Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoZm/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514220781
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1514220781.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: TOPA STAV s. r.
o., so sídlom Sverepec 446, 017 01, Sverepec, IČO: 46 308 326, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária MATUŠOV s.r.o., Ul. 1. mája 1455, 020 01 Púchov, IČO: 54 286 611, proti žalovanému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpenému: CONSULTA s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 31 318 495, o zaplatenie 254.948,16 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 849,83 eur, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/107/2016-940 zo dňa

22.07.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k.
3CbZm/107/2016-940 zo dňa 22.07.2021 v časti označenia právneho zástupcu žalobcu tak, že správne
má znieť:„...Mgr. Jánom Matušovom, AK so sídlom Ul. 1. mája 1455, Púchov...“ a v časti označenia
žalovaného tak, že správne má znieť:,,... A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, C....“.

II. Krajský súd v Bratislave návrh žalovaného na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a.

III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/107/2016-940 zo dňa
22.07.2021 p o t v r d z u j e .

IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal
žalovaného uhradiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 254.948,16 eur spolu so zmenkovým úrokom

6 % ročne zo zmenkovej sumy 644.948,16 eur od 13.12.2011 do 18.05.2014, zo zmenkovej sumy
614.948,16 eur od 19.05.2014 do 21.05.2014, zo zmenkovej sumy 254.948,16 eur od 22.05.2014 do
zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu vo výške 849,83 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, výrokom III. uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2, § 470
ods. 1, § 471 ods. 2 CSP, § 175 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), §

359 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 581 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), čl. I § 11 ods. 1, ods. 2, čl. I § 14 ods. 1, ods. 2, čl. I § 16 ods. 1
veta prvá, čl. I § 17 ods. 1 veta prvá, čl. I § 20 ods. 1, čl. I § 28 ods. 1 veta prvá, čl. I. § 47 ods. 1, ods.
2, ods. 3, čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ“).2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal povinnosti zaplatiť sumu 254.948,16 eur spolu so zmenkovým úrokom a zmenkovou odmenou.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu z pôvodného
majiteľa zmenky E., A. F. C. G., G. a indosamentu z druhého majiteľa zmenky MG STAV, s.r.o. na
žalobcu. K žalobe doložil zmenku (splatnú dňa 12.12.2011) vystavenú žalovaným dňa 05.06.2006 na
sumu 644.948,16 eur s doložkou „bez protestu“ na rad E., A. ako prvého majiteľa zmenky. V žalobe
poukázal na to, že po splatnosti zmenky došlo k zníženiu pohľadávky o prijaté plnenie v celkovej sume

390.000 eur, a preto si žalobou uplatnil zmenkovú sumu len vo výške 254.948,16 eur.

3. Žalovaný naproti tomu žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V konaní tvrdil, že môže robiť
majiteľovizmenkynámietkyzakladajúcesanajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom (s odkazom na čl. I § 14 ods. 1 ZZŠ). Podľa jeho názoru bola zmenka indosovaná až
po lehote splatnosti, a preto s ohľadom na čl. I § 20 ZZŠ má indosament len účinky obyčajného

postúpenia. Zmenka bola splatná dňa 12.12.2011, protest bolo možné vykonať dňa 13.12.2011 alebo
dňa 14.12.2011 (v zmysle čl. I § 44 ZZŠ). Ak nebola zmenka protestovaná, má indosament len účinky
postúpenia 15.12.2011 (dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na protest). V tomto prípade bola zmenka
indosovaná až dňa 07.03.2014, a preto je rubopis, ktorým nadobudol zmenku žalobca, podindosovaný,
čím ide o odvodené nadobudnutie zmenky. Z uvedeného dôvodu došlo k prelomeniu abstraktného

charakteru indosamentu na zmenke. Podindosament má preto občianskoprávne účinky, a teda nemôžu
mu byť pričítané ani abstraktné účinky predvídané v čl. I § 14 a § 77 ZZŠ. Postavenie žalobcu ako
podindosátora je závislé na postavení E., A., lebo obsah jeho práv sa odvíja od obsahu práv tohto
predchodcu. Podľa názoru žalovaného mu zostávajú zachované námietky proti pohľadávke, ktoré mohol
uplatniť zo zmenky v čase postúpenia voči E., A. (§ 529 ods. 1 OZ) aj po postúpení pohľadávky voči

žalobcovi. K otázke prevodu svojho obchodného podielu poukázal na to, že v roku 2007 požiadal E.,
A. o udelenie súhlasu s prevodom obchodného podielu na G. C., ktorá jeho žiadosti o vystúpenie zo
spoločnosti (dlžníka) vyhovela a zaviazala sa vrátiť mu blankozmenku po prevode obchodného podielu.
E., A. si však tento záväzok nesplnila. E., A. sa zaviazala, že zmenku alebo práva k nej neprevedie
na tretiu osobu a zdrží sa uplatnenia zmenky na súde po dobu 1 roka odo dňa jej splatnosti alebo po

dobu, kým v rámci výkonu záložného práva nedôjde k speňaženiu všetkých nehnuteľností založených
v prospech E., A., avšak ani predmetnú dohodu nedodržala, keď zmenku previedla. Podľa jeho názoru
bola zmenka postupovaná v rozpore s dohodou medzi E., A. a žalovaným, a preto je indosácia neplatná.
E., A. ubezpečila žalovaného, že v prípade prevodu pohľadávky a jej zabezpečenia voči Smart reality,
s.r.o. ponúkne pohľadávku prednostne na predaj žalovanému. Žalovaný poukázal na to, že žalobca pri

realizácii záložného práva k nehnuteľnostiam za účelom uspokojenia pohľadávky predal nehnuteľnosti
dlžníka (nie žalovaného) priamym predajom spoločnosti PETO SK, s.r.o. na základe zmluvy o kúpe
nehnuteľností z 22.05.2014 za kúpnu cenu 390.000 eur, pričom podľa znaleckého posudku bola určená
hodnota nehnuteľností v sume 708.590 eur. Žalobca bol však povinný pri realizácii záložného práva
postupovať s náležitou starostlivosťou a predať nehnuteľnosti minimálne za cenu určenú znaleckým

posudkom v sume 708.590 eur. Z tohto dôvodu hodnotil žalovaný tento predaj za hrubé porušenie jeho
povinnosti postupovať s náležitou starostlivosťou (čl. 5.1. záložnej zmluvy, § 151m ods. 8 OZ) a preto
tvrdil, že mu vznikla škoda minimálne vo výške rozdielu medzi výškou pohľadávky (689.031,87 eur)
a kúpnou cenou 390.000 eur, t. j. minimálne 254.948,16 eur. Podľa tvrdenia žalovaného došlo preto
aj k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok z jeho strany, a to v rozsahu, v akom sa

vzájomne kryjú, t.j. 254.948,16 eur. Žalovaný poukázal na započítací prejav voči žalobcovi listom zo dňa
05.12.2014 a zo dňa 09.01.2015.

4. Žalobca v súvislosti s námietkou, že pohľadávka bola zabezpečená viacerými zabezpečovacími
inštitútmi (okrem iného aj vlastnou zmenkou) odkázal na záväzok žalovaného v čl. 3 bod 3.4. v dohode

o vyplňovacom práve k blankozmenke o nevznesení námietky do úplného uspokojenia pohľadávky. Pri
výkone záložného práva nepostupoval v rozpore § 151m ods. 8 OZ, ale s odbornou starostlivosťou.
Poprel, že trhová cena nehnuteľnosti bola v sume 660 eur-923 eur/m2. Žalobca odkázal na čl. 20
bod 20.4. písm. a), 20.2. písm. c) úverovej zmluvy, ako aj na čl. 3 bod 3.4. dohody o vyplňovacom
práve k blankozmenke zo dňa 05.06.2016. Každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno

previesť indosamentom (rubopisom). Oprávneným majiteľom je ten, kto má zmenku v rukách, ak
preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov. V tomto prípade žalobcovi svedčí právo na
vyplatenie zmenkovej sumy nepretržitým radom indosamentov. Žalobca poprel, že by žalovanému
vznikla škoda predajom bytov, čo žalovaný ani nepreukázal. Pokiaľ by došlo k porušeniu povinnostipri výkone záložného práva z jeho strany, tak by ujma mohla nastať v majetkovej sfére dlžníka,
nie žalovaného. Žalobca zároveň vzniesol námietku premlčania voči nároku na náhradu škody vo
výške 254.948,16 eur, ktorý v konaní žiadal započítať žalovaný. Žalobca tvrdil, že žalovaný voči nemu

nedisponuje žiadnou pohľadávkou, ktorú by mohol voči nemu započítať a nie sú splnené hmotnoprávne
podmienky na započítanie dané § 580 a nasl. OZ. Žalobca potvrdil jeho snahu speňažiť nehnuteľnosti na
dobrovoľných dražbách, preto aj zorganizoval dobrovoľnú dražbu. Dražby boli zmarené pre nezaplatenie
súm vydražiteľom alebo z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie, čo bolo oznamované
v obchodnom vestníku. K otázke dražieb žalobca ďalej uviedol, že sa uskutočnilo 28 dobrovoľných

dražieb, nakoniec pôvodný veriteľ získal sumu 78.095 eur a po odpočítaní jeho nákladov na výkon
záložného práva 16.850,93 eur, dostal čistý výťažok 61.244,07 eur. Vzhľadom na rozlohu bytov a čistý
výťažok boli byty predané v priemernej sume 367,67 eur/m2. V tejto súvislosti poukázal aj na dražbu,
ktorá sa uskutočnila v roku 2017 a výťažok z nej bol 189.600 eur, t. j. 426,86 eur/m2, ktorý nezohľadnil
náklady záložného veriteľa spojené s výkonom záložného práva. Podľa žalobcu konal s odbornou
starostlivosťou, keď dňa 15.05.2014 zverejnil v denníku Pravda podmienky verejného ponukového

konania k nehnuteľnostiam, ale bola predložená len jedna ponuka od PETO SK, ponúkajúca kúpnu
cenu 390.000 eur. Žalobca tvrdil, že v čase verejného ponukového konania bola porucha v kotolni v
nehnuteľnosti a vyžadovala značné finančné prostriedky na jej odstránenie.

5. Žalobca v záverečnom vyjadrení uviedol, že je aktívne vecne legitimovaný v konaní ako majiteľ

zmenky vzhľadom na nepretržitý rad indosamentov na zmenke. V tomto prípade ide o zmenku, ktorá je
voľne prevoditeľná. Poukázal na to, že žalovaný nebol nikdy zmluvnou stranou zmluvy o úvere, preto
je právne nemožné, aby v roku 2011 (už nebol konateľom ani spoločníkom dlžníka) mohol s pôvodným
veriteľom E., A. uzatvoriť dohodu, ktorá by obmedzovala veriteľa v postúpení pohľadávok vzniknutej
zo zmluvy o úvere. Z tohto dôvodu aj poprel existenciu dohody medzi pôvodným veriteľom E., A. a

žalovaným v roku 2011, či pri prevode obchodného podielu žalovaného v Smart reality, spol. s r. o. na
G. C., keďže v roku 2013 sa E., A. domáhala uspokojenia pohľadávky zo zmenky. Pôvodný veriteľ E.,
A. nebol zmluvnou stranou zmluvy o prevode obchodného podielu, preto nie je pre neho záväzná s
odkazom na § 488 OZ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/739/2005). Žalobca vychádzajúc
z čl. 3 bod. 3.4. dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke deklaroval právo veriteľa uplatňovať

samostatne práva z akéhokoľvek zabezpečenia. Podľa žalobcu je vylúčené, že by došlo započítaním k
zániku jeho pohľadávky, lebo v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke (čl. 3 bod 3.4.) žalovaný
súhlasil, že pôvodný veriteľ a aj žalobca sú oprávnení súčasne využiť viacero inštitútov zabezpečenia až
do úplného uspokojenia pohľadávky zabezpečenej zmenkou. Žalovaný sa zaviazal nevzniesť námietky
súčasne prebiehajúcich konaní a vzdal sa práva namietať, že k uspokojeniu pohľadávky môže dôjsť,

alebo došlo aj iným spôsobom ako uplatnením zmenky. Opakovane poprel porušenie § 151m ods. 8
OZ. Odvolávajúc sa na predchádzajúce vyjadrenia zopakoval, že čistý výťažok z predaja bytov bol
367,67 eur/m2, pri dražbe v roku 2017 v sume 426,86 eur/m2, nezohľadňujúce náklady záložného
veriteľa s výkonom záložného práva. V tejto súvislosti poukázal na to, že znalecký posudok určujúci
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti automaticky nepredstavuje trhovú hodnotu v zmysle § 151m ods.

8 OZ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1083/2005). Podľa názoru žalobcu nepreukázal
žalovaný vznik škody na jeho strane. Dlžník Smart reality, spol. s r. o. neuplatnil voči žalobcovi nárok
na náhradu škody, a preto je tento premlčaný. Samotný písomný započítavací prejav žalovaného z
decembra 2014 vyhodnotil ako vadný a neuznal ho, lebo listom z decembra 2014 prejavil žalovaný vôľu
započítať pohľadávku, ktorá ešte nebola splatná. Žalobca tvrdil, že nedošlo k zániku jeho pohľadávky

voči žalovanému a že žalovaný ani nevyčíslil škodu jasne a určito.

6. Žalovaný v záverečnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobcom uplatňovanú
zmenku hodnotil ako zabezpečovaciu, ktorú nemožno odtrhnúť od zabezpečovanej kauzy. Zmenka
bola postúpená po lehote splatnosti, preto mu zostali zachované všetky námietky voči predošlému

majiteľovi zmenky (E., A.). Pohľadávku spochybnil z dvoch dôvodov: 1) žalobca nekonal pri výkone
záložného práva s odbornou starostlivosťou, lebo pohľadávka žalobcu bola okrem zmenky zabezpečená
aj záložným právom k 18 bytom a žalobca mohol byty predať aj za podstatne vyššiu cenu, ako ich
v skutočnosti predal. Podľa jeho názoru mohol pohľadávku uspokojiť z výkonu záložného práva; 2)
E., A. ako predošlý majiteľ zmenky nebol oprávnený zmenku postupovať, lebo sa na tom dohodol so

žalovaným. V rámci vyjadrenia žalobca odkázal na rozsudok Okresného súdu v Malackách v konaní
sp. zn. 6C/441/2015. Keďže žalobca porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, nemôže
sa domáhať nároku na zaplatenie zo zmenky. Za právne neudržateľný považoval názor, aby nemohol
namietať nedostatky realizácie záložného práva, lebo inak by žalobca mohol byty predať za 1 euro a onby bol povinný zaplatiť celú zmenkovú sumu. Žalovaný bol len ručiteľom za záväzky primárneho dlžníka
zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu vystavil garančnú zmenku. V zmysle § 548 ods. 2 OZ potom môže
ručiteľ uplatniť voči veriteľovi všetky námietky, ktoré by mal voči veriteľovi dlžník, t. j. aj námietku konania

s neodbornou starostlivosťou, resp. konania na škodu.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, že z prvopisu zmenky zistil, že ju vystavila
spoločnosť Smart reality, spol. s r. o., dňa 05.06.2006 s doložkou „bez protestu“ a zaviazala sa zaplatiť
pôvodnému veriteľovi (E., A.) zmenkovú sumu 644.948,16 eur, splatnú dňa 12.12.2011. V tomto čase

bol konateľom a spoločníkom spoločnosti Smart reality, spol. s r. o. žalovaný. Zmenka obsahovala
všetky náležitosti predpísané v čl. I § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom s poznámkami o
indosácii žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak
zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny
percenta zmenkovej sumy (čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ). Žalobca preukázal nadobudnutie zmenky od jej
predchádzajúcehomajiteľa,tedaaktívnuvecnúlegitimáciu.Majiteľboloprávnenývyplniťblankozmenku,

lebo po výzve na predčasné splatenie celého zostatku nesplatenej časti pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvy o úvere spolu s jej príslušenstvom, dlžník nevyplatil veriteľovi E., A. požadovanú pohľadávku
s príslušenstvom. Súd prvej inštancie sa primárne vysporiadal s tvrdením žalovaného, že mu veriteľ
E., A. nevrátil zmenku po prevode jeho obchodného podielu v spoločnosti dlžníka na G. C., aj keď to
podľa žalovaného bolo povinnosťou veriteľa, keď uviedol, že z obsahu z čl. 20.2. písm. c) zmluvy o

