Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Stk/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200561
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5021200561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: REALITY PARTNER s.r.o., so sídlom
Vojtaššákova 1041, 029 01 Námestovo, IČO: 50 541 145, právne zastúpený: JUDr.JURKOVEC
ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti
žalovanému (sťažovateľovi): Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny
úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina, so sídlom Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina (do 31.03.2024
Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom

Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OVBP2-2021/042465-002/PAV zo dňa 22. októbra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/224/2021 zo dňa 20. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Námestovo ako príslušný prvostupňový správny orgán (ďalej aj „stavebný úrad“) rozhodnutím
č. j. 00060/2021 zo dňa 10.06.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uložilo žalobcovi pokutu vo
výške 100.000,- eur podľa § 106 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“) za to, že bez
predchádzajúceho povolenia podľa ustanovenia § 68 ods. 1 stavebného zákona v období od januára
2021 na rozostavanej stavbe „Bytový dom Záhradky III,” ktorú realizuje na pozemkoch C KN parc.
č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX., č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č.

XXXX/XX v k. ú. M., vykonal nepovolené zmeny oproti stavebnému povoleniu č. 0671/2019 zo dňa
19.12.2019, právoplatnému dňa 07.01.2020 (ďalej aj „stavebné povolenie“) a odsúhlasenej projektovej
dokumentácie, ktoré spočívali v realizácii piateho a šiesteho nadzemného podlažia, čím sa žalobca
dopustil porušenia ustanovenia § 54 stavebného zákona, pričom opakovane nerešpektoval písomné
výzvy orgánu štátneho stavebného dohľadu (ďalej aj „ŠSD“) na zastavenie stavebných prác.
2. Na základe vykonaného dokazovania mal prvostupňový správny orgán za preukázané, že žalobca
spáchalsprávnydeliktpodľa§106ods.3písm.b)stavebnéhozákona,pričompokutuzaspáchanietohto

deliktu stanovil v hornej hranici stanovenej zákonom, a to vo výške 100.000,- eur z možnej pokuty vo
výške 165.969,59 eur. Pri určovaní výšky pokuty zohľadnil závažnosť porušenia zákona, jeho následky
a okolnosti, za ktorých bol správny delikt spáchaný. Stavebný úrad mal za to, že uložil takú pokutu, aby
splnila svoj účel i funkciu. Argumentoval aj tým, že obvinený sa svojím protiprávnym konaním dopustilsprávneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona závažným spôsobom, a preto je
žiaduce, aby uložená sankcia bola citeľná i v jeho majetkovej sfére.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, doplnené podaním zo dňa 09.06.2021

(v lehote na podanie odvolania), v ktorom okrem iného argumentoval tým, že stavebné práce na
rozostavanej stavbe nebolo možné okamžite zastaviť, nakoľko by došlo k nezvratným degradačným
procesom na existujúcich nosných častiach. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalobca namietal
nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia. Mal za to, že stavebný úrad bližšie nešpecifikoval
úvahy, ktorými sa riadil pri ukladaní pokuty. Výšku uloženej pokuty považoval za likvidačnú, čo

preukazoval údajmi o finančnej kondícii spoločnosti za rok 2019, a neobvykle vysokú, v rozpore s
doterajšou praxou Mesta Námestovo, k čomu doložil odpoveď Mesta Námestovo vydanú na základe
infozákona, podľa ktorej mesto neuložilo podľa § 106 stavebného zákona od januára 2019 do apríla
2021 žiadnu pokutu. Odvolacím návrhom sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia a
vrátenia veci stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie.
4. Žalovaný (do 31.03.2024 Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej

stavebnej správy) rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2021/042465-002/PAV zo dňa 22.10.2021 (ďalej aj
„preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“)
odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.
5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí skonštatoval, že skutková podstata správneho deliktu podľa

§ 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona bola naplnená. Žalovaný mal za to, že prvostupňový
správny orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci, protiprávne konanie žalobcu bolo dostatočne a
relevantnými dôkazmi preukázané a stavebný úrad pokutu uložil v zákonných medziach. Žalovaný sa
stotožnil aj s odôvodnením výšky pokuty tak, ako ju odôvodnil stavebný úrad, a teda, že:
- štatutárny orgán žalobcu v rámci konania nespolupracoval, opakovane sa nezúčastnil oznámeného a

vykonávaného štátneho stavebného dohľadu, a ani sa nijako neospravedlnil;
- žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť zodpovednosť spoločnosti za
spáchanie uvedeného správneho deliktu;
- žalobca mohol práce na stavbe uskutočňovať len v medziach stavebného povolenia, napriek tomu
uskutočňoval stavebné práce nad rámec stavebného povolenia a uskutočňoval činnosti smerujúce k

navyšovaniu počtu poschodí úplne svojvoľne;
- žalobca nerešpektoval výzvy (na okamžité zastavenie stavebných prác) ani rozhodnutia stavebného
úradu (o zastavení stavebných prác);
- konateľ žalobcu vedel, že koná v rozpore so stavebným povolením, nakoľko v súvislosti s výstavbou
predmetnej stavby a s tým spojenou žiadosťou stavebníka o zmenu regulovaného priestoru ”D”, ktorý

je limitovaný podlažnosťou 4+, na územie s podlažnosťou 6+, poslanci mestského zastupiteľstva v
Námestove nesúhlasili so žiadnymi zmenami a doplnkami územného plánu mesta tak, aby stavebník
mohol stavať stavbu ako 6-podlažnú. Mestské zastupiteľstvo v Námestove opakovane nesúhlasilo s
vypracovaním doplnku k územnému plánu mesta Námestovo, ktorý účastník v súvislosti s touto stavbou
navrhoval;

