Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. august 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-12P/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200115
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Heldáková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8423200115.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú

A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky C. D., E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX,
XXX XX A. G.- A., zastúpenej JUDr. Máriou Didekovou advokátkou, so sídlom Zdravotnícka 2, 058 01
Poprad a otca H. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., adresa na doručovanie: H. X, XXX
XX F., zastúpeného JUDr. Tatianou Pribylincovou, advokátkou, Okružná 789/16, 058 01 Poprad, na
návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn.: 5P/49/2020 z 12.2.2021 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom č. k.: 5P/49/2020-219 z 4.3.2021 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.:
21CoP/100/2021-298 z 20.4.2022 v časti úpravy styku vo výroku IV. tak, že otec je o p r á v n e n ý
stretávať sa s maloletou A. B.

- každý nepárny týždeň kalendárneho roka v piatok v čase od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka
do 8:00 hod.

- počas letných prázdnin v mesiaci júl vždy od 2. týždňa v mesiaci od piatku od 10:00 hod. do nedele
nasledujúceho týždňa do 16:00 hod., v mesiaci august vždy od 2. týždňa v mesiaci od piatku od 10:00
hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 16:00 hod.

- počas vianočných sviatkov v každý párny rok od 23.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 16:00 hod, v
každý nepárny rok od 30.12. od 10:00 hod. do 3.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 16:00 hod,

- každý nepárny kalendárny rok počas 2. novembra v čase od 10:00 hod do 16:00 hod.
V stanovený deň a čas si otec maloletú vyzdvihne v budove predškolského, resp. školského zariadenia,
ktoré maloletá navštevuje a po skončení realizácie styku ju v stanovený deň a čas odovzdá do
predškolského, resp. školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje.

V dňoch, kedy sa nerealizuje výučba si otec maloletú vyzdvihne pred budovou predškolského, resp.
školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje a po skončení realizácie styku ju na rovnakom mieste

v stanovený deň a čas matke odovzdá.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť.

II. U k l a d á rodičom maloletých detí H. I. J. a C. D. a maloletej A. B. A. výchovné opatrenie, a
to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré sa bude vykonávať na Referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok v trvaní 9 mesiacov od

právoplatnosti tohto rozsudku.III. Slovenská republika m á voči otcovi maloletej n á r o k na náhradu trov konania spojených
s vypracovaním znaleckého posudku č. 27/2024 znalcom PhDr. Karin Štiffelovou v rozsahu 50 %.

IV. Slovenská republika m á voči matke maloletej n á r o k na náhradu trov konania spojených
s vypracovaním znaleckého posudku č. 27/2024 znalcom PhDr. Karin Štiffelovou v rozsahu 50 %.

V.Slovenskárepublikamávočimatkemaloletejnároknanáhradutrovkonaniaspojenýchsvýsluchom
znalkyne PhDr. Karin Štiffelovej na pojednávaní dňa 26.8.2024 v rozsahu 100 %.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom z 23.1.2023 sa matka maloletej domáhala zmeny úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletej a nariadenia neodkladného opatrenia.

2. Návrh dôvodila tým, že s otcom maloletej spolu nežijú už viac ako dva roky, nežili spolu ani pred
narodením dcéry a už menej ako 2 mesiace po jej narodení sa musela pre nevyspytateľné správanie
odporcu domáhať zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti. Rozsudok s poslednou úpravou
rodičovských práv a povinností nadobudol právoplatnosť 18.5.2021, čo sa týka úpravy styku – dňa
3.5.2022. Už vtedy sa otec maloletej prejavoval verbálne agresívne, najmä v otázkach stretávania sa

s dcérou. Situácia sa vystupňovala tak že matka podala v roku 2022 návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia o zákaze priblíženia sa otca k matke maloletej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a zákaze
zdržiavania sa v blízkosti jej bydliska. Matka návrh doplnila z dôvodu fyzického napadnutia blízkych
osôb matky (jej súčasného manžela a svokra) otcom maloletej. Napadnutie z 31.12.2022 bolo vyústením
krízovej situácie od 2022, kedy matka požiadala otca, aby maloletá s ňou ostala v jej svadobný deň.