úvere vyplýva zmluvné dojednanie, že akékoľvek vzdanie sa práva veriteľom je platné, len ak je urobené
v písomnej forme. Úkon „vrátenie zmenky“ súd prvej inštancie preto nevyhodnotil vo všeobecnosti
ako úkon, ktorým by sa pôvodný veriteľ vzdal svojho práva voči žalovanému. Žalovaný síce v konaní
poukazoval v tejto súvislosti na rôzne skutočnosti a listiny, ale neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení, a to a) že by pôvodný veriteľ súhlasil s vrátením zmenky po prevode obchodného podielu, b)

nepreukázal svoje tvrdenie o záväzku E., A., že neprevedie zmenku na tretiu osobu a zdrží sa uplatnenia
zmenky na súde po dobu 1 roka odo dňa jej splatnosti, alebo kým v rámci výkonu záložného práva
nedôjde k speňaženiu všetkých nehnuteľností založených v prospech E., A.. Nedoložil k tomu žiadne
písomné doklady s výslovným záväzkom pôvodného veriteľa. Zmenka neobsahovala doložku „nie na
rad“, preto ju bolo možné previesť indosamentom. Žalobca v konaní preukázal, že má zmenku v rukách,

preukázal svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a preto je oprávneným majiteľom zmenky.
Indosáciu zmenky (jej prevedenie na iného majiteľa rubopisom) nie je potrebné podľa zmenkového
zákonaoznamovaťzmenkovémudlžníkovi.Súdprvejinštancieskonštatoval,žepohľadávkazozmluvyo
úvere bola zabezpečená viacerými zabezpečovacími inštitútmi, pritom v čl. I § 47 ods. 2 ZZŠ ponecháva
len na majiteľovi zmenky výber dlžníka, od ktorého bude plnenie žiadať. V tomto konkrétnom prípade

sa majiteľ zmenky (žalobca) domáhal uspokojenia pohľadávky jednak výkonom záložného práva k
nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, ako aj uplatnením si plnenia zo zmenky vystavenej žalovaným
v tomto súdnom konaní. Zmenka bola splatná dňa 12.12.2011, dva krát indosovaná dňa 07.03.2014, z
tohto dôvodu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nadobudol zmenku ako podindosovanú
v zmysle čl. I § 20 ZZŠ, a preto má indosament len účinky obyčajného postúpenia (čl. I § 20 ods. 1

veta druhá.). V tomto konkrétnom prípade, keďže žalovaný v čase postúpenia pohľadávky už nebol
vlastníkom obchodného podielu u dlžníka Smart reality, spol. s r. o. a bol vystaviteľom zmenky, nemožno
tu použiť ustanovenia o cesii v zmysle § 524 a nasl. OZ, ale analogicky mu ponechať zachované
námietky proti pohľadávke, ktoré mohol uplatniť v čase postúpenia. Súd prvej inštancie dodal, že pri
zmenkesdoložkou„bezprotestu“májejindosamentvyznačenýpouplynutílehotynavykonanieprotestu

pre nezaplatenie, len účinky postúpenia pohľadávky s dôsledkom zachovania kauzálnych námietok
dlžníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/190/2006). Súd prvej inštancie sa osobitne
vysporiadal s námietkou žalovaného, že mu konaním veriteľa vznikla škoda, ktorej výšku si uplatnil
započítacím prejavom. Podľa žalovaného mu vznikla škoda minimálne v sume 254.948,16 eur, lebo
veriteľ nepostupoval s náležitou starostlivosťou pri predaji nehnuteľností (dlžníka) a byty predal pod

cenu. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že v čase predaja nehnuteľností
nebol žalovaný vlastníkom predávaných nehnuteľností, ale naďalej bol vlastníkom dlžník. Bez ohľadu na
všetky dôkazy a vyjadrenia žalovaného ohľadom všeobecnej hodnoty nehnuteľností, súd prvej inštancie
vychádzal z toho, komu bola, resp. nebola škoda ako ujma v majetkovej sfére spôsobená. Z dokazovania
vyplynulo, že žalovanému, ktorý v čase predaja nevlastnil ani len obchodný podiel vo firme dlžníka,

nevznikla majetková ujma. Súd prvej inštancie preto ustálil, že žalovanému nemohla vzniknúť škoda.
Následne už súd prvej inštancie ani neskúmal ďalšie hmotnoprávne podmienky na určenie škody, a
to protiprávne konanie a príčinnú súvislosť. Žalovaný si ako fyzická osoba, nepodnikateľ nemajúci ani
obchodný podiel v dlžníkovi, nemohol uplatniť započítacou námietkou náhradu škody u žalobcu. Pokiaľby čisto teoreticky nejaká škoda aj vznikla, bola by naviazaná na pôvodného dlžníka ako vlastníka
nehnuteľností. Súd prvej inštancie podporne odkázal na čl. 4.2. zmluvy o odkúpení obchodného podielu,
v ktorom si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu 2.500.000,- Sk a skutočnosť, že žalovaný ako predajca

strácanároknavšetkysvojeaktívavspoločnosti.Pritommedziaktívadlžníkapatrilinielennehnuteľnosti
v jeho vlastníctve, ale aj výťažok z ich predaja. Súd prvej inštancie preto dodal, že otázku prípadnej
škody (vzhľadom na argumentáciu žalovaného) je možné riešiť len v spojení so subjektom dlžníka
(samostatnou žalobou), ktorý však nie je sporovou stranou. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom
žalovaného, že zabezpečovaciu zmenku nemožno odrhnúť od kauzy. Vychádzajúc zo zaužívanej súdnej

praxe uviedol, že zabezpečovacia zmenka nemá akcesorickú povahu k zabezpečenej pohľadávke, preto
možno samostatne disponovať tak so zaistenou pohľadávkou, ako aj so zmenkou (uznesenie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 14.12.2015, sp. zn. 4CoZm/74/2015). Súd prvej inštancie neprihliadal ani na
argumentáciu žalovaného, že bol len ručiteľom za záväzky primárneho dlžníka zo zmluvy o úvere, lebo
ak mal byť len „ručiteľom“, tak by zmenku podpísal ako avalista (zmenkový ručiteľ) a samotná zmenka
by bola podpísaná dlžníkom v zastúpení konateľom. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a

keďže sa žalovanému nepodarilo preukázať, že by z dôvodov uvedených v námietkach jeho povinnosť
poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky celkom alebo sčasti zanikla, vyhovel súd prvej inštancie žalobe
v celom rozsahu.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. h),

písm. g) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne v celom
rozsahu a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo alternatívne zruší napadnutý
rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so zásadnou kauzálnou námietkou

žalovaného, keď žalobca pred uplatnením zmenky, ktorý realizoval záložné právo (predajom
nehnuteľností), mal svoje nároky uspokojiť priamo pri predaji nehnuteľností, nakoľko mu to ich
hodnota umožňovala. Pokiaľ boli nehnuteľnosti predané hlboko pod ich cenu, konal žalobca na
škodu žalovaného. Žalobca teda porušil povinnosť konať pri výkone záložného práva s odbornou
starostlivosťou, ktorú mu ukladá § 151m ods. 8 OZ, ale aj záložná zmluva, ktorou bolo zriadené

záložné právo k bytom v bytovom dome, čoho dôsledkom je skutočnosť, že nárok žalobcu na zaplatenie
zvyšku pohľadávky (voči dlžníkovi Smart reality, spol. s r. o.) je neopodstatnený. Súd prvej inštancie
sa nestotožnil s názorom žalovaného, že „zabezpečovaciu zmenku nemožno odtrhnúť od kauzy“, keď
dospel k záveru, že žalovaný (ako vystaviteľ zmenky) nie je oprávnený činiť voči žalobcovi nijaké
kauzálnenámietky.Vzhľadomktomu,žezmenkabolanažalobcuprevedenáspoluspohľadávkou(ktorú

zmenka zabezpečuje), žalovanému zostali zachované voči žalobcovi všetky kauzálne námietky. V tejto
súvislosti odvolateľ poukázal na odbornú publikáciu C.H.BECK z roku 2002: Z.Kovařík - Směnka jako
zajištení (str. 52 a 53 citovanej publikácie). Okrem toho z dôkazov predložených v konaní je zrejmé, že
zmenka (vystavená žalovaným) bola postúpená po lehote jej splatnosti, a preto má len účinky cesie (t. j.
žalovanémuzostávajúzachovanévšetkynámietkyakomalvočipôvodnémuveriteľovi,vrátanenámietok

kauzálnych). V danom prípade, keďže zmenka bola prevádzaná (rubopisovaná) až po jej splatnosti,
môže žalovaný ako zmenkový dlžník voči nadobúdateľovi zmenky (žalobcovi) uplatniť všetky námietky,
ktoré má z kauzálneho vzťahu založeného medzi E., A., spoločnosťou Smart reality, spol. s r. o. a
žalovaným. Zachovanie kauzálnych námietok žalovaného potvrdil aj Krajský súd v Bratislave v uznesení
sp. zn. 4CoZm/74/2015 zo dňa 14.12.2015 (strana 5). Z tohto vyplýva, že zmenkovému dlžníkovi

zostali zachované všetky námietky voči novému majiteľovi zmenky, ktoré mal proti jej prechádzajúcemu
majiteľovi. Skutočnosť, že zabezpečovaciu zmenku nie je možné odtrhnúť od kauzy potvrdzuje aj
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/43/2006. Zmenka je zmenkou zabezpečovacou, ktorá
je v danom prípade závislá od hlavného právneho vzťahu, od ktorého ju nebolo možné „odtrhnúť“,
a to dokonca až z dvoch (vyššie zmienených) dôvodov. Ak teda žalobca mohol svoju pohľadávku voči

spoločnosti Smart reality, spol. s r. o. uspokojiť v celom rozsahu z výťažku z predaja zálohu, avšak
neučinil tak, keďže záloh predal zjavne pod cenu, nemôže sa skrz teórie odtrhnutia zmenky od kauzy,
svojich nárokov domáhať voči žalovanému. V ďalšej časti odvolania žalovaný popísal skutkový stav
v predmetnej veci. Žalovaný zdôraznil, že s E., A. vstúpil do rokovaní ohľadne možnosti jeho vystúpenia(ako spoločníka) zo spoločnosti Smart reality, spol. s r. o. s tým, že žalovanému bude blankozmenka
vrátená a za záväzky spoločnosti bude zodpovedať spoločník, na ktorého bude obchodný podiel žalobcu
prevedený, s čím E., A. vyslovila súhlas (čl. IV bod 4.2. zmluvy o prevode obchodného podielu v

spoločnosti Smart reality, spol. s r. o. zo dňa 24.08.2007). Bez súhlasu E., A. by nebol možný prevod
obchodného podielu A. B. na nového nadobúdateľa. Rokovaní ohľadne vystúpenia žalovaného zo
spoločnosti Smart reality, spol. s r.o. sa zúčastnil aj pán A., pričom z jeho čestného prehlásenia vyplýva,
že medzi žalovaným a E., A. bolo výslovne dohodnuté, že po vystúpení žalovaného zo spoločnosti
Smart reality, spol. s r. o., bude žalovanému zmenka vrátená. Z čestného vyhlásenia pána A. je rovnako

tak zrejmé, že E., A. žalovanému prisľúbila, že pokiaľ bude pohľadávku voči Smart reality, spol. s r.
o. prevádzať, prednostne ju ponúkne na predaj žalovanému. V súvislosti s vyplnením blankozmenky
sa dňa 22.12.2011 uskutočnilo v sídle E., A. rokovanie za prítomnosti žalovaného a zástupcov E., A.,
na základe ktorého sa E., A. zaviazala, že sa zdrží uplatnenia (predtým vyplnenej) zmenky vystavenej
žalovaným na súde, a to po dobu jedného roka odo dňa jej splatnosti, alebo po dobu, kým v rámci
výkonu záložného práva nedôjde k speňaženiu bytového domu, resp. jeho jednotlivých bytov a zároveň

sa zaviazala, že po dobu uvedenú v predošlej vete zmenku, alebo práva z nej vyplývajúce neprevedie
(nepostúpi) na tretiu osobu. Okrem toho E., A. žalovaného opakovane (aj keď len ústne) ubezpečila, že
v prípade ak bude práva zo zmluvy o úvere prevádzať, o tomto zámere najprv upovedomí žalovaného,
ktorému umožní prednostný prevod pohľadávky, a to za takých podmienok, aké by ponúkla tretiemu.
Odvolateľ k podhodnotenému predaju bytov tvoriacich predmet zálohu upozornil, že zo znaleckého

posudku č. 41/2013 zo dňa 03.08.2013, vyplýva všeobecná hodnota bytov, ktoré tvorili predmet zálohu
v sume 708.586,03 eur (po znížení o hodnotu bytu č. 28). Žalobca pritom predal byty priamym predajom
spoločnosti PETO SK, s.r.o., a to na základe zmluvy o kúpe nehnuteľností zo dňa 22.05.2014 vo
výške 390.000 eur, čo je zjavne neprimeranou a podhodnotenou cenou. Žalobca bol pritom povinný
pri realizácií záložného práva postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh (tj. byty) predal

za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva (§ 151m ods. 8 OZ),
pričom cena bytov podľa znaleckého posudku bola výrazne nižšia ako skutočná trhová cena bytov.
Reálna trhová cena bytov (tvoriace záloh) sa pritom pohybovala až na úrovni cca 1.000 eur za 1m2
(ide o cenu ďalších bytov v tom istom bytovom dome, ako sú byty, ktoré speňažil žalobca pri realizácií
záložného práva), resp. od 600 eur do 700 eur za 1 m2 (ide o cenu bytov na tej istej Mierovej ulici

v Čadci, ale v iných bytových domoch). Žalobca predal byty (tvoriace záloh) len za cenu 300 eur za
1 m2, t. j. za cenu trojnásobne nižšiu, ako je ich reálna trhová cena. Pri predaji bytov s náležitou
starostlivosťou by pohľadávka žalobcu bola uspokojená v celom rozsahu, čo malo mať za následok
zánik akýchkoľvek nárokov zo zmenky. Vtedajší zástupca spoločnosti PETO SK, s.r.o. bol známym
štatutárnym zástupcom a následne samotný štatutárny zástupca spoločnosti TOPA STAV, s.r.o. (t. j.

žalobcu) zastupoval spoločnosť PETO SK, s.r.o. pri ďalšom predaji bytov, ktoré boli speňažené v rámci
realizácie záložného práva pre tretie osoby, pričom jednotlivé byty ponúkali už za cenu od 660 eur do
700 eur za 1 m2. Týmto postupom žalobcu došlo ku konaniu na škodu A. B., ktorý ručil za záväzky
spoločnosti Smart reality, s.r.o. zmenkou. Odvolateľ upozornil na to, že vo vzťahu ku žalobcovi učinil aj
jednostranný započítací prejav, keďže žalobca - napriek tomu, že svoju pohľadávku uplatňuje z titulu

zmenky, mohol túto pohľadávku uspokojiť aj z predaja zálohu. V dôsledku nesprávneho záveru súdu
prvej inštancie v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že zabezpečovaciu zmenku nemožno
odtrhnúť od kauzy, sa súd prvej inštancie nezaoberal so zásadnou právnou otázkou, či žalobca (pokiaľ
by realizoval výkon záložného práva s odbornou starostlivosťou) mohol svoju pohľadávku uspokojiť
práve skrz realizáciu záložného práva. To, že danú námietku žalovaný vzniesol (a to opakovane), je

zrejmé aj z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (strana 10, bod 26. rozsudku), ale aj z odvolania
zo dňa 24.11.2014 (vo veci návrhu na prerušenie konania), z podania zo dňa 12.12.2014 (strana 2,
posledný odsek), ale aj z vyjadrenia zo dňa 16.01.2015 (strana 3, posledný odsek). Na druhej strane,
súd prvej inštancie v bode 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že indosament vyznačený
po uplynutí lehoty na vykonanie protestu pre nezaplatenie má len účinky postúpenia pohľadávky s

dôsledkom zachovania kauzálnych námietok dlžníka. Následne súd prvej inštancie dospel k presne
opačnému právnemu záveru, že zmenku je možné odtrhnúť od jej kauzy. Pokiaľ by totiž bolo možné
zmenku odtrhnúť od kauzy, zmenka by nadobudla abstraktný účinok a žalovaný by nemohol uplatniť
nijaké kauzálne námietky, ktoré mu však zostali zachované. Napadnutý rozsudok je v tomto smere tak
zásadne protichodný, že je nepreskúmateľný pre nedostatočnosť a zmätočnosť jeho odôvodnenia. Aj

keď v uznesení Krajského súdu 4CoZm (vo všeobecnej časti odôvodnenia citovaného uznesenia) je
uvedené, že veriteľ môže samostatne disponovať so zmenkou a samostatne s pohľadávkou s tým, že ak
dôjde k zmene veriteľa bez toho, aby bola prevedená aj zabezpečovacia zmenka, osobou oprávnenou
zo zaistenej pohľadávky sa stane osoba odlišná od majiteľa zabezpečenej zmenky. V danom prípadevšak nebolo so zmenkou a s pohľadávkou disponované samostatne, pretože zmenka aj pohľadávka
sa stretli v identických rukách žalobcu (a teda kauzálne námietky žalovanému zostali zachované aj z
tohto dôvodu). Ak súd prvej inštancie bol názoru, že zmenku je možné odtrhnúť od jej kauzy, potom sa

nemal zaoberať ani zvyšnými kauzálnymi námietkami žalovaného týkajúcimi sa spôsobenej škody, resp.
porušenia dohody o vrátení zmenky medzi E., A. a žalovaným. Následne žalobca poukázal na súvisiace
konanie vedené na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 6C/441/2015, z odôvodnenia ktorého je zrejmé,
že žalobca hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti pri realizácií záložného práva (čím konal na škodu
žalovaného) a že E., A. porušila svoj záväzok vrátiť zmenku A. B..

