Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 29Pc/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824206275
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3824206275.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

29Pc/35/2024

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci navrhovateľa – oprávneného A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL PRO s.r.o., so
sídlom Trnava, Novomestská 5, IČO: 55 478 387 proti povinnému E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
XX, v konaní zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Partizánske,
Jesenského 231/5, IČO: 47 239 948, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

29Pc/35/2024
I. Povinný E. B., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 160 € mesačne,

vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľa, s účinnosťou od 22.11.2024.

II. Výživné, ktorého zročnosť nastala za obdobie od 22.11.2024 do 31.03.2025 vo výške 197,76 €
má povinný povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 15 €
mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od doručenia tohto rozsudku s tým, že v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného
výživného.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

29Pc/35/2024
(1) Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha určenia vyživovacej povinnosti od povinného – jeho otca
sumou 250 € mesačne, ktoré žiada platiť vždy do 15. dňa mesiaca vopred.
(2) Návrh odôvodnil v zásade tým, že s povinným – jeho otcom nežije v spoločnej domácnosti. Od kedy

dosiahol plnoletosť mu otec na výživné neprispieva. Býva spolu s matkou, ktorá mu na výživu prispieva
dobrovoľne. Je v maturitnom ročníku na Strednej odbornej škole agrotechnickej v Topoľčanoch. Povinný
pracuje ako vodič kamiónu s čistým mesačným príjmom približne 2 000 €. Má tri ďalšie vyživovacie
povinnosti k maloletým deťom. Pravidelné mesačné výdavky navrhovateľa sú za stravu 150 €, cestovné
40 €, mobil 20 €, oblečenie 50 €, hygiena 15 €, lieky 15 €, škola 20 €, spolu 310 €. Ako dôkazy označil
v návrhu na začatie konania svoj rodný list a potvrdenie o návšteve školy.
(3) Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 17.02.2025. Predvolal naň navrhovateľa, právneho

zástupcu navrhovateľa a povinného. Povinnému doručil návrh na začatie konania, poučil ho o jeho
procesných právach a povinnostiach a umožnil mu vyjadriť sa k návrhu.
(4) Povinný sa k návrhu vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že navrhol
priznať navrhovateľovi výživné vo výške 140 € mesačne splatné do 15. dňa mesiaca k rukámnavrhovateľa s účinnosťou od podania návrhu. Vo vyjadrení poukázal na to, že na tunajšom súde sa
vedie konanie o rozvod manželstva povinného a matky navrhovateľa. Potvrdil, že je otcom ďalších troch
detí, ktoré sú maloleté a v októbri 2023 opustil spoločnú domácnosť. Aktuálne žije u svojej sestry. Od

opustenia spoločnej domácnosti prispieval matke detí sumou 600 € mesačne na výživu všetkých štyroch
detí. Od apríla 2024 prispieva sumou 450 € na výživu všetkých štyroch detí. Ďalšia suma, ktorou prispel,
bol jednorazový daňový bonus vo výške 6 719 €, ktorý mu bol poskytnutý a následne ho previedol
29.04.2024 na účet matky navrhovateľa v plnej výške. Aktuálne daňový bonus a prídavky na deti poberá
matka. Otec zrušil poistky na všetky deti a plnenie z nich vo výške 2 740,01 € poukázal na účet matky.

Za rok 2024 na jej účet previedol celkom sumu 15 309,01 €. Pracuje ako vodič kamiónu s priemerným
mesačným platom 770,97 € + diéty, ktorých výška je rôzna. Svoje výdavky špecifikoval ako výdavky
na telefón 25 €, poistenie 51 €, pohonné hmoty 80 €, bývanie 65 €, strava 150 €, drogéria 15 € a lieky
15 €. Poukázal na príjmy navrhovateľa z brigád a možnosť naďalej si brigádne privyrábať. Poukázal na
príjem matky, ktorý je 780 € mesačne plus prídavky na 4 deti a daňový bonus na 4 deti. Ako primerané
považuje výživné vo výške 140 € mesačne.

