Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200113
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3021200113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD. v právnej veci žalobkyne: Power Grid, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 145/21, 017 01 Považská
Bystrica, právne zastúpená advokátom: JUDr. Ján Súkeník, so sídlom Stred 60/55, 017 01 Považská
Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100229761/2021 zo dňa 9.
februára 2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
5Sf/ 29/2023-28 zo dňa 14. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo
„správca dane“) vykonal u žalobkyne kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie
obdobie jún 2017 a o jej výsledku vyhotovil protokol č. 102618600/2018 zo dňa 17. decembra 2018.
2. Na základe vykonanej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 100437228/2020 zo dňa 14.
februára 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobkyni za zdaňovacie obdobie jún 2017

vyrubil rozdiel dane v sume 5.000,- € na DPH. Správca dane žalobkyni neuznal uplatnené právo na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 2017019 zo dňa 7. júna 2017 v sume 30.000,- € za prenájom
reklamnejplochynazávodomautomobileMITSUBISHILANCEREVOIXteamu„IMAXX-ADVrallyteam“
od spoločnosti EDOP, s.r.o. na podujatiach Majstrovstiev Slovenskej republiky v rally a Majstrovstiev
Českej republiky v rally v sezóne 2017. Predmetom fakturácie v kontrolovanom zdaňovacom období jún
2017 bolo podujatie Agrotec rally Hustopeče (ČR) v termíne 16. júna 2017 až 17. júna 2017, prenájom
reklamnej plochy na pretekárskom automobile a súvisiaca reklamná činnosť. Spoluprácu upravovala

Zmluvu o reklame zo dňa 5. januára 2017. Dodávateľ sa v zmluve zaviazal zabezpečiť zverejnenie
obchodnej značky na súťažnom a doprovodnom vozidle, oboznámiť žalobkyňu s návrhom riešenia
a materiálom (podklady, kreatívne a textové riešenia, korešpondencia), zabezpečiť VIP priestor pre
pozvaných hostí, poskytnúť žalobkyni reklamný materiál bez obmedzenia užívateľských práv (video,
foto a pod.), použitie obchodného mena a obchodnej značky žalobkyne pri každej príležitosti v rozsahu,
medziach a spôsobom potrebným na plnenie zmluvy, najmä pri styku s médiami.
3. Hlavným predmetom ekonomickej činnosti žalobkyne bola výroba a predaj elektrorozvádzačov,

zamestnávala 16 zamestnancov a na podnikanie využívala prenajaté výrobné a skladové priestory.
4. Správca dane na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že nespochybňuje reálnu existenciu
zdaniteľného plnenia a súhlasí s tým, že žalobkyňa uniesla svoje dôkazné bremeno na preukázaní
splnenia hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Zo skutkových zistenívyvodil, že plnenie, ktoré žalobkyňa prijala, bolo spojené s podvodným konaním na predchádzajúcom
stupni obchodu, o čom žalobkyňa mala, resp. mohla mať vedomosť. Preto jej právo na odpočítanie dane
zo sporného obchodu nepriznal.

5. Žalovaný rozhodnutím č. 100229761/2021 zo dňa 9. februára 2021 (ďalej len „žalované rozhodnutie“
alebo „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Zdôraznil, že v
predmetnej veci bola spornou otázkou dobrá viera žalobkyne a jej postup v súlade so zásadami
poctivého obchodu a náležitej obozretnosti podnikateľa. V predmetnej veci totiž bolo preukázané,
že žalobkyňa sa podieľala na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, pričom o tejto

skutočnosti mala a mohla vedieť.
6. Žalovaný dal do pozornosti, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že spoločnosť ADV consulting
s.r.o. nelogicky prenajala v mesiaci jún 2017 reklamnú plochu na prenajatom pretekárskom automobile
od spoločnosti KORNO motorsport s.r.o. nekontaktnej spoločnosti Greentech Mobility SK s.r.o. za cenu
8.500,- € bez DPH (DPH v sume 1.700,- €), spoločnosť Greentech Mobility SK s.r.o. následne prenajala
reklamnú plochu na pretekárskom automobile spoločnostiam Pepe´s Media s.r.o. za 236.116,- € bez

DPH (DPH 47.223,32 €) a spoločnosti EDOP, s.r.o. za 249.600,- € bez DPH (DPH v sume 49.920,-
€), spoločnosť EDOP, s.r.o. predmetnú reklamnú plochu prenajala ďalej spoločnosti IMAXX, s.r.o. za
196.000,- € bez DPH (DPH v sume 39.200,- €), spoločnosti JaPeG, s.r.o. za 15.000,- € bez DPH (DPH
3.000,- €), žalobkyni za 25.000,- € bez DPH (DPH 5.000,- €) a ešte ďalšiemu subjektu za 20.000,- € bez
DPH (DPH 4.000,- €). Celkovo teda 4 spoločnostiam vo výške základu dane 256.000,- € a DPH 51.200,-

€. Cena reklamnej služby preto bola podľa názoru žalovaného mnohonásobne (nereálne) navýšená,
pričom k hlavnému navýšeniu došlo medzi reálnym dodávateľom služby spoločnosťou ADV consulting
s.r.o. a jeho účelovo nastrčeným odberateľom/subdodávateľom žalobkyne spoločnosťou Greentech
Mobility SK s.r.o.
7. Spoločnosť Greentech Mobility SK s.r.o. súčasne vo svojom kontrolnom výkaze uviedla ako

dodávateľa spoločnosť TCC Media slovakia s.r.o., od ktorého deklarovala prijaté plnenia v sume
496.214,04 € bez DPH (DPH 99.491,53 €). Spoločnosť TCC Media slovakia s.r.o. deklarovala prijatie
zdaniteľného plnenia od spoločnosti TM service Slovakia s.r.o. v sume 496.214,04 € bez DPH (DPH
99.242,83 €). Spoločnosti TCC Media slovakia s.r.o. a TM service Slovakia s.r.o. sú pritom nekontaktné,
konateľ spoločnosti Greentech Mobility SK s.r.o. (pán Jozef Jurík) sa odmietol vyjadriť k obchodom

spoločnosti Greentech Mobility SK s.r.o. s predmetnými spoločnosťami. Spoločnosť TM service Slovakia
s.r.o. v kontrolnom výkaze k DPH nevykázala žiadne zdaniteľné plnenia na vstupe a taktiež bolo
zistené, že voči predmetnému daňovému subjektu neboli vykázané žiadne obchodné transakcie inými
subjektami. Z vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že účelovým zapojením spoločnosti
Greentech Mobility SK s.r.o. a jej subdodávateľov do obchodného reťazca došlo nielen k umelému

navýšeniu ceny reklamných služieb, ale toto umelé navýšenie ceny reklamných služieb na výstupe bolo
nasledované znížením daňovej povinnosti vstupom do účelovo vložených subdodávateľských reťazcov,
pričom daň na začiatku podvodného reťazca nebola reálne do štátneho rozpočtu odvedená (konkrétne
spoločnosťou TM service Slovakia s.r.o., resp. TCC Media slovakia s.r.o.). Podľa názoru žalovaného
spoločnosť ADV consulting s.r.o. bola pravdepodobne konečným prijímateľom finančných prostriedkov

plynúcichzpodvodnéhocharakterutransakcie,keďžebolavlastníkomdotknutéhopretekárskehoteamu.
8. Žalovaný zdôraznil, že zmluvným záväzkom spoločnosti EDOP, s.r.o. bolo poskytnúť reklamu a
reklamné materiály - polepy na závodnom automobile, kombinézach, baneroch a pod., pričom tento
záväzokpodľazmluvymalaplniťpriamoEDOP,s.r.o.NapriektomuvšakspoločnosťEDOP,s.r.o.nemala
v účtovníctve žiadnu faktúru, ktorá by bola prepojiteľná so zabezpečením dodávaných služieb. Konateľ

spoločnosti EDOP, s.r.o. (pán Jaroslav Galánek) k tomu uviedol, že polepy zabezpečoval český vlastník
vozidla, VIP priestory organizátor pretekov, DVD iné neuvedené profesionálne firmy. Prostredníctvom
MVI, šetrením na strane vlastníka automobilu spoločnosti KORNO motosport s.r.o. (konateľ pán Karol
Trojan) však bolo zistené, že vozidlo bolo prenajaté bez polepov a design si zabezpečoval sám nájomca
(spoločnosť ADV consulting s.r.o.). Z výpovede konateľa spoločnosti Greentech Mobility SK s.r.o. (pána