11. Odvolateľ k právnej kvalifikácii s poukazom na § 332 ods. 1, ods. 2 ObZ uviedol, že žalovaný
mal z titulu zmluvy o úvere postavenie obdobné ručiteľovi, keďže splatenie úveru garantoval práve
vystavením vlastnej blankozmenky. Pokiaľ by dlžník svoj úver nesplatil, žalovaný sa zaviazal, že ho
zaplatísám(prostredníctvomvystavenejzmenky).Právnevýznamnýmisúpritomdveskutočnosti,pokiaľ
by žalovaný pohľadávku E., A. uhradil, žalovaný by vstúpil do právneho postavenia veriteľa, t. j. do

právneho postavenia E., A., a to v zmysle § 332 ods. 2 ObZ (ide o zmenu záväzku, čo do subjektov).
Žalovaný by potom svoj nárok voči dlžníkovi (v rámci vstupu do právneho postavenia veriteľa) mohol
uspokojiť práve prostredníctvom realizácie záložného práva k majetku dlžníka, teda rovnako tak z
výťažku z predaja jednotlivých bytov, ktoré sa v bytovom dome nachádzajú. Pokiaľ by E., A. uspokojila
svoju pohľadávku v celom rozsahu z realizácie záložného práva k bytovému domu, nemohla by ju

už uplatňovať voči žalovanému. Keďže žalovaný pohľadávku E., A. v danom čase neuspokojil, do
právneho postavenia veriteľa by vstúpil žalobca. Vstup žalobcu do právneho postavenia veriteľa však
nebol vykonaný v súlade s § 332 ods. 2 ObZ, ale v zmysle § 524 a nasl. OZ (postúpenie pohľadávky) a
voči žalovanému aj v súlade s indosáciou zmenky. Avšak pokiaľ by žalovaný zaplatil žalobcovi sumu zo
zmenky, ktorú si žalobca uplatňuje v konaní, žalovaný by v uvedenej časti pohľadávky v zmysle § 332

ods. 2 ObZ vstúpil do právneho postavenia veriteľa (teda vznikol by mu nárok na vrátenie toho, čo za
dlžníkazaplatil).Vdôsledkupostupužalobcupripredajipredmetuzálohu,aktuálnebyužžalovanýnemal
možnosť svoj nárok voči dlžníkovi zhojiť skrz predaj jednotlivých bytov, pretože tento zabezpečovací
inštrument predtým konzumoval žalobca, čím konal na škodu žalovaného. Zároveň, pokiaľ by výklad
súdu prvej inštancie o možnosti odtrhnutia zmenky od jej kauzy bol aplikovateľný v praxi, žalovaný by sa

mohol dostať do situácie, že žalobca by záloh predal za 1 eur a voči žalovanému by si zo zmenky uplatnil
nárok na zaplatenie 644.947,16 eur. Rovnako tak by bolo možné, že žalobca si v ďalšom konaní dokonca
uplatní celý zvyšok pohľadávky (bez ohľadu na skutočnosť, že z podhodnoteného predaja bytov dostal
zaplatených 390.000 eur). Následne sa odvolateľ vyjadril k trom kauzálnym námietkam. K porušeniu
povinností žalobcu pri realizácii záložného práva sa opätovne vyjadril k podhodnotenému predaju zálohu

priamym predajom. Odvolateľ k vzniku škody na strane žalovaného, resp. jeho započítaciemu prejavu
namietal, že v dôsledku predaja zálohu pod trhovú cenu, žalovaný dôvodne započítal listom zo dňa
05.12.2014 náhradu škody spôsobenú žalobcom porušením povinnosti konať pri výkone záložného
práva s odbornou starostlivosťou voči pohľadávke žalobcu. Záver súdu prvej inštancie, že v čase
predaja nehnuteľností nebol žalovaný vlastníkom predávaných nehnuteľností (žalovaný nevlastnil ani

len obchodný podiel v spoločnosti), ale naďalej bol vlastníkom dlžník, a preto mu nemohla vzniknúť
ani majetková ujma, je príliš formálny a neposkytuje materiálnu ochranu zákonnosti. Tento záver je
nesprávny aj z dôvodu, že podľa § 332 ods. 1, ods. 2 ObZ platí, že žalovaný (ako tretia osoba, ktorá
zabezpečuje plnenie dlžníka) splnením dlžníkovho záväzku vstupuje do práv veriteľa (žalobcu), ktorý je
zároveň povinný žalovanému vydať a previesť na neho všetky svoje dôkazné prostriedky. Vzhľadom k

tomu, že žalovaný by teda mal (po zaplatení) vstúpiť do práv žalobcu, vstúpil by aj do jeho oprávnenia
uspokojiť si pohľadávku skrz realizáciu záložného práva. Žalobca však už toto oprávnenie skonzumoval
(a záloh predal pod cenu), čím žalovanému vopred znemožnil jeho vstup do pozície záložného veriteľa,
a teda žalobca konal na škodu žalovaného. Žalovaný má postavenie obdobné postaveniu ručiteľa. Táto
skutočnosť je nesporná, pretože žalovaný sa zaručil za zaplatenie úveru vystavením vlastnej zmenky.

Žalovaný je oprávnený s použitím analógie legis (§ 306 ods. 2 ObZ, § 853 ods. 1 OZ) uplatniť voči
veriteľovi (t. j. žalobcovi) rovnaké námietky a použiť na započítanie rovnaké pohľadávky ako spoločnosť
Smart reality, spol. s r. o.. Žalobca konal na škodu spoločnosti Smart reality, spol. s r. o., čím žalobca
(s použitím analógie legis) konal aj na škodu A. B.. Zároveň, pokiaľ ide o námietku žalobcu o údajnej
nemožnosti započítania vzájomných pohľadávok (splatná a nesplatná), táto je nesprávna, pretože škoda

už preukázateľne vznikla (a teda je splatná). Okrem toho, ak by aj žalovaný k započítaniu nepristúpil,
jeho námietky voči konaniu žalobcu pri neodbornom výkone záložného práva mu zostávajú zachované.
Následne sa odvolateľ vyjadril aj k tretej kauzálnej námietke, a to dohode medzi E., A. a žalovaným,
pričom zopakoval rozhodné tvrdenia k súhlasu banky k zmluve o prevode obchodného podielu. Okremtoho E., A. previedla zmenku na prvého nadobúdateľa (spoločnosť MG STAV, s.r.o.) v rozpore s dohodou
so žalovaným, a teda prevod zmenky je sporný aj z tohto titulu.

12. Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu tak, že nesúhlasil s tvrdením, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s podstatou kauzálnej námietky spočívajúcej v tom, že žalobca mal pri výkone záložného
práva postupovať v rozpore s ustanovením § 151m ods. 8 OZ. Žalobca predložil viacero listinných
dôkazov o zrealizovaných predajoch bytov, ktoré preukazujú, že žalovaným uvádzané skutočnosti sa
nezakladajú na pravde. Podľa názoru žalobcu pri výkone záložného práva postupoval s odbornou

starostlivosťou, a preto predmetná kauzálna námietka nie je opodstatnená. Žalobca poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/222/2012 zo dňa 30.09.2013, v zmysle ktorého môže
mať porušenie povinnosti záložného veriteľa konať s odbornou starostlivosťou za následok výlučne
vznik nároku na náhradu škody. Zásadná kauzálna námietka, na ktorú žalovaný v odvolaní poukázal,
je vo svojej podstate totožná s jeho námietkou, podľa ktorej mu mala vzniknúť škoda najmenej vo
výške nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní. V rámci konania pred súdom prvej inštancie ju

pritom žalovaný aj prezentoval ako jeden z hmotnoprávnych predpokladov nároku na náhradu škody
a nie ako samostatnú kauzálnu námietku. S námietkou žalovaného, že žalobcom uplatnený nárok
zanikol jednostranným započítaním sa súd prvej inštancie pritom náležite vysporiadal, a to v bode 46.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorý poukázal. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal
s kauzálnou námietkou žalovaného súvisiacou s výkonom záložného práva, pričom uviedol logicky

a zrozumiteľne argumenty, pre ktoré neskúmal ani splnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok.
Žalobca preto považoval za nesprávny a účelový argument žalovaného, že súd prvej inštancie sa tejto
námietke nevenoval z dôvodu uvedeného v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Vzhľadom
na odôvodnenie rozsudku, najmä v bode 46., v ktorom sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal
s kauzálnou námietkou vznesenou žalovaným, je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že by súd prvej

inštancie dospel k záveru, že žalovaný nie je oprávnený vzniesť voči žalobcovi nijaké kauzálne
námietky. Žalovaný účelovo poukazuje len na ním vytrhnutú stať v bode 47. odôvodnenia napadnutého
rozsudku bez toho, aby vzal do úvahy ďalšie skutočnosti v ňom uvedené a kontext, v akom súd prvej
inštancie svoj právny názor vyslovil. Nie je pravdivé, že kľúčová úvaha súdu prvej inštancie by mala
byť daná v bode 47 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa totiž v bode 41.

odôvodnenia napadnutého rozsudku náležite vysporiadal s námietku žalobcu o tom, že pôvodný veriteľ
E., A. nebol oprávnený previesť práva zo zmenky. Následne v bode 46. odôvodnenia napadnutého
rozsudku sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal s námietkou žalovaného, že žalobca mal konať
na jeho škodu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je potom nesprávna tiež tá argumentácia
žalovaného, že by sa súd prvej inštancie nevysporiadal s námietkami žalovaného, ktoré bol oprávnený

vzniesť. Zároveň opäť zdôrazňuje, že v žiadnom prípade nemôže uspieť tvrdenie žalovaného o tom,
že námietka nesprávneho výkonu záložného práva je samostatnou kauzálnou námietkou, keďže táto
je vo svojej podstate konzumovaná námietkou údajného vzniku škody, s ktorou sa súd prvej inštancie
tiež vysporiadal. Právny názor o tom, že zmenku možno odtrhnúť od kauzy vyslovil súd prvej inštancie
vo všeobecnosti a vo vzťahu k tej skutočnosti, že zmenka nemá akcesorickú povahu. Súd prvej

inštancie vo vzťahu k možnosti odtrhnutia zmenky od kauzy poukázal na to, že zmenka ako taká
nemá akcesorickú povahu, pričom s ňou možno disponovať aj samostatne (s poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/3045/2010 zo dňa 31.10.2012). Pokiaľ aj žalovaný tvrdil, že má
byť daná totožnosť subjektov, keď zmenka aj kauza je v rukách jednej osoby, tak jeho tvrdenie nie je
presné, keďže totožnosť je len na strane žalobcu ako veriteľa, ale nie na strane žalovaného, ktorý je

ako zmenkový dlžník osobou odlišnou od dlžníka kauzálneho, ktorým je spoločnosť Smart reality, spol.
s r. o.. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako zmenkovým dlžníkom je pritom vzťahom odlišným a
samostatným od pôvodného kauzálneho vzťahu, ktorý nemá akcesorickú povahu. Za nesprávny a v
rámci konania pred súdom prvej inštancie vyvrátený možno považovať tiež názor žalovaného, že v
prípade indosovania zmenky po lehote jej splatnosti sa automaticky uplatňujú ustanovenia Občianskeho

zákonníka upravujúce postúpenie pohľadávky (s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 29Odo/1446/2006 zo dňa 28.08.2008). Podľa názoru žalobcu v tomto konaní nemožno aplikovať
ani rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/43/2006, na ktorý žalovaný poukázal, keďže v
tom prípade bola neplatná zmenková zmluva. V rámci konania pred súdom prvej inštancie však
žalovaný neplatnosť zmenkovej zmluvy nikdy nenamietal. Žalobca poukázal na čl. 3. bod 3.4. dohody

o vyplňovacom práve k blankozmenke, v ktorej sa žalovaný zaviazal, že nevznesie námietku súčasne
prebiehajúcich konaní v žiadnom zo súvisiacich konaní. Uvedené má podľa názoru žalobcu priamy
dôsledok na okruh kauzálnych námietok, ktoré môže žalovaný voči nemu uplatniť. Vzhľadom na čl. 3
bod 3.4. dohody je potom vylúčené, aby súd prvej inštancie prihliadol na námietku žalovaného, že malsvoju pohľadávku uspokojiť výkonom záložného práva vo vzťahu k zabezpečeným nehnuteľnostiam,
keďže sa výslovne vzdal práva vzniesť túto námietku. Keďže záväzkový vzťah medzi žalobcom a
žalovaným ako zmenkovým dlžníkom je vzťahom samostatným a nezávislým od pôvodného vzťahu

medzi žalobcom a dlžníkom Smart reality, spol. s r.o., tak aj okruh kauzálnych námietok, ktoré je
žalovaný oprávnený vzniesť v tomto konaní je daný výlučne zmenkovým vzťahom (určeným zmenkou
a dohodou) medzi ním a žalobcom a nie kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom Smart reality, spol. s r.o.
a žalobcom. Je pritom zrejmé, že zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi Smart reality, spol.
s r.o. nikdy nebolo predmetom vzťahu medzi žalobcom, resp. pôvodným veriteľom E., A. a nemá s týmto

vzťahom priamy súvis, keďže žalovaný nebol nikdy ani majiteľom zabezpečených nehnuteľností, čo
je skutočnosť nesporná. I z tohto dôvodu potom nemá žalovaný a nikdy ani nemal právo samostatne
vzniesť kauzálnu námietku, že žalobca mal svoju pohľadávku v celom rozsahu uspokojiť výkonom
záložného, keďže táto nevyplýva zo záväzkového vzťahu medzi ním a žalobcom, resp. pôvodným
veriteľom E., A., ktorý je daný výlučne zmenkou a zmenkovou zmluvou (dohodou). Ako už bolo
vyššie uvedené, tak žalovaný samostatne predmetnú námietku v rámci konania pred súdom prvej

inštancie ani nevzniesol. Žalobca namietol skutkové tvrdenia uvádzané žalovaným v odvolaní týkajúce
sa údajných dohôd s E., A. a s hodnotou predmetu zálohu, či započítania. Žalobca sa vyjadril aj k
súvisiacemu konaniu vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 6C/441/2015, ktoré nebolo
právoplatne skončené. K právnej kvalifikácii odvolateľa s poukazom na § 322 ObZ žalobca uviedol, že
predmetné ustanovenie rieši ten prípad, kedy dochádza k plneniu dlhu dlžníka. Zaisťovacia zmenka

vytvára samostatný právny vzťah medzi veriteľom a zmenkovým dlžníkom, pri ktorom je dôvodom
plnenia práve samotná zmenka. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia činnosť,
keď Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 29Odo/1141/2006 zo dňa 28.08.2008 uviedol, že ak plnil
zmenkový dlžník z titulu zaisťovacej zmenky, vzniká mu zásadne voči dlžníkovi zmenkou zaistenej
pohľadávky regresný nárok; vznik tohto nároku a jeho výšku je potom nutné posudzovať analogicky

podľa § 454 a § 458 OZ. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že v prípade, ak by žalovaný pohľadávku
zo zmenky uspokojil, dostal by sa do právneho postavenia veriteľa, na ktorého by mali prejsť všetky
zabezpečovacie inštitúty. Toto tvrdenie vylučuje vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR.
Rovnako tak uvedená skutočnosť nevyplýva ani z ustanovenia § 332 ods. 2 ObZ, ktorého aplikácia je v
tomto prípade vylúčená, keďže predmetné ustanovenie je o povinnosti pôvodného veriteľa vydať dôkazy

a nie previesť prostriedky zabezpečenia. Rovnako vyššie citované rozhodnutie vylučuje tú skutočnosť,
že by žalovaný ako dlžník zo zabezpečovacej zmenky mal postavenie obdobné postaveniu ručiteľa.
V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29Odo/1446/2006
zo dňa 28.08.2008, z ktorého vyplýva, že argumentácia vychádzajúca z akcesorickej a subsidiárnej
povahy zaisťovacej zmenky (založená na porovnaní s inými zaisťovacími inštitútmi-ručením a záložnom

práve), tak neobstojí. Nie je teda pravdou, že by tvrdenia žalovaného o aplikácii ustanovenia § 332
ObZ a podobnosti zaisťovacej zmenky s ručením boli skutočnosťami pravdivými a nespornými. Podľa
žalobcu nemožno mať pochybnosť o tom, že vzťah zmenkový je samostatným a nezávislým od vzťahu
kauzálneho, ktorý zmenka zaisťuje, pričom od tohto nie je odvodený a závislý. Pokiaľ dôjde k plneniu
zo zaisťovacej zmenky, tak dochádza k plneniu vlastného dlhu zmenkového dlžníka voči veriteľovi.

