Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200224
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka,PhD.(sudcaspravodajca)ačlenovsenátuJUDr.ViolyTakáčovej,PhD.,LL.M.aJUDr.Martina
Tisa, v právnej veci žalobcu: Z.. G. Z., adresa trvalého pobytu: R. XX, XXX XX E., dátum narodenia: XX.
A. XXXX, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10,
813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.
februára 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.
10Sa/7/2022-54 zo dňa 5. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo
dňa 5. decembra 2022, č. k. 10Sa/7/2022-54 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol podľa § 190
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. februára 2022 (ďalej
len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovaného (ďalej
taktiež „druhostupňový správny orgán“) postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o

sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom
poistení“) zamietol v celom rozsahu odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej
len „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. júla 2021.

2. Prvostupňovým rozhodnutím (rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. júla 2021 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 65, § 68 a § 293dx zákona č.
461/2003 Z.z. a čl. 15 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Austráliou o sociálnom zabezpečení

uverejnenej oznámením Ministerstva zahraničných vecí v Zbierke zákonov pod č. 459/2011 v čiastke
č. 140 (ďalej aj ako „Zmluva medzi SR a Austráliou“), od 18. januára 2020 priznala žalobcovi starobný
dôchodok v sume 367,40 EUR a podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla o zvýšení
starobnéhodôchodkužalobcuod01.januára2021nasumu377,00EUR.VosvojomrozhodnutíSociálna
poisťovňa, ústredie uviedla, že žalobca k dátumu 18. január 2020 dosiahol dôchodkový vek (v prípade
žalobcu 62 rokov a 6 mesiacov podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona č. 461/2003 Z.z.), pričom
pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia

dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú podľa
zákona č. 461/2003 Z.z.). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané a
žalobca získal 24 rokov a 79 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku bola
určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových
bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v

rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2019
žalobca podľa prvostupňového správneho orgánu na zistenie priemerného osobného mzdového bodu
nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. a nezískal
ich ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. januárom 1984, priemerný osobný
mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona č. 461/2003 Z.z. vypočítaný z tohto nižšieho

počtu kalendárnych rokov. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne
za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné
na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu. Sumy všeobecných vymeriavacích
základov za kalendárne roky 1949 až 2002 sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z.z., za
kalendárne roky 2003 až 2013 sú uvedené v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov

za jednotlivé kalendárne roky, a po kalendárnom roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou podľa
§ 11 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok.
Sumu všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná
podľa § 226 ods. 1 písm. o) druhého bodu zákona č. 461/2003 Z.z. zverejniť na svojom webovom sídle.

Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2019 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2018. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom
roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č.
461/2003 Z.z., patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Ak poistenec
v takomto kalendárnom roku nezískal aj iné obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je možné

určiť osobný mzdový bod, tento kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet
priemernéhoosobnéhomzdovéhobodusavylúčiajpočetdníkalendárnehorokaobdobiadôchodkového
poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť
hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z.z. Pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o

sociálnom zabezpečení v znení účinnom v rozhodnom období, a to v rozsahu 392 dní, patrí mu pomerná
časť osobného mzdového bodu 0,3 a úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky
rozhodujúceho obdobia je 15,3127. Žalobca v rozhodujúcom období získal 5170 dní dôchodkového
poistenia, to znamená 14,1644 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období,

priemerný osobný mzdový bod, je 1,0811. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. sa priemerný
osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške. Ku dňu vzniku nároku na
starobný dôchodok žalobca získal 8 839 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu
starobného dôchodku je 24,2165 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota je podľa
§ 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu

dôchodku. Dôchodkovú hodnotu na rok 2020 stanovila Sociálna poisťovňa v súlade s § 64 ods. 3 zákona
č.461/2003Z.z.tak,žedôchodkovúhodnotuplatnúvroku2019,ktoráje12,6657EUR,upravilaindexom
určeným ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom
Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2019, t. j. 1.068,00 EUR, a priemernej mzdy
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok

kalendárneho roka 2018, t. j. 992,00 EUR, a zaokrúhlila ju na štyri desatinné miesta nahor. Dôchodkovú
hodnotu na príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podľa § 226 ods. 1 písm. o) tretieho
bodu zákona č. 461/2003 Z.z. zverejniť na svojom webovom sídle. Aktuálna dôchodková hodnota platná
k18.januáru2020je13,6361EURajeurčenáakosúčindôchodkovejhodnotynarok201912,6657EUR
aindexu1,07661290,zaokrúhlenánaštyridesatinnémiestanahor.Sumastarobnéhodôchodkupatriaca

zaobdobiedôchodkovéhopoisteniadovznikunárokunastarobnýdôchodokje357,00EURmesačne.Je
určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 1,0811 x 24,2165 rokov obdobia dôchodkového
poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 13,6361 = 357,00 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku
sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 2,9 %,

čo je o 10,40 EUR mesačne, na 367,40 EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z.
sa starobný dôchodok v roku 2020 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za
domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia
určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňouk 30. júnu 2019, to znamená najmenej o 9,00 EUR mesačne. Starobný dôchodok žalobcu je zvýšený
o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 10,40 EUR
mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 9,00 EUR mesačne. Suma starobného

dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje od 01. januára 2021 o 2,6
%, čo je o 9,60 EUR mesačne, na 377,00 EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003
Z.z. sa starobný dôchodok v roku 2021 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien
za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu
zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou

poisťovňou k 30.06.2020, to znamená najmenej o 9,40 EUR mesačne. Starobný dôchodok žalobcu je
zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 9,60
EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 9,40 EUR mesačne. Obdobie
dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na
určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body
sú uvedené v osobnom liste, ktorý je prílohou prvostupňového rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou

súčasťou.

3. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 11. februára 2022 tak, že zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a
potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol

skutočnosti vyplývajúce pre neho z administratívneho spisu, a to, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 06.
mája 2021 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 18. januára 2020. Žalovaný citoval ustanovenie
§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a ďalej uviedol, že nakoľko sa žalobca narodil v roku 1957,
dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona č. 461/2003 Z.z. žalobca dosiahol dovŕšením
62 rokov a šiestich mesiacov, teda dňa 18. januára 2020. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca k 18. januáru

2020 získal 8839 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení
jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré
sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. považujú). Získanie ďalšieho
obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z.
rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca

získal 24 rokov a 79 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný
dôchodok od 18. januára 2020. Žalovaný ďalej uviedol systém výpočtu sumy starobného dôchodku
(vrátane zvyšovania) rovnako, ako ho opísal aj prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí
(v bode č. 2 tohto rozsudku). V tejto súvislosti citoval ustanovenie § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. a opísal spôsob výpočtu aktuálnej dôchodkovej hodnoty k 18. januáru 2020, sumy starobného

dôchodku a jeho zvyšovania podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. Námietku žalobcu o
nezhodnotení obdobia starostlivosti o blízku osobu od 21. septembra 2017 do 31. decembra 2018
považoval žalovaný za nedôvodnú, keďže podľa potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice zo dňa 04. mája 2021 o poberaní peňažného príspevku žalobca poberal peňažný príspevok za
opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej matky od 01. januára 2019 do 25. februára 2021. Súčasne

bolo prvostupňovým správnym orgánom vydané potvrdenie o dobe starostlivosti o blízku osobu a
vymeriavacom základe zo dňa 11. mája 2021 za obdobie od 01. januára 2019 do 17. januára 2020, t.
j. do vzniku nároku na starobný dôchodok. Obdobie poberania peňažného príspevku za opatrovanie
ťažko zdravotne postihnutej osoby žalobcovi podľa žalovaného bolo zohľadnené pre nárok na starobný
dôchodok a jeho sumu v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok od 01. januára 2019 do 17.