Odvtedy je komunikácia medzi rodičmi vyhrotená, vulgárna a opakujú sa rôzne útoky. Otec súdne
rozhodnutie ohľadne úpravy styku rešpektuje len do tej miery, ako mu vyhovuje, po dcéru chodí mimo
časovýinterval,nikdynieo10:00hod.kbydliskumatky,resp.chodíinainémiesta(bydliskosvokrovcov).
Otec nedodržiaval dohody, dcéru nedoniesol v stanovený čas, matke nedvíhal telefón, niekedy jej dcéru
odovzdal až druhý deň bez informovania matky, alebo dohodnutia zmeny. Táto skutočnosť v kontexte

s vulgárnym napádaním matky v kontexte s fyzickým napádaním jej rodinných príslušníkov zo strany
otca vzbudzuje u matky obavu dieťa odovzdávať podľa rozsudku do starostlivosti otca. Maloletá bude
mať 3 roky, citlivo vníma všetky negatívne situácie a je zraniteľná. Situácia zle vplýva na psychiku matky
i dieťaťa. Matka navrhla zmeniť styk otca s maloletou tak, že tento sa bude realizovať každú nepárnu
sobotu a nedeľu v rámci kalendárneho mesiaca v rozsahu 3 hodín za prítomnosti určenej tretej osoby

za predchádzajúcej dohody medzi rodičmi maloletej.

3. Matka navrhla pripojiť spis Okresného súdu Kežmarok sp. zn.: 5P/49/2020, spis Okresného súdu
Kežmarok sp. zn.: 4C/76/2022, správu z ORPZ v Kežmarku vo veci ČVS: ORP-524/SA-KK-2022.

4. Súd uznesením č. k.: 12P/19/2023-13 z 25.1.2023 ustanovil maloletej na zastupovanie v konaní
procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

5. Z pripojeného Uznesenia Okresného súdu Kežmarok č. k.: 4C/76/2022-50 z 3.2.2023, právoplatného
12.5.2023 je preukázané, že otcovi maloletej bola uložená povinnosť, a to nepribližovať sa

k navrhovateľke (matke maloletej, pozn. súdu) na vzdialenosť menšiu ako 50 m, s výnimkou účasti na
súdnych konaniach a konaniach pred orgánmi činnými v trestnom konaní, a výkonu výroku IV. rozsudku
Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P 49/2020 - 207 zo dňa 12.02.2021, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 21CoP 100/2021- 298 zo dňa 20.04.2022, upravujúceho styk odporcu s mal. dcérou
účastníkov, mal. A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky.

6. V rámci zmierlivého vyriešenia veci súd vo veci nariadil termín informatívneho stretnutia na
14.4.2023, 28.4.2023 a 26.5.2023. V priebehu neformálnych stretnutí sa rodičia pokúšali nachádzať
spôsoby pre úpravu styku s maloletou, pričom styk prebiehal spočiatku podľa vyjadrení rodičov
v poriadku. Na poslednom informatívnom stretnutí bola medzi rodičmi evidentné rozpory, problematická

komunikácia a neschopnosť nájsť kompromis v otázkach úpravy styku.7. Zo správy kolízneho opatrovníka z 19.7.2023 na žiadosť súdu o zisťovanie názoru maloletej a zistenie
vzťahu medzi maloletou a otcom vyplýva, že maloletá nemá obavy zo stretnutia s otcom, rada s ním

trávi čas, spolu chodia a preliezky, v domácnosti otca má hračky. V domácnosti starých rodičov otca má
otec s maloletou k dispozícii 1 izbu, ktorá je kompletne zariadená potrebám maloletej. Otec poukázal na
to, že niekoľko mesiacov nebol v kontakte s maloletou, matka mu neumožnila styk.

8. Matka v priebehu konania poukázala a namietala, že otec mal na základe ich dohody maloletú vrátiť

matke 30.7. o 16:00 hod. na parkovisku pred Tescom, avšak v stanovený čas sa tam neukázal, prišiel
až o 16:43 hod. Privolaná policajná hliadka požiadala otca, aby dieťa vydal matke, čo neurobil a dôvodil
to zákazom priblíženia k matke, ale s dieťaťom vo vozidle odišiel na neznáme miesto. Matka nemala
žiadnu vedomosť o pobyte dcéry až do nasledujúceho dňa.

9. Súd nariadil vo veci pojednávania v dňoch 9.8.2023, 20.9.2023 a 26.8.2024, kde vykonal dokazovanie

výsluchom účastníkov, nariadením znaleckého dokazovania a listinnými dôkazmi.

10. Na pojednávaní konanom 20.9.2023 matka maloletej pozmenila svoj návrh tak, že navrhla, aby mal
otec upravený styk s maloletou každý párny víkend v sobotu od 10.00 hod do 16.00 hod. a nedeľu od
10.00 hod do 16.00 hod., počas vianočných sviatkov 23.12. od 9.00 hod. do 16.00 hod., 24.12. od 9.00

hod. - 16.00 hod., 25.12. od 9.00 hod. -16.00 hod. a 31.12. od 9.00 hod. do 16.00 hod. De facto navrhla
úpravu styku oproti doposiaľ účinnej úprave zúžiť a to s poukazom na to, že v piatky a pondelky nemôže
realizovať styk otca s maloletou, pretože od pondelka do piatku pracuje (od 7.00-15.15 hod.). Otec sa
styku s maloletou v piatky a pondelky nedožadoval, až pokiaľ matka nenastúpila do práce. Poukázala na
to, že otec ju napadol a dusil, maloletá k nemu nechce chodiť, plače a dožaduje sa matky. Žiadala, aby

