Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sa/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100025
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100025.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/
XX, XXX XX E., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska
ul. 71, 813 11 Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.
27Sa/6/2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu na obnovu konania o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou datovanou dňa 21.01.2025, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len
„správny súd“) toho istého dňa 21.01.2025, sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného na
Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 27Sa/6/2021. Navrhoval, aby správny súd obnovil konanie vo

veci právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.06.2021 č. k. 27Sa/6/2021-41 s
odôvodnením, že uvedeným uznesením boli už 11x porušené jeho základné práva garantované
Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských
práv, Ústavou SR a právnymi predpismi týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia.

2. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.

7Ssk/35/2024 zo dňa 29.11.2024, ktorým kasačný súd zamietol jeho kasačnú sťažnosť zo dňa 7.11.2023
vo veci podanej žaloby na obnovu konania podanej proti právoplatnému vydanému uzneseniu Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 27Sa/6/2021-41 zo dňa 22.06.2021, mu bolo doručené elektronickou poštou dňa
15.1.2025.

3. Ďalej namietal, že nie je pravda, že žalobu na obnovu konania možno podať len z dôvodov uvedených

v § 472 zákona č. 162/2015. V zmysle § 474 tohto zákona žalobu na obnovu konania môže podať
účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, v ktorých neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Poukázal na to, že podľa § 483 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 správny
súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom
a nejde o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), pričom
jeho správna žaloba zo dňa 1.3.2021 sa týkala sociálnej veci. Z uvedeného dôvodu bola jeho žaloba

na obnovu konania uznesením správneho súdu zo dňa 27.2.2024 sp. zn. 11Sa/3/2023-13 protiprávne
odmietnutá. Z rovnakého dôvodu bola protiprávne odmietnutá aj jeho kasačná sťažnosť zo dňa 8.3.2024
uznesením Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 29.11.2024.

4. V ďalšom texte žalobca uvádzal, že v zmysle § 143a zákona č. 328/2002 sa od 1.7.2002 na
sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988. V zmysle

tohto ustanovenia § 143a zákona č. 328/2002 GR ZVJS bolo v zmysle § 142 zákona č. 100/1988
oprávnené konať a rozhodovať o sociálnych dávkach u policajtov (kam patril aj žalobca ako príslušníkZVJS), na ktorý vznikol zákonný nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona
č. 100/1988 platného a účinného do 31.12.2003 len do 30.6.2002. Žalobca žiadosťou z 3.10.2002
požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa mu právoplatným

rozhodnutím zo dňa 16.1.2003 priznala od 1.7.2002 starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988
účinného po 30.6.2003 do 31.12.2003. Hoci neexistoval žiadny právny - zákonný dôvod, tak Sociálna
poisťovňa svojím rozhodnutím zo dňa 5.8.2003 žalobcovi starobný dôchodok odňala od 22.9.2003
s odvolaním sa na zákon č. 222/2003 (§ 173i, § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988). Doplnené ustanovenie §
173i zákona č. 100/1988 ukladalo Sociálnej poisťovni len prehodnotiť ňou priznané starobné dôchodky

za obdobie od 1.7.2002 do 30.6.2002 a znova rozhodnúť len u policajtov, ktorým služba založila
nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 o tomto už vzniknutom nároku na starobný
dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003. Žalobcovi však jeho služba (28 rokov) nezaložila
nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002. Hoci ani doplnené retroaktívne ust. § 173i
ods. 1 zákona č. 100/1988 neukladalo Sociálnej poisťovni odňať starobné dôchodky priznané od
01.07.2002 do 30.06.2003, v rozpore s týmto ustanovením § 173i ods. 1 mu Sociálna poisťovňa

svojím rozhodnutím zo dňa 05.08.2003 odňala starobný dôchodok (predtým priznaný právoplatným
rozhodnutím) od 22.09.2003 v sume 9.219,- Sk mesačne.

