Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8P/196/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724203785
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6724203785.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolenvkonanípredsudcomJUDr.PetromBanskýmvprávnejvecistarostlivostiomaloleté

deti: 1. A. B., nar. XX .XX. XXXX, občan SR, 2. C. B., nar. XX. XX. XXXX, občan SR, maloleté deti
bytom u matky, deti rodičov matky: C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. E. XXXX/XX, XXX XX
F., občan SR, zastúpenej: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen a
otca: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX F., t. č. bytom H. XX, XXXX I., J.,
občan SR, zastúpeného: JUDr. Ondrej Szilágyi, advokátska kancelária, K. L. X, XXX XX M., maloleté
deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o návrhu matky
maloletých detí na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Otec maloletých detí A. B., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý od 23. 09. 2024 prispievať na výživu
maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške 420,- EUR mesačne a na výživu maloletého C.
B., nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške 380,- EUR mesačne t. j. spolu 800,- EUR mesačne vždy do 15.-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na výživnom od 23. 09. 2024 do splatného výživného za mesiac december 2024 vo výške
1.306,- EUR súd otcovi p o v o ľ u j e splácať spolu s bežným výživným v 10-tich splátkach každú vo

výške 130,06 EUR pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/24/2020-84 zo dňa 03. 11. 2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletých detí sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu Zvolen dňa
23. 09. 2024 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca, ktorá bola pôvodne určená
rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/24/2020-84 a to tak, že otec bude povinný prispievať na

výživu maloletého A. sumou vo výške 300,- EUR mesačne a na výživu maloletého C. sumou vo výške
250,- EUR od podania návrhu, t. j. od 23. 09. 2024.
Svoj návrh matka odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/24/2020-84 zo dňa
03. 11. 2020 súd rozhodol tak, že otec je povinný prispievať zvýšeným výživným v sume 220,- EUR na
A. a sumou 180,- EUR na C..
Keďže od určenia výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí a zvýšeniu ich
pravidelných výdavkov navrhujú, aby súd návrhu vyhovel. V súčasnosti matka vyčíslila jej mesačné

výdavky v celkovej sume 1.286,- EUR s tým, že súd poukazuje, že v tých častiach výdavkov, kde matka
uvádzala rozpätie ako napr. benzín 80 až 120,- EUR tak vždy súd bral priemernú cenu, čiže v tomto
prípade 80 plus 120 delené dvoma t. j. sumu 100,- EUR. Čo sa týka výdavkov, ktoré boli výnimočné
matka poukázala aj na výdavky ako auto, kde bolo treba opravu, poistku auta, prezutie auta, filtre plusolej, ďalej turnaj hokejbal – cesta plus štartovné 200,-EUR, príspevok na hokejbal 45,- EUR, letný tábor
A. 200,- EUR, výlety, škola, lyžiarsky 100,- EUR, školské pomôcky 300,- EUR až 400,- EUR, venček
poplatok 40,- EUR na A., oblečenie na deti počas dvanástich mesiacov 950,- EUR, športové potreby na

florbal ako hokejky, dresy, lopty, uteráky 560,- EUR, zubár 530,- EUR, obuv 300,- EUR, na voľnočasové
aktivity 500,- EUR až 700,- EUR.
Zároveň však matka uviedla, že od poslednej úpravy uplynuli viac ako tri roky (súd poukazuje, že viac
ako štyri roky ku dňu vyhlásenia rozsudku), pričom sa výrazne zmenili náklady na strane maloletých detí,
nakoľko títo majú 15 a 13 rokov a ich potreby sa zmenili natoľko výrazne, že prišli do teenegerského

veku, kedy sa im celkove menia životné požiadavky. Na základe týchto skutočností žiadala, aby súd
návrhu vyhovel.
Na pojednávaní konanom dňa 18. 12. 2024 matka navrhla, aby súd už nerozhodoval o sume 550,- EUR,
ale žiadali priznať vyššiu sumu takú akú určí súd za vhodné, poprípade 600,- EUR.

