Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 30, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123212309
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123212309.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXXX/XXX, E., právne zastúpenej JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom so sídlom Pribinova
46, Hlohovec, IČO: 17 609 071, proti žalovanému F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, D. I.,
právne zastúpenému JUDr. Martinom Bickom, advokátom s.r.o., so sídlom Dukelská 972/7, Považská

Bystrica, IČO: 53 559 002, o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. septembra 2024, č.k. 80C/72/2023-44, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti – vo výroku II. o trovách konania p
o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. žalobkyni priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že náhradu trov konania je
žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne do troch dní od právoplatnosti uznesenia
o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia vydá vyšší súdny úradník. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa podala proti žalovanému žalobu o nahradenie prejavu
vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu z dôvodu porušenia predkupného práva. Pred otvorením pojednávania
zobrala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť, žiadala konanie zastaviť a priznať nárok na náhradu
trov konania. V späťvzatí žaloby uviedla, že pred podaním žaloby vyzvala žalovaného na prevod
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, čo však odmietol popierajúc porušenie predkupného práva.
Podľa evidencie katastra nehnuteľností uzatvoril žalovaný s pôvodným predávajúcim po podaní žaloby

Dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy, čím sa sporný spoluvlastnícky podiel vrátil pôvodnému
spoluvlastníkovi. Odstúpením od zmluvy žalovaný de facto potvrdil, že predkupné právo žalobkyne bolo
porušené a žaloba bola podaná dôvodne. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu späť v celom rozsahu pred
začatím pojednávania, súd konanie podľa § 145 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 veta druhá CSP zastavil
(výrok I.). V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania súd prvej inštancie uviedol, že procesne
zavinil zastavenie konania žalovaný. Dôvodil, že z obsahu spisu mal za zrejmé, že ku dňu podania

žaloby boli na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. ako spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré sú predmetom
tohto sporu, evidovaní žalobkyňa a žalovaný, každý v podiele 1/2, žalovaný titulom kúpnej zmluvy,
na základe ktorej bol vykonaný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod V 1873/2023.
Ku dňu 01.08.2024 bol stav na predmetnom liste taký, že evidovanými podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností boli žalobkyňa a A. G., každý v podiele 1/2, A. G. titulom Dohody o odstúpení od kúpnej
zmluvy V 1873/2023, záznam vykonaný v rámci konania Z 286/2024. Z vyjadrení žalovaného mal súd

prvej inštancie zrejmé, že žalovaný so žalobou nesúhlasil a odôvodňoval to najmä tým, že s A. G.
(predávajúci z kúpnej zmluvy) sú si navzájom blízke osoby podľa § 116 OZ. Zároveň tvrdil, že ak bydošlo k porušeniu predkupného práva, nebol by to on, ale A. G. kto predkupné právo porušil, a teda
namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný síce nepreviedol
vlastnícke právo k podielu 1/2 na predmetných nehnuteľnostiach na žalobkyňu (teda sa nezachoval v

zmysle žalobnej požiadavky), avšak je zjavné, že okresný úrad, katastrálny odbor po začatí súdneho
konania o nahradenie prejavu vôle vykonal záznam do katastra nehnuteľností na základe dohody o
odstúpení od kúpnej zmluvy V 1873/2023. Je teda zrejmé (vzhľadom na názov právneho úkonu, z
ktorého vyplýva, že išlo o dohodu), že k vykonaniu záznamu do katastra nehnuteľností v prospech
A. G. došlo aj preto, lebo žalovaný s týmto odstúpením od kúpnej zmluvy súhlasil. Žalovaný pritom

nepreukázal, že odstúpenie A. G. od kúpnej zmluvy nesúviselo s týmto súdnym sporom o nahradenie
prejavuvôle.Ajnazákladesúčinnostizostranyžalovaného,ktorúposkytolA.G.,odpadoldôvodvedenia
súdneho sporu o nahradenie prejavu vôle a žalobkyňa bola nútená zobrať žalobu späť. Zároveň už
nebolo potrebné zo strany žalobkyne preukazovať, či skutočne došlo na základe kúpnej zmluvy V
1873/2023 k porušeniu predkupného práva zo strany A. G., a teda či žaloba bola podaná dôvodne.
Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že procesne zavinil zastavenie konania

žalovaný, keďže aj jeho pričinením – s poukazom na bod 11. odôvodnenia napadnutého uznesenia
odpadol dôvod na vedenie sporu (žalovaný už nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností).

