Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100344
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100344.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: VT-HADICE & PLAST s.r.o., so
sídlom: ul. Stavbárov 1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 574 791, zastúpený: JUDr. Juraj Kus, advokát,
so sídlom: Nám. Osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o správnej žalobe
opomenutého účastníka o doručenie rozhodnutia žalovaného č. 100824372/2020 z 29. apríla 2020,

o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k.
3Sf/14/2023-330 z 20. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie
1. Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 100189291/2020
zo dňa 17. januára 2020 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“) vyrubil žalobkyni rozdiel dane podľa
ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvplatnomaúčinnomznení(ďalejaj„daňovýporiadok“)vovýške17.008EURnadani
z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2017. Prvostupňové rozhodnutie

bolo doručené zástupcovi žalobcu 22.01.2020.
2. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím o odvolaním
potvrdil. Rozhodnutie o odvolaní žalovaný doručil priamo žalobcovi 04.05.2020.
II. Konanie na správnom súde
3. Správnou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia
žalovaného. Okrem meritórnych námietok smerujúcich k určeniu rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie

august 2017 sa žalobca domáhal doručenia rozhodnutia žalovaného ako opomenutý účastník. Svoje
postavenie, ako opomenutého účastníka odôvodňoval tým, že rozhodnutie žalovaného nebolo doručené
zástupcovi, ale priamo žalobcovi napriek tomu, že tomuto zástupcovi udelil plnomocenstvo na
vyrubovacie konanie, ako aj na podanie odvolania.
4. Správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako prostriedok právnej ochrany podľa § 179 SSP, teda
ako žalobu opomenutého účastníka konania. Následne skonštatoval, že žalovaný vydal rozhodnutie

29.04.2020, z čoho nepochybne vyplýva záver, podľa ktorého od vydania napadnutého rozhodnutia
neuplynuli viac ako tri roky, čím bola splnená podmienka - zachovanie lehoty na podanie žaloby
opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP (aj s poukazom na závery uznesenia Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/25/2019 z 28. októbra 2021 zverejneného v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 11/2022 ZNSS). Ďalej
konštatoval, že bola splnená aj podmienka, že žalobca v postavení daňového subjektu bol účastníkom

daňového konania, v ktorom žalovaný vydal rozhodnutie.5. Z plnomocenstva udeleného zástupcovi žalobcu v daňovom konaní zo 07.01.2020 možno
jednoznačne vyvodiť záver, že zástupca žalobcu bol oprávnený podať v mene žalobcu odvolanie proti
rozhodnutiu správcu dane a nakoľko bol splnomocnený aj na všetky práva a povinnosti s tým súvisiace,

správny súd dospel k záveru, že bol splnomocnený aj na prijímanie rozhodnutia o odvolaní. Preto mal
žalovaný doručovať rozhodnutie výlučne zástupcovi žalobcu. Keďže žalovaný postupoval pri doručovaní
napadnutéhorozhodnutiavrozporesozákonom,totonebolodoručenéžalobcoviriadneapretonemohlo
nadobudnúť kvalitu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Uvedené platí aj napriek skutočnosti,
že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené, keďže je potrebné mu právo na súdnu ochranu

opomenutého účastníka priznať, nakoľko uskutočnené doručenie nemožno považovať za perfektné,
vyvolávajúce právne účinky s tým spojené.
6. Správny súd, vzhľadom na dôvody uvedené v bodoch 4 a 5 tohto uznesenia, napadnutým uznesením
uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného do 10 dní odo dňa doručenia
napadnutého uznesenia správneho súdu.
III. Konanie na kasačnom súde

