Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823218984
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3823218984.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobcov: 1/ A. B., narodený

X.X.XXXX, trvale bytom C., D. XXX/XX, občan SR, 2/ E. C. B., F. D., narodená X.X.XXXX, trvale bytom
C., D. XXX/XX, občan SR, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík, PhD. spol.
s r.o., Pod pánskym lesom 846/13, Nitrianske Hrnčiarovce, IČO: 36 869 121 proti žalovanému: A.
G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXX/XX, H. C. A., právne zastúpený: JUDr. Mariana
Pirťanová,advokátka,sosídlomMoyzesova471/1,Partizánske,IČO:50108531,ourčenievlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobca 1/ a žalobca 2 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností každý

v podiele 1 k celku, nachádzajúcich sa v k.ú. C., obec C., zapísaných na Okresnom úrade E., katastrálny
odbor na LV č. XXXX, a to časti parcely, ktorá je identifikovaná geometrickým plánom č. XX/XXXX zo
dňa 16.05.2022 - vyhotoviteľ E. I. – J. I., so sídlom K., G. 609/3, autorizačne overenom L. A. M. dňa
16.05.2022, úradne overenom L. G. K. dňa 20.05.2022 pod č. XXX/XXXX, ktorý geometrický plán tvorí
neoddeliteľnú súčasť rozsudku, ako novoutvorená parc.č. XXX/X zastavaná plocha vo výmere 54 m2.

II. Žiadnej strane nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Prievidza dňa 01.08.2023 domáhal voči žalovanému

určenia vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v k.ú. C., obec C.,
zapísaných na Okresnom úrade E., katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to časti parcely, ktorá je
identifikovaná geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 16.05.2022 - vyhotoviteľ E. I. – J. I., so
sídlom K., G. XXX/X, autorizačne overenom L. A. M. dňa 16.05.2022, úradne overenom L. G. K.
dňa 20.05.2022 pod č. XXX/XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že na Okresnom súde Prievidza prebieha
konanie pod sp. zn. 11C/12/2023 žalobcu A. G. proti žalovaným ( ktorými sú žalobcovia v tomto
spore) o odstránenie stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorou sa žalobca domáha

odstránenia brány, nachádzajúcej sa na pozemku CKN parc.č. XXX, k.ú. C., obec C., ktorý je zapísaný
na LV č. XXXX na Okresnom úrade E., katastrálny odbor. Žalovaný nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva rodinný dom s.č. XXX na základe kúpnej zmluvy V XXX/XX- N. XX/XX. Žalobcovia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu C. O. XXX postavený na parcele č. CKN XXX/X, ktorý
je zapísaný na LV č. XXXX, žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci ( každý v 1) nehnuteľností, zapísaných
na LV č. XXXX parc.č. CKN XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 415m2 a parc.č. CKN XXX/
X o výmere 117m2, titulom nadobudnutia bola darovacia zmluva zo dňa 28.4.1997 ( V XXXX/XX-XXXX/

XX). Po tom, čo v roku 2019 žalovaný nadobudol nehnuteľnosti na LV č. XXXX, vznikla medzi stranami
sporu dohoda na vypracovaní geometrického plánu č. XX/XXXX a po tomto zameraní žalobcovia zistili,
že užívajú časť parcely č. XXX vo výmere 601m2. Preto pre účely tohto geometrického plánu bola
novoutvorená parcela č. XXX/X vo výmere 54m2. Vedomosť o tom, že žalobcovia užívajú časť parcelyč. XXX nadobudli po vypracovaní tohto geometrického plánu. Žalovaný chcel po žalobcoch, aby si
túto časť parc.č. XXX/X vo výmere 54m2 odkúpili, návrh kúpnej zmluvy pripravil JUDr. P., žalovaný
požadoval za 54m2 sumu 15 000,- Eur, k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo, pretože kúpna cena bola

zjavne neprimeraná k predmetu prevodu. Aktuálny právny zástupca žalobcov následne po obhliadke
nehnuteľností dospel k zisteniu, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetnej časti parcely
vydržaním. Z tohto dôvodu, v snahe vyhnúť sa sporu, právny zástupca žalovanému zaslal žalovanému
list. K podstatným skutkovým okolnostiam vydržania žalobcovia v žalobe uviedli, že dňa 28.04.1997
došlokpodpisudarovacejzmluvymedziG.aB.C.akodarcamiažalobcamiakoobdarovanými.Darcovia

( starí rodičia žalobcu 1/) v tom čase bývali v rodinnom dome, ktorý teraz patrí žalovanému. Žalobcovia
mali záujem si na predmete daru postaviť rodinný dom, tento začali stavať v roku 1998, pričom bolo
potrebné zriadiť právo prechodu na darovaný pozemok cez parcelu darcov č. XXX, za týmto účelom
bol preto vypracovaný Geometrický plán A. D. č. XXX/XX pre priznanie práva prechodu cez pozemok
parc.č. XXX, pričom žiadne zameranie hranice pozemkov medzi parcelami č. XXX a XXX sa nerobilo
a v prírode sa nič nevyznačovalo. Medzi pozemkami parc.č. XXX a XXX bola stará železná brána, ktorú

tam osadil G. C. ( starý otec žalobcu 1/), ktorý obdarovaným aj po darovaní ukázal miesto, od ktorého
môžu darovaný pozemok užívať, boli pri tom aj svedkovia. Je teda zrejmé, že ani samotný darca p. G. C.
presne nevedel, kde sú hranice uvedených parciel, avšak nemal ani žiaden dôvod to zisťovať, pretože
obidva pozemky boli pred darovaním jeho vlastníctvom. Po odovzdaní pozemku žalobcom v roku 1997
sám darca prejavil vôľu o darovaní tým, že sám žalobcom oznámil, kde je hranica uvedených pozemkov.

Žalobcovia tak od roku 1997 do roku 2020 resp. 2022 ( kedy bol vypracovaný GP č. XX/XXXX) nemali
žiadnu vedomosť o tom, kde je skutočná hranica parciel č. XXX a XXX a dovtedy užívali aj časť parcely
č. XXX ako svoje vlastníctvo, pretože im to takto označil darca, ktorý im ukázal hranicu pozemkov, ale
aj celým časom nerušeného užívania od roku 1998, kedy žalobcovia začali stavať svoj rodinný dom,
s jeho výstavbou skončili v roku 2002 ( kolaudačné rozhodnutie zo dňa 10.05.2002). Od skolaudovania

rodinného domu až do roku 2020 resp. 2022 si nikto nerobil nároky na uvedenú časť parcely č. CKN
XXX vo výmere 54m2, žalobcovia ju užívali ako svoju vlastnú, čo môžu potvrdiť svedkovia. Preto, ak
by sa vydržacia doba počítala od 10.05.2002, kedy nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie,
uplynula dňom 10.05.2012, kedy vzniklo aj vlastnícke právo žalobcov k predmetnej časti parcely č. CKN
XXX, identifikovanej geometrickým plánom č. XX/XXXX, preto žalobcovia navrhujú, aby súd určil že sú

spoluvlastníkmi parc.č. XXX/X vo výmere 54m2. Zároveň požiadali aj o náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 10.10.2023.
Podľa neho nie je pravdou, že z geometrického plánu A. D. z 10.03.1998 nevyplývalo zameranie
vlastníckej hranice k parc CKN č. XXX, pretože už len porovnaním geometrického plánku č. XXX/XX