- stavebník sa niekoľkokrát osobne zúčastnil na zasadnutiach mestského zastupiteľstva v Námestove,
napriek tomu sa bez akýchkoľvek zábran pustil do uskutočňovania stavby vyššej, ako mu bolo povolené;
- na stavbe nebol k dispozícii stavebný denník a ani stavebný dozor;
- práce na stavbe pokračovali aj v čase, keď prebiehalo vyšetrovanie povereným príslušníkom PZ v
Námestove z podozrenia prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia;

- konateľ aj zhotoviteľ tejto stavby dokonca uviedli skutočnosť, že pracujú s pôvodným projektom, ktorý
bol vypracovaný na 6 poschodí (a vedome tak uskutočňovali stavbu v rozpore s vydaným právoplatným
stavebným povolením);
- stavebník - obvinený z deliktu napriek vedomosti o porušovaní stavebného povolenia a aj územného
plánu mesta naďalej pokračoval v budovaní 6-podlažného bytového domu a vyjadril sa, že sa spoliehal,

že sa to časom vyrieši;
- žalobca má v predmete svojho podnikania uskutočňovanie stavieb a ich zmien, a teda musí vedieť, že
nepovolenou zmenou sa dopúšťa porušenia zákona.
6. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že z hľadiska individuálneho
pôsobenia má pokuta plniť úlohu výchovnú, ale aj represívnu. Preto je dôležité, aby bola citeľná v

majetkovej sfére účastníka konania, ktorý porušil zákon. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej
výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Nemožno ju ale uložiť v takej výške, že pre
obvineného bude likvidačná. Z hľadiska generálneho pôsobenia má mať uložená pokuta aj preventívnu
funkciu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom rovnakých zákonných povinností, ktorých musí mať siluodradiť od protiprávneho konania, t. j. od uskutočňovania stavieb bez stavebného povolenia, resp. od
uskutočňovania stavieb v hrubom rozpore s vydaným právoplatným stavebným povolením.
7. Žalovaný mal z predloženého správneho spisu ako aj z konania odvolateľa za preukázané, že

stavebník vedel, že svojím konaním porušuje zákon, avšak aj napriek tomu uskutočňoval stavbu
v hrubom rozpore s vydaným a právoplatným stavebným povolením (realizáciou dvoch ďalších
nadzemných podlaží oproti schválenému projektu stavby). Nedbal na výzvu správnych orgánov na
zastavenie stavebných prác na začatej stavbe a neustále v nich pokračoval, a to aj napriek tomu, že bol
poučený o tom, aké následky mu hrozia z neuposlúchnutia výzvy na zastavenie stavebných prác ako

aj z vydaného rozhodnutia o zastavení stavebných prác. Žalovaný mal z takéhoto úmyselného, priam
až arogantného konania stavebníka za preukázané, že nemal žiadny zámer, ktorým by bol ochotný
spolupracovať s príslušnými správnymi orgánmi. Z uvedeného konania stavebníka žalovaný usudzoval
jeho úmyselné protiprávne konanie, ktorého si bol navyše vedomý, ale aj napriek tomu nedbal na výzvy
správnych orgánov.
8. Záverom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že samotná výška pokuty

nebolauloženávneprimeranejvýške(akosatosnažínaznačiťodvolateľvpodanomodvolaní)vovzťahu
k protiprávnemu konaniu zo strany stavebníka. V neprospech odvolateľa naopak svedčí aj fakt, na ktorý
ako priťažujúci prihliadal aj stavebný úrad, a to, že odvolateľom je právnická osoba, ktorá má v predmete
svojej obchodnej činnosti (okrem iného) aj prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie práce pri
realizáciiexteriérovainteriérov,alenajmäuskutočňovaniestaviebaichzmien.Žalovanýboltohonázoru,

aj vzhľadom na predmet činností žalobcu, že ako právnická osoba musel mať vedomosť o tom, že na
uskutočňovanie ním zrealizovaných zmien povolenej stavby sa vyžadovalo povolenie podľa príslušných
ustanovení stavebného zákona.
II. Konanie pred správnym súdom
9. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Žiline

(ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal: (i) priznania odkladného účinku podanej
správnej žalobe, (ii) zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, resp. v zmysle ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zmeny výšky uloženej sankcie a (iii) priznania práva na náhradu
trovkonania.Žalobcapovažovalrozhodnutiežalovanéhozanezákonné,atozdôvodovpodľa§191ods.

1 písm. d) a e) SSP. V správnej žalobe predovšetkým namietal, že žalovaný pri posudzovaní odvolania
proti prvostupňovému rozhodnutiu nebral do úvahy všetky okolnosti a skutočnosti, ktoré žalobca uviedol
v odvolaní, resp. v doplnení odvolania zo dňa 09.06.2021.
10. Krajský súd uznesením č. k. 30S/224/2021-88 zo dňa 11.04.2022 návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

11. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 30S/224/2021 zo dňa 20.02.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“)
preskúmavanérozhodnutieakonepreskúmateľnéprenedostatokdôvodovzrušilavecvrátilžalovanému
na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. V ďalšom konaní správny súd správnym orgánom uložil náležite zistiť
skutkový stav ohľadne aktuálnej finančnej situácie žalobcu (za jeho aktívnej súčinnosti), vysporiadať sa

riadne s uložením pokuty v súlade so zásadami ukladania trestov a v súlade s vlastnou rozhodovacou
činnosťou s uvedením príkladov ukladania pokút v obdobnej situácii, ktoré boli podrobené súdnej
kontrole. Následne po takomto doplnení dokazovania je potrebné vydať nové rozhodnutie, ktoré bude
náležite odôvodnené v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami. Správny súd ďalej žalovanému
uviedol, že nie je správne v rámci správneho trestania zohľadňovať ako priťažujúcu okolnosť skutočnosť,

ktorá môže byť predmetom samostatného trestného konania (napr. práce na stavbe pokračovali aj v
čase, keď prebiehalo vyšetrovanie povereným príslušníkom PZ v Námestove z podozrenia prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia).
12. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd konštatoval, že v konaní nebolo sporným
spáchanie správneho deliktu žalobcom, ktoré nebolo žalobcom popreté a ktoré bolo správnymi orgánmi

náležite zistené, ako aj odôvodnené a z tohto pohľadu boli závery správnych orgánov o spáchaní
správneho deliktu žalobcom vecne správne. Správny súd mal teda za to, že správne orgány sa
vysporiadali dostatočne s otázkou spáchania skutku, jeho intenzity ako aj spôsobu konania žalobcu.
13. Poukazujúc na súdnu prax a právnu úpravu (§ 195 SSP) správny súd v dôvodoch napadnutého
rozsudku zdôraznil, že pri správnom trestaní je potrebné vychádzať zo zásad trestného konania, ako

aj zásad ukladania trestov. Argumentoval aj tým, že správne trestanie nie je v Slovenskej republike
kodifikované (upravené jedným právnym predpisom). Správne delikty a ich skutkové podstaty sú de lege
lata vymedzené vo veľkom množstve osobitných zákonov a procesne sa prejednávajú podľa Správnehoporiadku. V tomto bode podotkol, že správne trestanie vo všeobecnosti podlieha ochrane zaručenej v
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie).
14.Správnysúdžalovanémuvytkol,ževjehorozhodnutíniejezmienkaovyhodnotenídopadovuloženej

pokuty (jej výšky na žalobcu), napriek tomu, že žalobca v podanom odvolaní namietal výšku uloženej
pokuty ako neprimeranej a likvidačnej vo vzťahu k jeho osobe a jeho majetkovým možnostiam. Súčasne
žalobca namietal, že tak vysoká pokuta bude viesť k jeho insolvencii a ohrozí dokončenie jeho projektov
a tým aj splnenie jeho zmluvných záväzkov voči tretím osobám. Žalovaný vo svojom rozhodnutí na
uvedené námietky nijako nereagoval, nevykonal žiadne ďalšie dokazovania na zistenie majetkovej

situácie žalobcu, a teda posúdenie skutočnosti, či uvedená uložená sankcia je v súlade s § 34 ods.
4 Trestného zákona. Žalobca tiež namietal, že žalovaný nezohľadnil to, že do súčasnosti mu nebola
uložená pokuta žalovaným za jeho doterajšiu činnosť, pričom pokuta zjavne vybočuje z rámca doterajšej
rozhodovacej praxe prvostupňového správneho orgánu. Tým, že žalovaný vo svojom rozhodnutí na
uvedené námietky nereagoval, podľa názoru správneho súdu zaťažil preskúmavané rozhodnutie vadou
nepreskúmateľnosti.

15. Správny súd nezistil skutočnosti, ktoré by umožnili prijať záver o vecnej správnosti uloženej pokuty,
argumentujúc tým, že správne orgány nezisťovali majetkovú situáciu žalobcu pre účely posúdenia
správnosti výšky uloženej pokuty. Podľa správneho súdu porušenie zákona žalobcom bolo značné,
keď tento ignoroval opakovane výzvy stavebného úradu. Súčasne však správny súd uviedol, že
uvedené samo o sebe nemôže byť dôvodom na uloženie pokuty, ktorá by bola likvidačná pre páchateľa

správneho deliktu. Pri ukladaní pokuty je vždy potrebné prihliadnuť na osobu páchateľa - v tomto
prípadespoločnosťžalobcu,najejmajetkovépomery,záväzky,ktorémásplniť,čisadopustilasprávnych
deliktov opakovane, alebo v jej prípade išlo o výnimku, nakoľko cieľom prostriedkov trestania nie
je len represia, ale predovšetkým prevencia za účelom ochrany spoločnosti pred páchaním deliktov.
Rovnako je potrebné pri správnom trestaní vychádzať z ustálenej praxe správnych orgánov, a teda v

jednotlivýchprípadochukladaťobdobnétresty,apretoakžalobcanamietal,žetakátopokutaeštenebola
uložená, mal žalovaný na to v rozhodnutí reagovať a s uvedenou námietkou sa riadne vysporiadať.
Všetky uvedené skutočnosti mali byť zistené v rámci zistenia skutkového stavu, pre účely prijatia
objektívneho záveru o výške sankcie, ktorá sa žalobcovi uložila, resp. mala uložiť. Nakoľko správne
orgány takto nepostupovali, zaťažili svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. V tejto súvislosti

správny súd dodal, že žalovaný nereagoval na podstatnú časť námietok žalobcu (snaha zabrániť škode
namajetku,predchádzajúciprocespovoľovania),pričomsasústredillennaporušeniezákonažalobcom.
Uvedené nevysporiadanie sa s námietkami žalobcu rovnako zaťažuje rozhodnutie žalovaného vadou
nepreskúmateľnosti.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

16. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu,
že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal,
aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a
rozhodnutie, alebo aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že žalobu

zamietne a preskúmavané rozhodnutie potvrdí.
17. V rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci sťažovateľ
uviedol najmä tieto sťažnostné body:
- správne orgány konajúce podľa stavebného zákona, a teda aj pri ukladaní pokút za spáchané správne
delikty, postupujú v konaní podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (Správny poriadok) a nie

podľa Trestného zákona, na ktorý poukazuje krajský súd v napadnutom rozsudku;
- stavebný úrad postupoval v konaní o uložení pokuty za spáchaný správny delikt v súlade s § 32 ods.
1 Správneho poriadku, keď dostatočne jasne a preukázateľne zistil skutkový stav veci a aj majetkové
pomery spoločnosti žalobcu;
- samotná výška pokuty nebola uložená v neprimeranej výške vo vzťahu k protiprávnemu konaniu zo

strany stavebníka. V neprospech žalobcu naopak svedčil aj fakt, na ktorý ako priťažujúci prihliadal
aj stavebný úrad, a to, že žalobcom je právnická osoba, ktorá má v predmete svojej činnosti aj
prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie práce pri realizácii exteriérov a interiérov, ale najmä
uskutočňovanie stavieb a ich zmien;
- aj vzhľadom na predmet činnosti žalobcu, žalobca ako právnická osoba musel mať vedomosť o

tom, že na uskutočňovanie ním zrealizovaných zmien povolenej stavby sa vyžadovalo povolenie podľa
príslušných ustanovení stavebného zákona;
- tvrdenie žalobcu, že uložená pokuta môže byť pre neho likvidačná a nebude môcť plniť svoje záväzky
voči tretím osobám (budúcim vlastníkom bytov v bytovom dome Záhradky III) je tendenčné a účelové,navyše hrubo zavádzajúce, pretože žalobca uvažuje s predajom bytov aj v tých nadzemných podlažiach
(piatom a šiestom), ktoré nemá povolené, uskutočnil ich v hrubom rozpore s vydaným stavebným
povolením a ktoré sú navyše zrealizované v rozpore s aktuálne platným územným plánom mesta

Námestovo, pričom v konečnom dôsledku mu môže byť stavebným úradom nariadené ich odstránenie
a uvedenie stavby do stavu tak, ako ju mal povolenú stavebným povolením t. j. do výšky 4 nadzemných
podlaží a piateho ustúpeného;
- námietka žalobcu o likvidačnej výške pokuty a tvrdenie krajského súdu o obmedzených majetkových
pomeroch žalobcu sú alibistické a tendenčné. V tomto bode sťažovateľ podrobne argumentoval tým,

že uskutočnená nepovolená stavba má rozpočtový náklad niekoľko miliónov eur (v rozmedzí od 3,96
do 5,04). Pokiaľ by teda žalobca ako stavebník - právnická osoba, ktorá má v predmete svojej činnosti
aj uskutočňovanie stavieb a ich zmien, nemal takéto finančné krytie, ako sám tvrdí, nemohol by
uskutočňovať stavbu bytového domu so 60-timi bytovými jednotkami. V tejto súvislosti sťažovateľ
podotkol, že zisk z predaja bytov v takto (sčasti) nepovolenej stavby bytového domu bude pre žalobcu
minimálne od 6,84 do 7,92 milióna eur. Ako tendenčné a alibistické, vychádzajúce z neznalosti o danej

problematike, označil sťažovateľ i tvrdenie krajského súdu, že pokuta v uloženej výške bude s ohľadom
na osobu žalobcu likvidačná, a to aj s ohľadom na predmet podnikateľskej činnosti žalobcu;
- z úmyselného priam arogantného konania stavebníka je preukázané, že žalobca nemal žiadny zámer
a ochotu spolupracovať s príslušnými správnymi orgánmi a neustále pokračoval v stavebných prácach,
ktoré boli v hrubom rozpore s vydaným stavebným povolením. Išlo o úmyselné protiprávne konanie

žalobcu, ktorého si bol vedomý, nedbajúc na výzvy orgánu ŠSD;
- krajský súd chráni porušovateľa zákona pred sankcionovaním. V tomto bode sa sťažovateľ nestotožnil
ani s tvrdením krajského súdu, že správne orgány sa nevysporiadali s námietkou žalobcu, ktorou
namietal ustálenosť praxe správnych orgánov, a teda v jednotlivých prípadoch ukladať obdobné tresty
s tým, že takáto pokuta ešte stavebným úradom mesta Námestovo nebola uložená. Sťažovateľ

argumentoval tým, že stavebný úrad takúto pokutu ešte neuložil, pretože sa doteraz v meste Námestovo
nenašiel taký arogantný a drzý stavebník, ktorý by aj napriek niekoľkonásobným výzvam na zastavenie
stavebných prác neustále pokračoval v stavebných prácach na stavbe bytového domu, ktoré navyše
realizoval v rozpore s vydaným stavebným povolením a ešte aj v hrubom rozpore s aktuálne platným
územným plánom mesta;

- zásada materiálnej pravdy nemá absolútny charakter. Správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku
a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a
spravodlivo rozhodnúť, k čomu v danom prípade aj došlo. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov
správny súd v prípade správneho trestania sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie
v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný

skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia,
to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha je myšlienkový proces,
v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému
zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale
aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty

správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.
18. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou
správneho súdu uvedenou v napadnutom rozsudku v časti týkajúcej sa uloženej pokuty. Argumentoval
tým, že správne orgány nezisťovali majetkovú situáciu žalobcu pre účely posúdenia správnosti výšky
uloženej pokuty. Tvrdil, že samotné ignorovanie výziev stavebného úradu nemôže byť samo o sebe

dôvodom na uloženie pokuty, ktorá by bola likvidačná pre páchateľa správneho deliktu, pretože pri
ukladaní pokuty je vždy potrebné prihliadať na osobu páchateľa správneho deliktu, na jeho majetkové
pomery atď. Žalobca taktiež súhlasil s názorom správneho súdu, že pri správnom trestaní je potrebné
vychádzať z ustálenej praxe správnych orgánov, a teda v jednotlivých prípadoch ukladať obdobné
tresty. Ako nesprávne, vyfabulované a nemajúce oporu v objektívnej realite žalobca označil tvrdenie