Na základe tohto plnenia pritom nevznikajú žiadne nároky zmenkového dlžníka voči veriteľovi a ani
na neho neprechádzajú žiadne práva, ako je tomu v prípade ručenia. Práve naopak, plnením na
základe zabezpečovacej zmenky dochádza k vzniku právneho vzťahu medzi zmenkovým dlžníkom
a kauzálnym dlžníkom, ktorým je v tomto prípade spoločnosť Smart reality, spol. s r. o.. Žalovaný si
teda môže nároky, ktoré mu vzniknú zaplatením zmenkového dlhu, uplatniť práve voči spoločnosti

dlžníka a nie voči žalobcovi. K námietke odvolateľa k použitiu analógie legis podľa § 853 ods. 1 OZ,
na základe ktorej by mu mali patriť všetky námietky, ktoré patrili dlžníkovi s poukazom na inštitút
ručenia, tak použite analógie zákona je podmienené tým, aby sa vzťah, o ktorý ide, spravoval rovnakými
zásadami, ktoré platia pre ustanovenie, ktorého aplikácia prichádza do úvahy. Zmenkový vzťah aj
pri zmenke zaisťovacej sa nespravuje rovnakými zásadami ako vzťah ručenia, keďže v jeho prípade

absentuje tak závislosť, ako aj subsidiarita vo vzťahu k hlavnému vzťahu, pričom zmenkový vzťah sa
spravuje výlučne predpismi zmenkového práva, čo potvrdzuje už aj citovaný rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 29Odo/1446/2006 zo dňa 28.08.2008. Žalobca v ďalšej časti vyjadrenia odkázal na
svoje vyjadrenia a doložené listinné dôkazy k námietkam žalovaného o porušení povinnosti žalobcu pri
realizácii záložného práva. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu, ktoré na rozdiel

od dôkazov žalovaného preukazujú skutočne realizované predaje za obdobných podmienok, z ktorých
je zrejmé, že trhová cena nehnuteľností, ktoré tvorili predmet záložného práva, nedosahuje ani len
sumu 500 eur/m2 a už vôbec nie sumu 1.000 eur/m2. Čistý výťažok, ktorý získal pôvodný veriteľ E.,
A. pri výkone záložného práva bol vo výške 367,67 eur/m2. Dražba, ktorá sa uskutočnila v roku 2017priniesla výťažok vo výške 426,86 eur/m2, ktorý nezohľadňuje náklady záložného veriteľa spojené s
výkonom záložného práva. Vo vzťahu k potvrdeniam z realitných kancelárií, ako aj znaleckému posudku
žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, že tieto nemajú výpovednú hodnotu, keďže nejde o dôkazy,

ktoré by sa týkali už zrealizovaných predajov. Cena, za ktorú žalobca záloh predal, bola primeraná
okolnostiam, za ktorých k predaju došlo. Zo strany žalobcu sa jednalo o transparentný a efektívny výkon
záložného práva, ktorý bol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Následne sa žalobca
vyjadril aj k započítaciemu prejavu žalovaného, keď uviedol, že tento bol nespôsobilým a vykonaným
v rozpore s hmotným právom, keďže neboli splnené viaceré hmotnoprávne podmienky, ktoré vyžaduje,

tak ustanovenie § 580 a nasl. OZ, ako aj ustanovenie § 358 a nasl. ObZ, a preto nemožno v žiadnom
prípade hovoriť o formalizme zo strany súdu prvej inštancie. V tomto smere vysvetlil, že nevznikla ujma
v majetkovej sfére žalovaného, ako aj to, že nie je možné voči splatnej pohľadávke započítať pohľadávku
nesplatnú. Neprípustná je podľa žalobcu aj argumentácia žalovaného s poukazom na ustanovenie § 306
ods. 2 ObZ, keďže zmenka nemá akcesorickú ani subsidiárnu povahu vo vzťahu k pohľadávke, ktorú
zabezpečuje. Z tohto dôvodu nemôže žalovaný voči žalobcovi použiť rovnaké námietky ako dlžník Smart

reality, spol. s r. o.. Námietky, ktoré môže žalovaný voči žalobcovi vzniesť sú dané výlučne obsahom
ich zmenkového vzťahu. K dohode medzi žalovaným a E., A. poukázal na to, že pôvodný veriteľ nebol
nikdy účastníkom záväzkového vzťahu-zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom podľa § 488
OZ povinnosti zo záväzkového vzťahu vznikajú len stranám tohto vzťahu. Súd prvej inštancie z tohto
dôvodu dospel k správnemu právnemu názoru, že žalovaný svoje tvrdenia žiadnym listinným dôkazom

nepreukázal. Tvrdenia žalovaného pritom vyvracia tiež čl. 3 bod 3.3. dohody, v zmysle ktorého bol
pôvodný veriteľ E., A. oprávnený po vyplnení blankozmenku uplatniť alebo previesť práva z nej na inú
osobu.

13. Odvolateľ v odvolacej replike k tvrdeniu žalobcu o samostatnej dispozícii zmenky uviedol, že tá môže

platiť len pre tie zmenky, ktoré nie sú zmenkami zabezpečovacími a ktoré boli indosované pred lehotou
ich splatnosti, a teda môžu pri ich oddelení (odtrhnutí) od kauzy nadobudnúť abstraktný charakter, čo nie
je daný prípad. Poukázal na rozpor v tvrdeniach žalobcu, keď tvrdil, že kauzálna námietka žalovanému
vôbec nepatrí a zároveň tvrdil, že s danou námietkou sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal, pričom
na ďalšom mieste uviedol, že žalovaný danú námietku v konaní ani nevzniesol a napokon, že žalovaný

sa vlastne danej námietky vopred vzdal. Pokiaľ by došlo k riadnemu splateniu úveru zo strany Smart
reality, spol. s r. o. pohľadávka E., A. (zo zmluvy o úvere) by zanikla a zároveň by zanikol aj nárok
E., A. zo zmenky. Rovnaká právna situácia by však nastala aj v prípade uspokojenia pohľadávky E.,
A. z realizácie záložného práva. Pokiaľ by však E., A. predala byty zjavne pod ich cenu (t. j. porušila
by povinnosť konať pri výkone záložného práva s odbornou starostlivosťou) a zároveň by uplatňovala

zvyšnú časť nároku z titulu zmenky voči A. B., žalovaný by mal možnosť brániť sa, a to práve námietkou
porušenia povinnosti (zo strany E., A.) konať pri výkone záložného práva s odbornou starostlivosťou.
Táto námietka - po indosácií zmenky (po jej splatnosti) na žalobcu - zostala A. B. zachovaná v celom
rozsahu. Žalobca teda vstúpil do právneho postavenia svojho predchodcu v rovnakom rozsahu svojich
práv. Potvrdzuje to aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoZm/74/2015. Okrem toho, že

zmenka bola postúpená až po jej splatnosti (a teda má len účinky obyčajnej cesie), žalobca nadobudol
pohľadávku E., A. spolu s jej zabezpečovacími inštrumentmi vrátane zmenky (t. j. s celou kauzou), a
teda žalovaný je oprávnený vznášať námietky porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou
pri výkone záložného práva (zo strany žalobcu) aj z tohto dôvodu. Žalovaný pritom od počiatku konania
opakovane tvrdil, že pokiaľ by žalobca predal byty za ich trhovú cenu, jeho pohľadávka by zanikla v

celom rozsahu a zároveň by zanikol aj jeho nárok zo zmenky. K námietke porušenia povinnosti konať
s odbornou starostlivosťou, zopakoval rozhodné námietky s tým, že súd prvej inštancie nevykonal
ani jeden z množstva dôkazov, ktoré predložil žalovaný a ktoré preukazujú reálnu trhovú cenu bytov
(ktoré žalobca predával) ale aj cenu iných bytov na tej istej Mierovej ulici v Čadci. Súd prvej inštancie
neskúmal prečo žalobca neponúkal jednotlivé byty prostredníctvom viacerých inzerátov, alebo realitných

kancelárií, resp. prečo jedinú ponuku (ktorú žalobca realizoval) zverejnil vo štvrtok daného týždňa s
tým, že už na ďalší utorok (teda v podstate o 4 dni) sa uskutočnilo otváranie obálok. Keďže však súd
prvej inštancie nevykonal nijaký dôkaz v zásadnej kauzálnej námietke vznesenej zo strany žalovaného,
hrubým spôsobom porušil práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ ide o argumentáciu
žalobcu, že zásadná kauzálna námietka (porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou) je

totožná s námietkou vzniknutej škody, s týmto sa žalovaný nestotožnil, nakoľko ide o dve samostatné
kauzálnenámietky(ktorétaktožalovanýajprezentoval).Rovnakotakjeneprípustnétvrdeniežalobcu,že
námietka vzniku škody má dokonca konzumovať námietku povinnosti konať s odbornou starostlivosťou.
Ak by to totiž bola pravda (tzv. konzumácia jednej námietky druhou), A. B., pokiaľ by nepreukázal vznikškody, automaticky by stratil obranu, že žalobca mohol svoju pohľadávku uspokojiť práve z predaja bytov
(skrz realizáciu záložného práva). Súd prvej inštancie sa s touto námietkou nevysporiadal, skonštatoval
len toľko, že A. B. nebol v čase realizácie záložného práva vlastníkom bytov, a teda A. B. nemohla

vzniknúť nijaká škoda. K otázke dispozície so zmenkou uviedol, že vo všeobecnosti je so zmenkou
možné disponovať aj samostatne (bez pohľadávky), no z danej (samostatnej) dispozície so zmenkou
rozhodne nemožno vyvodiť taký právny záver, aký učinil súd prvej inštancie, že zmenku (po jej indosácií)
je možné odtrhnúť od jej kauzy, čím žalovaný stratil oprávnenie vzniesť námietku porušenia povinnosti
žalobcu konať pri výkone záložného práva s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ ide o totožnosť subjektu

(pri prevode pohľadávky a zmenky), žalovaný netvrdil, že musí byť daná totožnosť subjektov tak na
strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného (ktorá je i tak daná, lebo obligačný dlžník a dlžník zo zmenky
sanemenili).Podstatnájelentotožnosťnastraneveriteľa,t.j.žepohľadávkaazmenkasastretlivrukách
žalobcu. Žalovaný nikdy netvrdil, že v prípade indosovania zmenky po lehote jej splatnosti sa majú
uplatňovať ustanovenia OZ, žalovaný tvrdil, že indosácia zmenky po lehote jej splatnosti má len účinky
cesie. Žalovaný sa pri podpise dohody o vyplňovacom práve nemohol platne vzdať práva, ktoré by mu

vzniklo až v budúcnosti. Zmenka z hľadiska kauzy v danom prípade nikdy nemala povahu samostatného
právnehovzťahu(išloozmenkuzabezpečovaciu),alebolazávisláodvzťahuE.,A.-G.reality,spol.sr.o.
Následne sa žalovaný opätovne vyjadril k hodnote predmetu zálohu, ponukovému konaniu. K námietke
žalobcu,že§332ObZniejemožnéuplatniťspoukazomnarozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepubliky
sp.zn.29Odo/1141/2006zodňa28.08.2008,odvolateľuviedol,žezjehoodôvodneniavýslovnevyplýva,

že zo strany zmenkového dlžníka ide o náhradné plnenie za obligačného dlžníka s tým, že zmenkovému
dlžníkovi vzniká (voči obligačnému dlžníkovi) regresný nárok. To teda znamená, že žalovaný (pokiaľ by
plnil zo zmenky) má oprávnenie uspokojiť svoj nárok voči spoločnosti Smart reality, spol. s r. o., resp.
z jej majetku. Tento regresný nárok (uspokojenie z majetku) však žalovaný nebude môcť konzumovať,
pretože mu ho zmaril žalobca podhodnoteným predajom bytov, čo znamená, že žalobca konal na škodu

žalovaného. Predmetné rozhodnutie vychádzalo len zo situácie, že zmenka bola jediným prostriedkom
zabezpečenia úveru. Vo vzťahu ku započítaciemu prejavu žalovaného je potrebné poznamenať, že
súd prvej inštancie sa započítacím prejavom nijako nezaoberal, pretože dospel k záveru, že škoda
mohla vzniknúť len spoločnosti Smart reality, spol. s r. o. Avšak vzhľadom na vyššie uvedený právny
výklad - keďže žalovaný prevzal (vystavením zmenky) ručenie za splatenie úveru zo zmluvy o úvere - a

teda postavenie žalovaného bolo (z kauzálneho vzťahu) vyslovene postavením obdobným postaveniu
ručiteľa, je zrejmé, že s použitím analógie má žalovaný možnosť uplatnenia identických námietok ako
ručiteľ. Použitie analógie dokonca potvrdzuje aj vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
29Odo/1141/2006 zo dňa 28.08.2008, a to s odkazom na § 454 a § 458 OZ.