a č. XXX/XXXX je zrejmé, že stav parciel č. XXX a XXX/X vrátane ich vlastníckych hraníc je totožný.
Žalobcovia tvrdia, že po vyhotovení geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 16.05.2022 zistili, že
užívajú časť parcely č. XXX vo výmere 54m2. Toto tvrdenie nemôže byť pravdivé, nakoľko aj ich právni
predchodcovia ako aj žalobcovia nadobudli vlastníctvo k parc.č. XXX v rozsahu geometrického plánu č.
XXX/XX v roku 1998 a teda museli mať vedomosť, v akom rozsahu a v akej výmere uvedenú parcelu

nadobúdajú.Žalobcoviaďalejnemôžubyťdobromyseľnýmivydržateľmizdôvodu,ženadobudlipôvodnú
parcelu č. XXX na základe darovacej zmluvy zo dňa 28.04.1997 vo výmere 532m2, čo zodpovedá
súčasnej výmere parciel č. XXX/X a XXX/X spolu. Z geometrického plánu ( ďalej ako ,,GP“) č. XXX/
XX z roku 1998 vyplýva, že súčasná parcela žalobcu č. XXX mala výmeru 601m2. Žalovanému preto
nie je zrejmé, z akého dobromyseľného právneho dôvodu majú žalobcovia za to, že kúpili pôvodnú

parc.č. XXX vo väčšej výmere, teda tej, ktorá započítava aj novovzniknutú parcelu č. XXX/X o výmere
54m2. U žalobcov neexistuje právny dôvod, ktorý by potvrdzoval ich dobromyseľnosť v nadobudnutí
parc.č. XXX súčasne č. XXX/X a XXX/X o výmere započítavajúcej aj nimi užívanú časť t.j. 586m2
( 532m2 plus 54m2). Ak ani samotný darca nevedel, kde sú presné hranice oboch pozemkov, toto
nemôže predstavovať ospravedlniteľný omyl pri nadobudnutí vlastníctva, naviac už v samotnom GP na

priznanie práva prechodu sú dostatočne určito vymedzené parcely, ktoré boli predmetom prevodu na
základe darovacej zmluvy, vrátane ich výmery a hraníc. Pre splnenie vydržania u žalobcov absentuje
dobromyseľnosť, žalobcovia vedeli, kde je deliaca čiara medzi pozemkami a z GP je zrejmé, že
hranica medzi pozemkami parc.č. XXX a XXX sa nachádza severne od hranice medzi pozemkami
XXX a XXX, naopak žalobcovia začali reálne užívať parc.č. XXX v rozsahu hranice južne od hranice

medzi pozemkami XXX a XXX. Nemôže ísť na škodu žalovanému, že si žalobcovia po nadobudnutí
predmetnej nehnuteľnosti parc.č. XXX nedali vytýčiť jej reálne hranice v teréne autorizovaným geodetom
a spoliehali sa len na ústne vyjadrenie darcu, kde sa nachádza hranica pozemkov, pričom darca si sám
nebol istý. V darovacej zmluve bola jasne určená výmera parc.č. XXX a to 532 m2 a preto žalobcovianemohli oprávnene držať väčšiu výmeru, ako v skutočnosti nadobudli. Žalobcom nič nebránilo tak
pred ako aj po nadobudnutí pozemku sa informovať na katastri, v akom rozsahu pozemok parc.č.
XXX nadobúdajú, pričom geometrické a polohové určenie nehnuteľnosti parc.č. XXX neoblo v katastri

vedené chybne a ani geodet nezameral v roku 1998 ich nesprávnu výmeru či rozsah hraníc, pričom
len takýto doklad by predstavoval pre žalobcov ospravedlniteľný omyl. Za jediný domnelý právny titul
považujú žalobcovia vyjadrenie darcu p. G. C. ako jedného z darcov a údajnú existenciu kovovej
bránky, ktorá je takisto sporná. Argumentácia žalobcov je ústavne neudržateľná, predpokladom pre
vydržanie vlastníckeho právo je oprávnenosť držby, teda osoba musí byť dobromyseľná, že vlastníctvo

nadobudla, hoci v skutočnosti sa tak nestalo, pretože jej chýba platný nadobúdací právny dôvod. Pre
oprávnenú držbu musia byť splnené náležitosti: faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s vecou ako
so svojou a dobrá viera, že danej osobe vec patrí, pričom tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí a že
s ňou nakladá ako s vlastnou musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že
toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné, pričom žalobcovia takéto konkrétne
okolnosti nepreukázali. Žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu trovy konania.

3. V replike z 9.11.2023 žalobcovia reagovali na tvrdenia žalovaného s tvrdením, že parc.č. XXX/X vo
výmere 54m2 bola vždy vo výlučnej dispozícii žalobcov. Žalobcovia považujú tvrdenia žalovaného za
predčasné,pretožemusiabyťvypočutížalobcovia,akoajnavrhnutísvedkoviaaažpovykonanítakéhoto
dokazovania bude možné skutkovo ich vyhodnotiť a vyvodiť z nich závery, či sú splnené podmienky na

určenie vlastníckeho práva vydržaním.

4. V duplike z 11.12.2023 žalovaný tvrdí, že nie je podstatné, čo si žalobcovia mysleli, že užívajú,
ale o čom aj mohli byť dôvodne presvedčení, že im patrí a tak by bola u nich splnená podmienka
dobromyseľnosti. Z doposiaľ predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobcovia nemohli byť

ohľadom výmery 54m2 dobromyseľní. Absentuje totiž nadobúdací titul k 54m2 plochy parcely č. XXX,
žalobcom v roku 1997 nič nebránilo dať si vyhotoviť GP reálneho zamerania hraníc a výmery parc.č.
XXX, oni sa však spoľahli len na obyčajné ukázanie v teréne, kde sa ,,asi“ nachádza vlastnícka hranica,
pričom v danom období už katastrálny operát začal byť tiež dostupný aj v digitálnej forme. Žalobcom
nič nebránilo v roku 1997 zistiť aj polohové určenie, spoľahnutie sa len na ukázanie, kde sa asi

v teréne nachádza vlastnícka hranica nemôže u žalobcov zakladať dobromyseľnosť a ani existenciu
nadobúdacieho titulu.

5. Súd vec prejednal na viacerých súdnych pojednávaniach, vykonal dokazovanie prednesmi právnych
zástupcov strán sporu, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, obhliadkou na mieste samom,

oboznámením obsahu listinných dôkazov v súdnom spise a to: č.l. 1 žaloba, č.l. 7 výpis z LV č XXXX,
č.l. 8 výpis z LV č. XXXX, č.l. 10 výpis z LV č. XXXX, č.l. 12 darovacia zmluva zo dňa 28.4.1997, č.l.
15 geometrický plán č. XXX/XX, č.l. 17 geometrický plán č.XXX/XXXX, č.l.19 kolaudačné rozhodnutie,
č.l. 24 informácia JUDr. P. z 13.6.2022 vrátane návrhu kúpnej zmluvy, č.l.32 oznámenie JUDr. Žilíka
o prevzatí právneho zastúpenia, č.l. 43 vyjadrenie žalovaného k žalobe, č.l. 50 replika, č.l. 58 duplika,

č.l. 66 zápisnica o poj. Dňa 29.05.2024, č.l. 84 návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania, č.l.
86snímka z ortofotomapy, č.l. 87 snímka reálneho umiestnenia parciel, čl. 88-89 čiernobiele snímky
oddelenia parciel, č.l. 95 odpoveď OÚ E., katastrálny odbor z 1.8.2024, č.l. 96 kópia pôvodnej analógovej
katastrálnej mapy, do roku 1982, č.l. 97 kópia pôvodnej analógovej katastrálnej mapy do roku 1989, , č.l.
98 do roku 2002, č.l. 99 po roku 2002, č.l. 104 zápisnica z obhliadky z 17.9.2024 vrátane prepisu na č.l.

