Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Stk/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100143
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100143.1

Uznesenie

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnityFilovej,
zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca),
vo veci žalobkyne (sťažovateľky): Z.. Q. T., R.., nar. X. J. XXXX, trvale bytom A. XXX/X, XXX XX. X.,
právne zastúpená: Mgr. Paskal Milata, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 3, 048 01 Rožňava, proti
žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26

Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2024/005342-004
z 9. januára 2024, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k.
6S/8/2024-273 z 9. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa adresovala Košickému samosprávnemu kraju 15. augusta
2022 žiadosť v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon č. 211/2000 Z. z.“), v ktorej žiadala sprístupniť informácie ohľadom faktúr vystavených v
súvislosti s poskytovaním právnych služieb pre stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického
samosprávneho kraja v období od 1. augusta 2017 do 31. júla 2022. Košický samosprávny kraj postúpil
žiadosť žalobkyne jednotlivým stredným školám. Keďže 14 stredných škôl požadovanú informáciu
žalobkyni neposkytlo a ani v zákonnej lehote nevydalo rozhodnutie o nesprístupnení informácie,
žalobkyňa podala odvolanie proti tzv. fiktívnym rozhodnutiam o odmietnutí poskytnutia informácie. Na

odvolanie žalobkyne reagovala dodatočne jedna stredná škola, ktorá žalobkyni predmetnú informáciu
poskytla, avšak v ostatných prípadoch Košický samosprávny kraj, ako orgán príslušný na rozhodovanie
v druhom stupni, o odvolaní žalobkyne nerozhodol.
2. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobkyňa v zmysle § 68 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) podala návrh na začatie
konania o priestupku podľa § 21a zákona č. 211/2000 Z. z. Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej

vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) začal konanie v zmysle § 21a ods. 1 písm.
c) zákona č. 211/2000 Z. z., keď pre objasnenie veci nariadil ústne pojednávanie o priestupku na
4. mája 2023, na ktoré riadne a včas predvolal žalobkyňu ako navrhovateľku, ako aj obvineného Z.,
predsedu Košického samosprávneho kraja, ktorý ako povinná osoba zodpovednej osoby; Košického
samosprávneho kraja, mal porušiť povinnosti ustanovené mu zákonom č. 211/2000 Z. z.

3. Žalobkyňa zaslala 3. mája 2023 prvostupňovému správnemu orgánu ospravedlnenie o neúčasti na
ústnom pojednávaní z dôvodu „naplnenia jej ľudského práva v súvislosti s jej zdravotným postihnutímpodľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky“ a na ústne pojednávanie sa 4. mája 2023 nedostavila. Keďže
prvostupňový správny orgán vyhodnotil dôvod žalobkyne ako nedostatočný, 19. mája 2023 ju vyzval na
doplnenie podania o objektívny dôkaz - lekársku správu, resp. znalecký posudok, ktorými by potvrdila, že

jejťažkýzdravotnýstavnedovoľovalsazúčastniťnaústnompojednávaní.Žalobkyňavstanovenejlehote
10 pracovných dní svoje podanie nedoplnila. Preto prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-KE-
OVVS2-2023/006832-050 z 10. júla 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) konanie o priestupku
zastavil v zmysle § 76 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb. s odôvodnením, že žalobkyňa sa bez
náležitého ospravedlnenia nedostavila na nariadené ústne pojednávanie a o následkoch nedostavenia

sa bola riadne poučená. Zároveň jej uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur.

4. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP1-2024/005342-004 z 9. januára 2024
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Konanie na správnom súde

5. Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou 22. februára 2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len
„správny súd“) domáhala súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia.

6. K správnej žalobe sa po výzve vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že mu bol 22. apríla 2024 doručený

protest prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach sp. zn. Kd 55/24/8800-4 zo 17. apríla 2024 proti
napadnutému rozhodnutiu. Prokurátor v proteste navrhol napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť,
nakoľko mal za to, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s námietkou žalobkyne smerujúcou
k uloženej povinnosti uhradiť trovy konania. V reakcii na protest prokurátora žalovaný dospel k
záveru o dôvodnosti podaného protestu a rozhodnutím č. OU-KE-OOP-2024/026005-008 z 27. mája

2024 (ďalej len „rozhodnutie o proteste prokurátora“) napadnuté rozhodnutie zrušil. Žalobkyňa podala
proti rozhodnutiu o proteste prokurátora odvolanie, ktoré Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
zamietlosvojímrozhodnutímč.SVS-OVS2-2024/041907-004z22.augusta2024(ďalejlen„rozhodnutie
ministerstva vnútra“) a rozhodnutie o proteste prokurátora potvrdilo. Rozhodnutie ministerstva vnútra
nadobudlo právoplatnosť 13. septembra 2024.