januára 2020. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že námietka žalobcu aj ohľadom nezapočítania
17 dní obdobia dôchodkového poistenia v roku 2020 je nedôvodná, nakoľko uvedené obdobie bolo
započítané do obdobia dôchodkového poistenia, avšak toto obdobie nepatrí do rozhodujúceho obdobia
podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca v odvolacom konaní podľa žalovaného nepreukázal
žiadne nové skutočnosti ovplyvňujúce sumu starobného dôchodku, t. j. ďalšie obdobie dôchodkového

poistenia alebo vymeriavacie základy a tiež nepredložil žiadne relevantné dôkazy a nevzniesol ani
žiadne námietky, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný
dôchodokaourčeníjehosumy.Nároknastarobnýdôchodokaurčeniejehosumybolopodľažalovaného
vykonané správne a v súlade s platnou právnou úpravou. Na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy
boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté

v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v Žiadosti o dôchodok, priložených dokladov
a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Na základe vyššie uvedených
skutočností žalovaný s odkazom na § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.4. Krajskému súdu bola dňa 5. mája 2022 doručená správna žaloba, v ktorej sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X vydaného žalovaným dňa 11. februára

2022 a navrhol správnemu súdu, aby správnou žalobou napadnuté druhostupňové rozhodnutie, ako aj
prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. júla 2021 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu preskúmal
a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti SSP upravujúcej správnu
žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení prvej hlavy tretej časti SSP upravujúcej

všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1.

5. Krajský súd (po opise priebehu správneho konania, rozhodnutí správnych orgánov, správnej žaloby,
vyjadrenia žalovaného k nej a replike žalobcu k vyjadreniu žalovaného) ustálil, že podstata námietok a
argumentov žalobcu uvedených v predmetnej správnej žalobe, resp. základný rozpor medzi tvrdeniami
žalobcu a závermi žalovaného prezentovanými v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí spočíval v

tom, či orgány verejnej správy rozhodujúce v predmetnej veci mali obdobie od 21. septembra 2017 (deň,
kedy žalobca podľa jeho tvrdenia započal starostlivosť o svoju ťažko zdravotne postihnutú matku) do
31. decembra 2018 (deň, po ktorom sa žalobca stal poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie),
ktoré zodpovedá 467 kalendárnym dňom, započítať do obdobia dôchodkového poistenia žalobcu.
Žalobca žiadal do obdobia dôchodkového poistenia započítať aj uvedené obdobie, čo odôvodnil tým,

že v tomto období fakticky zabezpečoval opatrovanie svojej matky a vzhľadom na jej zdravotný stav,
resp. stupeň zdravotného postihnutia, už v tomto období spĺňal podmienky na poberanie peňažného
príspevku na opatrovanie. Žalovaný v tejto súvislosti dôvodil, že skutočný zdravotný stav matky žalobcu
vyžadujúci celodennú starostlivosť a opateru tretej osoby nezakladá nárok na starobný dôchodok.

6. Následne krajský súd napadnutý rozsudok v podstatnom odôvodnil nasledovne: „Z potvrdenia
o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie vystaveného Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice dňa 04.05.2021, ako aj z obsahu rozhodnutia Ústredia, správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného, žalobcom podanej správnej žaloby a písomných podaní účastníkov
predmetného konania pred správnym súdom mal súd za preukázané, že žalobca bol od 01.01.2019

do 25.02.2021 poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o peňažných príspevkoch“). V
tejto súvislosti správny súd uvádza, že v ust. § 15 ods. 1 psím. e) ZoSP v spojení s ust. § 22 ods. 1 písm.
b) bod 1 ZoSP sú jednoznačne uvedené podmienky, za splnenia ktorých dochádza k vzniku povinného

dôchodkového poistenia, t. j. dňom kedy sa fyzickej osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky začne poskytovať peňažný príspevok na opatrovanie podľa Zákona o peňažných príspevkoch.
Správny súd má za to, že uvedené ustanovenia Zákona o sociálnom poistení sú formulované
ako kogentné ustanovenia nepripúšťajúce žiadnu odchýlku a stanovujú taxatívne podmienky, za
ktorých vzniká povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je nepochybné, že žalobcovi sa

