Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. máj 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-25Cb/210/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117229412
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1117229412.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne MDM PROPERTY, s. r.

o., so sídlom Dorastenecká 1, Bratislava 831 07, IČO: 47 619 139, zastúpenej Advokátska kancelária
MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava 821 05, IČO: 36 868 221, proti žalovanej
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816
23, IČO: 00 585 441, zastúpenej FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
7325/14, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 08, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 10.784,02 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 10.784,02 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8

% ročne zo sumy 10.784,02 eura od 06.12.2017 do 31.12.2022, s úrokom z omeškania vo výške 10,50
% ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2023 do 30.06.2023, s úrokom z omeškania vo výške 12 %
ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.07.2023 do 31.12.2023, s úrokom z omeškania vo výške 12,50 %
ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2024 do 30.06.2024, s úrokom z omeškania vo výške 12,25 %
ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.07.2024 do 31.12.2024 a s úrokom z omeškania vo výške 11,15
% ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2025 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného konania a odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa (pôvodná žalobkyňa bola AMH, s. r. o., IČO: 44 550 987; súd zmenu na strane žalobkyne
povolil uznesením sp. zn. 25Cb/210/2017 zo 04.06.2019 a ďalšiu menu na strane žalobkyne súd
pripustil uznesením sp. zn. B1-25Cb/210/2017 z 28.01.2025) sa žalobou doručenou Okresnému súdu
Bratislava I 06.12.2017, ktorej zmenu súd pripustil na pojednávaní konanom 09.04.2025 (zmena sa

týkala úrokov z omeškania), domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 10.784,02
eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. V žalobe uviedla, že strany sporu medzi sebou uzavreli
poistnú zmluvu pre havarijné poistenie vozidiel EUROKASKO Extra č. 6 586 310 184, ktorej predmetom
bolo havarijné poistenie motorového vozidla O. B S.: J I.: N (ďalej aj „poškodené motorové vozidlo“ alebo
„motorové vozidlo“). Dňa 08.10.2016 došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej vznikla na predmete
poistnej zmluvy škoda. Škodová udalosť bola žalovanej riadne nahlásená a žalovanou zaregistrovaná
pod číslom 9563454728. Následne žalovaná listom zo 04.07.2017 žalobkyni oznámila, že škodová

udalosť bola likvidovaná bez poskytnutia poistného plnenia, pretože poškodenia vozidiel nezodpovedajú
popisovanému nehodovému deju. Motorové vozidlo bolo opravené AMH SERVICE, s. r. o., IČO: 46
042 938, pričom táto za opravu vystavila faktúru č. 2017_02012 z 02.02.2017 znejúcu na sumu
11.351,60 eura bez DPH. Od tejto sumy žalobkyňa odpočítala spoluúčasť vo výške 5 % (567,58 eura) avýsledná suma je 10.784,02 eura. Nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že rozsah a charakter poškodenia
vozidiel nezodpovedá popisovanému nehodovému deju. Dopravná nehoda bola riadne oznámená a
zadokumentovaná políciou. Uplatnila si preto proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 10.784,02 eura

spolu s úrokmi z omeškania, ako aj náhradu trov konania. K žalobe priložila návrh poistnej zmluvy pre
havarijné poistenie vozidiel EUROKASKO extra - produkt č. 574 (ďalej len „poistná zmluva“), poistku
č. 6 586 310 184 zo 17.09.2015, vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti zo 04.07.2017, žiadosť
o prešetrenie likvidácie škodovej udalosti spolu s podacím lístkom, zápisy o poškodení, faktúru č.
2017_02012 z 02.02.2017, kalkuláciu opravy č. 669.

2. Na základe výzvy súdu uznesením sp. zn. 25Cb/210/2017 z 22.06.2018 sa žalovaná vyjadrila k
žalobe žalobkyne. Vo vyjadrení zo 04.09.2018 žalovaná uviedla, že nárok žalobkyne neuznáva v celom
rozsahu a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený, nedôvodný a bez právneho základu. Žalobu
žalobkyne označila za nespĺňajúcu kritéria požadované § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Podľa žalovanej absentuje aj preukázanie kauzálneho nexusu. Poukázala

na oznámenie zo 04.07.2017, z ktorého sa žalobkyňa dozvedela zdôvodnenie neposkytnutia poistného
plnenia. Žalobkyňa bola informovaná, že nárok na poistné plnenie jej nevznikol z dôvodu nepreukázania
príčinnej súvislosti medzi uplatňovaným nárokom a príslušnou škodovou udalosťou. V rámci šetrenia
poistnej udalosti postupovala v súlade so závermi znaleckého posudku, ktorý si dala vypracovať. K
vyjadreniu priložila elektronickú správu medzi stranami sporu, ako aj znalecký posudok XX/XXXX číslo

úkonu: 46/2017 z 29.06.2017.

3. Zo znaleckého posudku (ako je listina označená) XX/XXXX č. 46/2017 z 29.06.2017 vyplýva,
že popisovaný priebeh údajného nehodového deja, ktorý uviedol vodič U. O. je v plnom rozsahu
z technického hľadiska neakceptovateľný. Plauzibilita (hodnovernosť) popisovaného deja je nulová.

Pri údajnom náraze poškodeného motorového vozidla do ľavej zadnej časti neznámeho návesu bola
preukázaná energetická nekorešpondencia, ktorá popisovaný náraz vylučuje. Z technického hľadiska
možno na základe predložených podkladov konštatovať, že poškodenie motorového vozidla nevzniklo
pri vzájomnom silovom pôsobení v popisovanom priebehu nehody, tzn. počas nárazu do zadnej časti
neznámeho ukrajinského návesu.

4. K vyjadreniu žalovanej zaujala stanovisko žalobkyňa podaním z 03.06.2019. Nesúhlasila so závermi
znalca, pretože tento vychádzal najmä z popisu priebehu nehodového deja uvedeného v oznámení
o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia z 05.03.2017 a z dotazníka pre účastníka poistnej
udalosti z 29.03.2017. Tieto dokumenty sú vypracované vo forme formulárov a obsahujú len stručné

odpovede na predtlačené otázky. Nemožno preto dospieť k jednoznačnému záveru o nemožnosti vzniku
poškodenia predmetu poistenia v dôsledku dopravnej nehody z 08.10.2016. K poškodeniu motorového
vozidla došlo v čase platnosti poistnej zmluvy, ktorou bolo toto vozidlo poistené, v dôsledku čoho vznikol
poistenému nárok na poistné plnenie.