111, č.l.105 zápisnica o výsluchu svedkov s prepisom na č.l. 111, č.l. 107a fotodokumentácia z obhliadky,
č.l. 121 výpis z LV č. XXXX, č.l. 123 zápisnica o poj. Dňa 27.09.2024, č.l. 133 prílohová obálka
s originálom GP č. XXX/XXXX, č.l. 147 zápisnica o poj. Dňa 19.11.2024, č.l.152 žiadosť o odročenie
pojednávania, Na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

6.Z LV č. XXXX je zrejmé, že žalobcom 1/ a 2/ patria v bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti
rodinný dom s.č. XXX, stojaci na parc.č. XXX/X, z LV č. XXXX vyplýva, že nehnuteľnosti parc. CKN
č. XXX/X vo výmere 415 m2 zastavaná plocha a nádvorie a č. XXX/X vo výmere 117 m2 zastavaná
plocha a nádvorie sú v podielovom spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2, nadobúdacím titulom bola darovacia
zmluva zo dňa 28.4.1997, z LV č. XXXX vyplýva, že nehnuteľnosti parc. CKN č. XXX vo výmere 601m2

zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom s.č. XXX, stojaci na parc.č. XXX je vo výlučnom vlastníctve
žalovaného na základe kúpnej zmluvy V XXX/XX –N. XX/XX.7.Z darovacej zmluvy zo dňa 28.4.1997 je zrejmé, že G. C. a manželka B. na strane darcov a žalobca
1/ so žalobcom 2/ na strane obdarovaných uzavreli túto zmluvu, ktorou žalobcovia dostali do ich
podielového spoluvlastníctva ( každý v polovici) nehnuteľnosť parc.č. XXX orná pôda vo výmere 532m2.

8.Z Geometrického plánu č.XXX/XX vyhotoviteľa J. Q. a.s., vyhotovenom A. D. je zrejmé, že tento bol
dňa 11.03.1998 vyhotovený na priznanie práva prechodu cez pozemok parc.č. XXX.

9.Z kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu v E., odboru životného prostredia zo dňa 10.05.2002

vyplýva povolenie užívania stavby - Rodinný dom a žumpa na pozemku parc.č. XXX, po prečíslovaní
č. XXX/X, k.ú. C. žalobcom 1/ a žalobcom 2/.

10.Geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 16.05.2022 - vyhotoviteľ E. I. – J. I., so sídlom K., G. XXX/
X, autorizačne overenom L. A. M. dňa 16.05.2022, úradne overenom L. G. K. dňa 20.05.2022 pod č.
XXX/XXXX bol vyhotovený na odčlenenie pozemku parc. č. XXX/X z parc.č. XXX vo výmere 601m2,

zapísanom na LV č. XXXX.

11.Žalobca 1/ pred súdom vo výpovedi uviedol, že v spore ide o pozemok za domom, ktorý kedysi patril
jeho starým rodičom. Už ako dieťa k nim chodieval a pamätá si, že ten pozemok bol vždy rozdelený,
starý otec mal záhradu, resp. sad a bolo to oddelené plotom. Jeho starý otec im ukázal na danom

mieste, že od toho plotu, kde bránička stojí dodnes, ten pozemok im daroval v roku 1997 a odvtedy
začali pozemok aj užívať. Vždy to dovtedy bola záhrada, vždy to bolo ohradené a keď sa zameriavalo
vecné bremeno, tak aj geodet len skonštatoval, tým že to bol úzky priestor medzi domami, že vecné
bremeno prechodu môže byť len od brány po bráničku. Následne dom začali stavať, nikdy pozemok
nezameriavali. Nikto nikdy nenapadol, že pozemok by nemal byť ich, až v roku 2020 si sused ( žalovaný)

dal zamerať svoj pozemok a až vtedy prišli na to, že sú tam nezrovnalosti. Bránička, od ktorej im to bolo
darované, tam dodnes stojí, pričom jeho starý otec im vtedy povedal: ,,odtiaľto môžete začať stavať,
toto je váš pozemok“. Nerobili ani plot, hoci tam bývajú už 25 rokov, pretože autá parkovali vpredu
vo dvore, pričom od tej bráničky je vlastne tá hranica, odkiaľ im starý otec povedal, že to patrí im. Po
smrti starých rodičov sa vlastníkom ich nehnuteľností stala mamina sestra p. B. R., ktorá tam nebývala,

následne tieto nehnuteľnosti predala žalovanému. Ani p. R. nikdy nemala žiadne výhrady k tomu, odkiaľ
pozemok užívajú. Nevie povedať v ako rozsahu v metroch štvorcových darom pozemok dostali, pretože
ten pozemok nebol nikdy zameraný, starý otec im to dal od hranice, ako bola jeho záhrada a to je
od tej bráničky, ktorá tam dodnes stojí. Nevie uviesť aká výmera darovaného pozemku bola uvedená
v darovacej zmluve. Keď sa vyhotovoval GP v roku 1998 na určenie vecného bremena, tak nikdy to

nebolo vytyčované, geodet prišiel, pozrel miesto a určil iba hranicu prechodu od brány po bráničku, nikdy
to nebolo vyznačované v teréne kolíkmi a pod.. Na katastri nehnuteľnosti sa on ohľadom výmery svojho
pozemku nikdy neinformoval, nemal na to dôvod. Naviac v tých časoch by si ani nedovolil dať zameriavať
pozemok, ktorý darom od starých rodičov dostali, aby starý otec nemal pocit, že by mali pocit, že ich
chce oklamať, vyrastali ako rodina a jeden druhému dôverovali, má za to, že v GP zakreslená hranica

pozemkov bola tá hranica, ktorú im starý otec pri darovaní ukázal, medzi dvoma dvormi. V roku 2020
si dal sused zamerať svoj pozemok, boli pritom. Ak je v GP z roku 1998 zaznačený posun hraníc, že
teda je podľa žalovaného viditeľný aj v teréne, tak sused tam plot nemá, ktorý by nadväzoval, sused
tam nikdy plot ani nemal, má to aj teraz otvorené, nemá svoje parcely prehradené, susedom je F. E..
Tú časť parcely, určenia vlastníckeho práva sa touto žalobou domáhajú, užívali ako dvor, od roku 1997

tam mali spravené jazierko.

12.Žalobca 2/ vo výpovedi pred súdom uviedol, že so žalobcom 1/ uzavreli manželstvo v roku 1996,
v roku 1997 začali riešiť bývanie, chceli si postaviť rodinný dom, starí rodičia zo strany manžela im
ponúkli, že by si dom mohli postaviť na ich záhrade. Starý otec im povedal, že od tej bráničky to bude ich

a že im to odtiaľ darujú, následne spísali aj darovaciu zmluvu, nevymeriavali tie pozemky. Keď im starý
otec povedal, že odtiaľ je ten pozemok ich, on bol rozdelený, a preto automaticky mali za to, že je to
parcela, ktorá im bola darovaná. Spísali darovaciu zmluvu a začali ten pozemok užívať. Ani v darovacej
zmluve nebol pozemok nijako vymeraný, GP z roku 1998 sa vybavoval len za účelom stavebného
povolenia a teda súhlasu, že majú prechod ku svojej nehnuteľnosti cez cudzí pozemok, teda ktorý patril

vtedy starým rodičom. Geodet na tvare miesta ale vtedy žiadne hranice nevytyčoval, žiadne kolíky tam
neboli. Oni s manželom hranice pozemkov nikdy neriešili, veď prečo by mali starého otca kontrolovať,
že odkiaľ im ten pozemok dal, boli tak vychovaní. V roku 2002 stavbu skolaudovali, pričom celý ten
pozemok stále užívali až do doby, kým žalovaný v roku 2019 vedľajšie nehnuteľnosti nekúpil a v roku2020 si dal pozemok zamerať. Ním zavolaný geodet povedal, že jeho pozemok zasahuje až k nim, ona
sa rozplakala, zistili až vtedy tieto nezrovnalosti. Od roku 1997 si oni nikdy svoj pozemok nedali zamerať,
nemali na to dôvod, vážili si starých rodičov a keď im starý otec povedal odkiaľ je to ich, tak odtiaľ to aj

vždy užívali a to až do roku 2020. Bolo im to dané od bráničky, ktorá tam doteraz stojí, nič neposúvali.

