Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818201873
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5818201873.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., právne zastúpeným JUDr. Ľubošom Rackom PhD., advokátom, so
sídlom Štúrova 19, Liptovský Mikuláš, IČO: 37 980 548, proti žalovanej: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. G. H. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Vajdom, advokátom, Štefánikova 209/9, Námestovo, IČO:
35 674 504, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/41/2018-427 zo dňa 15. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdzuje.

Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) v poradí druhým
odvolaním napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k rodinnému
domusúp.č.XXX,ktorýjepostavenýnapozemkuparc.CKNč.762spolusvedľajšímistavbami–humno
a maštaľ, ktoré sú postavené na pozemku parc. CKN č. 762, oplotením, prípojkou vody a elektrickou
prípojkou, ktorá nehnuteľnosť je evidovaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. F. G. (výrok I. napadnutého

rozsudku), rodinný dom s príslušenstvom opísaný vo výrokovej časti I. prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu (výrok II. napadnutého rozsudku), uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 7.325,-
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III. napadnutého rozsudku) a žiadnej strane nepriznal
náhradu trov konania (výrok IV. napadnutého rozsudku).
1.1Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkusúdprvejinštanciekonštatoval,žežalobcasavsporedomáhal
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej časti
jeho rozsudku. Vychádzal z toho, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaná sú

podielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností opísaných v žalobe (žalobca v podiele 7/8 a
žalovaná v podiele 1/8). Poznamenal, že zápis na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. F. G., kde je
dotknutý rodinný dom súpisné číslo XXX zapísaný na žalobcu ako výlučného vlastníka, nie je v súlade
so stavom právnym, pretože orgán správy katastra zapísal žalobcu ako výlučného vlastníka na základe
v poradí prvého rozsudku napriek tomu, že súd orgán správy katastra informoval, že tento rozsudok
nenadobudol právoplatnosť. Taktiež uviedol, že pokiaľ žalovaná pôvodne argumentovala aj tým, že jej
spoluvlastnícky podiel na dotknutej nehnuteľnosti je vyšší a že v tomto smere bola podaná žaloba

na obnovu dedičského konania, tak z uznesenia Okresného súdu Námestovo č. k. 5D/340/2020-84 zo
dňa 26.08.2022, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoD/2/2023 zo dňa
31.05.2023, zistil, že žaloba na obnovu dedičského konania po poručiteľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX,zomrelom dňa XX.XX.XXXX (ktorou žalovaná argumentovala proti žalobe o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva) bola právoplatne odmietnutá.
1.2 Súd prvej inštancie neakceptoval argumentáciu žalovanej, že žalobca sa nepokúsil dosiahnuť

s ňou dohodu, čo je podmienkou na to, aby podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotná žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že
v mesiaci máj 2018 osobne rokovala so žalobcom o kúpe jeho spoluvlastníckeho podielu na dotknutých
nehnuteľnostiach, ale nedohodli sa, lebo žalobca za svoj spoluvlastnícky podiel 7/8 požadoval sumu
70.000,- eur. Upriamil pozornosť aj na to, že pojednávanie nariadené na deň 14.08.2019 bolo na žiadosť

oboch strán odročené na dva mesiace za účelom mimosúdnej dohody, ktorá však nakoniec nebola
uzavretá, na základe čoho dospel k záveru, že žalobca sa pokúsil o dohodu so žalovanou, avšak túto
sa nepodarilo dosiahnuť.
1.3 Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovanej o tom, že predmet podielového
spoluvlastníctva je deliteľný, a preto nebolo možné vyhovieť žalobe o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného vlastníctva žalobcu ako jedného zo

spoluvlastníkov. Zdôraznil, že otázka, či predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný, ostala medzi
stranami sporná, nakoľko žalobca poprel, že by rodinný dom, ktorý je predmetom spoluvlastníctva, bolo
možné medzi spoluvlastníkov reálne rozdeliť a tvrdil, že tento rodinný dom má len jeden vchod, jednu
kuchyňu, jednu kúpeľňu a vytvorenie dvoch samostatných bytových jednotiek – navyše takých, aby
zodpovedali spoluvlastníckym podielom, by si vyžiadalo enormné náklady a na strane druhej žalovaná

prejavila ochotu znášať náklady na rozdelenie veci, ak budú v rozumnej výške. V tejto súvislosti poukázal
na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku I. J. K., ktorý v konaní predložil žalobca a z ktorého
vyplýva, že stavba rodinného domu je hodnotená ako zlúčená stavba
z dôvodu odlišného materiálového vyhotovenia nosných konštrukcií strechy a jeho výstavby - pôvodná
časť z roku 1960 a nová časť postavená v rokoch 1982 - 1983, pričom objekty na seba dispozične,

funkčne a technologicky priamo nadväzujú, majú spoločný vchod, vnútorné rozvody vody, kanalizácie a
elektriny. Ďalej zdôraznil, že zo znaleckého posudku taktiež vyplynulo, že je pravdivé tvrdenie žalobcu,
že dom má len jeden vchod, jednu kuchyňu a jednu kúpeľňu a pokiaľ aj pozostáva z pôvodnej stavby
a (neskôr realizovanej) prístavby, nejedná sa o prístavbu v zmysle samostatnej stavby, ktorá by mohla
slúžiť na samostatné bývanie, pretože prístavba je s pôvodnou stavbou prepojená dispozične, funkčne

aj technologicky. Napriek tomu, že žalovaná neuviedla, akú výšku nákladov na rozdelenie stavby medzi
spoluvlastníkov považuje za „rozumnú“, súd prvej inštancie zaujal názor, že vzhľadom na výšku jej
spoluvlastníckeho podielu, všeobecnú hodnotu rodinného domu a aktuálne ceny stavebných výrobkov
a stavebných prác by náklady na rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podstatne prevýšili všeobecnú
hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na to, že aby obe stavby

(v prípade reálneho rozdelenia veci) mohli slúžiť na účely bývania, museli by byť oddelené vnútorné
rozvody vody, kanalizácie a elektriny s tým, že každá stavba by mala aj vlastné merače. Pri vyslovení
svojho názoru o tom, že vec nie je reálne deliteľná, poukázal aj na rozhodnutie publikované pod
R54/1973 Sb. rozh., podľa ktorého za prípady, keď reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné,
považujú súdy jednak všetky prípady, keby ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné

veci, a jednak prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom,
aký zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu s tým, že pri pozemkoch závisí toto posúdenie
od ich polohy, celkovej plochy, ako aj tvaru, pri budovách vyplýva nerozdeliteľnosť už napríklad z toho,
že ide o rodinný dom s jediným bytom, jediným vchodom, jediným komínom a podobne. V nadväznosti
na uvedené poukázal na to, že rodinný dom, ktorý je predmetom žaloby, má len jednu bytovú

jednotku a len jeden vchod a z uvedeného dôvodu si potom urobil záver o nemožnosti vyporiadania
podielového spoluvlastníctva rozdelením stavby medzi spoluvlastníkov aj s ohľadom na to, že vzťahy
medzi sporovými stranami sú dlhodobo konfliktné a v prípade rozdelenia veci na dve stavby určené na
bývanie, by užívanie dvoch samostatných bytových jednotiek v bezprostrednom susedstve znamenalo
len ďalšiu eskaláciu zhoršených vzťahov medzi stranami. Upriamil pozornosť na tvrdenia žalovanej o

tom, že žalobca podal na ňu viacero trestných oznámení, ktoré boli odmietnuté a o priestupkových
konaniach medzi ňou a žalobcom. Konštatoval, že žalovaná v skutočnosti ani nemá záujem o reálne
rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov, pričom vychádzal aj z vyjadrenia jej zástupcu na pojednávaní dňa
15.11.2023, kedy tento uviedol, že žalovaná mala o dohode so žalobcom takú predstavu, že si spoločne
pozvú znalca, ktorý by určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti s tým, že by každá zo strán uviedla, čo

bolo kedy postavené a znalec by určil cenu porovnávacou metódou a po tom by sa strany dohodli, ktorá
z nich prevezme vec do svojho výlučného vlastníctva. S poukazom na predmetné vyjadrenie právneho
zástupcu žalovanej, z ktorého vyplynulo, že žalovaná nemá záujem stať sa výlučnou vlastníčkou veci,
vyslovil záver, že výlučným vlastníkom veci sa môže stať len žalobca ako druhý podielový spoluvlastník.1.4 Súd prvej inštancie súčasne neakceptoval argumentáciu žalovanej, že žalobca nepreukázal svoju
solventnosť. Vo vzťahu k uvedenému vyslovil záver, že výška náhrady za spoluvlastnícky podiel

žalovanej nie je taká vysoká, aby ju nebolo možné vyriešiť napríklad úverom. Poukázal na vyjadrenie
žalobcu zo dňa 09.10.2019, z ktorého vyplýva, že v rámci pokusu o dohodu so žalovanou jej žalobca
navrhol vyplatenie sumy 9.000,- eur alebo zámenu pozemkov v k.ú. F. G.. Upriamil pozornosť na
to, že žalobca je okrem prejednávanej nehnuteľnosti evidovaný ako vlastník viacerých nehnuteľností,
ako aj na komunikáciu medzi stranami, podľa ktorej je žalobca aj výlučným vlastníkom pozemku, ktorý

perspektívne môže byť využitý ako stavebný a ktorý žalovanej ponúkol na zámenu.
1.5 Súd prvej inštancie sa taktiež nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že žalobcom ponúkaná
náhrada za jej spoluvlastnícky podiel je nízka a nezodpovedá všeobecnej (trhovej) cene nehnuteľnosti.
Konkretizoval, že žalovaná tvrdila, že znalecký posudok I. J. K., ktorý predložil žalobca, nie je možné
použiť, lebo platnosť znaleckého posudku je jeden kalendárny rok kvôli tomu, že dochádza k zmene
cien a materiálov, pričom všeobecne známou skutočnosťou je, že za posledné štyri roky došlo k 100

% nárastu cien nehnuteľností, s čím však žalobca nesúhlasil a poukazoval na to, že rodinný dom
je dlhodobo neobývaný, dlhodobo sa do neho neinvestovalo, a preto naopak jeho hodnota klesla.
Upriamil pozornosť na to, že na preukázanie všeobecnej hodnoty nehnuteľností žalobca predložil jednak
odborné vyjadrenie realitnej kancelárie OREA RK, s.r.o. zo dňa 07.09.2017, podľa ktorého odhadovaná
trhová cena dotknutého rodinného domu je od 22.000,- eur do 25.000,- eur, pričom realitná kancelária

poznamenala, že všeobecnú hodnotu domu znižuje skutočnosť, že rodinný dom nemá vysporiadanú
prístupovú cestu. Ďalej upriamil pozornosť na to, že na preukázanie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
žalobca predložil aj Znalecký posudok I. J. K. č. 51/2019, z ktorého zistil, že všeobecná hodnota
rodinného domu súp. číslo XXX v obci a k.ú. F. G. s príslušenstvom je 58.600,- eur, pričom poukázal na
to, že žalovaná tomuto znaleckému posudku vytýkala, že je neodborný, avšak nijako nevysvetlila, v čom

má spočívať jeho neodbornosť a jediný vecný argument, ktorý voči znaleckému posudku uviedla, bolo
to, že znalec pri ňom na výpočet všeobecnej hodnoty veci nepoužil porovnávaciu metódu. Zdôraznil,
že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku použil metódu polohovej diferenciácie z dôvodu, že
porovnávacia metóda bola vylúčená pre nedostatok podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Vo vzťahu
k tvrdeniam žalovanej, že znalecký posudok má platnosť len jeden rok a že cena nehnuteľnosti je o 100