5. Na pojednávaní konanom 05.06.2019 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Žalovaná poukázala
na nedostatočnú špecifikáciu škodovej udalosti. Tvrdenia vodiča motorového vozidla sú v protiklade s
dôkazmi a znaleckým posudkom. S predloženými dôkazmi je v protiklade aj popis vzniku škody. Nedošlo
k náhodilosti, pričom mohlo dôjsť aj k výlukám alebo kráteniu poistného plnenia.

6. Na pojednávaní konanom 26.06.2019 vypočul súd ako svedka vodiča motorového vozidla - U. O..
Motorové vozidlo bolo v servise a svedok ho mal doniesť do Z., pričom pri prevoze došlo k dopravnej
nehode. Svedok uviedol, že sa ponáhľal, chcel predbehnúť kamión, všimol si vozidlo oproti, tak sa
zaradil späť a narazil do kamióna. Miesto dopravnej nehody je dlhá rovná cesta, často sú tam kamióny
v podvečerných hodinách po oboch stranách cesty. Svedok popísal aj priebeh nehody tak, že vrazil

do zadnej časti kamióna, keď chcel kamión predbehnúť, avšak musel sa za kamión opätovne zaradiť,
pretože oproti išlo vozidlo a nestihol dobrzdiť. Po náraze išiel chvíľu za kamiónom, po pár metroch
zastavil - vozidlo prestalo reagovať, zavolal políciu. Po príchode polície tam už kamión nebol. Snažil
sa odpojiť batériu vozidla, pretože začala dymiť. Na fotografii č. 1 na strane 11 znaleckého posudku
L.. G. je poškodené motorové vozidlo po nehode, ktoré sa nachádza za miestom nehody. Kamión

nemenil smer jazdy, mal výstražné svetlo (niekoľko sto metrov od miesta odbočovania), chcel odbočovať
doprava. Od miesta na fotografii chcel vodič kamióna odbočovať doprava odhadom 100 až 200 metrov.
Svedok vylúčil, že vypĺňal dotazník (strany 6,7,8,9 - 6 strana posudku L.. O.), pričom ich mohol vyplniť
jeho kolega, ktorému uviedol okolnosti škodovej udalosti. Miesto nárazu bolo niekoľko desiatok metrovdozadu naspäť oproti pozícii ako je na strane 11 znaleckého posudku L.. X. V dotazníku na strane 7
posudku L. je odbočka zakreslená zle, pretože je ďalej, odhadom 100 až 200 metrov. Po pojednávaní
bol súdu predložený likvidačný spis žalovanej.

7. Žalobkyňa súdu predložila znalecký posudok č. 3/2020 z 13.03.2020 vypracovaný L.. M. Y.. Znalec
v posudku dospel k záveru, že 08.10.2016 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bolo
poškodené motorové vozidlo špecifikované v bode 1. tohto rozsudku. Poškodené motorové vozidlo po
prerušení predchádzania narazilo zozadu svojou pravou časťou do ľavej zadnej časti návesu návesovej

súpravy. Po náraze poškodené motorové vozidlo zotrvalo v pohybe na dráhe do zastavenia 8 až
9 metrov a zastavilo v priestore ľavej časti pravého jazdného pruhu vozovky. Konštatoval tiež, že je
technicky vylúčená konečná postretová poloha poškodeného motorového vozidla pri pravom okraji
vozovky tak, ako bola zadokumentovaná na policajných fotografiách.

8. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 02.09.2020. Žalobkyňa trvala na podanej žalobe. Žalovaná tvrdila,

že žalobkyňa hodnoverne nepreukázala okolnosti vzniku škody, ku škode mohlo dôjsť inak, prípadne
mohlo byť vozidlo aj úmyselne poškodené, a teda nie je preukázaný kauzálny nexus. Znalecký posudok
predložený žalobkyňou označila za arbitrárny, trpiaci formálnymi nedostatkami. Medzi svedeckou
výpoveďou a dotazníkom sú rozdiely, nesedí rýchlosť poškodeného motorového vozidla. Úlomky z
motorového vozidla sa nachádzajú na fotografii vyhotovenej políciou, čo je nelogické, keďže motorové

vozidlo prešlo po náraze 8 až 9 metrov.

9. Na pojednávaní konanom 13.11.2020 súd vypočul znalca L.. Y.. Znalec uviedol, že náraz spôsobil
posunutie súpravy a poškodené motorové vozidlo zostalo na ceste. Vodič ho musel odtiahnuť preč,
nemohlo stáť uprostred cesty. Po náraze poškodené motorové vozidlo ostalo stáť po 8 až 9 metroch a

potom sa posunulo. Vozidlo nemohlo byť v pohybe ešte ďalších 30 metrov a nemohlo byť zastavené v
polohe ako je na strane päť v jeho znaleckom posudku. Úlomky a EČV odpadnú hocikedy. To, že vozidlo
bolo posunuté po náraze mu povedal vodič U. O.. Vylúčil, že škoda mohla vzniknúť v inom čase a na
inom mieste.

10. Na pojednávaní konanom 12.10.2022 strany sporu zotrvali na písomných podaniach. Žalovaná
poukázala na posudok L.. A.. Podľa jej názoru došlo k nastrojeniu škodovej udalosti. Znalecký posudok
L..Y.vylúčilpolohumotorovéhovozidlapoškodovejudalostiakobolazaznamenanápolicajnouhliadkou,
a teda z tejto fotografie nevychádzal, čo neozrejmil. Škodová udalosť tak ako ju opísala žalobkyňa
prebehnúť nemohla.

11. Napokon súd nariadil pojednávanie na 04.11.2022. Žalovaná trvala na tom, že znalecký posudok
L.. Y. nie je objektívny, a preto je potrebné vychádzať z posudku L.. R.. Žalovaná pri odmietnutí plnenia
vychádzala zo samotného inštitútu poistnej udalosti, a teda v danom prípade nešlo o náhodnú poistnú
udalosť. Ak charakter poškodení nesúhlasí s popisovaným skutkovým dejom, tak nemôže ísť o náhodnú

poistnú udalosť. Ak nebola preukázaná príčinná súvislosť, nebola preukázaná ani náhodnosť poistnej
udalosti. R. Y. si na základe vlastnej úvahy bez relevantnej skutočnosti vyvodil záver, že výsledná poloha
poškodeného motorového vozidla nebola výslednou polohou, ale motorové vozidlo tam bolo presunuté
niekoľko metrov. Žalobkyňa uviedla, že hodnoty uvádzané vodičom nemožno brať doslovne, ide o jeho
subjektívne vnímanie. Po náraze vozidlo prešlo zotrvačnosťou istú vzdialenosť, presunulo sa zo stredu

vozovky ku kraju. Po odstavení už nedošlo k manipulácii s vozidlom. Žalovaná s uvedeným nesúhlasila,
tvrdila manipuláciu s vozidlom, čo uviedol sám znalec L.. Y.. Je nemysliteľné, aby časti vozidla boli
vzdialené meter od vozidla, ktoré je vo finálnej pozícii. Žalobkyňa tvrdila, že k udalosti došlo ešte pred
odbočkou a poškodené motorové vozidlo je zadokumentované tiež pred odbočkou. Žalovaná namietala,
že popis vodiča a uvádzané vzdialenosti vylučujú, aby ku škodovej udalosti došlo ešte pred odbočkou.