13.Spoločný právny zástupca žalobcov pred súdom zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených
v žalobe, navrhol súdu tiež obhliadku na mieste samom. Počas obhliadky dňa 17.09.2024 zástupca
uviedol, že sporná časť parcely je od nehnuteľnosti žalovaného oddelená bránkou. Pričom časť

parcely, od bránky smerom k domu žalobcov, bola darovaná žalobcom a od času prevodu na
základe darovacej zmluvy sa s bránkou vôbec nehýbalo, vždy bola v tejto hranici. Celé dokazovanie
jednoznačne podľa neho potvrdilo to, že všetky zákonné predpoklady podľa § 134 ods. 1 OZ boli
dodržané. Spôsobilý predmet držby, dobrá viera, dobromyseľnosť, oprávnená držba a uplynutie času.
Keďže najspornejšia je otázka dobromyseľnosti držiteľa, bez ohľadu na to, či konanie vedené pod sp.
zn. 4Cdo/120/2019 je alebo nie je právoplatne skončené, JUDr. Ľalík pri dobromyseľnosti držiteľa

v ňom ale vyslovil: ,,predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti hovorím o dobromyseľnosti držiteľa
vonkajšieho sveta prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok teda okolnosti,
z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Teda okolnosti
svedčiace o poctivosti nadobudnutia v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou
držby.“ Podľa § 130 ods. 1 OZ na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera je, aby túto domnienku

vyvrátil. Jednoducho starý otec určil rozsah užívania, žalobcovia boli dobromyselní od okamihu ako
bola podpísaná darovacia zmluva a ako sa ujali tej držby a oni sa jej ujali tak, ako im to určil darca,
takže tá dobromyseľnosť držby sa odvíja od konkrétneho právneho úkonu od darovacej zmluvy s tým,
že neboli tam v darovacej zmluve okrem tej všeobecnej výmery určené hranice okrem toho že p. C.
uviedol, že potiaľto je to ich, čo znamená, že tá dobromyseľnosť držby je vlastne určená rozhodnutím

starého otca teda darcu. Dobromyseľnosť by sa podľa uvedeného judikátu mala počítať od momentu,
keď bola zavkladovaná darovacia zmluva, on to počítal od času, kedy bolo kolaudačné rozhodnutie na
ten predmetný dom a 10 rokov po tom k 10.5.2012 a všetci svedkovia zhodne do jedného, či už tí, čo
boli vypočutí na mieste samom, alebo na súdnom pojednávaní povedali v takom rozsahu žalobcovia
užívali ten predmet svojej držby, ako to bolo predtým, tak to znamená, že aj predtým a doteraz to užívajú

v takom rozsahu, v akom im to bolo darované. V záverečnej reči zástupca uviedol, že tvrdenia uvádzané
v žalobe boli podľa neho verifikované jednak výpoveďami žalobcovi na pojednávaní taktiež listinami,
a to darovacou zmluvou, kolaudačným rozhodnutím a príslušnými zápismi na LV. Najpodstatnejšou
skutkovou otázkou v konaní je skutočnosť, ako bola odovzdaná nehnuteľnosť resp. nehnuteľnosti
darcom pánom C. do držby žalobcom. K tejto skutočnosti boli vypočutí nielen žalobcovia, ale aj všetci

svedkovia, z ktorých väčšina bola na mieste samom a potvrdili, že došlo k odovzdaniu do užívania
pozemku starým otcom pána B. od brány, ktorá prakticky na tom istom mieste stojí doteraz. Teda
darca ukázal, a tým aj vymedzil predmet daru, resp. hranicu pozemku, ktorý žalobcom daroval. Taktiež
bolo preukázané, že brána, ktorá tvorila hranicu medzi pozemkami parc. č. XXX a XXX bola v čase
darovania v takom istom stave, čo sa týka hranice, v akom je doteraz, teda pán G. C. ako darca výslovne

povedal a aj ukázal v prírode, odkiaľ pozemok, ktorý daroval svojmu vnukovi za účelom stavby domu,
daruje. Vyplýva táto skutočnosť jednak z výpovedí žalobcov, a najmä svedkyne C. S., ktorá výslovne na
pojednávaní uviedla, že jej tú hranicu, odkiaľ môžu darované nehnuteľnosti žalobcovia užívať, pán C.
osobne ukázal. Čo sa týka geometrického plánu zo dňa 11.03.1998 č. XXX/XX, tento bol vypracovaný
len pre účely vyznačenia vecného bremena, čo taktiež vyplýva aj z výpovede svedkyne p. H. F. D., ktorá

si ani nepamätala, či na tomto mieste bola ona sama, alebo tam bol niekto iný. Vo vzťahu k tomuto GP
ani nebol žiadny dôvod na to, aby sa pri jeho vypracovaní určovali hranice pozemkov a napokon bolo to
ešte v čase, keď žil darca teda pán C., takže k tomuto nebol žiadny dôvod. Svedkyňa taktiež nepriamo
potvrdila, že sa s predmetnou kovovou bránkou, ktorá oddeľovala jednotlivé pozemky, nehýbalo, ale
uviedla aj to, že žalobcovia by určite neboli užívali inú alebo väčšiu časť nehnuteľnosti v rozpore s vôľou

darcu. K dobromyseľnosti keby sa žalobcovia dozvedeli o tom, že sú hranice predmetných parciel iné,
tak aj z ich výpovede a aj z ostatných dôkazov vyplýva, že až po tom, ako im bol doručený geometrický
plán 20.02.2022 od L. I. zo dňa 16.02.2022, čo je takmer 10 rokov po uplynutí vydržacej lehoty. Zástupca
poukázal na nález ÚS SR III. ÚS 168/2015. Taktiež rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 151/2016, kde sa rieši
podobná problematika. Taktiež rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 484/2015 vo vzťahu k nepretržitej držbe

oprávneným držiteľom vo vzťahu k článku 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k výkladu 134 Občianskeho
zákonníka. Čo sa týka ďalších rozhodnutí vo vzťahu k dobromyseľnosti držby a predpokladom splnenia
zákonných podmienok spomenul tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. 7CDo 127/2021, rozhodnutie NS
SR sp. zn. 2ObDo/45/2022, rozhodnutie NS SR sp. zn. 9CDo /349/2021, rozhodnutie NS SR sp. zn.1Cdo/65/2018, rozhodnutie NS SR sp. zn. 7NCDo /4/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystricisp.zn. 12Co/41/2019a rozhodnutieKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.26Co/12/2020.Vykonaným
dokazovaním boli preukázané tvrdenia, ktoré sú podľa neho postačujúce z hmotnoprávneho hľadiska

na to, aby súd mohol konštatovať, že boli splnené podmienky k vydržaniu pozemku tak, ako je uvedené
vpetitežaloby,pretonavrholžalobevyhovieťaurčiť,žežalobcoviaA.B.amanželkaC.B.súpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. C. v súlade s petitom žaloby.