(5) Ako dôkazy vo vyjadrení označil výpisy z účtu za obdobie od 01.06.2024 do 31.12.2024, platobné
príkazy od novembra 2023 do mája 2024, platobné príkazy z augusta 2024 a potvrdenie o príjme zo
dňa 13.12.2024.
(6) Súd vyjadrenie doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa.
(7) Na pojednávaní dňa 17.02.2025 súd vec prejednal podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý
sa naň napriek riadne doručenému predvolaniu neustanovil a ktorý nežiadal o odročenie pojednávania
z dôležitých dôvodov. Tým boli splnené podmienky v citovanom zákonnom ustanovení na prejednanie
veci v jeho neprítomnosti.
(8) Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vypočul povinného. Následne

pojednávanie odročil z dôvodu potreby doplnenia dokazovania na 31.03.2025.
(9) V písomnom podaní doručenom súdu dňa 25.02.2025 navrhol povinný doplniť dokazovanie
o vyjadrenie školy navrhovateľa, či mu nie je vyplácané štipendium. Poukázal aj na to, že matka
navrhovateľa poberá príspevok na stravu a príspevok na cestu do zamestnania.
(10) Na pojednávaní dňa 31.03.2025, ktoré sa takisto vykonalo bez prítomnosti navrhovateľa

s poukazom na § 180 CSP súd doplnil dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi a vypočul svedkyňu B.
B. – matku navrhovateľa. Na to umožnil účastníkom a ich zástupcom urobiť záverečné vyjadrenia a vo
veci rozhodol.
(11) Z dôkazov vykonaných na pojednávaniach súd pre potreby rozhodnutia vo veci zistil nasledujúci
skutkový stav:

(12) Z rodného listu na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 6 vyplýva, že navrhovateľ je synom povinného
a B. B..
(13) Z lustrácií na č.l. 14 súd zistil, že navrhovateľ je slobodný, má trvalý pobyt rovnaký ako jeho rodičia.
Povinný – otec navrhovateľa má štyri deti vrátane navrhovateľa, z toho tri maloleté. Je ženatý. Matka
navrhovateľa má rovnaké deti, je vydatá. Rodičia navrhovateľa sú v čase rozhodovania súdu manželia.

V Sociálnej poisťovni je povinný evidovaný ako zamestnanec zamestnávateľa AUTODOPRAVA
Zlatňanský Slovakia s.r.o. so sídlom v Lovciach, nie je evidovaný ako poberateľ žiadnej dávky vyplácanej
Sociálnou poisťovňou. Matka navrhovateľa je evidovaná ako zamestnanec zamestnávateľa TRIPOS
s.r.o. so sídlom v Klátovej Novej Vsi, ani ona nie je evidovaná ako poberateľ žiadnej dávky vyplácanej
Sociálnou poisťovňou. Navrhovateľ bol evidovaný od 17.07.2023 do 15.12.2023 ako zamestnanec

Urbárskej spoločnosti obce C. D., pozemkového spoločenstva a od 01.07.2024 do 19.09.2024 ako
zamestnanec zamestnávateľa Kaufland Slovenská republika v.o.s. Bratislava. Nie je evidovaný ako
poberateľ žiadnej dávky vyplácanej Sociálnou poisťovňou.
(14) Z potvrdenia o príjme povinného na č.l. 24 vyplýva, že povinný mal u svojho zamestnávateľa za 12
mesiacov priemernú čistú mzdu vo výške 770,97 €. V potvrdení nie sú uvedené náhrady – tzv. diéty.