12. Vo veci rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 25Cb/210/2017 zo 07.12.2022 tak, že
žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania. Proti označenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie.

13. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1Cob/16/2023 z 27.11.2024
vyššie označený rozsudok Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.14. Na pojednávaní konanom 09.04.2025 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Podľa žalobkyne bolo
preukázané, že k vzniku škody došlo náhodnou udalosťou, ktorá je krytá poistnou zmluvou a žalobkyňa
má nárok na poskytnutie poistného plnenia. Neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali

uplatnenie výluky. Žalovaná tvrdila, že skutok ako bol opísaný sa nestal. Ak sa skutok nestal nemožno
hovoriť o poistnej udalosti, pri ktorej by sa následne mala skúmať náhodilosť skutkového deja. Popis
skutkového deja nezakladá nárok na poskytnutie poistného plnenia. Bolo vylúčené, že ku škode došlo
spôsobom ako bola opísaná; nemôže ísť o poistnú udalosť. Poukázala na poistné podmienky, ktoré
vylučujú vyplatenie poistného plnenia, pretože došlo k porušeniu povinnosti poskytnúť dôkaz o vzniku

poistnejudalosti.Škodavzniklapriinejudalostinežbolaopisovanázostranyžalobkyne.Vtakomprípade
je dôvodné krátenie poistného plnenia o 99 % vzhľadom na povahu porušenia povinnosti žalobkyne.
Namietla premlčanie úrokov z omeškania, ktorých sa dotýka zmena žaloby, pretože žalobkyňa si
uplatnila úrok z omeškania pevnou sadzbou, ktorá platí počas celej doby omeškania. Žalobkyňa
argumentovala tým, že nehodový dej bol preukázaný. Ak aj nastali rozpory vo výpovedi svedka, tak
nejde o porušenie povinnosti poisteného s vplyvom na vznik poistnej udalosti. Poistné podmienky sú v

rozpore so zákonnou úpravou. Spôsob uplatnenia úrokov z omeškania zmenený nebol.

15. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporná oprávnenosť postupu žalovanej,
ktorá nepriznala žalobkyni poistné plnenie. Presnejšie vo vyrozumení k oznámeniu poistnej udalosti
z poistnej zmluvy číslo 6586310184/5749004766 XX.XX.XXXXJ zo 04.07.2017 žalovaná uviedla, že

zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia technicky nezodpovedá popisovanému vzniku poistnej
udalosti. Škoda bola odložená bez finančného vyrovnania ako bezpredmetná.

16. Súd osobitne neuvádzal argumentáciu a listinné dôkazy k aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne,
pretože túto považuje za danú. Žalobkyňa súdu predložila potvrdenie o predčasnom ukončení zmluvy č.

UZF/15/02435, ktoré vydala ČSOB Leasing, a.s. 04.11.2020. V tomto potvrdení spomenutá spoločnosť
uviedla, že zo strany žalobkyne boli splnené všetky podmienky predčasného ukončenia uvedené
vo Všeobecných zmluvných podmienkach, a preto bola zmluva dňom 27.09.2017 ukončená. ČSOB
Leasing, a.s. potvrdila, že voči žalobkyni neeviduje žiadne pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy č.
UZF/15/02435. V prípade poistenia predmetu zmluvy prostredníctvom individuálnej poistnej zmluvy

súhlasila s ukončením vinkulácie poistného plnenia v prospech ČSOB Leasing, a.s. ku dňu ukončenia
zmluvy. Z predloženého listinného dôkazu tak dostatočne vyplýva, že ČSOB Leasing, a.s. neeviduje
žiadne záväzky a s devinkuláciou súhlasí, čím je aktívna vecná legitimácia žalobkyne daná a námietka
žalovanej nedôvodná. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne nespochybnil ani odvolací súd, pričom platí,
že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobkyne),

alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju strany sporu
nenamietajú. To, že sa odvolací súd výslovne k vecnej legitimácii nevyslovil, neznamená, že sa ňou v
konaní nezaoberal. Zároveň súd uvádza, že nezistil žalovanou namietané porušenie § 132 C. s. p., čo
je zrejmé už z toho, že v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal.

17. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 788 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická
alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou
poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná

zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom
zmluvu uzavrel, oznámené.

18. Podľa § 797 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na

ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie

primeraný preddavok.

19. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať
povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkachustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť,
že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť
potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej
zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

20. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté

plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto
časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím
na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a

2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

24. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník

je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

25. Podľa § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) sadzba úrokov z omeškania
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného

kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov
z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z
omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe,
ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby

omeškania.

26. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.
27. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

28. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba
odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah
záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo

strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

29. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

30. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

32. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.33. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s

jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných stranami sporu.

34. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v
zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a
sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s

právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná
strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno
považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.

35. Z § 788 Občianskeho zákonníka (bod 17. tohto rozsudku) vyplýva, že poistná udalosť je definovaná
ako náhodná udalosť. Náhodnou udalosťou je každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne
predpokladajú,žemôženastať,včasedojednaniapoisteniavšaknevedia,kedysatakstane,prípadneči
sa tak stane. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase uzavretia poistenia vie, že už nastala
a ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok sa poistenie vzťahuje. Náhodnou udalosťou

môže byť aj udalosť, ktorá nastala v dobe, kedy hrozí vysoký stupeň vzniku dohodnutého poistného
rizika. Počas celej doby trvania poistenia je poistený povinný dodržiavať zákonom uložené a zmluvne
dohodnuté povinnosti. Povinnosti poisteného a prípadná sankcia za ich nedodržanie sú obsiahnuté v
§ 799 a v § 809 Občianskeho zákonníka, pričom platí, že vedomé porušenie povinností, ktoré malo
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti znamená, že poistený mal vedomosť o tom, že porušenie

povinností môže viesť k vzniku poistnej udalosti alebo zväčšiť rozsah jej následkov.