Jozefa Juríka) ako aj z výpovede konateľa spoločnosti ADV consulting, s. r. o. (pána Petra Škrabáka)
vyplýva, že polepy s logom žalobkyne a samotnú reklamnú činnosť nezabezpečovala spoločnosť EDOP,
s.r.o., ale spoločnosť ADV consulting s.r.o. Navyše spoločnosti Greentech Mobility SK, s.r.o. a EDOP,
s.r.o. neboli nájomcami závodného vozidla, to bolo prenajaté len spoločnosti ADV consulting s. r. o.
Spoločnosť EDOP, s.r.o. tak bola podľa názoru žalovaného len účelovo vložená do obchodného reťazca,

skutočným dodávateľom reklamných služieb bola spoločnosť ADV consulting s.r.o.
9. Osobitne poukázal žalovaný na pochybnosti založené na príliš všeobecnej výpovedi konateľa
priameho dodávateľa spoločnosti EDOP, s.r.o. (pána Jaroslava Galánka), ktorý neuvádzal presné
informácie o tom, kto realizoval samotné reklamné služby. Jeho popis dodávania reklamných služieb aprenájmu vozidla bol príliš všeobecný, rozporuplný a nekonkrétny. Akcentoval tiež nezrovnalosti medzi
výpoveďami konateľa spoločnosti EDOP, s.r.o. (polepy a reklamné služby v podstatnom zabezpečovala
česká spoločnosť KORNO motosport, s.r.o.) a vyjadreniami spoločnosti KORNO motosport s.r.o. (auto

bolo dodané bez polepov, ktoré zabezpečoval nájomca) a konateľov spoločností ADV consulting, s.r.o. a
Greentech Mobility SK, s.r.o. (polepy a reklamné predmety zabezpečovala spoločnosť ADV consulting,
s.r.o., s ktorou spoločnosť EDOP, s.r.o. nemala právny vzťah). Rovnako tak spoločnosť EDOP, s.r.o.
a aj subdodávateľská spoločnosť Greentech Mobility SK, s.r.o. po uskutočnení zdaniteľných obchodov
zanikli zlúčením so spoločnosťami, ktoré sú už dnes nekontaktné.

10. Vo vzťahu k vedomosti žalobkyne o jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom žalovaný uviedol, že žalobkyni boli dodávané nadhodnotené reklamné služby, ktoré neboli
stanovené v závislosti od ponuky a dopytu, ale naopak s cieľom získať neoprávnený daňový prospech.
Samotné reklamné služby žalobkyni neboli dodávané spoločnosťou EDOP, s.r.o., ale spoločnosťou
ADV consulting, s.r.o. Žalobkyňa sa vo svojich vyjadreniach nevyjadrovala k spolupráci s deklarovaným
dodávateľom spoločnosťou EDOP, s.r.o., ale priamo popisovala dlhodobú spoluprácu s pretekárskym

teamom fungujúcim pod spoločnosťou ADV consulting, s.r.o. Fakturačne však žalobkyňa deklarovala
priamu spoluprácu so spoločnosťou EDOP, s.r.o., nie so samotným rally teamom. Žalobkyňa mala
tiež podstatné informácie o samotnom rally teame, o tom, že jej vlastníkom licencie tohto teamu
je spoločnosť ADV consulting, s.r.o. a napriek tomu obchodovala prostredníctvom neoverenej a
neznámej spoločnosti EDOP, s.r.o. S konateľom predmetnej spoločnosti sa pritom mala žalobkyňa

zoznámiť a byť oslovená na spoluprácu na podujatí, kde bol konateľ spoločnosti EDOP, s.r.o. DJ-om.
Keďže konateľ spoločnosti EDOP, s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov nemal dostatok
relevantných obchodných informácií o realizácii reklamnej činnosti, podľa žalovaného mala žalobkyňa s
najväčšou pravdepodobnosťou všetky informácie priamo od spoločnosti ADV consulting, s.r.o. Manželka
pána Petra Škrabáka, konateľa spoločnosti ADV consulting, s.r.o., podľa vyjadrenia pani L. (manželky

konateľa žalobkyne a konateľky spoločnosti JePaG s.r.o. v rozhodujúcom období), pracuje u žalobkyne.
Rovnako manželka konateľa spoločnosti EDOP, s.r.o. (pána Jaroslava Galánka) G.. G. L. pracovala pre
žalobkyňu ako finančná poradkyňa, vypracovávala daňové priznania a viedla účtovníctvo. Rovnako tak
robila aj pre spoločnosť ADV consulting s.r.o.
11. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v rovnakej oblasti žalobkyňa spolupracovala s pánom

Galánkom (predchádzajúcim konateľom spoločnosti EDOP, s.r.o.) aj v ďalšom období, len
prostredníctvom inej firmy - spoločnosti LIAM, s.r.o.
12. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že overila spoločnosť EDOP, s.r.o. a zistila, že je reálne fungujúcou
spoločnosťou, žalovaný dal do pozornosti, že táto spoločnosť mala v rokoch 2011 až 2014 tržby v sume
0,- €. V roku 2015 dosiahla tržby 1,6 mil. €, v roku 2016 1,9 mil. €, v roku 2017 2,8 mil. €, pričom

nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nevykazovala žiadne mzdové náklady. V súvahe za rok 2017
vykázala obežný majetok v sume 704.406,- €, ktorý tvorili krátkodobé pohľadávky z obchodného styku.
Obdobne tak tomu bolo v rokoch 2015 a 2016. Spoločnosť sa mala zameriavať na predaj a montáž
lamelových termo-závesov a termoizolácie, nebola reklamnou agentúrou a nemala webovú stránku
ponúkajúcu reklamné služby. Ide o verejne dostupné informácie, ktoré mali byť známe aj žalobkyni v

čase realizácie zdaniteľných obchodov.
13. Pokiaľ žalobkyňa namietala výsluch konateľa spoločnosti KORNO motosport s.r.o. z dôvodu, že
o tomto nebola upovedomená, žalovaný uviedol, že išlo o preverovanie vlastníka závodného vozidla
prostredníctvom MVI. Predmetná spoločnosť potvrdila prenajatie vozidla na sporné preteky, o čom jej
konateľ doložil aj doklady. Karol Trojan tak nebol vypočutý v postavení svedka a k žalobkyni sa ani

nevyjadroval. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne o nezákonnosti využívania podkladov
z daňových kontrol iných daňových subjektov.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
14. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne.
Žalobkyňa v podanej správnej žalobe nespochybňuje, že v obchodnom reťazci, ktorého bola súčasťou,

mohlo dôjsť k daňovému podvodnému konaniu, argumentuje však, že o takomto postupe nevedela a
ani nemohla vedieť. Pri preverovaní svojich obchodných partnerov bola náležite obozretná.
15. Žalobkyňa v prvom rade namietala, že nemohla vedieť o tom, že by obchodné vzťahy v danom
reťazci organizovala a zabezpečovala spoločnosť ADV consulting s.r.o. Žalobkyňa totiž bola v priamom
kontakte len so spoločnosťou EDOP, s.r.o. Z výpovedí konateľov spoločností EDOP, s.r.o. a Greentech