5. GR ZVJS teda nebolo zo zákona oprávnené konať a rozhodovať o žalobcovej žiadosti zo dňa
7.1.2021. Krajský súd v Žiline mal podľa žalobcu v zmysle § 191 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015

rozsudkomzrušiťrozhodnutieGRZVJSč.GRZVJS-d-12379/14-2021zodňa4.2.2021auložiťGRZVJS
povinnosť odstúpiť jeho žiadosť zo dňa 7.1.2021 Sociálnej poisťovni na priame vybavenie. Z uvedeného
dôvodu je uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.6.2021 sp. zn. 27Sa/6/2021-41 od začiatku
protiprávne. Žalobca navrhoval správnemu súdu neodmietnuť túto jeho žalobu na obnovu konania
a rozsudkom povoliť obnovu konania vo veci právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa

22.6.2021 (sp. zn. 27Sa/6/2021-41). V prípade, že správny súd akceptuje jeho návrh, žalobca netrvá na
verejnompojednávaní.Akjehonávrhneakceptuje,žiada,abyvdanejvecibolovytýčenéverejnékonanie
za jeho prítomnosti. V závere žaloby na obnovu konania žalobca uviedol, že na sudcov vymenovaných
v jeho žalobe, ktorí v minulosti rozhodovali v jeho veci, podáva trestné oznámenie.

6. Predtým, ako by správny súd meritórne prejednal žalobu žalobcu na obnovu konania, primárne
skúmal, či sú splnené procesné podmienky na jej prejednanie.

7. Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak

a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným

primeraným zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

8. Podľa § 474 SSP žalobu na obnovu konania môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na

konaní podľa § 41 ods. 2, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané, a generálny prokurátor za
podmienok ustanovených v § 47 ods. 4.

9.Podľa§476SSPvžalobenaobnovukonaniasamusíokremvšeobecnýchnáležitostípodaniapodľa§
57 uviesť

a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje,
b) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
c) dôvod obnovy,
d) skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas,
e) dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať,

f) žalobný návrh.10. Podľa § 477 ods. 1, ods. 2 SSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas
trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Dôvody obnovy konania možno meniť len počas
trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

11. Podľa § 478 SSP, účastníkom konania je ten, kto podal žalobu na obnovu konania, a tí, ktorí boli
účastníkmikonaniapredsprávnymsúdom,protiktoréhorozhodnutiužalobanaobnovukonaniasmeruje.

12. Podľa § 480 ods. 1 SSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia

druhej časti tohto zákona.

13. Podľa § 480 ods. 2 SSP žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval.
Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu
na obnovu konania správny súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

14. Podľa § 481 ods. 1 a ods. 2 SSP rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný.
Dôvodmižalobynaobnovukonaniajesprávnysúdviazanýokremprípadov,keďniejeviazanýžalobnými
bodmi.

15. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi.

16. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
je zjavne nedôvodná.

17. Podľa § 483 ods. 2 SSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné
doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

18. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,

b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

19. Podľa § 147 ods. 1 SSP správny súd rozhoduje uznesením, ak
a) nerozhoduje vo veci samej,
b) tak ustanovuje tento zákon.

20. Správny súd k inštitútu obnovy konania vo všeobecnosti uvádza, že obnova konania je mimoriadnym
opravným prostriedkom, ktorého využívanie by malo byť výnimočné, pričom sa v žiadnom prípade
nemôže jednať o nástroj na zmenu výkladu práva v prospech účastníka, ktorý takúto žalobu podal.
Obnova konania v zmysle procesnej právnej úpravy sa člení do dvoch fáz. Prvou z nich je konanie o
žalobe na obnovu konania, ktorej výsledkom je buď povolenie obnovy konania, alebo zamietnutie žaloby

na obnovu konania. Až po kladnom rozhodnutí správneho súdu o povolení obnovy konania nasleduje
druhá fáza, keď rozhodnutie o povolení obnovy konania nadobudne právoplatnosť, kedy následne
správny súd bez ďalších návrhov vo veci znova koná a žalobu v povolenej obnove konania opätovne
prejedná, pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní
obnovy (§ 485 SSP). Zo skutočnosti, že sa zasahuje do právnych vzťahov, ktoré už boli upravené

právoplatným rozhodnutím súdu, vyplýva aj povinnosť a zodpovednosť správneho súdu obozretne,
dôsledne a s prihliadnutím na všetky okolnosti skúmať danosť dôvodu na povolenie obnovy už raz
právoplatne skončeného konania a to mimo kasačného konania, v ktorom koná a rozhoduje kasačný
súd. Tento mimoriadny procesný inštitút môžu uplatniť oprávnené subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia
zákonom taxatívne vymedzených podmienok uvedených v § 472 SSP, pričom sa jedná o objektívne

podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Správny súdny poriadok upravuje tri situácie, kedy
možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná
len vtedy, ak napádané rozhodnutie v neprospech účastníka je dôsledkom trestného činu sudcu, iného
účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodolalebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré
mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné
dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo rozhodnutie

správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo
Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