sťažovateľa týkajúce sa toho, že by mal mať zisk z predaja bytov (sčasti nepovolenej) stavby bytového
domu minimálne v rozsahu od 6,84 do 7,92 milióna eur. K vyjadreniu ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa
žalobca predložil i kópiu daňového priznania žalobcu za účtovný rok 2021. Záverom vyjadrenia žalobca
vyjadril presvedčenie, že je potrebné vykonať dokazovanie týkajúce sa majetkových pomerov žalobcu
tak, aby uložená pokuta v zmysle úvahy správneho súdu nebola pre žalobcu likvidačná. Navrhol,

aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol a zároveň mu priznal trovy
kasačného konania.
19. Sťažovateľ v replike uviedol, že sa nejedná o žiadnu fabuláciu nemajúcu oporu v objektívnej realite,
ako tvrdí žalobca. Opätovne argumentoval tým, že na základe trhových cien možno dospieť k záveru,že zisk z predaja bytov v takto (sčasti) nepovolenej stavby bytového domu bude pre žalobcu minimálne
od 6,84 do 7,92 miliónov eur. Sťažovateľ považoval za alibistické aj tvrdenie žalobcu o jeho nedobrej
finančnej situácii. V tejto súvislosti sťažovateľ zopakoval argumentáciu uplatnenú v kasačnej sťažnosti

o tom, že žalobcom uskutočnená nepovolená stavba má rozpočtový náklad niekoľko miliónov eur a že
žalobca má vysoké finančné krytie. Záverom repliky sťažovateľ poukázal na nález Ústavného súdu SR
III. ÚS 333/2018 zo dňa 03.07.2019, podľa ktorého je rozhodujúci právny stav v čase podania návrhu
na vydanie územného rozhodnutia. V čase podania návrhu bol regulatív podlažnosti v danej lokalite
stanovený na max 4 nadzemné podlažia, o čom žalobca ako navrhovateľ a stavebník vedel a úmyselne

konal nielen v rozpore s vydaným stavebným povolením, ale najmä v hrubom rozpore s platným a
záväzným územným plánom mesta Námestovo.
20. Žalobca v duplike zotrval na svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa. Ďalej uviedol, že
stavebné povolenie vychádzalo z vtedy platnej územnoplánovacej dokumentácie, kedy pre predmetné
územie bolo určené, že je v ňom možné vybudovať obytné budovy so štyrmi nadzemnými podlažiami.
Mesto Námestovo koncom roka 2024 uznesením číslo 78/2004 prijalo zmeny a doplnky číslo 2

územného plánu mesta Námestovo, ktorého záväzná časť bola schválená mestským zastupiteľstvom
ako VZN č. 7/2024 zo dňa 11.11.2024 s účinnosťou dňa 13.12.2024. V súčasnosti je tak možné v
danej lokalite stavať viacpodlažné bytové domy do výšky šesť nadzemných podlaží, a teda následky
konania žalobcu sú v súčasnosti nulitné. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k duplike pripojil
územnoplánovaciu informáciu vydanú mestom Námestovo pod č. 97/17113/2024 zo dňa 27.12.2024

spolu s grafickou časťou z komplexného výkresu č. 3 územného plánu mesta Námestovo. Vzhľadom na
uvedené žalobca kasačný súd požiadal, aby pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj túto skutočnosť.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
21. Prejednávaná vec bola dňa 29.05.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými

prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie
senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Stk/7/2023.
22. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.
c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej

lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je
kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie
a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je
nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení

s § 452 ods. 1 SSP.
23. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
24. Podľa § 54 stavebného zákona: „Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu

uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.“
25. Podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona: „Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do
165.969,59 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje
stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.“
26. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku: „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“
27. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku druhá veta: „Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o
skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“

28. Podľa § 194 ods. 1 SSP: „Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.“
29. Podľa § 195 písm. d) SSP: „Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné

použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.“
30. Podľa § 195 písm. e) SSP: „Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej
úvahy orgánu verejnej správy.“31. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prvá veta: „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie

po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
32. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného

potvrdzujúce rozhodnutie stavebného úradu, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt
podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, t. j. za uskutočňovanie stavby v rozpore so stavebným
povolením.
33. Správny súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti odôvodnenia vo vzťahu k uloženej sankcii. Správny súd
žalovanému (sťažovateľovi) vytkol, že nedostatočne reagoval na odvolacie námietky žalobcu týkajúce

sa najmä likvidačnej a diskriminačnej výšky pokuty a že správne orgány nezisťovali majetkovú situáciu
žalobcu a následne nevyhodnotili dopady uloženej pokuty na osobu žalobcu. V ďalšom konaní správnym
orgánom uložil náležite zistiť skutkový stav ohľadne aktuálnej finančnej situácie žalobcu (za jeho aktívnej
súčinnosti), vysporiadať sa riadne s uložením pokuty v súlade so zásadami ukladania trestov a v súlade
s vlastnou rozhodovacou činnosťou s uvedením príkladov ukladania pokút v obdobnej situácii, ktoré boli

podrobené súdnej kontrole, a následne vydať nové náležite odôvodnené rozhodnutie.
34. V konaní pred kasačným súdom teda nebolo sporné, že skutková podstata správneho deliktu bola
naplnená a že správny delikt spáchal žalobca tým, že uskutočnil stavbu v rozpore s vydaným stavebným
povolením, keď napriek výzvam na zastavenie stavebných prác zo strany štátneho stavebného dohľadu
pokračoval v budovaní piateho i šiesteho nadzemného podlažia rozostavaného bytového domu.

