Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/278/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201760
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201760.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: DEVELOP
GROUP,a.s.,Nobelova34,83102Bratislava,IČO:44174764,právnezastúpeného:AdvokátiHeinrich,
s. r. o., Skautská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 865 966, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102302817/2019 zo dňa 07.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet súdneho prieskumu

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou zo dňa 20.12.2019 domáhal prieskumu rozhodnutia
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (žalovaný), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„DP“)zmenilrozhodnutieDaňovéhoúraduBratislavač.101484059/2019
zo dňa 17.06.2019, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa § 156 ods. 1 písm. a) DP vyrubil daňovému

subjektu (tu žalobcovi) úrok z omeškania v sume XX XXX,XX eur za nezaplatenie dane z príjmov
právnickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2013 v ustanovenej
lehote a v ustanovenej výške, a to tak, že vyrubenú výšku úroku z omeškania zmenil zo XX XXX,XX
eur na XX XXX,XX eur.

II. Priebeh administratívneho konania

2. Žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2013 dňa 30.06.2014.
Priznaná daň na úhradu bola v sume XXX XXX,XX eur, uhradená bola v sume XX XXX,XX eur
preúčtovaním nadmerných odpočtov (vymedzené v tabuľke v odôvodnení rozhodnutia Daňového
úradu Bratislava) a suma vo výške XXX XXX,XX eur uhradená nebola. Daňový úrad Bratislava preto
s poukazom na § 156 ods. 1 a 2 a § 161 DP, dobu omeškania žalobcu a základnú sadzbu Európskej
centrálnej banky, na základe ktorej určil na výpočet úroku z omeškania sadzbu 15 %, dospel k sume
úroku z omeškania vo výške XX XXX,XX eur a uložil žalobcovi túto sumu uhradiť.

3. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom poukázal na to, že došlo k nesprávnemu
výpočtu úroku z omeškania, pretože v tabuľke odôvodnenia rozhodnutia uvedené dátumy použité na
výpočet doby omeškania, sa nezhodujú s dátumami, ktoré si vedie žalobca. Ďalej poukázal na to, žemu daňový úrad nesprávne započítal nadmerný odpočet z predchádzajúceho obdobia, poukázal na to,
že nemá vedomosť o tom, ako boli použité čiastky prípadnej kompenzácie k daňovému nedoplatku,
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/5/2017, v ktorom daný

súd rozhodoval o žalobcových sankčných úrokoch k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2013, pričom
žalobca mal v danej veci úspech a tiež poukázal na to, že žalovaný už od neho v minulosti vymáhal
sankčný úrok za obdobie roku 2013.

4. Na základe žalobcom podaného odvolania preskúmal rozhodnutie Daňového úradu Bratislava

žalovaný, ktorý dané rozhodnutie zmenil, a to tak, že celkovú sumu úrokov z omeškania znížil na sumu
XX XXX,XX eur. K tejto výške dospel tak, že zistil, že jedna zo sankcionovaných súm, ktorá bola použitá
na výpočet Daňového úradu Bratislava (suma XXX,XX eur), ktorá bola zložená zo súm XXX,XX eur,
XXX,XX eur, XXX,XX eur a XXX,XX eur, bola zo dňa 16.08.2022 a nie 05.02.2015 ako uviedol Daňový
úrad Bratislava vo svojom rozhodnutí, a teda táto suma bola v lehote splatnosti dane; z daného dôvodu
preto o túto sumu žalovaný znížil celkovú dlžnú sumu, a teda aj sumu úroku z omeškania, ktorá tak

bola určená vo výške XX XXX,XX eur. Uviedol, že dni omeškania počítal najdlhšie za obdobie štyroch
rokov (§ 156 ods. 2 DP), teda k 30.06.2018. K námietke o zle započítanom nadmernom odpočte uviedol,
že ten bol započítaný, no za zdaňovacie obdobie december 2012, teda bol použitý na úhradu dane
s najstarším dátumom splatnosti. K dvojitému vyrubeniu úroku z omeškania uviedol, že správca dane
ho vyrubil za nezaplatenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013.

K poukazu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že išlo o uznesenie súdu,
v ktorom sa preskúmavala možnosť súdneho prieskumu daňovej exekučnej výzvy, kde došlo k zmene
dovtedajšej súdnej praxe, na základe ktorej bolo umožnené súdne preskúmať daňovú exekučnú výzvu
v súdnom konaní. Vo zvyšku uviedol, že odvolateľ (tu žalobca) nijak nepreukázal svoje tvrdenia uvedené
v odvolaní.