36. Žalovaná argumentovala okrem iného tým, že v danom spore nejde o náhodnú udalosť ako základnú
podmienku podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Podľa článku I ods. 1 písm. a) osobitných poistných
podmienok poistenie motorových vozidiel č. 356 (ďalej len „OPP“) sa základné poistenie vzťahuje

na poškodenie, zničenie vozidla alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou udalosťou, s výnimkou výluk
výslovne uvedených v príslušných dokumentoch uvedených v spomenutom článku. Podľa článku II ods.
1 a 2 OPP poistnou udalosťou je náhodná udalosť špecifikovaná v článku I OPP, ak je s ňou spojený
vznik povinnosti poisťovne plniť. Poistnou udalosťou však nie je, ak bola takáto udalosť spôsobená
úmyselným konaním poisteného, poistníka alebo z podnetu niektorého z nich. V článku III OPP sú

následne uvedené výluky z poistenia. V poistnej zmluve si jej účastníci dohodli typ poistenia B. Zmluvné
dojednania pre havarijné poistenie vozidiel eurokasko extra č. 910 (ďalej len „zmluvné dojednania“) v
článku III upravujú, že typ základného poistenia vozidiel B sa vzťahuje na krádež a lúpež vozidla v
rozsahu OPP č. 206, ďalej na poškodenie alebo zničenie vozidla alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou
poistnou udalosťou s výnimkou výluk vyslovene uvedených v príslušných VPP č. 106, OPP č. 356 a č.

206 alebo v zmluvných dojednaniach č. 910. Výluky upravuje článok V zmluvných dojednaní. Žalovaná
neuplatnila žiadnu z výluk, ktoré sú uvedené v OPP a zmluvných dojednaniach. Žalovaná neuplatnila
ani výluku podľa VPP MP 106 (všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku právnických osôb
a podnikajúcich fyzických osôb).

37. Daná škodová udalosť teda spadá pod dojednané poistné riziko, na ktoré sa vzťahuje základné
poistenie vozidiel vymedzené v článku I OPP a pod jeho vplyvom došlo k vzniku majetkovej ujmy - škody
na motorovom vozidle.

38. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaná neuplatnila žiadnu výluku uvedenú vo vyššie označených

dokumentoch. Udalosť označila ako „nenáhodilú“ z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti, ktorú
vyvodila zo záverov A.. Pojem náhodnej udalosti súd definoval v bode 35. tohto rozsudku, a preto
je zrejmé, že žalovaná nesprávne pod pojem náhodnej udalosti subsumuje nedostatočne preukázanú
príčinnú súvislosť. Uvedené je dostatočne zrejmé z jej vyjadrení a predovšetkým nedostatok príčinnejsúvislosti bol aj dôvodom odmietnutia poskytnutia poistného plnenia (bod 2. a 15. tohto rozsudku). Pre
určenie nenáhodilosti škodovej udalosti, t. j. nastrojenia škodovej udalosti a tým pádom konštatovanie
trestného činu chýba v spise podklad. Tvrdenia žalovanej o tom, že škodová udalosť je „nenáhodilá“

neobstoja.

39. Súd sa preto v nadväznosti na tvrdenia strán sporu zaoberal tým, či sú splnené podmienky, za
splnenia ktorých má žalovaná povinnosť postupovať v súlade s poistnou zmluvou a dokumentami, na
ktoré zmluva odkazuje. V danom spore je súd v zmysle § 391 ods. 2 C. s. p. viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 1Cob/16/2023 z 27.11.2024; na toto rozhodnutie súd
poukazuje a jeho odôvodnenie v celom rozsahu preberá. Ak je poškodenie vozidla spôsobené udalosťou
kvalifikovanou ako „náhodná udalosť“ a nepatrí do vymedzených výluk z poistenia, poisťovňa nemá
dôvod spochybňovať samotný vznik škody v súvislosti s nehodovým dejom. Prešetrovanie škodovej
udalosti má smerovať iba k zisteniu, či škodová udalosť spadá pod dohodnuté poistné riziko. Ako
už súd uviedol, škodová udalosť spadá pod dohodnuté poistné riziko, nie je možné uplatniť žiadnu

výluku (žiadna výluka žalovanou uplatnená nebola) a pre určenie nenáhodilosti škodovej udalosti, t. j.
nastrojenia škodovej udalosti, chýba v spise akýkoľvek podklad. Za daných okolností je nepriznanie
poistného plnenia zo strany žalovanej nedôvodné a nesprávne.

40. Súd sa zaoberal posudkom L.. G. z 29.06.2017 č. 46/2017, ktorý ale nespĺňa zákonom vyžadované

náležitosti znaleckého posudku, pretože znalecká doložka neobsahuje vyhlásenie znalca o tom, že
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Súd preto na tento posudok
prihliadal len ako na listinný dôkaz. Z podkladov na vypracovanie posudku vyplýva, že znalec nebol
na mieste škodovej udalosti a vychádzal len z predložených listín a fotografií. Znalec zohľadnil aj
fotografiu vyhotovenú políciou, na ktorej je poškodené motorové vozidlo v jeho konečnej polohe,

pod vozidlom sú vytečené prevádzkové kvapaliny a v okolí sú plastové úlomky a tabuľka s EČV.
Z fotografie vytečenej kvapaliny vyvodil, že k nárazu by muselo dôjsť tak, že kamión sa pohyboval
po chodníku, čo vylúčil, pretože na chodníku sú rozmiestnené pouličné lampy. Odbočka, ktorú vodič
poškodeného motorového vozidla ukázal detektívom je od pôvodného miesta vzdialená minimálne 250
metrov. Plauzibilita nehodového deja je preto podľa znalca nulová. Z technického hľadiska vylúčil náraz

poškodeného motorového vozidla do ukrajinského návesu, pričom zdôraznil, že len mierne vybočenie
ťahača by nespôsobilo vybočenie zadnej časti návesu ťahača. Pri deklarovanom náraze by náves nebol
schopný prevádzky a poškodené motorové vozidlo by bolo trvalo zdeformované.

41. Vychádzajúc z likvidačného spisu žalovanej, táto listom informovala žalobkyňu, že 13.10.2016

registrovala nahlásenú škodovú udalosť a požiadala žalobkyňu o vyplnenie a doručenie tlačiva
oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla s potrebnými
dokladmi v zmysle pokynu. Žalobkyňa oznámenie vyplnila 06.02.2017, pričom v ňom uviedla, že
škoda bola spôsobená pri predbiehaní nedobrzdením. V dotazníku z 29.03.2017 vodič poškodeného
motorového vozidla uviedol, že kamión mal smerovku doprava do areálu, pričom vyzeral, že už odbáča,

tak ho začal obiehať z ľavej strany. Vtedy kamión zmenil smer a rozhodol sa pokračovať rovno, vodič mal
zošliapnutý plynový pedál a už nestihol zabrzdiť. V nákrese vodič zakreslil vozidlá pri odbočke. V ďalšom
nákrese vodič dodal, že kamión okrem zmeny smeru jazdy aj zabrzdil, na čo nestihol reagovať a znovu
urobil nákres vozidiel pri odbočke. Likvidačný spis obsahuje aj fotografiu poškodeného motorového
vozidla, ktorú urobila polícia. Na fotografii je vozidlo zadnou časťou bližšie ku krajnici, prednou časťou

od krajnice ďalej - uvedené popisuje aj znalec L.. Y. vo svojom posudku tak, že pravý bok vozidla je 0,9
metra vľavo od vodiacej čiary pravého okraja vozovky a ľavý bok vozidla 0,4 metra vpravo od úrovne
stredovej čiary vozovky. Pod vozidlom sú vytečené prevádzkové kvapaliny, odpadnuté EČV a úlomky.