Sankciou za predmetný správny delikt je v zmysle stavebného zákona pokuta s maximálnou možnou
hornou hranicou pokuty vo výške 165.969,59 eur. V administratívnom konaní bola pokuta za spáchanie
tohto deliktu žalobcom správnymi orgánmi stanovená v hornej hranici ustanovenej zákonom, a to vo
výške 100.000,- eur.
35. Primárne kasačný súd konštatuje, že v podanej kasačnej sťažnosti reagoval sťažovateľ na

argumentáciu krajského súdu a na dôvody zrušenia jeho rozhodnutia len veľmi obmedzene. V
podstatnej časti len zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia
a sústredil sa na okolnosti spáchania skutku žalobcom so zdôraznením jeho arogantného správania
sa, ktoré podľa neho odôvodňovali uloženie pokuty v stanovenej výške. Správny súd však veľmi
jasne a zreteľne v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že dôvodom zrušenia rozhodnutia

žalovaného je jeho nedostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide o vysporiadanie sa s odvolacími námietkami
žalobcu predovšetkým ohľadne likvidačnej a diskriminačnej povahy pokuty ako aj s tým súvisiace
nedostatočné zistenie skutkového stavu. Na túto argumentáciu krajského súdu reagoval sťažovateľ v
kasačnej sťažnosti len okrajovo. Sťažovateľ kasačnému súdu konkrétne neuviedol, na ktorých miestach
v preskúmavanom rozhodnutí by malo byť vysporiadanie sa s dotknutými odvolacími námietkami

obsiahnuté, ani neargumentoval tým, že nevysporiadanie sa s týmito námietkami nespôsobuje
nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, neuviedol, na ktorých miestach v administratívnom spise
sa majú nachádzať dôkazy obsahujúce výsledky preverovania majetkovej situácie žalobcu, resp. prečo
toto preverovanie nebolo potrebné, a to za účelom, aby správnosť napadnutého rozsudku v konaní pred
kasačným súdom relevantne spochybnil.

36. Ustanovenie § 440 ods. 2 SSP vyžaduje, aby bol dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440
odseku 1 písm. g) až i) SSP vymedzený tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá
za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. S výnimkou strohej
námietky, že správne orgány postupujú pri ukladaní pokút za spáchané správne delikty podľa Správneho
poriadku a nie Trestného zákona, sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol argumentáciu ohľadom

toho, v čom má spočívať nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu. Uplatnený dôvod kasačnej
sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP tak sťažovateľ len veľmi obmedzene vymedzil v zmysle
požiadaviek kladených § 440 ods. 2 SSP. Prevažná časť sťažnostnej argumentácie sa dostatočne jasne,
zrozumiteľne a vecne nepretínala s dôvodmi, pre ktoré správny súd pristúpil k zrušeniu preskúmavaného
rozhodnutia, a ktoré spočívali v nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

37. Nosnou námietkou sťažovateľa v rámci vymedzeného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci, ktorú kasačný súd vyabstrahoval z podanej kasačnej sťažnosti, tak bolo, že správne orgány
konajúce podľa stavebného zákona, a teda aj pri ukladaní pokút za spáchané správne delikty, postupujúv konaní podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (Správny poriadok) a nie podľa Trestného
zákona. Túto námietku vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú, a to z niekoľkých dôvodov.
38. Po prvé, aj podľa Správneho poriadku musí byť rozhodnutie správneho orgánu riadne odôvodnené

(§ 47 v spojitosti s § 60a Správneho poriadku). Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie aj to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania.
Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že sťažovateľ sa v preskúmavanom rozhodnutí
nezaoberal všetkými vznesenými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. Žalobca v podanom
odvolaní dôrazne a zreteľne namietal výšku uloženej pokuty ako neprimeranej a likvidačnej vo vzťahu

k jeho osobe a jeho majetkovým možnostiam ako aj rozpornej s doterajšou praxou stavebného úradu,
k čomu doložil aj dôkazy (viď bod 3 odôvodnenia tohto rozsudku). K uvedeným - nosným námietkam
- sa sťažovateľ v preskúmavanom rozhodnutí nevyjadril. V preskúmavanom rozhodnutí absentuje aj
vysporiadanie sa s ďalšími okolnosťami tvrdenými žalobcom v podanom odvolaní, a to že spáchania
správneho deliktu sa dopustil prvýkrát, ako aj že v prácach pokračoval z dôvodu snahy zabrániť škode
na majetku. Aj podľa názoru kasačného súdu tak sťažovateľ nereflektoval na argumenty žalobcu,

ktoré tvorili jadro odvolacích námietok vo vzťahu k sankcii, a zaťažil tak svoje rozhodnutie vadou
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
39.Vkonanípredkasačnýmsúdomsasťažovateľusilovalsvojepochybeniezhojiťavkasačnejsťažnosti
obsiahol pomerne podrobnú argumentáciu o rozpočtovom náklade stavby a potencionálnych ziskoch z
predaja bytov, ktorými sa snažil preukázať, že uložená pokuta nemá pre žalobcu likvidačný charakter.