III. Správna žaloba

5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal prieskumu rozhodnutia žalovaného.

6. Žalobca poukazuje na sumu XXX,XX eur zo dňa 16.08.2012, kde však správny orgán prvého stupňa
(t. j. Daňový úrad Bratislava) uviedol, že táto suma bola uhradená až dňa 05.02.2015. Žalobca poukazuje
na to, že ako mohla byť daň z príjmov za rok 2013 uhradená v tejto sume dňa 16.08.2012 teda skoro
dva roky vopred. Žalovaný dostatočne neurčil, resp. vôbec nepreveroval konkrétne dátumy jednotlivých
čiastkových úhrad a nešpecifikoval ich ani v napadnutom rozhodnutí, napríklad pri úhrade cez exekúciu

neuviedol, či ide o dátum, kedy exekútor stiahol peniaze žalobcovi alebo dátum, kedy exekútor pripísal
vymožené peniaze na účet daňového úradu. Týmto bol podľa neho nedostatočne zistený skutkový stav
veci. Okrem toho uviedol, že správca dane nesprávne započítal nadmerný odpočet z predchádzajúceho
obdobia, čím zmenil vlastnú daňovú povinnosť za uvedené obdobie. Žalobca tu týmto obdobím nemal na
mysli len predchádzajúci mesiac (december 2012), ktorý žalovaný v napadnutom rozhodnutí spomenul,

ale aj predchádzajúce kalendárne obdobia, kedy žalobcovi vznikli nároky na vrátenie dane, pričom podľa
žalobcu táto nebola vrátená v celosti.

7. Žalovaný sa nijakým relevantným spôsobom nevyjadril k tvrdeniu žalobcu, že jeho iné platby boli
použité na kompenzáciu jeho povinnosti na daň z príjmov. Vzhľadom na veľký rozsah daňových priznaní,

riadnych,dodatočných,akoajrôznychzápočtovkompenzácií,žalobcauviedol,ževzniklaneprehľadnosť
vo vzájomnom vysporiadaní. Preto viacnásobne žiadal správcu dane, aby predložil výpis saldokonta od
roku 2010 až doteraz, čo však správca dane (tu Daňový úrad Bratislava) a ani žalovaný nikdy neurobili.

8. Podľa žalobcu sa žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k jeho tvrdeniu, že

došlo k duplicitnému vyčísleniu sankčného úroku za rovnaké obdobie a ani k tomu, že sankčné
úroky sú už predmetom konania v rámci daňovej exekučnej výzvy, ktorá bola riešená Najvyšším
súdom Slovenskej republiky. Žalovaný neprešetril predchádzajúce vyrubenia sankčných úrokov, teda
neprešetril hmotnoprávne dôvody, či nedošlo k duplicitnému vyrubeniu a uspokojil sa len s tvrdením, že
rozhodnutie najvyššieho súdu sa týkalo len procesnej otázky a hmotnoprávne veci neskúmal.

9. Žalobca ďalej poukázal na nedostatky v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že rozhodnutie
žalovaného je odôvodnené nedostatočným spôsobom, nie je presvedčivé, a preto je v rozpore s § 47
ods. 3 správneho poriadku.10. Žalobca navrhol, aby súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správnemu orgánu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Žalobca ďalej poukázal na možnosť správneho súdu znížiť výšku peňažného
plnenia (§ 192 SSP), ktoré bolo priznané napadnutým rozhodnutím žalovaného, pretože priznaná výška
peňažného plnenia je neprimeraná a voči žalobcovi likvidačná.

11. Podľa žalobcu bol preto daný dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm.

c), d), e), f) a g) SSP.

IV. Vyjadrenia účastníkov konania

12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vyjadrením zo dňa 18.02.2020.

13. Žalovaný zopakoval dôvody, pre ktoré došlo k zmene jeho rozhodnutia.

14. Vo vzťahu k dátumom úhrad žalovaný uviedol, že každý daňový subjekt je povinný viesť si
účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, a preto žalobca mal byť schopný preukázať
svoje tvrdenia, čo sa však nestalo.

15. Vo vzťahu k duplicitnému sankčnému úroku na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2013 uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Podľa žalovaného, ak žalobcovi bol
vyrubený tento sankčný úrok duplicitne, mohol žalobca v súlade s § 72 ods. 4 písm. d) DP predložiť
dôkazy preukazujúce odôvodnenosť svojho tvrdenia, čo však neurobil.

