Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/161/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209296
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124209296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. právne zastúpený: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, so
sídlom Zámocká 525/28, Stropkov, IČO: 53 450 345 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s. ;
skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 31 320 155
právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739
o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 1284415 zo dňa 10.02.2014
- v časti VII. Vyhlásenie klienta, bod 2. v znení: „Prehlasujem, že som sa pred uzatvorením Zmluvy

oboznámil so Zmluvnými podmienkami (ďalej ako ZP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy,
súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“
- v časti VII. Vyhlásenie klienta, bod 6. v znení: „Súhlasím so Zmluvnou pokutou a Úrokom z omeškania
prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“ a
v časti VIII. Zmluvné podmienky, v odsek 9. Poplatky, pokuty, úrok z omeškania, bod 9.3 v znení:
„Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný

zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj
splatnou.“
- v časti VII. Vyhlásenie klienta, bod 12., písm. b) v znení: „Beriem na vedomie, že CFH ako
prevádzkovateľ na základe dobrovoľného súhlasu dotknutej osoby: b) Moje osobné údaje uvedené
v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k
VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za
účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia môjho
rizikového profilu, vymáhania mojich prípadných záväzkov po splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov

od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom beriem na vedomie, že svoj súhlas som oprávnený
odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu
pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“
- v časti VIII. Zmluvné podmienky, odsek 12. Záverečné ustanovenia, bod 12.3 v znení: „Klient
podpísaním Zmluvy súhlasí s tým, že komunikácia medzi ním a Spoločnosťou
prostredníctvom elektronických médií bude Spoločnosťou zaznamenávaná a môže byť použitá ako
dôkaz v prípade reklamácie alebo sporu.“

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobou došlou súdu dňa 06.11.2024 sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neprijateľnosti 4 zmluvných
podmienok.Vžalobeuviedla,žesprávnympredchodcomžalovaného,spoločnosťouConsumerFinance
Holding, a.s., uzavrela Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 10.02.2014. Spoločnosť

Consumer Finance Holding, a.s. zanikla dňa 01.01.2018 v dôsledku rozdelenia, pričom jej právnym
nástupcom sa stal žalovaný Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155. Zmluvu zo dňa 10.02.2014 uzatvárala ako spotrebiteľ s právnym
predchodcom žalovaného ako právnickou osobou, ktorá poskytuje úvery v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovaným má bezpochyby tzv.

formulárovýcharakter.Ideovopredpripravenúpredtlačžalovaného,doktorejžalovanýdopisovalalenjej
údaje. Jej „zmluvná voľnosť“ bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky
ostatné zmluvné podmienky ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou
predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.12.2024, v ktorom sa zaoberal podstatou ochrany

spotrebiteľa a dospel k záveru, že podaná žaloba tomuto cieľu neslúži. Zároveň má za to, že žaloba
nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, keďže napádaná zmluva už bola predmetom konania OS
Prešov vo veci sp. zn. 19Csp/6/2018, kde súd neprijateľné zmluvné podmienky nekonštatoval a ide tak
o prekážku rozsúdenej veci. Vyjadrenie žalovaného k jednotlivým napádaným zmluvným podmienkam
bude súčasťou ďalšej časti odôvodnenia.

3. V rámci repliky a dupliky, ako aj na pojednávaní, strany sporu zotrvali na svojich prvotných tvrdeniach.

4. Podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
§53ods.1-Spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
§ 53 ods.5 - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa Civilného sporového poriadku
§ 298 ods.1 - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo

v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
§ 298 ods.2 - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo
mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Zmluvná podmienka - „Prehlasujem, že som sa pred uzatvorením Zmluvy oboznámil so Zmluvnými

podmienkami (ďalej ako ZP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, súhlasím s nimi, nemám k nim
žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“
5.1. Tvrdenie žalobkyne - Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s
požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v
neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods.

4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný
vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami. Z uvedených
dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým zhoršujem svoje zmluvné postavenie ako to
predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne
dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ.

5.2. Tvrdenie žalovaného – Žalovanému z podanej žaloby nie je zrejmé, ako by mohlo predmetné
ustanovenie na žalobcu akokoľvek prenášať dôkazné bremeno. Predmetným zmluvným ustanovením
sa neukladá žalobcovi ako spotrebiteľovi žiadna povinnosť niesť dôkazné bremeno, čo nepochybne
potvrdzuje napríklad aj Mestský súd Bratislava IV. v nižšie citovanom rozhodnutí vydanom v konanísp. zn. B3-62Csp/10/2022 zo dňa 08.02.2024. Žalovanému nie je zrejmé, akým iným spôsobom by
si mal/mohol veriteľ pri uzatváraní zmluvy overiť či dlžník - spotrebiteľ všetkému buď v zmluve alebo
v obchodných podmienkach či cenníku porozumel. V prípade, ak by predmetné zmluvné ustanovenie

v zmluve absentovalo, veriteľ by predsa stratil akýkoľvek dôkaz o tom, že spotrebiteľ bol naozaj
s obchodnými podmienkami a cenníkom oboznámený, že s nimi súhlasí, že ich prevzal alebo mu
boli zaslané. Ak by súd ustanovil, že takéto zmluvné ustanovenie považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, veriteľa by tak dostal do situácie, kedy by nevedel oboznámenie a odovzdanie akýchkoľvek
dokumentov spotrebiteľovi riadne preukázať, čím by mu do budúcnosti odňal možnosť uniesť dôkazné

bremeno.
Takéto zmluvné ustanovenie je štandardnou súčasťou všetkých spotrebiteľských zmlúv a je plne
akceptované všeobecnými súdmi Slovenskej republiky (vrátane krajských súdov a rovnako aj
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky).Totoustanovenienaspotrebiteľaneprenášadôkaznébremeno.
Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého
jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami zmluvy.