14. Žalobca v odvolacej duplike porovnal bod 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku s uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoZm/74/2015 a následne vysvetlil, že zmenka ako taká má
abstraktnú povahu. Zmenka je totiž cenný papier, ktorý nikdy nemôže mať akcesorickú a ani subsidiárnu
povahu, a to ani vo vzťahu ku kauzálnemu vzťahu, ktorý sa ňou má zabezpečovať, čo napokon
potvrdzuje presne tá odborná literatúra, na ktorú poukazuje sám žalovaný. Ako z odbornej literatúry

vyplýva, tak v prípade zaisťovacej zmenky vzniká medzi zmenkovým dlžníkom a veriteľom právny
vzťah na základe zmluvy o zaistení zmenky, pričom sa jedná o právny vzťah, ktorý je odlišný napríklad
od zmluvy o úvere. Práve zmluva o zaistení zmenky, resp. zmenková zmluva dáva zmenke kauzu
(Kovařík,Z.Směnkajakozajištění.2.vydání.Praha:C.H.Beck,2009,14s.).Medzipôvodnýmveriteľom
VÚB, a.s. a žalovaným došlo k uzatvoreniu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorá v

tomto prípade predstavuje zmenkovú zmluvu. Jej zmluvnými stranami boli totiž pôvodný veriteľ E., A.
v postavení zmenkového veriteľa a žalovaný v postavení zmenkového dlžníka. Pokiaľ teda žalovaný
opätovne poukazuje na kauzu, tak je to práve dohoda, ktorá ju predstavuje. Dohoda ako zmenková
zmluva potom predstavuje ten právny vzťah, ktorý určuje, aké kauzálne námietky je žalovaný oprávnený
v konaní použiť. Danú skutočnosť opätovne potvrdzuje citovaná odborná literatúra, v ktorej sa jasne

uvádza: „Východiskem pro všechny kauzálni námitky vztahujúci se k zajišťovacím směnkám bude vždy
směnečný smlouva“ (s. 62). Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že pre posúdenie
tej skutočnosti, aké kauzálne námietky je žalovaný oprávnený vzniesť, je podstatný obsah dohody,
keďže práve táto predstavuje kauzálny vzťah medzi žalovaným a žalobcom, ktorý zmenku nadobudol
od pôvodného veriteľa E., A.. V prípade, ak teda žalovaný poukazuje na záložnú zmluvu, predmetom

ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, tak nie je spôsobilý uspieť, keďže nikdy nebol
účastníkom tohto právneho vzťahu. Navyše v čl. 3. bod 3.4. dohody žalovaný vyslovil súhlas, že žalobca,
na ktorého prešli práva zo zmenky, je oprávnený súčasne využiť viacero inštitútov zabezpečenia až
do úplného uspokojenia pohľadávky, ktorá je zmenkou zabezpečená. Žalovaný sa zároveň zaviazal,že nevznesie námietku súčasne prebiehajúcich konaní v žiadnom z nich. Vzhľadom na obsah dohody,
žalovanému námietka nesprávneho výkonu záložného práva ako takého nepatrí, pričom žalovaný ju ani
nikdy v rámci konania pred súdom prvej inštancie samostatne nevzniesol, ale vzniesol námietku zániku

pohľadávky žalobcu z dôvodu jednostranného započítania. Vzhľadom na predloženú argumentáciu
žalobcu neobstojí ani tvrdenie o tom, že žalobca konal v rozpore so svojimi tvrdeniami. Pokiaľ totiž
žaloba uplatňuje v rámci tohto konania sumu vo výške 254.948,16 eur, tak rešpektuje obsah dohody, v
zmysle ktorej je oprávnený použiť zmenku na zaplatenie zabezpečenej pohľadávky v rozsahu, ktorom
existuje, a to až do jej úplného uspokojenia. Keď potom žalovaný tvrdí, že mu mali zostať kauzálne

námietky zachované, tak je na mieste, aby preukázal z akého právneho vzťahu ich vyvodzuje, čo
je ich obsahom a najmä, aký je ich právny následok. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností je
nepochybné, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkou žalovaného, ktorá sa má týkať porušenia
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri výkone záložného práva, keďže ju posúdil z pohľadu
následkov, ktoré s ňou sú v zmysle platného práva spojené, teda možnosťou vzniku škody. Súd prvej
inštancie venoval pozornosť tejto námietke v bode 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ teda

žalovaný poukazuje na porušenie ustanovenia § 151m ods. 8 OZ, tak súd prvej inštancie mu dal jasnú
a dostatočnú odpoveď prečo sa samostatne nezaoberal jeho argumentmi týkajúcimi sa protiprávneho
konania. Dôvodom bola pritom tá skutočnosť, že neboli splnené ďalšie hmotnoprávne podmienky pre
naplnenie zákonom stanoveného následku a nie z dôvodu, že by súd prvej inštancie mal zmenku
odtrhnúť od kauzy, ako sa snaží účelovo tvrdiť žalovaný. Nič na tom nezmení ani tá skutočnosť, že

žalovaný poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoZm/74/2015, keďže názor
vyslovený súdom prvej inštancie jeho závery v plnej miere rešpektoval. Je totiž nutné podotknúť, že v
predmetnom uznesení krajský súd konštatoval len tú skutočnosť, že mu zostali zachované námietky,
ktoré mal voči pôvodnému veriteľovi, avšak žiadnym spôsobom ich nekonkretizoval a ani sa k ich obsahu
nevyjadroval. Je teda nepochybné, že súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na tom právnom

názore, že by zmenku odtrhol do kauzy, ako neustále žalovaný podsúva, a teda v žiadnom prípade
z tohto dôvodu ani len nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.
Následne sa žalobca vyjadril k predloženým dôkazom o predaji bytov, k údajnému netransparentnému
predaju bytov zo strany žalobcu a zopakoval argumentáciu z vyjadrenia k odvolaniu týkajúcu sa právnej
kvalifikácie odvolateľa a jeho postavenia ako ručiteľa.

15. Odvolateľ vo vyjadrení zo dňa 02.06.2022 uviedol, keďže súd prvej inštancie ignoroval právny
názor Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoZm/74/2015, keď odtrhol od zmenky kauzu, podal na
Národnej kriminálnej agentúre (ďalej len „NAKA“) podnet na zahájenie trestného stíhania. Podnet bol
podaný dňa 04.11.2021 do zápisnice o trestnom oznámení č.k. ČVS: PPZ-/NKA-ST2-2021, ktorého prvú

stranu predložil. Následne odvolateľ poukázal na dôkazy, ktoré mal v rámci trestného konania získať a
tieto mali preukázať, že mu bola spôsobená škoda. Jednalo sa najmä o notárske zápisnice o priebehu
dobrovoľných dražieb iných bytov v tom istom bytovom dome. Jednou zo skutočností na podklade, ktorej
bolo trestné stíhanie zahájené je práve aj skutočnosť, že žalobca predal byty podhodnoteným predajom
spoločnostiPETOSK,s.r.o.,očomsaviedlokonanienaKrajskomriaditeľstvePZTrenčín,miestovýkonu

služby Prievidza pod sp. zn. KRP-110/2-VYS-TN-2021. Žalovaný až po nahliadnutí do trestného spisu
zistil ďalšie skutočnosti nasvedčujúce tomu, že viacero osôb konalo na jeho škodu, čo bližšie popísal
v predmetnom vyjadrení.

16. Žalobca na predmetné podanie reagoval tak, že skutočnosti uvedené vo vyjadrení odvolateľa

neobstoja tak z pohľadu procesného, ako aj hmotnoprávneho. Z hľadiska procesného upozornil na to,
že žalovaný až v rámci odvolacieho konania predložil dôkazy, ktorých vykonanie mohol bez akýchkoľvek
pochybností navrhnúť už v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Vo vzťahu predloženým dôkazom,
v ktorých žalovaný vidí zvrat v tom, že podal po vyhlásení rozsudku trestné oznámenie, žalobca uviedol,
že je z obsahu vyjadrenia zrejmé, že predmetom podaného trestného oznámenia sú skutočnosti, ku

ktorým malo dôjsť v roku 2014, keďže sa týkajú výkonu záložného práva, ku ktorému žalovaný svoju
argumentáciu sústreďuje od začiatku konania. Tvrdené skutočnosti s predloženými dôkazmi preto
považuje za neprípustné novoty v zmysle § 366 CSP. Z hmotnoprávneho hľadiska žalobca upozornil,
že nemohlo dôjsť k škode na strane žalovaného, keďže nebol vlastníkom predmetného zálohu. K
jednotlivým notárskym zápisniciam, na ktoré žalovaný poukázal, žalobca zdôraznil, že tieto sú z roku

2011, pričom výkon záložného práva sa uskutočnil až v roku 2014. Medzi rokmi 2011 až 2014 došlo k
podstatnému zhoršeniu technického stavu nehnuteľností, ktoré boli predmetom výkonu záložného práva
a uskutočnilo sa 24 neúspešných dobrovoľných dražieb. Keď aj žalovaný tvrdí, že tieto dražby mali byť
marené, nemôže to byť v žiadnom prípade na ťarchu žalobcu. Jedná sa totiž o skutočnosti, ktoré maliobjektívne vplyv na hodnotu nehnuteľností. Následne sa žalobca vyjadril k hodnote predmetu zálohu,
keď nebolo týmito dôkazmi preukázané, že trhová hodnota bytov mala byť vo výške 1.000 eur/m2.

17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.01.2023 zopakoval, že napriek tomu, že žalovaný sa v konaní
bránil námietkou, že žalobca mohol byty predať za podstatne vyššiu cenu (na základe čoho by jeho
pohľadávka bola uspokojená v celom rozsahu), súd prvej inštancie v rozsudku k uvedenej skutočnosti
nijako neprihliadol. Následne uviedol v tejto súvislosti na ďalšie skutočnosti plynúce z trestného konania
vedené na Krajskom riaditeľstve PZ Trenčín (KRP-110/2-VYS-TN-2021), a to z výsluchu konateľa

spoločnostižalobcu.Ďalejžalovanýuviedol,žesúčasnákonateľka(ajedinámajiteľka)spoločnostiPETO
SK, s.r.o. (pani H. H. B.) je manželka konateľa žalobcu (ktorá nadobudla obchodný podiel v spoločnosti
PETO SK, s.r.o. od pána I. J.). Zároveň zdôraznil, že ide dôkazy podľa § 366 písm. d) CSP, keďže ide o
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a tieto možno
v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie, pričom o týchto sa dozvedel až z trestného konania. Zároveň žalovaný navrhol, aby odvolací

súd doplnil dokazovanie podľa § 384 ods. 3 CSP za podmienok uvedených v § 366 CSP a okrem iného
vyžiadalzápisnicuovýsluchusvedkaK.I.zodňa06.10.2022ztrestnéhokonaniavedenéhonaKrajskom
riaditeľstve PZ Trenčín sp. zn. KRP-110/2-VYS-TN-2021.

18. Žalobca zotrval na tom, že v tomto prípade sa nejedná o také novoty v odvolacom konaní, ktoré

by boli prípustné v zmysle ustanovenia § 366 CSP. Ako už žalobca uviedol, tak žalovanému nebránilo
nič v tom, aby trestné oznámenie podal už v roku 2014, keďže skutočnosti, ktoré majú byť predmetom
trestného stíhania, mu boli už veľmi dávno známe. Pokiaľ žalovaný nepodal trestné oznámenie včas a k
jeho podaniu pristúpil len v snahe za každú cenu zvrátiť výsledok tohto konania, je zrejmé, že bol počas
konania pred súdom prvej inštancie nedbalý a vlastným zavinením sa pripravil o možnosť predložiť

dôkazy, ktoré predkladá v súčasnosti. Pokiaľ žalovaný predložil potvrdenie o vedení trestného konania,
tak týmto musel žalovaný disponovať už začiatkom roku 2022, avšak predložil ho po viac ako roku, čo
opätovne diskvalifikuje možnosť jeho použitia. Pokiaľ sa týka predloženia osobitného návrhu záujemcu
o kúpu nehnuteľností, ako aj prehlásenia záujemcu, tak žalovaný úplne opomína ten fakt, že už v rámci
konania pred súdom prvom inštancie žalobca predložil listinný dôkaz, a to notársku zápisnicu spísanú

notárom J. L. B. dňa 20.05.2014 pod sp. zn. N 378/2014, Nz 18902/2014, NCR1s 19278/2014, z ktorej
je zrejmé, že súčasťou predloženej ponuky boli aj tieto dve listiny. Pokiaľ žalovaný navrhuje, aby si
odvolací súd vyžiadal výpoveď konateľa žalobcu z trestného konania, tak aj v tomto prípade sa jedná o
neprípustnú novotu v rámci odvolacieho konania. Žalovanému nič nebránilo, aby počas nahliadnutia do
trestného spisu vyhotovil aj kópiu zápisnice o výsluchu konateľa žalobcu a predložil ju súdu ako listinný

dôkaz. Pokiaľ k tomu žalovaný nepristúpil a tento listinný dôkaz nepredložil, tak sa opätovne jedná o
skutočnosť, ktorá ide výlučne na jeho ťarchu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je žalobca toho názoru,
že aj tento návrh na vykonanie dôkazu v rámci odvolacieho konania je neprípustný, nehospodárny a
účelový. V prípade, ak by sa odvolací súd rozhodol doplniť dokazovanie, čo však žalobca považuje za
neprípustné, tak ako prvé by bolo na mieste ozrejmiť tú skutočnosť, či v súčasnosti ešte vôbec trestné

konanie prebieha a aký bol jeho výsledok a o tejto skutočnosti si vyžiadať informáciu. Následne sa
žalobca vyjadril k hmotnoprávnemu hľadisku predkladaných dôkazov, ako aj výsluchu konateľa žalobcu,
k verejnému ponukovému konaniu a doručeniu obálky PETO SK, s.r.o. až dňa 19.05.2023.

19. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.10.2023 uviedol, že informácie z trestného konania predkladá,

tak ako mu boli sprístupnené z trestného konania (podľa jeho priebehu), aby nebol zmarený jeho účel.
Následne poukázal na podstatné skutočnosti plynúce z trestného konania, zistené z výpovede konateľa
M. I., konateľa PETO SK, s.r.o.- svedka I. J., ako aj svedka C.. K žalobcom namietanej procesnej
neprípustnosti dôkazov z trestného konania uviedol, že trestné konanie je vedené nezávisle od civilného
sporového konania a jeho výsledky môžu byť v rámci civilného konania kedykoľvek použité, dokonca

v určitých prípadoch je civilný súd výsledkami trestného konania výslovne viazaný. Z tohto hľadiska
sa preto na dôkazy produkované v trestnom konaní koncentračná zásada nevzťahuje, resp. uvedené
dôkazy môžu byť použité aj v rámci odvolacieho konania. Žalovaný dodal, že I. J. v konaní nenavrhol
vypočuť, pretože do dňa oboznámenia sa s jeho výpoveďou v trestnom konaní nemal najmenšiu
vedomosť o tom, že s K. I. bol v príbuzenskom vzťahu, resp. že K. I. realizáciu záložného práva vopred

zinscenoval (pretože K. I. od počiatku tvrdil, že s I. J. sa nepoznajú a realizácia záložného práva bola
transparentná).20. Žalobca sa v reakcii na tvrdenia zaoberal svedeckými výpoveďami z trestného konania, ktoré podľa
jeho názoru žalovaný nesprávne interpretoval.

21. Žalovaný v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 11.02.2025 navrhol prerušiť odvolacie konanie
do skončenia trestného stíhania vedené na Okresnom riaditeľstve PZ v Šali pod č.k. ČVS: ORP -215/
VYS-SA-2024. Viaceré osoby konali na jeho škodu, a preto žalovaný zahájil aj ďalšie samostatné
trestné konanie, v ktorom je popísaná celá schéma skutkov predchádzajúcich nadobudnutiu zmenky zo
strany žalobcu, resp. osôb, ktoré konali so žalobcom v zhode. V zápisnici je detailne popísaný proces

nadobudnutia zmenky zo strany žalobcu, ako aj dôvody, pre ktoré byty nemohla v dražbe predať E., A.
(pôvodnýveriteľ),keďžedražbymarilI.C..Následnezopakovalsvojetvrdeniazprebiehajúcehokonania.

22. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

23. Vzhľadom na to, že v písomnom vyhotovení záhlavia rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.
k. 3CbZm/107/2016-940 zo dňa 22.07.2021 došlo k zrejmej nesprávnosti, keď v čase vyhláseného
rozsudku mala adresa právneho zástupcu žalobcu správne znieť:„...Mgr. Jánom Matušovom, AK so
sídlom Ul. 1. mája 1455, Púchov...“ a v časti označenia žalovaného mala adresa žalovaného správne
znieť:,,... A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, C....“, odvolací súd túto zrejmú chybu opravil

tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého
po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

25. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

26. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Podľa ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa ods. 3, ak súd na prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci
samej.

27. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

28. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

29. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.30. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými

tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

31. Podľa čl. I § 11 ods. 1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom). Podľa ods. 2, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú
doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia

(cesie).

32. Podľa čl. I § 14 ods. 1 ZZŠ, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. Podľa ods. 2,
ak ide o blankoindosament, môže majiteľ: a) vyplniť indosament vo svojom mene alebo v mene niekoho
iného; b) indosovať zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu; c) odovzdať zmenku
tretej osobe bez vyplnenia blankoindosamentu a bez indosácie zmenky.

33. Podľa čl. I § 16 ods. 1 veta prvá ZZŠ, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament.

34. Podľa čl. I § 20 ods. 1 ZZŠ (podindosament), indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky
ako indosament pred sročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo
po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia.