Takisto v kasačnej sťažnosti tvrdil, že v rozhodovacej praxi stavebného úradu nenastal doteraz prípad
obdobný situácii žalobcu. Takéto dopĺňanie argumentácie, ktorá mala byť obsiahnutá v odôvodnení
rozhodnutia sťažovateľa, až vo vyjadreniach adresovaných kasačnému súdu, však nie je prípustné.
Ak by kasačný súd pristúpil k vecnému posúdeniu týchto argumentov sťažovateľa, obsiahnutých až v
kasačnej sťažnosti ako mimoriadnom opravnom prostriedku, porušil by zásadu subsidiarity a odňal by

tým účastníkom konania možnosť sa proti týmto záverom účinne brániť.
40.Kasačnýsúdtedakonštatuje,žežalovanýpostupovalvrozporesozákonom,keďnanosnéodvolacie
námietky žalobcu týkajúce sa výšky pokuty nijako nereagoval, čoho dôsledkom bola nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného.
41. Ďalej kasačný súd pristúpil ku skúmaniu sťažovateľom nastolenej otázky, či správne orgány boli

povinné pri ukladaní sankcie aplikovať trestnoprávne zásady a skúmať majetkovú situáciu žalobcu s
cieľom vylúčiť likvidačný charakter pokuty. Pre ďalší postup žalovaného má totiž význam nielen pokyn
správneho súdu smerujúci k tomu, že žalovaný sa má s odvolacími námietkami vo vydanom rozhodnutí
procesne vysporiadať, ale aj pokyn správneho súdu, ako tak má učiniť po vecnej stránke, a to riadnym
zistením skutkového stavu ohľadne majetkovej situácie žalobcu a vyhodnotením finančných dopadov

pokuty aplikujúc § 34 ods. 4 Trestného zákona (ako aj zistením a vyhodnotením obdobnej rozhodovacej
praxesprávnychorgánov,čovšakvyplývapriamoz§3ods.5Správnehoporiadku,beznutnostiaplikácie
trestných kódexov, a čo sťažovateľ výslovne nenamietal).
42. V našom právnom poriadku sa vyslovovanie záveru o zodpovednosti za správne delikty riadi úpravou
správneho práva. Z hľadiska hmotného práva to predstavuje veľké množstvo právnych predpisov

upravujúcich zodpovednosť fyzických a právnických osôb na rôznych úsekoch štátnej správy, z
procesnéhohľadiskajevyužívanýSprávnyporiadokaleboosobitnéprocesnépredpisysprávnehopráva,
resp. čiastkové úpravy niektorých procesných otázok v právnych predpisoch na úsekoch jednotlivých
oblastí štátnej správy. Pod vplyvom rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý pri
výklade pojmov trestné obvinenie/trestná vec používa autonómny výklad, sa aj v rozhodovacej praxi

slovenských súdov začali prijímať rozhodnutia o tom, že pri trestaní za správne delikty sa musí uplatniť
rovnaký štandard ako pri trestaní za trestné činy. Potrebu aplikácie trestných zásad v správnom trestaní
súdy odvodzujú z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj z Odporúčania Výboru
ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách.
43. V nadväznosti na uvedené správne orgány rozhodujúce o postihu za tieto delikty pri nedostatku

právnej úpravy musia primerane aplikovať základné zásady zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom
poriadku, vrátane zásad ukladania trestov (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Asan/16/2018 zo dňa 24.07.2019, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2019).
44. Na aplikáciu trestných zásad vo veciach správneho trestania odkazuje aj Správny súdny poriadok

v ustanovení § 195 SSP, ktorý ako právny predpis správneho súdnictva síce neupravuje priamo
povinnosti správnych orgánov v správnom konaní, no cez správny súdny prieskum nepriamo formuje
požiadavky aj na rozhodovaciu prax správnych orgánov. Ustanovenie § 195 SSP nešpecifikuje, ktoré
trestnoprávne zásady je potrebné vziať v určitej oblasti správneho trestania do úvahy. Naopak, používaformuláciu „ktoré je potrebné použiť...“, čo znamená, že treba v každom jednotlivom prípade starostlivo
skúmať, ktoré z trestnoprávnych zásad mali byť v konkrétnom administratívnom konaní uplatnené. Tento
prístup umožňuje spravodlivo posúdiť a zohľadniť osobitosti veľkého množstva rôznych typov správnych

deliktov, ktoré sa odlišujú svojou závažnosťou a mierou spoločenskej škodlivosti. Použitie trestných
zásad v správnom trestaní sleduje spravodlivé a primerané potrestanie páchateľa deliktu tak, aby bol
naplnený účel trestu - represia a prevencia (individuálna aj všeobecná). Dopĺňa úpravu správneho
práva tam, kde je to vzhľadom na tento cieľ nevyhnutné (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Asan/12/2020 zo dňa 25.05.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky pod R 25/2022).
45. Prihliadanie na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy je v zmysle § 34 ods. 4
Trestného zákona zásadou ukladania trestov. Ako však bolo naznačené vyššie, aplikácia jednotlivých
trestnoprávnych zásad v správnom trestaní nie je absolútna a povinnosťou správneho orgánu nie je
vysporiadať sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá sankcia, s otázkou možnej likvidačnej povahy pokuty
vo vzťahu k osobe páchateľa vždy a za každých okolností v akejkoľvek veci správneho trestania. S

prihliadnutím na povahu tejto konkrétnej veci však bola táto povinnosť správnych orgánov podľa názoru
kasačného súdu jednoznačne daná. Ukladala sa totiž relatívne vysoká pokuta v sume 100.000- eur a
sťažovateľ likvidačnú povahu pokuty v správnom konaní namietal a doložil dôkazy preukazujúce jeho
finančnú situáciu, a teda pre správny orgán v konaní vyplynuli konkrétne okolnosti odôvodňujúce potrebu
zaoberať sa možným likvidačným dopadom pokuty a túto trestnoprávnu zásadu ukladania sankcie

