Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sak/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100692
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100692.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): D. N., L.. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť
Srbská republika, srbskej národnosti, vierovyznaním pravoslávny kresťan, bez dokladov totožnosti,
adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu v meste B., A. K. K. Č.. X, Srbská republika, t. č.
na základe povolenia na pobyt mimo Pobytového tábora O. na adrese Ľ. XXXX/X, XXX XX J., Č. J. T.,
Slovenská republika, zastúpený: Slovenská humanitná rada, IČO: 173 160 14, so sídlom Budyšínska 1,
831 03 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom

Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS:
MU-PO-46-28/2024-Ž zo dňa 13. augusta 2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho
súdu v Košiciach č. k. 17Saz/4/2024-35 zo dňa 13. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-46-28/2024-Ž zo dňa 13.08.2024 podľa § 13 ods. 1 písm. a)
zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „zákon o azyle“) neudelil azyl žalobcovi a súčasne podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4
zákona o azyle neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu, podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona
o azyle žalobcovi neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny a súčasne podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20
ods. 5 zákona o azyle žalobcovi neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny. V odôvodnení
uviedol,ževčasenelegálnehozdržiavaniasanaúzemíSlovenskejrepubliky(ďalejaj„SR“)anáslednom

zadržaní bol žalobca na základe rozhodnutia Oddelenia Policajného zboru Petržalka - Stred č. PPZ-
HCP-BA5-55-012/2023-AV zo dňa 05.02.2024 zaistený a umiestnený do Útvaru policajného zaistenia
pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“).
2. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca dňa 14.03.2024 pred pracovníkmi
ÚPZC požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy
o svoj život, nakoľko má iné politické presvedčenie ako vládnuca strana a v prípade návratu do krajiny
pôvodu by mu hrozilo väzenie a možno aj smrť. Za účelom posúdenia opodstatnenosti jeho žiadosti o

medzinárodnú ochranu bol s ním dňa 12.04.2021 v ÚPZC vykonaný vstupný pohovor. Počas pohovoru
žalobca uviedol viacero problémov, kvôli ktorým sa rozhodol krajinu pôvodu opustiť, pričom všetky tieto
mali úzko súvisieť s jeho opozičným politickým názorom. Tento svoj názor v roku 2002 ako aktívny
člen opozičnej strany Zavetnici a od roku 2003 ako jej pasívny podporovateľ prezentoval účasťami naprotivládnych demonštráciách a na sociálnych sieťach kritikou vládnej Srbskej pokrokovej strany (ďalej
len „SPS“).
3. Ako ďalej žalobca uviedol,prvýkrát zo Srbska vycestoval v roku 2003, keď sa kvôli práci v stavebníctve

dopravil do Ruska. Po roku sa vrátil späť do Srbska a v roku 2011 opäť legálne vycestoval do Ruska za
prácou, kde zotrval do roku 2015. Po návrate domov bol obvinený z ťažkej lúpeže, ktorú podľa jeho slov
nespáchal, pričom toto obvinenie bolo proti nemu umelo vykonštruované z dôvodu jeho kritiky vládnej
stranySPS.Počasriadnehovyšetrovaniasavšakpreukázalo,žejenevinnýatakobvinenýnebol.Ďalším
jeho problémom, pre ktorý zo Srbska odchádzal bol, že sa tam nevedel riadne zamestnať, nakoľko

nepodporoval vládnu stranu SPS. Podľa jeho slov, skoro na každom pracovnom pohovore od neho
chceli informáciu, či stranu SPS podporuje. Na základe týchto skúseností Srbsko opakovane opúšťal
a v krajinách Európskej únie si hľadal pracovné príležitosti a podmienky pre lepší život. Po tom, ako
bol v roku 2015 zbavený obvinenia, zo Srbska opäť legálne vycestoval, tentokrát do Nemecka, kde
požiadal o azyl z dôvodu, že v Srbsku ho neprávom obvinili z lúpeže, ako aj preto, lebo sa v krajine
pôvodu na jednom futbalovom zápase pobil s fanúšikmi druhého klubu. Na výsledok azylového konania

však nepočkal a z Nemecka odišiel skôr, než dostal akúkoľvek odpoveď. V roku 2015 prvýkrát legálne
pricestoval aj na územie SR, aby si tu našiel prácu. Po dvoch mesiacoch sa vrátil do Srbska, kde sa
skontaktoval s koordinátormi pracovných ponúk na Slovensku a následne sa v tom istom roku opäť
legálne kvôli práci na Slovensko vrátil. Takýmto spôsobom za rovnakým účelom a bez problémov sa v
rokoch 2016-2017 medzi Srbskom a Slovenskom opakovane presúval. Následne odcestoval do Českej

republiky (ďalej aj „ČR“), kde požiadal o pracovné víza, ktoré mu boli aj udelené. Napriek tomu si ich
podľa jeho slov neprevzal, niekoľko dní v ČR ešte zotrval a opäť sa vrátil do Srbska, kde sa v roku 2019
na nejaký čas zamestnal. Z krajiny pôvodu však opäť v tom istom roku opäť legálne vycestoval, tentokrát
do španielskeho mesta Madrid, kde ostal do roku 2021. V roku 2021, približne po prvej vlne pandémie
COVID - 19, opäť na svoj platný cestovný pas legálne pricestoval na územie SR a ubytoval sa u