7. Žalovaný (sťažovateľ) podal proti napadnutému uzneseniu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny
súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
8. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nasledovne:
· výrok napadnutého uznesenia správneho súdu je nezrozumiteľný a nevykonateľný, pričom žalovaný
doručoval žalobou napadnuté rozhodnutie práve žalobcovi a nie jeho splnomocnenému zástupcovi,

keďže podľa obsahu plnomocenstva doručeného správcovi dane dňa 07.01.2020, vyhodnotil, že
splnomocnený zástupca žalobcu nebol žalobcom splnomocnený aj na doručovanie. Preto nie je dôvod
na opätovné doručovanie rozhodnutia žalobcovi;
· nebola naplnená definícia postavenia opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP, z dôvodu
nedoručenia rozhodnutia žalovaného splnomocnenému zástupcovi žalobcu, ale priamo žalobcovi,

a teda žalobcovi nemalo byť v tomto prípade priznané správnym súdom postavenie opomenutého
účastníka konania. So žalobcom sa konalo ako s účastníkom administratívneho konania § 179 SSP,
resp. ako s účastníkom daňového konania § 59 daňového poriadku, a teda mu neboli upreté žiadne
práva, na ktoré mal ako účastník daňového konania nárok a tieto práva (právo podať odvolanie a právo
podať správnu žalobu) aj využil;

· žalobca splnomocnil zástupcu aj na podanie odvolania, ktoré sa podáva prvostupňovému orgánu,
ale z obsahu plnomocenstva je zrejmé, že žalobca splnomocnil svojho zástupcu len na konanie pred
správcom dane. Preto žalovaný trvá na správnosti svojho postupu pri doručovaní rozhodnutia priamo
žalobcovi a na správnosti posúdenia obsahu plnomocenstva, ktoré nebolo udelené aj na konanie pred
odvolacím orgánom, resp. nebolo udelené aj na doručovanie písomností splnomocnenému zástupcovi

žalobcu a zároveň, ako na to už žalovaný vyššie poukázal, nejednalo sa o všeobecné plnomocenstvo.
9. Pre vyššie uvedené dôvody žalovaný navrhol zrušiť napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.
10.Žalobcasavosvojomvyjadreníkukasačnejsťažnostistotožnilsprávnymizávermisprávnehosúduv
napadnutom uznesení. Záverom požiadal kasačný súd, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že ukladá

žalovanému povinnosť doručiť zástupcovi žalobcu JUDr. Jurajovi Kusovi rozhodnutie žalovaného č.
100824372/2020 zo dňa 29. apríla 2020 a to do sídla advokáta JUDr. Juraja Kusa, Nám. osloboditeľov
10, 071 01 Michalovce.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
11. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou včas

v zmysle ustanovení § 439 ods. 1, § 442 a § 443 SSP.
12. Kasačný súd sa obdobnou vecou medzi totožnými účastníkmi konania už zaoberal vo svojich
rozhodnutiach sp. zn. 5Sfk/44/2024 z 29.10.2024, sp. zn. 5Sfk/43/2024 z 27.11.2024, sp. zn.
4Sfk/29/2024 z 19.11.2024 a 8Sfk/43/2024 z 29.01.2025. Vo veci sp. zn. 5Sfk/43/2024 z 27.11.2024
kasačný súd uviedol:

„22. Kasačný súd v nadväznosti na tvrdené nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom
považoval za nevyhnutné v prvom rade posúdiť, či správny súd správne vyhodnotil obsah
plnomocenstiev, stanovujúcich rozsah práv a povinností právneho zástupcu žalobcu počas daňového
konania. Z obsahu plnomocenstva zo dňa 7. januára 2020 (č. l. 18) je zrejmé, že zástupca žalobcu,
JUDr. Juraj Kus bol splnomocnený na:

- zastupovanie vo vyrubovacom konaní, vec vedená na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov,
zdaňovacie obdobie február až december 2017, Protokol č. 101551394/2019 z 25. júna 2019.
- zastupovanie na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov vo veci prerokovania pripomienok k
zisteniam uvedeným v protokole č. 10151394/2019 z 25. júna 2019 v súvislosti s daňovou kontroloudane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2017, prerokovanie pripomienok
vytýčené na deň 7. januára 2020 o 10.00 hod.
-napodanierôznychnávrhov,podnetovaodvolanívhoreuvedenejveci,menovanéhoadvokátažalobca

splnomocnil v plnom rozsahu práv a povinností.

