Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125201426
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125201426.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej
a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, D. proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, H., 2/ E. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/XX, F., D., 3/ E. K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., o obnovu
konania a o odklad vykonateľnosti rozhodnutia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu

Trenčín č. k. 81C/8/2025-33 zo dňa 6. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie s poukazom na § 397 písm. a), § 400, § 403 ods. 1 a 2, § 410, §

412 ods. 1, § 413 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) výrokom I.
odmietol žalobu na obnovu konania ako nedôvodnú a výrokom II. vzhľadom na uvedené zamietol návrh
na odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Výrokom III. podľa § 255 ods. 1 CSP žalovaným náhradu trov
konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala obnovy konania vedeného

na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. PB-4C/11/2017. Zároveň žiadala aj o odklad vykonateľnosti
rozsudku vydaného v predmetnom konaní. Uviedla, že dôvody obnovy konania existujú podľa § 397
písm. a), b), c) CSP a obnovu konania žiadala na základe nových dôkazov zo dňa 07.11.2024,
08.11.2024,15.12.2024.Uvedenédôkazyobjektívnenemohlibyťpredloženévpôvodnomkonaní,keďže
sa zistili/preukázali až dňa 07.- 08.11.2024 a dňa 15.12.2024. V pôvodnom konaní uniesla
povinnosť tvrdenia, navrhovala dôkazy na ich preukázanie, avšak pre lži žalovaných sa súdu prvej

inštancie dôkazy a zistenia skutkového stavu nepodarilo vykonať, zaujatí sudcovia dokonca aj existujúce
a predložené dôkazy ignorovali a konali svojvoľne. V rámci obnovy konania ako žalobkyňa dokáže tvrdiť
a dôkazmi preukázať stav potrebný na spravodlivé (kvalitné) rozhodnutie, to zn., že súd má povinnosť
a právomoc vydať pre žalobkyňu obnovy konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ide o nové dôkazy:
listina zo dňa 08.11.2024, 3 x svedecké výpovede (ku dňu 07.11.2024, 08.11.2024, 15.12.2024), 3x
audiozáznam,ďalšielistiny(komunikácia,mailsadvokátomE.),ktorémožnovykonaťzaúčelomzistenia

skutkového stavu. Súd ochranu jej práv v pôvodnom konaní vykladal a interpretoval v jej neprospech.
Nové dôkazy preukazujú, že súd je povinný vydať priaznivejšie rozhodnutie vo veci na základe toho, že
B. H. nesmel podať žalobu (neexistoval návrh na dohodu, na mimosúdne vyriešenie veci, čím H. porušil
občiansky zákonník) a tým nemal splnené podmienky zákona CSP na podanie žaloby. Z uvedeného
vyplýva, že súd ju nemal zaviazať zaplatiť trovy konania, a najmä jej patrí a svedčalo vlastnícke právo k
nehnuteľnosti parcele KN E XXX, k. ú. L. vo výlučnom vlastníctve 1/1, takže súd nesmel konať v konaní

o rozdelení a vyporiadaní podielového vlastníctva. Preto podáva tri žaloby, a to žalobu o obnove
konania, určovaciu žalobu a žalobu o určení právnej skutočnosti. Súd konal svojvoľne a nezákonne,škodil a spôsobil škodu. Zaujatá namietaná sudkyňa M. a H. konaním a rozdelením nezákonne
slúžili tretím osobám a zavineným zločinným konaním spôsobili škodu. Okresný súd Trenčín,
pracovisko Považská Bystrica sp. zn. PB-4C/11/2017-368 zo dňa 15.12.2022, rozhodol svojvoľne

a v rozpore so záverom znaleckého posudku č. 9/2021. Žalovaní podali na správny orgán, Obec L.
podanie označené ako „Námietky k územnému konaniu číslo: 314-04/2018- TS1-20 zo dňa 09.10.2018.
Na základe týchto skutočnosti boli zlúčené parcely registra E č. XXX - XXX prerozdelené na 13 parciel.
Po úpravách bol vypracovaný geometrický plán na 14 parciel vrátane ich pozemku, ako aj pozemku p.
E. a N., ktorý bol aj predbežne vytýčený. Za zhotovenie geometrického plánu každý uhradil na účet p. K.