bol styk otca s maloletou realizovaný v prítomnosti tretej osoby. Dcéru na styk pripravuje tak, že jej dá
jesť, oblečie ju a verbálne ju motivuje k styku s otcom. Matka sa skôr uloženému výchovnému opatreniu
nepodrobila, snažila sa skontaktovať s UPSVaR, ale pani kt. to mala na starosti odchádzala, a to bolo
dôvodom nepodrobeniu sa výchovnému opatreniu. Maloletá navštevuje škôlku v Sp. Belej, približne
od 7.45 do 14:30, resp. 15:30. Otec maloletej niekedy nepríde, maloletá k nemu niekedy nechce ísť,

znervóznie, v dôsledku napadnutia matky otcom ho odmietla. Maloletá u otca v minulosti prespávala.
11. Otec maloletej s návrhom matky nesúhlasil a navrhol úpravu styku s poukazom na dobrý vzťah
k dieťaťu, a to každý nepárny víkend počnúc piatkom od 12.00 hod do pondelka do 16.00 hod.
vrátane prespávania a špecifikácie letných prázdnin, vianočných sviatkov a jej narodením. Namietal
nepravdivosť informácií tvrdených matkou a označil ich za domnienky. Otec má k dispozícii množstvo

videonahrávok, kde je evidentný pozitívny vzťah maloletej k otcovi. Maloletá potrebuje otcovský vzor
a potrebujú si budovať vzťah. Matka maloletú manipuluje proti otcovi, nahovára ju, aby k nemu nešla.
Maloletá sa už začína oslovovať iným priezviskom (aktuálnym priezviskom matky, ktorá sa vydala). Otec
pracuje od pondelka do piatka od 8:00 hod. do 16:00 hod. v Piešťanoch, kde aj žije, s dcérou sa zdržiaval
v ich byte v Poprade. Poprel, že by o matke zle hovoril pred dcérou, nikdy ju nespomína, myslí si, že

s matkou má dobrý vzťah. Ak pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa dôjde ku konfliktnej situácii, pritúli sa
k tomu, pri kom momentálne je. Otec poprel, že by ho privolaná hliadka polície vyzvala na odovzdanie
maloletej matke. Uviedol, že to bola matka, ktorá ho napadla pri odovzdávaní dieťaťa. Voči otcovi sa
vedie trestné stíhanie. Maloletá u otca prespávala skoro celý rok 2022, nebol problém so starostlivosťou.
Matka sa podávaním oznámení na otca snaží otca zdiskreditovať, dve priestupkové konania už boli

zastavené. Otec poprel, že by matke posielal vulgárne SMS správy, pokiaľ prišli z jeho mobilného čísla,
nevie kto ich odosielal, nakoľko jeho mobil je voľne dostupný. Pripustil, že v minulosti použil vulgarizmy,
tak ako aj matka. Ide o očierňovanie.

12. Procesný opatrovník poukázal na to, že rodičia opakovane nerešpektujú právoplatný rozsudok,

nezvládajú bežné situácie ani komunikáciu pri realizácii styku s maloletou, nastávajú časté konfliktné
situácie pri odovzdávaní mal. dieťaťa. Situácie dospeli aj k fyzickému násiliu v širšej rodine. Odporučil
nariadenie znaleckého dokazovania vo veci.

13. Matka vo svojom podaní z 14.9.2023 poukazovala na negatívny dopad otca maloletej na zdravie

a vývoj dcéry, a na dlhodobé nevhodné správanie sa a agresivitu k matke a jej blízkym osobám. Matka
sa opakovane dožaduje ochrany u kolízneho opatrovníka, u orgánov činných v trestnom konaní ako aj
súd a doposiaľ jej nikto nepomohol. Otec maloletej je impulzívny, viackrát matke fyzicky ublížil. Dieťa je
ohrozené na živote a na zdraví, a to vzhľadom na otcovu stupňujúcu sa agresivitu a nepredvídateľnésprávanie. Dieťa je vystavované nadmernému stresu a psychickému napätiu. Otec 10.9.2023 pri
odovzdávanídieťaťamatkunapadol,uchopiljuzakrkazačaljudusiť.Napomocjejprišlimanželasvokor
a matka s dieťaťom ušla do bezpečia za plot bytového domu. Otec nekoná v záujme maloletej dcéry.

14. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia poradenská
psychológia PhDr. Karin Štiffelovou. Znalkyňa predložila znalecký posudok 17.6.2024, pričom súdu
priebežne oznamovala nemožnosť vypracovania posudku z dôvodu nedostavenia sa matky a maloletej
na k znalkyni. Počas konania súd predvolal matku i jej právnu zástupkyňu na výsluch, kde zdôraznil

potrebu kooperácie so znalkyňou ako i možnosť uloženia poriadkovej pokuty ako aj osobného
predvedenia matky s maloletým dieťaťom k znalkyni.