23. Kasačný súd vzhľadom na znenie tretieho bodu takto rozčleneného znenia plnomocenstva považuje
v okolnostiach veci za udržateľný záver správneho súdu, že právny zástupca žalobcu bol oprávnený
podať v mene žalobcu odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane a nakoľko bol splnomocnený aj na

všetky práva a povinnosti s tým súvisiace, bol splnomocnený aj na zastupovanie v odvolacom konaní
a i na doručenie (prijatie) rozhodnutia o odvolaní.“
13. Vo veci sp. zn. 5Sfk/44/2024 z 29.10.2024 kasačný súd k ďalším námietkam uviedol:
„24. Sťažovateľ uvedený obsah plnomocenstva namieta s tvrdením, že žalobca splnomocnil svojho
zástupcu len na konanie vedené na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov. S týmto názorom sa
však kasačný súd nemôže stotožniť, keďže zo systematického členenia plnomocenstva je zrejmé, že pri

splnomocnení na podanie rôznych návrhov, podnetov a odvolaní v hore uvedenej veci nie je uvedený
konkrétny orgán verejnej správy na ktorého konanie by sa malo uvedené splnomocnenie vzťahovať.
Z uvedeného dôvodu, keď právny zástupca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane
odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný, právny zástupca bol splnomocnený v plnom rozsahu práv
a povinností aj v konaní pred žalovaným, teda Finančným riaditeľstvom SR, a teda bez pochýb bol

splnomocnený aj na doručovanie rozhodnutia žalovaného.
25. Kasačný súd nad rámec uvedeného poukazuje na znenie § 9 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku:
„Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné“.
Je teda zrejmé, že aj samotný zákonodarca inštitút plnomocenstva v prípade nejasností stavia do
polohy v prospech daňového subjektu. Za tejto situácie neobstojí snaha žalovaného argumentovať,

že plnomocenstvo sa vzťahovalo len na podanie odvolania, nie však na doručovanie písomností
splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu.
26. Kasačný súd sa rovnako nestotožnil ani s námietkou ohľadom nevykonateľnosti výroku napadnutého
uznesenia správneho súdu. V uvedenej veci nie je sporné, že rozhodnutie žalovaného bolo fakticky
žalobcovi doručené. Takéto doručenie však nemožno považovať za riadne doručenie v zmysle § 30

ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého: „Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely
správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi“. Zákon pritom nepredpokladá, že doručením
a prevzatím písomnosti daňovým subjektom sa tento nedostatok zhojuje. Postup správneho súdu
preto treba vyhodnotiť ako správny a zákonný. Samotný výrok jeho rozhodnutia je potrebné vnímať
v materiálnych súvislostiach, konkrétne z pohľadu riadneho doručenia písomnosti daňového subjektu,

ktoré v uvedenom prípade musí prebehnúť spôsobom, že dôjde k faktickému doručeniu rozhodnutia
splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Pozornosti kasačnému súdu pritom neuniklo, že vo vyjadrení ku
kasačnejsťažnostisažalobcazhodujesosťažovateľom,ževýrokuzneseniasprávnehosúdujepotrebné
zmeniť v intenciách uvedenej sťažnostnej námietky. Uvedený postup však pre správne posúdenie veci
nebol prípustný, keďže nemožno vykladať výrok napadnutého uznesenia reštriktívne, ale práve v širších

súvislostiach, ktoré kasačný súd už vyššie dostatočne vysvetlil.
27. Vo vzťahu k ďalšej kasačnej námietke, podľa ktorej nebola naplnená definícia postavenia
opomenutého účastníka tak ako ju chápe SSP, keďže je nepochybné, že správne orgány so žalobcom
konali, kasačný súd uvádza, že aj uvedenú námietku hodnotí ako nedôvodnú. Podľa kasačného súdu
nie je možné podmieňovať aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby opomenutého