14.Žalovaný pred súdom uviedol, že po tom, čo v roku 2019 nehnuteľnosti kúpil, mu sused povedal,

aby si dal pozemky zamerať, lebo že tá brána je na jeho pozemku, zavolal preto geodeta, ktorý urobil
zameranie. Susedia ( pozn. žalobcovia) tam vtedy mali jazierko, po tom zameraní a zistení ako bolo,
dali jazierko preč, lebo už po tom vytýčení vedeli, že ten pozemok patrí jemu. Po tom zameraní chceli
susedia ten pozemok, na ktorom mali jazierko, od neho kúpiť. Keď to po zameraní zistili, ten stav aký
je, sused ( pozn. žalobca 1/) fajčil, bol nahnevaný, susedka ( pozn. žalobca 2/) bola nahnevaná, dala
si tabletku. Je pravdou, že on si myslel, že to bude možno meter z jeho pozemku, ale išlo to až 3,5

metra. Je z A., tak nevie celkom posúdiť, aká bola reakcia žalobcov po tom zameraní, myslí si ale, resp.
pripadalo mu to, že vedeli, že užívajú jeho pozemok, boli nahnevaní z toho, kam bola geodetom po
zameraní umiestnená tyč.

15. Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno

ohľadom splnenia všetkých atribútov vydržania vlastníckeho práva. Najmä čo do preukázania ich
dobromyseľnosti. Absentuje podľa neho nadobúdací titul, aj keď len putatívny. Žalobcovia nemohli byť
dobromyseľní aj s ohľadom na GP z roku 1997, ktorý potvrdzuje, že výmeru tých 54m2 žalobcovia nikdy
nevlastnili a to, že niekto užíva pozemok v nejakom rozsahu musí sa opierať aj o nadobúdacie tituly, ktorý
však v tomto prípade nenahradia svedecké výpovede. Na obhliadne zástupca uviedol, že nepovažuje za

sporné, čo uviedli aj svedkovia, že ten plot je na danom mieste 20-30 rokov, ale za sporné považuje to, čo
uviedolvpísomnýchpodaniach.Ďalejuviedol,žesvedeckévýpovedenepreukazujúobjektívneokolnosti
pre splnenie dobromyseľnosti žalobcov. Absentuje aj keď len putatívny nadobúdací titul žalobcov k tým
54m2, nakoľko v darovacej zmluve je uvedená výmera 532m2a nie výmera 586m2, žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno ohľadom dobromyseľnosti ani dôkazné bremeno k nadobúdaciemu titulu k 54m2,

podstatným dôkazom je výsluch geodetky A. D., pretože keď zameriavala vecné bremeno, udávala
presné výmery a musela žalobcom uviesť, či to platí po bráničku alebo za bráničku. V odpovedi
na žiadosť Okresný úrad E. dňa 1.8.2024 uviedol, že údaje z katastrálnej mapy boli dostupné už
v roku 1998 a boli nemenené. V roku 1998 už fungovala elektronizácia katastra a preto nič nebránilo
žalobcom, aby sa pri kúpe pozemku pri rozsahu ďalšieho oplotenia dopytovali na katastri, kde sú hranice

pozemku a keby si požiadali o mapku, tak by prišli na to, že hranica pozemku je výrazne posunutá
oproti dvom ostatným hraniciam susediacich pozemkov z východu a zo západu. Dobromyseľnosť držby
bola spochybnená už v roku 1998, teda rok po tom, ako nadobudli držbu a to ohľadom rozsahu
užívania, kedy sa žalobcovia dozvedeli, odkiaľ pokiaľ siaha rozsah vecného bremena a teda aj hranica
predeľujúca pozemky. V záverečnej reči zástupca uviedol k putatívnemu dôvodu nadobudnutiu, že

tento, ako vyplynulo z dokazovania, nie je ani tak sporným, či teda naozaj žalobcovia nadobudli
nehnuteľnosť označenú ich právnym predchodcom. Táto podmienka však nie je jedinou pre splnenie
všetkých atribútov vydržania. Okrem samotného putatívneho domnelého titulu je to držba po určité
obdobie a dobromyseľná držba, teda taká, ktorá zakladá dobrú vieru držiteľa, že mu vec skutočne patrí
v rozsahu, v akom ho aj na základe putatívneho titulu nadobudol v teréne. V tomto prípade sa však

jedná o odlišnú dobromyseľnosť vyplývajúcu zo skutkového stavu oproti prípadom z judikatúry, na ktoré
poukazoval právny zástupca žalobcov. Podstatným momentom, ktorý vylučuje dobrú vieru žalobcov, ako
držiteľov veci v rozsahu vlastníckych hraníc , ako sú označené v teréne, je geometrický plán vyhotovený
dňa 02.03.1998, z tohto GP vyplýva, že nové hranice boli v prírode označené. Vo výsluchu svedkyňa
A. H., F. D. uviedla, že nové hranice resp. body nových hraníc sa mohli označiť sprejom, väčšinou sa

to robí kolíkom, ale nebolo to určené pevne. Vzhľadom na túto skutočnosť, ak je v GP uvedené, že
nové hranice boli v prírode označené, tak vzhľadom na reálnu dĺžku 16 m a 30 cm od hranice domu
postaveného na parc. č. XXX k vlastníckej hranici parc. č. XXX, to nemohlo byť označené v plote, ktorý
je predmetom tohto konania, ale viac ako 4 metre za týmto plotom. Žalobcovia si už v tomto roku mohli
byť teda tohto nesprávneho vymerania vedomí, avšak vzhľadom na skutočnosť, že parc. č. XXX bola

vlastnená ich rodinnými príslušníkmi, tak nepovažovali za potrebné tento presah riešiť. Aj svedkyňa pani
B. R. na pojednávaní dňa 27.09.2024 uviedla, že bránička bola medzi pozemkami postavená asi až keď
žalobcoviapostavilidom.Keďimdarovalipozemok(právnypredchodca).Ďalejuviedla,ženehnuteľnosti
neboli pred darovaním ohradené, až keď postavili žalobcovia dom, až vtedy sa to robilo. Výpoveďsvedkyne R. opätovne značne spochybňuje dobrú vieru žalobcov o umiestnení vlastníckej hranice.
Žalobcovia sa rozhodli stavať na pozemku, ktorý nemal faktickú a právnu prístupovú cestu k verejnej
komunikácii. Toto už vedeli v roku, keď danú nehnuteľnosť kupovali. Za týchto okolností preto mali

a museli vedieť, že si budú musieť zriaďovať vecné bremeno prechodu a prejazdu cez susedný pozemok
a rozsah tohto vecného bremena musí byť určený nielen právne, presne, ale aj reálne fyzicky v teréne ,
aby do budúcna nevznikali rozpory ohľadne rozsahu užívania vecného bremena prechodu a prejazdu
vlastníkom susedného pozemku, ak by došlo k prevodu tohto pozemku z ich príbuznej na tretiu osobu.
S poukazom na tieto skutočnosti žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v prvku dobromyseľnosti pre

účely splnenia všetkých podmienok vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Navrhol súdu, aby
žalobu zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalobcov k plnej náhrade trov konania.