začal poskytovať peňažný príspevok na opatrovanie podľa Zákona o peňažných príspevkoch dňom
01.01.2019, týmto dňom tak žalobca začal spĺňať podmienku povinného dôchodkového poistenia,
započítateľného do obdobia dôchodkového poistenia pre potreby určenia sumy starobného dôchodku.
Správny súd však nemal preukázané, že by žalobca tieto podmienky spĺňal v období od 21.09.2017
do 31.12.2018, ani to, že by v tomto období spĺňal prípadne iné podmienky, splnením ktorých Zákon o

sociálnom poistení podmieňuje možnosť vzniku dôchodkového poistenia.“ Záverom krajský súd dodal,
že: „Správny súd nemá dôvod spochybňovať žalobcom prezentovaný a zdokladovaný zdravotný stav
žalobcovej matky v období od 21.09.2017 do 31.12.2018, ani jeho starostlivosť o ňu, ako osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím, v tomto období. V tejto súvislosti však správny súd považuje za
potrebné opätovne zdôrazniť, že na daný prípad bolo zo strany orgánov verejnej správy nevyhnutné

aplikovať len vyššie citované ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, ktoré sú kogentného charakteru
a v predmetnom prípade nie je v právomoci týchto orgánov a ani správneho súdu priznávať takýmto
kogentným ustanoveniam iný význam, než ponúka ich samotné znenie, či gramatický výklad, preto
nemožno žiadateľovi o starobný dôchodok, ktorý vykonával starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú
osobu v období pred poskytovaním peňažného príspevku na opatrovanie a v tomto období nebol

dôchodkovo poistený, toto obdobie zahrnúť do obdobia dôchodkového poistenia.“

7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol, nakoľko v nej neidentifikoval také žalobné body, ktoré by boli argumentačne spôsobilé privodiťžalobcovi úspech v konaní. Ani pri náhľade na prejednávanú vec v intenciách § 202 ods. 2 a §
203 ods. 2 SSP, t. j., keď súd správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach musí ex offo
posudzovať neformálne a v podstate inkvizičným spôsobom sám z vlastnej iniciatívy vyhľadávať vady

preskúmavaných rozhodnutí a procesného postupu správnych orgánov, nenašiel správny súd natoľko
relevantné vady, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia pre niektorý z dôvodov
uvedených v § 191 ods. 1 SSP.

8. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal

právo na náhradu trov konania, pretože žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanému nevznikli žiadne
preukázateľné trovy konania.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť zo dňa 17.
februára 2023, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP
tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Nesprávnosti právneho posúdenia veci krajským súdom sa podľa sťažovateľa súd dopustil tým,
že „interpretoval ustanovenie § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
prísne formalisticky a bez súvislosti so špecifickými individuálnymi podmienkami a pomermi na strane
žalobcu a bez nadväznosti na princípy a funkcie práva sociálneho zabezpečenia a princípy všeobecnej

spravodlivosti...“

11. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti zdôraznil, že zdravotný stav jeho matky bol podrobne
zdokumentovaný a zo strany žalovaného nebol nijako namietaný, resp. spochybňovaný tak v
administratívnom konaní, ako ani v konaní pred krajským súdom. Je pritom podľa sťažovateľa

nepochybné, že zdravotný stav jeho matky vyžadujúci jej opatrovanie nenastal dňa 1. januára 2019,
ale existoval aj dlho pred uvedeným dátumom. Peňažný príspevok za opatrovanie matky ako ťažko
zdravotne postihnutej osoby poberal sťažovateľ od 1. januára 2019 do 25. februára 2021. Celodennú
starostlivosť a opateru o svoju matku však nespochybniteľne vykonával od 21. septembra 2017, kedy
práve a len pre tento účel opustil Austráliu, kde dovtedy dlhodobo žil a kde bol riadne zamestnaný.