Mobility SK s.r.o. vyplýva, že každý subjekt mal v obchodnom reťazci svoje postavenie a osobitné
úlohy. Žalobkyňa nemohla vedieť a nenesie zodpovednosť za obchodné vzťahy medzi jej dodávateľom
a jeho subdodávateľmi. Subdodávatelia jej ani počas obchodného vzťahu neboli známi. Žalobkyňa sospoločnosťou EDOP, s.r.o. riadne uzavrela zmluvu a po každých pretekoch jej bolo odovzdané DVD,
ktoré preukazovalo realizáciu reklamných služieb.
16. Podľa názoru žalobkyne mal konateľ spoločnosti EDOP, s.r.o., pán Jaroslav Galánek, dostatok

informácií o uskutočnenom plnení. Vo svojej výpovedi vypovedal o podstate zmluvného záväzku,
podstate poskytovaného plnenia, že poskytoval reklamu prostredníctvom subdodávateľov a pod. Vo
svojej výpovedi tiež uviedol aj iné subjekty, ktorým poskytoval podobné služby. Mal tiež vedomosť, o aký
konkrétny závod sa v prípade spornej faktúry jednalo a potvrdil spoluprácu so žalobkyňou.
17. Žalobkyňa zastávala názor, že cena poskytnutej reklamnej služby bola reálna a primeraná, žalovaný

nepredložil žiadne argumenty, podľa ktorých by mala byť určená trhová cena. Zdôraznila, že v dôsledku
reklamnej činnosti sa jej podarilo v priebehu roku 2017 a 2018 zásadne zvýšiť tržby rádovo v miliónoch
eur. Reklama mala preto podstatný vplyv na podnikanie žalobkyne a bola pre žalobkyňu výhodná.
18. Pri určovaní ceny reklamy sa zároveň vychádzalo z toho, že ide o dlhodobú spoluprácu pri propagácii
žalobkyne. Reálna cena reklamy nie je definovaná žiadnym právnym predpisom, v porovnaní s tržbami
žalobkyne bola sporná cena reklamy stále zanedbateľná. Je nepochybne potrebné zohľadniť aj zmluvnú

voľnosť samotných strán zmluvy. Pri určovaní reálnej a trhovej ceny sa pritom podľa názoru žalobkyne
nemôže prihliadať len na cenu, za ktorú ju poskytol prvý subdodávateľ (spoločnosť ADV consulting
s.r.o.) ďalšiemu subdodávateľovi (spoločnosti Greentech Mobility SK, s.r.o.) - dodávateľovi dodávateľa
(spoločnosti EDOP, s.r.o.) žalobkyne. Prvý subdodávateľ podľa zmluvných vzťahov navyše nedodal
komplexnú službu, ale len čiastkovú. Celkový reklamný servis zabezpečovala spoločnosť EDOP, s.r.o.

Ak mal žalovaný pochybnosti o reálnosti ceny reklamy, mal túto za účelom jej objasnenia porovnať s
cenami za reklamu, ktorú poskytujú iné verejné médiá (TV či sociálne siete) a neurčiť ju len vlastným
odhadom. Ceny reklám v súkromných médiách (napr. v TV) za veľmi krátky čas ďaleko presahujú cenu
reklamy,ktorúzaplatilažalobkyňaspoločnostiEDOP,s.r.o.Žalobkyňapretokonalavsúladesozásadami
poctivého obchodného styku a cena reklamy nemohla vzbudzovať jej nedôveru.

19. Žalobkyňa tiež argumentovala, že jej dodávateľ (spoločnosť EDOP, s.r.o.) bol dôveryhodný a riadne
si ho preverila dostupnými prostriedkami. Daná spoločnosť nebola v čase dojednania obchodov v
zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie (nešlo o rizikový subjekt),
nebola evidovaná v zozname dlžníkov voči štátnym inštitúciám, podľa všeobecne dostupných údajov
bola aktívnou spoločnosťou (v roku 2015 a 2016 mala tržby presahujúce 1,5 mil. €), nebolo voči nej

vedené konkurzné konanie ani reštrukturalizácia, žalobkyňa konala priamo s konateľom predmetnej
spoločnosti, ktorý bol konateľom od roku 2011, nešlo o spoločnosť s častými zmenami konateľov a
spoločníkov. Spoločnosť EDOP, s.r.o. mala tiež zapísaný predmet podnikania „reklamná činnosť“ od 17.
novembra 1993 a „reklamné a marketingové služby“ od 12. augusta 2011.
20. Z hľadiska posudzovania obozretnosti žalobkyne podľa jej názoru nie je podstatné, či manželka

pánaPetraŠkrabáka(konateľaADVconsultings.r.o.)pracovalaužalobkyne,keďženezastávalavedúcu
pozíciu a nemohla ovplyvniť uzatváranie zmluvných vzťahov. Od žalobkyne, ako laika, tiež nemožno
spravodlivo požadovať podrobnú analýzu účtovných závierok spoločnosti EDOP, s.r.o., ako jej to práve
vyčíta žalovaný. Žalobkyňa preto zastáva názor, že konala v súlade so zásadami poctivého obchodného
styku a svojho obchodného partnera si riadne preverila, pričom na základe výsledkov tohto preverenia

o ňom nemohla mať pochybnosti.
21. Pokiaľ žalovaný poukazuje na ďalšiu obchodnú spoluprácu žalobkyne so spoločnosťami NO1
Production s.r.o. a LIAM s.r.o., nie je zrejmé, z čoho vyvodzuje, že táto spolupráca by mala byť pochybná.
Žalovaný nemôže obviňovať predmetné spoločnosti z podvodného konania v tomto konaní, keďže sa
voči týmto tvrdeniam nemôžu brániť.

22. Podľa názoru žalobkyne sa správca dane dopustil tiež procesných pochybení, keď bez
upovedomenia žalobkyne vykonal výsluch svedka pána Karola Trojana a použil tiež zistenia z daňových
kontrol iných subjektov. I keď výsluch pána Trojana bol vykonaný prostredníctvom MVI, aj česká právna
úprava umožňuje účasť daňového subjektu na výsluchu svedka. O toto právo nemohla byť žalobkyňa
ukrátená len z dôvodu, že výsluch bol uskutočnený na základe MVI. Opätovný návrh na vykonanie jeho

výsluchu správca dane bezdôvodne odmietol. Zistenia z iných daňových konaní tiež podľa žalobkyne
nemožno využiť v daňovom konaní v tejto veci ako dôkaz.
23. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 13S/37/2021 - 83 zo dňa 24. novembra 2021
zamietol správnu žalobu žalobkyne a konštatoval, že táto neuniesla dôkazné bremeno na preukázaní
hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov.

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sfk/39/2022 zo dňa 27. októbra 2023
zrušil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu
súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“).25. Správny súd v ďalšom konaní rozsudkom č. k. 5Sf/29/2023-28 zo dňa 14. marca 2024 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) správnu žalobu žalobkyne zamietol.
26. Správny súd skonštatoval, že dôvodom, pre ktorý správca dane a žalovaný odmietli žalobkyni priznať

uplatnené právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov bolo, že sa žalobkyňa svojím plnením
zúčastnila obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. S odkazom na predchádzajúce
rozhodnutiekasačnéhosúduanespornosťzostranyargumentáciesťažovateľkysprávnysúduzavrel,že
v predmetnej veci správca dane a žalovaný preukázali existenciu daňového úniku v obchodnom reťazci
žalobkyne, jeho podvodný charakter a spojenie s obchodnými plneniami žalobkyne.

27. Spornou sa v predmetnej veci stala otázka preukázania štvrtej podmienky tzv. Axel Kittel testu -
to, že žalobkyňa vedela alebo mohla vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom. Správny súd, vychádzajúc z napadnutých rozhodnutí, konštatoval,
že orgány finančnej správy preukazovali vedomostnú stránku daňového podvodu na základe toho, že
· žalobkyni musela byť pri dodržaní primeranej miery obozretnosti podozrivá umelo navýšená cena
reklamy, ktorá presahovala trhovú cenu reklamy,

· žalobkyni muselo byť podozrivé, že skutočným dodávateľom reklamných služieb nie je dodávateľská
spoločnosť EDOP, s.r.o., ktorá celkovú reklamnú plochu súčasne prenajala viacerým subjektom, ale
spoločnosť ADV Consulting, s.r.o., ktorá bola výlučným vlastníkom reklamných práv,
· žalobkyňa vo svojich vyjadreniach nepopisovala spoluprácu so spoločnosťou EDOP, s.r.o., ale priamo
s rally teamom fungujúcim pod spoločnosťou ADV consulting s.r.o.,

· neprehliadnuteľné personálne prepojenie medzi aktérmi obchodného reťazca - manželka konateľa
spoločnosti ADV consulting s.r.o. a manželka konateľa spoločnosti EDOP, s.r.o. pracovali pre žalobkyňu,
· žalobkyňa nedodržala potrebnú mieru obozretnosti, keď napriek skutočnostiam, že (i) spoločnosť
EDOP, s.r.o. vykazovala vysoké tržby len v ostatných 3 rokoch pri obchodnej spolupráci, (ii) a to pri
nízkej daňovej povinnosti, (iii) bez toho, aby mala zamestnancov a mzdové náklady, (iv) jej obežný

majetok tvorili prevažne krátkodobé pohľadávky z obchodného styku a (v) išlo o spoločnosť, ktorá sa
neprezentovala ako reklamná agentúra, nadviazala so spoločnosťou EDOP, s.r.o. obchodnú spoluprácu,
· v ďalšom období nadviazala s dotknutými osobami (konateľom spoločnosti EDOP, s.r.o. a Greentech
Mobility SK s.r.o.) obdobnú spoluprácu, avšak cez nové firmy,
· rozpory v tvrdeniach svedka Galánka ohľadom reálneho vyhotovenia polepov vozidla, pričom

prostredníctvom MVI bolo zistené, že spoločnosť EDOP, s.r.o. polepy nevyhotovila a reklamné služby
žalobkyni nedodala,
· dodávateľ EDOP, s.r.o. mohol s reklamnou plochou na vozidle podľa zmluvy o nájme reklamy
disponovať najskôr od 1. apríla 2017, pričom žalobkyni prenajal túto reklamnú plochu od 5. januára
2017, čo nebolo reálne.