Priemerný a zodpovedný spotrebiteľ, ktorému prináleží súdna ochrana by určite nekonal absolútne
ľahostajne a zmluvu nepodpísal bez podrobného oboznámenia sa so všetkými jej súčasťami, ktoré sú
v zmluve jasne a zrozumiteľne označené.
5.3. Rozhodnutie súdu – rovnaká zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom OS
Prešov sp. zn. 8Csp/109/2023 zo dňa 20.02.2024. Je teda zrejmé, že žalovaný si znenie predmetnej

zmluvnej podmienky pred súdom neobhájil a niet dôvodu v tomto konaní sa od uvedeného rozsudku
odkloniť.
Súd však nesúhlasí s tvrdením, že uvedenou zmluvnou podmienkou má dochádzať k presunu
dôkazného bremena. Dôkazné bremeno nie je v SR predmetom zmluvného vzťahu ale je stanovené
zákonom, predovšetkým C.s.p. Podľa § 192 C.s.p. - Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená

domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
Uvedené znamená, že prenos dôkazného bremena sa môže udiať iba domnienkou stanovenou
zákonom, napr. § 558 OZ - Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Uvedené ustanovenie je príkladom prenosu

dôkazného bremena inak ťažiaceho veriteľa na dlžníka. Sporné ustanovenie zmluvy tak následok
prenosu dôkazného bremena spôsobiť nemôže.
Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky však spočíva v jej nepravdivosti, keď žalovaný nepreukázal iný
ako bežný spôsob kontraktácie a to podpis zmluvy spotrebiteľom v bezprostrednej časovej súvislosti
s jej predložením. Žalovaný bol povinný preukazovať, že kontraktačný proces bol vedený tak, že žalobca

ako spotrebiteľ mal reálne daný čas si zmluvu a ZP pred jej podpisom preštudovať, prípadne že mu na
naštudovanie bola daná aspoň deň vopred. Pri neexistencii takého dôkazu zo strany žalovaného tak
možno uzavrieť, že samotný podpis žalobu neznamená oboznámenie (resp. z hľadiska času poskytnutie
ho v rozsahu dostačujúcom na prečítanie) s podpísaným dokumentom.
Samotná žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že podpis zmluvy bol požadovaný okamžite po jej

predložení a neexistoval tu časový priestor k preštudovaniu a teda skutočnému oboznámeniu sa s ňou.
Z uvedeného dôvodu je predmetné ustanovenie hrubo nevyvážené v neprospech spotrebiteľa.
NepreukázaniečasovoskutočnejreálnejmožnostioboznámeniasasozmluvouaZPtakmožnopodradiť
vo vzťahu k všetkým napádaným zmluvným podmienkam pod § 53 ods.4 písm.a) OZ - Za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť

a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

6. Zmluvná podmienka - „Súhlasím so Zmluvnou pokutou a Úrokom z omeškania prislúchajúcim
Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“, a „Spoločnosť je
oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so

splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť
Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“
6.1. Tvrdenie žalobkyne - Neprijateľnosť takto vymedzenej zmluvnej podmienky predstavuje skutočnosť,
že žalovaná so mnou zmluvnú pokutu individuálne nedojednala a táto spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech mňa ako spotrebiteľa. Zmluvná pokuta bola

zakomponovaná do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive zo strany žalovanej, pričom
ja som ju nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Predmetná zmluvná podmienka žalovanej umožňuje
napriek možnosti zosplatneniacelého úveru alebo úrokov z omeškania, odo mňa požadovať ďalšiu sankciu, ktorú som ja vo
formulárovej zmluve ani nemohla odmietnuť.
6.2. Tvrdenie žalovaného - Z citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 OZ vyplýva, že za neprijateľné

nie je možné považovať akékoľvek zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale musí ísť o nerovnováhu, ktorá podstatným spôsobom
preváži tzv. ,,misku váh“ na stranu veriteľa. Skutočnosť, že spotrebiteľ je v zmysle zmluvy povinný platiť
prípadné poplatky, o ktorých je vopred informovaný nie je pre takýto predpoklad dostatočným základom.
Okrem generálnej klauzuly pod3a § 53 ods. 1 OZ obsahuje OZ tiež ustanovenie § 53 ods. 4 OZ, v

ktorom uvádza konkrétne podmienky, ktoré v prípade, ak sú obsiahnuté v zmluvách uzatvorených so
spotrebite3mi, je potrebné považova? za neprijate3né. Žalovaný si dovo3uje poukáza? na skutoenos?,
že na to, aby sa predmetné ustanovenie považovalo za neprijate3né musí ís? v prvom rade o
neprimeranú sankciu. Žalobca však len všeobecne poukazuje na údajnú neprijate3nos?, avšak v
žiadnom smere sa v podanej žalobe nevysporadúva so skutoenos?ou, z akého konkrétneho dôvodu by
mala by? pod3a neho považovaná za neprimeranú ei vytvárajúcu hrubú nerovnováhu.