Podľa sťažovateľa, pokiaľ za obdobie 21. septembra 2017 do 31. decembra 2018 nepoberal od štátu
peňažný príspevok za opatrovanie, bolo to v jeho ekonomický neprospech a samotný sťažovateľ bol
ukrátený na svojich sociálnych právach. Avšak nezahrnutie daného obdobia do obdobia rozhodného pre
výpočet starobného dôchodku spôsobilo ďalšie (nespravodlivé) ukrátenie sťažovateľa na jeho právach
sociálneho zabezpečenia.

12. Záverom sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky napadnutý rozsudok zo dňa 5. decembra 2022, č. k. 10Sa/7/2022-54 zrušil a vec vrátil
správnemu súdu na ďalšie konanie.

13. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 16. marca 2025 vyjadril žalovaný správny orgán. Sociálna
poisťovňa, ústredie zotrvala na svojom právnom názore. V podstatnom uviedla, že napadnutý rozsudok
správneho súdu považuje za vecne správny a zákonný. Odvolala sa na svoju skoršiu argumentáciu
obsiahnutú v súdnom spise, predovšetkým na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 20. júna 2022. Záverom
navrhla, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a sťažovateľovi nepriznal

náhradu trov konania.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
III.A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)

konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti (§
11 písm. h/ SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1
SSP), v?zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1
SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1
SSP), po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní v medziach

sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP), dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako
nedôvodnú zamietnuť podľa § 461 SSP.15. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci
pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po
oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

16. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,
kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

17. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu zo dňa 5.

decembra 2022, č. k. 10Sa/7/2022-54, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 11. februára 2022, ktorým tento
postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu
a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. júla 2021 ako
prvostupňového správneho orgánu.

III.B Aplikovateľné právne predpisy

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

23. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom období, povinne
dôchodkovo poistení sú fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa
poskytujepeňažnýpríspevoknaopatrovaniepodľaosobitnéhopredpisu afyzickáosoba,ktorámápodľa
zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu a podala prihlášku na dôchodkové

poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až
d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový
vek.

25.Podľa§15ods.2zákonač.461/2003Z.z.vzneníúčinnomvrozhodnomobdobí,podmienkapodania

prihlášky na dôchodkové poistenie sa považuje za splnenú, ak fyzická osoba podľa
a) odseku 1 písm. c) má nárok na rodičovský príspevok,
b) odseku 1 písm. e) má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie uzatvorenej s fyzickou osobou s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, vykonávať
osobnú asistenciu najmenej 140 hodín mesačne,

c) odseku 1 písm. c) a e) je fyzickou osobou, ktorej vzniklo povinné dôchodkové poistenie podľa § 22
ods. 3.26. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom období, povinné
dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. e) odo dňa
1. splnenia podmienok podľa § 15 ods. 1 písm. e), ak ide o fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje peňažný

príspevok na opatrovanie,
2. prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa splnenia podmienok podľa § 15 ods. 1
písm. e), ak ide o fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú
asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne.

27. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom období, obdobie
dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného
dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné
na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ
nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného
na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť

nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym
orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom
štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.

28. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom období, poistenec má

nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

29. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom období, dôchodkový vek
poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy
dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného

po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

30. Podľa čl. 15 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Austráliou, ak podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky osoba alebo pozostalé osoby získajú nárok na dávku
bez spočítavania s obdobím pobytu v Austrálii v produktívnom veku, príslušná inštitúcia zohľadní

iba obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Príslušná inštitúcia
Slovenskej republiky vypočíta výšku dávky len za obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky.

III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

31. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, vychádzal kasačný súd
zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril aj
administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré už poukázal detailne aj správny súd v?
texte napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach

neopakuje, súčasne týmto na ne poukazuje a v stručnosti dopĺňa nasledujúce.