42. Po doručení odporu a znaleckého posudku vodič poškodeného motorového vozidla na pojednávaní

uviedol iné okolnosti. Tvrdil, že kamión (kamión nemenil smer jazdy, mal výstražné svetlo niekoľko sto
metrov a chcel odbočovať doprava) chcel predbehnúť, ale kvôli oproti idúcemu vozidlu sa musel zaradiť
za kamión a nestihol dobrzdiť. Po náraze po pár metroch zastavil (vozidlo prestalo reagovať) a snažil
sa odpojiť batériu lebo začala dymiť. Manipuláciu s vozidlom popísal tak, že sa snažil otvoriť kapotu a
odpojiť batériu. Na policajnej fotografii je vozidlo za miestom nehody, ktorá sa stala. Vylúčil, že vypisoval

dotazník, pretože to mohol vypísať jeho kolega, ktorému povedal o okolnostiach škodovej udalosti.
Odbočka je reálne 100 až 200 metrov ďalej ako je nakreslená - smerom dozadu naspäť.43. Znalecký posudok L.. M. Y. č. 3/2020 z 13.03.2020 uvádza simuláciu nárazu poškodeného
motorového vozidla do návesu. Znalec vypočítal predpokladanú dráhu pohybu poškodeného
motorového vozidla do zastavenia 8 až 9 metrov. Z nárazového prekrytia v mieste stretu a daných

rýchlostí kamióna a poškodeného motorového vozidla technicky vylúčil konečnú postretovú polohu
poškodeného motorového vozidla ako ju zadokumentovala polícia. Znalec dospel k jednoznačnému
záveru, že k dopravnej nehode - škodovej udalosti skutočne došlo.

44. V rámci súdneho sporu je zrejmé, že medzi stranami sporu (a aj medzi znalcami) je nezhoda pri

vzniku škody v súvislosti s nehodovým dejom. Podľa odvolacieho súdu ale poisťovňa nemá dôvod
spochybňovaťsamotnývznikškodyvsúvislostisnehodovýmdejom.Prešetrovanieškodovejudalostimá
smerovať iba k zisteniu, či škodová udalosť spadá pod dohodnuté poistné riziko (čo spadá) a v prípade,
ak popisovaný priebeh nehody podľa názoru žalovanej nezodpovedá rozsahu a spôsobu poškodenia
poistenej veci, je nevyhnutné pre účely dôvodného odmietnutia poskytnutia poistného plnenia zohľadniť
iba skutočnosť, či z uvedeného dôvodu nepôjde o náhodnú udalosť (v danom spore ide o náhodnú

udalosť), alebo táto okolnosť zakladá niektorú z výluk upravených v poistnej zmluve (resp. poistných
podmienkach) - žiadna výluka aplikovaná nebola a ani nie je možné aplikovať žiadnu výluku. Žalovaná
preto nemôže dôvodne odmietnuť poskytnutie poistného plnenia.

45. V rámci prešetrovacieho postupu má teda žalovaná zistiť a potvrdiť, či škodová udalosť spadá pod

kryté riziko definované v poistných podmienkach, pričom ak by v danom prípade žalovaná vyhodnotila,
že zo strany žalobkyne došlo k vedomému porušeniu povinností podľa § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka a s poukazom na § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka by dospela k záveru, že tieto mali
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti,
žalovaná by bola oprávnená plnenie z poistnej zmluvy iba znížiť a to v závislosti od toho, aký vplyv malo

toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Konajúci súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že
žalovaná síce na pojednávaní konanom 09.04.2025 tvrdila potrebu zníženia poistného plnenia o 99 %,
avšak splnenie podmienok podľa § 799 Občianskeho zákonníka nepreukázala. Žalovaná neuviedla a
nepreukázala,ževdanomsporežalobkyňavedomeporušilapovinnosťdaťpravdivévysvetlenieovzniku
škodovej udalosti a rozsahu jej následkov, a že toto porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej

udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Nie sú preto dané dôvody zníženia
poistného plnenia a navyše v oznámení o poistnom plnení žalovaná neaplikovala zníženie poistného
plnenia. Okrem toho žalovaná pred ukončením šetrenia poistnej udalosti nevykonala úkony za účelom
odstránenia rozporov v popísanom nehodovom deji, ale pristúpila k odmietnutiu poskytnutia poistného
plnenia. Povinnosť poisťovne poskytnúť poistné plnenie je viazaná na vznik dohodnutej poistnej udalosti,

pričom poisťovňa pri poskytovaní poistnej ochrany nemá a nemôže mať prehľad o vzniku udalostí,
pre ktoré boli naplnené pojmové znaky poistnej udalosti, je tak nevyhnutné, aby mala dostatočné a
včasné informácie pre vyšetrenie poistnej udalosti, okolností jej vzniku a následkov ňou spôsobených.
Občiansky zákonník preto v § 799 ustanovuje poistenému povinnosti v oblasti zabezpečenia prísunu
týchto informácií, a to oznamovaciu povinnosť, vysvetľovaciu povinnosť a dokladovaciu povinnosť.