7. Správny súd pred meritórnym prerokovaním veci najskôr skúmal či sú splnené procesné podmienky
konania, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo právoplatne zrušené rozhodnutím
o proteste prokurátora v spojení s rozhodnutím ministerstva vnútra, čím odpadol predmet súdneho
prieskumu a bolo potrebné skúmať splnenie podmienok na zastavenie konania podľa § 99 písm. c)

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

8. Správny súd ďalej uviedol, že podľa § 99 písm. c) SSP správny súd konanie zastaví po splnení
dvoch podmienok. Prvou z týchto podmienok je zrušenie napadnutého rozhodnutia na základe protestu
prokurátora. V danom prípade mal správny súd splnenie tejto podmienky za preukázané. Druhou

podmienkou je súhlas žalobcu so zastavením v prípade, že rozhodnutie o proteste prokurátora bolo
následne napadnuté na správnom súde v inom konaní inou osobou. Správny súd na základe uvedeného
zisťoval, či rozhodnutie o proteste, resp. rozhodnutie ministerstva vnútra bolo napadnuté na správnom
súde v inom konaní inou osobou.

9. Správny súd pokračoval, že preverenie, či rozhodnutie o proteste, prípadne rozhodnutie ministerstva
bolo napadnuté na správnom súde v inom konaní inou osobou, bolo z povahy veci možné až po uplynutí
lehoty dvoch mesiacov od doručenia týchto rozhodnutí, tzn. po uplynutí lehoty na podanie správnej
žaloby proti týmto rozhodnutiam podľa § 181 SSP. Správny súd uviedol, že z príloh k písomnému
podaniu žalovaného vyplynulo, že posledný deň lehoty na prípadné podanie správnej žaloby pripadol

na 13. november 2024. Po tomto dni preveroval na všetkých správnych súdoch či sa vedie konanie o
správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o proteste prokurátora, prípadne o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ministerstva vnútra. Zo svojej úradnej činnosti, ako aj z odpovedí správnych
súdov v Banskej Bystrici a v Bratislave zistil, že takáto žaloba podaná nebola.

10. Správny súd skonštatoval, že mal za preukázané, že rozhodnutie o proteste, ani rozhodnutie
ministerstva vnútra nebolo napadnuté v inom konaní inou osobou na žiadnom zo správnych súdov,
na základe čoho v danom prípade nebol pre zastavenie predmetného konania nevyhnutný súhlasžalobkyne. Správny súd tak dospel k záveru o splnení aj druhej z podmienok na zastavenie konania, na
základe čoho postupom podľa § 99 písm. c) SSP predmetné súdne konanie zastavil.

11. Záverom o trovách konania správny súd rozhodol spôsobom podľa § 171 ods. 1 SSP tak, že ich
náhradu priznal žalobkyni voči žalovanému, a to z dôvodu, že žalovaný procesne zavinil zastavenie
súdneho konania tým, že zrušil napadnuté rozhodnutie.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

12. Žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka“) podala proti tu napadnutému uzneseniu správneho súdu
kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadala zrušiť toto rozhodnutie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g)
SSP a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

13. Sťažovateľka úvodom venovala podstatnú časť kasačnej sťažnosti námietke ohľadne dĺžky súdneho
konania a tiež napádala procesný postup správneho súdu pred vydaním napadnutého uznesenia. Ďalej

v značnej miere namietala, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci a zároveň sa v predmetnom administratívnom konaní mal dopustiť porušenia ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy a tým mal porušiť jej procesné práva. Sťažovateľka má za to,
že správny súd sa v tomto smere s jej námietkami dostatočne nevysporiadal, keď na základe stručného
odôvodnenia súdne konanie zastavil. Výhrady sťažovateľky smerovali aj voči rozhodnutiu žalovaného o

proteste prokurátora z 27. mája 2024, ktorým bolo tu napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušené.

14. Ďalšou námietkou sťažovateľky bolo, že sa nemohla vyjadriť k argumentom žalovaného vo vyjadrení
z 9. októbra 2024, nakoľko jej správny súd toto vyjadrenie nedoručil a v podstate rozhodoval iba na
základe tvrdenia žalovaného, čím porušil jej procesné práva v súdnom konaní.