V prejednávanom prípade bola zmluvná pokuta spolu so sankčným úrokom dojednaná tak, že ani za
súčasných prísnejších podmienok nemôže byť označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
6.3. Rozhodnutie súdu – rovnaká zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom
OS Prešov sp. zn. 8Csp/109/2023 zo dňa 20.02.2024, rozsudkom OS Vranov nad Topľou sp. zn.
3Csp/137/2021 zo dňa 14.04.2023, rozsudkom OS Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/74/2024 zo dňa

05.05.2021 a iné. Je teda zrejmé, že žalovaný si znenie predmetnej zmluvnej podmienky pred súdom
opakovane neobhájil a niet dôvodu v tomto konaní sa od uvedených rozsudkov odkloniť, keďže už nimi
mu bolo právoplatne uložené uplatňovania tento podmienky sa zdržať.

7. Zmluvná podmienka - „Beriem na vedomie, že CFH ako prevádzkovateľ na základe dobrovoľného

súhlasu dotknutej osoby: b) Moje osobné údaje uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe
VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,
vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality
služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia môjho rizikového profilu, vymáhania mojich prípadných
záväzkov po splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy,

pričom beriem na vedomie, že svoj súhlas som oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku
predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to
písomným oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“
7.1. Tvrdenie žalobkyne - Má za to, že predformulovaný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a
sprístupňovanímjejosobnýchúdajovtretejosobe,sospracovanímjejosobnýchúdajovpodobu10rokov

(aj po zániku zmluvného vzťahu), bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy, formálne dosiahnutý štandardnou
zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav
vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje.
7.2. Tvrdenie žalovaného - Podľa ustanovenia § 91 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ,,ZoB“)
platí, že: ,,Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich

sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, a to najmä
informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavov vkladov...“ Je zrejmé, že aj uvedený zákon
priamo predpokladá, že údaje od klientov žalovaný získava a spracúva pre účely správy ich pôžičiek,
prípadne vkladov. V tomto smere teda nielen zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov,
ale priamo aj ZoB určuje povinnosť takéto informácie o klientoch utajovať a chrániť pred vyzradením,

zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením, zároveň ustanovuje, že tretím osobám
môže žalovaná tieto informácie poskytnúť len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého
klienta alebo na jeho písomný pokyn a účely.
V tejto súvislosti žalovaný zdôrazňuje, že dĺžka súhlasu na spracovanie osobných údajov na 10 rokov
je nepochybne dôvodná. Aktuálna súdna prax totiž nie len že neurčuje žiadnu premlčaciu dobu na

prípadné požadovanie určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj v prípade žaloby na určenie
bezúročnosti o bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a následného vydania bezdôvodného obohatenia
súdna prax (viď. prax tunajšieho súdu) uplatňuje 10 ročnú premlčaciu dobu na plnenie. V prípade ak
by teda nebolo možné osobné údaje klienta uchovávať 10 rokov od zániku zmluvy, a tým uchovávať
ani zmluvnú dokumentáciu, žalovaný by v prípade sporu, akým je napokon aj prebiehajúci spor, nemal

žiadnu možnosť obrany. Spracovanie osobných údajov po dobu 10 rokov od zániku zmluvy je preto
potrebné považovať za dôvodné.
7.3. Rozhodnutie súdu – rovnaká zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom
OS Prešov sp. zn. 8Csp/109/2023 zo dňa 20.02.2024, rozsudkom OS Vranov nad Topľou sp. zn.3Csp/137/2021 zo dňa 14.04.2023, rozsudkom OS Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/74/2024 zo dňa
05.05.2021 a iné. Je teda zrejmé, že žalovaný si znenie predmetnej zmluvnej podmienky pred súdom
neobhájil a niet dôvodu v tomto konaní sa od uvedených rozsudkov odkloniť.

Za neprijateľné považuje súd najmä ustanovenie - ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB
vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko – a to z dôvodu cezhraničného prenosu osobných údajov
a nešpecifikáciu spoločností s úzkymi väzbami, teda subjektov, u ktorých sa osobné údaje spotrebiteľa
majú ocitnúť.
Z uvedeného dôvodu je predmetné ustanovenie hrubo nevyvážené v neprospech spotrebiteľa.