16. Zo svedeckej výpovede F. T. dňa 17.09.2024 na mieste obhliadky bolo zistené, že žalobcov pozná
cca od roku 2000, kedy žalobcovia stavali rodinný dom, a on im robil v ňom inštalácie. Všetko sa do domu
počas inštalácie nosilo ručne, bolo to veľa materiálu, bola už vtedy postavená hrubá stavba, nosili to cez

starú bráničku, ktorá doposiaľ tam stojí a cez túto chodili na stavbu. Vie potvrdiť, že tá stará bránička,
cez ktorú chodili na pozemok žalobcov, je na pôvodnom mieste. Zo svedeckej výpovede A. K. ( susedka
sporových strán) dňa 17.09.2024 na mieste samom bolo zistené, že v obci býva od roku 1986. Bránička
bola už vtedy na tom mieste, kde je teraz, je to taká ,,leska“ bránička. Vie, že predtým, ako si žalobcovia
postavili rodinný dom, ten pozemok starí rodičia užívali ako sad, záhradu. Keď tam starí rodičia chodili

sadiť, pamätá si, že táto bránička vždy pleskla, a ona tak vedela, že idú na záhradu alebo zo záhrady,
mali tam aj ovocné stromy, asi jablone a hrozno. Podľa nej sa v polohe tej bráničky nič nezmenilo. Ona
má na svojom pozemku pivnicu v zemi, budovali ju asi v roku 1990, nevie sa ale vyjadriť k tomu, či
boli tie pozemky nejako predelené, ona si svoj pozemok zameriavať nedala, tá lieska tam ale bola cca
100 rokov, bola tam už keď oni sa nasťahovali do C. v roku 1986. Zo svedeckej výpovede F. E. ( sused

sporových strán z druhej strany) dňa 17.09.2024 na mieste samom bolo zistené, že je rodák obec C.,
býva v nej od narodenia. So starým otcom žalobcu 1/ p. C. mal problémy, stále chodil po trestných
komisiách, nechce sa k tomu ale bližšie vyjadrovať. Čo si pamätá, ten plot je tak, ako bol. E. C. tam
choval sliepky a aby mu nechodili po záhrade, ohradil to. Ohradil priestor, kde býval a mal dvor a kde
sadil. Potvrdil, že pôvodná bránička je na tom mieste, kde vždy bola v tej istej línii. Povedal žalovanému,

aby si aj on dal zamerať svoj pozemok, on išiel za žalovaným po tom, čo sám si dal zamerať svoje
pozemky a potom povedal žalovanému, aby tak urobil aj on.

17. Obhliadkou na mieste samom bolo súdom v teréne zistené, že pôvodná bránička, ako miesto, od
ktorého zadefinoval darca ( p. G. C. s manželkou) rozlohu a polohu svojho daru žalobcom 1/ a 2/ v roku

1997 v teréne je podľa vyhotovenej fotodokumentácie ( č.l.107 e, č.l. 107 g, 107 i, 107 j, 107p spisu) od
roku 1997 doposiaľ stále na tom istom mieste, nebola posunutá. Je pevne osadená v zemi. Obhliadkou
bolo tiež zistené, že posun hraníc pozemkov zrejmý z GP č. XXX/XX v porovnaní s hranicou susedného
pozemku ( patriaci p. K.), táto hranica medzi parc.č. XXX a XXX a hranica medzi parc.č. XXX a XXX
nie je v prírode viditeľná resp. voľným okom ničím zadefinovaná.

18. Zo svedeckej výpovede B. R. ( predávajúcej z Kúpnej zmluvy, na základe ktorej vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam nadobudol žalovaný) vyplynulo, že pred uzavretím kúpnej zmluvy bola na mieste
samom žalovanému ukázať predávané nehnuteľnosti. Uviedla, že po bráničku sa to predávalo, lebo od
bráničky to už bolo žalobcov. Mali to v čase predaja zahradené, lebo jej otec im to daroval. G. C. a B. C.

boli jej rodičmi. Nehnuteľnosti po nich zdedila a následne ich predala žalovanému. Nemyslí si, že rodičia
mali pozemok nejako oddelený, myslí si, že tá bránička bola postavená asi keď si postavili ten dom,
nevie, či jej rodičia mali ten pozemok nejako oddelený, nepamätá si to. Vie ale potvrdiť, že žalobcovia ten
pozemok užívali v takom rozsahu, ako ho od jej rodičov dostali. Nikdy žiadne spory ohľadom pozemkov
neboli, ani žiadne nedorozumenia. Teraz je z toho prekvapená, že sa toto rieši po 7 či 8 rokoch ako

nehnuteľnosti predala. Myslí si po nahliadnutí na fotku č.l. 107g spisu, že táto bránička za života jej otca
tam už stála, v roku 1972 sa vydala a občas prišla rodičov pozrieť. Má za to, že žalobca by si nedovolil
viac zahradiť, ako mu jej otec dovolil, teda vlastne ona nevie, či to prehradil žalobca, nepamätá si, ale asi
to mal ešte jej otec prehradené. Žalobcovia to ale vždy užívali v takom rozsahu, ako im to jej otec dovolil.

19. Zo svedeckej výpovede K. C. S. bolo zistené, že navštevovala žalobcov v ich nehnuteľnosti na
mieste samom v C. ešte počas života p. G. C., ktorý jej sám povedal, keď išla na návštevu k žalobcom,
citácia: ,,od tejto bráničky som im to dal, nech si tu postavia, my sme to mali ako záhradu, už nevládzeme
sa o to starať a bude nám aj veselšie. “ Hovorila o bráničke, ktorá tam stále stojí a rozdeľuje tie dvapozemky, žalobcovia ju užívajú na prechod, bránička je tam, kde vždy bola, po nahliadnutí na fotografiu
č.l. 107g uviedla, že je to tá bránička, odkiaľ p. C. jej povedal, že odtadiaľ to dal žalobcom. Chodila cez
ňu, bolo tam aj pletivo.

20.Zo svedeckej výpovede A. H., F. D. bolo zistené, že pracovala ako geodetka pre spoločnosť J. Q.
B. od roku cca 1994/1995 do roku 1999, vykonávala zameranie pozemkov aj v okrese E., nepamätá
si, či vykonávala zameranie pozemkov aj v obci C.. V minulosti sa zameriaval rozsah vecných bremien
prechodu a prejazdu tak, že sa išlo na tvar miesta, zamerali sa body, ktorú sú identické, vonku viditeľné

a na základe toho, čo stránka povedala, že potrebuje. Po tom, ako sa práca vyhotovila, zavolala
sa stránka a po odsúhlasení sa práca dokončila, stránka za prácu zaplatila a odovzdala sa práca,
stránka si povedala, aký chce rozsah vecného bremena, rozsah vecného bremena sa zapisoval do GP
v odmerkách. GP č. XXX/XX vypracovala ona. Na tvar miesta sa chodí preto, aby sa najskôr zameral
skutočný stav, nevie sa vyjadriť, či miery udávané v GP vychádzajú z reálneho zamerania v teréne alebo
zo vzdialeností určených v katastrálnych mapách, nevie túto otázku zodpovedať, ani si nepamätá, či

v tomto prípade bola na tvare miesta. Ak v GP uviedla, že nové hranice boli v prírode označené , tak
mohlo sa to nastriekať sprejom, aby sa vedelo, kde sa to nachádza, väčšinou sa to robí kolíkom, ale
nebolo to určené pevne.

21. Podľa čl. 8 zák.č. 160/2015 Civilného sporového poriadku ( ďalej ,,CSP“), strany sporu sú povinné

označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Súd v prvom rade zisťoval, či majú žalobcovia 1/ a 2/ naliehavý právny záujem na podanej určovacej
žalobe v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP.

24. Vo všeobecnosti platí, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že na požadovanom určení
je naliehavý právny záujem. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý
právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha
(žalobcu). Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či
tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, je to, či účastníci majú vecnú legitimáciu a že žalobca má na

určení naliehavý právny záujem. O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť iba vtedy, ak by bez
súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu,
alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny
vzťah ( právo) už existujúce ( aspoň v dobe vydania rozhodnutia), alebo o takú jeho procesnú, prípadne
hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený

prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Naliehavosť právneho
záujmujecharakterizovanátým,žežalovanýmjepopieranáexistencia(neexistencia)práva,čiprávneho
pomeru žalobcu.