32. Najvyšší správny súd dáva úvodom do pozornosti, že správne súdy nie sú súdmi skutkovými.
Ich úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa prvej a tretej
časti Správneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na

konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach

správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v správnej žalobe, ktorým žalobca namieta
nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu
a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych
právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu

zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správny teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a
rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či
savysporiadalsjehonámietkamiačinazákladeskutkovýchzisteníanazákladelogickéhoarozumného
uváženia ustálil správne svoj právny záver.33. Najvyšší správny súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo. V rámci kasačného konania skúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa

žalovaného, ako aj konanie jemu predchádzajúce, najmä z pohľadu, či krajský súd správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

34. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, resp. aj v správnej žalobe dominantne namietal, že mu nebolo
zhodnotené obdobie starostlivosti o blízku osobu od 21. septembra 2017 do 31. decembra 2018 na účely

obdobia dôchodkového poistenia sťažovateľa. Sťažovateľ žiadal do obdobia dôchodkového poistenia
započítať aj uvedené obdobie, čo odôvodnil tým, že v tomto čase fakticky zabezpečoval opatrovanie
svojej matky a vzhľadom na jej zdravotný stav, resp. stupeň zdravotného postihnutia, už v tomto období
spĺňal podmienky na poberanie peňažného príspevku na opatrovanie, hoci ho nepoberal. Žalovaný v
tejto súvislosti dôvodil, že skutočný zdravotný stav matky sťažovateľa vyžadujúci celodennú starostlivosť
a opateru tretej osoby nezakladá nárok na starobný dôchodok.

35.Priposudzovanísplneniazákonnýchpodmienokprevzniknárokunastarobnýdôchodoksťažovateľa
a?jeho výpočet, bolo potrebné vychádzať zo znenia zákona upravujúceho sociálne zabezpečenie
fyzickej osoby pre prípad staroby (starobný dôchodok) účinného v čase sťažovateľom uplatneného
nároku na starobný dôchodok, t.j. k?6. máju 2021, pričom zákonné podmienky podmieňujúce vznik

nároku na starobný dôchodok museli byť splnené kumulatívne. V?zmysle uvedenej zásady sa teda
posudzuje aj doba dôchodkového poistenia zohľadňujúca pre účely vzniku a?výpočtu výšky starobného
dôchodku.

36. Sťažovateľ žiadal započítať pre vznik a?výpočet nároku na starobný dôchodok aj dobu opatrovania

zdravotne ťažko postihnutej matky v čase od 21. septembra 2017 do 31. decembra 2018, a teda nielen
obdobie od 01. januára 2019 do 25. februára 2021, kedy podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných
príspevkochnakompenzáciuťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
(ďalej aj ako „zákon č. 447/2008 Z.z.“) poberal peňažný príspevok na opatrovanie matky. Sťažovateľ
zároveň poukázal na to, že zdravotný stav jeho matky vyžadujúci si opatrovanie, nenastal dňa 01.

januára 2019, ale existoval aj dlho pred uvedeným dátumom, z dôvodu ktorého sa vrátil na Slovensko
späť, aby sa o matku mohol osobne postarať. Uvedenú konštatáciu preukázal aj lekárskymi správami
matky z obdobia pred 01. januárom 2019. Ako prílohu k správnej žalobe priložil kópie Komplexného
posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 19. marca 2019, Rozhodnutia Košického
samosprávneho kraja o odkázanosti na sociálnu službu zo 16. júla 2019, Rozhodnutia Mesta Košice

o odkázanosti na sociálnu službu z 27. augusta 2019, Lekárskej správy psychiatrickej z 11. decembra
2018, Lekárskej správy kardiologicko-internej zo 06. decembra 2018 a Lekárskej správy všeobecného
lekára z 11. decembra 2018.

37. Vo všeobecnosti, sa s?účinnosťou od 1. augusta 2006 obdobie poskytovania peňažného príspevku

naopatrovaniepovažujezaobdobiedôchodkovéhopoisteniaosobe,ktorej(okreminého)nebolpriznaný
invalidný dôchodok. Za splnenia týchto podmienok sa od 1. januára 2018 uvedené obdobie zhodnocuje
ako obdobie dôchodkového poistenia aj bez potreby podania prihlášky na dôchodkové poistenie [§
15 ods. 1 písm. e) a § 293dw ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.]. Sťažovateľ poberal peňažný
príspevok na opatrovanie zdravotne ťažko postihnutej matky od 1. januára 2019 do 25. februára 2021