28. Podľa názoru správneho súdu v zmysle štvrtého kroku tzv. Axel Kittel testu nemožno žalobkyni
odmietnuť odpočítanie dane, ak by konala v dobrej viere a zároveň prijala všetky opatrenia, ktoré
od nej možno rozumne požadovať, aby sa uistila, že plnenie nebude viesť k jej účasti na daňovom
podvode. Obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Žalobkyňa pritom podľa názoru správneho
súdu neprijala všetky opatrenia v rámci primeranej obozretnosti. Prirodzene sa mala zaujímať o to,

či jej dodávateľ a subdodávatelia disponujú materiálnym, technickým a personálnym zabezpečením
na vykonanie/dodanie fakturovaných plnení. Nebolo vôbec zrejmé, prečo si žalobkyňa za svojho
dodávateľa zvolila takú spoločnosť, ktorá nebola priamym nositeľom reklamných práv k reklamnej
ploche na pretekárskom aute, o čom vzhľadom na výpoveď jej konateľa, personálne prepojenie osôb,
zmluvné obmedzenia, kolidujúce termíny mala a mohla vedieť. I keď mala predmetná spoločnosť

reklamnú činnosť zapísanú v obchodnom registri, nebola jej hlavnou a ani propagovanou činnosťou, s
jej konateľom sa žalobkyňa, resp. jej konateľ zoznámil ako s DJ-om na podujatí, neboli známe žiadne
výsledky reklamnej činnosti, pričom vynaložený finančný objem na reklamu bol značný. Žalobkyňa sa
podľa názoru správneho súdu mala o svojho dodávateľa zaujímať pozornejšie.
29. V predmetnej veci bolo navyše spochybnené, že spoločnosť EDOP, s.r.o. dodala žalobkyni

deklarované služby. Ide o spoločnosť bez reálnej ekonomickej aktivity, jej účasť v obchodnom reťazci
bola bez ekonomického opodstatnenia, bez personálneho a materiálneho vybavenia potrebného na
splnenie záväzku, v ktorej účtovníctve nie sú evidované žiadne doklady o zabezpečení služieb.
Zmluva s dodávateľom bola navyše uzatvorená v čase, keď tento nemohol disponovať reklamnou
plochou. Otázka je podľa názoru správneho súdu aj reálna možnosť deklarovaného dodávateľa

poskytnúť žalobkyni reklamnú plochu, ak deklaroval poskytnutie celej reklamnej plochy na závodnom
vozidle inej spoločnosti - IMAXX, s.r.o., čo by vylučovalo použitie reklamnej plochy na propagáciu
obchodného mena žalobkyne. Žalobkyňa len všeobecne tvrdila, že si preverila dodanie reklamných
služieb. Navyše konateľ deklarovaného dodávateľa vypovedal, že závodné vozidlo bolo dodané aj spolepmi, ale z výsledkov MVI bolo zistené, že závodný automobil bol dodaný v bielej farbe bez polepov.
Správny súd z fotodokumentácie obsiahnutej v administratívnom spise tiež zistil, že medzi reklamnými
partnermi, ktorých obchodné meno sa propagovalo na reklamnej ploche závodného vozidla, boli okrem

žalobkyne aj spoločnosti JaPeG, s.r.o., IMAXX, s.r.o. a samotný dodávateľ - spoločnosť EDOP, s.r.o.
Vykonaným dokazovaním bolo podľa názoru správneho súdu preukázané, že skutočným dodávateľom
reklamnej služby bola spoločnosť ADV Consulting s.r.o., ktorej konateľ presvedčivo ozrejmil podrobnosti
poskytnutia reklamy. Postup správcu dane a žalovaného bol preto podľa správneho súdu dôvodný.
30. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej bolo upreté právo klásť svedkovi Karlovi Trojanovi otázky, správny

súd zdôraznil, že v administratívnom spise sa nenachádza zápisnica o výsluchu predmetného svedka. V
spise sa však nachádza formulárová žiadosť o MVI a odpoveď z MVI obsahujúca odpovede požadované
správcom dane, kde je uvedené, že odpovede boli čerpané z vyjadrenia pána Trojana. Pokiaľ v
administratívnom spise nie je údaj o tom, ako boli predmetné informácie získané, správny súd nemá
možnosť overiť zákonnosť ich získania prostredníctvom využitia svedeckej výpovede. Požadované
informácie totiž mohli byť zabezpečené aj iným legálnym úkonom v rámci správy daní, ktorý umožnil

českej finančnej správe zákon, ktorým sa pri svojom postupe riadi. S obsahom MVI bola žalobkyňa
oboznámená, avšak konkrétne nevymedzila, čo tejto výpovedi vytýka (nepravdivosť a pod.). Nejde podľa
správneho súdu preto o vadu s vplyvom na zákonnosť rozhodnutí orgánov finančnej správy.
31. S odkazom na § 24 ods. 4 Daňového poriadku, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Sžf/14/2015 a rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-419/14 zo dňa 17.

decembra 2015 správny súd konštatoval, že v daňovom konaní možno ako dôkazy využiť aj dôkazy z
iných daňových kontrol či konaní.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
32. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť
z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.

z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zmeniť napadnutý
rozsudok správneho súdu tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie
konanie, alternatívne žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
33. Sťažovateľka vo svojej kasačnej sťažnosti uviedla, že splnila všetky materiálne ako aj formálne
podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane zo sporných dodaní reklamných služieb. Vo vzťahu

kto, kde a kedy reklamu pre dodávateľskú spoločnosť sťažovateľky - EDOP, s.r.o. na podujatí zabezpečil,
sťažovateľka uvádza, že to nebolo jej úlohou zisťovať, keďže v uzatvorenej zmluve bolo explicitne
medzi stranami dohodnuté, že dodávateľ bol oprávnený poskytnúť plnenie aj cez subdodávateľov. Ide
o legitímny a legálny postup, pričom nie je možné rozumne od každého podnikateľa očakávať, že
bude disponovať takým množstvom prostriedkov, aby zabezpečil každý aspekt svojej činnosti. Preto

nemožno od sťažovateľky vyžadovať, aby si preverovala, či jej dodávateľ disponoval materiálnym,
technickým alebo personálnym vybavením na dodanie fakturovaného plnenia. Pre sťažovateľku bolo v
rozhodnom čase dôležité, že jej spoločnosť EDOP, s.r.o. prostredníctvom konateľa predostrela ponuku
na reklamnú spoluprácu, pričom ako spoločnosť mala reklamnú činnosť v obchodnom registri zapísanú
už od roku 1993; išlo o spoločnosť s dlhodobým pôsobením na trhu, bez častého striedania spoločníkov

a konateľov; ponuka bola podložená rôznymi propagačnými materiálmi. Rovnako nebolo povinnosťou
dodávateľskej spoločnosti vlastniť kanceláriu, webstránku alebo zamestnávať zamestnancov. Za
nedostatky na strane subdodávateľov dodávateľa sťažovateľky táto podľa jej názoru nemôže niesť
zodpovednosť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.
septembra 2010 alebo uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fovállalkozó Kft,

C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020).
34. Sťažovateľka namietala, že vykonala všetky úkony potrebné na preverenie jej dodávateľskej
spoločnosti - EDOP, s.r.o., pričom z preverovania vyplynulo, že bola v rozhodnom čase dôveryhodná.
Sťažovateľka v obchodnom registri skontrolovala stabilitu štatutárnych orgánov, stabilitu zapísania
predmetu podnikania - reklamnej činnosti od 17. novembra 1993, predmetná spoločnosť sa

nenachádzala na zozname platiteľov DPH, u ktorých vznikli dôvody na zrušenie registrácie, nebolo voči
nej vedené konkurzné či reštrukturalizačné konanie, nebola v likvidácii, nebola dlžná daňovému úradu
a ani iným štátnym inštitúciám a išlo o aktívnu spoločnosť (tržby v roku 2015 mala vo výške 1.573.517,-
€; v roku 2016 vo výške 1.899.300,- €). Sťažovateľka ohľadom realizovaných obchodov jednala priamo
s konateľom spoločnosti EDOP, s.r.o. (p. Jaroslav Galánek).