35. Podľa čl. I § 28 ods. 1 veta prvá ZZŠ, prijatím sa zmenečník zaväzuje zaplatiť zmenku pri sročnosti.

36. Podľa čl. I. § 47 ods. 1 ZZŠ všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili,
sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Podľa ods. 2 majiteľ môže žiadať plnenie od
každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v
ktorom sa zaviazali. Podľa ods. 3 rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju

vyplatila.

37. Podľa čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatáalebozaplatená,súrokami,akbolidojednané;2.šesťpercentovéúrokyododňasročnosti;3.trovy
protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej

sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

38. Podľa § 581 ods. 2 OZ započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa
nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

39. Podľa § 359 ObZ proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o
pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

40. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd

konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu
prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej
časti zaväzujúceho výroku rozsudku, teda opodstatnenosti žalobcovho nároku vyplývajúceho zo

zmenky, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti, pričom podpis zmenkovo povinnej osoby je
jej vlastnoručným podpisom a zároveň žalobca je zákonným majiteľom zmenky. Súd prvej inštancie
sa správne vysporiadal s procesnou obranou žalovaného, keď potom ako skonštatoval, že žalobca
nadobudolzmenkuakopodindosovanú,vdôsledkučohomáindosamentúčinkyobyčajnéhopostúpenia,
skúmal kauzálne námietky žalovaného. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s námietkami

žalovaného týkajúce sa dohôd žalovaného s predchádzajúcim majiteľom zmenky, VÚB, a.s., keď
uzavrel, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Súd prvej inštancie
rovnako tak správne uzavrel, že konaním veriteľa žalovanému nevznikla škoda v dôsledku porušenia
povinnosti veriteľa postupovať s náležitou starostlivosťou pri predaji nehnuteľností. Konanie pred súdomprvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd
nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia.

41. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z teoretického hľadiska je zmenka
spravidla previazaná s určitou kauzou a dlžník zmenku nevystavuje bezdôvodne. Zmenka má aj funkciu
platobnú,ajfunkciuzabezpečovaciu.Avšaktoničnemenínaskutočnosti,žezmenkajestále,bezohľadu
na kauzu a funkcie, ktoré v sebe nesie, dokonalým abstraktným skriptúrnym cenným papierom, ktorého

oprávnený majiteľ nie je povinný preukazovať ani dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky.

42. V danej veci zmenka (z ktorej je nárok uplatňovaný) zabezpečovala záväzok vyplývajúci zo zmluvy
o úvere, ktorú uzatvoril pôvodný veriteľ s dlžníkom Smart reality, spol. s r. o.. Žalovaný vystavil
predmetnú zmenku ako vlastnú s doložkou „bez protestu“, keďže v čase vystavenia zmenky (resp.
blankozmenky, ale ďalej aj len v označení ako „zmenka“) bol spoločníkom a konateľom dlžníka Smart

reality, spol. s r. o. Vzhľadom na uvedené, je preto potrebné uzavrieť, že ide o zabezpečovaciu
zmenku, v ktorej je obsiahnutá a vyplýva z nej existencia dohody, ktorou sa určuje, aká povinnosť
je zabezpečovacou zmenkou zaistená. Ak je táto povinnosť splnená, nemá už zmenkový veriteľ
právo zmenku použiť, ak sa nedohodnú inak. Zmysel zmenky s funkciou zabezpečovacou spočíva v tom,
aby v prípade, ak konkrétny záväzok nebude dlžníkom riadne a včas splatený, mal veriteľ možnosť

náhradnéhouspokojeniapráveprostredníctvomzmenky.Akjezmenkou zabezpečenýzáväzoksplnený,
tak nie je dôvod, aby bola platená aj zmenka, pretože by sa jednalo o duplicitné plnenie. Preto je
v tomto smere námietka žalovaného o hypotetickom duplicitnom plnení, bez významu. Rozhodné je
to, či zabezpečená pohľadávka zanikla, nie to, či by zabezpečená pohľadávka mohla potencionálne
zaniknúť, ak by bývali nastali iné okolnosti načrtnuté zmenkovým dlžníkom (inak povedané v prípade

naplnenia hypotézy keby bolo keby). Zabezpečovacia zmenka nie je zabezpečovacím záväzkom, je
iba prostriedkom zabezpečenia. Preto existencia záväzkov zo zmenky nie je závislá na existencii
zabezpečenej pohľadávky. Dlžník zo zmenky sa môže brániť kauzálnou námietkou, že zabezpečená
pohľadávka zanikla a tým zanikol aj dôvod zmenky. Nároky zo zabezpečovacej zmenky ako cenného
papieru sú totiž samostatnými nárokmi. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na odbornú literatúru,

v zmysle ktorej „zmenka plniaca zabezpečovaciu funkciu nie je k zabezpečovaciemu záväzku ani
akcesorická, ani subsidiárna. Zmenka, v akejkoľvek inej funkcii, stojí vo vzťahu k iným záväzkom vždy
v postavení celkom samostatnom a na súvisiacom všeobecnom záväzku celkom nezávislom. Pokiaľ ide
o vznik zmenky ako cenného papieru i jednotlivých záväzkov do nej vtelených, pokiaľ ide o ich obsah,
zmeny v účastníkoch, splatnosť a zánik, uplatnia sa výlučne predpisy zmenkového práva“ (bližšie pozri

Kovařík, Z. Smenka jako zajištení., 1. vydaní.Praha: C.H.Beck, 2002, str. 6). „Sama zmenka vo svojej
podstate zostáva nedotknutá vo svojej abstraktnosti a nespornosti. Okolnosť, že zmenka je v uvedenom
postavení (pozn. zabezpečovacom), sa prakticky prejaví iba v okruhu kauzálnych námietok, ktorými sa
môžu dlžníci zo zabezpečovacej zmenky prípadne brániť povinnosti podľa zmenky plniť “ (bližšie pozri
Kovařík, Z. Smenka jako zajištení., 1. vydaní. Praha: C.H.Beck, 2002, str. 8).

43. Obdobne aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/58/2022 zo dňa 28.09.2023 k akcesorite
zmenky a jej samostatnosti k hlavnému záväzku poukázal na závery iného rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Obo/21/2012 zo dňa 31.07.2012, ktoré zvýraznilo abstraktnú povahu zmenkových
vzťahov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov. Najvyšší súd SR k podstate zabezpečovacej zmenky

dodal, že „podstatou zabezpečovacej funkcie zmenky je dispozičné oprávnenie veriteľa s náhradným
plnením, a to pre prípad neplnenia zmluvných povinností zo strany dlžníka. Označenie zmenky ako
zabezpečovacej deklaruje skutočnosť, že zmenka vo vzťahu k právam a povinnostiam vychádzajúcich
z hlavného (kauzálneho) vzťahu je určená na zabezpečenie takýchto práv a povinností, pričom zákon
nepodmieňujevznikzmenkovéhozabezpečeniainýmiskutočnosťamiakotými,ktorýmizákonpredpisuje

splnenie formálnych náležitostí zmenky, v súdenej veci blankozmenky. Dovolací súd preto konštatuje,
že zmenka nemá vo vzťahu k hlavnému, t.j. kauzálnemu záväzku akcesorickú ani subsidiárnu povahu,
kedy na rozdiel od iných občianskoprávnych alebo obchodno-právnych zabezpečovacích inštitútov,
záväzok zo zabezpečovacej zmenky (kvázi ručiteľský záväzok) neprestáva existovať ku dňu zániku
hlavnéhozáväzku,zktoréhodôvoduniejezávislýodtrvaniazabezpečenéhozáväzkového(kauzálneho)

vzťahu, čím sa znásobuje samostatnosť jej právnej povahy a existencie“. S týmito závermi korešponduje
aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoZm/74/2015 zo dňa 14.12.2015, na str. 4,
piaty a šiesty odsek odôvodnenia, čo následne súd prvej inštancie zhrnul (avšak skrátil bez bližšieho
vysvetlenia) v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Predmetný charakter zaisťovacej zmenkymá totiž význam vo vzťahu k námietke žalovaného, že jeho postavenie je ručiteľské, čo súd prvej
inštancie správne odmietol. Súd prvej inštancie tento správny záver bližšie nerozviedol, a preto sa
odvolací súd vo väzbe na odvolacie námietky týkajúce sa ručiteľského postavenia a vstupu do práv

veriteľa podľa § 332 ods. 1, ods. 2 ObZ zaoberal v ďalšej časti rozhodnutia práve týmto postavením
a prípadnou analógiou ObZ (bod 53. a nasl. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).

44. Na danom mieste je k charakteru zabezpečovacej zmenky potrebné vysvetliť, že aj keď v kontexte
vyššie uvedených záverov je vo všeobecnosti možné „zabezpečovaciu zmenku odtrhnúť od kauzy“,

avšak to nebol posudzovaný prípad (odvolací súd navyše poznamenáva, že s ohľadom na komplexnosť
danej problematiky nie je slovné spojenie „odtrhnutia kauzy od zabezpečovacej zmenky“ najvýstižnejšou
formuláciou, a preto ak je použitá, tak len ako citácia súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie v bode 47.
odôvodnenia napadnutého rozsudku preto nesprávne konštatoval tento záver, ktorým sa bolo potrebné
zaoberať len vo všeobecnosti a prostredníctvom neho vysvetliť akcesoritu a samostatnosť zmenky ako
takej. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie mal predmetné konštatovanie, ktoré je predmetom

odvolacej námietky, spresniť výrazovým prostriedkom ako napr. vo všeobecnosti, spravidla, v zásade,
tak ako to bolo uvedené aj v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoZm/74/2015, na ktoré
bolo zo strany súdu prvej inštancie v tomto bode aj koniec koncov odkazované. Nepresné vyjadrenie
súdu prvej inštancie uvedené v prvej vete bodu 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku však nezakladá
samo o sebe zmätočnosť rozhodnutia ako takého, keďže z jeho obsahu vyplývajú myšlienkové úvahy

súdu prvej inštancie vedúce k zaväzujúcemu výroku rozhodnutia a nepriznaniu dôvodnosti procesnej
obrany žalovaného, keď sa súd prvej inštancie zaoberal kauzálnymi námietkami žalovaného. Súd
prvej inštancie sa zaoberal kauzálnymi námietkami žalovaného vyplývajúc najmä z bodu 41. a 46.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, avšak žalovaným vznesené kauzálne námietky nepovažoval za
dôvodné, z čoho je evidentné, že súd prvej inštancie „zabezpečovaciu zmenku neodtrhol od kauzy“, tak

ako sa nesprávne domnieval odvolateľ.

45. V dôsledku toho, že predmetná zmenka bola dva-krát indosovaná až po uplynutí lehoty na vykonanie
protestu pre neplatenie, indosament mal len účinky obyčajného postúpenia (čl. I § 20 ods. 1 ZZŠ v
spojení s čl. I § 43 ods. 1 ZZŠ a čl. I § 44 ods. 3 ZZŠ - vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu

4CoZm/74/2015), čo konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Súd prvej inštancie preto uzavrel, že dlžník má zachované kauzálne námietky (z čoho je zrejmé, že súd
prvej inštancie „neodtrhol zabezpečovaciu zmenku od kauzy“). Nesprávnym je však konštatovanie súdu
prvej inštancie o ponechaní kauzálnych námietok len analogicky, keď žalovaný v čase postúpenia už
nebol vlastníkom obchodného podielu u dlžníka Smart reality, spol. s r. o., a to z dôvodu, že žalovaný je

zmenkovým dlžníkom, na ktorého v plnom rozsahu dopadá ustanovenie čl. I § 20 ods. 1 ZZŠ. Predmetné
posúdenie však nemalo vplyv na správny záver súdu prvej inštancie vyplývajúci z aplikácie čl. I § 20 ods.
1 ZZŠ, keďže žalovanému bola ponechaná možnosť vznášať kauzálne námietky. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdoV/6/2012 zo dňa 26.11.2013,
zverejnené pod R č. 29 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2016, v zmysle

ktorého: „I. Ak došlo k indosácii zmenky po uplynutí lehoty na protest, indosament (rubopis) má len
účinky postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmenkovému
dlžníkovi zostávajú zachované všetky kauzálne námietky, ktoré mal voči predchádzajúcemu majiteľovi
zmenky podľa ustanovenia § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“

46. Z obsahu tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva okrem iného aj to, že § 17 ZZŠ na
prejednávanú vec nedopadá. Odvolací súd na danom mieste považuje za potrebné uviesť, že aj keď
sa súd prvej inštancie vo všeobecnosti zaoberal indosáciou zmenky ako takej, ako aj výkladom čl. I
§ 17 ZZŠ, z ďalších bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku, no najmä z bodu 44. odôvodnenia
nevyplýva, že v prípade indosamentu po lehote splatnosti súd prvej inštancie aplikoval čl. I § 17 ZZŠ. Súd

prvej inštancie správne uzavrel, že tento indosament má „účinky postúpenia pohľadávky s dôsledkom
zachovania kauzálnych námietok dlžníka“. Z uvedeného tiež vyplýva, že aj keď súd prvej inštancie
neuviedol, že aplikoval príslušné ustanovenie § 529 ods. 1 OZ, zachovanie všetkých kauzálnych
námietok zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, teda aj námietok voči predchádzajúcemu
majiteľovi (E., A.) je zrejmé, keď súd prvej inštancie skutkovo a právne vyhodnotil opodstatnenosť

kauzálnych námietok žalovaného (v bode 41. odôvodnenia sa napr. súd prvej inštancie zaoberá
námietkou žalovaného, ktorá mu patrila zo vzťahu k predchádzajúcemu majiteľovi zmenky).47. Odvolateľ sa však v spojitosti s tým, že zmenka bola na žalobcu postúpená až po jej splatnosti,
nesprávne domnieval, že žalovaný ako zmenkový dlžník voči nadobúdateľovi zmenky (žalobcovi) môže
uplatniť všetky námietky, ktoré má z kauzálneho vzťahu založeného medzi E., A., spoločnosťou Smart

reality, spol. s r. o. a žalovaným. Odvolateľ si teda nesprávne zamieňal zmenkového dlžníka, ktorým
je žalovaný, s dlžníkom, ktorým je spoločnosť Smart reality, spol. s r. o.. Zmenkovým dlžníkom nie
je spoločnosť Smart reality, spol. s r. o., pričom indosácia po lehote splatnosti s následkom účinkov
obyčajného postúpenia sa vzťahuje k zachovaniu kauzálnych námietok voči súčasnému majiteľovi
zmenky (žalobcovi) a všetkým predchádzajúcim majiteľom zmenky (E., A.), avšak len samotného

zmenkového dlžníka (žalovaný), pričom do tohto vzťahu nevstupujú akékoľvek (a všetky) námietky
prislúchajúce dlžníkovi Smart reality, spol. s r. o., ale len tie ktoré vyplývajú z kauzálneho vzťahu-
teda úverovej zmluvy. Aj z citovanej právnej vety judikátu R 29/2016 vyplýva, že práve zmenkovému
dlžníkovi zostávajú zachované všetky kauzálne námietky, ktoré mal voči predchádzajúcemu majiteľovi
zmenky. Rovnako tak, ak odvolateľ v súvislosti s touto námietkou odkazoval na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 4CoZm/74/2015, aj z tohto rozhodnutia vyplýva, že „zmenkovému dlžníkovi

(odporcovi) zostali zachované všetky námietky voči novému majiteľovi zmenky (navrhovateľovi), ktoré
mal proti jej predchádzajúcemu majiteľovi. Ak teda bola zmenka indosovaná až po splatnosti a
indosament mal v tomto prípade len účinky obyčajného postúpenia, navrhovateľ potom indosovaním
nadobudol práva odvodené od právneho predchodcu, teda práva odvodené od predchádzajúceho
majiteľa zmenky a nenadobudol originárne práva zo zmenky“. Podstata účinkov obyčajného postúpenia

teda spočíva v uplatňovaní kauzálnych námietok nielen vo vzťahu k novému majiteľovi zmenky, ale aj
tým predchádzajúcim.