21.Žalobcanímpodanúžalobunaobnovukonaniaodôvodniltým,žeuznesenímKrajskéhosúduvŽiline
zo dňa 22.06.2021 č. k. 27Sa/6/2021-41 boli porušené jeho základné procesné práva garantované

Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských
práv, Ústavou SR a právnymi predpismi týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia. Obsahom žaloby je
však skôr subjektívny postoj žalobcu k predošlému konaniu tak správneho súdu, ako aj kasačného súdu.

22. S poukazom na obsah a odôvodnenie žaloby na obnovu konania, správny súd konštatuje, že žiaden
z dôvodov obnovy konania uvedený v § 472 SSP žalobca v žalobe netvrdil.

23.Keďževšakvprejednávanomprípadeideožalobuoobnovukonaniavsociálnychveciach,vkonanío
ktorejsprávnysúdniejeviazanýžalobnýmibodmi,niejeviazanýanidôvodmižalobyvzmysle§481ods.
2 SSP. Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu, či nie sú eventuálne dané ďalšie dôvody na obnovu
konania, ktoré žalobca v žalobe neuviedol a správny súd sa zaoberal posúdením dôvodnosti podanej

žaloby a teda prípustnosti obnovy konania, aj keď žalobca výslovne žiadny zákonom predpokladaný
dôvod v zmysle dikcie ust. § 472 SSP neuviedol.

24. Ako už bolo uvedené aj vyššie, Správny súdny poriadok predpokladá len tri situácie, kedy je možné
napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Podľa ust. § 472 písm. a) SSP sa

jedná o rozhodnutie v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Podľa písm. b) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu
konania prípustná, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k
záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné
ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené

priznaným primeraným zadosťučinením. Napokon podľa písm. c) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu
konania prípustná, ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

25. Správny súd ani z obsahu podanej žaloby, ani postupom podľa § 481 ods. 2 SSP, nezistil naplnenie

ani jedného z dôvodov obnovy konania podľa ust. § 472 SSP.

26. Obsahovo vo vzťahu k podanej žalobe možno konštatovať, že žalobca netvrdil a ani nepredložil
žiadne právoplatné rozhodnutie o trestnom čine sudcu, iného účastníka konania alebo osoby
zúčastnenej na konaní. Hoci žalobca uvádza v žalobe, že podal na sudcov rozhodujúcich v jeho veci

trestné oznámenie, jeho obvinenia voči predmetným sudcom sú len subjektívnymi tvrdeniami a prejavom
nesúhlasu žalobcu s vydanými rozhodnutiami súdov či už vo veci odňatia starobného dôchodku alebo
pri rozhodovaní o predchádzajúcej žalobe na obnovu konania. Keďže žalobca nepodložil svoje tvrdenia
právoplatným rozhodnutím o trestnom čine sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej
na konaní a správny súd existenciu takéhoto rozhodnutia nezistil, nie je splnená podmienka podľa §

472 písm. a) SSP.

27. Pre povolenie obnovy konania podľa ust. § 472 písm. b) SSP je potrebná existencia rozsudku
Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sa konštatuje, či už vo výroku alebo v odôvodnení tohto
rozsudku, že rozhodnutím správneho súdu alebo procesným postupom bezprostredne predchádzajúcim

a súvisiacim s rozhodnutím správneho súdu boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania, pričom dôsledky tohto porušenia neboli odstránené ani priznaným primeraným
zadosťučinením. Správny súd k tomuto uvádza, že žalobca ani netvrdil, ani nepredložil žiadne
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom by bolo konštatované, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, v konaní, ktoré žalobca žiada žalobou obnoviť,

by boli porušené základné ľudské práva alebo slobody žalobcu a správny súd existenciu takéhoto
rozhodnutia ani nezistil, preto nie je splnená ani podmienka pre obnovu konania podľa § 472 písm.
b) SSP. Subjektívny názor účastníka konania, že rozhodnutím správneho súdu resp. v konaní pred
správnym súdom došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv alebo slobôd, na povolenie obnovykonania nie je dostačujúci. Žalobca žiadny rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva nepredložil, ani
jeho existenciu netvrdil, naopak argumentoval len svojimi právnymi názormi, čo mal možnosť urobiť už
v pôvodnom konaní.