2. Súd z písomného vyjadrenia právneho zástupcu otca maloletých detí zistil, že on

nesúhlasí so zvýšením výživného v rozsahu v akom to žiada matka maloletých detí, nakoľko pokladá
tento návrh za účelový a neopodstatnený. Podľa nich sa obidvaja rodičia majú podieľať na výchove detí
a nielen jeden rodič. Podľa nich aj matka by sa mala snažiť dosahovať určitý príjem a neuspokojovať
sa iba poberaním prídavkov na deti a z výživného, prípadne príspevku, ktorý poberá resp. poberala
u maloletého C.. Miesto toho, aby si matka konečne našla prácu a začala sa na výžive detí podieľať

samozrejme radšej si zvolila pohodlnejšiu alternatívu, ktorou je postupné navyšovanie výživného na
maloletédeti.Poukazujúnato,ženastranematkyniejedanáprekážka,ktorábyjejbránilazamestnaťsa
a podieľať sa adekvátnou čiastkou na výžive maloletých deti. Taktiež otec poukazuje na svoje pravidelné
výdavky, kde v rámci stravy poukazuje 750,- švajčiarskych frankov (CHF) na tri osoby, drogéria 100,-
CHF, PHM 150,- CHF, oblečenie 1.000,- CHF/rok (otec a deti), voľnočasové aktivity 150,- CHF, štyrikrát

ročne cesta na Slovensko 1.000,- CHF, lieky, vitamíny 300,- CHF, zubár 600,- CHF, prezutie auta 240,-
CHF, zimné gumy 950,- CHF, obuv 350,- CHF, detské jasle malol. M. E. (tu súd poznamenáva, že
otcovi pribudla vyživovacia povinnosť), parkovné 25,- CHF mesačne, cestná daň 329,- CHF, úver 430,-
CHF, nájomné 1.390,- CHF, elektrika 294,45 CHF polročne, poistenie domácnosti 470,- CHF ročne,
zdravotné poistenie 512,- CHF ročne, právne poistenie 430,- CHF ročne, leasing 681,- CHF ročne,

servis auta, rozhlas a televízia 335,- CHF ročne a poistenie vozidla 1.138,- CHF /ročne. Zároveň súdu
predkladajú potvrdenie o prídavkoch na deti, ktoré si uplatňuje vo J.. O detské prídavky môže požiadať
jedenkrát ročne, pričom ich obratom v plnej sume poukazuje matke maloletých detí. Taktiež poukazuje
na určité plnenia, avšak tieto sa týkajú krstných rodičov, čo v tomto prípade nemá pre okresný súd vo
veci rozhodovania výživného voči otcovi žiaden vplyv a preto súd na to poukazovať nebude.

Na základe uvedeného otec navrhuje, aby bolo výživné na C. zvýšené na sumu 205,- EUR čo je 25,-
EUR vyššie oproti pôvodnému a u A. na sumu 245,- EUR čo je tiež o 25,- EUR vyššie.

3. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/24/2020-84 zo dňa 03. 11. 2020
zistil, že týmto bolo zvýšené výživné na maloletého A. B. na sumu 220,- EUR a na maloletého C. B.

na sumu 180,- EUR.

4. Súd z preukazu týkajúceho sa maloletej dcéry zistil, že otcovi sa dňa 15. 04. 2021
narodila dcéra M. E. B. (č. l. 56).

5. Súd z potvrdenia o príjme otca zistil, že tento od 01. 01. do 01. 12. 2019 mal čistú
mzdu vo výške 55.289,- CHF čo vychádza mesačne suma 4.607,- CHF, od 01. 01. do 31. 12. roku 2020
mal celkove príjem 56.884,- CHF čo vychádza mesačne suma 4.740,- CHF, od 01. 01. do 31. 12. roku
2023 mal otec príjem 65.874,- CHF čo na jeden mesiac predstavuje sumu 5.490,- CHF a zároveň súdu
zaslal otec nepreložené potvrdenia z výplatných pások za rok 2024, pričom preložené poslal len za

november roku 2024.

6. Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zistil, že matka je
poberateľkou prídavku na deti od januára 2018 do súčasnosti, pričom posledne vyplácané prídavky sú
vo výške 120,- EUR mesačne.

Zároveň bolo zistené, že matka nie je vedená ako uchádzač o zamestnanie, pričom je vyradená
z dôvodu osobnej celodennej starostlivosti o blízku osobu. Dôvod posledného skončenia pracovného
pomeru je uplynutím doby určitej.Z ďalšej správy ohľadom matky súd zistil, že táto poberá peňažný príspevok na opatrovanie maloletého
syna C. v aktuálnej výške 715,- EUR mesačne.

7. Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zistil, že matka žije
v dvojizbovom mestskom byte, ktorý má od roku 2016. Byt pozostáva zo vstupnej haly, chodby, kuchyne,
obývačky, detskej izby, sociálneho zariadenia. Počas šetrenia neboli zistené žiadne nedostatky,
starostlivosť o maloleté deti je na primeranej úrovni. Čo sa týka maloletého A. tento navštevuje 9.
ročník a maloletý C. 7. ročník Základnej školy, N. O. vo F., pričom C. má domáce vzdelávanie.

Ošetrujúcou lekárkou je N. P., pričom deti navštevujú aj odborných lekárov. Matka je nezamestnaná,
je na opatrovateľskom. Čo sa týka maloletých detí poberá prídavky na deti vo výške 120,- EUR, ďalej
výživné na maloletého A. 220,- EUR, na maloletého C. 180,- EUR a jedenkrát ročne prídavok na deti vo
výške 5.000,- EUR. Matka uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť plní riadne a načas v určenej výške,
nad rámec sa otec nepodieľa. Je pravdou, že otec zobral minulý rok deti na Majstrovská sveta vo futbale
do Nemecka, ale ináč napr. ako na tábory neprispel. Stretávanie otca s deťmi je minimálne. Otec sa

s maloletými deťmi stretne jedenkrát do roka, v lete si ich bráva do J. na jeden mesiac. Matka uviedla,
že deti majú otca radi, chcú s ním byť v kontakte. S otcom sa maloleté deti kontaktujú cez messenger.
Matka na podanom návrhu trvá.

8. Zároveň súd poukazuje na to, že v rámci potvrdenia zo J. vo veci žiadosti

o zaslanie akú výšku prídavkov na maloleté deti poberá otec došlo, že oni túto výšku nevedia uviesť,
pričom však poukázali na to, že prídavky sa vyplácajú v krajine, kde sa maloleté deti nachádzajú, pričom
v prípade ak je rozdiel medzi výškou výživného, ktorá by bola vo J. a v krajine, kde sa maloleté deti
nachádzajú tak táto výška je doplácaná.

9. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

15. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

16. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

17. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v rámci rozhodovania o právacha povinnostiach k maloletým deťom, najmä čo sa týka úpravy styku, výživného, avšak aj iných
skutočností súd nie je viazaný návrhom strany, ktorá žiada túto úpravu, avšak tieto návrhy môže aj súd
vzhľadomnaneskôrpreukázanéskutočnostiprekročiťt.z.,žemôžerozhodnúťvrámcizásadyultrapetit.

18. Základnou zásadou pre stanovenie výšky výživného u povinného rodiča je miera
jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň
je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča možno zaviazať povinného rodiča i na
plnenie všetkých preukázateľných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom sa vychádza z predpokladu,

že druhý rodič plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania osobných,
bytových ako aj iných potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny
zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozsudku za určité obdobie. Na druhej strane základnou
podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie aké náklady
dieťa potrebuje, avšak tiež aj v časti zárobku ďalšieho rodiča, resp. vyhodnotenie prečo druhý rodič
má nižší zárobok resp. žiadny. Náklady predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie potrieb

dieťaťa, pričom medzi základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria,
zdravotná starostlivosť (v našom prípade, ktorá sa týka najmä zdravotne handicapovaného C.), prípadne
školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky ako aj s rozvíjaním osobnosti
maloletého dieťaťa ako takej.
Nakoľko je základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti vyhodnotenie týchto nákladov súd

skúmal aké náklady na starostlivosť má matka. Matka vo svojom podaní nachádzajúcom sa na č. l.
1 a 2 spisu podrobne rozpísala jednak svoje náklady a náklady na maloleté deti. Uvedené náklady
jednoznačne preukazovali tú skutočnosť, že je potrebné zaoberať sa zvýšením výživného, pričom však
súd poukazuje aj na to, že aj v prípade ak by neprevyšovali tak povinnosť platiť výživné sa odvíja
v súčasnosti na Slovensku tiež v rámci usmernenia Ministerstva spravodlivosti v určitom percentuálnom