48. Ak odvolateľ odkazoval na publikáciu Kovařík, Z. Smenka jako zajištení., 1. vydaní.Praha: C.H.Beck,
2002, str. 52-53, v zmysle ktorej mal za to, že mu ostali všetky kauzálne námietky zachované, keď

so zabezpečenou pohľadávkou bola indosovaná zabezpečovacia zmenka, je treba uviesť, že sa týmto
indosovanímidentitaúčastníkovzmenkovýchazmluvnýchnezmenila,lensanastraneveriteľaposunula
k inej osobe, čo znamená len to, že žalovaný si môže uplatniť aj kauzálne námietky dlžníka vyplývajúce
z kauzy samotnej (a nie z ďalších vzťahov dlžníka Smart reality, spol. s r.o.). Uvedené však neznamená,
ako sa nesprávne domnieval odvolateľ, že si v dôsledku uvedeného môže uplatniť akékoľvek námietky,

ktoré by patrili spoločnosti Smart reality, spol. s r. o. vyplývajúce zo záložnej zmluvy, ktorá nepredstavuje
kauzálny vzťah (ten predstavuje úverová zmluva), ale ďalší zabezpečovací prostriedok. V tejto súvislosti
je potrebné si uvedomiť, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke ako zmluva zmenková
v sebe zahŕňa okrem dohody o vyplnení blankozmenky, aj zmluvu, ktorá zakladá kauzu (vzniká
vymedzením kauzy) a zaistenie (právo vyplniť blankozmenku môže veriteľ vykonať, ak dlžník nesplní

ktorúkoľvek časť zabezpečenej pohľadávky riadne a včas). Medzi týmito dohodami je značná vecná
súvislosť. Zmenkový dlžník ako zabezpečovací dlžník má právo námietok zo zabezpečených vzťahov
prostredníctvom zmenky - kauzy, ktorá v danom prípade predstavuje zmluvu o úvere (nie však námietky
z iných zabezpečovacích prostriedkov veriteľa voči dlžníkovi). Východiskom pre všetky kauzálne
námietky vzťahujúcim sa k zabezpečovacím zmenkám je vždy zmenková zmluva, z ktorej nevyplýva,

že odvolateľ sa môže domáhať kauzálnych námietok aj z ďalšieho zabezpečovacieho prostriedku
veriteľa, ktorým bola záložná zmluva. V prvom rade je treba si uvedomiť, že veriteľ pohľadávky môže,
a to úplne podľa svojej vlastnej úvahy, uplatniť práva zo zabezpečovacej zmenky, v dôsledku čoho
všetky ostatné zabezpečenia zaniknú a rovnako tak môže opomenúť uplatnenie práv zo zabezpečenej
zmenky a vykonať práva z iných zabezpečovacích prostriedkov. Veriteľ pohľadávky teda môže zvoliť

uplatnenie práv zo všetkých zabezpečení, len niektorých alebo len jedného, pričom neexistuje žiadne
poradie, pokiaľ nie je dohodnuté. V predmetnej zmenkovej zmluve takéto poradie dojednané nebolo,
práve naopak v čl. 3. bod 3.4. dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke sa žalovaný zaviazal, že
nevznesie námietku súčasne prebiehajúcich konaní v žiadnom zo súvisiacich konaní, z čoho vyplýva, že
dohodamedzipredchádzajúcimmajiteľomzmenkyazmenkovýmdlžníkompriamopočítalasuplatnením

si viacerých zabezpečovacích prostriedkov zo strany veriteľa. Medzi zabezpečovacou zmenkou a inými
zabezpečeniami nie je žiadna konkurencia. V tomto smere aj súd prvej inštancie v bode 45. odôvodnenia
napadnutého rozsudku vysvetlil, že v zmysle čl. I. § 47 ods. 2 ZZŠ sa ponecháva len na majiteľovi
zmenky výber dlžníka, od ktorého bude plnenie žiadať. V tomto konkrétnom prípade sa majiteľ zmenky
domáhal uspokojenia pohľadávky jednak výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve

dlžníka, ako aj uplatnením plnenia zo zmenky vystavenej žalovaným v tomto súdnom konaní.

49. Odvolací súd na záver k danej časti odvolacích námietok konštatuje, že sa stotožnil s názorom
žalobcu, že v tomto konaní nie je možné aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.1ObdoV/43/2006, na ktorý odvolateľ poukázal, ako dôvod na uplatnenie kauzálnych námietok dlžníka,
keďže v tom prípade bola neplatná zmenková zmluva. V rámci konania pred súdom prvej inštancie však
žalovaný neplatnosť zmenkovej zmluvy nikdy nenamietal.

50. Zhrnutím vyššie uvedeného je potom možné konštatovať, že žalovaný sa mohol brániť proti
uplatneniu nárokov zo zmenky kauzálnymi námietkami, a to z dôvodu vystavenia zabezpečovacej
zmenky, ktorá bola indosovaná po lehote splatnosti s účinkami obyčajného postúpenia. Uvedené
však neznamená, tak ako sa nesprávne domnieval odvolateľ, že mu z hľadiska účinkov obyčajného

postúpenia alebo v dôsledku toho, že postúpená pohľadávka sa so zmenkou stretla v rukách
jednej osoby, zakladá dôvodnosť uplatnenia námietok dlžníka Smart reality, spol. s r.o. z iného
zabezpečovacieho prostriedku, ktorým bola záložná zmluva.

51. Ak odvolateľ tvrdil, že v prebiehajúcom konaní uplatnil tri kauzálne námietky, a to (i) námietku
možnosti uspokojenia pohľadávky prostredníctvom realizácie záložného práva; (ii) námietku spôsobenej

škody - zo strany žalobcu na úkor žalovaného prostredníctvom nezákonnej realizácie záložného práva;
(iii) námietku, že E., A. nebola oprávnená zmenku vôbec previesť (a mala ju podľa vzájomnej dohody
žalovanému vrátiť), odvolací súd konštatuje, že tieto námietky z obsahu písomných a ústnych prejavov
žalovaného vyplývajú. Aj keď súd prvej inštancie nepovažoval kauzálnu námietku možnosti zániku
pohľadávky prostredníctvom realizácie záložného práva za samostatnú, dôvody, pre ktoré táto kauzálna

námietka nespôsobuje zánik zmenkového nároku žalobcu, sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého
rozsudku, a to jednak prostredníctvom ozrejmenia čl. I § 47 ods. 2 ZZŠ, odmietnutím postavenia
žalovaného ako ručiteľa, ale aj prostredníctvom nenaplnenia jediného možného právneho následku
porušenia konania veriteľa s náležitou starostlivosťou pri predaji zálohu, a to náhrady škody, ktorého
predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne. Odvolací súd preto nepovažuje

za dôvodnú námietku odvolateľa o porušení práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie
sa nemal zaoberať jeho kauzálnou námietkou. V súvislosti s porušením práva na spravodlivý proces,
odvolací súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS/236/2014 zo dňa 01.04.2014,
v ktorom sa uvádza: „Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za

porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred
všeobecným súdom (napr. I.ÚS/8/96, III.ÚS/197/02, III.ÚS/284/08). Právo na spravodlivý proces je
naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po
použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel

zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.“

52.Kukauzálnejnámietkeodvolateľa,obsahomktorejbolo,žeakbyžalobcapripredajibytovpostupoval
s náležitou starostlivosťou, došlo by k uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu, čo by malo za
následok zánik akýchkoľvek nárokov zo zmenky, je treba uviesť, že odvolací súd už vysvetlil, že

žalovaný nesprávne odôvodňoval túto námietku postavením žalovaného, ktorým mal získať aj námietky,
ktoré patrili dlžníkovi Smart reality, spol. s r. o. z iných zabezpečovacích prostriedkov (bližšie pozri
predchádzajúci právny rozbor).

53. Okrem toho naplnenie predmetnej kauzálnej námietky odôvodňoval aj právnou kvalifikáciou svojho

postavenia ako ručiteľského a veriteľského podľa § 332 ods. 1, ods. 2 ObZ. Odvolateľ v tomto
smere tvrdil, že pokiaľ by žalovaný pohľadávku E., A. uhradil, žalovaný by vstúpil do právneho
postavenia veriteľa, t. j. do právneho postavenia E., A.. Tak, ako správne vysvetlil súd prvej inštancie
v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku, postavenie ručiteľa je osobitne upravené v ZZŠ,
pričom žalovaný mal postavenie zmenkového dlžníka a nie ručiteľa. V tomto smere nie je možné na

daný prípad analogicky aplikovať ustanovenia o ručení vyplývajúce z Obchodného zákonníka, keďže
špeciálna úprava - ZZŠ inštitút ručenia v rámci zmenkového práva upravuje. Zmenečné ručenie (aval)
je špeciálnym zmenkovoprávnym zabezpečovacím prostriedkom, na základe ktorého sa zmenečný
ručiteľ (avalista) zaväzuje zaplatiť záväzok zo zmenky, t. j. rozdiel od ručenia podľa civilného, resp.
aj obchodného práva je ten, že záväzok z titulu avala nesmeruje len voči konkrétnemu zmenkovému

dlžníkovi (avalátovi), ale avalista zaisťuje zaplatenie záväzku zo zmenky bez ohľadu na to, za koho sa
zaručil. Avalista je teda samostatný zmenkový dlžník, ktorý zodpovedá za zaplatenie zmenky, pričom
pre záväzok avalistu nie je typická ani zásada akcesority a ani zásada subsidiarity tak, ako je to pri
ručiteľských záväzkoch podľa civilného práva, resp. obchodného práva. Zásada akcesority pri avale sauplatňuje len pri vzniku avalu, a to len do tej miery, či záväzok avaláta je platný z hľadiska formy, t. j.
ku vzniku záväzku z titulu avala nedôjde, ak je záväzok avaláta neplatný pre formálne vady. Materiálne
vady záväzku avaláta však nemajú vplyv na vznik záväzku avalistu, t. j. zásada akcesority sa v tejto

súvislosti neuplatňuje, pričom zásada subsidiarity je v zmenkovom práve potlačená úplne tým, že
majiteľ zmenky môže svoj nárok voči avalistovi uplatňovať bez ohľadu na to, či skôr uplatnil svoj nárok
voči avalátovi, ako aj tým, že avalista nemôže odvodzovať námietky voči plateniu zmenky od avaláta
(nemôže uplatňovať námietky výlučne patriace avalátovi), ale môže uplatňovať len svoje námietky voči
plateniuzmenky.Zuvedenéhovyplýva,žesohľadomnapodstatuazmyselpríslušnéhoinštitúturučenia,

ktorý je rozdielny v zmenkovom práve v porovnaní s civilným právom, resp. obchodným právom, ako
aj rozdielne chápanie zásady akcesority a subsidiarity a celkový charakter zmenky vyznačujúci sa
samostatnosťou, je potrebné konštatovať, že analogická aplikácia inštitútu ručenia v ObZ, či § 332 ods.
1, ods. 2 ObZ je vylúčená.

54. V tejto súvislosti je potrebné pre doplnenie uviesť, že ak by aj zmenkový dlžník plnil z titulu

zabezpečovacej zmenky, nedostal by sa do postavenia ručiteľa, ale ani do postavenia veriteľa podľa §
332 ods. 2 ObZ. Predmetná premisa odvolateľa s ohľadom na samostatnosť zmenky, keď zmenkový
dlžník plní svoj vlastný dlh zo zmenky (a to aj v prípade zabezpečovacej zmenky), nie je správna.
Zmenkovému dlžníkovi by v takomto prípade vznikol voči dlžníkovi zmenkou zaistenej pohľadávky
regresný nárok. Odvolací súd sa stotožnil s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. 29Odo/1141/2006 zo dňa 28.08.2008, v zmysle ktorého vznik tohto regresného
nároku a jeho výšku je potom nutné posudzovať analogicky podľa § 454 a § 458 OZ. Z citovaného
rozhodnutiavyplýva,že„zvyššievymedzenejpovahyzabezpečovacejzmenkyďalejvyplýva,žeplnením
zabezpečovacej zmenky (na rozdiel od plnenia z titulu ručenia, či záložného práva) zabezpečená
pohľadávka nezaniká a rovnako tak plnením na zabezpečenú pohľadávku nezaniká pohľadávka zo

zabezpečovacej zmenky. Ak je zmenkou zaistené splnenie pohľadávky za tretiu osobu-odlišnú od
dlžníka zo zmenky, zaplatením takejto zmenky plní zmenkový dlžník svoj vlastný dlh zo zmenky. Ani
v tomto prípade však nie je možné opomenúť, že pre plnenie osobou, ktorá poskytla zabezpečenie
(zabezpečujúci dlžník), všeobecne platí, že ide o náhradné plnenie toho, čo mal v prvom rade plniť
dlžník na zabezpečenú pohľadávku. Ak plnil zmenkový dlžník z titulu zabezpečovacej zmenky, vzniká

mu voči dlžníkovi zmenkou zabezpečenej pohľadávky „regresný“ nárok; vznik tohto nároku a jeho výšku
je pritom nutné posúdiť (pri absencii výslovnej právnej úpravy) analogicky podľa ustanovenia § 454 a §
458 OZ (priamej aplikácii uvedených ustanovení bráni skutočnosť, že dlžník zo zmenky plnil na základe
svojej právnej povinnosti danej zmenkou-k tomu podobne obdobné dôvody rozhodnutia uverejneného
pod číslom 18/2006 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek).“

55. Odvolací súd zároveň dal za pravdu žalobcovi v tom smere, že k predmetnej kauzálnej
námietke, žalovaný musí preukázať, nielen na základe akého právneho vzťahu si túto kauzálnu
námietku odvodzuje (cez postavenie ručiteľa, cez postavenie veriteľa podľa § 332 ods. 2 ObZ, ale aj
prostredníctvom toho, že so zabezpečenou pohľadávkou bola indosovaná zabezpečovacia zmenka),

čo je jej obsahom, ale aj jej právny následok. Právnym následkom však v tomto smere nie je „možný
prípadný zánik pohľadávky“, keďže zánik pohľadávky predstavuje kauzálnu námietku ako takú bez
konkrétnehopopisu,zakéhoprávnehodôvodudošlokzánikupohľadávok–spôsobuzánikupohľadávok
(dohoda strán o nahradení záväzku; dohoda o zrušení záväzku; dohoda o vzdaní sa práva; započítanie
pohľadávok; odstúpenie od zmluvy; zmarenie účelu zmluvy; dodatočná nemožnosť plnenia; uplynutie

času; uplynutie práva a povinnosti atď.). Ak má ísť o kauzálnu námietku odôvodnenú, musí byť
v tomto smere vymedzený skutok. V prípade, že mal byť týmto skutkom žalovaným popísané „možné
uspokojenie pohľadávky žalobcu v celom rozsahu, pokiaľ by žalobca pri výkone záložného práva
konal s náležitou starostlivosťou“, je potrebné uviesť, že možným právnym následkom porušenia
povinnosti záložného veriteľa konať s náležitou starostlivosťou je vznik nároku na náhradu škody.

V tomto smere je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/222/2012 zo dňa
30.09.2013, zverejnený pod R č. 124 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č.
9/2014, v zmysle ktorého: „Porušenie povinnosti záložným veriteľom podľa § 151m ods. 8 Občianskeho
zákonníka postupovať pri predaji zálohu s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu,
za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v

čase a mieste predaja zálohu, nemá za následok neplatnosť zmluvy o predaji zálohu podľa § 39
Občianskeho zákonníka, môže však – ak sú splnené ostatné predpoklady – viesť k zodpovednosti za
škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.“ Inak povedané, ak by aj mala byť splnená tvrdená premisa
žalovaného o porušení náležitej starostlivosti veriteľa pri predaji zálohu za trhovú cenu, vyplývajúca či zozáložnej zmluvy (ako už bolo vysvetlené vyššie, ide o iný zabezpečovací prostriedok, z ktorého námietky
žalovanému nevznikajú), či z § 151m ods. 8 OZ, je zrejmé, že právnym následkom porušenia tejto
povinnostibybolvzniknárokunanáhradyškody,ktorýbymoholviesťkzánikupohľadávkyzabezpečenej

zmenkou jedným z prípustných spôsobov (napr. započítaním pohľadávok).