35.KonateľspoločnostiEDOP,s.r.o.obchodnúspoluprácusosťažovateľkouvosvojejvýpovedipotvrdila
túto aj detailne popísal. V priebehu obchodnej spolupráce boli sťažovateľke doručované DVD-záznamy,
fotografie, pohľadnice a propagačné materiály, ktoré sťažovateľka predložila počas daňovej kontroly.
Preukazovali, že služby boli dodané riadne a včas.36. Sťažovateľka preto zastáva názor, že vykonala všetky úkony potrebné pre preverenie spoločnosti
EDOP, s.r.o., pravidelne kontrolovala výstupy, preto nemala a ani nemohla mať akúkoľvek pochybnosť
o tom, že si jej dodávateľ svoje zmluvné povinnosti riadne plní. Sťažovateľka preto s odkazom na

rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie (C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, C-354/03,
C-355/03 či C-484/03) tvrdí, že správca dane a žalovaný jej nepreukázali, že by vedela alebo mohla
vedieť o tom, že je svojím plnením zapojená do potenciálneho protiprávneho konania.
37. Navyše sťažovateľka namieta, že správca dane, žalovaný a správny súd hodnotia okolnosti prípadu
spätne, s odstupom niekoľkých rokov, pričom majú k dispozícii rad dôkazov, ku ktorým sa sťažovateľka

nemohla dostať. Sťažovateľka nemala k dispozícii informácie o časových nezrovnalostiach vo vzťahu k
právam na umiestnenie reklamy, o problémoch na strane dodávateľov spoločnosti EDOP, s.r.o. alebo o
ich budúcej nekontaktnosti. Rovnako nemohla mať vedomosť o tvrdenom navyšovaní ceny reklamy či
prenajímaní reklamnej plochy viacerým subjektom. Sťažovateľka spolupracovala len so spoločnosťou
EDOP, s.r.o. O žiadnej z týchto skutočností nemohla mať sťažovateľka v čase uzatvárania zmluvy
vedomosť.

38. Sťažovateľka tiež namietala, že konateľ spoločnosti EDOP, s.r.o. vo svojej výpovedi potvrdil, že
spoločnosti IMAXX, s.r.o. poskytol prenájom len časti reklamnej plochy a ďalej potvrdil, že mal dohodu
so spoločnosťou IMAXX, s.r.o., na základe ktorej mohol vyhradiť reklamné miesto pre odberateľov
spoločnosti EDOP, s.r.o., medzi ktorých patrila aj sťažovateľka. Taktiež konateľ spoločnosti IMAXX,
s.r.o. vo svojej výpovedi potvrdil, že spoločnosť IMAXX, s.r.o. nemala prenajatú celú reklamnú plochu

na pretekárskom automobile. Toto vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie, kde je viditeľné, že na
závodnom vozidle bolo zobrazené aj logo sťažovateľky.
39. K otázke navyšovania ceny u subdodávateľov sťažovateľka uviedla, že túto skutočnosť zistil až
správca dane a žalovaný s veľkým časovým odstupom a ona nemohla o týchto skutočnostiach vedieť.
Navyše otázka výšky odplaty za tovary a služby je ponechaná na vôli zmluvných strán. Obe strany

dosiahli dohodu na cene, ktorú sťažovateľka zaplatila, pričom správca dane a žalovaný nepredložili
žiadny dôkaz, že nejde o trhovú cenu.
40. Sťažovateľka poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sžfk/47/2021 zo dňa 31. mája 2023, ktoré sa týkalo rovnakej dodávateľskej spoločnosti, rovnakého
plnenia, len iného odberateľa - spoločnosti JaPeG, s.r.o., kde kasačný súd zmenil rozsudok správneho

súdu tak, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane zrušil.
41. Správny súd tiež podľa názoru sťažovateľky nesprávne právne posúdil jej námietky týkajúce
sa výsluchu svedka pána Karla Trojana, o ktorom nebola upovedomená. Podstata porušenia práv
sťažovateľky spočívala v tom, že sťažovateľke nebolo umožnené klásť svedkovi otázky a byť
upovedomená o jeho výsluchu. Záver správneho súdu o nemožnosti preskúmania zákonnosti výkonu

tohto výsluchu v zahraničí považuje sťažovateľka za alibistický. Namietala tiež nesprávne právne
posúdenie otázky použiteľnosti informácií z iného daňového konania, keďže tieto nemajú povahu
dôkazov, ale informácií.
42. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril aj žalovaný, ktorý skonštatoval, že orgány finančnej
správy v predmetnej veci nespochybňujú reálnu existenciu zdaniteľného plnenia a v tomto smere

sťažovateľka uniesla svoje dôkazné bremeno. Zo skutkových zistení však vyvodili, že plnenie, ktoré
sťažovateľka prijala, bolo spojené s podvodným konaním, o čom sťažovateľka mala, resp. mohla mať
vedomosť. Preto jej nebolo priznané odpočítanie od dane. V tomto smere správca dane a žalovaný
uniesli svoje dôkazné bremeno. Naopak je to práve sťažovateľka, ktorá nepreukázala vykonanie
účinných opatrení na predchádzanie svojej účasti na daňovom podvode. Napadnutý rozsudok preto

žalovaný považuje za zákonný a navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľky zamietnuť.
IV. Posúdenie kasačného súdu
43. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP)
a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním,

ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
44. Kľúčovou právnou otázkou v predmetnej veci bolo, či správny súd, žalovaný a správca náležite
posúdili otázku subjektívnej - vedomostnej stránky účasti sťažovateľky na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom ako dôvodu pre nepriznanie uplatneného práva na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o DPH“) v spojení s § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“).
45. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.
46. Daňovým podvodom na účely daňového konania možno rozumieť zavinené „protiprávne konanie
subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním podstatných
skutočností relevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu daňovej
povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu a obohateniu osoby páchajúcej

daňový podvod“ (RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky.
Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95). Dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH alebo oslobodenia od
dane nie je len uskutočnenie daňového podvodu, ale aj účasť na ňom. „Právo na odpočítanie dane
sa odoprie, nielen ak zdaniteľná osoba spácha daňový podvod sama, ale aj vtedy, keď sa preukáže,
že zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané alebo poskytnuté tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá
právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že nadobudnutím týchto tovarov alebo služieb sa

zúčastňovala na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu na DPH, alebo ho prinajmenšom uľahčila. Takáto
zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za subjekt, ktorý sa podieľa na
daňovom podvode alebo ho uľahčuje, bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z ďalšieho predaja
tovaru alebo z používania služieb v rámci zdaniteľných transakcií, ktoré uskutočnila na výstupe (pozri
v tomto zmysle uznesenie zo 14. apríla 2021, Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20, EU:C:2021:266, body

22 a 23, ako aj rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, body 46 a 47, ako aj
citovanú judikatúru)“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21
zo dňa 24. novembra 2022, bod 25). Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva
na úseku DPH sú konštruované na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva
na úseku daní vtedy, ak daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie)

mal vedomosť o svojej účasti na podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak to v dôsledku toho,
že pri preverovaní svojho obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou.
„[S] režimom práva na odpočítanie dane stanoveným smernicou 2006/112 nie je zlučiteľné odopretie
uvedeného práva zdaniteľnej osobe, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknutá transakcia bola
súčasťoupodvoduspáchanéhododávateľomalebožeinátransakcia,ktorájesúčasťoureťazcadodávok

pred alebo po transakcii vykonanej uvedenou zdaniteľnou osobou, bola predmetom podvodu v oblasti
DPH. Zavedenie systému objektívnej zodpovednosti by totiž išlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na
ochranu nárokov štátnej pokladnice (uznesenie zo 14. apríla 2021, Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20,
EU:C:2021:266, bod 25, a rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod
49)“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21 zo dňa 24.

novembra 2022, bod 26).
47. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia
práva na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na
posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel,
C-439/04 zo dňa 6. júla 2006. Odborná literatúra (napr. RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie

práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje
do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne
zodpovedané kladne:
· Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
· Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?

· Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
· Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?
48. Kasačný súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych

podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo
účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo
dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto

právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade
preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový
orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Rovnako platí, že pri
preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie
od dane) dobrá viera daňového subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora

Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v
prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva zo strany daňových orgánov je tomu
naopak.
49. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu
je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať

všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a
C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,
bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de
facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a
tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo

veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft,
C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie
a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať
rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre
dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že

sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).
50. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného
podnikateľa, teda toho, či daňový subjekt mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom (nedbanlivostná účasť na daňovom podvode z hľadiska

daňového práva) sú relevantné najmä dva aspekty. Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov,
ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného
obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým
aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či
obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa

zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, body 58 a 59,
sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 54).
51. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom
je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie,

ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca
(rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla
2024, bod 55).
52. Súc viazaný sťažnostnými bodmi kasačnej sťažnosti sťažovateľky (§ 453 ods. 2 prvá veta
SSP) kasačný súd konštatuje, že sa v rámci svojho posúdenia sústredil len na sťažovateľkou

spochybnenú vedomostnú stránku jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
Otázky vzniku daňového úniku v zistenom obchodnom reťazci, jeho podvodného charakteru a
prepojenosti posudzovaných plnení sťažovateľky s obchodným reťazcom poznačeným daňovým
podvodom považoval kasačný súd tak, ako ich zistili orgány finančnej správy a správny súd, za nesporné
a dané a tieto ani nerozporovala sťažovateľka.

53. V súvislosti s podanom kasačnou sťažnosťou musí kasačný súd korigovať závery správneho súdu
a orgánov finančnej správy v tom smere, že nemožno sťažovateľke vyčítať zanedbanie vykonania
prvotných úkonov, ktoré možno od priemerne zodpovedného podnikateľa očakávať pred uskutočnením
zdaniteľného obchodu a zohľadnenie informácií, ktoré z týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali.
Kasačný súd dáva sťažovateľke za pravdu v tom, že z verejne dostupných registrov nevyplývali také

informácie, ktoré by indikovali nedôveryhodnosť jej deklarovaného obchodného partnera - spoločnosti
EDOP, s.r.o. (išlo o dlhodobo fungujúcu spoločnosť, s riadne zapísaným predmetom podnikania v oblasti
reklamných služieb, ktorá nemala preukázaný záznam vo verejne dostupných registroch o daňových
nedoplatkoch). S ohľadom na povahu reklamných služieb, dlhodobé podnikanie spoločnosti EDOP, s.r.o.v sektore podľa obchodného registra a zmluvné dojednanie dodávky viacerých služieb prostredníctvom
subdodávateľov samotná skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť nemala rozsiahlu personálnu či
materiálnu základňu pre vykonanie fakturovaných plnení, nemusela byť pre sťažovateľku zásadnou

indikáciou, že by v obchodnom reťazci dodávky reklamných služieb mohlo dôjsť k podvodnému
daňovému úniku. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že sťažovateľka
o dodávke reklamných služieb rokovala priamo s konateľom spoločnosti EDOP, s.r.o., teda s osobou
oprávnenou konať v mene deklarovaného dodávateľa.
54. Pokiaľ orgány finančnej správy a správny súd vyčítajú sťažovateľke, že spoločnosť EDOP, s.r.o. (i)

vykazovala vysoké tržby len v ostatných 3 rokoch pri obchodnej spolupráci, (ii) a to pri nízkej daňovej
povinnosti, (iii) bez toho, aby mala zamestnancov a mzdové náklady, (iv) jej obežný majetok tvorili
prevažne krátkodobé pohľadávky z obchodného styku, kasačný súd zastáva v tejto veci názor, že išlo o
hĺbkovéakomplexnéskúmaniedodávateľa,ktorépresahujerámecúkonov,ktorémožnoodpriemerného
podnikateľa pri uzatváraní obchodných vzťahov požadovať (mutatis mutandis rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci

Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11
a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57).
55. Nedôvodné bolo tiež poukazovanie na skutočnosť, že spoločnosť EDOP, s.r.o. mohla s reklamnou
plochou na pretekárskom vozidle podľa zmluvy o nájme reklamy disponovať najskôr od 1. apríla 2017,
pričom sťažovateľke prenajala reklamnú plochu od 5. januára 2017. Kasačný súd dáva v tomto smere

do pozornosti, že v predmetnej veci ide o zdaňovacie obdobie jún 2017 (teda v čase účinnosti zmluvy
uzatvorenej spoločnosťou EDOP, s.r.o.) a navyše je tiež nesporné a v daňovom konaní preukázané, že
fakturovaná služba bola sťažovateľke reálne dodaná v celom rozsahu.
56. Na druhej strane sa však kasačný súd stotožňuje so správnym súdom a orgánmi finančnej správy
v tom, že sťažovateľka zlyhala z hľadiska druhého relevantného aspektu primeranej obozretnosti

zodpovedného podnikateľa - zohľadňovania konkrétnych okolností a podmienok obchodnej spolupráce,
ktoré u nej mohli a mali vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť
poznačené daňovým podvodom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, body 58 a 59, sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa
28. apríla 2024, bod 54).

57. Kasačný súd v tomto smere dáva do pozornosti, že orgány finančnej správy preukázali, že
cena reklamnej plochy narástla z pôvodnej ceny 8.500,- € bez DPH na sumu 249.600,- € v prípade
spoločnosti EDOP, s.r.o. a celkovú sumu 256.000,- € v prípade jej odberateľov, a to bez akéhokoľvek
racionálneho zdôvodnenia (bod 6 tohto rozsudku). Reklamné služby - prenájom reklamnej plochy
započal u spoločnosti ADV consulting, s.r.o., ktorá zároveň mala predstavovať aj subdodávateľa

spoločnosti EDOP, s.r.o., ktorý reálne vykonal polepy (materiálne zabezpečenie reklamných služieb).
Bol to práve konateľ spoločnosti ADV consulting, s.r.o., ktorý mal (ako jediný) konkrétne informácie o
uskutočnení reklamných služieb (bod 8 tohto rozsudku). Kasačný súd poukazuje aj na skutočnosť, ktorú
nespochybnila a nevysvetlila v kasačnej sťažnosti ani samotná sťažovateľka, že obchodná spolupráca
sťažovateľky spočívajúca v reklamných službách súvisiacich s rally teamom „IMAXX-ADV rally team“

prebiehala počas viacerých zdaňovacích období, medzi tými istými osobami (konateľ deklarovaného
dodávateľa-spoločnostiEDOP,s.r.o.asubdodávateľa-spoločnostiGreentechMobilitySK,s.r.o.),avšak
na obchodnom rámci vždy nových spoločností (bod 11 tohto rozsudku). Tieto skutočnosti aj podľa názoru
kasačného súdu predstavujú konkrétne informácie o obchodnom vzťahu, ktoré môžu u priemerného
zodpovedného podnikateľa indikovať daňový podvodný charakter zisteného obchodného reťazca.