sumu 231,22 EUR. Na základe jej pripomienok bol do geometrického plánu zahrnutý aj pozemok p.
O. a pri novom návrhu prerozdelenia parciel sa na ich parcelu zabudlo. Medňanský požiadal, aby mohol
pokračovať v stavebnom konaní, ale nepočítali žalovaní s tým, že to bude (K. a starostom F.) použité
proti nim. Pri geometrickom pláne boli určité chyby, ale keď sa prerábal nový geometrický plán, mali sa
odstrániť všetky chyby a vady, zohľadniť pripomienky a urobiť jeden poriadny geometrický
plán a zahrnúť všetkých zainteresovaných žiadateľov tak žalovaných a aj žalobkyňu, teda vrátane

pozemku (parcely KN E XXX), pozemku p. E. a N., aby všetky náklady týkajúce sa geometrického plánu,
inžinierskych sietí, iné náklady spojené s IBV boli pre každého čo najmenšie a nie zneužiť žalovaných 1/,
2/, 3/, mysliac si, že sa tak niekto zbaví nepohodlnej osoby (žalobkyne). Na úkor toho určitú skupinu ľudí
zvýhodniť tým, že získajú stavebné pozemky a druhú skupinu pripraviť o stavebné pozemky. Keď už raz
boli pozemky zaradené do IBV, malo sa v tom pokračovať a nie ich z územného plánu vylúčiť. Keď sa raz

schváli (územné konanie a pod. na susedné parcely), vlastníci si urobia ploty, postavia chalupy, prípadne
predajú pozemok, kto im umožní prístupovú cestu vrátane inžinierskych sietí, kto ich pustí cez pozemok.
Nikto a nikdy (to potom) nebude prerábať. Neboli ani informovaní ani prizývaní na ďalšie jednania, aby
sa mohli k tomu vyjadriť. Prečo by pár ľudí (podvodníkov ako E., O., ktorí to zavinili) malo profitovať zo
stavebných pozemkov na úkor iných (poškodených vlastníkov parcele KN E XXX), ktorú H. nelogicky

dal riešiť nezmyslom a šikanózne v súdnom konaní zn. PB-4C/11/2017 s úmyslom ju poškodiť namiesto
toho, aby H. reálne vec prerozdelenia riešil so susedmi, tak, ako to aj v súdnom konaní vypisoval, že
pôjde za susedmi. Z uvedeného je jednoznačné, že žaloba sp. zn. PB-4C/11/2017
bola šikanózna, ktorá nemala oporu v práve ani v realite. Súd rozhodol v jej neprospech v dôsledku
trestného činu sudcu a iných osôb - zločinného konania H., D., M., E. a spol., v dôsledku svojvoľného a

nezákonného postupu súdu, advokáta H., D., na základe šikanóznej žaloby. Zločin podvodu, závadové
osoby, z pomsty, dokonali dňa 05.04.2024 pod zn. OU-PUKO2-2024/000423-504 Z 397/2024 zapísaním
rozsudku KS TN zn. PB-4C/11/2017-504 zo dňa 28.12.2023 do evidencie katastra nehnuteľností. B.
M. dala na želanie JUDr. H. tajne vyhotoviť geometrický plán, ktorý vyhotovil geodet D. v rozpore so
záverom znaleckého posudku, ktorý je dôkazom pre rozsudok v právnom štáte. Výsledkom neúčelného

a nezákonného súdneho konania zn. PB-4C/11/2017-504 (od 2017- 2024) sú jej porušené ľudské práva
a základné slobody. Rozsudky v pôvodnom konaní boli vydané v jej neprospech a je oprávnená podať
túto žalobu na obnovu konania. Nové dôkazy bez svojej viny nemohla použiť' v pôvodnom konaní (pre
lži K. I. a pre zaujatosť namietanej sudkyne, ktorá tieto ignorovala) a tieto môžu privodiť pre žalobkyňu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci (najmä zrušenie povinnosti uhradiť' trovy pôvodného konania). Nové