56. Vo vzťahu k prípadnému nároku na náhradu škody, je treba uviesť, že súd prvej inštancie sa
kauzálnounámietkou,ktorejobsahombybolprávnynásledokvpodobevznikuškodyazánikpohľadávky
započítaním zaoberal v bode 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými závermi sa odvolací

súd v plnom rozsahu stotožnil. V predmetnom bode odôvodnenia sa súd prvej inštancie zaoberal, či
žalovanému vznikla škoda, lebo veriteľ nepostupoval s náležitou starostlivosťou pri predaji nehnuteľnosti
dlžníka. V tomto smere je treba zdôrazniť, že porušenie povinnosti-konať s náležitou starostlivosťou
je len jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorý musí byť spolu so vznikom
škody a príčinnou súvislosťou medzi vznikom škody a porušením povinnosti, preukázaný kumulatívne.
V danom prípade teda stačí, ak súd prvej inštancie skonštatuje, že nemohlo dôjsť k vzniku škody na

strane žalovaného, keďže nebol vlastníkom predávaných nehnuteľností, s ktorého záverom sa odvolací
súd stotožňuje. V tomto smere nie je potrebné skúmať ďalšie predpoklady zodpovednosti za škodu, ak
je zrejmé, že aj keby veriteľ porušil právnu povinnosť, ten komu by prípadne z takéhoto konania vznikla
škoda, by nebol žalovaný, ale spoločnosť Smart reality, spol. s r.o.

57. Na základe uvedeného je s ohľadom na právne následky kauzálnych námietok, ako aj vymedzený
skutok týchto kauzálnych námietok, dôvodné zhrnúť nedôvodnosť procesnej obrany spočívajúcej
v námietkach žalovaného (i) možnosti uspokojenia pohľadávky prostredníctvom realizácie záložného
práva; (ii) spôsobenej škody - zo strany žalobcu na úkor žalovaného prostredníctvom nezákonnej
realizácie záložného práva.

58. Pri kauzálnej námietke žalovaného týkajúcej sa dohody medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky,
spoločnosťou E., A. G. a žalovaným, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie
vysloveným v bode 41 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého žalovaný neuniesol
dôkaznébremenosvojhotvrdeniatýkajúcesasúhlasuvráteniazmenkypoprevodeobchodnéhopodielu,

neprevedenia zmenky zo strany predchádzajúceho majiteľa zmenky na tretiu osobu, ako aj zdržania sa
uplatnenia zmenky, či iného úkonu, ktorý by predstavoval vzdanie sa práva. Keďže si zmluvné strany
v čl. 20.2. písm. c) zmluvy o úvere dohodli, že akékoľvek vzdanie sa práva veriteľom je platné, len ak
je urobené v písomnej forme, úkon, ktorý by predstavoval vzdanie sa práva, by musel byť vyhotovený
písomne. S ohľadom na predmetné dojednanie, je zrejmé, že žalovaný v konaní nepredložil písomné

vzdanie sa práva, tak ako to vyžadovala dohoda vyplývajúca z kauzálneho vzťahu (len nad rámec
odvolací súd poukazuje na § 40 OZ a písomnú formu úkonov).

59. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam, pretože uskutočnenie vecného prieskumu správnosti

napadnutého rozhodnutia je podmienené tým, že odvolateľ bude skutkovo konkretizovať, v čom
vzhliada dôvodnosť naplnenia ním formálne uvedených (citovaných) odvolacích dôvodov. Odvolanie
tak musí obsahovať vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom konkrétne výhrady odvolateľa voči
napadnutému rozhodnutiu, opis konkrétnych pochybení súdu prvej inštancie, prípadne polemiku s
jeho skutkovými, alebo právnymi závermi. Pod uvedením jednotlivých odvolacích dôvodov nemožno

rozumieť len obyčajné citovanie (či vymenovanie) ustanovenia § 365 CSP, prípadne jeho niektorých
odsekov, alebo písmen. Takéto vymedzenie vo vzťahu k takto formálne uplatneným odvolacím dôvodom
znemožňuje vecný prieskum napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom vo vzťahu k ich prípadnému
naplneniu, k čomu došlo tiež v posudzovanej veci, keď žalovaný v odvolaní konkrétne neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé sa k dôvodom na odvolanie uvedeným v ustanovení § 365 ods. 1

písm. e), písm. g) CSP vzťahovať.

60. Žalovaný konkrétne neoznačil dôkaz, ktorý súd prvej inštancie nemal vykonať, a preto nie je možné
spoznať, v čom vidí žalovaný nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z uvedeného odvolacieho
dôvodu. Odvolací súd preto len vo všeobecnosti k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP

uvádza, že listiny pripojené k žalobe v zmysle § 132 ods. 1, ods. 3 CSP sa vykonávajú ich čítaním, resp.
oboznámením ich podstatného obsahu, pokiaľ nie sú naplnené predpoklady uvedené za bodkočiarkou
§ 204 CSP, ktorý explicitne upravuje, že súd je povinný vykonať dôkaz listinou len vtedy, ak táto bola
čo do pravosti alebo jej obsahu spochybnená protistranou. V prípade, keď listinné dôkazné prostriedky,ktoré súd spolu so žalobou doručil žalovanému na vyjadrenie (§ 167 ods. 1 CSP), neboli žalovaným
spochybnené čo do pravosti, ani čo do obsahu, nie je potrebné vykonanie dokazovania listinou spôsobmi
normovanými v § 204 CSP, časť vety pred bodkočiarkou.

61. V súvislosti s uplatneným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP je treba uviesť, že
žalovaný v podanom odvolaní nezdôvodnil jeho aplikáciu, ani prípustnosť použitia nových prostriedkov
procesnej obrany v odvolacom konaní. Následne po uplynutí lehoty na podané odvolanie žalovaný
dopĺňal argumentáciu vzťahujúcu sa k predmetnému odvolaciemu dôvodu zistenú z prebiehajúceho

trestného konania, ale aj listinné dôkazy získané na základe tohto trestného konania, na ktoré dal
samotný žalovaný podnet. Ide o doklad s označením „Zoznam verejnosti zúčastnenej na dražbe“,
potvrdenie Dražobnej spoločnosti, a.s. zo dňa 01.10.2012, splnomocnenie pre B. C., NZ zo dňa
15.08.2011, č. N 1560/2011, č. N 1566/2011, č. N 1564/2011, NZ zo dňa 11.05.2011, č. N 930/2011, č.
N 932/2011, č. N 938/2011, č. N 939/2011, návrh PETO SK, s.r.o. na odkúpenie nehnuteľností zo dňa
15.05.2014, písomné prehlásenie PETO SK, s.r.o. (o akceptácií peňažnej sankcie) zo dňa 15.05.2014,

výpovede z trestného konania - K. I., I. J., I. C..

62. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Citované
ustanovenie je premietnutím zásady koncentrácie civilného procesu, ktorá znamená, že určité procesné

úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty, v prípade odvolania lehotou pätnásť
dní. Umožnenie dopĺňania odvolacích dôvodov po uplynutí tejto zákonnej lehoty by bolo v rozpore s
princípom hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, no najmä v rozpore s koncepciou odvolacieho
konania, ktorá vychádza z tzv. neúplného apelačného systému (bližšie pozri na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. III.ÚS/141/2019-10 zo dňa 17.12.2019).

63. Okrem uvedeného, je potrebné doplniť, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný
prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len
vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv.
novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla,
že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré
neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (bližšie pozri rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS/10/2017).

64. Z obsahu spisu vyplynulo, že strany sporu boli v priebehu prvoinštančného konania poučené podľa
§ 154 CSP o tom, že skutočnosti a dôkazy musia predložiť alebo označiť (resp. uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany) najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí. V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že

sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje
jeden celok. V materiálnom zmysle zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania
za skončené pred súdom prvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely
ďalšieho čiže odvolacieho konania nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany prípustné. Zákonná koncentrácia konania je totožná s princípom neúplnej apelácie,

ktorý platí pre odvolacie sporové konanie. Odvolací súd dáva v tomto smere do pozornosti zásadu,
ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len
bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva

bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,
osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (bližšie
pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/169/2020). Koncepcia odvolacieho konania v
civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že
právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri § 373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky

procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom
prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí
tietoprostriedkypoužiť(zaurčitýchpredpokladovdokoncaajdodatočnepotom,čosvojepredchádzajúce
povinnosti nesplnili – bližšie pozri § 181 ods. 4 CSP) a boli opakovane súdom poučené o sudcovskejkoncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva)
je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tieto podmienky sú stanovené
dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt [resp. taxatívne vymedzenie

odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú - § 366 písm. a) až c)], 2. neporušenie procesnej
diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. (MOLNÁR, Peter. § 366 [Novoty v
odvolacom konaní]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ,
Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H.
Beck, 2016, s. 1243, marg. č. 1.). Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie

za podmienok uvedených v § 366 CSP. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu
prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho
konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli
použité, ale len vtedy, ak 1/ sa týkajú procesných podmienok, 2/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, 3/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo 4/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v

konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v
odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako
reštriktívnevnímanávýnimkazpravidla,ževodvolacomkonaníspravidlaniesúprípustnétieprostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvejinštancie,možnouplatniťzasplneniapodmienokpodľa§366CSPnajneskôrvlehotenavyjadrenie
k odvolaniu. (ANDRÁŠIOVÁ, A., HORVÁTH, E. Civilný sporový poriadok - komentár. [Systém ASPI].
Wolters Kluwer [cit. 2022-6-7]. ASPI_ID KO160_2015SK. Dostupné z: N.. ISSN 2336-517X).

65. V okolnostiach predmetnej veci je viac ako zrejmé, že odvolateľ napriek tomu, že predmetné
námietky mohol použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, tieto opomenul (predložiť, resp. navrhnúť
a označiť), pričom predmetná argumentácia žalovaného nenapĺňa taxatívne vymedzenie účelu použitia
týchto novôt v zmysle § 366 CSP, a to s ohľadom na namietané odvolacie dôvody, keďže odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP v odvolacej lehote týmto spôsobom nebol vôbec odôvodnený

(že vôbec existujú konkrétne prostriedky procesnej obrany, ktoré síce neboli uplatnené, ale spĺňajú
jednu z taxatívne stanovených podmienok uvedených v § 366 CSP). V tomto smere je potrebné
zdôrazniť, že aj keď žalovaný získal predmetné dôkazy a na základe nich uplatnil aj ďalšiu argumentáciu
vzťahujúcu sa k predaju zálohu a bližšie popísaných vzájomných vzťahov, nešlo o dôkazy, ktoré by
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neexistovali a ktoré by žalovaný nemohol v konaní pre súdom

prvej inštancie ako dôkazný prostriedok označiť. Obdobne to platí aj o výpovediach v trestnom konaní
uskutočnených až v priebehu trestného konania na základe trestného oznámenia žalovaného, keďže
svedkovia boli žalovanému známy už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pričom odvolateľ
mohol tieto návrhy na vykonanie dôkazu označiť ako dôkazný prostriedok už v konaní na súde prvej
inštancie.VtomtosmerejepotrebnépoukázaťnarozsudokNajvyššiehosúduSR,sp.zn.5MCdo/4/2007

zo dňa 20.03.2008: „Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny
účastníka občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v
procese dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t. j. situáciu, keď účastník konania nemohol
bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z
procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným

uplatnením treba pritom rozumieť podanie účastníka ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označil pre
účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia.“ V zmysle vyššie uvedeného nemožno nové dôkazy
predložené žalovaným použiť, nakoľko žalovaný ich s ohľadom na ich existenciu v priebehu konania
na súde prvej inštancie mohol predložiť alebo označiť, pričom o ich existencii mohol mať aj objektívnu
vedomosť (v tomto ohľade žalovaný ani netvrdil, že tieto listinné dôkazy označiť objektívne nemohol,

ibaže sa o nich dozvedel v odvolacom konaní, čo značí len subjektívnu vedomosť žalovaného).
Okrem toho, v prípade návrhu záujemcu o kúpu nehnuteľností a prehlásenia záujemcu, tieto dokonca
boli súčasťou predloženej ponuky zachytenej v notárskej zápisnici spísanej notárom J. L. B. dňa
20.05.2014 pod sp. zn. N 378/2014, Nz 18902/2014, NCR1s 19278/2014, ktorá bola priamo súčasťou
spisu. Rovnako tak ich považoval odvolací súd za neprípustné novoty v priebehu odvolacieho konania

predložené žalobcom (viď obálka), na ktoré neprihliadal.66. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods.
1 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

67. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

68. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

69. Odvolací súd po posúdení návrhu žalovaného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 164 CSP
v spojení s § 378 ods. 1 CSP dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, a preto ho zamietol vo výroku
II. tohto rozsudku.

70. Ustanovenie § 164 CSP dáva súdu možnosť zvoliť si, či preruší konanie alebo urobí iné vhodné
opatrenie.Rozhodnutiesúduzávisíodkonkrétnychokolností.Otázkyvprávnychvzťahochstránkonania
si môže súd prejudiciálne vyriešiť sám. Či súd preruší alebo nepreruší konanie podľa § 164 CSP,
závisí od konkrétnych okolností sporu a prihliadne sa aj na štádium, v akom sa konanie nachádza

(bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/9/2010 zo dňa 31.05.2010). Súd je povinný
najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže
konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie
konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri
vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej

ochranyprávstránvsúdnomkonaníapoužiťtoopatrenie,prostredníctvomktoréhojeochranaprávstrán
konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto
prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (bližšie pozri uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/150/2010 zo dňa 21.10.2010).

71. Prerušenie konania podľa § 164 CSP teda závisí od konkrétnych okolností sporu, pričom
odvolací súd musel prihliadnuť aj na štádium, v akom sa konanie nachádza a zároveň aj zvážiť,
či predmetný právny vzťah vyplývajúci zo zmenkového práva týkajúci sa strán konania môže sám
prejudiciálne vyriešiť. Žalovaný sa domáhal prerušenia konania podaním doručeným súdu dňa
11.02.2025sodôvodnením,ženaOkresnomriaditeľstvePZvŠalisavedietrestnékonaniepodč.k.ČVS:

ORP -215/VYS-SA-2024, v ktorom je popísaná celá schéma skutkov predchádzajúcich nadobudnutiu
zmenky zo strany žalobcu, resp. osôb, ktoré konali so žalobcom v zhode. Predmetný návrh žalovaný
uplatnil jednak v štádiu konania prebiehajúcom na odvolacom súde v čase, kedy bolo možné od
predloženia veci očakávať rozhodnutie vo veci samej a tým aj právoplatné skončenie celého konania.
Zároveň tento procesný návrh žalovaný uplatnil až potom, čo prebiehalo aj iné trestné konanie na

Krajskom riaditeľstve PZ Trenčín, miesto výkonu služby Prievidza pod č.k. KRP-110/2-VYS-TN-2021,
ktorého predmetom boli skutočnosti uvedené žalovaným v ním podanom trestnom oznámení týkajúce
sa výkonu záložného práva a konania osôb na škodu žalovaného, avšak bez jasného ozrejmenia
výsledku tohto trestného konania zo strany žalovaného. V tejto súvislosti je vhodné poznamenať, že
z dôvodu prebiehajúceho trestného konania č.k. KRP-110/2-VYS-TN-2021, žalovaný nežiadal prerušiť

konanie a tento návrh spájal až s druhým (neskorším) zahájeným trestným konaním. Rozhodnutie
o prerušení odvolacieho konania nepochybne odďaľuje dosiahnutie stavu právnej istoty o riešení otázky
tvoriacej predmet súdneho konania, čo je hlavný cieľ a účel základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (bližšie pozri aj rozhodnutia ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/76/03, III.ÚS/154/06,
III. ÚS/411/2015). Odvolací súd preto tento postup žalovaného v konaní pred odvolacím súdom považuje

za nehospodárny a predlžujúci konanie na strane žalobcu. V súvislosti s nárokom žalobcu vyplývajúcim
zo zmenky s ohľadom na procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v uplatnení kauzálnych námietok,
odvolací súd konštatuje, že tunajšie prebiehajúce konanie je práve tým, v ktorom sa sporné otázky
riešia. V prípade, ak by nastala (hypoteticky) situácia, že by v trestnom konaní bolo preukázané, že
uplatnením zo zmenky došlo k naplneniu niektorej zo skutkových podstát trestného činu, je možné

predmetné konanie posúdiť s následnou konzekvenciou obnovy konania. Odvolací súd s poukazom na
vyššie uvedené a aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR dal prednosť prerokovaniu danej veci
bez zbytočných prieťahov, a tým vykonaniu spravodlivosti v primeranej lehote (bližšie pozri rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/246/2021, I.ÚS/531/2024).72. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

73. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d), e) CSP).