25.Predpokladomúspechužalobyourčenievlastníckehoprávajead1)žeúčastnícikonaniamajúvecnú

legitimáciuaad2)ženapožadovanomurčeníjenaliehavýprávnyzáujem.Vprvomradesasúdzaoberal
otázkou pasívnej a aktívnej vecnej legitimácie v spore. Žalobca 1/ a žalobca 2/ majú v spore aktívnu
vecnú legitimáciu a žalovaný má pasívnu vecnú legitimáciu. Naliehavý právny záujem žalobcov 1/ a 2/
na určení vlastníckeho práva je daný s poukazom na splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 7Cdo/101/2021 zo dňa 31.05.2022 vo všeobecnosti platí, že žalobca má naliehavý právny
záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnosti v prípade, ak má dôjsť na podklade vydaného rozsudku
k správnemu zápisu do katastra nehnuteľností; tento záver platí najmä tam, kde žalobca uplatňuje
argumenty alebo dôkazy, podľa ktorých by mal byť vlastníkom spornej nehnuteľnosti, inak povedané, ak
po vydaní vyhovujúceho rozhodnutia dôjde k zmene postavenia žalobcu, má naliehavý právny záujem

na požadovanom určení.26. Podľa § 134 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej ako Občiansky zákonník)
oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o
hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

27.Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.
28.Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

29.Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri
splnení nasledovných zákonných požadovaných predpokladov:
a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,
b/ držba musí byť oprávnená,
c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.

30.Účelom inštitútu vydržania je uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym
stavom. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou
osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom stanovenej doby stáva vlastníkom veci a
tým aj jej skutočným držiteľom.

31.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že od roku 1997 až do roku 2020 nebolo
vlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ nijako spochybňované. Zákonná desaťročná doba pre vydržanie vlastníctva

uplynula. Medzi stranami sporu nie je sporná spôsobilosť predmetu vydržania, ani uplynutie príslušnej
desaťročnej doby držby.

32.Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. K citovanému ustanoveniu

súd uvádza, že okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery ( dobromyseľnosti)
podľa § 130 OZ sú spravidla okolnosti, týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace
o poctivosti jeho nadobudnutia. Domnienka držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, sa musí vždy opierať
o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých podľa jeho presvedčenia vec
alebo právo nadobudol. Pritom ako podmienka vydržania nepostačuje len subjektívne presvedčenie

držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, je potrebné, aby držiteľ bol dobromyseľný s prihliadnutím na
všetky okolnosti. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho,
či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadoval nemal a nemohol mať pochybnosti o tom,
že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,
ide o taký psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, ktorý samo osebe nemôže byť predmetom

dokazovania. Tým môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa
o dobromyseľnosti, že mu vec patrí ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/120/2019 zo
dňa 27.8.2019). Žalobcovia argumentovali dobromyseľnosťou ohľadom držby jej držbou na základe
darovacej zmluvy z 28.04.1997, ktorou starí rodičia zo strany žalobcu 1/ darovali žalobcom pozemok

zapísaný na LV č. XXX parc.č. XXX vo výmere 532m2, každému v polovici, pričom starý otec žalobcu
1/ p. G. C. aj v teréne obom žalobcom osobne ukázal na mieste samom, v akom rozsahu im dar
dáva do ich vlastníctva, a to za účelom jeho ďalšieho užívania žalobcami 1/ a 2/. Rozsah užívania
daru v podobe pozemku potvrdila aj svedkyňa K. S.. Následne žalobcovia sporné nehnuteľnosti začali
nerušene užívať v dobrej viere, že im tieto patria a sú ich vlastníctvom. Dobrá viera je presvedčením

nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná držba k vydržaniu
však nestačí. Oprávnená držba sa musí opierať o právny titul a súčasne musí byť poctivá v zmysle
existencie dobrej viery držiteľa. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že
mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek
tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti

konkrétneho prípadu od každého požadovať. Súd má za to, že žalobcovia až do roku 2020 nemali
dôvod nechať si svoj pozemok zameriavať, vyhlásenie darcu považovali za vierohodné, považovali by
takéto premeranie aj za života darcu za neetické vo vzťahu k starým rodičom, ktorí im nezištne darovali
časť svojich nehnuteľností, dôverovali im a vážili si ich. Potrebu zamerania pozemkov nevideli ani potom, čo bol za účelom priznania práva prechodu cez pozemok parc.č. XXX pre účely ich stavebného
konania vypracovaný GP č. XXX/XX. Súdu obaja zhodne tvrdili, že žiadne kolíky, či zameranie celkovej
výmery susediacich parciel nebolo v roku 1998 geodetom realizované. Žiadne skutočnosti, ktoré by tak

v nich vyvolali pochybnosť o vlastníctve pozemku v tom rozsahu, ako im bol v roku 1997 darovaný,
z predmetného zamerania nevyplynuli. Súd má za to, že ak žalovaný poukazuje na v roku 1998
vyhotovený GP č. XXX/XX, z ktorého podľa neho vyplýva, že žalobcovia mohli a museli vedieť z neho
vyčítať, že hranica medzi pozemkami parc.č. XXX a XXX a pozemkami XXX/X a XXX nie je súbežná
a je to práve vlastnícka hranica žalobcov ako reálne v teréne, tak aj zapísaná v GP, ktorá by sa

mala nachádzať severnejšie, teda hlbšie do pozemku žalobcov oproti reálnej hranici v teréne tak aj
zapísanej v GP medzi pozemkami parc.č. XXX a XXX, potom vykonaným dokazovaním ohliadkou na
mieste samom bolo zistené, že v prírode nebola hranica medzi parcelami č. XXX a XXX viditeľná,
pretože nikdy tieto parcely prehradené v teréne neboli. Súd má za to, že inak žalobcovia napriek GP
č. XXX/XX nemali ako porovnať hranicu svojho pozemku s hranicou susediacich pozemkov a zistiť tak
rozdiel medzi zakreslenou skutočnou hranicou parcely a jej domnelou hranicou, zodpovedajúcou reálnej

držbe a užívaniu pozemkov. Pokiaľ žalovaný argumentoval o.i. svedeckou výpoveďou p. H., ktorá ako
geodetka vypracovala GP č. XXX/XX s poukazom na to, že sama uviedla, že nové hranice resp. body
nových hraníc sa mohli označiť sprejom a väčšinou sa to robí kolíkom, ale nebolo to určené pevne.
A teda nové hranice boli v prírode označené, nebolo to v spore ničím preukázané. Súd má za to, že
z dokazovania vyplynulo, že GP z roku 1998 bol vyhotovený bez zamerania na tvare miesta, resp. bez

vyznačenia hraníc pozemkov v teréne, pričom samotná svedkyňa vo výpovedi uviedla, že si nepamätá,
či bola na mieste samom, tiež uviedla, že GP sa vyhotovuje podľa zadaných požiadaviek klienta. Preto
nebolo ničím hodnoverne preukázané tvrdenie žalovaného, že žalobcovia si už v roku 1998 museli byť
vedomí nesprávneho vymerania. Tvrdenie žalovaného, že vzhľadom na skutočnosť, že parc. č. XXX
bola vlastnená ich rodinnými príslušníkmi, tak žalobcovia nepovažovali za potrebné tento presah riešiť

zostalolendomnienkou.Nebolopovinnosťoužalobcovnechaťsisvojevlastníctvozameraťaskutočnosť,
že tak neurobili nie je na ujmu ich dobromyseľnosti, ako tvrdí žalovaný. Nepriliehavá je argumentácia
žalovaného ohľadom hodnovernosti údajov katastra. Tieto totiž v konaní vôbec nie sú spochybnené
ani čo do veľkosti príslušných parciel a ani ich hraníc, naopak žalobcovia uznávajú, že v súčasnosti
užívajú časť parcely č. XXX a práve preto, že uznávajú jej hranice a výmeru, žiadajú súd o odčlenenie

novovytvorenej parcely v rozsahu pozemku, ku ktorému nadobudli vlastnícke právo vydržaním a nie
vyznačenie vlastníckej hranice ani opravu údajov katastra.