15. Úlohou znalkyne bolo odpovedať na súdom uložené otázky, pričom znalkyňa zhrnula, že psychický
stav dieťaťa je stabilný, plne kompenzovaný, dieťa nie je schopné posúdiť postoje a názory rodičov. Je
významne ovplyvniteľné, sugestibilné a manipulovateľné, jeho názor nie je stabilný. Z aktuálneho vývinu

rodinnej situácie je zranené emočne, zmätené ale i obozretné a miestami možno i nahnevané. Otec t.
č. nemá možnosť dieťa ovplyvňovať, nakoľko spolu netrávia čas, v prípade matky si dieťa automaticky
preberá jej postoje a vzorce správania sa, matkin nepriateľský postoj k otcovi je zrejmý a nevedome,
prípadne aj vedome je prenášaný na dcéru. Nie je možné vylúčiť priame negatívne ovplyvňovanie
alebo manipulovanie dieťaťa voči otcovi. Vzťah k matke je silne pozitívny, matka je oporou v jeho

živote. Vzťah k otcovi (posudzovaný len nepriamo) dieťa popísalo cez negatívny zážitok o agresívnom
správaní sa k matke a p. učiteľke v škôlke, otca môže vnímať ako zdroj problémov, pozitívne spomienky
sú vytesňované. Vzťah otca ale aj matky k dcére je výsostne pozitívny. Vzťah rodičov je významne
narušený a otvorene nepriateľský, prognóza jeho zlepšenia je neistá až nepriaznivá. Maloletá je
rukojemníkomichmatrimoniálnehokonfliktu.Matkat.č.niejeschopnáobjektívnehonáhľaduakritického

úsudku na situáciu. Otec má sklon k impulzivite, zníženej sebakontrole, je voči okoliu podozrievavý.
U otca neboli zistené znaky tzv. „psychopatie“. Nebola u neho zistená agresivita ako trvalá vlastnosť,
avšak môže sa u neho prejaviť ako reakcia, predovšetkých v provokačných situáciách. Ak sa otec
správa agresívne voči matke i v prítomnosti dcéry, je vysoko pravdepodobné negatívne vnímanie otca
dcérou. Takéto neadekvátne konanie otca môže mať negatívny vplyv na psychické zdravie dieťaťa.

Je vysoko nepravdepodobné, aby otec fyzicky napadol a ublížil dcére. Obaja rodičia majú rovnaké
kognitívne a osobnostné uspôsobenie na výchovu dieťaťa. U žiadneho z rodičov nebola zistená
závažná psychopatológia, ktorá by bránila vo výchove dieťaťa. Výchovné pôsobenie otca na dcéru
môže napomôcť usmerniť dcéru ako autorita. Znalkyňa odporučila úpravu styku otca s maloletou počas
víkendov i prázdnin.

16. Súd na základe návrhu matky vypočul na pojednávaní znalkyňu, ktorá na základe otázok upresnila,
že znalecké vyšetrenie vykonala na základe vyšetrenia všetkých členov rodiny. Neštandardom bolo,
že otec nebol v kontakte s dcérou, nakoľko matka sa vyjadrila, že si to nepraje, nakoľko by to mohlo
zle pôsobiť na dcéru. Rešpektovala to znalkyňa, ako aj otec, hoci tento postup nie je bežný. Výsledky

znaleckého posudku odrážajú výsledky komplexného psychodiagnostického vyšetrenia matky, otca
a mal. dieťaťa. Mal. dieťa má nízky vek, nebolo možné použiť batériu testov, ktorá sa dáva u väčších
detí. Vyšetrenie bolo zamerané na pozorovanie, rozhovor, kresbu. U otca sú prítomné znaky narcizmu
a egocentrizmu, nie je to diagnostická kategória, nemá to žiadny zásadný význam pre výchovu dieťaťa.
Narcistických a egoistických ľudí máme veľmi veľa, ale nediskvalifikuje ich to z role rodiča. Nevidí