účastníka od skutočnosti, striktne formálne skutočnosťou, že ide len o osobu s ktorou sa skutočne
nekonalo. Takýto výklad sa dostáva do nelogickej polohy, pretože pokiaľ sa s účastníkom konania v
rámci administratívneho konania nekonalo, je zrejmý predpoklad, že rovnako mu rozhodnutie, prípadne
opatrenie ako individuálny správny akt, ktorý je výsledkom správneho konania nebude doručené.
Kasačný súd je presvedčený, že význam inštitútu žaloby opomenutého účastníka pokrýva rovnako

prípady, keď orgán verejnej správy s určitou osobou ako účastníkom konania riadne konal, avšak
opomenul doručiť rozhodnutie alebo opatrenie (v prejedávanom prípade opomenul doručiť riadne
právnemu zástupcovi administratívneho konania).“
28. Tento výklad je pritom podľa kasačného súdu plne súladný aj s predchádzajúcou rozhodovacou
činnosťou Najvyššieho súdu, či Najvyššieho správneho súdu, príkladmo: rozsudok Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 2Sžk/8/2019 zo dňa 27. októbra 2021: „Správna žaloba opomenutého
účastníka má zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov tým osobám, s ktorými orgán
verejnej správy v administratívnom konaní nekonal ako s účastníkmi konania. Uvedené zahŕňa aj
tie situácie, keď s účastníkom konania bolo konané, avšak nebolo mu vo veci vydané rozhodnutiedoručené.“, prípadne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/41/2014 zo dňa 15. júla 2015:
„Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé,
že žalobca si v odvolacom správnom konaní zvolil právneho zástupcu na celé konanie, ktorého

plnomocenstvo správnemu orgánu predložil s odvolaním podaným proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa a žalovaný rozhodnutie o odvolaní žalobcu ako účastníka správneho konania doručil
len žalobcovi. Žalovaný nesprávnym postupom v rozpore s § 25 ods. 5 správneho poriadku opomenul
doručiť rozhodnutie o odvolaní právnemu zástupcovi žalobcu, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť. Z uvedených dôvodov žalobca v súlade s § 250b ods. 2 O.s.p. sa v

žalobe domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť napádané rozhodnutie žalovaného jeho
právnemu zástupcovi. Pokiaľ súd prvého stupňa takýto návrh žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný,
vykonal súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou a
v merite veci rozhodol rozsudkom, vec po právnej stránke nesprávne posúdil.“
29. Čo sa týka námietky oneskorene podanej správnej žaloby, kasačný súd pripomína, že správny
súd vyhodnotil podanú správnu žalobu podľa obsahu, ako správnu žalobu opomenutého účastníka s

odkazom na § 179 ods. 1 SSP, čomu zodpovedná samotný výrok napadnutého uznesenia. Ako už
kasačný súd vyhodnotil vyššie v bode 23 a 24, považuje skutkový stav veci za dostatočne dôvodný
na založenie aktívnej legitimácie správnej žaloby opomenutého účastníka a rovnako tak aj na podanie
tohto druhu žaloby. Je pritom nepochybné (nerozporuje to ani sťažovateľ), že žalobca splnil rovnako
podmienku, že od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky. Za

splnenia týchto okolností v spojení so skutočnosťou, že správny súd nepreskúmaval v tomto konaní
napadnuté rozhodnutie žalovaného meritórne, považuje kasačný súd okolnosť uplynutia lehoty na
podanie všeobecnej správnej žaloby za irelevantnú. Opačný prístup by mal za následok porušenie
práva na prístup k súdu. Okolnosť nie riadneho doručenia napadnutého rozhodnutia pritom zavinil sám
žalovaný, pričom povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu a nie priamo