(15) Z potvrdenia o príjme navrhovateľa na č.l. 27 vyplýva, že v júli 2024 mal u zamestnávateľa Kaufland
Slovenská republika v.o.s. príjem vo výške 488,52 € netto a v auguste 2024 vo výške 429,20 € netto.
(16) Podľa výpisov z účtu na č.l. 34 až 40 povinný platil na účet „B. B.“ s označením „alimenty deti“
sumu 450 € mesačne.
(17) Z prehľadu obratov na č.l. 41 až 53 vyplýva, že od novembra 2023 do marca 2024 povinný

platil po 600 € mesačne, pričom všetky platby okrem poslednej sú označené „výživné na deti“. Dňa
11.04.2024 zaplatil s rovnakým označením sumu 450 €. Dňa 29.04.2024 zaplatil sumu 6 719,99 €, dňa
10.05.2024 sumu 450 € označenú ako „výživné na deti“. Dňa 23.08.2024 bola na účet vložená suma od
KOOPERATIVA poisťovňa a.s. vo výške 714,63 €, dňa 22.08.2024 od rovnakého platiteľa suma 760,04€, dňa 22.08.2024 ďalšia suma 760,04 € a v rovnaký deň aj suma 505,30 €. Dňa 09.08.2024 zaplatil
povinný sumu 75 € označenú ako „B. tenisky“.
(18) Z potvrdenia o návšteve školy na č.l. 60 súd zistil, že navrhovateľ navštevuje v tomto školskom roku

Strednú odbornú školu agrotechnickú v Topoľčanoch , a to v dennej forme riadneho štúdia.
(19) Podľa potvrdenia o výške cestovných náhrad na č.l. 64 mal povinný u svojho zamestnávateľa za
obdobie jedného roka priemerné cestovné náhrady vo výške 463,96 € mesačne.
(20) Z odpovede Strednej odbornej školy agrotechnickej Topoľčany na č.l. 74 vyplýva, že navrhovateľovi
ani za neho inej osobe nebolo vyplácané štipendium.

(21) Z potvrdenia zamestnávateľa matky navrhovateľa na č.l. 78 vyplýva, že jej príjem za ostatné tri
mesiace bol vo výške 1 074,97 € v priemere v čistom. Súčasťou jej príjmu je daňový bonus aktuálne po
250 € mesačne. Na stravné jej bolo vyplácané za ostatné tri mesiace v priemere po 64,26 € mesačne.
(22) Povinný na pojednávaní k veci uviedol, že vždy platil aj platiť bude. Platby boli skrátené z dôvodu,
že dostali celý daňový bonus plus poistky. Nikdy nebol záujem neplatiť. Po celý čas platil výživné v jednej
sume na účet matky navrhovateľa. Snaží sa im pomôcť, keď ide okolo, tak kúpi. Doniesol im drevo, aj ho

zaplatil. Koľko sa mu dá, toľko im pomôže. V súčasnosti býva u sestry v jednej dedine ako navrhovateľ.
Okrem základného zmluvného platu má diéty 200 € až 300 €, okrem toho iný príjem nemá. Keď niečo
potrebuje, tak mu pomôže sestra, lebo ona je bezdetná. Okrem výdavkov uvedených vo vyjadrení iné
pravidelné výdavky nemá. Výživné teraz platí súhrnne 450 € mesačne. Nie je dohodnutý so svojou
manželkou. Má prehľad o výdavkoch navrhovateľa, myslí si, že telefón má na paušál, ktorý nemusí

mať na paušál. Do školy chodí autobusom. On s navrhovateľom nekomunikuje, ani s jeho matkou.
Z nehnuteľností vlastní spoločný dom s manželkou v BSM, iné nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok
väčšej hodnoty nevlastní. Vlastní motorové vozidlo značky Seat Alhambra, r.v. 2002. Má 4 vyživovacie
povinnosti. Nefajčí. On sa rozhodol dať celý daňový bonus manželke, lebo mu povedali, že viac zarába.
V súčasnosti už daňový bonus nepoberá, poberá ho manželka. Čo sa týka poistiek, boli to 4 poistky.