škodlivý vplyv na výchovu dieťaťa. Otec nie je agresívny, je vylúčené, že u otca je agresivita trvalou
črtou osobnosti. U otca je agresia zastúpená tak, ako u každého človeka a môže sa prejaviť ako reakcia.
Takáto istá reakcia sa môže prejaviť u matky. Aj u matky som bol zaznamenaný egocentrizmus ako taký,
lebo matka takisto v prvom rade uspokojuje svoje potreby a záujmy. Na otázku zástupkyne matky, či je
problém, ak sa otec správa agresívne, sú podávané trestné oznámenia, či došlo k fyzickému napadnutiu

riaditeľky MŠ znalkyňa zdôraznila, že sa nevyjadruje k právnym veciam. U otca vylúčila predispozíciu
reagovať agresívne v každej situácii. Agresivita bola na základe batérie testov zistená u oboch rodičov,
agresia je prítomná u každého človeka a u mužov je vyššie zastúpená, čo je spôsobené biologicky.
Znalkyňa zdôraznila, že je klinickým psychológom 30 rokov a opiera sa o svoj klinický úsudok, odmietla
hodnotiť správanie otca v otázkach, či je jeho správanie v poriadku. Maloletá nie je schopná pre nízky

vek vyjadriť svoj názor, je výrazne ovplyvniteľná, manipulovateľná. Riadi sa, v prvom rade, vzorcami
správania matky, keďže s ňou žije v spoločnej domácnosti. Znalkyňa nevylúčila návrh otca na úpravu
styku. Ak by matka neumožňovala kontakt s otcom, bolo by možné uvažovať aj o výlučnej osobnosti
starostlivosti otca. Matka zaujíma voči otcovi výrazne hostílne a pasívne agresívne nastavenie, čo saprejavilo aj v ambulancii - nebola ochotná sadnúť si k otcovi, stále sa o ňom vyjadrovala negatívne,
nebola ochotná nejakým spôsobom opísať jeho pozitíva, resp. hľadať nejaké optimálne riešenie pre
kontakt s otcom. Matka na tom musí pracovať – a to napríklad podporným vedením rodičov. Matka musí

v prvom rade odlíšiť hnev na otca ako bývalého partnera a pozerať sa na to ako otca svojho dieťaťa.
Je minimálna pravdepodobnosť, že by otec akýmkoľvek spôsobom ublížil svojej dcére. To, aký majú
rodičia vzťah, je vzťah bývalých partnerov. Dieťa nemá byť svedkom konfliktov, alebo napádania rodičov
navzájom, či už vulgárne alebo fyzicky. Akékoľvek natáčanie videí pri odovzdávaní dieťaťa pôsobí na
deti a ich psychiku nepriaznivo, môže mať dopad na vzťahové väzby do budúcna, môže si vytvoriť

traumatizáciu. Toto sa pri styku neodporúča, nemá to pri kontakte s dieťaťom čo robiť. Znalkyňa odmietla
akúkoľvek zaujatosť voči účastníkom konania, nepozná ich a stretla ich len v rámci vyšetrenia, posudok
vypracovala podľa najlepšieho vedomia a svedomia, vychádzajúc z vlastných skúseností. Poukázala
na to, že pred realizovaním znaleckého dokazovania bola kontaktovaná právnou zástupkyňou matky
emailom, v ktorom bola popísaná obava z možnej konfrontácie a pocitu nebezpečenstva pri znaleckom
dokazovaní. Matke bol preto umožnený doprovod blízkych osôb počas vyšetrenia.

17. Procesný opatrovník súhlasil so závermi znaleckého posudku. Matka so závermi posudku
nesúhlasila a nestotožnila sa s nimi, namietala, že znalkyňa nezohľadnila všetky relevantné okolnosti,
čo mohlo skresliť výsledky. Matka nevylúčila ani zaujatosť znalkyne, ktorá nebola objektívna a jej závery
sú zrejme ovplyvnené jej osobnými názormi a predsudkami. Navrhla vypracovanie nového znaleckého

posudku iným znalcom. Zdôraznila agresívne správanie sa otca, škodlivosť agresívnej výchovy na
maloleté dieťa. Matka zdôraznila, že je potrebné rešpektovať názor dieťaťa, ktoré otca odmieta a nie
je možné ho nútiť k správaniu, ktoré je pre neho neprirodzené a preukázateľne ho poškodzuje. Otec
znalecký posudok nenamietal, zdôraznil závery posudku, v zmysle ktorých je vzťah a kontakt s druhým
rodičom nevyhnutný a prirodzený, otec priamom neohrozuje zdravie dieťaťa, je potrebné kontakt otca

s dcérou rozšíriť a otcov návrh sa javí ako optimálny.

18. Dňa 20.5.2024 procesný opatrovník doručil súdu správu Materskej školy Spišská Belá (ďalej len
„MŠ“) o incidente ku ktorému došlo 13.5.2024 v areáli MŠ, kedy otec v dopoludňajších hodinách otec
maloletej vošiel do areálu MŠ, po upozornení riaditeľky na zákaz vstupu do areálu a rušenia výchovno-

vzdelávacieho procesu tento neodišiel, oponoval a pokúsil sa opustiť areál aj so svojou dcérou. Učiteľky
sa pokúšali zabrániť odchodu otca s maloletou, malo dôjsť k odstrčeniu učiteľky, ktorá spadla. Otec
sa pokúsil s maloletou opustiť MŠ, maloletú posadil do svojho auta. Na miesto bola privolaná hliadka.
Dieťa v aute plakalo, volalo mamu. Auto nebolo zamknuté, dieťa nebolo pripútané, a preto zástupkyňa
riaditeľky vzala dieťa z auta, keď malo dôjsť k ďalšiemu stretu. Maloletá bola odovzdaná učiteľke zo

Sofiinej triedy a následne matke, ktorá prišla na miesto. Na polícii v Spišskej Belej bola spísaná výpoveď,
vec je vedená pod č. ORP-143/1-VYS-KK-2024.