vyjadrení oproti čistej mzde povinného. V súčasnosti súd poukazuje na to, že keďže otec má tri deti tak
na maloletého A. by mal platiť 15% zo svojho príjmu a na maloletého C. 13% zo svojho príjmu. Zároveň
však súd poukazuje, že ak by aj predmetné náklady boli nižšie ako by si mal otec plniť vyživovaciu
povinnosť tak v tom prípade by súd z výšky výživného určenej otcovi po presiahnutí preukázateľných
potrebnýchnákladovnavýživumaloletýchdetíurčilzvyšnúčasťvýživnéhoakotzv.sporivúčasť,sktorou

by mohla matka nakladať len so súhlasom súdu.
Súd zároveň pri určovaní výživného na maloleté deti bral do úvahy predovšetkým výkon osobnej
starostlivosti matky, keďže táto, ako to vyplýva zo správ mala jednoznačne preukázané, že v súčasnosti
poberá opatrovateľský príspevok na syna C.. V rámci tohto opatrovateľského príspevku je jednoznačne
dané, že na priznanie takéhoto opatrovateľského príspevku je potrebné rozhodnutie Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny, ktorým je takýto opatrovateľský príspevok priznaný, pričom na toto súd
poukazuje z toho dôvodu, že došlo k určitému poukazovaniu zo strany otca, resp. právneho zástupcu,
že matka by sa mohla zamestnať. V tomto prípade, keďže matka poberá takýto príspevok zrejme
takéto zamestnanie by nebolo vhodné, nakoľko aj zo správy zo šetrenia pomerov vyplýva, že síce
maloletý je zaradený v základnej škole, avšak má vyučovanie v rámci domáceho vzdelávania. Teda už

z tohto jednoznačne vyplýva, že čo sa týka starostlivosti o maloletého tu nejde o bežný prípad, avšak
o prípad dieťaťa, ktorému je potrebné venovať zvýšené úsilie na jeho výchovu. Tieto skutočnosti potom
odôvodňujú aj to, že matka tým, že sa osobne stará o maloletého nemôže sa plnohodnotne zamestnať
a preto tie námietky zo strany otca sú pre súd právne irelevantné.
Zároveň súd na tomto mieste vo vzťahu k vyjadreniam právneho zástupcu otca vo veci hodnotenia

pomerov matky poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoP/22/2019 zo dňa 30. 04.
2019,vzmyslektorého„výškapríjmudruhéhorodiča(rodiča,ktorémujedieťazverené)ovplyvňujevýšku
vyživovacej povinnosti výživou povinnej osoby (osoby, ktorej dieťa nie je zverené) len veľmi okrajovo.“
Z uvedeného teda opätovne vyplýva tá skutočnosť, že aj v prípade, ak by matka mala napr. vysoký
príjem pre súd by táto skutočnosť nebola rozhodujúcou, pretože predovšetkým pri určovaní výživného

sa súd musí vysporiadať s príjmom povinného rodiča.

19. Zároveň však súd poukazuje na ustanovenie § 78 ods. 1 zákona o rodine, kde
predovšetkým v rámci zmeny výživného je potrebné aplikovať predmetný paragraf. Na základe tohto
sa súd teda zameral predovšetkým na to k akej zmene pomerov došlo od vydania rozsudku, kde bolo

určené pôvodné výživné rozsudkom sp. zn. 8P/24/2020 zo dňa 03. 11. 2020 až do doby vyhlásenia
nového rozsudku t. j. ku dňu 18. 12. 2024. V zmysle týchto skutočností súd jednoznačne poukazuje na to,
že k dôvodom zvýšenia výživného došlo už len plynutím samotnej doby, keďže naposledy bolo určované
výživné pred viac ako štyrmi rokmi. Zároveň teda súd poukazuje, že zvýšenie vyživovacej povinnostiteda odôvodňuje aj uplynutie dlhej doby od posledného určovania výživného kedy v čase skoršieho
určovania výživného maloletý A. mal 11 rokov a maloletý C. len 9 rokov. Plynutím doby teda jednoznačne
sa zvyšujú náklady na výživu maloletých detí a ďalšie odôvodnené potreby ako je oblečenie, obuv,

školské potreby a pomôcky.