kamaráta v meste Senec, kde zotrval 7 mesiacov, kým sa nepobili. Raz v roku 2022, keď v bratislavskom
Vlčom hrdle zaspal na autobusovej zastávke, ho niekto okradol, pričom mu odcudzil aj cestovný pas.
Po tom, ako ho začiatkom roka 2024 strážna služba pristihla pri krádeži v obchode s potravinami, táto
skontaktovala políciu, ktorá ho po príchode z dôvodu nelegálneho zdržiavania sa na území SR bez
platných dokladov zadržala, zaistila a umiestnila do ÚZPC, kde z dôvodu obavy o svoj život za jeho

opozičné politické presvedčenie požiadal o azyl.
4. Iné dôvody žalobca neuviedol.
5. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že z pohovoru so žiadateľom je zrejmé, že svoju žiadosť o azyl
zakladá na obave o svoju bezpečnosť pred štátnymi aktérmi, a to vládnou stranou SPS, voči ktorej
ako člen a neskôr ako podporovateľ opozičnej strany Zavetnici, prezentoval svoj kritický názor, čoho

následkom boli všetky jeho problémy, pre ktoré odišiel zo Srbska. Výpoveď žalobcu vyhodnotil žalovaný
ako nedôveryhodnú, pričom práve výpoveď žiadateľa o azyl je základným a často jediným prvkom,
z ktorého správny orgán v azylovom konaní musí vychádzať a musí ju posúdiť, najmä v prípadoch,
keď žiadatelia o azyl, okrem svojej výpovede, nepredložia do konania žiadne iné dôkazy, čo je aj
prípad žalobcu. Práve nekonzistentnosť žalobcovej výpovede s objektívnymi informáciami, konkrétne

s informáciami o krajine jeho pôvodu, ktoré sú v tomto prípade dostupné a dostatočne potrebné, je
tým najpodstatnejším dôvodom, prečo žalovaný nepovažuje výpoveď žalobcu za dôveryhodnú. Žiadosť
žalobcu o medzinárodnú ochranu považoval žalovaný aj za účelovú. Podľa jeho názoru túto skutočnosť
potvrdzuje aj to, že žiadosť nepodal bezprostredne po poslednom príchode na územie SR v roku 2021,
pričom posledný spomínaný problém, pre ktorý údajne odišiel zo Srbska, datoval v roku 2019 (obava z

trestnéhostíhaniazadržbuzakázanýchlátok).LegalizáciapobytunaúzemíSRprostredníctvomžiadosti
o medzinárodnú ochranu je v podstate zneužívaním zákona o azyle a obchádzaním iných na to určených
predpisov.
6. K ďalšiemu výroku žalovaného ohľadne neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi, z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že základnou podmienkou pre poskytnutie doplnkovej ochrany je

objektívne preukázanie, že osoba, ktorá by mala byť vrátená do krajiny pôvodu, by mohla čeliť minimálne
jednémuztrochdôvodovvážnehobezprávia.Žalobcapodľanázoružalovanéhovprípadedobrovoľného
návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle,
preto nebol dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany.
7. V prípade žalobcu podľa názoru žalovaného nebol dôvod ani na poskytnutie azylu na účel zlúčenia

rodiny, nakoľko nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by
sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť.
8. Takisto správny orgán uviedol, že čo sa týka poskytnutia doplnkovej ochrany za účelom zlúčenia
rodiny, ani v tomto prípade žalobca nesplnil zákonné dôvody na jej poskytnutie, a to z objektívnychdôvodov, nakoľko na území SR nemá žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou
ochranou.
II. Konanie na správnom súde

9. Žalobou zo dňa 02.10.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 03.10.2024, sa žalobca
domáhal zrušenia I. výroku rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-46-28/2024-Ž zo dňa 13.08.2024
a vrátenia veci na ďalšie konanie.
10. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a

administratívneho vyhostenia - § 206 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie podľa podmienok uvedených v § 206 - § 220 S.s.p., oboznámil sa
s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah
administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§
182 ods. 1 písm. e) S.s.p. s použitím § 206 ods. 6 S.s.p.), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia
rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

11. Ako uviedol správny súd v odôvodnení svojho rozsudku inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom,
prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre
udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone
o azyle špecifikované. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne

uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle.
12. V tejto súvislosti správny súd tiež uviedol, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.
71/1967Zb.(Správnyporiadok)mážalovanýlenvrozsahudôvodov,ktoréžiadateľvpriebehusprávneho
konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla
povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené

a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009). Zároveň však správny súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že
správnyorgánvoveciachmedzinárodnejochranynesiezodpovednosťzanáležitézisteniereáliíokrajine
pôvodu.
13. Správny súd konštatoval, že žalovaný vykonal dostatočné dokazovanie k všetkým žalobcom

tvrdeným dôvodom pre konanie o azyl. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré
by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.
14. Námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení nebola v konaní dôvodná. Správny súd sa v
plnom rozsahu stotožnil so záverom žalovaného o tom, že žalobca nie je prenasledovaný z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd, a preto nesplnil
podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. V tejto súvislosti súd upriamil pozornosť na
odôvodnenierozhodnutiažalovanéhovnapadnutomrozhodnutí,kdežalovanýuviedol,nazákladeakých
úvah a po vyhodnotení akých správ o krajine pôvodu dospel k záveru, že žiaden z dôvodov uvedených
žalobcom v konaní o azyle nie je možné subsumovať pod ust. § 8 zákona o azyle. Správny súd mal za to,