19. Pokiaľ ide o matkou navrhované opakovanie znaleckého dokazovania, súd sa s návrhom matky
nestotožnil. To, že matka nesúhlasí so závermi znaleckého posudku a nestotožňuje sa s nimi ešte

neznamená, že znalecký posudok nebol vyhotovený znalkyňou riadne na základe vyšetrenia, poznajúc
obsah spisu a za aplikácie vlastných vedomostí a skúseností. Znalkyňa absolútne vylúčila svoju
zaujatosť vo veci, účastníkov nepozná, v minulosti s nimi nespolupracovala a v kontakte s nimi bola
len pre účely zabezpečenia ich účasti na znaleckom dokazovaní – konkrétne pri určovaní termínov
vyšetrení. Súd nepovažuje nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania za nutné, ani za vhodné. Treba

pripomenúť, že znalecké dokazovanie vo všeobecnosti predlžuje súdne konanie v rozsahu niekoľkých
mesiacov, čo predlžuje dobu súdneho konania, zvyšuje neistotu účastníkov v otázkach úpravy ich
pomerov. Takéto predlžovanie absolútne nie je v záujme účastníkov konania.

20. Návrh matky na vypočutie riaditeľky MŠ ako aj zástupkyne riaditeľky MŠ súd neakceptoval,

nakoľko vypočutie navrhovaných svedkýň súd nepovažuje za prínosný pre objasnenie veci a následné
rozhodnutie. Rovnako tak by bolo na ujmu rýchlosti a hospodárnosti konania.

21. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,
účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.22. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv

a povinností.

23. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zistený skutkový stav si vyžaduje zmenu úpravy
rodičovských práv a povinností v otázke styku otca, ako nepreferenčného rodiča, s maloletou. Súd sa
avšak nestotožnil s návrhom matky, ktorý špecifikovala v priebehu konania, o tom, aby bol styk otca
s maloletou upravený len v rozsahu niekoľkých hodín počas soboty a nedele bez prespávania. Súd
sa v naznačenom smere, aj keď nie úplne, stotožnil s návrhom otca, pričom sa snažil úpravu styku

prispôsobiť osobitým pomerom účastníkov, rozobratým nižšie.

25. S rastúcim vekom maloletého dieťaťa sa vo všeobecnosti rozširujú možnosti a podmienky pre
rozširovanie styku s nepreferenčným rodičom, v tomto prípade s otcom. V útlom veku je dieťa spravidla
viac naviazané na matku, čo je dané i jeho potrebami (napr. kojením) a tým spojeným naviazaním.

S pribúdajúcim vekom sa dieťa postupne osamostatňuje a buduje si pevné vzťahy i s otcom. Vo veku
4,5 roka súd nevidí žiaden dôvod pre to, aby maloletá netrávila s otcom i noc, najmä s poukazom na to,
že v minulosti (už počas roku 2022!) bolo prespávanie u otca bežné a bezproblémové.

26. Nezhody medzi rodičmi sú t. č. astronomické, ich negatívne nastavenie navzájom je evidentné

a prekračuje bežné hranice, ktoré vyúsťujú do mnohých konfliktov, tak slovných, ako aj fyzických. Toto
správanie sa oboch rodičov je neprijateľné a nie je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré ich môže vnímať
tak priamo, ako aj nepriamo v domácnosti, alebo skrz emočné nastavenie rodičov navzájom.

27. Súd nevzhliadol t. č. žiadny dôvod, pre ktorý by sa otec s maloletou nemal stretávať, ba naopak,

styk by mal byť primerane rozširovaný.

28. Matka je povinná, ako kompetentný rodič, viesť maloletú k budovaniu si vzťahu s jej otcom,
podporovať ju a pripravovať na styk s otcom. Je neprijateľné, aby sa matka vyhovárala na to, že je
potrebné rešpektovať názor 4-ročného dieťaťa, ktoré otca odmieta. V nedávnej minulosti dieťa otca

neodmietalo, stretávalo sa s ním a ak aj maloletá v súčasnosti uvedie, že sa s otcom nechce stretávať,
resp. že o ňom nevie povedať nič pozitívne, je potrebné uvedomiť si, že maloletá v súčasnosti preberá
vzorce správania sa od preferenčného rodiča s ktorým žije v spoločnej domácnosti – od matky. U matky
je negatívne, ba až hostilné nastavenie sa k otcovi preukázané o. i. v záveroch znaleckého posudku.
Pokiaľ maloletá v súčasnosti nemá na otca vybudovaný kladný názor, súd je presvedčený, že dôvodom

nie je to, že by otec maloletej ublížil priamo, ale dôvodom je absencia styku s otcom, negatívne vnímanie
otca u matky, ale aj negatívne skúsenosti dieťaťa spojené s odovzdávaním dieťaťa (konflikty, prítomnosť
viacerých osôb, natáčanie si situácie na video).