dôkazy preukazujú, že K. I. klamala súdu, že pozemok chce užívať a sudkyňa konaním a rozdelením
spôsobila škodu. Súd konal bez splnenia procesnej povinnosti ustanoviť procesného opatrovníka F.
a spol. Procesného opatrovníka bol súd ex offo povinný ustanoviť F. a spol., aj H., pretože F. a spol.
nedokázali chápať, o čo v tom konaní ide a aké reálne dôsledky žaloba má, neuvedomovali si, že
spôsobia škodu a znehodnotia nehnuteľnosť. Súd rozhodol o rozdelení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva na základe lží, to znamená toho, že K. I. a spol. súdu tvrdili, že nehnuteľnosť (parcelu
E XXX) chcú užívať a tvrdili, že ju nechcú predať. Ona v pôvodnom konaní súdu tvrdila, že K.
I. aspol.chcúnehnuteľnosťpredaťašikanóznoužaloboujuchcúpripraviťopredkupnéprávo,chcú
porušiť Občiansky zákonník, chcú pozemok znehodnotiť. Ešte v roku právoplatnosti rozhodnutia (2024)
zistila, že žalovaná 3/ K. I. nehnuteľnosti (po rozsudku súdu pozemok a cestu, ktorá nezákonne zúžila

šírku parcele B. a tým svojvoľným rozhodnutím súd spôsobil škodu) predáva, inzeruje nehnuteľnosť na
inzertnom portále E.. Žalovaná 3/ sa v roku 2024 sama usvedčila z klamstva pred súdom a usvedčila
sa, že zavineným protiprávnym konaním a rozhodnutím súdu vo veci sp. zn. PB-40/11/2017 I., H. a M.
poškodili žalobkyňu. Na základe nového dôkazu o predaji parciel, je potrebné napraviť nezákonnosti,
ktorých sa K. B., J. I., dopustila pred súdom. V novom konaní je potrebné aplikovať nález Ústavného

súdu, ktorý posudzuje náhradu trov konania v konaní o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva takto:
Ústavný súd Českej republiky (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 05.04.2022, sp. zn.
IV. ÚS 404/22) v staršej judikatúre uviedol, že pri rozhodovaní o nákladoch konania platia dve
základné zásady, a to zásada úspechu vo veci a zásada procesného zavinenia. Podľa zásady úspechuje na základe odborného záveru znalca P. D. v znaleckom posudku č. 9/2021 zo dňa 10.10.2020,
ktorý je v právnom štáte dôkazom a podkladom pre rozhodnutie súdu, tak, na základe odborného
dokazovania znalcom, že žalobkyňa je 100 % úspešná. Súd bol povinný žalobu zamietnuť/odmietnuť.

Podľa novšej judikatúry Ústavného súdu však procesný úspech nemožno posudzovať podľa toho, ako v
konečnom dôsledku k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania totiž nie je možné vychádzať zo zásady procesného úspechu vo veci, nakoľko účastníci tohto
konanianemôžuovplyvniťjehovýsledok.Súdnieniejeviazanýichnávrhmi,právnanormamuumožňuje
rozhodnúť na základe vlastnej úvahy v medziach tejto právnej normy a na základe záverov znaleckého

dokazovania. Výnimkou by boli prípady, v ktorých by sa jeden z podielových spoluvlastníkov nezaujímal
o vyriešenie veci, čo by museli žalobcovia preukázať, nechodil by na pojednávanie, nespolupracoval by
so súdom, žeby ignoroval predvolania na pojednávanie a nevyjadroval by sa súdu a pod. Takýto prípad
nečinnosti účastníka/pasivity sa poškodenej (B.) rozhodne netýka a podľa odborného záveru znalca v
znaleckom posudku mala mať ona v konaní 100 % úspech. Rozsudok Krajského súdu Trenčín z č.1.
504 dokonca nebol vyhlásený ani verejne. Už v pôvodnom konaní súdu tvrdila, že je výlučná

1/1 vlastníčka parcele KN E XXX k. ú. L., pretože tak jej nehnuteľnosť darovala do
výlučného vlastníctva darkyňa, babička, G. B., nar. XX.XX.XXXX. Od r. 1990 je dobromyseľná v tom,
že nehnuteľnosť na základe vôle darkyne vydržala a už 34 rokov je oprávnenou a
dobromyseľnou držiteľkou nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve 1/1. Súd je povinný zohľadniť, že
pozemok nepretržite užívala (34 rokov) na základe daru a z titulu darovacej zmluvy ako vlastný s tým,