20. Tiež súd musí poukázať aj na zmenu pomerov u otca. Predmetná zmena
pomerov u otca je daná v dvoch rovinách, v prvej rovine ktorá je v prospech otca, kde teda súd vzhliadol
tú skutočnosť, že sa mu narodila dcéra M. E. B. dňa 15. 04. 2021, čím teda otcovi pribudla samozrejme

ďalšiavyživovaciapovinnosť,ktorúsitakisto musíplniťvočidcére,takakoajvočidvomsynom,oktorých
v tomto konaní ide.
Na druhej strane však súd porovnával aj otcove príjmy v čase skoršieho určovania výživného, kde súd
má za to, že v roku 2019 mal otec príjem v priemere mesačne v čistom 4.607,- CHF a v roku 2020
mal otec príjem v priemere 4.740,- CHF. V súčasnosti mal súd hodnoverne zistený len príjem otca za
obdobie roku 2023, ktorý bol spolu vo výške 65.874,- CHF čo mesačne predstavuje sumu 5.490,- CHF.

Zároveň čo sa týka preukazovania ďalších otcových príjmov tieto súdu napriek výzve neboli preložené
do slovenského jazyka. Z tohto teda súdu nebolo dané ucelené príjmové obdobie roku 2024. Na základe
tohto teda súd vychádzal z posledného uceleného príjmu otca, kedy tento v roku 2023 mal priemerný plat
5.490,- CHF. Na základe tohto teda rozdiel medzi príjmom otca v roku 2019 a v roku 2023 bol celkove
vo výške 801,- CHF. K tomuto súd poukazuje, že švajčiarsky frank je približne v rozsahu 1,05 kurzu

ku euro, čiže sumu 801 frankov treba ešte vynásobiť sumou 1,05 EUR čo predstavuje nárast otcových
mesačných príjmov približne o sumu 840,- EUR mesačne. Samozrejme súd nemôže zvýšiť vyživovaciu
povinnosť o celkovú túto sumu, pretože proporcionálne musí vzhliadnuť aj na to, že nielen na maloleté
deti došlo k zvýšeniu nákladov a životných potrieb, ale samozrejme aj otcovi. Na základe uvedeného súd
zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti celkove o sumu 400,- EUR čo nepredstavuje ani polovicu

rozdielu nárastu príjmov otca od posledného určovania výživného do súčasnosti.

21. Zároveň súd určil vyživovaciu povinnosť tým spôsobom, že otec je povinný platiť
výživné od podania návrhu t. j. od 23. 09. 2024. Na základe tejto skutočnosti súd vypočítal nedoplatok
na výživnom za obdobie od 23. 09. 2024 do 18. 12. 2024. Nedoplatok na výživnom za september 2024

predstavovalo zvýšenie výživného v rozsahu 8 dní od 23. 09. do 30. 09., pričom tento nedoplatok súd
vypočítal tým spôsobom, že keďže otec má platiť zvýšené výživné o 400,- EUR mesačne túto sumu
vydelil 30 t. j. počtom dní v septembri a vynásobil ôsmimi dňami, pričom predmetná suma predstavuje
106,-EUR.Zároveňnedoplatoknavýživnomsúdvypočítalajzamesiaceoktóber,novemberadecember
v celkovej výške tri mesiace krát 400,- EUR čo predstavuje sumu 1.200,- EUR. Na základe tohto celková

suma zmeškaného výživného je vo výške 1.306,- EUR.
Súd vzhľadom na tú skutočnosť, že ide o vyššiu sumu túto sumu povolil otcovi splácať v 10 mesačných
splátkach po 130,06 EUR. Zároveň čo sa týka mesiaca december pre lepšie pochopenie súd poukazuje
na to, že keďže výživné je splatné mesiac dopredu a otec musí platiť výživné do 15.-teho dňa takéhoto
mesiaca tak, keďže rozsudok bol vyhlásený 18. 12. 2024 už nastala aj splatnosť výživného za mesiac

december.

22. Zároveň čo sa týka výsluchu B. A. Q. súd tento nevykonal z dôvodu, že
predmetný výsluch by neovplyvnil rozhodnutie súdu, nakoľko skutočnosti, ku ktorým mal byť vyslúchnutý
neboli pre rozhodnutie súdu významné.

23. Podľa § 52 C. m. p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

24. O trovách konania súd rozhodol tak, že v zmysle § 52 Civilného mimosporového

poriadku nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.
§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z. z.

§ 52 zák. č. 161/2015 Z. z.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.