2. Proti uzneseniu vo výroku II. – o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov

nárok na náhradu trov konania neprizná, alternatívne prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %
žalovanému. Súdu prvej inštancie vytýkal, že neskúmal skutočný dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy,
rovnako neskúmal opodstatnenosť žaloby, a to vo vzťahu k inštitútu blízkych osôb a ďalším namietaným
skutočnostiam, nezaoberal sa dôvodnosťou žaloby, hoci dôvodnosť žaloby od začiatku žalovaný
spochybňoval a bránil sa voči nej. Žalovaný mal za to, že bez skúmania dôvodnosti žaloby nebolo možné

rozhodnúť o trovách spôsobom, ktorým súd prvej inštancie rozhodol. Takýmto spôsobom rozhodnutia
o trovách mal súd rozhodnúť až po skúmaní dôvodnosti žaloby a vysporiadať sa s argumentami
žalovaného a až potom určiť mieru úspechu jednej zo strán, resp. mal skúmať podrobnejšie okolnosti
odstúpenia od zmluvy. Poukazoval na to, že v predloženej dohode nie je uvedený žiadny dôvod
odstúpenia, preto záver, že odstúpenie bolo vykonané pre podanú žalobu nemá oporu v žiadnom

z predložených dôkazov a súdny spor ani nebol dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Poukázal na to,
že žaloba bola podaná na okresný súd dňa 22.12.2023, žalobu prevzal až 16.01.2024 (majúc na mysli
zrejme 16.02.2024), k uzavretiu dohody o odstúpení došlo už 01.02.2024, teda ešte predtým ako sa
o podanej žalobe dozvedel. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nevysporiadal s jeho tvrdeniami, ktoré
sú pre vec rozhodné, z ktorého dôvodu považuje napadnuté uznesenie za nedostatočné, nespĺňajúce

požiadavku riadneho odôvodnenia rozhodnutia.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že odvolacie dôvody žalovaného
považuje za nelogické s poukazom na jeho tvrdenia, že žalobu prevzal dňa 16.01.2024 a následne
tvrdí, že k uzatvoreniu dohody o odstúpení došlo už 01.02.2024 predtým, ako sa o podanej žalobe
dozvedel. Uviedla, že od 16.01.2024 ubehlo 18 dní, kým bola uzatvorená dohoda o odstúpení

žalovaného s pôvodným vlastníkom. Dávala do pozornosti, že prostredníctvom právneho zástupcu
doručila žalovanému predžalobnú výzvu, ktorú žalovaný prevzal a e-mailom reagoval tak, že „nebolo
potrebné uplatňovať predkupné právo voči spoluvlastníkovi z dôvodu, že sa jednalo o predaj blízkej
osobe.“ Právny zástupca žalobkyne následne oznámil žalovanému, že vo veci podal žalobu na súde.
Právny zástupca telefonicky kontaktoval právneho zástupcu žalobkyne s tým, že žalovaný má záujem sa

dohodnúť mimosúdne, požiadal o doručenie žaloby e-mailom. Žalovaný si následne mimosúdnu dohodu
rozmyslel a prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu dve vyjadrenia, a to dňa 14.02.2024
a dňa 20.02.2024, pričom ani v jednom z vyjadrení nie je spomenutá žiadna dohoda o odstúpení.
Tvrdenia žalovaného, že dohoda o odstúpení nesúvisí s podanou žalobou, považuje za účelové a ničím
nepodložené tvrdenia. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Uplatnila si

trovy odvolacieho konania.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach podaného
odvolania podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako

vecne správne potvrdil.