Osoba, ktorá má právo na plnenie, je teda povinná nielen oznámiť poistnú udalosť, ale aj podať o nej
bližšieinformácie,pričomvysvetľujúcapovinnosťsarealizujenajmäprostredníctvomštandardizovaných
formulárov poisťovní (dotazníkov), ktoré sa vyhotovujú pre jednotlivé typy poistných produktov, prípadne
pre jednotlivé typy poistných udalostí. Občiansky zákonník nepozná v prípade porušenia vysvetľovacej
povinnosti žiadnu osobitnú sankciu a za predpokladu splnenia zákonných predpokladov je preto možné

využiť iba všeobecnú sankciu v podobe zníženia poistného plnenia. V prípade dokladovacej povinnosti
osoba, ktorá má právo na plnenie, je povinná poisťovni poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť. Okruh
dokladov, ktoré je poisťovňa oprávnená požadovať, je definovaný iba „potrebnosťou“ týchto dokladov,
preto si môže vyžiadať nielen doklady, ktoré bezprostredne súvisia s nahlásenou udalosťou, ale aj
iné doklady, ktoré s poistnou udalosťou nepriamo súvisia, alebo ktoré sa týkajú okolností uzavretia

poistnej zmluvy. Poisťovňa môže požadovať aj doklady potrebné na overenie pravdivosti a úplnosti
odpovedí poskytnutých poistníkom a poisteným pri uzatváraní poistnej zmluvy, aby preverila, či v danom
prípade nie sú splnené podmienky na odmietnutie plnenia. V každom prípade by však doklady mali mať
preukázateľnú súvislosť s uzavretým poistením a mali by smerovať k objasneniu, či je poisťovňa povinná
plniť a v akom rozsahu. Zároveň musí byť poisťovňa pripravená zdôvodniť ich potrebnosť. Potom v

prípade, ak v rámci prešetrovania poistnej udalosti vzniknú na strane poisťovne určité pochybnosti,
táto má v rámci zákonom daných povinností poisteného možnosť od poisteného požadovať ďalšie
vysvetlenie o vzniku a rozsahu následkov poistnej udalosti, ako aj doplnenie dokladov súvisiacich s
poistnou udalosťou. Žalovaná takto nepostupovala, a preto nemôže poistné plnenie znížiť a v žiadnomprípade ho nemôže nepriznať. Aj odvolací súd uviedol, že v priebehu konania nebolo preukázané
vedomé porušenie povinností zo strany žalobkyne.

46. V súlade s odvolacím súdom konajúci súd poznamenáva, že žalovaná v konaní nesprávne
argumentovala, že v danom spore nejde o náhodnú udalosť ako základnú podmienku podľa §
788 Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa mylne domnievala, že nedostatočne preukázanú príčinnú
súvislosť možno zahrnúť pod pojem „náhodná udalosť“ Z dokazovania nevyplynuli žiadne okolnosti
preukazujúce, že by škodová udalosť bola spôsobená úmyselným konaním žalobkyne, resp. jej

právneho predchodcu, alebo na ich pokyn. V danom spore nebola zo strany žalovanej preukázaná
„nenáhodilosť“ škodovej udalosti.

47. Pokiaľ žalovaná odkázala na článok IX bod 2 písmeno d) VPP MP 106, že žalobkyňa nepredložila
žalovanej dôkaz o vzniku poistnej udalosti, čo zakladá dôvod na uplatnenie výluky z poskytnutia
poistného plnenia v zmysle článku IX bodu 8 VPP MP 106, tak použitie daného ustanovenia pre

uplatnenie výluky z poistného plnenia nevyplýva z obsahu vyrozumenia k oznámeniu poistnej udalosti
zo 04.07.2017. Okrem toho článok IX bodu 8 VPP MP 106 je neplatným pre jeho rozpor s § 799
Občianskeho zákonníka, ktorý má povahu kogentnej normy a obsahuje záväzné východiská pre
posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia
konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného. Chráni poisťovateľa, ale súčasne aj

poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé
a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci
podstatnéhovplyvudávamožnosťposudzovaťrozsahmierytohtovplyvunavznikpoistnejudalosti,resp.
jejnásledkov.Zpovahytohtoustanoveniavyplýva,žeakvedoméporušeniepovinnostinemalopodstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného plnenia je vylúčené (rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 152/2009). Z dôvodu neplatnosti článku IX bodu 8 VPP MP 106
pre rozpor so zákonom, nie je možné toto ustanovenie aplikovať a odôvodňovať nepriznanie poistného
plnenia.

48. Skutočnosť, že predložené dôkazy a doklady zo strany žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu,

žalovaná vyhodnotila ako nepreukazujúce „tvrdený“ priebeh škodovej udalosti, nemožno vyhodnotiť
ako skutočnosť napĺňajúcu podmienky, že poistený/poistník si nesplnil povinnosť predložiť (poskytnúť)
poisťovni dôkaz o vzniku poistnej udalosti a o rozsahu a príčine jej následkov.

49. V danom spore síce vznikli rozpory medzi stranami sporu pokiaľ ide o priebeh nehodového deja,

avšak tieto rozpory neoprávňujú žalovanú neposkytnúť poistné plnenie. Vodič motorového vozidla A.
O. označený v dotazníku pre účastníka škodovej udalosti, ktorý obsahuje v jeho závere podpis, na
pojednávaní vyhlásil, že dotazník nevypĺňal, ale tak urobil jeho kolega, pričom informácie mal od neho.
V dotazníku sú nákresy, kde vozidlá sú znázornené pri odbočke. Popis udalosti je, že kamión vyzeral,
že už odbáča do areálu, pričom náhle zmenil smer a rozhodol sa pokračovať rovno. Ďalej je uvedené,

že kamión okrem zmeny smeru zabrzdil. Znalec L.. G. sa v posudku zaoberal iba energetickou
korešpondenciou nehodového deja, avšak neskúmal geometrickú korešpondenciu nehodového deja so
zdokumentovaným poškodením vozidla. Vodič motorového vozidla - svedok na pojednávaní konanom
05.06.2019 poukázal na jeho manéver so snahou kamión predbehnúť, ktorý ale kvôli oproti idúcemu
vozidlu, potrebe zaradiť sa späť do svojho pruhu a nedobrzdeniu skončil nárazom do zadnej časti

kamióna. Po náraze išiel chvíľu za kamiónom a následne vozidlo prestalo reagovať. Odpájal baterku,
pretože dymila. Znalec X/XXXX Y. vo svojom posudku č. 3/2020 dospel k jednoznačnému záveru, že
konečná poloha poškodeného vozidla zadokumentovaná políciou je technicky vylúčená. Inými slovami,
znalec L.. Y. dospel k záveru, že poškodené motorové vozidlo po náraze prešlo do zastavenia 8 až
9 metrov a zastavilo sa v priestore ľavej časti pravého jazdného pruhu vozovky. Vylúčil, že vozidlo

zastalo pri pravom okraji vozovky. Znalec L.. Y. k tomu uviedol, že sa tak stalo konaním vodiča, pretože
mu to povedal vodič motorového vozidla. Úlomky a EČV podľa znalca odpadne hocikedy. Poškodenie
súčiastky podľa znalca určuje v akej polohe sa motorové vozidlo nachádzalo v čase nárazu. Dospel k
záveru, že k dopravnej nehode došlo.