28. K tretiemu dôvodu na povolenie obnovy konania správny súd uvádza, že žalobca netvrdil ani
nedoložil žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie,
s ktorým by bolo rozhodnutie správneho súdu, v súvislosti s ktorým sa žalobca domáha obnovy
konania, v rozpore. Ani pri posudzovaní obsahu žaloby nad rámec žalobných bodov správny súd takéto

rozhodnutie nezistil. Nebola tak splnená ani podmienka na obnovu konania podľa § 472 písm. c) SSP.

29. Keďže žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti
žaloby na obnovu konania podľa § 472 SSP, či už podľa písm. a) (právoplatný odsudzujúci rozsudok),
písm. b) (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bol samotný žalobca
a týkalo by sa rozhodnutia v konaní, ktorého obnovu žalobca žiada povoliť) alebo písm. c) (rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie) a tieto skutočnosti ako dôvod
prípustnosti obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuvádzal, ale uvádzal len tvrdenia, ktoré sú
pre prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné a správny súd ani postupom podľa § 481
ods. 2 SSP sám nezistil žiaden relevantný dôvod na obnovu konania, správny súd žalobu ako zjavne
nedôvodnú podľa ustanovenia § 483 ods. 1 písm. e) SSP odmietol (výrok I.).

30. Vzhľadom na námietky uvádzané v žalobe na obnovu konania správny súd zdôrazňuje, že žalobu
na obnovu konania odmietol z dôvodu podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP, teda ako zjavne nedôvodnú, nie
podľa § 483 ods. 1 písm. d) SSP (nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí žaloby). Pokiaľ žalobca
namietal,ženiejepravdou,žežalobunaobnovukonaniamožnopodaťlenzdôvodovuvedenýchv§472

SSP, tento názor je nesprávny, Správny súdny poriadok taxatívne vymenúva dôvody pre podanie žaloby
na obnovu konania a predmetné ustanovenie neumožňuje iný výklad, ani nepripúšťa iné dôvody pre
obnovu konania. Pokiaľ žalobca poukazoval na § 474 SSP, v zmysle ktorého žalobu na obnovu konania
môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, v ktorých neprospech
bolo rozhodnutie vydané, správny súd uvádza, že jednotlivé ustanovenia sa nijako nevylučujú, naopak

navzájom sa dopĺňajú. Ustanovenie § 474 SSP určuje subjekty oprávnené na podanie žaloby na obnovu
konania a § 472 SSP upravuje jej prípustnosť, teda z akých dôvodov môže oprávnená osoba žalobu na
obnovu konania podať. Je však potrebné splniť súčasne aj podmienku aktívnej vecnej legitimácie (§ 474
SSP), aj podmienku existencie zákonom prípustného dôvodu žaloby na obnovu konania (§ 472 SSP).

31.Správnysúdžalobunaobnovukonaniauznesenímodmietol,pretonebolopotrebné,abyjudoručoval
ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP). Žalobu na obnovu konania správny súd
odmietol formou uznesenia (§ 147 ods. 1 v spojení s § 483 ods. 1 SSP) bez nariadenia pojednávania, a
teda bez verejného prejednania veci. Takýto postup je v súlade s procesnými ustanoveniami Správneho
súdneho poriadku, ktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady meritórneho

prejednania veci samej, inak správny súd rozhoduje bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Keďže v
prejednávanej veci nešlo o prejednanie veci samej, ale o procesné rozhodnutie, správny súd postupoval
tak, že zjavne nedôvodnú žalobu na obnovu konania odmietol bez nariadenia pojednávania.

32. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak

žaloba bola odmietnutá.

33. Podľa § 171 ods. 1 a 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo
zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník
konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto

trov ostatným účastníkom konania.

34. Podľa § 480 ods. 1 SSP na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia
druhej časti tohto zákona.

35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 SSP tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok II.), pretože žaloba bola
odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti
rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na
Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 56 ods. 1 SSP).
Pri listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 (t. j. ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, ods. 2 SSP).