Poistné platili spolu, výplata peňazí išla priamo na účet matky navrhovateľa. Platil aj platiť bude. Keď
prídu deti ku nemu, tam všetko dostanú. Jeho úmyslom, keď platil výživné po 450 € mesačne, bolo
platiť na každé z detí rovným dielom. Na účet navrhovateľa neprispieval, ani nevedel že má účet. Nie je
pravda, že mal zarábať 2 000 € v čistom. Od apríla 2024 platil menej, lebo dostali daňový bonus. Mzdu
nemá v hotovosti, len diéty. Zamestnávateľovi podpisuje doklady o týchto platbách. Keď zaplatil daňový

bonus, bolo jeho úmyslom zaplatiť každému z detí rovným dielom.
(23) Z výpovede svedkyne B. B. – matky navrhovateľa vyplýva, že daňový bonus minula na kúpu auta,
na stužkovú. Keď pýta navrhovateľ peniaze, tak mu dá. Navrhovateľ stále navštevuje školu, nezarába,
prostriedky na živobytie mu dáva ona. Povinný jej stále platí 450 € mesačne na tri deti, spolu majú
štyri deti. Ona usudzuje z toho, že 600 € prestal otec platiť, keď navrhovateľ dovŕšil 18 rokov. Manžel

jej nepovedal, na koho platí. Povinný stále platí po 450 € mesačne, od začatia tohto konania na účet.
Peniaze rozkladá tak, aby zaopatrila všetky deti, nerobí rozdiely medzi nimi. Okrem zamestnania iný
zdroj príjmu nemá. V domácnosti býva so štyrmi deťmi, sem-tam na víkend príde priateľka navrhovateľa,
ktorá sa nepodieľa prispievaním na hospodárení domácnosti. Chodia na striedačku, týždeň u nich,
týždeň u nej, býva to cez víkend piatok, sobota a nedeľa. Asi najviac peňazí minie na stravu, potom

drogéria, oblečenie, zubári, lekári. V obchode minie 60 € každý druhý deň, okolo 200 € týždenne
na stravu. Ostatné výdavky nie sú pravidelné, nemá ich zrátané. Navrhovateľovi platí 10 € mesačne
na sporiaci účet, potom cestovné, keď ide von s kamarátmi, dáva mu vreckové, platí mu mobil 22 €
mesačne. Oblečenie kupuje tak dvakrát za mesiac. Nákup oblečenia vyjde asi 40 € mesačne. Pravidelné
výdavky na lieky navrhovateľ nemá. Do školy platila 20 € mesačne na stužkovú, ale tú už mal v novembri,

tak tú už neplatí. Sumy z poistiek všetkých štyroch detí si odložila. Bude mať výdavky na vodičský
preukaz pre druhého syna. Sumu 6 719,99 € (daňový bonus) použila na kúpu auta Škoda Octavia, r.v.
2012. Autom vozí deti do školy a k lekárom. Okrem spoločného domu inú nehnuteľnosť nevlastní. Iný
hnuteľný majetok väčšej hodnoty okrem auta nevlastní. Nefajčí. Navrhovateľovi dá všetko, čo potrebuje.
Navrhovateľ sa s otcom nestretáva, on (otec) si to nepraje. Nemá žiadne vedomosti o príjmoch,

výdavkoch a majetku povinného. Na spoločný dom manžel odkedy odišiel neprispieva. Otec nad rámec
zaplatenej sumy občas prispeje keksíkmi mladším deťom a oblečenie kupuje, ale navrhovateľovi nie,
kúpi len nejaké mäso. Inú starostlivosť a pomoc okrem peňažného plnenia navrhovateľovi neposkytuje.
Myslí si, že povinný znížil platby, lebo s navrhovateľom dobre nevychádzajú. Ona nevie oddeliť, koľko
peňazí minula na navrhovateľa, míňa na všetky deti. Navrhovateľ je narodený 09.01. a ona dostala

daňový bonus (od povinného) a apríli alebo máji. Nevie presne, od kedy platí povinný po 450 €, myslí
si, že je to kvôli tomu, že mal navrhovateľ 18 rokov, aby si zarábal na seba. V júli a auguste bola
práceneschopná, dostávala nemocenské dávky.
(24) Súd v konaní aplikoval nasledujúce právne predpisy:(25) Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“)
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

(26) Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(27) Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

