bez
osvetleniapočaszníženejviditeľnosti,jazdavčasezadržaniavodičskéhopreukazuaneplatnátechnická
a emisná kontrola). Priestupky boli vyriešené blokovými pokutami vo výške od 10,- eur do 30,- eur,
pokutou vo výške 20,- eur uloženou v rozkazom konaní a pokutou vo výške 300,- eur uloženou
príslušným správnym orgánom spolu so zákazom činnosti na dvanásť mesiacov.

Z pracovného posudku z 25. júna 2024 vyplynulo, že obžalovaný je zamestnancom obchodnej
spoločnosti J. G., M..L..T.., so sídlom B. X, G., IČO: XX XXX XXX od 8. novembra 2021 na pracovnej
pozícii E.. Pracovný prístup a vykonávanie pracovných činností, ktoré vyplývajú z jeho pracovného
zaradenia a za ktoré je obžalovaný zodpovedný, hodnotia na primeranej úrovni.

Obhajoba navrhla znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria.

Prokurátor v záverečnej reči navrhol obžalovaného uznať vinným na skutkom a právnom základe
obžaloby a uložiť mu trest odňatia slobody podľa § 289 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods.

2 Trestného zákona v trvaní približne desiatich mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia a zároveň aj ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu v trvaní štyroch rokov a siedmich mesiacov.

Obhajca Mgr. Radoslav Tokoč mal okrem iného za to, že vo vzťahu k obžalovanému by bolo vhodnejšie,

aby mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorý by bol v súlade s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona podmienečne odložený, prípadne v súlade s § 51 Trestného zákona podmienečne odložený s
probačnýmdohľadom,keďjedanámožnosťsúduuložiťajzákazpožívaniaomamnýchapsychotropných
látok. Obžalovaný je v súčasnosti v spoločnosti zaradený, riadne pracuje, pričom v prípade, ak by
nastúpil na výkon trestu odňatia slobody je dôvodné predpokladať, že by o zamestnanie prišiel a po

vykonaní trestu by si musel hľadať nové zamestnanie. Navrhol aj uloženie ochranné liečenia ústavnou
formou, ktoré môže výraznou mierou napomôcť k prevýchove obžalovaného, ktorý ako je zrejmé z
listinným dôkazom má problémy s užívaním omamných a psychotropných látok.

Obžalovaný uviedol, že ľutuje toho skutku, ktorý spáchal. Chcel by prestať s užívaním drog a dať sa

liečiť, takto keď je vonku, tak sa do toho sám nedotlačil.

Podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu poučí
obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého
zo skutkov uvedených v obžalobe.

Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveňobžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním
ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5
prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa
nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej

trestnej činnosti.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a
znalcom.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 a 6 a podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 289 ods. 2 Trestného poriadku ak súd potrebuje na rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať
ešte ďalšie dokazovanie, ktoré nemôže byť vykonané ihneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení
verejnému zasadnutiu.

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na

dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokochpred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na
ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 61 ods. 3 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za
taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako

vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby
uvedenej v odseku 2.

Otázka viny obžalovaného bola vyriešená prijatým vyhlásením na hlavnom pojednávaní po splnení
všetkých zákonných podmienok.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu, vzhľadom na oboznámenú trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného
súd dospel k záveru, že na naplnenie všetkých zásad ukladania trestu bude potrebné uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovanému bola opakovane zo strany spoločnosti
reprezentovanej Okresným súdom Trnava poskytnutá možnosť preukázať spoločnosti i samému sebe,

že na jeho prevýchovu a nápravu bude postačujúci miernejší trest než nepodmienečný trest odňatia
slobody, dvakrát bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, avšak napriek tomu
sa opakovane dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti, predovšetkým v podobe nerešpektovania súdom
alebo príslušným orgánom Policajného zboru uloženého zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. V
prejednávanej trestnej veci obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo napriek uloženému trestu

zákazu činnosti a pod vplyvom omamných a psychotropných látok, teda opätovne sa dopustil prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Súd žiadnym spôsobom nerozporuje, že obžalovaný je po
vykonaní trestu odňatia slobody v septembri 2021 niekoľko rokov riadne zamestnaný a svoje pracovné
povinnosti si plní riadne a včas, avšak ani hrozba, že by v prípade uloženia nepodmienečného trestu
odňatia slobody mohol prísť o prácu, ho neodradila od spáchania skutku opísaného v podanej obžalobe.

Oproti trestnému rozkazu, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere desať
mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, vzhľadom na prijaté vyhlásenie
obžalovaného a jeho úprimnú ľútosť zo spáchaného skutku, súd uložil trest odňatia slobody v miernejšej
výmere ôsmich mesiacov. Zistená bola existencia jednej poľahčujúcej okolnosti (priznanie a úprimné
oľutovanie) a jednej priťažujúcej okolnosti (trestná minulosť). S ohľadom na povahu trestnej činnosti,

za ktorú bol obžalovaný v minulosti súdne trestaný, súd prihliadol na túto priťažujúcu okolnosť.
Pri rovnovážnom pomere poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba trestu
odňatia slobody vo výmere do jedného roka žiadnym spôsobom nezmenila. Vzhľadom na oboznámené
skutočnosti súd v danom prípade neaplikoval tzv. materiálny korektív.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, aj tento bol uložený v miernejšej výmere. Nemohol byť uložený vo
výmere navrhnutej v rámci záverečných rečí, keďže obligatórne musel byť ukladaný trest zákazu činnosti
v hornej polovici trestnej sadzby, ktorá je od jedného roka do desiatich rokov, polovica predstavuje päť
rokov a šesť mesiacov. Trest uložený v hornej polovici musí prevyšovať polovicu trestnej sadzby. Súd
mal za to, že trest zákazu činnosti uložený v trvaní piatich rokov a siedmich mesiacov bude spravodlivým

a zákonným.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že pre rozhodnutie o ochrannom opatrení je potrebné vykonať ešte
ďalšie dokazovanie, ktoré nemohlo byť vykonané ihneď, keďže by bolo potrebné nariadiť znalecké
dokazovanie, ktoré by trvalo nie zanedbateľnú dobu, súd vyhradil rozhodovanie o ochrannom opatrení

verejnému zasadnutiu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. Lehota pätnástich dní na odôvodnenie odvolania plynie od doručenia písomného vyhotovenia

rozsudku. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine, v ktorom súd prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, musí byť zároveň
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku

alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.