že jej parcela/pozemok na základe prejavenej vôle darkyne patrí, preto splnila aj podmienky držby § 129
Občianskeho zákonníka. Vlastníčkou parcele KN E XXX k. ú. L. bola babička, G. B., nar. XX.XX.XXXX.
Jej matka nebola vlastníčkou parcele KN E XXX k. ú. L.. Vôľa vlastníčky G. B. bola prejavená tak,
že darovala parcelu KN E XXX k. ú. L., LV XXX do výlučného vlastníctva jej ako vnučke. Problém
vznikol, keď zmluvu vyhotovovala jej matka E. I., ktorá zmluvu zo dňa 05.10.1990 nevyhotovila podľa

vôle darkyne, ale podľa seba, to znamená zmluvu vyhotovila aj na troch ďalších súrodencov, okrem nej
aj na žalovaných, nehnuteľnosť delila do podielového spoluvlastníctva na štvrtiny (1/4). E. I., matka,
rozhodovala o pozemku ako o svojom, hoci jej nepatril a nevlastnila ho, čo spôsobilo problém v tom,
že vôľa vlastníčky G. B. nebola v darovacej zmluve zo dňa 05.10.1990 riadne a v potrebnej kvalite
naplnená. Časť darovacej zmluvy - zmluvy o dare vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/, 3/ je preto absolútne

neplatným právnym úkonom. K včasnosti podanej žaloby na obnovu konania žalobkyňa uviedla, že túto
podáva do 3 mesiacov odo dňa 07.11.2024, 08.11.2024 a 15.12.2024 a v rámci objektívnej 3 ročnej
lehoty od právoplatnosti rozsudku dňa 23.02.2024. K žalobe pripojila: námietky k územnému konaniu
č. 314-04/2018-TS1-20 zo dňa 09.10.2018, prvú a poslednú stranu znaleckého posudku č.
9/2021 z konania sp. zn. 4C/11/2017, prepisy výpovedí K. Q. B. a K. B. zo dňa 07.01.2025, výzvu na

upustenie od protiprávneho konania zo dňa 08.11.2024, mailovú komunikáciu s B. E. zo dňa 08.11.2024.

1.3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok
použiteľný len voči už právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej. Ide tak o právny inštitút spôsobilý
zasiahnuť do právnej istoty strán, ktorých vec už bola právoplatne skončená, a preto je potrebné

pre jeho efektívne uplatnenie splniť zákonom stanovené podmienky jeho prípustnosti, zahŕňajúce i
naplnenie niektorého z taxatívnych dôvodov obnovy konania. Samotným podaním žaloby nedochádza k
automatickej obnove pôvodného konania. Súd je povinný najskôr skúmať jej prípustnosť a až následne,
ak dospeje k záveru, že podmienky prípustnosti vymedzené v § 397 až 408 CSP sú splnené, preskúma
jej dôvodnosť, teda či stranou uplatnený dôvod žaloby na obnovu konania je skutočne relevantný. V

prípade, ak súd zistí, že žaloba na obnovu konania je podaná dôvodne, rozhodne rozsudkom, že obnovu
konania povoľuje a až následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku sa obnovuje pôvodné
konanie a súd vec znovu meritórne prejedná. Jednou zo základných podmienok, ktoré musí súd v rámci
posudzovania prípustnosti žaloby na obnovu konania skúmať, je dodržanie lehoty, resp. lehôt na jej
podanie. CSP vyžaduje podanie žaloby na obnovu konania v rámci plynutia trojročnej objektívnej a

trojmesačnej subjektívnej lehoty. Objektívna lehota plynie od právoplatnosti rozhodnutia, voči ktorému
žaloba na obnovu konania smeruje. Subjektívna lehota začína plynúť, keď sa ten, kto podal žalobu na
obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. V
prípade tejto lehoty je preto dôkazné bremeno na samotnom žalobcovi, ktorého povinnosťou je nielen
tvrdiť, ale i preukázať jej zachovanie ku dňu podania žaloby na povolenie obnovy konania. Subjektívna

lehota však plynie len v rámci objektívnej lehoty, čo znamená, že pre splnenie tejto procesnej podmienky
musí byť žaloba podaná v prieniku plynutia oboch týchto lehôt. Zmeškanie zákonných lehôt nemožno
odpustiť.1.4. Konštatoval, že žaloba na obnovu konania bola podaná oprávnenou osobou a v rámci subjektívnej
lehoty, ako aj v rámci objektívnej lehoty.