žalobcovi nemožno vnímať ako právny formalizmus, ale ako garanciu riadneho oboznámenia sa s
obsahom napadnutého rozhodnutia, pričom od tohto momentu je priamo závislé aj potenciálne podanie
správnej žaloby, pomocou ktorej sa žalobca môže domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy.
30. Vo vzťahu ku konštatácií sťažovateľa, že napadnuté rozhodnutie správneho súdu bolo vydané

po viac ako štyroch rokoch od vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom sťažovateľ mal
vedomosť o podanej žalobe až takmer po štyroch rokoch od jej podania žalobcom, kasačný súd uvádza,
že sťažovateľ síce sumarizuje priebeh správneho súdneho konania, jeho priebeh však nenamieta
spôsobom z ktorého by mohol kasačný súd vyvodiť nezákonnosť v podobe znemožnenia sťažovateľovi,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (sťažovateľ dôvod v kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods.1 písm. f/ ani nevymedzil). Ak však
sťažovateľ týmto spôsobom naznačuje, že v konaní mohlo dôjsť k prieťahom, kasačný súd poukazuje,
že bolo právom žalovaného využiť inštitút sťažnosti adresovanej predsedovi súdu v zmysle § 62 ods. 1
zákona č. 757/2004 Z.z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prostredníctvom ktorého
mohol tieto skutočnosti namietať. Je pritom nesporné, že žaloba bola žalovanému doručená a právo na

vyjadrenie sa k správnej žalobe sťažovateľ využil a došlo teda k jeho zachovaniu. Kasačný súd preto aj
túto sťažnostnú námietku hodnotí ako nedôvodnú.
31. S poukazom na vyššie uvedené dospel kasačný súd k záveru, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti
neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť uznesenia správneho súdu.
Jeho odôvodnenie, obsahujúce relevantné právne závery považuje kasačný súd za vyčerpávajúce a

dostatočné. Kasačný súd zameral svoj prieskum predovšetkým vo vzťahu k relevantným námietkam,
ktoré rozporovali prijaté závery správneho súdu, pričom tieto námietky sťažovateľa vyhodnotil ako
nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
14. Kasačný súd tiež vo veci sp. zn. 8Sfk/43/2024 z 29.01.2025 uviedol:
„18. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že v danej veci pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby

opomenutého účastníka bol kľúčovým fakt, že žalobkyňa podala správnu žalobu až dňa 10. júla 2020,
teda po uplynutí lehoty na podanie riadnej všeobecnej správnej žaloby, keď rozhodnutie žalovaného bolo
žalobkyni doručené dňa 4. mája 2020. Meritórny prieskum vykonávaný na základe všeobecnej správnej
žaloby by tak z dôvodu nedodržania lehoty na podanie správnej žaloby nebol prípustný a správna žaloba
by bola s najväčšou pravdepodobnosťou odmietnutá. Žalobkyňa by tak mala obmedzený prístup k súdu,

čím by došlo k obmedzeniu jej procesných práv v dôsledku vád doručovania. Práve z tohto dôvodu
(spôsob doručovania mohol žalobkyni zabrániť včas a účinne realizovať jej procesné práva) kasačný súd
neuplatnil doktrínu tzv. materiálneho prístupu k doručovaniu (rozhodnutie veľkého senátu Najvyššiehosprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19 SVs 3/2023 zo dňa 4. decembra 2023, body 43 až 50,
osobitne bod 44).
19. Napokon kasačný súd dodáva, že pri doručovaní rozhodnutia žalovaného v zmysle výroku

napadnutého uznesenia bude povinnosťou žalovaného vyhodnotiť, aký bude aktuálny stav zastúpenia
žalobcu v danom okamihu, a podľa toho doručiť rozhodnutie príslušnej osobe spôsobom, ktorý je
ustanovený Daňovým poriadkom, pričom je viazaný právnym názorom správneho súdu a kasačného
súdu vyjadreným v ich rozhodnutiach.“
15. Kasačný súd sa stotožňuje s vyššie citovanými právnymi posúdeniami a v zmysle § 464 ods. 1 SSP

poukazuje na odôvodnenia rozhodnutí označených v bode 12 tohto rozsudku.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov
16. Kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti a preto ju v zmysle § 461 SSP zamietol.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods.
1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.
18. Toto uznesenie prijal senát kasačného súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.