8. Zmluvná podmienka – „Klient podpísaním Zmluvy súhlasí s tým, že komunikácia medzi ním a
Spoločnosťou prostredníctvom elektronických médií bude Spoločnosťou zaznamenávaná a môže byť
použitá ako dôkaz v prípade reklamácie alebo sporu.“
8.1. Vyjadrenie žalobkyne - Neprijateľnosť zmluvnej podmienky odvodzujem od generálnej klauzuly
uvedenej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že dodávateľ si vyhradil

právo vykonávať záznamy komunikácie aj bez predchádzajúceho upozornenia spotrebiteľa, pričom
spotrebiteľovi takéto právo zo Zmluvy nevyplýva, ide o hrubý nepomer v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše toto ustanovenie zvýhodňuje iba jednostranne
dodávateľa v prístupe k dôkazom a unesenia dôkazného bremena v prípade sporu so spotrebiteľom,
čo zakladá neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho

zákonníka, ktoré upravuje, že za neprijateľné zmluvné podmienky sa považujú ustanovenia, ktoré
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana
8.2. Vyjadrenie žalovaného - Zmluvná podmienka nezakazuje spotrebiteľovi vyhotovovať si vlastné
záznamy komunikácie, rovnako neuvádza, že by v prípade ak dôjde k sporu bola táto komunikácia

použitá len na prospech žalovaného. Takéto tvrdenie považuje žalovaný za vykonštruované a v
očividnom rozpore so znením zmluvnej podmienky. V prípade ak spotrebiteľ bude v rámci reklamácie
alebo inom spore tvrdiť skutočnosti, ktoré nevie preukázať, bude práve uvedený záznam možné použiť
aj na jeho prospech.
Názor žalobcu zdôvodňujúci neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky však vôbec nevyplýva zo znenia

napadnutej zmluvnej podmienky. Zmluvná podmienka nezakazuje spotrebiteľovi vyhotovovať si vlastné
záznamy komunikácie, resp. hovorov, rovnako neuvádza, že by v prípade ak dôjde napríklad k súdnemu
konaniu bola táto komunikácia použitá len na prospech žalovaného. Takéto tvrdenie považuje žalovaný
za vykonštruované a v očividnom rozpore so znením zmluvnej podmienky. V prípade ak spotrebiteľ bude
v rámci reklamácie alebo inom spore tvrdiť skutočnosti, ktoré nevie preukázať, bude práve uvedený

záznam možné použiť aj v jeho prospech.
Zastávame preto názor, že práve prípad, ak by žalovaný nemohol použiť zaznamenanú komunikáciu,
by napĺňal predpoklady nekalosúťažného konania, nakoľko by dôkazné bremeno zaťažovalo práve
spotrebiteľa.
8.3. Rozhodnutie súdu - rovnaká zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom OS

Prešov sp. zn. 8Csp/109/2023 zo dňa 20.02.2024. Je teda zrejmé, že žalovaný si znenie predmetnej
zmluvnej podmienky pred súdom neobhájil a niet dôvodu v tomto konaní sa od uvedeného rozsudku
odkloniť.
Pri tejto zmluvnej podmienke súd v celom rozsahu súhlasí s argumentáciou žalovaného. OS PO sú však
známe rozhodnutia KS v PO, ktorými došlo k vyhláseniu spornej zmluvnej podmienky za neprijate3nú

– napr. 3CoCsp/15/2024, ktorý uviedol
„30. Na rozdiel od súdu prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že zmluvná podmienka v Zmluve o
spotrebite3skom úvere e. 5119829784, zo doa 30.11.2015, uvedená v easti Ostatné zmluvné podmienky
a dojednania v elánku 11 bodu 11.3, je koncipovaná neureito aj v kontexte toho, eo je elektronickým
médiom. Je rozhodujúce, akým spôsobom bude zaznamenávaná komunikácia medzi klientom a

spoloenos?ou. Pojem elektronické médium je široký a zahaoa viacero možností zaznamenávania
komunikácie, a to bui písomne (napr. prostredníctvom elektronickej pošty, faxom), alebo telefonicky
a podobne. Krajne možno pripusti?, že v prípade písomnej komunikácie (napr. elektronickej pošty,
faxu) by mali klient aj spoloenos? v rámci dokazovania rovnaké postavenie vo vz?ahu k dojednaniu
zmluvných podmienok (samozrejme ureito a individuálne dojednaných), ale aj vo vz?ahu k vybavovaniu

reklamácií, uplatoovaniu nárokov a podobne. Avšak v prípade iných bežných elektronických médií
by pod3a odvolacieho súdu bola táto podmienka jednoznaene len v prospech žalovaného, keiže z
podmienkytak,akojeformulovaná,nevyplýva,žejepovinnos?ouverite3azaznamenávanúkomunikáciu
vyda? spotrebite3ovi, ak by táto mala svedea? v jeho prospech, teda v neprospech žalovaného akoverite3a. Ak by chcel žalobca unies? v prípadnom spore dôkazné bremeno, musí mu verite3 túto
komunikáciu predloži?, eo však predmetné ustanovenie zmluvnej podmienky verite3ovi neukladá, a teda
dlžníkovi nezabezpeeuje.