33. Pre vydržanie je rozhodujúci stav v prírode, v akom držiteľ po zákonom predpísanú minimálnu dobu
10 rokov s pozemkom nakladá ako so svojím a je so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere,

že mu tento pozemok v príslušných hraniciach určených v prírode vlastnícky patrí. Nesprávne žalovaný
namieta neexistenciu titulu nadobudnutia, nakoľko preukázaným putatívnym titulom nadobudnutia je
darovacia zmluva zo dňa 28.04.1997, ktorou bol na žalobcov prevedený pozemok za situácie, keď
hranica medzi pozemkami bola v prírode vyznačená pôvodným vlastníkom oboch pozemkov, ich
faktickým užívaním a podľa tvrdení žalobcov (popretých žalovaným) a svedeckými výpoveďami aj

železnou bránkou, ktorá na tom istom mieste stojí už cca 100 rokov. Taktiež vypočutí svedkovia potvrdili,
že užívacia hranica medzi pozemkom žalobcov a pozemkom žalovaného sa dlhodobo nachádza tam,
kde je v súčasnosti. Ak žalovaný poukazuje na svedeckú výpoveď p. R., súd vyhodnotil jej výpoveď
ako zmätočnú, nepoužiteľnú ako dôkaz na preukázanie akýchkoľvek tvrdení a to z dôvodu, že v jednom
momente svedkyňa súdu tvrdila, že oplotenie si vyhotovili žalobcovia po tom, ako postavili dom,

následne už tvrdila, že železná bránička tam podľa nej stála ešte za života jej otca, ale nepamätá si to
presne, záverom zase tvrdila, že žalobcovia pozemok užívali v takom rozsahu, v akom im bol jej rodičmi
darovaný. Zástupca žalobcov následne namietol, že preto trval na výsluchu svedkyne na mieste samom,
abynedošloktakejtodezorientáciivpriestoreačase.Svedeckúvýpoveďvzhľadomnarozpornétvrdenia
uvádzané svedkyňou na pojednávaní nebolo možné vyhodnotiť ako dôkaz, preukazujúci akékoľvek

tvrdenia strán sporu.

34. Súd má za to, že nedobromyseľnosť žalobcov nemožno vyvodzovať z rozdielnej výmery ich parcely
a reálne užívanej plochy, pokiaľ sa nejedná o skutočne extrémne rozdiely. Skutočnosť, že išlo o väčšiu
výmeru totiž nezakladá pochybnosti o dobromyseľnosti, judikatúra totiž akceptuje omyl vo veľkosti

pozemku až do 50 % ( uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/101/2021 zo dňa 31.5.2022, rozhodnutie NS
ČR sp. zn. 22Cdo /2451/2011 resp. 22 Cdo/751/2011). Pri zisťovaní predpokladov pre nadobudnutie
vlastníctva k spornej parcele na základe vydržania súd dospel k záveru, že ide o spôsobilý predmet
vydržania, držba bola nepretržitá počas celej zákonom stanovej doby.35. Súd sa plne stotožnil s argumentáciou žalovaného, že pre oprávnenú držbu musia byť splnené
náležitosti: faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s vecou ako so svojou a dobrá viera, že danej
osobe vec patrí, pričom tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou musí
byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo

po celú vydržaciu dobu dôvodné, avšak na rozdiel od žalovaného dospel po vykonanom dokazovaní
k opačnému záveru ako vyvodzuje žalovaný a má za to, že žalobcovia takéto konkrétne okolnosti
preukázali. Žalobcovia totiž nerušene užívali časť parcely č. CKN č. 588 vo výmere 54m2, v GP č.
XX/XXXX zadefinovanú ako novoutvorenú parc.č. CKN č. XXX/X, ako svoju vlastnú od roku 1997 a to
až do roku 2020, kedy po prvýkrát žalovaný po zameraní svojich pozemkov spochybnil ich vlastnícke
právo. Od zavkladovania darovacej zmluvy zo dňa 28.04.1997, ku ktorej uzavretiu skutočne došlo,

sa žalobcovia stali oprávnenými držiteľmi spornej nehnuteľnosti.Z hľadiska nadobudnutia vlastníctva
vydržaním bol tento úkon okolnosťou svedčiacou o dobromyseľnosti žalobcov ako držiteľov. Žalobcovia
ako dobromyseľní držitelia nerušene užívali nehnuteľnosť po dobu viac ako desať rokov. Z toho vyplýva,
že predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spĺňajú. Na základe týchto skutočností preto súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel a určil, že žalobcovia

sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý v podiele 1 k celku v k.ú. C., obec C., zapísaných
na Okresnom úrade E., katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to časti parcely, ktorá je identifikovaná
geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 16.05.2022 - vyhotoviteľ E. I. – J. I., so sídlom K., G. XXX/
X, autorizačne overenom L. A. M. dňa 16.05.2022, úradne overenom L. G. K. dňa 20.05.2022 pod č.
XXX/XXXX, ktorý geometrický plán aj tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, ako novoutvorená parc.č.

XXX/X zastavaná plocha vo výmere 54 m2 v súlade s petitom písomnej žaloby, kedy nadobudnutie
nehnuteľnosti manželmi do podielového spoluvlastníctva nie je vylúčené a predmetom vydržania môže
byť aj časť pozemku ( R 55/2009).

36.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37 Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
38 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP. Podľa tohto ustanovenia
súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd sa
zaoberal možnosťou, či v danej veci nemožno okolnosti sporu považovať za okolnosti hodné osobitného

zreteľa k prelomeniu zásady úspechu v spore pri rozhodovaní o trovách konania prostredníctvom § 257
CSP. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa možno vzhliadnuť tak v osobných, majetkových
a zárobkových pomeroch a jednak v okolnostiach sporu. Do úvahy treba brať okolnosti, ktoré viedli
k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257
CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené

predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom, alebo sčasti neprizná,
pričom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči
subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno teda
dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadnuť aj v okolnostiach sporu. Je zrejmé, že žalovaný sa v roku

2019 stal vlastníkom nehnuteľnosti parc.č. XXX, odčlenením od ktorej bolo k novoutvorenej parc.č.
XXX/X rozhodnutím súdu určené vlastnícke právo v prospech žalobcov. Nemožno však jednoznačne
skonštatovať, že spor vyvolal žalovaný, pretože v zmysle listiny založenej do súdneho spisu bol
pripravený aj návrh kúpnej zmluvy k sporným nehnuteľnostiam a teda žalovaný bol ochotný spor vyriešiť
mimosúdne, bol ochotný žalobcom novoutvorenú parcelu predať, žalobcovia však nesúhlasili s výškou

žiadanej kúpnej ceny a následne po porade s advokátom sa rozhodli pre súdny spor. Preto súd rozhodol
tak, že žiadnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal a to aj s odkazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/5/2006, že významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku na súde. Vychádzajúc z týchto okolností prípadu súd náhradu trov konania žalobcom ako
úspešnej strane sporu z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal.

39.Rozsudok bol vypracovaný a expedovaný v predĺženej lehote, ktorá bola sudcovi na jeho žiadosť
povolená predsedom súdu v Spr 401/25.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.