50. Odvolací súd uviedol, že okolnosť, že vozidlo odstavené pri príchode polície o 100 až 200 metrov
od miesta nehody nemôže odôvodňovať tvrdenie znalca L., že išlo o „naaranžovanú situáciu“ a rovnako
nemôže vyvrátiť závery o prípadnom zodpovedajúcom rozsahu poškodenia motorového vozidla v
dôsledku uvádzanej škodovej udalosti. V prípade umelo zosnovanej situácie by sa jednalo o výluku zpoistenia (prípadne aj o trestný čin poistného podvodu), na ktorú, ako už bolo vyššie uvedené, žalovaná
pri prešetrení poistnej udalosti nepoukázala a z vykonaného dokazovania ju nemožno vyvodiť. Okrem
toho je zákonnou povinnosťou vodiča vozidla v súlade s § 66 ods. 2 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z.

o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo znení účinnom v čase nehody, aby
ako účastník dopravnej nehody vykonal opatrenia, aby sa neohrozila bezpečnosť cestnej premávky
na mieste nehody. Táto povinnosť zahŕňa aj zabezpečenie viditeľnosti vozidla, čo môže zahŕňať jeho
premiestnenie na miesto, kde nebude predstavovať nebezpečenstvo pre ostatných účastníkov cestnej
premávky. Zo strany vodiča mohlo dôjsť k dobrzdeniu a zastaveniu poškodeného vozidla. Nemôže byť

tak na škodu žalobkyne, ak vodič motorového vozidla po kolízii „šiel chvíľu za kamiónom“, čo malo
za následok umiestnenie motorového vozidla mimo miesta nehody, čo zodpovedá aj záveru znalca
XX.. Y., že konečná poloha poškodeného motorového vozidla zdokumentovaná políciou bola technicky
vylúčená.

51. V danom spore došlo k rozporom týkajúcim sa presného popisu nehodového deja. Táto okolnosť,

ale neodôvodňuje nepriznanie poistného plnenia zo strany žalovanej. Súd znova opakuje, že ak
je poškodenie vozidla spôsobené udalosťou kvalifikovanou ako „náhodná udalosť“ a nepatrí do
vymedzených výluk z poistenia, poisťovňa nemá dôvod spochybňovať samotný vznik škody v súvislosti
s nehodovým dejom. Pokiaľ žalovaná na pojednávaní konanom 09.04.2025 uvádzala, že škodová
udalosť ako bola popísaná sa nestala, tak opätovne len spochybňovala nehodový dej, čo podľa názoru

odvolacieho súdu, ktorým je konajúci súd viazaný, nie je dôvodom pre nepriznanie poistného plnenia,
ale zakladá len možnosť žalovanej za splnenia zákonných podmienok znížiť poistné plnenie.

52. Možno preto uzavrieť, že v danom spore nastala náhodná škodová udalosť (nemožno z ničoho
vyvodiťnafingovaniepoistnejudalosti),ktoráspadádopoistnéhokrytiaanejdeaniovýlukuzpoistenia.V

spore tak nebola zo strany žalovanej preukázaná dôvodnosť nepriznania poistného plnenia. Podľa súdu
preto žalovaná nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod nepriznania poistného plnenia, t. j. nedôvodne
odmietla poskytnúť požadované poistné plnenie. Naproti tomu žalobkyňa riadne zdokladovala, že došlo
k poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo opravené, ako aj výšku škody predloženou faktúrou
autoservisu č. 2017_02012 z 02.02.2017. Splnila si preto svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvného

vzťahuuzavretéhosožalovanou,keďpovznikuškodovejudalostisiuplatnilapoistnéplnenieapredložila
doklady v súvislosti s opravou motorového vozidla. Žalobkyňa má preto nárok na poistné plnenie a súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie poistného plnenia v sume 10.784,02 eura žalobkyni; fakturovaná suma
13.621,92 eura s DPH, čo je 11.351,60 eura bez DPH - žalobkyňou odpočítaná 5 % spoluúčasť (567,58
eura) = 10.784,02 eura. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania,

zaviazal súd zároveň žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený vo výške
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho
polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov ročne (v súlade s bodom 25. tohto rozsudku)
zo sumy 10.784,02 eura. Úrok z omeškania súd priznal od požadovaného 06.12.2017, teda po uplynutí
15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v súlade s bodom 18. tohto rozsudku (podľa oznámenia

o poistnom plnení bolo šetrenie ukončené 04.07.2017). Súd zároveň vychádzal zo základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania
zvýšenej o osem percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Súd sa nestotožňuje so žalovanou, že žalobkyňa
požadovala úroky z omeškania podľa § 1 ods. 2 nariadenia, pretože toto z ničoho nevyplýva; žalobkyňa

si uplatnila úrok z omeškania vo výške 8 % ročne a nie 9 % ročne a navyše v čase (žaloba bola podaná v
roku 2017), kedy základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka bola 0 %.

53. Súd teda priznal žalobkyni aj úrok z omeškania v súlade s § 1 ods. 1 nariadenia (bod 25. tohto

rozsudku) nasledovne: úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 06.12.2017
do 31.12.2022, úrok z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2023
do 30.06.2023, úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.07.2023 do
31.12.2023, úrok z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2024 do
30.06.2024, úrok z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.07.2024 do

31.12.2024 a úrok z omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2025 do
zaplatenia.54.Žalovanámusíznášaťnásledkynesprávnehoposúdeniasvojejpovinnosti,vrátanepovinnostiznášať
stav, kedy sa v prípade nepriznania žiadneho plnenia dostane do omeškania. Uvedené má základ v
§ 797 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva nepochybne povinnosť žalovanej plniť v stanovenej

lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaná
dostala do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má žalobkyňa právo požadovať od žalovanej popri plnení úroky z omeškania. Ak teda žalovaná
oznámila, že plniť nebude, nezbavuje ju to povinnosti - v prípade úspechu protistrany v súdnom
konaní, zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v

zákonnej lehote, t. j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnila. Nedôvodné
nepriznanie poistného plnenia resp. jeho zníženie nemôže poisťovateľovi poskytovať výhodu v podobe,
žeby sa takýmto konaním nedostal do omeškania, pretože by mohlo dôjsť k strate motivácie riadne
si plniť záväzkový vzťah a spoliehať sa na odloženie splatnosti záväzku až k dátumu právoplatného
rozhodnutia súdu. Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity
nato,abydokázalipreukázanýnárokriadneavčasprešetriťaposkytnúťodbornéstanovisko.Jerovnako

dôležité zdôrazniť, že poistení budú mať voči poisťovateľom v drvivej väčšine prípadov postavenie
de facto slabšej strany. Je preto nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poisteného na úroky z
omeškania v prípade nesprávneho posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade
by bol nastolený taký stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej
povinnosti mohol vyhnúť prostredníctvom vágnej odpovede poistenému bez hrozby sankcionovateľnosti

tohto konania. Nemožno potom hovoriť o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z
omeškania, pokiaľ pre úplné vylúčenie ich hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia
plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poisteného. Akceptáciou tohto stavu
by poisťovatelia nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane
a mohli by sa pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch.