že na základe vykonaného dokazovania v administratívnom konaní bolo možné dospieť k záveru, ktorý
učinil žalovaný, že žalobca nečelil problémom s hrozbou jeho prenasledovania z dôvodu jeho politického
presvedčenia.
15. Správny súd mal za to, že žalobcom uvádzané dôvody v jeho žiadosti o udelenie azylu nemožno
podradiť pod pojem prenasledovanie zo žiadneho z dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení

zákona o azyle, keďže žiadnym spôsobom nekorešpondujú s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom,
príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či politickým názorom. Taktiež je podľa správneho súdu v tomto
kontexte vyjadrení žalobcu v konaní o udelenie azylu správne vyhodnotenie predložených dôkazných
prostriedkov. Správny súd tu poukázal na to, že subjektívna stránka opodstatnených obáv žalobcu ako
žiadateľa o azyl z prenasledovania nemohla byť vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaným svojvoľne

dotvorená „vnútorným presvedčením“ žalobcu. Námietky žalobcu sú založené na jeho subjektívnom
presvedčení, ktoré sa však nepodarilo preukázať.
16. Zároveň bol správny súd toho názoru, že v prípade situácie žalobcu nemožno vzhľadom na už vyššie
uvedené dôvody uvažovať ani o vážnom bezpráví. Čl. 3 dohovoru upravuje zákaz mučenia, neľudského
alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Žalobca nešpecifikuje, ktorú zo skutkových podstát

namieta, no implicitne možno vyvodiť, že by mohlo ísť o námietku neľudského zaobchádzania. No
neľudské zaobchádzanie zahŕňa premyslené konanie, použité dlhodobo, ktoré spôsobuje ľudskej bytosti
kruté utrpenie, a nejde o náhodné stretnutia s organizovanými skupinami, ktorým je možné sa vyhnúť,
definíciu neľudského zaobchádzania nenapĺňa ani diskriminácia v práci, či v nájomných vzťahoch.Srbsko je členským štátom Rady Európy, v ktorej sa aplikuje čl. 3 Dohovoru, navyše je signatárom
Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo
trestania z 26.11.1987, takže správny súd dopĺňa argumentáciu rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sža 38/2009

zo dňa 03.11.2009 tak, že záver správneho orgánu, o tom, že žiadateľ nenaplnil podmienky pre udelenie
azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny, keďže v prípade žalobcu nebolo ničím preukázané,
že by problémy tak, ako o nich vypovedal, a pokiaľ ich skutočne v Srbsku aj mal, nejako súviseli s jeho
opozičnýmpolitickýnázorom.Správnysúdpovažujezadostatočnepreukázané,žesrbskéštátneorgány
na podnet srbskej vládnej strany SPS nemali akýkoľvek cielený záujem o osobu žalobcu, čo zároveň

spochybňuje pravdivosť žalobcových tvrdení. Žalobca od roku 2003 niekoľkokrát, bez akýchkoľvek
problémov, zo Srbska legálne na svoj cestovný pas do rôznych krajín vycestoval a taktiež sa do krajiny
svojho pôvodu opakovane a bez problémov vracal.
17. Správny súd mal za to, že žalovaný pri posudzovaní prípadu postupoval v súlade s platnou a účinnou
právnou úpravou v oblasti azylu, zohľadnil všetky vyhlásenia a dokumentáciu poskytnutú žalobcom,
dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho postavenie a osobných pomerov. Správne

vyhodnotil zistený skutkový stav a na tento správne aplikoval ustanovenia zákona o azyle majúc za to,
že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu, či doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky.
Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa zaoberal všetkými dôvodmi a skutočnosťami relevantnými pre
konanie.
18. Ako ďalej uviedol správny súd, z vykonaného dokazovania a to samotného vyjadrenia žalobcu,

vyplýva implicitná snaha o zlegalizovanie pobytu žalobcu na Slovensku prostredníctvom podanej
žiadosti o azyl. Žiadosť žalobcu o medzinárodnú ochranu na území SR možno okrem vyššie uvedených
skutočností považovať aj za účelovú. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že túto nepodal bezprostredne po
poslednom príchode na územie SR v roku 2021, pričom posledný spomínaný problém, pre ktorý údajne
zo Srbska odišiel, datoval do roku 2019 (obava z trestného stíhania za držbu zakázaných látok).

Menovaný sám na pohovore uviedol, že keby nebol prichytený pri krádeži v obchode s potravinami, kedy
sa preukázalo, že sa tu zdržiava nelegálne, za čo bol zadržaný a umiestnený v ÚPZC, nevie, či by o azyl
na území SR niekedy požiadal. O azyl však nežiadal ani po zaistení a umiestnení do ÚPZC. Dokonca
mu bol za účelom návratu do krajiny pôvodu vystavený aj náhradný cestovný doklad, čím zároveň mohli
vzniknúť pochybnosti aj o jeho dôveryhodnosti.

19. V tejto súvislosti správny súd poukázal aj na nekonzistentnosť výpovedí žalobcu v zápisnici zo dňa
05.02.20241, v zápisnici zo dňa 14.03.2024 a v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 14.04.2024.
Zatiaľčovzápisnicizodňa05.02.2024žalobcauviedol,ževkrajinepôvodumunehrozíprenasledovanie
v zmysle § 8 zákona o azyle a o azyl na území Slovenskej republiky nechce požiadať, v zápisnici zo dňa
14.03.2024 už uviedol, že z dôvodu obavy o svoj život žiada o udelenie azylu, pretože mal iné politické

presvedčenie ako vládnuca strana a v prípade návratu do Srbska by mu hrozilo väzenie a možno aj smrť.
V dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 14.04.2024 žalobca rozšíril svoje dôvody o diskrimináciu
pri hľadaní zamestnania z politických dôvodov, ďalej uviedol, že bol aktívnym členom opozičnej strany
SPS a tiež sa obáva prenasledovania z dôvodu, že strana SPS ho ako vnuka komunistu považuje za
nežiaducu osobu.