31. K dôvodom súdu prvej inštancie o tom, že samotný zákon e. 266/2005 Z. z. o ochrane
spotrebite3aprifinanenýchslužbáchnadia3kuaozmeneadoplneníniektorýchzákonovneprijate3nos?
predmetného zmluvného dojednania vylueuje, odvolací súd uvádza, že citovaný zákon v § 2 písm.
e) príkladmo uvádza, eo možno považova? za prostriedok dia3kovej komunikácie, avšak uvedené
nesvedeívprospechzáveru,žedotknutázmluvnápodmienkapretonemôžeby?neprijate3nou.Zmluvnú

podmienku možno dojedna? uvedeným spôsobom, ale podstatná v naznaeených súvislostiach je aj
materiálna a obsahová stránka zmluvnej podmienky, ktorá musí by? dostatoene ureitá, aby z nej bolo
možné bezpochýb vyvodi? práva a povinnosti. V neposlednom rade musí by? individuálne dojednaná.
Z danej zmluvnej podmienky, a tu je potrebné prisvedei? argumentácii žalobcu, nie sú zrejmé všetky
okolnosti, ktoré by mohli ma? vplyv na jej neskoršiu možnú realizáciu vrátane podmienok ukoneenia
dispozície s oou, aj s oh3adom na ochranu osobných údajov.

32. V prípade neprijate3nej zmluvnej podmienky je potrebné vykona? kumulatívnu analýzu znaenej
nerovnováhy v neprospech spotrebite3a, ktorej predmetom je zameranie na úeinok privedený zmluvnou
podmienkou. Z toho plynie, že znaená nerovnováha bude v podstate generálne prezimovaná, pokia3
sa nepreukáže opak spoeívajúci v založení nižšej úrovne, resp. miery nerovnováhy. Vychádzajúc
z generálnej prezumpcie odvolací súd zastáva názor, že pokia3 žalovaný nepreukázal opak

spoeívajúci v založení nižšej úrovne, resp. miery nerovnováhy, tak zmluvná podmienka spôsobuje
znaenú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebite3a.
Znaenú nerovnováhu je potrebné identifikova? najmä v dispozícií dodávate3a, a to bez easového
obmedzenia, disponova? s biometrickými údajmi o spotrebite3ovi, ktoré v kontexte GDPR indikujú
významne chránenú oblas? biometrie spotrebite3a. Naviac ak nebol preukázaný individuálny súhlas a

zrozumite3né poueenie spotrebite3a o použití jeho biometrických údajov.
33. Pokia3 ide o argumentáciu žalovaného, v rámci ktorej poukázal na § 91 ods. 1 a § 93a ods. 3
zákona e. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odvolací súd uvádza,
že predmetom súdnej kontroly sú zmluvné dojednania medzi stranami obsiahnuté v zmluve zo doa
30.11.2015, kei zmluvu so žalobcom uzatváral právny predchodca žalovaného, t. j. Consumer Finance

Holding, a.s. Išlo akciovú spoloenos?, ktorej predmetom podnikania, eo vyplýva z verejne dostupného
obchodnéhoregistra,bolood25.02.2005do31.12.2017o.i.poskytovanieúverovzvlastnýchpeoažných
zdrojov nebankovým spôsobom. Právny predchodca žalovaného nebol v zmysle § 2 ods. 1 zákona o
bankách bankou, a preto aj aplikácia citovaného zákona je na daný prípad irelevantná.
34. Žalovaný tiež tvrdil, že uvedenú zmluvnú podmienku nemožno vyhlásiť za neprijateľnú, nakoľko,

inými slovami, nespĺňa predpoklady podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka. V tejto
súvislosti tvrdil, že ak by nemohol použiť zaznamenanú elektronickú komunikáciu, resp. by ju vôbec
nezaznamenával, napĺňal by predpoklady nekalosúťažného konania, keďže dôkazné bremeno by
zaťažovalo spotrebiteľa. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že zaznamenávanie a použitie
zaznamenávanej komunikácie nie je zo zákona vylúčené. Musí však podliehať istej kvalite, o ktorej sa

už odvolací súd zmienil v tomto rozsudku (body 31. až 33. odôvodnenia). Okrem toho uvedené zmluvné
dojednanie jednoznačne zvýhodňuje dodávateľa oproti spotrebiteľovi čo do získania, dispozície a
využitia zaznamenávanej komunikácie, zatiaľ čo na druhej strane sú garancie pre spotrebiteľa nejasné.“
8.4. Predmetné rozhodnutie KS v Prešove OS Prešov rešpektuje a postupuje podľa neho.

9. K otázke nepotrebnosti naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej
podmienky.
NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 - Dovolací súd dospieva preto k záveru, že v prípade žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať
sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad

v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny
záujem. Vzhľadom na tento dovolacím súdom prijatý záver, právna argumentácia žalovanej, ktorá sa
v tejto časti týka len určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., sa na vec vôbec nevzťahuje.
Dovolací súd sa preto k nej ani bližšie nevyjadruje.

Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska
vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy
splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná
žalobavychádzazozákonnejpožiadavky,podľaktorejspotrebiteľskézmluvynesmúzásadneobsahovaťneprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať
v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,
ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva

priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj
zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na
ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového
právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom
spore vecnú aktívnu legitimáciu.