(28) Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(29) Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
(30) Podľa § 75 ods. 1, ods. 2 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
(31) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.
(32) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(33) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ je synom povinného. Naďalej študuje v dennej

forme stredoškolského štúdia, pričom ide o riadne štúdium. Preto nemá schopnosť sám sa živiť. Keďže
túto schopnosť nemá, majú k nemu vyživovaciu povinnosť jeho rodičia.
(34) Na výživu navrhovateľa majú povinnosť prispievať obaja rodičia podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Povinný sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti s navrhovateľom. Navrhovateľ
žije ďalej v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá sa o domácnosť i o neho riadne stará. Preto

pri určení vyživovacej povinnosti treba vychádzať z toho, že povinný má povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľa finančne a matka sa na plnení svojej vyživovacej povinnosti k nemu podieľa najmä svojou
osobnou starostlivosťou.
(35) Výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Navrhovateľ má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Keďže je navrhovateľ plnoletý, je možné priznať výživné za obdobie

najskôr od začatia konania (22.11.2024). Výživné je splatné k rukám (na účet) navrhovateľa, pričom sa
platí v opakujúcich sa sumách splatných vždy na mesiac dopredu.
(36) Výživné má spotrebný charakter. To znamená, že určené výživné nemá presiahnuť odôvodnené
potreby oprávneného.
(37) Vychádzajúc z týchto východísk dospel súd k záveru, že je spravodlivé určiť výživné na

navrhovateľa, ktoré bude povinný ako jeho otec mať povinnosť platiť, na 160 € mesačne.
(38) Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z toho, že navrhovateľom tvrdené
odôvodnené potreby sú vo výške 310 € mesačne. Matka navrhovateľa uviedla, že na oblečenie
dáva navrhovateľovi priemerne 40 € mesačne, čím klesajú odôvodnené potreby na 300 € mesačne.
Navrhovateľ podľa nej nemá pravidelné výdavky na lieky, čím výdavky klesnú na 285 € mesačne.

Potreby navrhovateľa v takejto výške sa javia súdu ako odôvodnené – pozostávajú z nákladov na stravu,
cestovné, mobil, oblečenie a hygienu a výdavky v súvislosti s návštevou školy.
(39) Výživné má zodpovedať nielen odôvodneným potrebám oprávneného, ale aj možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom povinného. V tomto prípade možnosti, schopnosti a majetkové
pomery povinnému neumožňujú platiť výživné zodpovedajúce celým odôvodneným potrebám

navrhovateľa.
(40) Súd zistil, že povinný má vyživovaciu povinnosť k štyrom deťom. Túto si plní v súčasnosti po 450
€ mesačne na všetky deti. Matka navrhovateľa sa síce domnieva, že výživné je rozpočítané otcom len
na tri deti, avšak zo žiadneho dôkazu taká skutočnosť nevyplýva. Zníženie výživného otcom z pôvodne
platených 600 € mesačne časovo nesúvisí s nadobudnutím právoplatnosti navrhovateľom, došlo k nemu

v čase, keď už bol navrhovateľ plnoletý, nie bezprostredne po nadobudnutí plnoletosti. Otec uviedol, že
jeho úmyslom bolo platiť výživné v súhrnnej výške 450 € mesačne na všetky štyri deti a matka uviedla,
že túto sumu používa rovnomerne v prospech všetkých štyroch detí. Na jedno dieťa by tak pripadala
suma 112,50 €. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že je nepochybne v možnostiach otca platiťvýživné na navrhovateľa najmenej v sume 112,50 € mesačne. Súd však dospel k záveru, že je dôvodné,
aby určené výživné bolo vyššie ako táto suma.
(41) Povinný – otec navrhovateľa vlastní len spoločnú nehnuteľnosť s matkou navrhovateľa, vlastní

staršie motorové vozidlo, jeho súčasné majetkové pomery nemožno hodnotiť ako nadštandardné.
Možno uzavrieť, že sú porovnateľné s pomermi matky navrhovateľa.
(42) Jeho príjmy, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal, sú vo výške 770,97 € (priemerná čistá
mzda) + 463,96 € (priemerné cestovné náhrady). Súd do príjmov započítal aj cestovné náhrady v ich
priemernej výške, pretože aj tieto sú súčasťou príjmov otca a aj prostredníctvom nich si zlepšuje svoju

životnú úroveň. Spolu ide o sumu 1 234,93 €. Z tejto sumy súd vychádzal pri určení výšky výživného
na navrhovateľa.
(43) Ak by sa súd opieral o Metodiku na určenie výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, bolo by výživné v rozsahu 13% z čistých príjmov povinného. Pri základe 1 234,93
€ je to suma približne 160 €.
(44) Súd dospel k záveru, že takto určené výživné je možné v tomto prípade považovať za spravodlivé.