% vyššia oproti času vyhotovenia znaleckého posudku, súd prvej inštancie mal za to, že tieto tvrdenia
nepreukázala, pričom zdôraznil, že ich nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe, tak ako
to tvrdila žalovaná.
1.5.1
Pokiaľ žalovaná na pojednávaní dňa 15.11.2023 navrhla, aby súd dal vyhotoviť znalecký posudok na

zistenie všeobecnej hodnoty stavby s tým, že znalec použije porovnávaciu metódu, súd prvej inštancie
tento návrh na vykonanie dôkazu neakceptoval, pričom zdôraznil, že žalovanej od roku 2018, kedy sa
začalo konanie, nič nebránilo v tom, aby si zabezpečila dôkaz o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti,
pričom znalecký posudok si mohla zabezpečiť aj bez toho, aby znalca ustanovil súd, ako súkromný
znalecký posudok. V tejto súvislosti poukázal taktiež na to, že súd nemôže aj v prípade, že by ustanovil

znalca, určiť mu konkrétnu metódu, akou má znalec znalecký posudok vyhotoviť (t.j. či porovnávacou
alebo inou metódou) a môže mu určiť len úlohu, ktorú má splniť. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie dospel k záveru, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je taká, ako bola určená v znaleckom
posudku, ktorý predložil žalobca.
1.6 Súd prvej inštancie ďalej neakceptoval námietky žalovanej, že žalobca nemá potrebu bývania v

rodinnom dome a nemá k nemu citové väzby, že v dome nechce bývať, ale ho chce predať. V tejto
súvislosti uviedol, že mu ani nie je zrejmé, k čomu tieto tvrdenia žalovanej smerujú, keď o dom záujem
neprejavila, z čoho potom vyvodil, že žalovaná nemá záujem stať sa výlučnou vlastníčkou domu, ale
jej prioritou je získanie peňažnej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel. Z tohoto dôvodu potom uvedené
vyhodnotil ako nerelevantnú námietku, či žalobca má alebo nemá potrebu bývania v dome. Uzavrel,

že medzi stranami nebolo sporné, že potrebu bývania má vyriešenú nielen žalobca, ale aj žalovaná a
tiež táto nebola odkázaná na bývanie v dome, ktorý je predmetom žaloby, resp. či k nemu má citovú
väzbu. Zdôraznil, že tieto hľadiská by boli relevantné vtedy, ak by sa výlučnými vlastníkmi domu chceli
stať obaja spoluvlastníci a iba vtedy by bola rozhodnou otázka, ktorému z nich svedčí hľadisko účelného
využitia veci. Zopakoval, že v prejednávanom spore žalovaná nemala záujem o predmetný dom a mala

iba záujem o to, aby ju žalobca z domu „vyplatil“ s tým, že jediným vlastníkom, ktorý má záujem sa stať
výlučným vlastníkom domu, bol žalobca.
1.7 Nakoľko súd prvej inštancie vyhodnotil argumenty žalovanej ako nedôvodné, zrušil podielové
spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že žalobca nemá záujem zotrvaťv spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou. Zhrnul, že v danej veci bolo potrebné vyporiadať zrušené
podielové spoluvlastníctvo, nakoľko dom nie je reálne deliteľný, a preto tieto nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva žalobcu ako spoluvlastníka, ktorý o nehnuteľnosť prejavil záujem. Pri svojom

rozhodnutí vychádzal z toho, že žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom a svedčí mu aj hľadisko
účelného využitia veci, keďže dom chce využiť na účely bývania, t.j. v súlade s jeho účelovým určením.
Pri určení náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej súd vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá
bola zistená Znaleckým posudkom I. J. K. č. 51/2019, a túto stanovil na 7.325,- eur.
1.8 Vo vzťahu k návrhu žalovanej na vykonanie dôkazu znaleckým posudkom na zistenie, či je

vec reálne deliteľná, súd prvej inštancie tento návrh zamietol jednak ako oneskorený a jednak ako
nadbytočný, nakoľko žalovaná tento návrh podala až dňa 15.11.2023, a preto s poukazom na dátum
začatia konania, t.j. dňa 17.09.2018, mala žalovaná podľa súdu prvej inštancie dostatok času na to,
t.j. viac ako 5 rokov, aby navrhla dôkaz na preukázanie tvrdenia o reálnej deliteľnosti domu. Súd prvej
inštancie nevidel žiadny dôvod, aby žalovaná trvala na tom, aby znalecký posudok dal vyhotoviť súd,
keď jej nič nebránilo v tom, aby si zabezpečila súkromný znalecký posudok, ktorý je na roveň posudku

zabezpečeného súdom. Uvedený dôkaz súd prvej inštancie považoval ako nadbytočný vzhľadom na
odôvodnenie rozsudku v časti 8. písm. b) odôvodnenia a súčasne poukázal na to, že dôvody, ktoré viedli
súd k zamietnutiu návrhu žalovanej na vykonanie dôkazu znaleckým posudkom na zistenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti porovnávacou metódou opísal
v odôvodnení rozsudku v časti 8. písm. c) jeho rozsudku.

1.9 Pokiaľ žalovaná navrhovala dôkazy pripojením spisov z priestupkového konania a týkajúcich sa
trestných oznámení, ktoré na ňu podal žalobca, súd prvej inštancie ich považoval za neodôvodnené,
pričom zdôraznil, že žalovaná síce uviedla, že nimi chce preukázať nevhodné/násilné správanie žalobcu
voči nej, resp. jej matke, no neobjasnila,
v akom smere by vykonanie týchto dôkazov mohlo ovplyvniť výsledok tohto konania. V tejto súvislosti

poukázal na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd prihliadne na násilné
správanie niektorého zo spoluvlastníkov s tým, že uvedená norma sa týka prípadu, kedy súd rozhoduje
o tom, ktorému zo spoluvlastníkov vec prikáže. V kontexte uvedeného potom mal za to, že nebol dôvod
zohľadňovať prípadné násilné správanie jedného spoluvlastníka voči druhému, nakoľko nerozhodoval,
či vec pripadne do výlučného vlastníctva žalobcovi alebo žalovanej.

1.10 Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že jej nebol doručený Znalecký posudok I. J. K. č. 51/2019,
ktorý predložil žalobca, súd prvej inštancie konštatoval, že zástupcovi žalovanej tento znalecký posudok
doručený bol, keďže z e-mailu zástupcu žalobcu zo dňa 13.08.2020 (č. l. 190) vyplýva, že znalecký
posudok bol žalovanej doručený zástupcom žalobcu a aj súdom (ako vyplýva z doručenky aj e-
mailovej správy na č. l. 224 spisu). V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovanej bol znalecký posudok

doručený súdom spolu s upovedomením o termíne pojednávania dňa 21.05.2021 a pokiaľ žalovaná
tvrdí, že jej znalecký posudok nebol doručený (na pojednávaní dňa 15.11.2023 zástupca žalovanej
uviedol, že znalecký posudok bol žalovanej súdom doručený až po vydaní v poradí prvého rozsudku
a navyše neúplný), tak upriamil pozornosť na to, že žalovaná súdu až do pojednávania dňa 15.11.2023
neavizovala, že by jej znalecký posudok nebol doručený úplný a nevzhliadol dôvod, prečo by žalovaná

čakala viac ako dva roky a nežiadala doručenie úplného znaleckého posudku skôr, ak by jej naozaj
bol tento doručený ako neúplný. V tejto súvislosti doplnil, že žalovaná je oboznámená so znaleckým
posudkomanebolopotrebnéjejhoopätovnedoručovať,čovyvodilztoho,žeobsahznaleckéhoposudku
poznala, jej zástupca na pojednávaní k nemu vyjadril výhrady, mal vedomosť o tom, akou metódou bol
vypracovaný, mal vedomosť o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, ktorá ním bola určená a mal výhrady

k jeho odbornosti s tým, že tieto vyjadrenia by žalovaná nemohla uvádzať, pokiaľ by obsah znaleckého
posudku nepoznala. V tejto súvislosti poukázal na to, že účelom doručenia znaleckého posudku strane
je to, aby mala objektívnu možnosť sa s ním oboznámiť a vyjadriť sa k nemu s tým, že žalovaná so
znaleckým posudkom oboznámená bola, vyjadrila sa k nemu, potvrdila, že jej doručený bol, a preto
považoval za nadbytočné, aby jej bol doručený opätovne.

1.11 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že nepriznal žiadnej zo strán právo na
náhradu trov konania podľa § 267 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pričom prihliadol na
špecifický charakter konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kedy žalobu môže
podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov a súd nie je viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania s tým,
že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je prospešné pre všetkých spoluvlastníkov.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to výslovne proti výrokom III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie
podala žalovaná odvolanie.2.1 Žalovaná v odvolaní primárne namietala, že súd prvej inštancie napriek tomu, že svojím uznesením
č. k. 7C/41/2018-390 zo dňa 09.06.2023 prerušil konanie v prejednávanom spore do právoplatného
skončenia konania vedeného súdom prvej inštancie pod sp. zn. 5D/340/2020, ktoré sa stalo právoplatné

dňa 28.07.2023, následne po odpadnutí prekážky, pre ktorú bolo toto konanie prerušené odo dňa
28.07.2023, nevydal uznesenie o pokračovaní v tomto konaní. Z uvedeného potom vyvodzovala, že
predmetné civilné sporové konanie je stále prerušené a za takéhoto stavu sa dňa 15.11.2023 nemohlo
uskutočniť pojednávanie vo veci a nemohol byť na ňom vyhlásený rozsudok. Preto má za to, že nemožno
na žiadny z úkonov vykonaných na tomto pojednávaní prihliadať a ide o nulitné úkony.

2.2 Žalovaná súčasne namietala, že súd prvej inštancie si nesplnil poučovaciu povinnosť podľa § 181
ods. 2 CSP, nakoľko v zápisniciach o pojednávaní konaných dňa 21.05.2021 a 15.11.2023, ktoré sú
verejnými listinami, nie je uvedené žiadne poučenie súdu podľa predmetného ustanovenia. Má za to, že
v dôsledku neposkytnutia poučenia v zmysle predmetného ustanovenia ona nevedela, ktoré skutkové
tvrdenia súd pokladá za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré dôkazy súd nevykoná, a taktiež jej
nebolo oznámené predbežné právne posúdenie veci, hoci to bolo povinnosťou súdu. Má za to, že týmto

postupom súdu bolo porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie, v čom vzhliadla odvolací dôvod
prezumovaný § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

2.3 Žalovaná ďalej namietala, že na pojednávaniach dňa 21.05.2021 a dňa 15.11.2023 žalobcu
zastupovala A. L. M., koncipientka advokáta A. N. O. C., pričom žalovanej je známe, že táto osoba bola

navrhnutá ako svedkyňa vo veci Okresného súdu Námestovo sp.zn. 5D/340/2020, a preto opakovane
navrhovala, aby súd rozhodol, že nepripúšťa zastúpenie žalobcu A. L. M. v civilnom sporovom konaní.
Namietala, že súd prvej inštancie sa týmto jej návrhom vôbec nezaoberal a ku dňu podania odvolania
o ňom nerozhodol uznesením. Má za to, že súd mal použiť analógiu legis a postupovať podľa § 21
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii s tým, že s poukazom na článok 4 Základných princípov CSP

a § 89 CSP, nakoľko neexistuje žiadny iný orgán okrem súdu, ktorý môže rozhodnúť o tom, či sa
pripúšťa alebo nepripúšťa zastúpenie žalobcu A. L. M., mal o tomto rozhodnúť súd. V uvedenom postupe
súdu prvej inštancie žalovaná taktiež vzhliadala porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie a
odvolací dôvod prezumovaný § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko podľa jej názoru jej súd znemožnil
podať riadny a aj mimoriadny opravný prostriedok proti uzneseniu súdu o pripustení zastúpenia žalobcu.