C- 321/22: Právny záujem spotrebiteľa na vyhlásení NZP
77 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 7 ods. 1
smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej
právnej úprave, ktorá tak, ako ju vykladá judikatúra, aby bolo možné vyhovieť žalobe spotrebiteľa na
určenie neúčinnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve, uzavretej s predajcom alebo dodávateľom,
vyžadujedôkazpreukazujúcizáujemnakonaní,keďsazistí,žetakýtozáujemchýba,aktentospotrebiteľ

disponuje žalobou o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, alebo ak sa môže odvolávať
na túto neúčinnosť v rámci svojej obrany voči protinávrhu na vykonanie, ktorý voči nemu tento predajca
alebo dodávateľ podal na základe tejto podmienky.
9.1.Žalobcatedanebolpovinnýpreukazovaťakýkoľvek„záujem“navyhláseníneprijateľnostizmluvných
podmienok.

10. Všeobecné východiska žaloby o neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo vzťahu k času uzavretia
zmluvy.
Rozhodnutie SdEÚ č. spojené veci C – 776/19 až C – 782/19:
33 Súdny dvor, ktorý poukázal na ochranu, ktorú smernica 93/13 zaručuje spotrebiteľom, rozhodol,

že táto smernica bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje vnútroštátnemu súdu po uplynutí
prekluzívnej lehoty konštatovať nekalú povahu podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom .
38 Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré
spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú

povahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy
zmluvnej podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy
podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom
nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote.
Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1

a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že
bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely podania návrhu spotrebiteľom:
– na konštatovanie nekalej povahy podmienky nachádzajúcej sa v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a týmto spotrebiteľom stanovuje premlčaciu lehotu.
Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 698/18:

71. V tejto súvislosti treba konštatovať, že definícia pojmu „spotrebiteľ“ uvedená v článku 2 písm. b)
smernice 93/13 neobsahuje žiadny prvok umožňujúci určiť, kedy zmluvný partner prestane byť
spotrebiteľom v zmysle tejto smernice, a preto sa prestane môcť dovolávať ochrany, ktorú mu priznáva
táto smernica.
73. Ako uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, splnenie predmetnej zmluvy nemení

retroaktívne okolnosť, že v čase uzavretia tejto zmluvy sa spotrebiteľ nachádzal v tomto znevýhodnenom
postavení. Za týchto podmienok obmedzenie ochrany, ktorú smernica 93/13 priznáva spotrebiteľovi iba
na dobu trvania plnenia predmetnej zmluvy v tom zmysle, že úplné splnenie zmluvy vylučuje akúkoľvek
možnosť spotrebiteľa dovolávať sa tejto ochrany, nie je zlučiteľné so systémom ochrany zavedeným
touto smernicou. Takéto obmedzenie by bolo predovšetkým neprípustné, ako tvrdí poľská vláda, v rámci

zmlúv, ktoré, ako je napríklad kúpna zmluva, sú vykonané okamžite po ich uzavretí alebo v okamihu
ich uzavretia, keďže neponecháva spotrebiteľom primeranú lehotu na napadnutie nekalých podmienok,
ktoré sú prípadne uvedené v takýchto zmluvách.
74. Z toho vyplýva, že pojem „spotrebiteľ“ uvedený v článku 2 písm. b) smernice 93/13 sa má vykladať
v tom zmysle, že skutočnosť, že zmluva je úplne splnená, nevylučuje, aby strana tejto zmluvy mohla byť

kvalifikovaná ako „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia.
Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 321/22:
77 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 7 ods. 1
smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnejprávnej úprave, ktorá tak, ako ju vykladá judikatúra, aby bolo možné vyhovieť žalobe spotrebiteľa na
určenie neúčinnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve, uzavretej s predajcom alebo dodávateľom,
vyžadujedôkazpreukazujúcizáujemnakonaní,keďsazistí,žetakýtozáujemchýba,aktentospotrebiteľ

disponuje žalobou o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, alebo ak sa môže odvolávať
na túto neúčinnosť v rámci svojej obrany voči protinávrhu na vykonanie, ktorý voči nemu tento predajca
alebo dodávateľ podal na základe tejto podmienky.
Ústavný súd SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 - 26. Ak má preto súd predmetom konania napadnutú zmluvnú
podmienku podľa čl. 6 smernice, už by nemali byť pochybnosti o potrebnej intenzite záujmu spotrebiteľa

na vyhlásení (určení) zmluvnej podmienky za neprijateľnú a že je tento záujem právny a naliehavý. Tento
záujem je daný z povahy veci. Zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená (určená) za nekalú,
treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky.
Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho
právnejaskutkovejsituácie,vktorejbysaspotrebiteľnachádzal,akbyuvedenápodmienkaneexistovala
(rozsudok Súdneho dvora, Veľká komora, v spojených veciach C-154/15, C-307/15 a C-308/15, bod 61).

Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky z preventívnych dôvodov (bez práva
na reštitučné plnenie). Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je
právo na plnenie a s ktorými by bolo kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické
až nemožné.
Akspotrebiteľvyvoláindividuálnysúdnysporoposúdeniezmluvnejpodmienky,činiejeneprijateľná,súd

ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru, a to nielen z dôvodu
individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale v záujme dôležitého spoločenského cieľa. Spotrebiteľ má právo,
aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v
tomtoslovazmysleniejerozhodujúce,čidochádzaajkuplatneniuprávnaplnenievyplývajúcichztakejto
neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá

negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej
podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne. Danosť
právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí používanie
neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52).