Povinný síce navrhol priznať výživné sumou 140 € mesačne, to súd ale považuje za nedostatočné
vzhľadom k jeho príjmom. Súd prihliadal pri určení výživného aj na to, že povinný sa inak ako finančne na
starostlivosti o navrhovateľa v súčasnosti nepodieľa. Výživné v rozsahu len približne 11% z jeho čistých
príjmov(hocimáštyrivyživovaciepovinnosti)bynebolomožnépovažovaťzaspravodlivé.Povinnýnemá
žiadne mimoriadne výdavky, býva podľa svojho vyjadrenia u sestry, je zamestnaný, bez zdravotných

obmedzení. Na výživné (s prihliadnutím aj k vyživovacej povinnosti k ďalším trom deťom) síce minie
podstatnú časť svojich príjmov, avšak výživné má vždy prednosť pred ostatnými jeho výdavkami.
(45) Súd skúmal aj pomery matky navrhovateľa. Tá je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom
1074,97€vrátanedaňovéhobonusuapoberáprídavkynadeti240€mesačne.Zaobdobie,zaktorésúd
skúmal jej príjem (č.l. 78) mala vyplatené náhrady stravného v priemere 64,26 € mesačne. Príjem matky

je teda v priemere približne 1 379,23 €. Je však potrebné dodať, že prídavky na deti sú určené primárne
na uspokojovanie potrieb detí, nie potrieb matky a na navrhovateľa pripadajú vo výške 60 € mesačne.
Matka svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi plní svojou starostlivosťou o domácnosť. Jej životná
úroveň neprevyšuje životnú úroveň otca – povinného. Preto má povinnosť prispievať na odôvodnené
potreby navrhovateľa v tomto prípade v absolútne prevažnej miere otec – povinný.

(46) Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Nebolo zistené, že by bolo
v možnostiach otca platiť navrhovateľovi výživné vo vyššej výške ako súdom určených 160 € mesačne.
Je potrebné prihliadať na to, že má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, ktoré musí plniť rovnako, ako
musí plniť vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi. Určenie výživného na jedno dieťa nemôže byť na
úkor plnenia vyživovacích povinností k ďalším deťom, ak to nie je výslovne odôvodnené osobitnými

dôvodmi na strane tohto dieťaťa. Ak by súd určil výživné vo vyššej výške, mohlo by to ohroziť riadne
plnenie vyživovacej povinnosti k ďalším deťom povinného. Ak má navrhovateľ aj ďalšie odôvodnené
potreby, bude sa musieť na ich úhrade podieľať čiastočne aj jeho matka (ktorá má tiež vyživovaciu
povinnosť k nemu, hoci plnenú najmä osobnou starostlivosťou o domácnosť), alebo bude musieť na
ich uspokojovanie nájsť iné zdroje, prípadne ich obmedziť. Je potrebné uviesť, že nebolo preukázané

vykonaným dokazovaním, že by mal otec príjem vo výške uvedenej v návrhu na začatie konania. Jeho
skutočný preukázaný príjem je výrazne nižší, preto aj výživné bolo určené v nižšej ako navrhovanej
výške.
(47) Vyživovaciu povinnosť súd určil s účinnosťou od začatia tohto konania (22.11.2024). Už v tom čase
boli splnené všetky predpoklady, z ktorých súd vychádzal – pomery účastníkov už vtedy boli v zásade