1.5. Následne dospel k záveru, že žalobu na obnovu konania je potrebné ako nedôvodnú odmietnuť
s tým, že žalobkyňa sa domáhala obnovy konania s poukazom na ustanovenie § 397 písm. a)
CSP s odôvodnením, že disponuje dôkazmi, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a
môžu jej privodiť priaznivejšie rozhodnutie, ďalej s poukazom na písm. b) keď tvrdila, že možno vykonať
dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a môžu jej privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo

veci a s poukazom na písm. c) s tvrdením, že bolo rozhodnuté v jej neprospech v dôsledku
trestného činu sudcu (B. M., B. E., atď.). Dôvodom prípustnosti obnovy konania v zmysle
citovaného ustanovenia § 397 písm. a) je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré museli
objektívne existovať v čase pôvodného rozhodnutia, avšak strana z procesného hľadiska o existencií
týchto skutočností / dôkazov nevedela. Vždy však musí ísť o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali
už počas pôvodného konania, v zmysle judikatúry, do vyhlásenia rozsudku. Žalobkyňa k žalobe pripojila

dôkazy(spísanévýpovedeK.Q.B.,K.B.)spísanédňa07.01.2025,výzvunaupustenieodprotiprávneho
konania zo dňa 08.11.2024, mailovú komunikáciu s B. E. zo dňa 08.11.2024), z ktorých je zrejmé, že tieto
boli vyhotovené až po právoplatnosti rozhodnutia v konaní sp. zn. PB-4C/11/2017. Tiež pripojila dôkazy,
ktoré sú už obsahom pôvodného spisu (námietky k územnému konaniu a časť znaleckého posudku P. B.
D. č. 9/2021). Žalobkyňa netvrdila a nepreukázala, že bez vlastnej viny nemohla zabezpečiť tieto dôkazy

počas pôvodného konania a ani ako tieto dôkazy môžu pre žalobkyňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci.

1.6. Vo vzťahu k § 397 písm. b) CSP súd prvej inštancie uviedol, že na rozdiel od dôvodu obnovy podľa
písm. a) ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť,

a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto
dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Až po právoplatnom skončení veci sa ukáže, že v
pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať. V tomto smere však žalobkyňa takéto dôkazy
a skutkové tvrdenia neuviedla.

1.7.Vovzťahuk§397písm.c)CSPsúdprvejinštanciepoukázalnato,žežalobkyňanepreukázala,žeby
sudca rozhodujúci v pôvodnom konaní či iná osoba zúčastnená v konaní spáchala trestný čin. Zároveň
nepreukázala, že by existovala príčinná súvislosť medzi trestným činom a nepriaznivým rozhodnutím,
ktoré podľa jej tvrdenia malo byť vydané v jej neprospech.
1.8. Súd prvej inštancie uzavrel, že z obsahu žaloby je zjavné, že žalobkyňa nesúhlasí s

rozhodnutím súdu v konaní sp. zn. PB-4C/11/2017 a v odvolacom konaní, avšak samotná prípadná
vecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú
prípustnosť obnovy konania (ZSP 2/2000), nakoľko nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia,
ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla
môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania alebo iného riadneho opravného

prostriedku (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/138/2009).

1.9. Keďže súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania, zároveň zamietol aj návrh žalobkyne
na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko nebol daný a ani tvrdený žiaden
dôvod hodný osobitného zreteľa na vydanie takéhoto rozhodnutia. Pokiaľ žalobkyňa žiadala pribrať do

konania osobitný subjekt Verejného ochrancu práv v zmysle § 95 ods.1 CSP súd prvej inštancie
tomuto návrhu nevyhovel, keďže nevzhliadol potrebu ani žiadne dôvody pre jeho pribratie.

2.1. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Uplatnila odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie s tým, že navrhla rozsudkom rozhodnúť
o prípustnosti obnovy konania a následne súdne konanie sp. zn. 81C/8/2025 prerušiť a pokračovať v
konaní po odsúdení páchateľov.