a?uvedené obdobie jeho poberania sa mu zhodnotilo ako obdobie dôchodkového poistenia na účely
nárokunastarobnýdôchodokakoajjehovýšku.Avšakvobdobíod21.septembra2017do31.decembra
2018, kedy si síce skutočný zdravotný stav jeho matky vyžadoval celodennú starostlivosť a opateru
tretej osoby, ktorú zabezpečoval sám sťažovateľ, sťažovateľ nepreukázal žiadne nové skutočnosti ani
dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali obdobie starostlivosti o jeho matku na účely zhodnotenia

ako obdobia dôchodkového poistenia. Skutkové podklady predložené sťažovateľom najmä v podobe
lekárskychsprávarozhodnutídotknutýchorgánov(popísanévpredchádzajúcombodevyššie),zktorých
je zrejmé ťažké zdravotné postihnutie matky sťažovateľa ako aj skutočný stav zdravotného stavu matky
vyžadujúceho si jej celodennú starostlivosť a opateru treťou osobou, ani podľa názoru kasačného súdu
nezakladajú nárok na povinné dôchodkové poistenie takejto fyzickej osobe potrebný pre vznik a výpočet

jej starobného dôchodku.

38. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti ustanovenie § 22 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona
461/2003 Z.z., podľa ktorého povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej § 15 ods.1 písm. e) citovaného zákona odo dňa splnenia podmienok podľa § 15 ods. 1 písm. e), ak ide o fyzickú
osobu, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie. Z uvedeného je zrejmé, že predpokladom
vzniku povinného dôchodkového poistenia osobe, ktorá zabezpečuje opateru fyzickej osobe s ťažkým

zdravotným postihnutím a poberá peňažný príspevok na opatrovanie, je rozhodnutie príslušného
správneho orgánu o priznaní peňažného príspevku a jeho skutočné poberanie z tohto dôvodu. Samotná
opatera ťažko zdravotne postihnutej osoby a jej skutočný zdravotný stav odôvodňujúci takúto potrebu
starostlivostiniesúpostačujúceprezhodnotenietakéhotoobdobiaakoobdobiadôchodkovéhopoistenia
podľa zákona č. 461/2003 Z.z.

39. Kasačný súd na základe uvedeného dodáva, že ak sťažovateľ nebol dôchodkovo poistený z?dôvodu
poberania peňažného príspevku na opatrovanie v období od 21. septembra 2017 do 31. decembra 2018
a ani z iného právneho dôvodu v tomto čase, postupoval žalovaný správne, keď mu na účely obdobia
dôchodkového poistenia pre vznik a výpočet nároku na starobný dôchodok, takéto obdobie nehodnotil.
Napokon ustanovenie § 60 zákona č. 461/2003 Z.z. neumožňuje ako obdobie dôchodkového poistenia

hodnotiť ani obdobia, v?ktorých bol sťažovateľ zaradený do evidencie uchádzačov o?zamestnanie.
Podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom období, sa za
povinne dôchodkovo poistenú považuje fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu (zákona č. 447/2008
Z.z.). Skutkové zistenia v?danej veci potvrdzujú, že sťažovateľ v?období od 21. septembra 2017 do

31. decembra 2018 nepoberal peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej matky,
neplatil poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie ani nepreukázal žiadne iné relevantné dôkazy
obdobia dôchodkového poistenia na účely vzniku nároku na starobný dôchodok, ako aj jeho výšky. Ani
z osobného listu dôchodkového poistenia sťažovateľa nie je zrejmý žiaden údaj o tu posudzovanom
spornom období. Vychádzajúc z?uvedeného, sťažovateľovi tak nebolo možné započítať pre vznik a?

výpočet výšky nároku na starobný dôchodok obdobie opatrovania zdravotne ťažko postihnutej matky v
čase od?21. septembra 2017 do 31. decembra 2018. Krajský súd aj ?uvedenej spornej dobe venoval
dostatočnú starostlivosť a?svoj skutkový a právny záver tiež náležite odôvodnil, preto kasačný súd v?
ďalšomlenodkazujenakonštatáciukrajskéhosúduuvedenúv?bodoch20až23napadnutéhorozsudku.