20. V súvislosti s problematikou posúdenia dôveryhodnosti žiadateľa správny súd poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sža/8/2015 zo dňa 25.03.2015, v ktorom najvyšší súd
uvádza: „Povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok
má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo
žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal

právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom
vykonal príslušné skutkové zistenia, (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/34/2009 zo dňa
01.07.2009). Vzhľadom na osobitosť konania o azyle, ktorá spočíva v tom, že žiadateľ je spravidla
v dôkaznej núdzi, nie je schopný podoprieť svoje vyhlásenia dokladmi alebo inými dôkazmi (prípady,
keď žiadateľ vie dokázať všetky svoje tvrdenia, sú skôr výnimkou než pravidlom), najmä s poukazom

na špecifickosť postavenia, v akom sa navrhovateľ sám nachádza, s prihliadnutím na okolnosti,
za akých krajinu pôvodu opúšťa, preto podmienka, že navrhovateľom uvádzané tvrdenia musia byť
podložené dôkazmi, ktoré sám predloží, by preto nemala byť vyžadovaná príliš striktne, (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/33/2009 zo dňa 01.07.2009). Najvyšší súd Slovenskej republiky musí
podotknúť, že v azylovom konaní, ktoré sa vyznačuje svojou špecifickosťou, prebieha dokazovanie na

základe iných pravidiel, ako sú typické pre všeobecné správne konanie. Dôkazné bremeno nezaťažuje
výlučne žiadateľa o azyl, ale je pomerne rozložené medzi žiadateľa a správny orgán, ktorý posudzuje
žiadosť. To znamená, že žiadateľ svojimi vyhláseniami, tvrdeniami a výpoveďami určuje skutkový
rozsah (dôkazný rozsah), ktorý následne správny orgán preveruje, potvrdzuje alebo vyvracia na základedostupných informácií, ktoré sa k jednotlivým tvrdeným skutočnostiam vzťahujú. Preto by malo byť
v čo najlepšom záujme žiadateľa o azyl, aby jednotlivé tvrdenia o skutočnostiach, ktoré majú byť
rozhodné pre posúdenie žiadosti podával presne, jasne a zrozumiteľne, aby si jednotlivé tvrdenia logicky

neodporovali a boli kompaktné. Uvedené tiež vyplýva aj z ustanovenia § 19a ods. 3 zákona o azyle
podľa ktorého, ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti
o udelenie azylu na to neprihliadne, ak sú splnené zákonné podmienky. Jednou z týchto podmienok je
aj to, aby bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Konanie o azyle je osobité totiž najmä
tým, že žiadateľ je spravidla v dôkaznej núdzi, nie je schopný podoprieť svoje vyhlásenia dokladmi

alebo inými dôkazmi, preto posúdenie dôveryhodnosti príbehu, ktorý predostiera odporcovi, závisí
predovšetkým od posúdenia dôveryhodnosti jeho osoby, ktorú si odporca o navrhovateľovi vytvára
v priebehu celého administratívneho konania. Dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje
vzhľadom na nedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť,
resp. ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti
na celkové správanie navrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti

tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a
rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie
zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svojej osoby, (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Sža/36/2008 zo dňa 04.08.2009). Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu
je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím

k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii
so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu, s prihliadnutím na okolnosť, ako je, napr. či
navrhovateľ vystupuje pod rovnakou identitou v priebehu azylového konania.“ Vychádzajúc z vyššie
citovaného rozhodnutia správny orgán postupoval správne, keď vzal za základ pre rozhodnutie dôvody
(skutkový rozsah), ktoré uviedol žalobca ako žiadateľ v priebehu konania o udelenie medzinárodnej

ochrany a ktoré následne preveroval na základe dostupných informácií o krajine pôvodu.
21. K námietke žalobcu ohľadom diskriminácie jeho osoby pri hľadaní zamestnania z politických
dôvodov správny súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že podľa dostupných správ o krajine
pôvodu sú zamestnanci v Srbsku chránení pred diskrimináciou podľa ustanovení Zákonníka práce
a Antidiskriminačného zákona. To znamená, že ak aj k nejakej diskriminácii žalobcu pri hľadaní

zamestnania z politických dôvodov došlo, mohol sa obrátiť na príslušné organizácie, čo však neurobil.
Samotný žalobca počas pohovoru uviedol, že jeho mama sa voči prepusteniu z dôvodu, že nechcela
podporovať stranu SPS obrátila na príslušný súd a v tomto konaní bola úspešná a dokonca bola finančne
odškodnená a svoju prácu získala späť. Podľa ustálenej judikatúry skutočnosť, že v krajine pôvodu
môže byť určitá skupina ľudí vystavená diskriminácii, sama o sebe nie je dôvodom na udelenie azylu.

Dôvodom pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle sa stáva až za predpokladu, že
predstavuje prenasledovanie, ako závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie
ľudských práv alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom.
22. Žalobca ďalej ako námietku uviedol to, že v súvislosti s jeho možným trestným stíhaním v domovskej

krajine, informácie o Srbsku hovoria, že sa drogové trestné činy berú v Srbsku veľmi vážne a môžu
mať za následok prísne tresty vrátane dlhých trestov odňatia slobody a vysokých pokút. Žalobca
taktiež uviedol, že podľa doložených správ vláda dôsledne nerešpektovala nezávislosť a nestrannosť
súdov a podľa mimovládnych organizácií je srbské súdnictvo náchylné na korupciu a politický vplyv,
a z uvedeného dôvodu má obavy z nespravodlivého procesu v domovskej krajine. Správny súd k