V kontexte uvedenej námietky poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/31/2013
zo dňa 01.03.2014, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 zo dňa 27.09.2001
a nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 zo dňa 20.04.2005.
2.4 Žalovaná súčasne namietala, že súd sa napriek jej návrhom v zmysle § 204 CSP neoboznámil
s obsahom dedičského spisu vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5D/340/2020,

hoci mu v tom nič nebránilo, pričom zdôraznila, že pre uvedené súdne konanie bolo civilné konanie
v prejednávanom spore prerušené. Súčasne poukázala na to, že na pojednávaní konanom dňa
15.11.2023 súd prvej inštancie neoboznámil uvedené rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho
súdu, ktoré boli vydané v predmetnom konaní, hoci sa nachádzali na č.l. 394 – 402 súdneho spisu a ona
ako žalovaná nebola účastníčkou tohto konania a jeho účastníkom bol žalobca, z dôvodu čoho ona

nemala o obsahu týchto rozhodnutí súdov žiadnu vedomosť, čím bolo porušené jej právo na spravodlivý
proces a splnený odvolací dôvod prezumovaný § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
2.5 Žalovaná ďalej namietala, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie, aby jej preukázateľne doručil
úplný a čitateľný Znalecký posudok č. 51/2019 zo dňa 27.09.2019 znalca I. J. K., pričom poukázala
na to, že na č. l. 406 – 419 súdneho spisu je založené podanie súdu s časťami znaleckého posudku,

ktoré jej boli doručené dňa 24.05.2021. V uvedenom postupe potom vzhliadala, že súd prvej inštancie
jej znemožnil, aby sa oboznámila s celým týmto znaleckým posudkom a zaujala k nemu konkrétne
stanovisko. Taktiež namietala, že predmetný znalecký posudok je „starý“ znalecký posudok, keďže odo
dňa jeho vypracovania ku dňu podania odvolania uplynuli 4 roky a 4 mesiace, avšak platnosť znaleckého
posudku je vždy iba jeden kalendárny rok. Poukázala na to, že je všeobecne známou skutočnosťou,

že za toto obdobie došlo k 100 % nárastu cien nehnuteľností, a túto skutočnosť potvrdzujú aj pripojené
doklady. Súčasne poukázala na to, že ona až po pojednávaní konanom dňa 15.11.2023 si mohla dať
vypracovať „vlastný“ súkromný znalecký posudok znalcom I. J. B., keďže dovtedy nemala prístup do
žalovaného rodinného domu. Taktiež namietala, že znalecký posudok znalca I. J. K. je neodborný
znalecký posudok, ktorý je vypracovaný v rozpore so znaleckým štandardom, a preto na znalecký odbor

Ministerstva spravodlivosti SR podala sťažnosť na znalca I. J. K., ktorú mala priložiť k svojmu odvolaniu.
Zopakovala, že uvedený postup súdu pri dokazovaní je v rozpore s Civilným sporovým poriadkom,
keďže povinnosťou súdu bolo doručiť jej úplný a čitateľný znalecký posudok a nie spoliehať sa na to,
že ona, resp. jej advokát JUDr. Ján Vajda budú nahliadať do súdneho spisu a oboznamovať sa sovšetkými listinnými dokladmi založenými v súdnom spise. Má za to, že nečinnosť súdu nie je možné
nahrádzať aktívnou činnosťou advokátov a tvrdiť, že v dôsledku aktivity účastníka strany konania, resp.
jeho advokáta, je povinnosť súdu splnená. Zastáva názor, že týmto postupom súdu došlo k porušeniu

jej práva na spravodlivý proces, nakoľko bolo porušené jej právo na kontradiktórne konanie. Súčasne
poukázala na to, že ona v konaní opakovane namietala, že jej nebolo doručené žiadne ocenenie
nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania ku dňu začatia konania a aj napriek jej opakovaným
námietkam sa súd uspokojil s ocenením realitnej kancelárie OREA RK s.r.o. zo dňa 07.09.2017 pre
potreby dedičského konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Námestovo pod č. k. 2D/99/2017, Dnot

75/2017 a s neaktuálnym a neodborným Znaleckým posudkom č. 51/2019 zo dňa 27.09.2019 znalca I.
J. K.. Poukázala na to, že Znaleckým posudkom č. 183/2023 zo dňa 29.11.2023 vypracovaným znalcom
I. J. B. bola stanovená všeobecná hodnota rodinnému domu súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na
pozemku CKN parc. č. 762 k. ú. F. G. spolu s príslušenstvom na sumu 120.000,- eur, ktorý predložila
spolu s podaným odvolaním. V tejto súvislosti poukázala na to, že v zmysle ocenenia predostretého I.
J. B. jej mal súd priznať sumu 15.000,- eur ako primeranú náhradu.

2.6 Súčasne zopakovala svoju argumentáciu, že súd prvej inštancie sa v konaní nezaoberal zisťovaním
možnosti vyplatenia primeranej náhrady žalobcom, a že mu postačovalo tvrdenie žalobcu o jeho
solventnosti, hoci podľa platnej súdnej judikatúry je súd povinný skúmať a dokazovať tvrdenie žalobcu
ako spoluvlastníka, že disponuje peňažnými prostriedkami potrebnými na vyplatenie primeranej náhrady

jej osobe. Taktiež namietala, že na pojednávaniach dňa 21.05.2021 a 15.11.2023 súd prvej inštancie
napriek jej opakovaným návrhom nevypočul žalobcu ako stranu konania podľa § 195 CSP k meritu
veci a ku všetkým sporným skutočnostiam, pričom zdôraznila, že žalobca nemá finančné prostriedky
v sume 7.325,- eur a ani v sume 15.000,- eur na výplatu jej spoluvlastníckeho podielu, keď žalobca
jej túto skutočnosť mal viackrát potvrdiť a oznámil jej, že jej nič nevyplatí. V tejto súvislosti poukázala

na to, že vymáhanie sumy 15.000,- eur v exekučnom konaní od žalobcu bude trvať roky, dôkazom
čoho je obštrukčné konanie a správanie žalobcu v dedičských konaniach po jeho rodičoch. Uviedla, že
od vydania napadnutého rozsudku do súčasnosti žalobca ju a ani jej advokáta vôbec nekontaktoval,
hoci odvtedy uplynuli už dva mesiace a žalobca i napriek tomu, že má dva mesiace vedomosť o tomto
rozsudku, keďže sa osobne zúčastnil na pojednávaní konanom dňa 15.11.2023, jej nepoukázal sumu

7.325,- eur, na výplatu ktorej ho zaviazal súd a ani žiadnu inú sumu.
2.7 Ďalej namietala, že súd prvej inštancie v rozpore s § 391 ods. 2 CSP nerešpektoval právny
názor odvolacieho súdu uvedený v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/67/2022-572 zo dňa
28.02.2023 a konal unáhlene v úmysle zbaviť sa reštančnej veci.

2.8 Podľa jej názoru žalobca účelovo a zbytočne vyvolal predmetné civilné sporové konanie, nakoľko
sa pred začatím tohto konania nikdy nepokúsil o mimosúdnu dohodu s ňou o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Poprela pravdivosť tvrdení žalobcu, že jej navrhoval za odstúpenie jej
podielu sumu 9.000,- eur, resp. na výmenu pozemok, ktorý má žalobca vo výlučnom vlastníctve a ktorý
je stavebným pozemkom, pričom poukázala na to, že zo spisov o dedičských konaniach po rodičoch

žalobcu je nesporné, že žalobca bol schopný sa súdiť o sumy v desiatkach eur, a preto by nebol ochotný
vyplatiť jej ani jedno euro viac, ako určí súd.

2.9 Má za to, že v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku platí, že ona mala plný úspech
v tomto konaní, keďže žalobca pôvodne navrhoval vyplatenie sumy 3.125,- eur ako výplatok jej

spoluvlastníckeho podielu a na základe napadnutého rozsudku mu bola uložená povinnosť zaplatiť
sumu 7.325,- eur a reálna suma predstavuje sumu 15.000,- eur, čo je 5-násobok žalobcom pôvodne
navrhovanej sumy jej výplatku. Má za to, že z platnej judikatúry vyplýva že v takomto prípade jej mal
súd priznať 100 % náhrady trov tohto konania.
2.10 Súčasne namietala, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne, bez dostatočného zistenia

skutkového stavu veci, pretože nevykonal ňou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností nakoľko nevypočul žalobcu a ani ju ako strany konania podľa § 195 ods. 1 CSP, v čom
vzhliadala odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Má za to, že výsluchom strán konania
na pojednávaní by sa preukázala nepravdivosť tvrdení žalobcu, pričom zdôraznila, že na pojednávaní
konanom dňa 21.05.2021 súd nevypočul žalobcu k meritu veci, položil mu iba niekoľko otázok a to bez

poučenia podľa § 195 CSP a na pojednávanie konané dňa 15.11.2023 súd nepredvolal strany konania,
hoci do tohto pojednávania neboli vypočuté a potreboval objasniť množstvo sporných skutočností.
2.11 Súčasne namietala, že zo zápisníc o pojednávaniach konaných dňa 21.05.2021 a dňa 15.11.2023
je zrejmé, že na týchto pojednávaniach postupom podľa § 204 CSP neoboznámil žiadne listinnédôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, hoci to navrhovala. Taktiež namietala, že na pojednávaniach
konaných dňa 21.05.2021 a dňa 15.11.2023 súd nevyhlásil uznesenie o zamietnutí jej návrhov na
vykonanie dokazovania s výnimkou „návrhu žalovanej na vykonanie znaleckého dokazovania, ktorý

prostredníctvom zástupcu podala na dnešnom pojednávaní“. Má za to, že toto uznesenie je nejasné
a neurčité, keďže z neho nie je zrejmé, aké konkrétne znalecké dokazovanie jej advokát JUDr. Ján
Vajda na pojednávaní konanom dňa 15.11.2023 v jej mene navrhol vykonať. Poukázala na to, že v
odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal so všetkými jej návrhmi
na vykonanie dokazovania, hoci odôvodnila potrebu vykonania týchto dôkazov pre riadne zistenie

skutkového stavu veci. Zdôraznila, že rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané,
patrí síce súdu, ale súd nemôže návrhy strany konania na vykonanie dokazovania prehliadať a týmito
návrhmi na vykonanie dokazovania nebol síce viazaný a navrhnuté dôkazy nemusel vykonať, ale bolo
jeho povinnosťou v odôvodnení napadnutého uznesenia presvedčivo odôvodniť, prečo nevykonal ňou
navrhnuté dôkazy a prečo zákonne nevykonal žiadny dôkaz. Má za to, že v dôsledku nevykonania
dôkazov súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v čom vzhliadla odvolacie dôvody prezumované § 365 ods.
1 písm. e) a f) CSP.
2.12 Žalovaná súčasne namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávne a nepresvedčivo
odôvodnený, pričom má za to, že súd si z tvrdení strán konania vybral iba to, čo mu vyhovovalo
do vytvorenej konštrukcie a s jej nevyhovujúcimi tvrdeniami a argumentami sa riadne a správne

nevysporiadal. Z dôvodu, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil napadnutý rozsudok, tak jej odňal
právokonaťpredsúdomaporušiljejprávonaspravodlivýsúdnyproces,včomvzhliadalaodvolacídôvod
prezumovaný § 365 ods. 1 písm. b) a v čom vzhliadala dôvod na zrušenie tohto rozsudku odvolacím
súdom.
2.13 Súčasne poukázala na to, že právne posúdenie veci je nesprávne, v čom je daný odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd
mal nesprávny právny názor vo veci, ktorý vychádzal z neznalosti listinných dôkazov v tejto veci, a to
spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5D/340/2020 a znaleckého posudku I. J. K..
2.14 Vzhľadom na nesprávnosť výroku č. III. napadnutého rozsudku nie je správny ani výrok IV.
tohto rozsudku o trovách konania, keď žalovaná má za to, že výrok napadnutého rozsudku je

nepreskúmateľný a arbitrárny, pretože nie je odôvodnený žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami.
2.15 Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a), b), c) Civilného
sporového poriadku zrušil výroky III. a IV. súdu prvej inštancie a v tejto časti vrátil veci Okresnému súdu
Námestovo na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne si voči žalobcovi uplatnila nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % pred súdom prvej inštancie a nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval rozsudok súdu prvej inštancie za správny a zákonný.