5. Predmetom odvolacieho konania je prieskum súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o trovách konania
výrokom II. tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol odvolaním strán sporu
spochybnený, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

6. V danej veci sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala nahradenia prejavu vôle uzatvoriť kúpnu
zmluvu z dôvodu porušenia jej predkupného práva. Pred otvorením pojednávania zobrala žalobkyňa
žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení
konania proti žalovanému s poukazom na § 144 a § 145 ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodol podľa
§ 256 ods. 1 CSP.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako
dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu, túto môže na základe vlastnej

úvahy, aj bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom
autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania, teda je takou
skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách.

11. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo k skončeniu konania bez
meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad danej veci, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v citovanom ustanovení § 256 ods. 1 CSP.

Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu
nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Procesné zavinenie sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného
práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po
začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené,

pričom o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne,
vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pokiaľ žalobca žalobu
zobral späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak však žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo
o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša

trovy žalovaného žalobca.

12. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a bez ohľadu na to, aký by
bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.

13. V preskúmavanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žaloba bola podaná na súde prvej
inštancie dňa 22.12.2023. Pred začatím pojednávania dňa 01.08.2024 právny zástupca žalovaného
do zápisnice pred súdom prvej inštancie uviedol: „... odstúpením od zmluvy došlo k navráteniu veci
do pôvodného stavu a tým aj k odstráneniu porušenia predkupného práva...“. V dôsledku uzavretej
dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorou sa sporný spoluvlastnícky podiel vrátil pôvodnému

spoluvlastníkovi, išlo zo strany žalobkyne o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať
procesné zavinenie žalobkyni, a to bez skúmania dôvodov, ktoré viedli k uzatvoreniu dohody o odstúpení
od zmluvy. K uzavretiu dohody o odstúpení došlo až po podaní žaloby, žalovaný s odstúpením od
kúpnej zmluvy súhlasil, v dôsledku čoho došlo práve k uzavretiu dohody o odstúpení, v dôsledku čoho
odpadol dôvod vedenia súdneho sporu o nahradenie prejavu vôle a žalobkyňa bola nútená žalobu

zobrať späť. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že
z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalovaný. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správne.14. Pokiaľ žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nezaoberal dôvodnosťou žaloby,
odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby súd
hmotnoprávne nepreskúmava meritum veci a ani nevykonáva dokazovanie na preukázanie dôvodnosti

podanej žaloby. Na účely rozhodnutia o náhrade trov konania v prípade späťvzatia žaloby sa vychádza
z toho, že dôvodom, pre ktorý došlo k zastaveniu konania, je vôľa žalobcu, ktorý zobral žalobu späť. Súd
je však povinný preskúmavať, či existovali také dôvody, ktoré by presunuli zodpovednosť za zavinenie
zastavenia konania na žalovaného, resp. ktoré by boli dôvodom na konštatovanie, že ani jedna zo strán
nezavinila zastavenie konania. Súd prvej inštancie si uvedenú povinnosť riadne splnil.

15. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní vytýkal rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že v časti výroku
o trovách konania jeho rozhodnutie nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia, odvolací súd dospel
k záveru, že ani tento odvolací dôvod nie je v danom prípade naplnený. Z odôvodnenia preskúmavaného
uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie v odôvodnení primeraným spôsobom opísal rozhodujúce
skutočnosti, ktoré ho viedli k spôsobu jeho rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré i primerane vysvetlil.
Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení, ktorá
by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že
odôvodnenie preskúmavanej časti uznesenia spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 220
ods. 2 CSP.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu účelne uplatňovaných trov, keďže žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie rovnako ako o výške náhrady

trov konania pred súdom prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).