rovnaké, ako bolo zistené vykonaným dokazovaním. Splatnosť výživného súd určil v súlade s návrhom
na začatie konania (povinný proti tejto časti návrhu nenamietal) k 15. dňu v mesiaci, pričom v súlade so
Zákonom o rodine je povinný otec platiť výživné so splatnosťou na mesiac dopredu.
(48) Od 22.11.2024 do vyhlásenia rozhodnutia vo veci nadobudla už časť určeného výživného splatnosť.
Pri výživnom vo výške 160 € mesačne je to suma po prepočte na dni (výživné je splatné vopred) a pri

splatnosti bežného výživného k 15. dňu v mesiaci vo výške 760,26 €. Súd výživné prepočítal na 9 dní
novembra 2024, 14 dní decembra 2024 a výživné splatné k 15.12., 15.01., 15.02. a 15.03., čo je spolu
(9 dní x 160 € / 30 dní) + (14 dní x 160 € / 31 dní) + (4 mesiace x 160 € mesačne) = 760,26 €. Od tejto
sumy bolo potrebné odpočítať to, čo otec – povinný preukázateľne na výživné za toto obdobie zaplatil.
Ide o 5 platieb výživného. Spolu platil za celé obdobie po 450 €. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že výživné platil na všetky štyri deti a matka ho aj v prospech všetkých štyroch detí používala. Preto
odpočítal súd od splatného výživného na navrhovateľa jednu štvrtinu zaplatených platieb, t.j. 5 x 112,50
€, spolu 562,50 €. Ostáva mu teda ešte zaplatiť výživné vo výške 197,76 € (760,26 € mínus 562,50
€). Vzhľadom k výške bežného výživného a jeho pomeru k priemerným čistým mesačným príjmompovinného a najmä vzhľadom k ďalším trom vyživovacím povinnostiam súd považoval za spravodlivé
umožniť povinného uhradiť splatné výživné v mesačných splátkach, ktorých výšku určil súd tak, aby bolo
zročné výživné splatené najviac v 14 splátkach. Minimálna výška splátky je teda 15 €. Zročné výživné

bude povinný mať povinnosť platiť spolu s bežným výživným s účinnosťou od doručenia tohto rozsudku,
pretožerozsudkyovýživnomsúvykonateľnédoručenímstým,ženaochranunavrhovateľasúdustanovil
do výroku o splátkach stratu výhody splátok pre prípad nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
O splatnosti v splátkach a o strate výhody splátok v prípade ich neplatenia súd rozhodol podľa § 232
ods. 3, ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov.

(49) Súd považuje za potrebné uviesť, že suma 6 719 €, ktorú povinný zaplatil matke navrhovateľa
29.09.2024 nebola súdom započítaná na vyživovaciu povinnosť povinného, o ktorej súd rozhodoval
(za obdobie od 22.11.2024). Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by malo ísť o výživné, táto platba na
rozdiel od iných platieb povinného ako výživné označená nebola (č.l. 47 spisu). Finančné prostriedky
z tejto platby boli matkou spotrebované. Sumy z poistného neboli použité na úhradu potrieb detí
a podľa vyjadrenia tieto sumy matka odložila. Ani tu z ničoho nevyplýva, že by malo ísť o prostriedky

povinného použité na úhradu vyživovacej povinnosti. Z ničoho nevyplýva ani, že by takýmto spôsobom
nadobudnuté prostriedky pochádzali výlučne z majetku povinného, je zvyčajné, že rodičia platia svojim
deťom poistné, ak ide o manželov, ide spravidla o prostriedky z ich bezpodielového spoluvlastníctva
– teda sa na tvorbe týchto zdrojov podieľajú obaja. Čo sa týka poukazu otca na skutočnosť, že si
navrhovateľ privyrábal brigádne, k tomu súd uvádza, že na príležitostný príjem dieťaťa z brigád nie

je možné prihliadať pri posudzovaní vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Ojedinelý príjem dieťaťa
(napr. v čase školských prázdnin), ktoré sa inak štúdiom pripravuje na budúce povolanie, spravidla
neovplyvňuje vyživovaciu povinnosť rodičov (rozhodnutie najvyššieho súdu publikované pod č. R
76/1968).
(50) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(51) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
(52) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh.
(53) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý
dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

29Pc/35/2024
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.