tejto námietke uviedol, že žalovaný správne vyhodnotil obavu žalobcu pred prípadným obvinením
a odsúdením za prechovávanie nelegálnych látok, teda za porušenie zákona, ktorá je z hľadiska
možnosti udelenia azylu irelevantná a nepredstavuje prenasledovanie v zmysle zákona o azyle. Podľa
názoru súdu tvrdené trestné stíhanie, ktorého sa žalobca subjektívne obáva, možno považovať za
opodstatnené, no nie je dôvodom v zmysle zákona o azyle, ale skôr súkromného charakteru, ktoré sú

daňou za účasť na nelegálnych aktivitách.
23. Žalobca ďalej namietal, že do konania predložil spolu s podaním zo dňa 25.06.2024 viacero dôkazov,
ktoré preukazujú politickú angažovanosť žalobcu, a preto záver žalovaného o nedôveryhodnosti žalobcu
je neopodstatnený a nie je pravdou, čo je uvedené v napádanom rozhodnutí na str. 4, a teda, že v
prípade žalobcu nemožno vychádzať okrem jeho výpovede zo žiadnych iných dôkazov, nakoľko neboli

predložené. K uvedenej námietke žalobcu správny súd uviedol, že žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa s uvedenými dôkazmi zaoberal, keď uviedol, že príspevky uverejnené žalobcom na
sociálnej sieti boli len všeobecnou kritikou toho, ako srbský vládny systém pristupoval k aktuálnym
svetovým témam a k ich následnému riešeniu, kritizoval srbskú vládu za to, že do krajiny vpúšťamoslimských migrantov, ktorí opustili svoje ženy, aby sem prišli a „týrali tu ľudí“, kritizoval, že srbská
vláda nepodporuje školstvo a zdravotníctvo a že sa vláda zapredala západu. V tomto smere žalovaný
konštatoval, že „žalobca v krajine pôvodu nič protiprávne v tomto kontexte nevykonával, na sociálnych

sieťach nikoho neburcoval, svojimi výrokmi neohrozoval bezpečnosť štátu, ani tento skutok nemožno
vnímať ako protiprávny, čoho dôkazom je skutočnosť, že napriek údajnej verejnej kritike vládnej strany
SPS sa mu v Srbsku nikdy nič nestalo.“ Zároveň žalovaný uviedol, že prehlásenia rodiny žalobcu sa
všetky zhodujú v tom, že menovaný by bol po návrate do krajiny pôvodu prenasledovaný za jeho aktivity
v Srbsku, pretože sa zúčastňoval na demonštráciách proti vládnucej strane SPS a na sociálnych sieťach

uverejňoval spomínané príspevky. Správny súd sa tu stotožňuje so záverom migračného úradu, že „z
dôvodu jeho údajného opozičného politického presvedčenia nebol v Srbsku prenasledovaný a pokiaľ sa
tam stretával s nejakými problémami, nebolo preukázané, že by tieto súviseli s jeho politickým názorom.
Preto nie je dôvod domnievať sa, že by v prípade návratu do Srbska mal byť kvôli tomu prenasledovaný“.
Nepreukázanie opodstatnenosti strachu z prenasledovania (...) pre rozpornosť vo výpovediach žiadateľa
je dôvodom, pre ktorý dôvodne žiadateľovi o azyl nie je udelený azyl (z rozsudku NS SR, sp. zn. 8 Sža

12/2009), pričom nemožno opomenúť rozpor týkajúci sa jeho prípadnej bezúhonnosti.
24. Žalovaný na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií
dospel k záveru, že v jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území
Slovenskej republiky v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obavy, pre ktoré
odišiel z domovskej krajiny, či zotrval na území Slovenskej republiky, by zakladali azylovo relevantné

dôvody na základe jeho politického presvedčenia.
25. Správny súd mal za to, že žalovaný dostatočným spôsobom zistil v konaní skutkový stav, jeho
rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, v zmysle línie nastolenej samotným
žalobcom. Jeho tvrdenia ako aj dôkazy získané žalovaným z dôkazných prostriedkov doložených do
administratívneho konania a zabezpečených samotným žalovaným vytvárajú dostatočný podklad pre

ustálenie si skutkového stavu a tento tak, ako bol ustálený žalovaným, nie je v žiadnom smere v rozpore
s obsahom administratívneho spisu.
III. Konanie na kasačnom súde

26.Protirozsudkusprávnehosúdu,uvedenémuvzáhlavítohtorozhodnutia,podalsťažovateľvzákonnej

lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. správny súd rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu
zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

27. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. uviedol:

- sťažovateľ nesúhlasí so záverom správneho súdu, že dôvody jeho žiadosti o udelenie medzinárodnej
ochrany nemožno podradiť pod pojem prenasledovanie zo žiadneho z dôvodov uvedených v zákone
o azyle, sťažovateľ bol v krajine pôvodu diskriminovaný z dôvodu zastávania opozičných politických
názorov, zastáva názor, že úroveň tejto diskriminácie, a to aj v súlade s informáciami o krajine jeho
pôvodu, dosahuje intenzitu prenasledovania,

- sťažovateľ mal za to, že v jeho prípade nemožno do budúcna vylúčiť, že v prípade jeho návratu do
krajiny pôvodu nedôjde k porušeniu jeho základných ľudských práv a slobôd a to z dôvodu zastávania a
aktívneho prezentovania opozičných politických názorov ako aj z dôvodu prípadného nespravodlivého
odsúdenia alebo udelenia neprimeraného trestu,
- sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na informácie o krajine pôvodu, ktoré si dokonca zaobstaral aj