15. V závere sťažovateľka argumentovala, že správny súd sa nevenoval ani jej námietkam ohľadne
nečinnosti žalovaného, keď v petite správnej žaloby požadovala, aby správny súd uložil žalovanému
povinnosť začať konanie o priestupkoch podľa § 21a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. voči ňou
vymenovaným fyzickým osobám. Ďalej pokračovala, že pokiaľ aj boli splnené podmienky na zastavenie

konania z dôvodov, ktoré správny súd uviedol vo svojom uznesení, s ktorými sa však ale vzhľadom
na vyššie uvedené argumenty nestotožňuje, správny súd mal pristúpiť k skúmaniu splnenia podmienok
na vylúčenie časti žaloby ohľadne nečinnosti na samostatné konanie v zmysle § 25 SSP v spojení
s ustanovením § 166 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“).

16. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozhodnutím správneho súdu a kasačnú
sťažnosťnavrholzamietnuť,pretožesťažovateľkavnejneuviedlažiadnetakéskutočnosti,ktorébymohli
odôvodňovať iný záver.

17. Sťažovateľka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v podstate len zopakovala svoju
argumentáciu z kasačnej sťažnosti.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

18.VecbolapredloženáNajvyššiemusprávnemusúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen„Najvyššísprávny
súd“ alebo „kasačný súd“) 21. februára 2025, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto
uznesenia.

19. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),

oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439
SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

20. Spornou otázkou, ku ktorej riešeniu bol kasačný súd sťažovateľkou v predmetnej veci vyzvaný, je

posúdenie zákonnosti zastavenia konania správnym súdom v zmysle § 99 písm. c) SSP.

21. Z obsahu kasačnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka venuje podstatnú časť kasačnej sťažnosti
najmä vecným dôvodom, pre ktoré žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Kasačný súd ale zdôrazňuje,že zastavenie konania v zmysle § 99 písm. c) SSP je spojené s takou procesnou prekážkou,
ktorá správnemu súdu bráni meritórne preskúmať rozhodnutie orgánu verejnej správy, pretože takéto
rozhodnutie bolo medzitým zrušené na základe protestu prokurátora. Ak dôjde k takejto situácii, zaniká

aj predmet prieskumu v správnom súdnom konaní a logickým následkom tohto zániku je potom zákonom
predpokladané zastavenie konania. Pokiaľ však ale rozhodnutie o proteste prokurátora bolo následne
napadnuté na správnom súde v inom konaní inou osobou, správny súd konanie zastaví len so súhlasom
žalobcu.

22. V prejednávanej veci tak správny súd zvolil správny procesný postup, keď vyčkal na uplynutie
dvojmesačnej lehoty, v ktorej by mohlo byť rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora z 27. mája 2024,
resp. rozhodnutie ministerstva vnútra z 22. augusta 2024 napadnuté všeobecnou správnou žalobou a až
následnekonaniezastavil,atobezsúhlasusťažovateľky,keďžezistil,žežalobavočinimpodanánebola.

23. Správny súd pristúpil k tomuto procesnému postupu potom, čo mu žalovaný vo vyjadrení z 9. októbra

2024 oznámil, že napadnuté rozhodnutie bolo na základe protestu prokurátora zrušené. Sťažovateľka
namietla, že sa nemohla k argumentom žalovaného vyjadriť, pretože správny súd jej toto vyjadrenie
nedoručil a rozhodol iba na základe tvrdení žalovaného. Kasačný súd opätovne konštatuje, že k
procesnému zastaveniu konania správnym súdom došlo na základe objektívnej skutočnosti, ktorou bolo
zrušenie napadnutého rozhodnutia v dôsledku vyhovenia protestu prokurátora, ktoré bolo odvolacím

orgánompotvrdené.Správnysúdtakvtomtoprípadenemoholpristúpiťkvecnémuprejednaniunámietok
ani jednej a ani druhej strany a akákoľvek ďalšia argumentácia sťažovateľky by na tom nič nezmenila.
Kasačný súd zastáva názor, že v prejednávanej veci nemohlo byť rozhodnutie správneho súdu pre
sťažovateľkuaniprekvapivé,pretožesťažovateľkaozrušenírozhodnutiavedela,čonakoniecpotvrdzuje
jej odvolanie proti tomuto rozhodnutiu doručené žalovanému 1. júla 2024, ktoré bolo rozhodnutím

ministerstva vnútra z 22. augusta 2024 zamietnuté.