16. Vo vzťahu k namietanému nadmernému odpočtu z predchádzajúceho obdobia poukázal na zákon
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty konkrétne na § 79 ods. 1 a 4 ako aj § 70, pričom
uviedol, že správca dane ku dňu 30.06.2014 neevidoval nevrátený nadmerný odpočet vo vzťahu k
žalobcovi. Podľa žalovaného žalobca je povinný viesť podrobné záznamy o dodaní priamych tovarov

a služieb, tieto skutočnosti sú známe, a preto žalovanému nie je zrejmé, o aký nadmerný odpočet má
ísť a ktorý nebol preúčtovaný na úhradu dane z príjmu právnickej osoby za rok 2013. O jednotlivých
preúčtovaniach nadmerných odpočtov však žalobca vedel, pretože všetky oznámenia o preúčtovaní
nadmerných odpočtov si prevzal.

17. Vo vzťahu k námietke úhrady cez exekúciu poukazuje žalovaný na znenie § 55 ods. 2, 7, 12 a 13 DP.

18. Vo vzťahu k saldokontu žalovaný uviedol, že podmienkou vyrubenia sankčného úroku z omeškania
nie je zaslanie výpisu saldokonta od roku 2010 až do roku 2020 každému sankcionovanému daňovému
subjektu, ale nesplnenie si jeho daňových povinností v ustanovenej lehote a stanovenej výške. V tejto

súvislosti preto poukázal na § 156 ods. 1 písm. a) DP a aj na znenie § 156 ods. 2 toho istého zákona.

19. Žalovaný skonštatoval, že odvolávanie sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Sžfk/5/2017 je v prejednávanej veci nepodstatné, pretože žalobca cituje sám seba teda žalobné
dôvody, a nie výrok súdu.

20. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.

21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 20.03.2020.

22. Žalobca poukázal na to, že správca dane pochybil pri výpočte úrokov z omeškania, keďže daňový
subjekt mal v predchádzajúcom období nadmerný odpočet, pričom pokiaľ ak aj jednotlivé čiastky,
ktoré boli použité na prípadnú kompenzáciu daňového nedoplatku, boli aj čiastočne tak použité, tak
nedostatočne, pretože žalobca nemal vedomosť, ako boli použité, a teda správca dane spôsobil
neprehľadnosť vo vzájomnom vysporiadaní, čo má za následok aj problémy v jeho účtovníctve. Žalobca

nemal na mysli predchádzajúci mesiac (jún 2014), ktorý žalovaný v napadnutom rozhodnutí spomenul,
ale predchádzajúce kalendárne obdobie, kedy žalobcovi vznikli nároky na vrátenie dane, pričom podľa
žalobcu tieto neboli vrátené v celosti. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutie vyrubilo úrok z omeškania
za celé maximálne obdobie štyroch rokov (od 30.06.2014 do 30.06.2020).23. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný úmyselne zamlčoval a odmietal vydať saldokonto, akým
spôsobom boli započítavané a v akých termínoch boli započítané všetky úhrady, ktoré sa vykonali od

roku 2010. Žalobca žiadal o výpis zo saldokonta o všetkých daňových povinnostiach a realizovaných
úhradách od roku 2010 až doteraz, a preto žalovaný nesprávne uviedol, že ich ho žiadal od roku 2010
až do roku 2020.

24. Vo vzťahu k duplicite žalobca uvádza, že žalovaný mu k nej nepredložil žiaden dôkaz.

25. Napokon uviedol, že v zozname príloh k administratívnemu spisu sa nenachádza zoznam
doložených prevzatí oznámení o preúčtovaní, preto je toho názoru, že predložený administratívny spis
nie je celý.

26. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril duplikou zo dňa 23.07.2024, v ktorej zotrval na svojich

predchádzajúcich vyjadreniach.

27. Žalobca sa k duplike žalobcu ešte vyjadril podaním z 23.07.2024, v ktorom v zásade zopakoval svoje
predchádzajúce vyjadrenia a závery, ktoré z nich vyplývajú, pričom najmä zopakoval, že prvostupňový
orgán má nesprávnu evidenciu, opäť zopakoval, že mu nebolo predložené saldokonto a žalovaný

úmyselne zamlčuje a odmieta ho vydať. Saldokonto je podľa neho dôkazným prostriedkom, ktorý má
žalovaný k dispozícii, no nechce ho vydať, a preto poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav veci.

IV. Pojednávanie

28. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje
inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,

Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,
pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/278/2019, bola na základe uvedenej
zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení
Dodatku č. 7 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu
v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/278/2019.

29. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a dospel k záveru, že žaloba podľa § 190 SSP nie je dôvodná.

30. Správny súd v Bratislave vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.11.2023 a následne na 27.11.2024,
pričom z oboch termínov sa žalobca ospravedlnil. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci na
nariadenom pojednávaní dňa 28.03.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods.
3 prvá veta SSP za prítomnosti verejnosti. Právny zástupca žalobcu a aj žalovaný boli na pojednávanie

riadne a včas predvolaní.

V. Relevantná právna úprava

31. Podľa § 74 ods. 2 DP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom

v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania
neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní
prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním
napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán
výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo

odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

32. Podľa § 74 ods. 4 DP odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení
alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšiekonanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie
konaniearozhodnutie,správcadanealeboorgán,ktoréhorozhodnutiebolozrušené,jeviazanýprávnym
názorom odvolacieho orgánu.

33. Podľa § 156 ods. 1 písm. a) DP úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový
subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo
vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.

34. Podľa § 156 ods. 1 DP správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri
výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej
v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na
daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa
odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia
úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby

Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková
sadzba15%.Správcadanevyrubíúrokzomeškaniazakaždýdeňomeškaniasplatbou,začínajúcdňom
nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku
alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní
dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania

dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane
vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

35. Podľa § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení
účinnom do 31.12.2020 (ďalej len „ZDP“) ak zaplatené preddavky na daň podľa odseku 7 sú nižšie, ako

vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie
obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku
zdaňovacieho obdobia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového
priznania.Rovnakopostupujeajdaňovník,ktorémuurčilsprávcadaneplateniepreddavkovnadaňpodľa
odseku 10, ak správca dane v rozhodnutí vydanom do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po

uplynutí lehoty na podanie daňového priznania neuvedie inak. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie,
použijú sa na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Na postup správcu
dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného
predpisu.

36. Podľa § 49 ods. 3 písm. a) ZDP daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí
zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe oznámenia podaného príslušnému
správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota
najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník
v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné

riaditeľstvo, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie,
a v tejto novej lehote je aj daň splatná.

37. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch

a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do
iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského
štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na
účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania
dane,bezmožnostiodpočítaniadaneasmožnosťoupomernéhoodpočítaniadane;vzáznamochplatiteľ

uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane.
Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých
pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a
služieb ostatným členom skupiny.

38. Podľa § 5 ods. 9 SSP v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie.
Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym
súdom.39. Podľa § 121 ods. 1 SPP účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

40. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

VI. Právne hodnotenie správneho súdu

41. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

42. Podstatou správneho súdnictva je teda ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa
cíti poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán
už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o
koho práva v konaní ide (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 14/98).

43. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s

hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/32/2014).

44. Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je vyhodnotenie, či suma úroku z omeškania

určená rozhodnutím žalovaného a jej odôvodnenie, sú určené v súlade so zákonom. Medzi žalobcom
a žalovaným nebolo sporné, že táto suma je odvodená od žalobcom podaného daňového priznania
k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013, ktoré bolo podané dňa 30.06.2014, kde bola priznaná
daň na úhradu vo výške XXX XXX,XX eur. Rovnako tak nebolo sporné, že tento deň sa považoval za
deň splatnosti dane.

45. Žalobca uviedol, že úhrady uvedené v tabuľke Daňového úradu Bratislava sa nezhodujú s tými,
ktoré sú v žalovanom rozhodnutí, pričom mali byť splatné 30.06.2014, ale boli uhradené už 16.08.2012
(za daňové obdobie 2013), čo podľa neho preukázalo disproporcie a nezrovnalosti v saldokonte
u správcu dane (Daňového úradu Bratislava). Podľa rozhodnutia žalovaného táto suma bola splatená

v lehote splatnosti dane, a preto ju nebolo potrebné využiť na výpočet úroku z omeškania, čo viedlo
k zmene výroku jeho rozhodnutia. Následne na to vo vyjadrení špecifikoval, že k tomuto pochybeniu
došlo v dôsledku zavádzania nového informačného systému a prechodu naň a následnou nesprávnou
migráciou platieb zo starého systému. V odvolacom konaní si túto chybu všimol, a preto svoje
rozhodnutie zmenil.