aplikovať tak, aby bol naplnený účel ukladanej sankcie.
46. Sťažovateľ v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia dokonca aj vo všeobecnosti uviedol, že
ukladaná pokuta má plniť výchovnú i represívnu funkciu s tým, že ju nemožno uložiť v takej výške,
ktorá by bola pre obvineného likvidačná. Toto svoje všeobecné konštatovanie však nijako neaplikoval
na prípad žalobcu. Sťažovateľom zdôrazňované skutočnosti, že žalobca nedbal na výzvy správnych

orgánov na zastavenie stavebných prác na začatej stavbe, že jeho konanie bolo závažné, a že
porušovania predpisov si ako právnická osoba s predmetom činnosti uskutočňovanie stavieb a ich
zmien musel byť vedomý, sú síce relevantné vo vzťahu k spáchaniu skutku a vypovedajú aj o spôsobe
spáchania a závažnosti skutku vo vzťahu k uloženiu sankcie, no vo vzťahu k žalobcom namietanému
likvidačnému charakteru pokuty sú úplne irelevantné. Ako kasačný súd naznačil vyššie (viď bod 38

tohto rozsudku), špecifikáciu úvahy, či výška uloženej pokuty je alebo nie je pre žalobcu vzhľadom na
jeho osobu ako páchateľa deliktu likvidačná, sťažovateľ v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia
neuviedol. V administratívnom spise tiež absentujú dôkazy zadovážené správnym orgánom za účelom
zistenia majetkových pomerov žalobcu a vyhodnotenia dopadu uloženej pokuty na osobu žalobcu,
jeho majetkové pomery i záväzky voči tretím osobám. Z týchto dôvodov sa kasačný súd v plnej miere

stotožňuje s pokynmi, ktoré správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku žalovanému uložil pre
ďalšie konanie a rozhodnutie.
47. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že krajský súd chráni porušovateľa zákona pred sankcionovaním za jeho
úmyselné a arogantné správanie, resp. že krajský súd poukazuje na údajnú nedobrú finančnú situáciu
žalobcu a pokutu považuje za likvidačnú, kasačný súd uvádza, že takéto tvrdenia pramenia zo zrejmého

nepochopenia dôvodov, pre ktoré krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil. Krajský súd chránil
procesné práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na ktoré má každý účastník správneho
konania právo, a dbal na aplikáciu konkrétnych zásad ukladania trestov, ktoré v zmysle medzinárodných
záväzkov SR a právnej úpravy bolo potrebné obvinenému v prípade, ako bol tento, garantovať. Krajský
súd nijakým spôsobom nebagatelizoval závažnosť konania žalobcu a ani neprejudikoval nedobrú

finančnú situáciu žalobcu, ktorá by v ďalšom konaní a priori bránila uloženiu pokuty vo výške 100.000,-
eur, ale len uložil správnym orgánov, aby sa finančnou situáciou žalobcu riadne zaoberali v ďalšom
konaní a rozhodnutí.
48. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na skutočnosť, že nový územný plán mesta povoľuje stavbu 6-
podlažných bytových domov, kasačný súd uvádza, že na toto konanie nemala táto skutočnosť vplyv,

pretože skutková podstata spáchaného deliktu spočívala v uskutočnení stavby v rozpore so stavebným
povolením, ktoré bolo vydané v súlade s vtedy platným územným plánom. Ak sťažovateľ túto námietku
uplatní vo väzbe k vyhodnocovaniu závažnosti a následkov protiprávneho konania v ďalšom konaní,
správne orgány sa ňou budú zaoberať.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od

logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych
noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre
vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.50. Záverom kasačný súd považuje za potrebné vytknúť správnym orgánom aj tú skutočnosť, že vedenie
administratívneho spisu v danom prípade nie je v úplnom súlade s § 11 vyhlášky č. 410/2015 Z. z. o
podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu, nakoľko písomnosti,

ktoré sú v ňom obsiahnuté, neobsahujú základné číslo spisu a ani poradové číslo, pod ktorým sa v spise
nachádzajú a pod ktorým majú byť zažurnalizované - zapísané v obsahu spisu.
VII. Záver
51. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej
sťažnosti boli nedôvodné. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, ktorý rozhodnutie

žalovaného (sťažovateľa) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie titulom nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.
52. Kasačný súd konal ako so žalovaným s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky (a príslušným regionálnym úradom), na ktorý prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v
druhom stupni, ak v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad [§ 118 stavebného

zákona, § 4a písm. a) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný
poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov; oba v znení
zákona č. 46/2024 Z. z.].
53. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167

ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči
žalovanému, pretože žalobca bol v kasačnom konaní úspešný.
54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Prihliadanie na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy je v zmysle § 34 ods. 4

Trestného zákona zásadou ukladania trestov. Ako však bolo naznačené vyššie, aplikácia jednotlivých
trestnoprávnych zásad v správnom trestaní nie je absolútna a povinnosťou správneho orgánu nie je
vysporiadať sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá sankcia, s otázkou možnej likvidačnej povahy pokuty
vo vzťahu k osobe páchateľa vždy a za každých okolností v akejkoľvek veci správneho trestania. S
prihliadnutím na povahu tejto konkrétnej veci však bola táto povinnosť správnych orgánov podľa názoru

kasačného súdu jednoznačne daná. Ukladala sa totiž relatívne vysoká pokuta v sume 100.000- eur a
sťažovateľ likvidačnú povahu pokuty v správnom konaní namietal a doložil dôkazy preukazujúce jeho
finančnú situáciu, a teda pre správny orgán v konaní vyplynuli konkrétne okolnosti odôvodňujúce potrebu
zaoberať sa možným likvidačným dopadom pokuty a túto trestnoprávnu zásadu ukladania sankcie
aplikovať tak, aby bol naplnený účel ukladanej sankcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.