3.1

Na úvod poukázal na to, že žalovaná vo svojom odvolaní síce uvádza, že z dôvodu procesných
pochybení prvostupňového súdu všetky právne úkony, ktoré vykonal súd na pojednávaní dňa
15.11.2023, považuje za nulitné, avšak na druhej strane svojím odvolaním napáda len výrokovú časť III.
a IV. rozsudku súdu prvej inštancie, v čom žalobca vzhliada značný rozpor, pretože ak žalovaná tvrdí,
že všetky úkony súdu na pojednávaní dňa 15.11.2023 boli nulitné, celé rozhodnutie vrátane výrokov I.

a II. by malo byť nulitné.

3.2
V odvolaní ďalej poprel tvrdenia žalovanej, že by sa s ňou pred samotným podaním žaloby nepokúsil
o mimosúdnu dohodu, keď práve naopak a vyplýva to aj z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie

(bod 8.), samotná žalovaná vo vyjadrení ku žalobe sa vyjadrila, že v máji v roku 2018 prebehlo
osobnérokovanieozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvakpredmetnýmnehnuteľnostiam,
ktoré však nebolo úspešné. V tejto súvislosti poukázal na to, že on sa viackrát snažil skontaktovať
so žalovanou a pokúsiť sa o mimosúdnu dohodu. Podľa jeho názoru je problém v tom, že do celej
záležitosti neprimerane a neoprávnene zasahuje manžel žalovanej pán L. E., ktorý sa pasuje do pozície,

že on je oprávnený na rokovanie a rozhodovanie v tejto veci, pričom aj naposledy, keď sa pokúsil
o stretnutie so žalovanou, jej manžel to nedovolil a nezavolal ju s odôvodnením, že manželka nič nevie
ani nerieši, a teda ani na súd nikdy nepríde. Má za to, že takéto vyjadrenia potom kolidujú s požiadavkou
žalovanej, že má byť vo veci vypočutá. Poukázal na to, že z dôvodu, že dom chátral, bol dlhodoboneudržiavaný a neobývaný, on s cieľom zachrániť jeho hodnotu nemal inú možnosť, než podať na
príslušný súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti poukázal
na to, že on okrem toho aj po podaní žaloby sa snažil o mimosúdne riešenie sporu, o čom svedčí aj

emailová komunikácia, ktorú predložil súdu krátkou cestou na pojednávaní dňa 15.11.2023 a k podaniu
súčasne predložil emailovú komunikáciu zo septembra 2020, ktorá prebehla medzi samotnou žalovanou
a právnym zástupcom žalobcu, z ktorej vyplýva, že žalovaná oslovila žalobcu s určitou ponukou, ktorú
však on nemohol akceptovať, nakoľko mu ponúkala za odstúpenie podielu len spoluvlastnícke podiely
na nehnuteľnostiach vo vlastníctve jej rodiny, kde v ani jednej nehnuteľnosti nemala žalovaná výlučné

vlastníctvo.

3.3
Podľa žalobcu žalovanej na nehnuteľnosti nezáleží, nepodala návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a v priebehu celého konania robila všetko pre to, aby dochádzalo
k neprimeraným prieťahom v konaní. Má za to, že na jednej strane sa žalovaná neustále domáhala,

aby ju súd v konaní vypočul a na strane druhej sa ani na jedno zo súdom vytýčených pojednávaní
nedostavila a aj na posledné pojednávanie konané dňa 15.11.2023 sa dostavil iba jej právny zástupca
bez vysvetlenia, z akého dôvodu sa žalovaná na pojednávanie nedostavila. Zdôraznil, že v priebehu
celého konania žalovaná nepredložila žiaden listinný dôkaz (okrem namietania procesných pochybení
súdu), ktorým by podložila svoje tvrdenia, alebo by preukázala ňou namietanú hodnotu nehnuteľností

a stále sa jej pozornosť upriamovala len na spochybňovanie dôkazov produkovaných z jeho strany. Má
za to, že žalovaná mala nielen právo ale aj povinnosť produkovať vlastné listinné dôkazy na bránenie
tohto práva, a to už v čase prebiehajúceho prvostupňového súdneho konania a nie až v odvolaní.
Podľa neho žalovaná mohla predložiť listinné dôkazy napríklad na preukázanie hodnoty nehnuteľností,
pričom jej právny zástupca až na pojednávaní dňa 15.11.2023 vystúpil s požiadavkou na vykonanie

dôkazu – vypracovanie znaleckého posudku na možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľností, pričom
na takýto spôsob vyporiadania nikdy predtým v konaní nepoukázala a ani to nežiadala. Podľa žalobcu
mohla žalovaná súdu predložiť takýto dôkaz už v konaní skôr a nie až na samotnom pojednávaní,
a preto považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na hospodárnosť konania
takýto dôkaz nepripustil. V tejto súvislosti žalobca rovnako poukázal na to, že žalovaná na pojednávaní

zo dňa 15.11.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasila so všeobecnou hodnotou
nehnuteľností, ako je uvedená v znaleckom posudku, ktorý do konania predložil žalobca, nakoľko ceny
nehnuteľností v priebehu konania časom vzrástli, avšak uvedené zostalo len v polohe tvrdenia bez
toho, že by žalovaná do konania, hoci mala na to dostatok času, predložila o svojich tvrdeniach listinný
dôkaz. Pokiaľ žalovaná predložila v odvolacom konaní Znalecký posudok znalca I. J. B., tak podľa

názoru žalobcu tento dôkaz mohla a mala predložiť už v konaní pred prvostupňovým súdom a takýmto
dôkazom by sa súd zaoberal a mohol aj na základe neho rozhodnúť iným spôsobom. Má za to, že
žalovaná predložila predmetný znalecký posudok špekulatívne až do odvolacieho konania s cieľom, aby
mal žalobca čo najmenšiu možnosť reagovať, napríklad predložením kontraposudku, čo mu je prakticky
terazznemožnené,nakoľkov10-dňovejlehote,ktorúurčilsúdnapredloženieďalšíchlistinnýchdôkazov,

už nie je schopný predložiť takýto dôkaz vzhľadom na zaneprázdnenosť oslovených znalcov. V tejto
súvislosti poukázal na to, že žalovaná síce spochybnila posudok, ktorý on dal vypracovať na vlastné
náklady, avšak žiadnym konkrétnym spôsobom neuviedla, v čom je tento posudok nesprávny. Pokiaľ
tvrdila, že jej nebol doručený kompletný znalecký posudok, tak na strane druhej tvrdila, že podala podnet
na znalca na Ministerstvo spravodlivosti SR, čo znamená, že musela byť s kompletným posudkom

oboznámená, pričom navyše tento posudok zaslal aj jeho právny zástupca na oboznámenie mailom
právnemuzástupcovižalovanejdňa13.08.2020,atedapodľanázoružalobcužalovanáklameazavádza
súd, že nemala k dispozícii kompletný znalecký posudok.
3.4
Žalobca poukázal na rozporné skutočnosti v znaleckom posudku, ktorý si nechala vypracovať žalovaná,

pričomsanapríkladjednáorôzneurčenievýmeryjednotlivýchpodlaží,viďstrana7posudkuI.K.astrana
12 posudku I. B., ktoré sa týkajú výmery podlaží stavby z roku 1960, resp. 1962, kde okrem iného
napríklad I. B. uvádza aj tri nadzemné podlažia, I. K. jedno podzemné a dve nadzemné podlažia, tiež na
stranu 10 posudku I. K. a na stranu 7 posudku I. B., ktoré sa týkajú výmery plochy podlaží z roku 1982 až
1988, pričom pri dnešných metódach merania jednoducho nie sú možné takéto markantné rozdiely vo

výmerách jednotlivých podlaží. Súčasne poukázal na to, že technický popis posudku vypracovaného I.
B. nie je správny, nie je tam starý dom a nový dom, ale pôvodný dom a prístavba k nemu. Prvé nadzemné
podlažie je pôvodné okrem obývacej izby a kuchyne, druhé nadzemné podlažie je pôvodné okrem izby č.
2aschodiska,tretienadzemnépodlažiejepôvodnápovalapostavenávrokoch1960–1960avposudkusa taktiež uvádza, že podzemné podlažia sú s vodorovnou izoláciou, čo nie je pravdivé – dom je bez
izolácie, strecha je rovnako bez izolácie a nie s izoláciou, ako uvádza znalec, nie je tam ani štukátor,
okná sa majú otvárať iba dovnútra a nie aj von, ani radiátory nie sú železné, ako uvádza znalec, a teda

cena uvádzaná v znaleckom posudku I. B. je nadhodnotená a nezodpovedá skutočnému stavu objektu.
Žalobca ďalej poukázal na to, že sú tam aj ďalšie nezrovnalosti, ktoré by súdu mohli vysvetliť a objasniť
iba samotní znalci, pričom všetky tieto nezrovnalosti podľa názoru žalobcu spôsobujú „nadhodnotenie“
nehnuteľností. Žalobca má za to, že obstarávacia cena alebo východisková cena je vyššia oproti roku
2019 z dôvodu nárastu cien stavebných materiálov a prác, avšak určite nie o 100 %, pričom štatistiky

štatistického úradu uvádzajú maximálne zvýšenie hodnoty stavebných materiálov a prác okolo 30 %
oproti roku 2019. Ďalej poukázal na to, že cenu nehnuteľností do veľkej miery znižuje aj skutočnosť,
že dom je postavený na nevysporiadanom pozemku a nemá ani vysporiadanú prístupovú cestu, čo
konštatuje aj stanovisko realitnej kancelárie, ktoré predložil súdu spolu so žalobou, a túto skutočnosť I.
B. v posudku vôbec neberie do úvahy. Žalobca má potom za to, že reálnej hodnote nehnuteľností podľa
posudku I. K. svedčí aj skutočnosť, že

na poslednom pojednávaní sa právny zástupca žalovanej vyjadril, že by ona kúpila podiel od žalobcu
za cenu uvedenú v tomto posudku a ak by to bola ochotná urobiť, tak on by bol ochotný o tom vážne
uvažovať. Pokiaľ žalovaná viackrát uviedla, že on chce dom od nej lacno získať za účelom jeho predaja
tretej osobe a získať tým väčší finančný prospech, tak to môže dokázať tým, že nájde kupca, ktorý by
bol takýto dom za takú vysokú cenu ochotný odkúpiť, čo by pomohlo obidvom z nich. On však o takomto

prípadnom kupujúcom nevie a je presvedčený, že taký človek (pokiaľ je nehnuteľnosť v takom stave,
v akom sa ku dnešnému dňu nachádza) ani neexistuje.
3.5
Žalobca má za to, že z dôvodu, že dom sa nachádza na nevysporiadanom pozemku a k domu nie je
vysporiadaná ani prístupová cesta, hodnota domu na trhu s nehnuteľnosťami nie je tak vysoká, ako

ju určuje znalecký posudok predložený žalovanou, pretože nikto si nekúpi dom na nevysporiadanom
pozemku, navyše v pôvodnom stave, nezateplený, neprerobený, cca 40 – 60-ročný, neodizolovaný,
s pôvodnom elektroinštaláciou, kanalizáciou a pod., do ktorého rekonštrukcie a opravy bude potrebné
investovať ďalších minimálne 50.000,- eur a tiež bude potrebné investovať do vysporiadania pozemku
nemalé finančné prostriedky. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa žalobcovi ako objektívne primeraná

náhrada javí tá suma, ktorú súd prvej inštancie určil ako primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel
žalovanej.
3.6
Podľa žalobcu aj dôsledkom konania, resp. nekonania samotnej žalovanej, došlo k zvýšeniu trhovej
hodnoty nehnuteľností, nakoľko ak by sa táto sama aspoň na jedno pojednávanie dostavila a ak by

predložila do konania vlastné dôkazy a ak by neurobila rôzne kroky, ktoré viedli k prieťahom v konaní,
mohlo byť konanie v prejednávanom spore, ktoré prebieha viac ako 5 rokov, už dávno právoplatne
skončené a práve v konaní žalovanej žalobca vidí dôvod, prečo súd nemohol vo veci rozhodnúť viac
ako 5 rokov.