2.2. Žalobkyňa ďalej navrhla uznesením vylúčiť porušovateľov, konkrétnych sudcov prvej a druhej

inštancie a NS SR, z konania a rozhodovania. Namietala, že neboli splnené procesné podmienky
na vydanie napadnutého uznesenia, pretože poučenie o procesných právach a povinnostiach súd
prvej inštancie zaslal až zo dňa 20.02.2025, teda zákonne bola poučená o ustanoveniach o námietke
zaujatosti sudcu až zo dňa 20.02.2025. Uviedla, že dôvody na vylúčenie vo veci obnovy konaniakonajúcej sudkyne existujú, sudkyňa nemá logiku, uvažuje vadne, nezákonne a svojvoľne, je spriaznená
a spolčená s porušovateľmi, páchateľmi zločinu lúpeže, a to sudcami, ktorí rozhodovali v pôvodnej veci
na KS TN, ktorých sudkyňa kryje. Sudkyňa vec prekrúca a nezákonne manipuluje s úmyslom zmariť

základné právo na súdnu ochranu žalobkyne podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Namietala v
pôvodnej veci konajúcich sudcov na KS TN, NS SR a ÚS SR s tým, že dôvodom na vylúčenie sudcov
sú aj zvláštne okolnosti poznačené vzťahmi prospechárstva, závislosti či jednostrannosti, z ktorých by
bolo nutné usudzovať, že sudca nemusí byť schopný udržať si, napr. od advokáta strany, dostatočný
odstup (nezachová objektívnosť) a je potrebné také konanie posúdiť ako zaujaté. Dôvody vylúčenia

sudcov a úradných osôb existujú, ak medzi sudcom a advokátom existuje vzťah, ktorý má svoj základ v
priateľstve, nepriateľstve, príbuzenskom pomere alebo pomere mu podobnom alebo v predsudkoch (a
iných mentálnych modeloch), v dôsledku ktorých úradné osoby/verejní činitelia, napriek svojim zákonom
stanoveným povinnostiam úradne nie sú schopné nezávisle a nestranne rozhodovať. Povinnosť štátu
(odvolacieho súdu) je ex offo vylúčiť histriónov/toxikov kriviacich systém z konania a rozhodovania.
Ďalej uviedla, že žaloba pod sp. zn. 81C/8/2025 bola sudkyni nezákonne pridelená a ide o závažné

disciplinárne pochybenie a porušenie práva na zákonného sudcu, na spravodlivé a nestranné súdne
konanie.

2.3. Uviedla, že nový dôkaz k obnove konania, a to citácie výrokov žalovanej 3/ zo dňa 07.11.2024
preukazuje,ževsúdnomkonanísp.zn.PB-4C/11/2017nebolskutkovýstavzistenýúplnealebosprávne,

pretože žalovaná 3/ klamala súdu a preukazuje, že sudkyňa konajúca v uvedenej veci konaním a
rozdelením spôsobila škodu. Poukázala, že v prvej fáze obnovy konania súd skúma, či je obnova
konania procesne prípustná. Účastník má právo podať žalobu na obnovu konania, ak žalobca môže
dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav zistený úplne alebo správne. Sudkyňa a advokát
spôsobili škodu žalobkyni, a preto žalobkyňa má právo podať žalobu na obnovu konania,

pretože nezákonné svojvoľné zločinné rozhodnutia vo veci zn. PB-4C/11/2017 boli vydané v neprospech
žalobkyne a žalobkyňa novým rozhodnutím môže dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Žalobkyňa podala žalobu na obnovu konania z dôvodu, že skutkový stav nebol zistený úplne
alebo správne. Obnova konania je prípustný mimoriadny opravný prostriedok, ktorými sa dosahuje
náprava právoplatných rozhodnutí, ak existujú závažné skutočnosti, ktoré spochybňujú správnosť a

spravodlivosť napadnutých rozhodnutí. Dodržanie právnej istoty tu ustupuje. V prípade konania sp. zn.
PB-4C/11/2017 ani nemožno hovoriť o právnej istote, pretože súd porušil interpretačné pravidlá CSP o
právnej istote a celé konanie bol podvod, ktorým sudkyňa na želanie advokáta spôsobila finančnú škodu
žalobkyni v sume viac ako 2600 EUR. Z toho vyplýva, že žalobkyňa preukázala, že novým rozhodnutím
a zrušením nezákonných svojvoľných podvodných rozsudkov vo veci sp. zn. PB-4C/11/2017 a odkladom