58. Pokiaľ sťažovateľka kontruje, že ide o skutočnosti, o ktorých nemohla mať vedomosť (a to aj s
ohľadom, že neboli preukázané priemerné trhové ceny reklamných služieb), kasačný súd sa s týmito
tvrdeniami sťažovateľky nestotožňuje. Kasačný súd poukazuje pritom na skutočnosť, že predmetom
fakturovaných plnení bola reklama na závodnom automobile pretekárskeho teamu „IMAXX-ADV rally
team“, ktorý pôsobil pod spoločnosťou ADV consulting, s.r.o., čo indikuje už aj samotný názov

predmetného teamu. Samotná sťažovateľka pritom vo svojich vyjadreniach popisovala priamo svoju
dlhodobú spoluprácu s rally teamom, ktorý dobre poznala a jej cieľom bolo získať reklamu práve v
súvislosti s činnosťou predmetného rally teamu (bod 10 tohto rozsudku). Ide o skutočnosť, na ktorej
stavajú tak orgány finančnej správy ako aj správny súd a ktorú sťažovateľka vo svojej kasačnej sťažnosti
nenamieta a ani relevantne nevysvetľuje. Sťažovateľka tak musela vedieť, že rally team pôsobí pod

spoločnosťou ADV consulting, s.r.o., ktorá má v tomto smere aj relevantné reklamné práva, pričom
deklarovaná nevedomosť sťažovateľky o tom, že práve spoločnosť ADV consulting, s.r.o. fakticky
vykonala celú fakturovanú službu (a za násobne nižšie ceny pre dodávateľa sťažovateľky a jeho
subdodávateľov) sa nejaví ako hodnoverná.59. Kasačný súd v súvislosti s doteraz uvedeným poukazuje aj na jednoznačne preukázané personálne
prepojenie medzi spoločnosťami ADV consulting, s.r.o. (spoločnosťou, pod ktorou pôsobí rally team
a ktorá reálne vykonala reklamné služby), EDOP, s.r.o. (nekontaktným deklarovaným dodávateľom

reklamných služieb) a sťažovateľkou. Toto spočívalo v tom, že manželky konateľa spoločnosti ADV
consulting, s.r.o. a konateľa spoločnosti EDOP, s.r.o. boli v relevantnom období zamestnankyne
sťažovateľky (bod 10 tohto rozsudku). Sťažovateľka pritom predstavuje malý podnik, kde takéto
personálne prepojenie nemožno považovať za zanedbateľné. Relevanciu zisteného personálneho
prepojenia zvyšuje aj povaha vykonávanej práce dotknutých zamestnankýň, keď manželka konateľa

spoločnosti EDOP, s.r.o. viedla účtovníctvo pre sťažovateľku ako aj pre spoločnosť ADV consulting,
s.r.o. (bod 10 tohto rozsudku). Ide o skutočnosti, ktoré sťažovateľka opäť vo svojej kasačnej sťažnosti
nespochybňuje a ani neponúka v tomto smere žiadne relevantné vysvetlenie.
60. Kontext všetkých vyššie uvedených skutočností dokresľuje aj ďalšia sťažovateľkou nenamietaná
a v kasačnej sťažnosti nevysvetlená okolnosť predmetných obchodných vzťahov, keď sťažovateľka
vstupovala do obchodných vzťahov, v snahe získať reklamné služby v súvislosti s „IMAXX-ADV rally

teamom“ s inými spoločnosťami, ale stále reprezentovanými tými istými osobami (konatelia spoločností
EDOP, s.r.o. a Greentech Mobility SK, s.r.o. - bod 11 tohto rozsudku).
61. Na základe doteraz uvedených skutočností, preukázaných orgánmi finančnej správy, potvrdených
správnym súdom a nespochybnených samotnou sťažovateľkou v kasačnej sťažnosti, a síce, že (i)
sťažovateľka (na základe dlhodobej spolupráce) poznala „IMAXX-ADV rally team“, ktorý pôsobil pod

spoločnosťou ADV consulting, s.r.o. (reálny vykonávateľ reklamných služieb) a v súvislosti s ktorým mala
záujem o zabezpečenie reklamných služieb, (ii) že spoločnosti ADV consulting, s.r.o., EDOP, s.r.o. a
sťažovateľka boli personálne prepojené a (iii) že sťažovateľka uzatvárala opakovane obdobnú obchodnú
spoluprácu s tým istým cieľom, s tými istými osobami, ale prostredníctvom iných spoločností, kasačný
súd konštatuje, že sťažovateľka mohla mať vedomosť o správcom dane a žalovaným preukázaných

skutočnostiach, ktoré mali u priemerne zodpovedného podnikateľa vyvolať podozrenie, že sa svojím
plnením môže zúčastniť obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom (body 57 a 58 tohto
rozsudku).
62. Kasačný súd tiež konštatuje, že sťažovateľka v daňovom konaní, v konaní pred správnym súdom a
ani v kasačnom konaní nepreukázala vykonanie žiadnych osobitných opatrení/protiopatrení a garancií

(nad rámec vykonania prvotných úkonov), ktorými by reagovala na konkrétne, podozrivé, zistené
a preukázané okolnosti obchodného vzťahu (body 57 a 58 tohto rozsudku) a predchádzala tak
svojmu zapojeniu do obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom (rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 55).
63. Za tohto stavu musí kasačný súd konštatovať, že právne závery správcu dane, žalovaného a

správneho súdu sú dôvodné a sťažovateľke sa ich v kasačnom konaní nepodarilo vyvrátiť. Správcovi
dane a žalovanému sa v predmetnej veci podarilo preukázať, že sa sťažovateľka svojím plnením
zúčastnila na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, o svojej účasti na tomto reťazci
pri dodržaní primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného podnikateľa (s ohľadom na zistené
okolnosti obchodného vzťahu) mala a mohla vedieť, pričom rezignovala na akékoľvek protiopatrenia

(nad rámec prvotných úkonov), ktorými by svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom predchádzala.
64. Pokiaľ sťažovateľka poukázala vo svojej kasačnej sťažnosti na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/47/2021 zo dňa 31. mája 2023, kasačný súd si uvedomuje, že
to sa týka iného obchodného partnera (JaPeG, s.r.o.), ktorý si tiež prostredníctvom spoločnosti EDOP,

s.r.o. zabezpečoval reklamné služby v rámci pretekárskeho vozidla „IMAXX-ADV rally teamu“, pričom
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v predmetnej veci zmenil rozsudok správneho súdu tak,
že rozhodnutia orgánov finančnej správy zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie. Na rozdiel od veci
sp. zn. 10Sžfk/47/2021, v tu posudzovanom prípade bolo preukázané, sťažovateľkou nenamietané a
nevysvetlené, personálne prepojenie medzi spoločnosťou ADV consulting, s.r.o., spoločnosťou EDOP,

s.r.o. a sťažovateľkou. Práve toto personálne prepojenie predstavuje jednu zo zásadných skutočností,
na ktorej možno, podľa názoru kasačného súdu, založiť vedomosť sťažovateľky (sťažovateľka mala,
resp. mohla vedieť) o konkrétnych okolnostiach obchodného vzťahu, ktoré mali sťažovateľke indikovať,
že môže byť zúčastnená na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (body 59 až 62 tohto
rozsudku). Ide o podstatnú skutkovú odlišnosť, pre ktorú nemožno závery obsiahnuté v rozhodnutí

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/47/2021 zo dňa 31. mája 2023
aplikovať na predmetnú vec.
65. Kasačný súd nepovažoval za dôvodné ani ďalšie námietky sťažovateľky. Pokiaľ sťažovateľka
namietala, že nebola upovedomená o výsluchu svedka - pána Karla Trojana v Českej republike, nebolojej umožnené sa ho zúčastniť a klásť svedkovi otázky, kasačný súd sa s argumentáciou sťažovateľky
nestotožnil.
66. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žiadosťou ev.č. 100361391/2018 zo dňa 13. februára

2018 požiadal správca dane o medzinárodnú výmenu informácií s orgánmi finančnej správy Českej
republiky s cieľom (vyjadrením pána Karla Trojana, konateľa spoločnosti KORNO motosport s.r.o.)
objasniť okolnosti obstarania športového vozidla a reklamných log na ňom v nadväznosti na výpoveď
konateľa spoločnosti EDOP, s.r.o. Správca dane následne obdržal odpoveď orgánov finančnej správy
Českej republiky na MVI ev. č. 273190/2018 zo dňa 15. mája 2018. K tejto boli pripojené doklady

týkajúce sa pretekárskeho vozidla, jeho prenájmu v základnej bielej farbe a tiež k nej bolo pripojené
stručne zhrnuté ústne vyjadrenie pána Trojana k predloženým dokumentom, že pretekárske vozidlo bolo
prenajaté v základnej bielej farbe, bez polepov a o umiestnení polepov rozhoduje nájomca - v tomto
prípade spoločnosť ADV consulting, s.r.o.
67. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že vyjadrenie pána Karla Trojana nemožno považovať
za svedeckú výpoveď, ale skôr za vysvetlenie skutočností, ktoré vyplývajú z predložených listinných

dokladov. Aj keby akceptoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľky, že išlo o výsluch pána Karla
Trojana v zahraničí, relevantné v tomto smere je, že bol vykonaný na základe medzinárodnej výmeny
informácií. Kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/68/2021 zo dňa 31. marca 2023, bod 48, obdobne tiež sp. zn.
8Sfk/11/2024 zo dňa 27. novembra 2024, bod 76):