46. Správny súd k tomu uvádza, že žalovaný bližšie túto svoju argumentáciu nepodložil dôkazným
prostriedkom, ale na druhej strane sa uvedená argumentácia zdá byť logická a navyše v konečnom
dôsledku aj v prospech žalobcu, ktorému sa týmto postupom znížila výška dlžnej sumy dane z príjmu,
ktorú mal odviesť a tým aj výške úrokov. Z daného dôvodu preto v tejto súvislosti nevidí správny súd

žiaden negatívny zásah do právneho postavenia žalobcu znížením tejto sumy, pričom ani žalobca
vo svojej žalobe alebo v nasledujúcich vyjadreniach nijak nešpecifikuje, aký zásah do jeho právneho
postavenia mal nastať v dôsledku tejto zmeny. Z daného dôvodu preto správny súd na tento žalobný
bod neprihliadol.

47. Žalobca ďalej uviedol, že dátumy úhrad uvedené v tabuľke výpočtu sa nezhodujú s dátumami,
ktoré má on k dispozícii, pričom neboli ani odôvodnené tieto dátumy a poukázal na to, že žalovaný mu
opätovne nechcel predložiť saldokonto od roku 2010. Správny súd k tomu uvádza, že pokiaľ žalobca
disponuje inými dátumami úhrad, než tými, ktoré sú vymedzené v rozhodnutí Daňového úradu Bratislavav spojení so žalovaným rozhodnutím, je jeho povinnosťou k tomuto tvrdeniu predložiť aj dôkaz (§ 121
ods. 1 veta prvá SSP). Žalobca však takýto dôkaz nepredložil, a to ani v rámci správneho súdneho
prieskumu, ako ani v rámci administratívneho konania. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že

oznámenia o použití nadmerného odpočtu a jeho účelu boli žalobcovi doručené doporučenou zásielkou
do vlastných rúk dňa 02.06.2016, nečitateľnou doporučenou zásielkou do vlastných v roku 2016 a
doporučenou zásielkou do vlastných rúk dňa 08.12.2016. Vo vzťahu k sume vymoženej prostredníctvom
exekúcie správny súd poukazuje na znenie § 55 ods. 12 písm. a) DP, podľa ktorého sa za deň platby
považuje pri bezhotovostných prevodoch z účtu deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu

alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala, resp. § 55 ods. 12 písm. b) DP, podľa ktorého sa za deň platby
považuje pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec správcu dane hotovosť prijal alebo
prevzal. Vo vzťahu k platbe realizovanej prevodom z účtu žalobca v texte žaloby nenamietal. Správny
súd preto konštatuje, že žalobca v uvedenom bode neuniesol dôkazné bremeno, a preto uvedenému
žalobnému bodu nemožno vyhovieť.

48. Správny súd rovnako tak konštatuje aj neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k tvrdenému
nesprávnemu výpočtu úrokov z omeškania, keď správca dane nesprávne započítal nadmerný odpočet
z predchádzajúceho obdobia. Podľa vyjadrenia žalovaného, ten takýto odpočet neeviduje, resp. uvádza,
že tento odpočet bol použitý na úhradu dane s najstarším dátumom splatnosti, a teda bol použitý na
zdaňovacie obdobie december 2012. Žalobca tu podľa názoru správneho súdu žiadnym spôsobom

nepreukázal existenciu uvedeného nadmerného odpočtu, keď žalobca nielen že ho nijak nevyčíslil, ale
ani nijak inak bližšie nešpecifikoval. Správny súd preto pripomína žalobcovi jeho povinnosti podľa § 70
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch
a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do

iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského
štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na
účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania
dane,bezmožnostiodpočítaniadaneasmožnosťoupomernéhoodpočítaniadane;vzáznamochplatiteľ
uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane.

Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých
pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a
služieb ostatným členom skupiny.

49. Vo vzťahu k žiadanému predloženiu saldokonta „od roku 2010 doteraz“ a v tejto súvislosti

namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že predpokladom
vyrubenia sankčného úroku nie je predloženie saldkonota zo strany žalovaného, ale vyrubenie
tejto povinnosti je naviazané na nesplnenie si vlastných daňových povinností v ustanovenej výške
a ustanovenej lehote. Tak ako v prípade argumentu o tom, že žalobca má inak vedené dátumy úhrad
danezpríjmov,ajvtomtoprípadeideonatoľkovšeobecnýargument,žemunemožnoprisvedčiť.Navyše

správnemu súdu je absolútne nezrozumiteľná argumentácia žalobcu o tom, že nežiadal o predloženie
saldokonta„odroku2010do2020“(akouviedolžalovanývosvojichvyjadreniach),aležiadalpredloženie
saldokonta „od roku 2010 doteraz“. Predmetná komunikácia prebiehala v roku 2020, preto záver
žalovaného o tom, že žiadal o predloženie saldokonta do roku 2020 je logickým záverom. Žalobca
navyše nijak nešpecifikoval ani v nasledujúcich vyjadreniach, čo vlastne má na mysli pod pojmom

„doteraz“. Uvedené podľa názoru správneho súdu svedčí o špekulatívnosti uvedenej námietky žalobcu.