3.7
Vo vzťahu k tvrdeniu, že súd prvej inštancie neoboznámil strany sporu s konaním – žaloba o obnovu
dedičského konania po nebohom A. B. sp. zn. 5D/340/2020, s ktorým podľa tvrdenia žalovanej bol on
oboznámený a ona nie, žalobca uviedol, že rovnako ako žalovaná ani on nebol oboznámený s obsahom
tohto spisu, nakoľko žaloba mu zo strany súdu doručená nebola, keďže ju súd jednoducho odmietol.

Žalobca nevidí jediný dôvod, pre ktorý by mal súd takýto dôkaz vykonať, pretože by to bolo zbytočné
a neúčelné, nakoľko žaloba bola súdom odmietnutá a žiadne dôkazy, resp. skutočnosti, ktoré by mali
mať vplyv na výsledok konania v prejednávanom spore, žalobca nevidí.
3.8
Taktiež nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť advokátska koncipientka A. L. M. vylúčená

zo zastupovania žalobcu v tomto konaní a k tejto požiadavke zo strany žalovanej sa žalobca vyjadril
vo svojom vyjadrení zo dňa 22.10.2020, pričom opätovne uviedol, že každá fyzická alebo právnická
osoba má právo zvoliť si v konaní svojho zástupcu, žalobca si zvolil práve A. N. O. C., ktorý má rovnako
tak právo poveriť svojho koncipienta zastupovaním klienta v súdnom či inom konaní. Z dôvodu, že
súd žalobu sp. zn. 5D/340/2020 odmietol, žalobca nevidí jediný dôvod, pre ktorý by nemohla A. L. M.

zastupovať žalobcu v tomto súdnom konaní, keď navyše, ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu zo dňa
22.10.2020,A.L.M.nemáoskutočnostiachtýkajúcichsapredchádzajúcehodedičskéhokonaniažiadne
informácie, ktoré by mohli byť relevantné a ani si nevie vysvetliť, z akého dôvodu mala vystupovaťv pozícii svedka v konaní sp. zn. 5/340/2020 (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť uvedené
5D/340/2020).
3.9

Vo vzťahu k námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhovaný dôkaz – výsluch
strán konania, má žalobca za to, že sama žalovaná sa diskvalifikovala z možnosti byť súdom vo veci
vypočutá, keďže sa na súdom vytýčené pojednávanie opätovne osobne nedostavovala, pričom on bol
vypočutý vo veci riadne. Zdôraznil, že ani na posledné pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 15.11.2023,
sa osobne nedostavila, hoci mohla a aj mala, ak navrhovala byť vo veci vypočutá.

3.10
Tvrdenia žalovanej, že súd prvej inštancie neskúmal jeho solventnosť, považuje za nepravdivé, pričom
poukázal na to, že potom, ako bola jeho právnemu zástupcovi doručená doložka právoplatnosti
a vykonateľnosti prvého rozsudku, sa viackrát snažil či už osobne alebo prostredníctvom právneho
zástupcu získať číslo účtu, na ktorý by jej prostriedky poukázal (viď mailová komunikácia zo dňa

09.08.2021 v prílohe vyjadrenia k predchádzajúcemu odvolaniu žalovanej, ktoré sa nachádza v spise),
na ktorú žalovaná nereagovala a z tohto dôvodu potom on zaslal poštovou poukážkou predmetné
finančné prostriedky, ktoré si však žalovaná v odbernej lehote neprevzala (viď poštová poukážka, ktorá
sa nachádza ako dôkaz v spise). Má za to, že on aj týmito dôkazmi potvrdil, že mal finančnú hotovosť
na úhradu náhrady žalovanej a že všetky jej tvrdenia sa nezakladajú na pravde, sú účelové a jediným

dôvodom je vyvolávanie ďalšieho napätia už aj tak napätých vzťahov medzi spoluvlastníkmi.

3.11
Taktiež tvrdenia a vyjadrenia žalovanej, resp. jej právneho zástupcu, že on neodovzdal žalovanej kľúče
od nehnuteľnosti a že teda žalovaná nemala možnosť vstúpiť do nehnuteľnosti, považuje žalobca za

klamlivé a zavádzajúce s tým, že ich cieľom ho bolo zdiskreditovať v očiach súdu. V tejto súvislosti
poukázal na to, že dôkazom toho, že žalovaná kľúčmi disponuje, je skutočnosť, že si nechala vypracovať
znalecký posudok a ak si takýto posudok objednala, pre jeho objektivitu bolo nevyhnutné, aby sa znalec
osobne na ohliadke nehnuteľnosti aj jej vnútorných priestorov zúčastnil, pričom však žalovaná si od
neho kľúče nevypýtala, čo znamená, že pred súdom úmyselne o tejto skutočnosti klamala a kľúče má vo

svojej dispozícii, alebo znalec na ohliadke vo vnútri nehnuteľnosti nebol, ak by kľúče nemala a nemohla
by tým pádom vstúpiť do nehnuteľnosti.

3.12
Žalobca súčasne poukázal na to, že on žalovanej ponúkal za odstúpenie spoluvlastníckeho podielu

v minulosti sumu vo výške 9.000,- eur, a túto sumu jej prvýkrát ponúkol pri prvom pojednávaní vo veci,
kedy ústne pred pojednávacou miestnosťou toto navrhol právnemu zástupcovi žalovanej, pričom on na
to odpovedal, že je to málo a zrejme ani túto možnosť riešenia potom nepredložil svojej klientke, keď
svedkom tejto ústnej ponuky bola aj koncipientka A. L. M., ktorá tohto rozhovoru bola účastná a vie
potvrdiť jeho pravdivosť. Ďalej poukázal na to, že následne jeho právny zástupca zaslal túto ponuku

právnemu zástupcovi žalovanej a to emailom dňa 15.09.2019. Aj z tohto podľa žalobcu vyplýva, že
vyjadrenia žalovanej a jej právneho zástupcu, že on nikdy neponúkol žalovanej náhradu za odstúpený
podiel, sa javia ako nepravdivé.
3.13
Žalobca ďalej poukázal na to, že on v priebehu celého prebiehajúceho konania deklaroval, že sa chce so

žalovanou dohodnúť, avšak žiadny jeho návrh nebol z jej strany akceptovaný, hoci tieto návrhy boli podľa
jeho názoru v tom čase rozumné a spravodlivé pre obe zúčastnené strany a naozaj vykonával všetko pre
to,abysaspoludohodlimimosúdne.Zuvedenéhodôvodupotompovažujepožiadavkužalovanej,abyjej
súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, za neadekvátnu, nezákonnú a nespravodlivú, pričom
poukázal na to, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je tzv. konaním

iudicium duplex. Žalobca má za to, že pri rozhodnutí o trovách konania je správne a spravodlivé, ak
súd neprizná náhradu trov konania žiadnej zo strán, pretože nie je možné určiť, ktorý z účastníkov mal
v spore úspech či neúspech.
3.14
Žalobca má súčasne za to, že v danom prípade odvolací súd môže rozhodnúť iba podľa § 390 CSP,

a teda nemôže rozsudok zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu späť na nové konanie a rozhodnutie a mal
by rozhodnúť sám.4. Žalovaná v odvolacej replike sa v celom rozsahu pridŕžala skutočností v odvolaní proti výrokom III.
a IV. rozsudku súdu prvej inštancie a skutočností uvedených v jej vyjadreniach v predmetnom civilnom
sporovom konaní. Súčasne podľa § 118 ods. 2 CSP požiadala o primerané predĺženie lehoty na podanie

odvolacej repliky, keď podľa jej názoru sudcovská 10-dňová lehota na zaujatie jej stanoviska k vyjadreniu
žalobcu zo dňa 23.02.2024, podanom prostredníctvom advokáta A. N. O. C., ktorá je v rozsahu 14 strán
(spolu s prílohami) v 6-ročnom civilnom sporovom konaní je neprimerane krátka lehota vzhľadom na
dôležitosť veci pre jej osobu, na skutkovú a právnu náročnosť veci a na skutočnosť, že ide o reštančnú
vec. Na základe uvedeného požiadala o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia o dobu ďalších troch

kalendárnych dní.
5. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 25.06.2024 navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
rozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdilanavrhol,abymuodvolacísúdpriznalnáhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

7. Predmetom konania bola žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Odvolací
súd potom vo vzťahu k rozsahu účinkov odvolania podaného žalovanou východiskovo zdôrazňuje, že
zpovahypredmetnéhokonaniavyplýva,žepredmetomkonaniajevždycelávec,keďžepredmetkonania
nie je v odvolacom konaní deliteľný, celý výrok vo veci samej je vždy jedným zo spôsobov zrušenia

podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci, hoci by pozostávalo z niekoľkých oddelených
častí (v danom prípade výrok o zrušení podielového spoluvlastníctva, výrok o prikázaní predmetu
vyporiadania do výlučného vlastníctva žalobcu a výrok o náhrade za vyrovnanie podielu) nie je
rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. Rozhodnutie odvolacieho
súdu sa potom musí vzťahovať na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene

právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP). V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie pléna
Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 16.12.1974, Plsf 2/74 publikované v Zbierke rozhodnutí pod č.
1/1975, podľa ktorého určitým spôsobom vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi (stranami sporu),
vyplývajúcim z právneho predpisu, treba rozumieť najmä vyporiadanie náhrady škody spôsobenej
niekoľkými škodcami, vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadanie medzi

podielovými spoluvlastníkmi. Z uvedených dôvodov sa odkladný účinok odvolania podaného jednou zo
strán (aj keď sa ním strana sporu domáha preskúmania len určitých častí výroku) vždy vzťahuje na celý
výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť a preto odvolací súd z dôvodu
podaného odvolania je povinný preskúmať vždy celý výrok vo veci (§ 380 ods. 1 CSP), pretože nie je
v tomto konaní viazaný návrhom strany sporu na spôsob vyporiadania a môže toto rozhodnutie ako

celok buď potvrdiť (§ 380 CSP), zmeniť (§ 388 CSP) alebo zrušiť (§ 389 CSP).

7.1
Vychádzajúc z uvedeného Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až III. (a na nich závislom výroku IV. o práve

na náhradu trov konania), nakoľko bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) – žalovanou, ktorá
výslovne namietala výšku vyrovnacieho podielu určenou súdom prvej inštancie za ňou ustupujúci podiel
(výrok III.) a výrok o práve na náhradu trov konania (IV.), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu,
ktorémožnonapadnúťtakýmtoopravnýmprostriedkom[§355ods.1a2,§357písm.m)CSP],vrozsahu
danom § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
podľa
§ 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu (t.j. vo výrokoch I. až III.), ako aj v závislom výroku IV. o práve na
náhradu trov konania (rozhodnutiu odvolacieho súdu predchádzajúceho) ako vecne správny potvrdil.

8. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú
procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať
rozhodnutie na základe iných, než stranou v konaní vznesených konkrétnych námietok.

9. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument, ktoré boli vznesené v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutnéna doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej
a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom

rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

10. Žalovaná podala odvolanie z dôvodov prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.
Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej ako nedôvodné.
11. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd vo vzťahu k jednotlivým

odvolacím námietkam uvádza nasledovné.
12. Žalovaná v odvolaní primárne namietala, že súd prvej inštancie potom, ako uznesením sp. zn.
7C/41/2018-390 zo dňa 09.06.2023 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného
konajúcim súdom pod sp. zn. 5D/340/2020, ktoré uznesenie sa stalo právoplatným dňa 28.07.2023,
následne po odpadnutí dôvodu prerušenia konania nevydal uznesenie o pokračovaní v konaní, a preto
má žalovaná za to, že konanie v prejednávanom spore je stále prerušené a všetky úkony súdu, vrátane

pojednávania nariadeného na deň 15.11.2023, je potrebné vnímať ako nulitné úkony.

12.1
Odvolací súd sa s uvedenou odvolacou námietkou nestotožňuje. Zákonným vyjadrením procesného
postupu súdu v prípade prerušenia konania z dôvodov prezumovaných §§ 162 a 164 CSP

(v prejednávanom spore podľa § 164 CSP) je ust. § 165 ods. 1 CSP, podľa ktorého len čo odpadne
prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu. Z dikcie predmetného
ustanovenia potom explicitne nevyplýva, že by bol konajúci súd povinný o pokračovaní v konaní
rozhodnúť samostatným uznesením. Súd prvej inštancie potom postupoval správne, keď po zistení,
že došlo k odpadnutiu prekážky, ktorá viedla k prerušeniu konania v prejednávanom spore (t.j.

k právoplatnému skončeniu konania o žalobe na obnovu dedičského konania vedeného na Okresnom
súde Námestovo pod sp. zn. 5D/340/2020, t.j. dňa 11.08.2023), pokračoval ex lege bez potreby vydania
uznesenia o pokračovaní v konaní, v prejednávanom spore. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na to, že niektoré názory právnej vedy síce pripúšťajú z dôvodu zachovania právnej istoty strán
sporu vydanie uznesenia o pokračovaní v konaní, voči ktorému by nebolo prípustné odvolanie, avšak

v konkrétnostiach prejednávanej veci odvolací súd poukazuje na to, že strany sporu boli súdom prvej
inštancie na pojednávaní zo dňa 15.11.2023 (str. 2 zápisnice) riadne oboznámené so skutočnosťou,
ktorá zakladala dôvod na odpadnutie prekážky, pre ktorú bolo konanie prerušené a už z toho (ako
aj procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý uvedenému predchádzal, t.j. nariadenie termínu
pojednávania) mohli bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že súd prvej inštancie pokračuje v konaní.

13. Žalovaná ďalej namietala prekvapivosť odvolaním napadnutého rozsudku z dôvodu absencie
predbežného právneho posúdenia súdu prvej inštancie prezumovaného ust. § 181 ods. 2 CSP, v čom
vzhliadala odvolací dôvod prezumovaný § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

13.1

Odvolací súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku ako nedôvodnú, pričom vo vzťahu k okolnostiam
posudzovanej veci sa mu javí už v jej základe nenáležitá. Vyhláseniu rozsudku preskúmavaného
v aktuálnom odvolacom konaní predchádzal rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 7C/41/2018-244 zo dňa
21. mája 2021, z ktorého sú úplne evidentné a zrejmé úvahy súdu prvej inštancie, a ktorý sa svojím
výrokom zhoduje s výrokom napadnutého rozsudku. Odôvodnenie tohto v poradí prvého rozsudku

obsahuje úvahy súdu prvej inštancie a odpovede na zásadné otázky, ktoré bol významné pre konečné
rozhodnutie vo veci, keď od tohto rozhodnutia (aj vzhľadom na dôvody, pre ktoré bolo odvolacím
súdom zrušené) nenastali žiadne podstatné zmeny v argumentačných líniách strán sporu). Taktiež
ani v správaní (postupe) žalovanej zo štádia konania pred súdom prvej inštancie nebadať, že by
nebola dostatočne konfrontovaná s úvahami súdu prvej inštancie, z ktorých tento následne pri svojom

rozhodnutí (ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu) vychádzal. V kontexte uvedeného potom
uvedenáodvolacianámietkaoprekvapivostisúdnehorozhodnutiazdôvoduabsenciepoučeniavzmysle
§ 181 ods. 2 CSP vyznieva účelovo, keď navyše žalovaná nijako bližšie v odvolaní nekonkretizovala
v čom ňou tvrdená „prekvapivosť“ mala mať vplyv na jej postup v štádiu konania pred súdom prvej
inštancie.

13.2
V kontexte vyššie vyslovených záverov odvolací súd poukazuje na ustálené závery judikatúry vyšších
súdnych autorít, podľa ktorých absencia predbežného právneho posúdenia nezakladá dôvod porušenia
práva strany sporu na spravodlivý proces. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/214/2021zo dňa 24.03.2023 vyplýva, že „...najvyšší súd už viackrát uviedol, že cieľom ust. § 181 ods. 2
CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné,
teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Porušenie

uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv (1Obdo/92/2018,
2Obdo/56/2020, 7Cdo/45/2020, 7Cdo/111/2020, 9Cdo/139/2021, 9Cdo/317/2021) a nie je procesnou
vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Z judikatúry ústavného súdu (sp. zn. IV. ÚS 16/2012)
tiež vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ust. § 118
ods. 2 O.s.p. (predchádzajúca procesná úprava), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa

konkrétnejprejednávanejveci....Pod„prekvapivýmrozhodnutím“savrozhodovacejčinnostinajvyššieho
súdu rozumie rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ založeného na iných právnych záveroch než
rozhodnutie súdu prvej inštancie (porovnaj 3Cdo/102/2008), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov
konania na súde prvej inštancie „nečakane“ založené nepredvídateľne na iných „nových“ dôvodoch,
než na ktorých založil rozhodnutie súd prvej inštancie, pričom účastník konania (teraz strana sporu)
v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať (ne) správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého

až v odvolacom konaní (porovnaj 5Cdo/46/2011, 7Cdo/102/2011, 2Cdo/226/2011).“
14. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie nerozhodol o jej návrhu o nepripustení zastúpenia
žalobcu A. L. M. v prejednávanom spore z dôvodu, že menovaná mala byť navrhnutá ako svedkyňa vo
veci Okresného súdu Námestovo č. k. 5D/340/2020.
14.1

Uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti
poukazuje na ust. § 89 ods. 1 CSP, podľa ktorého strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom,
ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že právna úprava ponecháva na vôli strany sporu rozhodnutie,
kým sa dá v konaní zastúpiť. Ust. § 89 ods. 2 CSP však stanovuje vo vymedzených prípadoch možnosť

ingerencie súdu vo vzťahu k voľbe zástupcu strany sporu, kedy v prípade, ak zvoleným zástupcom podľa
odseku 1 nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie podľa
odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca
vystupujevoviacerýchkonaniach.Vprejednávanomsporesižalobcazvolilzasvojhozástupcuadvokáta
JUDr. N. O. C., pričom zo žiadneho úkonu žalobcu učineného v spore nemožno vyvodiť, že by uvedené

zastúpenie nevzniklo alebo následne zaniklo, čo vyplýva aj z úkonov žalobcu učinených v odvolacom
konaní, ktoré boli realizované práve právnym zástupcom žalobcu A. N. O. C.. Ako už vyplynulo
z citovaného ustanovenia (§ 89 ods. 2 CSP), ingerencia súdu pri posúdení zastúpenia strany sporu
zástupcom v konaní prichádza do úvahy iba v prípadoch, ak týmto stranou sporu zvoleným zástupcom
nie je advokát. Aplikácia predmetného ustanovenia potom neprichádzala pri posudzovaní predmetnej

otázky do úvahy. V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„zákon o advokácii“) vyplýva, že každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať
ktoréhokoľvek advokáta. Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie
postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným

spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa
svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytnutých
právnych služieb. Podľa § 16 ods. 2 zákona o advokácii pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť
advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta. Zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie
je možné proti vôli klienta (§ 16 ods. 3 zákona o advokácii). S poukazom na uvedené odvolací súd

konštatuje, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu právneho predpisu a v prejednávanej
otázke ani nebol oprávnený zasiahnuť do vôle žalobcu, ktorú prejavil tým, že udelil plnomocenstvo
na zastupovanie v prejednávanom spore dotknutému advokátovi, ktorý pri jednotlivých úkonoch konal
prostredníctvom svojej advokátskej koncipientky. Navyše pri takto žalovanou namietanej procesnej
situácii odvolací súd nevzhliada žiadny dôvod, ktorým by vykonávanie určitých úkonov advokátskou

koncipientkou splnomocneného zástupcu žalobcu, mohlo byť už vo svojej podstate spôsobilé zasiahnuť
do práva žalovanej na spravodlivý proces v prejednávanom spore.
15.Odvolacísúdsúčasneakonedôvodnúvyhodnotilajodvolaciunámietkužalovanej,žekonajúcisúdsa
neoboznámil podľa § 204 CSP s obsahom spisu v dedičskej veci vedenej na Okresnom súde Námestovo
pod sp. zn. 5D/340/2020.

15.1
Primárne odvolací súd poukazuje na neadekvátnosť odvolacej námietky žalovanej, ktorá namieta vadu
v postupe súdu prvej inštancie spočívajúcu v tom, že tento sa neoboznámil s obsahom predmetného
dedičského spisu podľa § 204 CSP, pričom zdôrazňuje, že oboznámenie s obsahom dedičského spisunie je vykonaním dokazovania listinou, keď dôkaz listinou predpokladá oboznámenie s konkrétnou
listinou, ktorá sa v predmetnom dedičskom spise nachádzala.
15.2

Odvolací súd upriamuje súčasne pozornosť aj na to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym záverom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho
implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov
a rozhodovať podľa nich.
15.3

V konkrétnostiach prejednávanej veci odvolací súd opakovane poukazuje na to, že zo Zápisnice
o pojednávaní súdu prvej inštancie zo dňa 15.11.2023 (str. 2) vyplýva, že súd prvej inštancie
oboznámil strany sporu, že konanie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5D/340/2020, pre ktoré
bolo konanie v prejednávanom spore prerušené, bolo právoplatne skončené odmietnutím žaloby na
obnovu dedičského konania, keď uvedené jednoznačne vyplýva aj z audiozáznamu z predmetného
pojednávania, a to z časového úseku 2 minúty 0 sekúnd až 3 minúty 55 sekúnd predmetného

audiozáznamu.
15.4
Žalovaná predmetnú námietku, v ktorej vzhliadala porušenie práva na spravodlivý proces, nijako
bližšie nekonkretizovala, pričom odvolací súd (aj pri snahe o abstrahovanie obsahu a cieľa predmetnej
námietky), pri zjavnej vedomosti strán sporu o samotnom výsledku konania o žalobe na obnovu

dedičského konania, v ktorom bola žaloba odmietnutá uznesením Okresného súdu Námestovo č.
k. 5D/340/2020-84 zo dňa 26. augusta 2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.
6Cdo/2/2023 zo dňa 31. mája 2023, nevzhliada pri takomto negatívnom skončení predmetného konania
(vo význame absencie pozitívneho vecného prejednania žaloby) žiadny relevantný dosah na konanie
v prejednávanom spore.