29.Vtomtosmereavšaksúdzdôrazňuje,žezavzniknutúsituáciunesúzodpovednosťobajarodičia,ktorí

zrejme aj pre svoje povahové vlastnosti, reagujú neprimerane. Ich správanie sa násobí a vždy vyvoláva
ešte horšiu reakciu u toho druhého. Ide však o spojené nádoby. Pokiaľ by matka lepšie pripravila dieťa
na styk, otec by nereagoval vulgárne a výbušne, no na druhej strane, pokiaľ by sa otec k matke správal
úctivo, matka by zrejme viac spolupracovala v otázkach umožnenia styku. Obaja rodičia si odmietajú
vyjsť v ústrety napr. v prípadoch zámeny termínov na styk, čo majú za potrebu tomu druhému následne

„vrátiť“. Výrazné zhoršenie vzťahov je možné badať od doby sobáša, kedy otca žiadala, aby maloletá
v tento deň mohla ostať s ňou, čo je prirodzené. Otcova reakcia následne zrejme spôsobila ďalšie
zhoršovanie vzťahov. Možno konštatovať, že obaja rodičia sú zodpovední za mimoriadne zlé vzťahy
a obaja rodičia by mali urobiť hrubú čiaru a v záujme ich spoločného maloletého dieťaťa hľadať spôsoby
kooperácie do budúcna.

30. Maloletá vo svojom živote potrebuje prítomnosť svojho otca. Ten z pohľadu svojej mužskej roly
pôsobí na dieťa ako autorita a navzájom si s matkou majú pomáhať vo výchove dieťaťa aj napriek tomu,
že matka je vydatá a žije spolu s maloletou a manželom v spoločnej domácnosti.31. Je pravdou, že otec má súdom uložený zákaz priblíženia sa k matke maloletej, avšak s výnimkou
možnosti priblíženia sa pre účely realizácie styku s maloletou. Preto akékoľvek námietky otca ani matky

maloletej do budúcna o tom, že nemôže dieťa odovzdať, alebo vrátiť, sú neakceptovateľné a neobstoja.
Pre ďalšiu úpravu styku sa súd uvedenému zákazu preto nevenuje.

32. Nastavenie úpravy styku musí reflektovať i vývojové potreby maloletej. Pokiaľ t. č. navštevuje
materskú školu a v budúcnosti bude navštevovať základnú školu, je nevyhnutné, aby úprava styku

nebránila riadnemu plneniu si školskej dochádzky. Vzhľadom na súčasné negatívne postavenie rodičov
maloletej sa súd pokúsil aspoň čiastočne eliminovať kontakt rodičov maloletej tým, že maloletú si otec
vyzdvihne v predškolskom, resp. školskom zariadení (kde matka reálne nemusí byť prítomná, nakoľko
je tam prítomná zodpovedná osoba ako pedagogický dozor) a následne otec maloletú po realizácii styku
v pondelok privedie do predškolského, resp. školského zariadenia, kde opätovne matka nemusí byť
prítomná, ale dcéru si zo zariadenia vyzdvihne po ukončení vyučovacieho procesu.

33. Ku kontaktu rodičov pri realizácii styku bude dochádzať v iných dňoch, kedy sa výučba nerealizuje
(termíny sviatkov a prázdnin). V uvedených dňoch sú rodičia povinní dieťa si odovzdať taktiež pred
budovou školského zariadenia, kde nevyhnutne nemusí dôjsť k ich blízkemu fyzickému stretnutiu (avšak
môže s poukazom na výnimku zo zákazu priblíženia sa otca k matke).