50. Vo vzťahu k žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný vymáhal od žalobcu sankčné úroky z dane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 duplicitne správny súd uvádza, že žalobca
bližšie nijak nešpecifikoval akýmkoľvek dôkazom existenciu duplicitného vymáhania sankčných úrokov,

preto považuje možno uvedený žalobný bod odmietnuť. Opätovne preto správny súd konštatuje, že
žalobca v uvedenom neuniesol dôkazné bremeno.

51. K argumentácii žalobcu rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/5/2017
správny súd podotýka, že žalobca cituje ako argumenty súdu argumentáciu, ktorá je v danom

rozhodnutí zhrnutím jeho vlastnej argumentácie v tam prejednávanom konaní a nejde teda o citáciu
právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Táto argumentácia však opätovne nasvedčuje
žalobcovej argumentačnej špekulatívnosti. Správny súd zistil, že predmetná vec bola následne nato rozhodnutá Krajským súdom v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 2S/3/2018 zo dňa 10.08.2018, kde
žalobcom podaná žaloba bola zamietnutá.

52. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 20.03.2020 v časti o neúplnom administratívnom spise správny súd
poukazuje na § 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,
ak nie je ďalej ustanovené inak, pričom na prejednávanú vec nie je možné aplikovať žiadny z dôvodov
uvedených v odseku 2 tohto ustanovenia, ako aj § 195 SSP, ktorý upravuje prípady, keď správny súd
nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.

53. Nad rozsah uvedeného správny súd zároveň uvádza, že pre rozhodovanie v administratívnom
konaní platí zásada rovnosti účastníkov konania (§ 5 ods. 9 SSP), čím dochádza k zrovnocenneniu
ich právneho postavenia oproti administratívnemu konaniu, kde žalovaný vystupoval v nadradenom
postavení správneho orgánu a žalobca v postavení účastníka konania. Z verejnomocesnkého
postavenia správneho orgánu v administratívnom konaní vyplýva, že jeho úkonom, vrátane rozhodnutia,

svedčí predpoklad zákonnosti, kým sa nepreukáže opak. Správny súd ako nezávislý a nestranný
reprezentant súdnej moci si je vedomý tohto predpokladu pri prieskume rozhodnutí orgánov verejnej
moci,pričompripomína,žejetoprávepočassprávnehosúdnehokonania,kedysaposudzujezákonnosť
žalobounapadnutéhorozhodnutia,notávždymusívychádzaťnielenztvrdeniažalobcu,aletototvrdenie
musí byť preukázané (§ 121 ods. 1 SPP).

54. Na záver správny súd žalobcovi pripomína aj znenie § 72 ods. 4 písm. d) DP, z ktorého vyplýva,
že povinnosť dôkazného bremena sa na neho vzťahuje aj počas odvolacieho konania vedeného pred
žalobcom. Podľa daného ustanovenia odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj dôkazy
preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi;

ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy.

55. K návrhu žalobcu na aplikáciu § 192 SSP správny súd uvádza, že aplikáciu § 192 SSP nepovažuje
za uplatniteľnú v tomto prípade. Daňové povinnosti sú daňovým subjektom vymedzené prostredníctvom
sadzby, ktorá predstavuje zákonom presne vymedzený percentuálny zlomok. Aj v prejednávanom

prípade bol úrok z omeškania takto ustanovený (pozri bod 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Zákon,
resp.právnypredpis,vymedzildanúsadzbu,pričommoderáciouvtomtoprípadebysprávnysúdnahradil
vôľu zákonodarcu svojím vlastným uvážením, čo by však bolo v rozpore s princípmi deľby moci v
právnom štáte.

56.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovsprávnysúddospelkzáveru,
že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti,
ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom
žalovanéhoasamotnýmrozhodnutímžalovanéhoporušené.Aksprávnysúdpopreskúmanírozhodnutia
žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP).

57. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

58. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide

o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).