16. Žalovanáďalejvodvolanínamietala,žebolopovinnosťousúduprvejinštancie,abyjejpreukázateľne
doručil úplný a čitateľný Znalecký posudok č. 51/2019 zo dňa 27.09.2019 vypracovaný znalcom I. J.
K., pričom poukázala na to, že na č. l. 406 až 419 súdneho spisu je založené podanie súdu s časťami
znaleckého posudku, ktoré jej boli doručené dňa 24.05.2021. Pritom mala za to, že týmto postupom jej

súd v konaní znemožnil, aby sa oboznámila s celým znaleckým posudkom a zaujala k nemu konkrétne
stanovisko.
16.1
Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd poukazuje na to, že z doručenky na č. l. 224
spisu jednoznačne vyplýva, že žalovanej bolo dňa 24.05.2021 doručené upovedomenie o termíne

pojednávania nariadeného na deň 21.05. spolu so zmenou žaloby a znaleckým posudkom (poznámka
odvolacieho súdu: na doručenke je uvedené „7C/41/2018-Up. TP21/5 + zmena žal. + ZP“). Samotná
skutočnosť, že žalovanej bol doručený predmetný znalecký posudok, potom jednoznačne vyplýva aj
z odvolania žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 7C/41/2018-244, keď na strane 7
predmetnéhoodvolania(č.l.261spisu)samažalovanáuvádza„...aždňa24.05.2021,t.j.popojednávaní,

na ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, mi bol doručený Znalecký posudok č. 51/2019 zo dňa
27.09.2019 znalca I. J. K.. Tým mi súd znemožnil, aby som do vydania napadnutého rozsudku
namietla nesprávnosť tohto znaleckého posudku. Znalecký posudok č. 51/2019 zo dňa 27.09.2019
znalca I. J. K. je neodborný znalecký posudok, ktorý obsahuje vady, a preto som na znalecký odbor
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v Bratislave podala sťažnosť na znalca I. J. K..“.

V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje na ust. § 111 ods. 1 CSP, ktoré priznáva doručenke status
verejnej listiny, v dôsledku čoho sa údaje v nej obsiahnuté považujú za pravdivé, ak nebol preukázaný
opak. Žalovaná v konaní nijakým spôsobom nenamietala, že by predmetná doručenka neobsahovala
náležitosti vyžadované právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd z údajov na
predmetnej doručenke vychádzal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/65/2018 zo

dňa 29.10.2018 a contrario). Pokiaľ žalovaná tvrdila, že obsahom zásielky, ktorá jej bola doručená dňa
24.05.2024, bol neúplný znalecký posudok, odvolací súd vyhodnotil predmetné tvrdenie, aj v kontexte
vyššie uvedeného ako účelové, a to aj z dôvodu, že medzi doručením predmetnej zásielky žalovanej
a námietkou žalovanej vo vzťahu k neúplnosti predmetného znaleckého posudku uplynuli viac ako dva
roky, keď žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvedenú skutočnosť začala namietať

až na pojednávaní dňa 15.11.2023, na ktorom bol vyhlásený odvolaním preskúmavaný rozsudok súdu
prvej inštancie.
17. Pokiaľ žalovaná súčasne namietala, že predmetný Znalecký posudok I. K.č. 51/2019 zo dňa 27.09.2019 bol „starý“, odvolací súd poukazuje na to, že žalovanej v priebehu konania
nič nebránilo spochybniť závery tohto znaleckého posudku. Je potrebné si uvedomiť, že znalecký
posudoksúdhodnotíakokaždýinýdôkaz,odinýchsavšaklíšitým,žeodbornézáveryvňomobsiahnuté

nepodliehajú hodnoteniu súdom podľa zásad prezumovaných § 191 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Súd nemôže hodnotiť odborné závery súdneho znalca, a teda nemôže preskúmavať vecnú
správnosť odborných záverov znalca. Tieto závery však musí podrobiť kritickému skúmaniu z hľadiska
ich súladnosti s logickým myslením. Riadiac sa vyššie uvedenými premisami odvolací súd nevzhliadol
v postupe súdu prvej inštancie, ktorý pri svojom rozhodnutí vychádzal práve z predmetného znaleckého

posudku, pochybenie. Pokiaľ žalovaná namietala, že znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty vychádzal
z metódy povahovej diferenciácie a nie z porovnávacej metódy, s touto námietkou sa dostatočne
vysporiadal súd prvej inštancie v bode 8 písm. c) na strane 6 odôvodnenia svojho rozsudku, pričom
odvolací súd sa s týmito závermi v celom rozsahu stotožňuje a preto ich nepovažuje za potrebné
opakovať.
18. Žalovaná v odvolaní súčasne namietala, že súd prvej inštancie sa v konaní nezaoberal zisťovaním

možnosti vyplatenia primeranej náhrady žalobcom, pričom má za to, že žalobca bol povinný preukázať
nielen svoju schopnosť vyplatiť jej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel ale tiež skutočnosť,
že vyplatenie tejto náhrady je reálne v súdom určenej trojdňovej lehote od právoplatnosti rozsudku.
18.1
Predmetnú odvolaciu námietku odvolací súd považoval za nedôvodnú, pričom poukazuje na to, že

uvedenou námietkou sa zaoberal súd prvej inštancie v bode 8 písm. c) na strane 5 odôvodnenia svojho
rozsudku, pričom odvolací súd sa s týmito závermi stotožňuje, a preto ich nepovažuje za potrebné
opakovať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na argumentáciu žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu,
v ktorej poukázal na to, že on už po prvom (vyhovujúcom) rozsudku súdu prvej inštancie poukázal
žalovanej peňažné prostriedky ako náhradu vyrovnacieho podielu, pričom žalovaná si tieto peňažné

prostriedky neprevzala. Aj v kontexte uvedeného potom odvolací súd vyhodnotil predmetnú odvolaciu
námietku ako zjavne účelovú.
19. Žalovaná ďalej namietala, že žalobca pred začatím konania sa nikdy nepokúsil o mimosúdnu dohodu
s jej osobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom odvolací súd poukazuje na
to, že súd prvej inštancie sa s uvedenou argumentáciou žalovanej náležite vysporiadal v bode 8 písm.

a) odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd sa s týmito závermi stotožňuje.
Iba na doplnenie poukazuje na to, že aj zo správania obidvoch sporových strán v priebehu konania
je zrejmé, že im bola zo strany súdu prvej inštancie daná možnosť na mimosúdne vyriešenie sporu.
Túto možnosť nevyužili a postoje obidvoch strán k vyriešeniu základných otázok potrebných k uzavretiu
dohody boli tak odlišné, že k uzavretiu tejto dohody nedošlo.

20. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie v konaní nevypočul žalobcu ani ju ako strany
konania podľa ust. § 195 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd poukazuje
na to, že žalovaná vo svojom návrhu na odmietnutie žaloby zo dňa 05.12.2018 navrhla výsluch žalobcu
a žalovanej ako strán konania, pričom dôvodom vykonania výsluchu malo byť preukázanie nepravdivosti
tvrdení žalobcu a skutočnosť, že je účelné, aby sporné nehnuteľnosti boli prikázané za náhradu do

jej výlučného vlastníctva. Z následne ustáleného (aj s poukazom na vyjadrenie jej právneho zástupcu
učinené na pojednávaní zo dňa 15.11.2023, ako aj na to nadväzujúce vymedzenie rozsahu odvolania,
v ktorom vecne namietala výslovne výrok o výške náhrady za ňou ustupujúci spoluvlastnícky podiel)
vyplýva, že žalovaná v súčasnosti nemá záujem stať sa výlučnou vlastníčkou vyporiadavaných vecí,
čím odpadol dôvod na vykonanie týchto dôkazov.

20.1
V nadväznosti na uvedené odvolací súd súčasne poukazuje na to, že žalobca sa zúčastnil pojednávania
vo veci, ktoré sa konalo na súde prvej inštancie dňa 21.05.2021, ako aj dňa 15.11.2023, na ktorom sa aj
osobne vyjadril k obrane žalovanej. Na pojednávaní zo dňa 15.11.2023 sa zúčastnil aj právny zástupca
žalovanej, ktorý aktívne „reagoval“ na vyjadrenia žalobcu, a v prípade, ak aj pri zmene stanoviska

žalovanej vo veci, zotrval na tomto návrhu, mohol požiadať súd o vykonanie tohto dôkazu s vysvetlením
dôvodov, pre ktoré tak žiada.
20.2
Pokiaľ žalovaná namietala, že súd nevykonal dôkaz jej výsluchom ako strany, nič jej nebránilo, aby sa
zúčastnila pojednávania dňa 15.11.2023, na ktorom by sa mohla vyjadriť k uvedeným skutočnostiam,

prípadne súd oboznámiť s dôvodmi (doplniť návrh na vykonanie dôkazu svojím výsluchom alebo
výsluchomžalobcu),ktorévrámciaktuálnehoštádiakonaniabolopotrebnéobjasniťpráveichvýsluchmi.
20.3V konkrétnostiach popísanej procesnej situácie nemožno vnímať uvedenú námietku inak ako zjavne
účelovú, v značnej miere motivovanú snahou vyhľadať akúkoľvek vadu konania, pričom však v tejto
námietke absentuje popísanie následku, ktorým malo byť nevykonaním výsluchu žalobcu (s tým

spojeným nezistením akých konkrétnych relevantných skutočností pre výsledok sporu) zasiahnuté do
práva žalovanej. Žalovaná sa aj v odvolaní obmedzila iba na strohé a nekonkrétne konštatovanie, že „...
súd nepredvolal strany konania, hoci do toho pojednávania neboli vypočuté a hoci potreboval objasniť
množstvo sporných skutočností“ bez toho, aby akokoľvek argumentačne rozvinula, k akým sporným
skutočnostiam by mali byť strany vypočuté.

20.4
Pokiaľ žalovaná súčasne namietala, že súd prvej inštancie neoboznámil listinné dôkazy obsiahnuté
v súdnom spise, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná nenavrhla, ktoré listinné dôkazy (vzhľadom
na obsah súdneho spisu ani nie je zrejmé aké listinné dôkazy) mali byť oboznámené súdom
prvej inštancie, keď súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.11.2023 oboznámil pre výsledok
sporu rozhodné skutočnosti, a to výsledky konania vedeného Okresným súdom Námestovo sp. zn.