„48. Pokiaľ sa týka výpovede p. X, táto bola správcovi dane poskytnutá v súvislosti s jeho žiadosťou
o MVI. So sťažovateľom možno súhlasiť v tom, že nemal možnosť aktívne spolupôsobiť na tomto
procese. V tomto prípade však ide o výmenu informácií medzi žiadajúcim a dožiadaným orgánom
iného štátu, na ktorého priebeh pochopiteľne správca dane nemá priamy dosah. Už z povahy tohto
procesného inštitútu vyplýva, že nejde o dokazovanie v pravom slova zmysle, t.j. také, v rámci ktorého

by musel byť o výsluchu osoby (realizovaného prostredníctvom MVI) kontrolovaný daňový subjekt
upovedomený správcom dane (žiadajúceho štátu) za účelom umožniť mu účasť na tomto úkone. V
tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR č.
k. IV. ÚS 607/2021 zo dňa 30. novembra 2021, v ktorom okrem iného konštatoval, že: ,,Správca dane
je pri výkone svojich právomoci v zásade limitovaný územným prvkom, t. j. neprináleží mu realizovať

svoju právomoc vykonávať dôkazy v zahraničí (s výnimkou, ak to umožňuje medzinárodná norma) -
nie je preto pochybením slovenského správcu dane, ak sa daňový subjekt nemohol zúčastniť úkonu
pred zahraničným daňovým orgánom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je v plnej kompetencii
dožiadaného zahraničného orgánu, akým procesným spôsobom v zmysle svojich vnútroštátnych
postupov zabezpečí administratívne vyšetrovanie potrebné na získanie požadovaných informácií na

účely odpovede na žiadosť v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktorá sa realizuje v režime
nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom
v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie v oblasti DPH“) ... Navyše ani nariadenie v oblasti
DPH neupravuje možnosť daňového subjektu zúčastniť sa výsluchu svedka, resp. iného úkonu pred
zahraničným dožiadaným orgánom. V oblasti medzinárodnej spolupráce v administratívnych veciach

absentuje obdobná norma, ako je napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783
z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych
a obchodných veciach, ktoré upravuje možnosť, aby v zahraničí dožiadaný súd vykonal dokazovanie
v prítomnosti účastníkov konania a umožnil im podieľať sa na vykonaní dôkazu... Neupovedomenie
daňového subjektu o výsluchu svedka dožiadaným zahraničným daňovým orgánom nemožno pričítať na

ťarchu správcu dane, pretože upovedomenie sa vzťahuje len na postup podľa daňového poriadku, t.j. na
výsluch svedkov uskutočňovaných v procesnej dispozícii slovenských daňových orgánov realizovaných
podľa vnútroštátnych procesných noriem ... informácie získané z medzinárodnej výmeny informácií
možno považovať za zákonne získaný a procesne použiteľný dôkaz. To, akú dôkaznú relevanciu prizná
konkrétnemu dôkazu, je už vecou hodnotenia dôkazov, pri ktorom správca dane hodnotí dôkazy z

hľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie,avšakvkaždomprípademožnoinformáciezískané
týmto mechanizmom považovať za dôkaz na účely správy daní. Samozrejme nemožno opomenúť
ústavné právo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 ústavy). Kasačný súd zastáva
názor, že správcovi dane nemožno vytýkať porušenie práv sťažovateľa, ku ktorému by malo dôjsť
tým, že nemal možnosť byť prítomný, resp. nebol upovedomený o výsluchu osoby, ktorý výsluch bol

realizovaný v rámci MVI. V tomto smere kasačný súd mal za to, že na naplnenie požiadavky zachovania
práv kontrolovaného daňového subjektu je potrebné umožniť mu predovšetkým s takto obstaranými
informáciami sa oboznámiť (ktoré právo sťažovateľovi nebolo upreté a napokon túto skutočnosť ani
nenamietal)..“.68. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že vyjadrenie pána Karola Trojana bolo
získané prostredníctvom MVI, na ktoré sa režim upovedomenia o výsluchu svedka podľa Daňového
poriadku nevzťahuje. Informácie získané prostredníctvom MVI boli obsiahnuté v administratívnom

spise, sťažovateľka k nim mala prístup, mohla sa s nimi oboznámiť a meritórne voči nim namietať.
V tomto smere ani sťažovateľka neformuluje vo svojej kasačnej sťažnosti žiadne výhrady. Vyjadrenie
pána Karola Trojana tak bolo získané zákonne a bolo v rámci daňovej kontroly, resp. daňového
konania použiteľné. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti, že s ohľadom na zistený dôvod nepriznania
daňových oprávnení sťažovateľke (jej účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom)

a preukázané skutkové okolnosti, ktoré predstavujú oporu pre tento záver, vyjadrenie pána Trojana
predstavuje len parciálnu skutočnosť, ktorá nič nemení na podstatných zisteniach správcu dane,
žalovaného a správneho súdu (body 56 až 63 tohto rozsudku).
69. Rovnako nedôvodná bola námietka sťažovateľky smerujúca k neprípustnosti zohľadňovania
informácií a dôkazov z iných daňových konaní. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v tejto súvislosti
už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3Sfk/22/2023 zo dňa 25. apríla 2024, body 111 až 113):
„111. V zhode so správnym súdom aj kasačný súd nespochybňuje, že ako dôkaz v daňovom konaní
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods.
4 Daňového poriadku). V daňovom konaní tak možno využívať aj dôkazy získané v iných daňových

či odlišných konaniach alebo v prebiehajúcich trestných konaniach, ktorých účastníkom nevyhnutne
nebol daňový subjekt - žalobkyňa (mutatis mutandis rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci
WebMindLicenses Kft., C-419/14 zo dňa 17. decembra 2015, bod 90).
112. Aj toto použitie však má svoje limity, (i) dotknutá osoba má právo byť oboznámená s dôkazmi,
ktoré sa voči nej použijú a má právo sa k nim účinne vyjadriť, (ii) na žiadosť má tiež dotknutá osoba

právo sa oboznámiť v celosti s dôkazmi získanými v súvisiacich konaniach, na ktorých správca dane
plánuje založiť svoje rozhodnutie (ak nie sú dané dôvody pre obmedzenie tohto prístupu) a (iii) orgány
konajúce v hlavnom konaní (poťažmo súd) musia mať možnosť overiť zákonnosť získania a použitia
takýchto dôkazov z iných konaní ako aj prípadných zistení v správnych rozhodnutiach vydaných proti
dodávateľom daňového subjektu a kľúčových pre rozhodnutie veci daňového subjektu (rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Glencore Agriculture Hungary Kft., C-189/18 zo dňa 19. októbra
2019).
113. Kasačný súd dáva do pozornosti, že aj dôkaz získaný z iného konania, má stále povahu dôkazu,
ktorý aj z hľadiska svojho obsahu podlieha hodnoteniu dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Hoci
je hodnotenie dôkazov primárne na úvahe správcu dane a sťažovateľa, aj títo sa musia pri hodnotení

dôkazov vyvarovať svojvôle (bod 79 tohto rozsudku).“
70. V súlade s už uvedeným kasačný súd konštatuje, že dôkazy a vyjadrenia z iných daňových konaní
sú v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku relevantným dôkazom, ktorý je použiteľný v daňovom
konaní a podlieha hodnoteniu dôkazov. Keďže sťažovateľka okrem procesnej neprípustnosti takéhoto
dokazovania nevzniesla žiadne ďalšie relevantné námietky (neumožnenie oboznámenia sa s takouto

informáciou z iného daňového konania, nevyhovenie jej žiadosti na oboznámenie sa s informáciou z
iného daňového konania v celom rozsahu bez relevantných dôvodov a pod.), kasačný súd aj túto jej
námietku posúdil ako nedôvodnú.
V. Záver
71. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných

námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho
posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
72. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,
keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v

spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
73. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.