Rozsudok o určení konkrétnej zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti
vindividuálnejvecipredstavujeprenaplnenieprávnejistotyspotrebiteľaštandardnýprostriedokochrany.
Bez toho, aby boli dotknuté práva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej istote
o povahe zmluvnej podmienky aj základ pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa ( napr. právo na
reštitučné plnenie, právo na satisfakciu, právo na postúpenie pohľadávky vzniknutej plnením na základe

neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má aj celospoločenský význam, pretože pre dodávateľa vzniká
povinnosť ukončiť používanie judikovanej neprijateľnej podmienky (§ 53a Občianskeho zákonníka).
10.1. V zásade tak samotný čas uplynutý od uzavretia zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné
podmienky nemôže byť dôvodom na jej zamietnutie. Zároveň vzhľadom na citovanú judikatúru žalovaný
neuviedoldôvody,ktorébysúdmohliviesťkúvaheozneužitíprávaakonanívrozporesdobrýmimravmi.

11. Všeobecné východiska k prípustnej motivácii žalobcu o podanie žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok.
NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 - Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí
neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním

zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil
svoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.

12. Všeobecné kritériá pre určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.

SdEÚ spojené veci C – 776/19 až C – 782/19:
84 Z tohto hľadiska treba uviesť, že dodržanie zásady efektivity a dosiahnutie cieľa sledovaného
smernicou 93/13, ktorý spočíva v ochrane spotrebiteľa vyvážením asymetrie medzi postavením predajcu
alebo dodávateľa a postavením spotrebiteľa, nemožno zabezpečiť, ak by dôkazné bremeno v súvislosti
s preukázaním jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky v zmysle článku 4 ods. 2 tejto

smernice niesol spotrebiteľ.
SdEÚ č. C-212/20:
77 Súdny dvor totiž rozhodol, že s cieľom zabezpečiť odradzujúci účinok článku 7 smernice
93/13 nemôžu právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý konštatuje existenciu nekalej zmluvnej podmienkyvzmyslečlánku3ods.1tejtosmernice,závisieťodskutočnéhouplatňovaniatejtopodmienky(uznesenie
z 11. júna 2015, Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, C-602/13, neuverejnené, EU:C:2015:397, bod 50).
58 - Z ustálenej judikatúry v tejto súvislosti na jednej strane vyplýva, že dodržanie požiadavky

jasnosti a zrozumiteľnosti zmluvnej podmienky, ktorú stanovuje článok 5 smernice 93/13, predstavuje
jednu zo skutočností, ktorú treba zohľadniť v rámci posúdenia nekalej povahy tejto podmienky, ktoré
má vykonať vnútroštátny súd na základe článku 3 ods. 1 tejto smernice. V rámci tohto posúdenia
uvedenému súdu prináleží, aby vzhľadom na všetky okolnosti danej veci zhodnotil v prvom rade možné
nedodržanie požiadavky dobrej viery a v druhom rade existenciu prípadnej značnej nerovnováhy ku

škode spotrebiteľa v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok
z 3. októbra 2019, Kiss a CIB Bank, C-621/17, EU:C:2019:820, bod 49 - Transparentná povaha
zmluvnej podmienky, ktorú vyžaduje článok 5 smernice 93/13, tak predstavuje jednu zo skutočností,
ktorú treba zohľadniť v rámci posúdenia nekalej povahy tejto podmienky, ktoré má vykonať vnútroštátny
súd na základe článku 3 ods. 1 tejto smernice. V rámci tohto posúdenia uvedenému súdu prináleží, aby
vzhľadom na všetky okolnosti danej veci posúdil v prvom rade možné nedodržanie požiadavky dobrej

viery a v druhom rade existenciu prípadnej značnej nerovnováhy na úkor spotrebiteľa v zmysle tohto
posledného uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2017, Andriciuc
a i., C-186/16, EU:C:2017:703, bod 56).).
12.1. Okrem už vyššie uvedeného tak súd konštatuje, že žalovaný neobhájil transparentnosť zmluvných
podmienok, ich odklon od zákona v neprospech spotrebiteľa a to, že by s nimi spotrebiteľ pri

individuálnom vyjednávaní súhlasil, resp. že boli vyrovnané inými zmluvnými ustanoveniami v prospech
spotrebiteľa.

13. K neexistencii žalovaným namietanej prekážky rozsúdenej veci – res iudicata.
V žalovanom uvádzanom rozsudku OS Prešov 19Csp/6/2018, tento dospel k záveru, že zmluva je

v celom rozsahu neplatná pre úžerný úrok (bod 20. odôvodnenia).
13.1. Týmto záverom uvedeným v odôvodnení rozsudku však OS Prešov viazaný nie je, poukazujúc
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/161/2023 - výrok o splnení povinnosti nemôže mať účinok na
prejudiciálne posúdenie (určenie) existencie alebo neexistencie práva, ktoré determinuje výrok o plnení.
Výrok o splnení povinnosti tak je prekážkou veci rozsúdenej len voči iným (ďalším) potenciálnym