Takýto status narúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom
štáte za žiadnych okolností akceptovaný. Súd nevykonáva šetrenie škodovej udalosti. Jediný subjekt,
ktorému Občiansky zákonník zveruje oprávnenie šetriť poistnú udalosť je poisťovňa. Súd v žiadnom
prípade nevykonáva šetrenie poistnej udalosti a tým pádom jeho rozhodnutie ani nemôže predstavovať
skončenie šetrenia, keďže súd nie je orgánom nahradzujúcim povinnosť poisťovne šetriť. Práve preto

majú úroky z omeškania význam a súd ich musí priznať, keďže poisťovňa porušila svoju povinnosť
riadne prešetriť škodovú udalosť. Súd v konečnom dôsledku len preveruje správnosť postupu poisťovne.
Opačný výklad by opomínal dopady, ktoré takýto výklad môže mať. Tu súd poukazuje na rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 309/2020, ktorých závery (hoci ide o
povinné zmluvné poistenie) platia aj pre tento prípad. Každá poisťovňa by mohla logicky bez sankcie

oddialiť riešenie nepriznaného poistného plnenia ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie
umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre poisťovňu“. S tým úzko súvisí aj
potreba zamyslieť (a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý
prijíma dovolací súd, či ústavný súd. Pokiaľ by skutočne poistiteľ prakticky nemal poskytnúť aj úroky
z omeškania skôr ako právoplatne rozhodne súd, potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť

sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá).
Takýto výklad sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy a konajúci súd ho
kategoricky odmieta.

55. Pokiaľ ide o žalovanou vznesenú námietku premlčania k úrokom z omeškania, na ktoré sa vťahuje

kvantitatívna zmena žaloby (bod 1. tohto rozsudku) - žalobkyňa žiadala vyšší úrok z omeškania než v
žalobe, pričom tento vyšší úrok žiadala priznať od 01.01.2023, tak je námietka premlčania vznesená
žalovanou nedôvodná. Záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou, z ktorého vznikol žalobkyni
nárok na zaplatenie úroku z omeškania, je obchodným záväzkovým vzťahom, čo znamená, že pre
posúdenie výšky úroku z omeškania, ako aj pre posúdenie námietky premlčania, je potrebné na

rozhodovaný spor aplikovať ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka o obchodných záväzkových
vzťahoch. V rozsudku z 29.03.2010 sp. zn. 4Obdo/25/2009 najvyšší súd dospel k záveru, že úroky
z omeškania so splatením peňažného záväzku sú náhradou škody za stratu možnosti disponovať s
dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká za každý deň omeškania. Úroky za každý deň sú
samostatným právom, ktoré sa samostatne premlčujú. Z ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka

vyplýva, že ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. V rozsudku
z 18.08.2011 sp. zn. 2Obdo/36/2010 najvyšší súd uviedol, že právo na úrok z omeškania je právom,
ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom nemusí byť uplatnené za celé obdobie omeškania.
Uvedenému výkladu svedčí aj znenie ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktoréhopri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo
uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Uplynutím už len jediného dňa v rozsahu
jeho 24 hodín sa dlžník môže dostať do omeškania nezaplatením istiny a už za tento deň môže veriteľ

uplatniť svoje právo na úrok z omeškania, ako aj za každý nasledujúci deň omeškania bez toho, aby
bolo potrebné súčasne uplatniť aj nárok na zaplatenie istiny ako hlavného záväzku. Úrok z omeškania
vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť záväzok, t. j. z povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník
svoj záväzok nesplní, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatností, dlžník porušil povinnosť
nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká právo na úrok z omeškania za tento deň. Zároveň k rovnakému dňu

porušenia povinnosti začína plynúť premlčacia doba k takto vzniknutému právu z porušenia povinnosti
k úroku z omeškania. Porušením svojej povinnosti splniť záväzok, resp. povinnosť nebyť v omeškaní,
dlžník vytvára pre seba každý deň novú možnosť porušiť povinnosť splniť záväzok i nasledujúci deň.
Trvanie omeškania je preto potrebné chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti
dlžníka splniť záväzok. Úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe
(citované ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka), z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť

v uzavretom časovom intervale, ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby spätne (ostatné
neskoršie sú premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej štvorročnej premlčacej doby k jednotlivým
denným úrokom z omeškania) a dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania
voči istine. Tento interval je však vždy maximálne 4 roky bez jedného dňa a každým uplynutým dňom sa o
deň zmenšuje. Rovnako tak v rozsudku z 31.07.2012 sp. zn. 2Obdo/23/2012 najvyšší súd skonštatoval,

že správny je preto právny názor, že každým dňom omeškania vzniká nárok na úroky z omeškania, a
teda i premlčacia doba začína a plynie v dĺžke podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka vždy
od každého omeškaného dňa samostatne.

56. Súd rozhodujúci o žalobe žalobkyne sa v celom rozsahu stotožňuje s uvedenými právnymi závermi

a zvýrazňuje, že právo veriteľa na úrok z omeškania z povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu
je samostatným právom, ktoré vzniká samostatne za každý jeden deň omeškania dlžníka s plnením
istiny, a aj pre premlčanie úroku z omeškania platí, že sa premlčuje samostatne vo vzťahu ku každej
jednotlivej dennej splátke úroku z omeškania. Súd teda konštatuje, že nepremlčaný nárok na zaplatenie
úroku z omeškania je maximálne 4 roky bez jedného dňa, t. j. v danom spore sú úroky z omeškania

požadované žalobkyňou vo vyššej sadzbe než žiadala v žalobe od 01.01.2023. Keďže zmena žaloby
bola súdu doručená 10.03.2025, tak tento nárok celkom zjavne premlčaný nie je.

57. Súd teda uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 10.784,02 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 06.12.2017 do 31.12.2022, s úrokom z

omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2023 do 30.06.2023, s úrokom
z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.07.2023 do 31.12.2023, s úrokom z
omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2024 do 30.06.2024, s úrokom z
omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.07.2024 do 31.12.2024 a s úrokom z
omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2025 do zaplatenia, a to do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

58. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol súd v súlade s § 262
ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa mala
v spore v konečnom dôsledku plný úspech, pretože súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd preto

priznal žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania voči žalovanej
v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom

súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.