24. Za neopodstatnené považuje kasačný súd výhrady sťažovateľky, ktoré smerovali aj voči rozhodnutiu
žalovaného o proteste prokurátora z 27. mája 2024, ktorým bolo tu napadnuté rozhodnutie žalovaného
zrušené. Sťažovateľka mohla iniciovať samostatný súdny prieskum tohto rozhodnutia, resp. rozhodnutia

ministerstva vnútra, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného potvrdené, podaním všeobecnej správnej
žaloby, čo však neurobila a tak sa sama pripravila o možnosť jeho prieskumu. Správny súd sa tak v
tomto konaní uvedenými námietkami zaoberať nemohol.

25. Poslednou obsiahlou námietkou sťažovateľky bolo, že správny súd sa nevysporiadal s jej

argumentáciou ohľadne nečinnosti žalovaného, keď v petite správnej žaloby požadovala, aby správny
súd uložil žalovanému povinnosť začať konanie o priestupkoch podľa § 21a ods. 1 zákona č. 211/2000
Z. z. voči ňou vymenovaným fyzickým osobám. Nečinnosť orgánu verejnej správy je definovaná v
ustanovení § 3 ods. 1 písm. d) SSP ako stav keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje
v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej

povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z
rozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatreniaorgánuverejnejsprávyvyplýva,prečoorgánverejnej
správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.

26. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci orgány verejnej správy konali o čom svedčí aj
tu napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo v dôsledku podaného protestu prokurátora, zrušené.
V časti návrhu týkajúceho sa údajného spáchania priestupkov riaditeľmi jednotlivých stredných škôl
v súvislosti s vydaním fiktívnych rozhodnutí o odmietnutí poskytnúť informáciu, prvostupňový správny
orgán uviedol, že predmetná vec bola odložená v zmysle § 66 ods. 2 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb.,

pretože návrh na začatie konania o priestupku bol podaný oneskorene. To, že orgány verejnej správy
nekonajú tak ako si želá sťažovateľka ešte neznamená, že sú nečinné v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) SSP.
Naviac sťažovateľka ani nedisponuje aktívnou žalobnou legitimáciou na podanie žaloby proti nečinnosti,
ktorou by sa domáhala uloženia povinnosti orgánu verejnej správy začať konanie o priestupkoch podľa
§ 21a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., keďže touto disponuje výlučne prokurátor a to s poukazom na

ustanovenie § 244 ods. 2 SSP. Preto je nedôvodná aj jej námietka súvisiaca s vylúčením časti žaloby
ohľadne nečinnosti na samostatné konanie v zmysle § 25 SSP v spojení s ustanovením § 166 ods. 2
CSP.27. Kasačný súd pripúšťa, že správny súd sa v napadnutom uznesení námietkou ohľadne nečinnosti
orgánov verenej správy nezaoberal, avšak pokiaľ by aj kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie výlučne
z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia ohľadne nečinnosti, viedlo by to len k doplneniu dôvodov,

pre ktoré by sťažovateľka v konaní úspešná nebola. Takýto postup sa kasačnému súdu nejaví ako
hospodárny, a preto kasačný súd v tejto časti sám doplnil odôvodnenie správneho súdu, ktorého
absencia však vzhľadom na dôvod zastavenia konania, nemala relevanciu na zákonnosť napadnutého
uznesenia správneho súdu.

28. Len dôvetkom k námietke ohľadne dĺžky súdneho konania a zvolenému procesnému postupu
správneho súdu pred vydaním napadnutého uznesenia, kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 5 ods.
7 SSP, keď správny súd si sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred
ním bolo rýchle a hospodárne. Navyše sťažovateľka v predmetnom súdnom konaní využila možnosť
podaniasťažnostinaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovvzmysle§62zákonač.757/2004Z.z.
o súdoch v znení neskorších predpisov, ktorú predseda správneho súdu vyhodnotil ako neopodstatnenú

(č. l. 296).

V. Záver

29. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd dospel k záveru, že nezistil dôvodnosť

kasačných námietok sťažovateľky, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

30. O nároku na náhradu trov kasačného konania kasačný súd rozhodol v zmysle § 467 ods. 1 SSP
v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.
Kasačný súd urobil tak z dôvodu, že sťažovateľka úspech v kasačnom konaní nemala a kasačný súd

súčasne nezistil výnimočné dôvody (§ 168 SSP), pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať
náhradu trov konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.