výrokom o splnení povinnosti vyplývajúcej z totožného skutkového základu medzi tými istými subjektami,
nievočineexistujúcemumeritórnemuurčeniudeterminujúcehopráva.Niejerozumnemysliteľnéanijako
logicky vyvoditeľné z výroku o plnení dospieť k neexistujúcemu výroku o určení (a vice versa) - ak
právoplatnosť môže nadobudnúť iba výrok rozhodnutia, nie je možné hovoriť o existencii prekážky veci
rozsúdenej vo vzťahu k neexistujúcemu výroku. Z výroku, že žalovaný je povinný plniť žalobcovi určitú

peňažnú sumu, nie je možné nijako rozumne vyvodiť výrok o platnosti určitého právneho úkonu či
(ne)existencii práva. Dovodzovať tieto závery z odôvodnenia rozsudku je rovnako nesprávne, pretože
účinky spojené s materiálnou právoplatnosťou môže nadobudnúť iba a výlučne enunciát rozsudku, nie
jeho odôvodnenie. Z tohto dôvodu uvedený výrok netvorí prekážku res iudicata a ani nie je takým
rozhodnutím, ktorým by bol v dôsledku prejudiciality súd viazaný pri meritórnom alebo prejudiciálnom

posudzovaní tejto otázky. Posúdenie predbežnej otázky sa nemôže v žiadnom prípade vyjadriť formou
výroku, ale môže sa prejaviť len v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej a možno ho uviesť
len v odôvodnení rozhodnutia (R 61/1965). Aby však takéto posúdenie bolo záväzné, otázka, ktorá
je predbežnou otázkou v novom ďalšom konaní, musela byť v predchádzajúcom súdnom konaní
právoplatne skončenom priamym predmetom sporu a musela byť posúdená vo výroku rozsudku.

Právne posúdenie predbežnej otázky v odôvodnení rozhodnutia nemôže predurčovať hmotnoprávny
stav pre rozhodnutie, ktoré ešte súdom nebolo vydané, pretože by tým dochádzalo k obmedzeniu
subjektívneho hmotného práva žalobcu a jeho výkonu. Súd je teda viazaný iba výrokom rozsudku,
nie jeho odôvodnením. Pre súd je záväzné posúdenie predbežnej otázky uskutočnené v inom konaní
medzi totožnými účastníkmi, ak ide o otázku riešenú vo výroku rozhodnutia, t. j. otázku, ktorá bola

predmetom konania, pričom riešenie ostatných otázok, s ktorými sa súd musel v odôvodnení svojho
rozhodnutia vysporiadať, nie je pre súd v inej veci záväzné. V zmysle konštantnej judikatúry a riadiac sa
zásadami prejudiciality a viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní, ak bola
medziúčastníkmiskonečnouplatnosťouvyriešenáotázkahmotnoprávnehovzťahu,súdvinom(novom)
súdnom konaní nemôže posudzovať danú otázku inak, pričom je viazaný iba výrokom rozhodnutia, nie

jeho odôvodnením.“
13.2.OSPrešovtaknesúhlasísneplatnosťouzmluvypreúžernýúrok,keďževuvedenomrozsudkuúrok
nebol posudzovaný podľa lex specialis normy § 53 ods.6 OZ - Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanúnafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

13.3. Neexistencia prekážky res iudicate vyplýva aj z rozhodnutia SdEÚ zn. c – 724/22:
43 Z judikatúry tiež vyplýva, že v prípade, keď sa vnútroštátny súd pri predchádzajúcom preskúmaní
spornej zmluvy, ktorá viedla k prijatiu rozhodnutia s právnou silou rozhodnutej veci, obmedzil na
preskúmanie ex offo z pohľadu smernice 93/13 jedinej podmienky alebo len niektorých podmienok tejto
zmluvy, táto smernica ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý pravidelne rozhoduje v rámci nasledujúceho

konania, povinnosť posúdiť na návrh účastníkov konania alebo ex offo, hneď ako je oboznámený
s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, prípadnú nekalú povahu ostatných
podmienok tejto zmluvy. Pri neexistencii takéhoto preskúmania by totiž bola ochrana spotrebiteľa
neúplná a nedostatočná a nepredstavovala by dostatočný ani účinný prostriedok na zabránenie
používania tohto druhu podmienok, čo je v rozpore s tým, čo si vyžaduje článok 7 ods. 1 tejto smernice.
44 Pokiaľ ide konkrétne o odôvodnenie prislúchajúce súdu, ktorý vykonal preskúmanie nekalej

povahy zmluvných podmienok, Súdny dvor rozhodol, že toto odôvodnenie musí umožniť súdu, ktorý
rozhoduje o následnej žalobe, identifikovať na jednej strane podmienky alebo časti podmienok, ktoré
boli preskúmané z hľadiska smernice 93/13 v rámci prvého konania, a na druhej strane dôvody, hoci
aj stručne zhrnuté, pre ktoré súd rozhodujúci v rámci tohto prvého konania dospel k záveru, že tieto
podmienky alebo ich časti nie sú nekalé.

13.4. Keďže predmet konaní 19Csp/6/2018 a 9Csp/161/2024 nie je totožný, bol OS Prešov
v prejednávanej veci oprávnený vykonať prieskum namietaných zmluvných podmienok.

14.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
14.1. Žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.