34. Za tejto úpravy súd dôrazne apeluje na rodičov maloletej, aby sa počas styku vyhýbali negatívnym
prejavom, nespoločenskému správaniu sa, vzájomným útokom a aby obaja boli trpezlivý a nápomocní
maloletej. Dieťa je síce v útlom veku, avšak je všímavé, počuje, vidí čo sa deje okolo a je mimoriadne
zraniteľné. Ak odovzdávanie dieťaťa pre lúčenie trvá dlhší čas, je povinnosťou rodičov krotiť svoje

emócie, nevysvetľovať si to hneď podozrievavo, neútočiť na seba, ale navzájom si podať pomocnú ruku
a dieťa v pokoji odovzdať druhému rodičovi. Treba si uvedomiť, že dieťa pri odpovedi „nechcem ocka“,
či „bojím sa ocka“ môže mať na mysli aj to, že sa bojí toho, že dôjde k stretu matky s otcom, čo vyvoláva
negatívne spomienky z minulosti. Súd je presvedčený o tom, že ani jeden z rodičov nechce svojej dcére
ublížiť, no rodičia by si mali uvedomiť, že privolávané policajné hliadky, krik, prítomnosť rôznych iných

osôb, ktoré si konfliktné situácie nahrávajú na video je pre dieťa mimoriadne stresujúcim a negatívnym
zážitkom.

35. Súd sa stotožnil s návrhom otca na úpravu sviatkov a prázdnin s výnimkou úpravy styku v deň
narodením maloletej, a to s poukazom na striedanie dní, na ktoré pripadne 15. apríl a s poukazom na

budúce si plnenie školských povinností.

36. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
môže uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
inému odbornému poradenstvu.

37. Vzhľadom na mimoriadne zlé vzťahy rodičov, ktoré ovplyvňujú maloleté dieťa súd považuje za
nevyhnutné uloženie výchovného opatrenia. Cieľom výchovného opatrenia je odborné pôsobenie na
oboch rodičov ako aj maloleté dieťa. V naznačenom smere sa súd inšpiroval i odporúčaním súdnej
znalkyne, ktorá zdôraznila potrebu podporného vedenia rodičov. Vzájomné negatívne nastavenie

rodičov pôsobí i na maloleté dieťa, čo rozhodne nie je v jeho záujme. Rodičia zjavne nedokážu zvládať
vzájomné konflikty sami, čo je preukázané i počtom rôznych konaní, ktoré iniciujú na súde a ktorých
výsledkom by mali byť pomerne intenzívne zásahy do rodičovských práv a povinností (napr. návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd pozastavil výkon rodičovských práv otca a pod.).

38. Zámerom odbornej spolupráce je poskytnutie podpory obom rodičom i maloletej, ktorí si musia
uvedomiť prítomnosť druhého rodiča v živote maloletej a v prípade maloletej ide o pomoc pri vytváraní
pevného vzťahu s obomi rodičmi a vyporiadanie sa s negatívnymi zážitkami spojenými s odovzdávaním
a preberaním dieťaťa.

39. Súd zároveň oboch rodičov upovedomuje, že priebeh výchovného opatrenia je súdom monitorovaný,
jeho závery budú vyhodnocované a môžu byť zohľadňované i v budúcnosti, resp. pri iných (ďalších)
konaniach. Pokiaľ sa rodičia, alebo niektorý z nich odmietne podrobiť výchovnému opatreniu, táto
skutočnosť môže byť vyhodnotená v kontexte rodičovských zručností. U kompetentného rodiča saočakáva primeraná miera spolupráce a akceptácie druhého rodiča, resp. hľadania primeraných riešení
pre úpravu rodičovských práv a povinností.

40. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

41. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

42. Podľa § 49 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o
trovy konania, ktoré platí štát. Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie
od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd
o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru
účastníctva na veci a na konaní.

43. V priebehu konania vznikli štátu trovy konania spojené s nariadením znaleckého dokazovania
a následne s výsluchom znalkyne na pojednávaní dňa 26.8.2024. Znalkyňa si znalečné za účasť na
pojednávaní uplatnila, pričom ich vyčíslenie zašle súdom písomne. V súlade s § 57 a § 58 CMP je súd
povinný rozhodnúť o trovách štátu aj bez návrhu.

44. Súd s poukazom na § 55 CMP považoval za spravodlivé, aby trovy konania štátu vzniknuté v
súvislosti so znaleckým dokazovaním (výrok III. a IV.) boli štátu nahradené obomi rodičmi v rovnakom
pomere, nakoľko znalecké dokazovanie bolo nariadené predovšetkým v záujme ich spoločného
maloletého dieťaťa, a to na preukázanie vhodnosti usporiadania vzťahov a v konečnom dôsledku

bolo znalecké dokazovanie vykonané hlavne kvôli postoju oboch rodičov, ktorí sa na úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej (na úprave styku) nevedeli dohodnúť. Bolo by nespravodlivé,
ak by tieto trovy znášal štát, resp. len jeden z rodičov.

45. Trovy konania štátu vzniknuté v súvislosti s výsluchom znalkyne by mala znášať výlučne matka,

nakoľko matka navrhla znalkyňu vyslúchnuť na súdnom pojednávaní (výrok V. ).

46. Súd ani u jedného z rodičov nezistil splnenie podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov,
a teda dôvod, pre ktorý by im nemala byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania štátu.

47. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

48. nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu Poprad. (§ 355 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.