40. Čo sa týka správnosti výpočtu období, ktoré boli započítané pre posúdenie splnenia podmienky
celkového obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok, krajský súd sa v
napadnutom rozsudku vyššie uvedenou skutočnosťou zaoberal, posúdil obsah administratívneho spisu,
pričom vychádzal jednak z evidenčných listov (osobný list dôchodkového poistenia žalobcu), jednak z
potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie vystaveného Úradom práce, sociálnych

vecí a rodiny Košice zo dňa 4. mája 2021, pričom dospel (obdobne ako žalovaný) k záveru, že sťažovateľ
získal ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku (k 18. januáru 2020) 8839 dní obdobia dôchodkového
poistenia, to znamená 24 rokov a 79 dní obdobia dôchodkového poistenia. Správny súd v bode
13 napadnutého rozsudku zdôvodnil svoju argumentáciu konštatujúc, že „Uvedená suma starobného
dôchodku bola vypočítaná postupom podľa § 66 ZoSP, kde bolo zohľadnené obdobie dôchodkového

poistenia v rokoch 1972, 1983 až 1995 a 2019, časť roka 2020 do tohto obdobia nebola zahrnutá s
ohľadomnaznenieust.§63ods.6ZoSP..“anáslednevbode22rozsudkudoplnil,že....Vtejtosúvislosti
správny súd uvádza, že v ust. § 15 ods. 1 psím. e) ZoSP v spojení s ust. § 22 ods. 1 písm. b) bod 1 ZoSP
sú jednoznačne uvedené podmienky, za splnenia ktorých dochádza k vzniku povinného dôchodkového
poistenia, t. j. dňom kedy sa fyzickej osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky začne

poskytovať peňažný príspevok na opatrovanie podľa Zákona o peňažných príspevkoch. Správny
súd má za to, že uvedené ustanovenia Zákona o sociálnom poistení sú formulované ako kogentné
ustanovenia nepripúšťajúce žiadnu odchýlku a stanovujú taxatívne podmienky, za ktorých vzniká
povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je nepochybné, že žalobcovi sa začal poskytovať
peňažný príspevok na opatrovanie podľa Zákona o peňažných príspevkoch dňom 01.01.2019, týmto

dňom tak žalobca začal spĺňať podmienku povinného dôchodkového poistenia, započítateľného do
obdobia dôchodkového poistenia pre potreby určenia sumy starobného dôchodku. Správny súd však
nemal preukázané, že by žalobca tieto podmienky spĺňal v období od 21.09.2017 do 31.12.2018, ani
to, že by v tomto období spĺňal prípadne iné podmienky, splnením ktorých Zákon o sociálnom poistení
podmieňuje možnosť vzniku dôchodkového poistenia.“ Najvyšší správny súd vo vyššie uvedenom

záverenevzhliadolžiadnuvadu,nezrozumiteľnosť,zmätočnosťalebonesprávnosť,uvedenáskutočnosť
(dosiahnutie 24 rokov a 79 dní obdobia dôchodkového poistenia) vyplýva z administratívneho spisu. S
názorom a závermi krajského súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje.40. Najvyšší správny súd v zmysle vyššie uvedených záverov (po tom, ako komplexne skúmal
preskúmavané rozhodnutie a konanie jemu predchádzajúce, a to najmä z pohľadu, či krajský súd
správne posúdil zákonnosť a správnosť preskúmavaného rozhodnutia vrátane posúdenia všetkých

období, na základe ktorých by sťažovateľ dosiahol splnenie zákonnej podmienky pre nárok na starobný
dôchodok) neidentifikoval dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Tieto závery, spoločne
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, totiž vytvárajú dostatočné právne východiská pre
vyslovenie výroku napadnutého rozsudku krajského súdu. Preto sa s ním najvyšší správny súd v celom

rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

41. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za
dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

42. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto

konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168
veta prvá SSP).

43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.