žalovaný, a ktoré hovoria o tom, že Srbsko síce je parlamentnou demokraciou s voľbami, kde súperia
viaceré strany, ale v posledných rokoch vládnuca SPS neustále obmedzuje politické práva a občianske
slobody a vyvíja tlak na médiá, politickú opozíciu a organizácie občianskej spoločnosti, po nástupe SPS
k moci Srbsko trpí demokratickým ústupom k autoritárstvu ako aj poklesom slobody médií a občianskych
slobôd,

- podľa správy Freedom House z roku 2022 SPS narušila politické práva a občianske slobody, vyvíjala
tlak na nezávislé médiá, politickú opozíciu a organizácie občianskej spoločnosti, parlamentné voľby,
ktoré sa konali v decembri 2023, a ktoré vyhrala SPS mali podľa OBSE ako aj podľa iných zahraničných
pozorovateľov viaceré nedostatky a boli evidované nezrovnalosti počas hlasovania,
-sťažovateľuviedol,žeopozíciahovorilaomanipuláciivoliebvíťaznoustranouSPS,opozíciajevSrbsku

slabá, roztrieštená a roky sa opakovane v krajine konajú demonštrácie proti autokratickému štýlu vlády
E., počas protivládnych protestov dochádza k bezpečnostnému riziku,- sťažovateľ zastáva názor, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že jeho
obava z prenasledovania je len svojvoľne dotvorená jeho vnútorným presvedčením, nakoľko mal za to,
že informácie o krajine pôvodu preukazujú aj objektívnu stránku,

- sťažovateľ mal tiež za to, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že
dôvodom jeho žiadosti o azyl je legalizácia jeho pôvodu,
- sťažovateľ sa taktiež nestotožňuje s právnym názorom správneho súdu o nekonzistentnosti jeho
výpovede, nakoľko je zrejmé, že výpoveď pred migračným úradom je tak obsahovo ako aj časovo
rozsiahlejšia ako je to v prípade zápisníc spisovaných cudzineckou políciou,

- sťažovateľ mal taktiež odôvodnené obavy z trestného stíhania v domovskej krajine kvôli prípadnému
nespravodlivému trestu v súvislosti s jeho opozičným politickým presvedčením, nakoľko ako vyplýva
z informácií o krajine jeho pôvodu, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, srbská vláda dôsledne
nerešpektuje nezávislosť a nestrannosť súdov a podľa mimovládnych organizácií je srbské súdnictvo
náchylné na korupciu a politický vplyv,
- sťažovateľ mal za preukázané, že v prípade jeho návratu do domovskej krajiny by čelil konaniu

dosahujúcemu intenzitu prenasledovania v zmysle zákona o azyle a z tohto dôvodu je jeho ďalší život
v Srbsku pre neho neprijateľný a nemôže sa vrátiť do krajiny pôvodu.

28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že
- že správny súd neporušil zákon a vec správne právne posúdil, v prípade sťažovateľa neboli splnené

zákonné podmienky na udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 8 zákona
o azyle, nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obavy, pre ktoré odišiel sťažovateľ z domovskej krajiny,
či zotrval na území Slovenskej republiky, by zakladali azylovo relevantné dôvody na základe jeho
politického presvedčenia,
- na základe uvedených skutočností žalovaný kasačnému súdu navrhol, aby postupom podľa § 461 S.

s. p. kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol a nepriznal náhradu trov konania.

IV. Právny názor kasačného súdu
29. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť

kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť
podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a) S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania
kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

30. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455
S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.
apríla 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

31. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok
správneho súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv
proti rozhodnutiu žalovaného o neudelení azylu (I. výrok rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-
PO-46-28/2024-Ž zo dňa 13.08.2014), a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny

súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo,pričomvrámcikasačnéhokonaniaskúmalajnapadnutérozhodnutiežalovaného,najmäz
toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku krajského súdu.

32. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití
fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2.zákonných, správnych, policajných
alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,

3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za
odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činyalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6 konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti
deťom.

33. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

34. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je
v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
35. Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní

nezistia dôvody podľa § 8.

36. Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon
neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel
z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo

osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

37. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo § 10.

38. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu
a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.

40. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie

azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v
čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu,
akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol
alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery
žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

41. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania
vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia
o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa
týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

42. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či
žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,
ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

43. Podľa § 52 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci,
fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej
podobe.

44. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) tento zákon sa vzťahuje
na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.45. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

46. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

47. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

48. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

49. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie

azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v
ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené
obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania
za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť

do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy
Slovenskej republiky).

50. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre

udelenie azylu v zmysle zákona o azyle z dôvodu, že u sťažovateľa nebol potvrdený ani jeden z
predpokladov prenasledovania a rovnako neboli splnené podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany.
Sťažovateľ ako dôvod žiadosti o udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR uviedol
obavy o svoj život, nakoľko má iné politické presvedčenie ako vládnuca strana a v prípade návratu by
mu hrozilo väzenie a možno aj smrť.

51. V zmysle vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že správny orgán, správny súd ako i kasačný
súd posudzuje dôvody na udelenie azylu vo vzťahu ku krajine pôvodu žiadateľa, ktorou je Srbská
republika.