5D/340/2020apokiaľideooboznámeniesasoznaleckýmposudkomI.K.,taktentobolobidvomstranám
(napriek tomu, že žalovaná túto skutočnosť namieta, avšak v konaní nepreukázala opak) doručený.
20.5
Pokiaľ žalovaná súčasne namietala, že súd prvej inštancie zamietol jej návrh na vykonanie znaleckého
dokazovania za účelom preukázania jej tvrdenia, že predmetná vec je deliteľná a aby znalec aj určil

výšku nákladov na rozdelenie veci, a tiež by určil všeobecnú hodnotu veci porovnávacou metódou,
odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bodoch 8. b) a 10. odôvodnenia
jeho rozsudku. Žalovaná navyše v odvolaní výslovne záver súdu prvej inštancie o deliteľnosti dotknutej
nehnuteľnosti ani nenamietala. Namietala iba nejasnosť a neurčitosť uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým tento zamietol návrh žalovanej na vykonanie znaleckého dokazovania, podaný prostredníctvom

jej zástupcu na predmetnom pojednávaní. Z uvedeného uznesenia však - kontexte návrhu, ktorý bol
učinenýprávenapredmetnompojednávaní-podľanázoruodvolaciehosúdumožnobezpochýbvyvodiť,
že toto uznesenie sa jednoznačne dotýkalo návrhu žalovanej učineného prostredníctvom jej právneho
zástupcu na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom na zistenie, či je vec reálne deliteľná. V tejto
súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na zjavnú protirečivosť argumentácie žalovanej, ktorá na

jednej strane na poslednom pojednávaní súdu prvej inštancie predostrela takú predstavu vyriešenia
sporu, „... že (strany sporu) si spoločne pozvú znalca, ktorý by určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností
s tým, že každá zo strán by uviedla, čo bolo kedy postavené a znalec by určil cenu porovnávacou
metódou. Po tom by sa strany dohodli, ktorá z nich prevezme vec do svojho výlučného vlastníctva.
V súčasnosti žalovaná nemá záujem stať sa výlučnou vlastníčkou veci.“ a hneď na to navrhla vykonanie

znaleckého posudku za účelom reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti. Aj z tohto návrhu na mimosúdne
vyriešenie veci možno potom vyvodiť, že žalovaná nemala skutočný záujem o reálne rozdelenie veci,
ale o vyplatenie vyrovnacieho podielu, čo vyplýva aj z jej odvolania, v ktorom poukazuje na ňou (po
rozhodnutí súdu prvej inštancie) predložený znalecký posudok I. J. B., z ktorého vyvodzovala náhradu
za spoluvlastnícky podiel pripadajúci do jej vlastníctva vo výške 15.000,- eur, ako aj z toho, že odvolanie

podala iba čo do výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie (týkajúceho sa výšky vyrovnacieho podielu)
a výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie týkajúceho sa práva na náhradu trov konania.
21. Žalovaná súčasne v odvolacom konaní predložila znalecký posudok I. J. B.. Vo vzťahu
k predmetnému znaleckému posudku odvolací súd poukazuje na ust. § 366 CSP, podľa ktorého
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich
odvolateľbezsvojejvinynemoholuplatniťvkonanípredsúdomprvejinštancie.Vtejtosúvislostiodvolací
súd poukazuje na to, že žalovaná v odvolaní neuvádzala žiadny dôvod, pre ktorý nebolo možné si

dať vypracovať predmetný znalecký posudok už v štádiu konania pred súdom prvej inštancie. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v štádiu konania pred súdom prvej inštancie navyše žalovaná
navrhla vykonať dôkaz znaleckým posudkom za účelom zistenia možnej deliteľnosti nehnuteľnosti a nie
ohľadne všeobecnej hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd
nemohol vyhodnotiť predmetnú odvolaciu námietku inak ako nedôvodnú.

22. Pokiaľ žalovaná súčasne v súvislosti s odvolacou námietkou spočívajúcou v tom, že žalobca
sa pred začatím konania nikdy nepokúsil o mimosúdnu dohodu s ňou o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva odkazujúc sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/303/2021 zo dňa 24.08.2022, odvolací súd poukazuje na záver vyplývajúci z tohto rozsudku,podľa ktorého „...z § 142 ods. 1 OZ vyplýva, že rozhodnutiu súdu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva musí predchádzať neúspešná snaha podielových spoluvlastníkov o uzavretie dohody
o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Vychádzajúc z dikcie predmetného ustanovenia,

toto neurčuje, že o predmetnú dohodu sa musí žalobca pokúsiť pred podaním žaloby na súd, na
základe čoho pre splnenie tejto podmienky stačí, ak sa žalobca pokúsil uzavrieť mimosúdnu dohodu
so žalovaným až počas súdneho konania, avšak pred vydaním rozhodnutia súdom prvej inštancie.“.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd poukazuje na závery vyslovené v bode 8. a) odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje, a preto ich nepovažuje

za potrebné opakovať. Z uvedeného potom vyplýva nedôvodnosť argumentácie žalovanej týkajúcej
sa absencie snahy žalobcu uzatvoriť so žalovanou dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam.
23. Žalovaná ďalej namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávne a nepresvedčivo
odôvodnený. Vo vzťahu k predmetnej odvolacej námietke poukazuje na východiskovú premisu, podľa
ktorej odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, ktoré je súd povinný

riadne vyhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak súd príjme skutkové a právne závery,
ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných otázkach,
potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu

v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §
220 CSP, je nepreskúmateľné. V intenciách vyššie uvedeného potom odvolací súd posúdil námietku
žalovanej o nedostatočnom odôvodnení a nepresvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom
poukazuje na to, že žalovaná síce pomerne rozsiahlo (v bode 11 jej odôvodnenia) všeobecne
argumentuje nesprávnosťou a nepresvedčivosťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, avšak

bližšie nekonkretizuje dôvody nepresvedčivosti odôvodnenia tohto rozsudku. Odvolací súd vyhodnotil
uvedenú odvolaciu námietku potom ako nedôvodnú, pričom má za to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancieobsahujenáležitévysvetleniedôvodov,naktorýchsúdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutie.
I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uskutočňovala svoje procesné

práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, podľa názoru
odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne
zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové a právne závery, z ktorých pri svojom rozhodnutí
vychádzal. Odôvodnenie rozhodnutia preto nemožno in globo považovať za rozporné s požiadavkou
vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keď je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej

inštancie pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, z akých ustanovení právnych predpisov jeho rozhodnutie
vychádzalo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. V danej súvislosti odvolací súd
zdôrazňuje, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno interpretovať ako právo na to, aby
bol účastník konania (procesná strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno

automaticky považovať za porušenie základného práva a toto právo je subjektívnym verejným právom
každého účastníka, ktorého podstata spočíva v tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo na
spravodlivý výsledok konania. V intenciách vyššie uvedeného potom odvolací súd vyhodnotil predmetnú
odvolaciu námietku ako nedôvodnú.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd, vyhodnotiac odvolacie námietky žalovanej ako

nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až III. ako vecne správny potvrdil.
25. Žalovaná podala odvolanie aj čo do výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie (o práve na náhradu
trov prvoinštančného a predchádzajúceho odvolacieho konania), pričom argumentovala tým, že ona
mala v spore plný úspech, nakoľko žalobca jej navrhol vyplatenie sumy 3.125,- eur ako výplatok jej
spoluvlastníckeho podielu, pričom na základe napadnutého rozsudku jej má žalobca vyplatiť sumu

7.325,- eur a reálna suma je 15.000,- eur, čo je 5-násobok žalobcom pôvodne navrhovanej sumy
výplatku. Žalovaná mala za to, že v danom prípade je dôvodná aplikácia § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci,pričomvýrokrozsudku
súdu prvej inštancie považovala za nepreskúmateľný a arbitrárny, nakoľko nie je odôvodnený žiadnymi
konkrétnymi skutočnosťami.

25.1
Odvolací súd vyhodnotil predmetnú odvolaciu námietku ako nedôvodnú a potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie aj vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvostupňového
a predchádzajúceho odvolacieho konania, aj keď čiastočne z iných dôvodov.25.2
Odvolací súd primárne poukazuje na to, že náhrada trov konania v civilnom spore, ktorým bolo aj
rozhodovanie vo veci žalovanej, je pre prípad rozhodnutia vo veci samej upravené v § 255 CSP, podľa

ktorého a) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, b) ak mala strana
vo veci úspech len čiastočne, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
25.3
Základnou právnou otázkou, ktorou sa odvolací súd pri svojom rozhodnutí o práve na náhradu trov

konania zaoberal, bola možnosť/prípustnosť aplikácie § 255 ods. 1, príp. ods. 2 CSP pri rozhodovaní
o práve na náhradu trov konania, t.j. zohľadnenie pomeru úspechu tej-ktorej strany v prejednávanom
spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pre priznanie tohto práva v pomernej
časti je rozhodujúcim činiteľom pre aplikáciu tohto ustanovenia reálna možnosť vymedzenia určitej
pomernej časti predmetu konania od jeho celku, lebo iba tak je reálne možné určiť pomer úspechu tej
ktorej strany. Odvolací súd sa preto nestotožnil so všeobecným a vo svojej podstate paušalizovaným

záverom súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na špecifický charakter konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, kedy žalobu môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov a súd nie je
viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je prospešné
pre všetkých spoluvlastníkov. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca sa v prejednávanom spore
žalobou domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom

za vyrovnanie podielov zo zrušeného podielového spoluvlastníctva navrhoval, aby mu bola uložená
súdompovinnosťzaplatiťžalovanejsumu3.125,-eurzodpovedajúcuhodnotespoluvlastníckehopodielu
žalovanej vo veľkosti 1/8 z celku. Žalovaná vo svojom prvotnom vyjadrení k žalobe navrhovala, aby
súd odmietol žalobu žalobcu, prípadne aby boli sporné nehnuteľnosti prikázané za náhradu do jej
výlučného vlastníctva. V prejednávanom spore tak s poukazom na východiskové postoje obidvoch strán

sporu nemožno konštatovať úspech niektorej strany sporu, nakoľko žalobca bol úspešný v spore čo
do prikázania dotknutých nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva a žalovaná bola úspešná čo do
výšky vyrovnacieho podielu za ňou ustupujúci podiel vo veľkosti 1/8 na dotknutých nehnuteľnostiach.
Z uvedených dôvodov potom v prejednávanom spore nemohlo dôjsť k vzájomnému pomerovaniu
výsledku sporu v prospech v spore úspešnej strany z pohľadu toho, čo strany svojimi návrhmi

obsiahnutými nielen v žalobe ale aj vo vyjadrení k žalobe, prípadne aj ich ďalších podaniach vrátane
odvolaní, žiadali. V tomto smere odvolací súd podotýka, že strany sporu v priebehu konania svoje návrhy
menili. Možno konštatovať, že obidve strany sporu sa zhodli na zrušení podielového spoluvlastníctva
k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom však žalobca už v žalobe a následne kontinuálne v priebehu
celého konania navrhoval prikázať predmetné nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva a na strane

druhej žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhovala, aby boli dotknuté nehnuteľnosti prikázané do jej
výlučného vlastníctva, pričom však v priebehu konania (vyjadrenie jej právneho zástupcu zo dňa
15.11.2023) sa vyjadrila, že v súčasnosti nemá záujem o prikázanie veci do jej výlučného vlastníctva
(navrhla vykonať dokazovanie ohľadne reálnej deliteľnosti predmetu vyporiadania), avšak v spore bola
úspešná v časti čo do hodnoty vyrovnacieho podielu za ňou ustupujúci podiel, nakoľko rozsudkom súdu

prvej inštancie bola uložená žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 7.325,- eur (naproti tomu, ako
už bolo uvedené, žalobca v podanej žalobe navrhoval, aby mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanej
sumu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel vo výške 3.125,- eur). Za tohto stavu nemožno konštatovať
úspech ani jednej zo strán sporu, nakoľko žalobca až v priebehu konania navrhol, aby mu bola uložená
povinnosť zaplatiť žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel náhradu v sume 7.325,- eur, čo žalovaná

neakceptovala. Za takto zisteného stavu mal odvolací súd (pri zohľadnení okolností prejednávaného
prípadu a konečného rozhodnutia vo veci) za to, že zjednodušenie posúdenia pomerného úspechu
iba na porovnanie požadovaného výplatku s jeho konečnou súdom priznanou výškou (tak ako to
argumentuje žalovaná), nemôže zakladať výlučný pomerný (prevažný) úspech niektorej zo strán sporu.
Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. (avšak z iných,

ako súdom prvej inštancie deklarovaných dôvodov) potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnou stranou odvolacieho
konania bol žalobca (odvolaniu žalovanej vo veci samej ani v súvisiacom výroku o nároku na náhradu
trov konania nebolo vyhovené ani len v časti, keďže rozsudok bol v celom rozsahu potvrdený), ktorému

vznikol voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov aktuálneho konania v rozsahu 100 %. O výške
trovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímvydanýmvyššímsúdnymúradníkom
podľa § 262 ods. 2 CSP.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

V Žiline dňa 30. apríla 2025
JUDr. Vladimír Topoľančík
predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichýčlen senátu
Kanc.
· založ zberný spis

· vylúč základný spis a vráť okresnému súdu

· rozhodnutie vypracoval dňa 05.05.2025, ref. sudca JUDr. Topoľančík