52. Z administratívneho spisu bolo zistené, že v čase nelegálneho zdržiavania sa na území SR a
následnom zadržaní bol sťažovateľ na základe rozhodnutia Oddelenia Policajného zboru Petržalka
- Stred č. PPZ-HCP-BA5-55-012/2023-AV zo dňa 05.02.2024 zaistený a umiestnený do ÚPZC pre
cudzincov Medveďov. Tam dňa 14.03.2024 pred pracovníkmi ÚPZC požiadal o udelenie azylu alebo
poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko má iné politické

presvedčenie ako vládnuca strana a v prípade návratu by mu hrozilo väzenie a možno aj smrť. Za
účelom posúdenia jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu bol s ním dňa 12.04.2024 v ÚPZC vykonaný
vstupnýpohovor.Počaspohovorusťažovateľuviedolviaceroproblémov,kvôliktorýmsarozhodolkrajinu
pôvodu opustiť, pričom všetky mali úzko súvisieť s jeho opozičným politickým názorom. Tento svoj názor
v roku 2002 ako aktívny a v roku 2003 ako pasívny podporovateľ opozičnej strany Zevetnici prezentoval

účasťami na protivládnych demonštráciách a na sociálnych sieťach kritikou vládnej strany SPS. V roku
2015 prvýkrát legálne pricestoval na územie SR aby si tu našiel prácu. Po dvoch mesiacoch sa vrátil
do Srbska, kde sa kontaktoval s koordinátorom pracovných ponúk na území Slovenska a následne sa v
tom istom roku opäť legálne kvôli práci na Slovensko vrátil. Takýmto spôsobom za rovnakým účelom a
bez problémov sa v rokoch 2016-2017 medzi Srbskom a Slovenskom opakovane presúval. Následne

odcestoval do Českej republiky, kde požiadal o pracovné víza, ktoré mu boli aj udelené. Napriek tomu si
ich podľa jeho slov neprevzal, niekoľko dní ešte v Českej republike zotrval a opäť sa vrátil na Slovensko,
kde sa v roku 2019 na nejaký čas zamestnal. V roku 2021, približne po prvej vlne pandémie COVID-19,
opäť na svoj platný cestovný pas legálne pricestoval na územie SR a ubytoval sa u kamaráta v mesteSenec, kde zotrval asi 7 mesiacov, kým sa nepobili. Raz v roku 2022, keď v bratislavskom Vlčom hrdle
zaspal na autobusovej zastávke, ho niekto okradol, pričom mu odcudzil aj cestovný pas. Po tom ako
ho začiatkom roka 2024 strážna služba pristihla pri krádeži v obchode s potravinami, táto skontaktovala

políciu, ktorá ho po príchode z dôvodu nelegálneho zdržiavania sa na území SR bez platných dokladov,
zdržala, zaistila a umiestnila do ÚPZC, kde z dôvodu obavy o svoj život za svoje opozičné politické
presvedčenie požiadal o azyl. Iné dôvody neuviedol.

53. Z výpovede sťažovateľa nevyplýva, že by v krajine pôvodu v Srbskej republike čelil prenasledovaniu.

Žiadny z dôvodov uvedených sťažovateľom v konaní o azyle nie je možné subsumovať pod ustanovenie
§ 8 zákona o azyle. Ako je zrejmé sťažovateľ niekoľkokrát od roku 2003 bez akýchkoľvek problémov
vycestoval legálne zo Srbskej republiky na svoj cestovný pas do rôznych krajín a taktiež sa do krajiny
svojho pôvodu opakovane vracal a to tiež bez akýchkoľvek problémov. Je nesporné, že počas pobytu v
Českej republike požiadal o udelenie pracovných víz, pričom predložil českým orgánom výpis z registra
trestov, ktorý mal bez záznamov. Pokiaľ poukázal na súdny spor jeho matky, ktorú mali diskriminačným

spôsobom prepustiť z práce, je taktiež zrejmé, že jeho matka sa v tejto súvislosti obrátila na štátne
orgány a následne spor vyhrala, pričom bola finančne odškodnená. Čo sa týka obvinení sťažovateľa v
Srbskej republike a to obvinenia z ťažkej lúpeže z roku 2015, ktoré malo byť voči jeho osobe politicky
vykonštruované z dôvodu podpory strany Zavetnici, ktorá bola v tom čase opozičná, sám sťažovateľ
uviedol, že po ukončení vyšetrovania bol obvinenia zbavený.

54. Kasačný súd zdôrazňuje, že azyl ako prostriedok medzinárodnej ochrany možno udeliť osobe, ktorá
má opodstatnený strach pred prenasledovaním v zmysle, že vie dôveryhodne preukázať, že ďalší pobyt
v krajine pôvodu by bol pre ňu neznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo by sa
stal neznesiteľným v prípade, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil (Handbook on Procedures and Criteria

for Determining Refugee Status. bod 42-43).

55. Opodstatnený strach z prenasledovania je však nutné preukázať z dôvodov vymedzených v zákone
o azyle a definícii utečenca podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, teda z
dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k sociálnej skupine alebo zastávania politických

názorov. V prípade obavy sťažovateľa, že v krajine pôvodu bude diskriminovaný z dôvodu zastávania
opozičných politických názorov, zastáva kasačný súd názor, že úroveň tejto diskriminácie a to aj v súlade
s informáciami o krajine jeho pôvodu, nedosahuje takú intenzitu prenasledovania, a teda nepredstavuje
zákonom akceptovaný dôvod obáv pred prenasledovaním. Vládna strana SPS ako i srbské štátne
orgány nejavili o osobu sťažovateľa žiadny a vôbec nie výnimočný záujem. K obvineniu sťažovateľa

z roku 2019 týkajúceho sa držby marihuany a iných nelegálnych liečiv, ktoré sťažovateľ skutočne
prechovával, kasačný súd mal za to, že ide o konanie protiprávne, ktoré je právne irelevantné pre
konanie o azyle a je trestné aj v iných krajinách. Obava sťažovateľa z prenasledovania z politických
dôvodov je vyvrátená aj informáciami o krajine pôvodu, ktoré uvádzajú, že strana Zavetnici, ktorú mal
sťažovateľ podporovať od roku 2002 aktívne (od roku 2003 len pasívne) bola založená až v roku 2012,

pričom zo správ o krajine pôvodu vyplýva, že strana Zavetnici je po voľbách v roku 2023 vo vláde spolu
so stranou SPS. Srbský premiér E. z vládnej strany SPS vymenoval členov svojho nového kabinetu,
ktorého súčasťou je aj predsedníčka pravicovej strany Zavetnici, čo vyvracia tvrdenia sťažovateľa o
prenasledovaní z politických dôvodov.

56. Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany
pred bezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú
zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré
sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v
obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto

inštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené (Rozsudok NS SR
sp. zn. 10Sža/6/2015 zo dňa 25. marca 2015).

57. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že v jeho prípade nemožno do budúcna vylúčiť, že v
prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nedôjde k porušeniu jeho základných ľudských práv a slobôd,

a to z dôvodu zastávania a aktívneho prezentovania opozičných politických názorov ako aj z dôvodu
prípadného nespravodlivého odsúdenia alebo udelenia neprimeraného trestu, kasačný súd poukazuje
na to, že žalovaný má povinnosť zistiť skutočný stav veci len v rozsahu dôvodov, ktoré sťažovateľ uviedol
v priebehu správneho konania, pričom zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nemožno vyvodiť,že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu
sťažovateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia ( rozsudok
sp. zn. Sžo-KS 154/05).

58. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ v priebehu správneho konania neuviedol
žiadne skutočnosti patriace do taxatívneho výpočtu dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia
§ 8 zákona o azyle.

59. Kasačný súd uvádza, že sťažovateľ žiadosť o udelenie azylu nepodal bezprostredne po poslednom
príchode na územie Slovenskej republiky v roku 2021. Kasačný súd je toho názoru, že dôvodom žiadosti
o azyl u sťažovateľa je legalizácia jeho pobytu na území SR. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje
i na vyjadrenie sťažovateľa ohľadom jeho krádeže v obchode s potravinami, že keby nebol prichytený,
nevie, či by požiadal o udelenie azylu. Taktiež kasačný súd poukazuje na nekonzistentnosť vyjadrení
sťažovateľa v zápisnici zo dňa 05.02.2024, v zápisnici zo dňa 14.03.2024 a v dotazníku žiadateľa o azyl

zo dňa 14.04.2024. V zápisnici zo dňa 05.02.2024 sťažovateľ uviedol, že v krajine pôvodu mu nehrozí
prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle a o azyl na území Slovenskej republiky nechce požiadať,
v zápisnici zo dňa 14.03.2024 už uviedol, že z dôvodu obavy o svoj život žiada o udelenie azylu, pretože
má iné politické presvedčenie ako vládnuca politická strany a v prípade návratu do Srbska by mu hrozilo
väzenie a možno aj smrť. V dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 14.04.2024 sťažovateľ rozšíril

svoje dôvody na udelenie azylu o diskrimináciu pri hľadaní zamestnania z politických dôvodov, keď
uviedol, že bol aktívnym členom opozičnej strany Zavetnici a tiež sa obáva prenasledovania z dôvodu,
že strana SPS ho ako vnuka komunistu považuje za nežiadúcu osobu. Rozporné tvrdenia nie je možné
považovať za zanedbateľné a takáto okolnosť má význam pre posúdenie jeho dôveryhodnosti.

60. Pokiaľsajednáotvrdeniesťažovateľa,ženakoľkoboljehostarýoteckomunistaastranaSPShoako
vnuka komunistu považuje za nežiadúcu osobu, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť štátu, kasačný súd
uvádza, že z dostupných informácií o krajine pôvodu sa však táto jeho obava nepotvrdila. Nie sú známe
informácie o tom, že by strana SPS akokoľvek diskriminovala alebo cielene vyhľadávala rodinných
príbuzných osôb, ktoré sa hlásia ku komunistom.

61. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sža 4/2009 zo dňa 24.03.2009 a jeho znenie „I keď pre posúdenie dôvodov žiadosti o azyl nie
je rozhodujúce prvé vyhlásenie žiadateľa o azyl, v prípade posúdenia dôveryhodnosti osoby žiadateľa,
ktorá v priebehu administratívneho konania uvádza rozporné tvrdenia, ktoré ani podľa najvyššieho súdu

nebolo možné považovať za zanedbateľné, takáto okolnosť má význam pre posúdenie dôveryhodnosti
žiadateľa o azyl, pretože vytvára celkový obraz o dôveryhodnosti žiadateľa, ktorý sa bezpochyby odvíja
od správania a vyjadrení žiadateľa o azyl od prvého možného momentu takéhoto posúdenia“.

62. Podstatné pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o azyl bolo, či v jeho prípade boli splnené podmienky

ustanovené v § 8 resp. § 10 zákona o azyle. Kasačný súd sa plne stotožňuje so závermi správneho
súdu a žalovaného, že sťažovateľom uvádzané dôvody pre udelenie azylu nemožno zaradiť pod žiaden
zákonný dôvod, pre ktorý možno podľa zákona o azyle žiadateľovi udeliť azyl. Kasačný súd má za to,
že žalovaný správne posúdil, že v prípade sťažovateľa nie sú splnené podmienky pre priznanie statusu
utečenca v zmysle § 8 zákona o azyle, pretože nebolo v konaní preukázané, že by v krajine pôvodu čelil

prenasledovaniu pre jeden z piatich azylových dôvodov.

63. Z tohto pohľadu kasačný súd nezistil v postupe žalovaného ani správneho súdu žiadne pochybenie.
Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami
sťažovateľa sa správny súd v rozhodnutí náležite vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú

otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti
vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

64. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p.
a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v
súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.65. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.