právoplatnosti a vykonateľnosti podvodných rozsudkov žalobkyňa dosiahne priaznivejšie rozhodnutie
vo veci, odvrátenie vzniku finančnej škody viac ako 2.600 EUR a žalobkyňa v obnove
konania môže dosiahnuť (po vylúčení zaujatých sudcov) ochranu svojich základných práv podľa čl.
20 ods. 1 Ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu, čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ochrana majetku, vlastníckeho práva a ochrana financií žalobkyne) pred zločinom

lúpeže. Novými dôkazmi (príloha 3, 4, 5, 6 žaloby pod sp. zn. 81C/8/2025) je jednoznačne preukázané,
žepôvodnénapadnutésúdnekonaniesp.zn.PB-4C/11/2017arozhodovaniesúdovnaželanieadvokáta
a vo veci sp. zn. 81C/8/2025 nesie znaky svojvôle. Namietaní zaujatí sudcovia preferenčne zaobchádzali
s druhou stranou sporu, bezdôvodne, v rozpore s judikatúrou a na základe lží zvýhodnili túto stranu
sporu. Na druhej strane zavinením protiprávnym konaním poškodili žalobkyňu a spôsobili jej škodu viac

ako 2624.02 EUR a trovy štátu viac ako 500 EUR.

2.4. Mala za to, že ak súd prvej inštancie považoval návrh na obnovu konania za nedôvodný, že
to nie je procesné posúdenie prípustnosti, ale materiálne/vecné a takýto záver mohol urobiť až po
nariadení pojednávania (vecné prejednanie návrhu a hodnotenie dôkazov, ich dôvodnosti/nedôvodnosti

sa vykonáva až v druhom štádiu konania o obnove konania), to zn. dôkazy sa hodnotia a vykonávajú až
v druhom štádiu konania o obnove. V prvom štádiu o obnove konania súd skúma, či je obnova
konania procesne prípustná, posudzuje sa včasnosť podania, to zn. subjektívna a objektívna lehota.

2.5. Uviedla, že z dôkazov v žalobe na obnovu konania je jednoznačné, že žaloba sp.

zn. PB-4C/11/2017 bola a je šikanózna, nemá a nikdy nemala oporu v práve ani v realite. Súd
rozhodol v neprospech žalobkyne v dôsledku trestného činu sudcu a iných osôb, zločinného konania
advokátov a sudcov, v dôsledku svojvoľného a nezákonného postupu súdu na základe šikanóznej
žaloby. Advokát, sudkyňa prvej inštancie spolu so sudcami rozhodujúcimi v druhej inštancii rozsudkomsp. zn. PB-4C/11/2017-504 dokonali zločin podľa § 420 ods. 3 písm. b) c) Trestného zákona podvodu
a poškodenia ľudských práv a základných slobôd žalobkyne, poškodenej, obeti. Zločin
podvodu závadové osoby z pomsty dokonali dňa 05.04.2024 pod sp. zn. OU-PUKO2-024/000423-504 Z

397/2024 zapísaním rozsudku KS TN zn. PB-4C/11/2017-504 zo dňa 28.12.2023 do evidencie katastra
nehnuteľností.

2.6.Kbodu13.a14.napadnutéhouzneseniauviedla,žetrestnéoznámeniejezaložené vspisesp.
zn.PB-4C/11/2017,podalahoeštepredrozhodnutímsúduvuvedenejveci.OČTKbolnečinný,trestného

oznámenia sa zbavil. Je jednoznačné, že existujú dôkazy, o ktoré žalobkyňa žiadala advokáta, ktorý
dôkazy poškodenej nedal, čím porušil zákony, Občiansky zákonník, CSP, zákon o advokácií. Žalobkyňa
v pôvodnom konaní riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, v pôvodnom konaní
riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo možné
vykonať pred súdom v pôvodnom konaní. Až po právoplatnom skončení veci sp. zn. PB-4C/11/2017 sa
ukázalo, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať. Súd prvej inštancie v

konaní sp. zn. 81C/8/2025 nepripojil spis sp. zn. PB-4C/11/2017 a nevykonal navrhnuté dôkazy.

3. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. c), j) CSP), preskúmal napadnuté uznesenie

v medziach odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Z obsahu odvolania bolo možné vyvodiť, že žalobkyňa podala odvolanie z dôvodu, že rozhodoval

vylúčený sudca a nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

5. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo

inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré

je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

6. Podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je zjavne

nedôvodná.

7. Zo zhora citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žaloba na obnovu konania je mimoriadny
opravný prostriedok, ktorý smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdu, teda proti právoplatným
rozsudkom, proti právoplatným uzneseniam, ktorými bol schválený zmier, ako aj proti právoplatným

platobným rozkazom, pokiaľ sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho
opravného prostriedku. Žaloba na obnovu konania musí byť podaná oprávnenou osobou, musí ísť
o prípustný predmet obnovy konania, prípustný dôvod obnovy konania, musí byť dodržaná zákonná
subjektívna a objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania a žaloba musí obsahovať
predpísané náležitosti. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku,

vypočítané v § 397 CSP, sú ustanovené taxatívne. Uplatnenie iného dôvodu žaloby
na obnovu konania má za následok odmietnutie žaloby na obnovu konania z dôvodu jej zjavnej
nedôvodnosti. Žaloba na obnovu konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť
nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu alebo jevýsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Na nápravu nesprávneho rozhodnutia v
takýchto prípadoch slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné
prostriedky (odvolanie a odpor, alebo dovolanie). Žaloba na obnovu konania je prostriedkom slúžiacim

predovšetkým na nápravu právoplatného rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatkoch
v skutkových zisteniach (nesprávne alebo neúplne zistený skutkový stav), ktoré nie sú spôsobené
nesprávnou činnosťou súdu, ale okolnosťami, ktoré strane sporu objektívne neumožňovali použiť
skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní; alebo nemožnosťou vykonať dôkazy
v pôvodnom konaní.

8. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol žalobu na obnovu konania z dôvodu, že
žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, keďže neboli splnene podmienky na jej podanie podľa
§ 397 CSP. Odvolací súdu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd rovnako pri skúmaní postupu
súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by musel napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Tvrdenia žalobkyne uvedené v odvolaní boli v zásade totožné s tvrdeniami, ktoré uplatnila pred súdom
prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie správne a vyčerpávajúco vysporiadal a nemohli tak
privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a preukázané také
skutočnosti, ktoré by ma mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené
si odvolací súd osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na

ktoré v plnom rozsahu odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP bez opätovného opakovania tých istých
skutkových a právnych záverov už vyjadrených v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Pričom
na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza nasledovné:

9. K odmietnutiu žaloby na obnovu konania došlo z dôvodu, že je zjavne nedôvodná. V tomto

smere odvolací súd uvádza, že skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania
podľa § 397 písm. a) CSP iba v prípade, ak sú pre stranu, ktorá sa obnovy konania domáha, v porovnaní
s pôvodným konaním nové, t. j. že strana ich nemohla včas použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny,
pretože o nich nevedela a nesplnenie povinnosti dané skutočnosti tvrdiť a predkladať o nich dôkazy
z procesného hľadiska nezavinila. S poukazom na § 217 ods. 1 CSP musí ísť vždy o skutočnosť, ktorá

nastala do doby vyhlásenia rozsudku, pretože iba na takú mohol súd prihliadať v pôvodnom konaní.
Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré bez svojej viny
nemohla použiť v pôvodnom konaní. Naopak žalobkyňa k žalobe na obnovu konania pripojila dôkazy,
ktoré uplatnila už v pôvodnom konaní, ako aj dôkazy, ktoré boli vyhotovené po vyhlásení rozsudku,
tieto dôkazy nemôžu byť považované za dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP. Rovnako

tak žalobkyňa nenavrhla dôkazy, ktoré síce boli známe aj v pôvodnom konaní, ale sa nemohli vykonať
z objektívnych príčin podľa 397 písm. b) CSP. Žalobkyňa nepreukázala ani to, že bolo rozhodnuté
v jej neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, či iných subjektov a osôb zúčastnených na konaní
podľa 397 písm. c) CSP. Netvrdila ani žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné podradiť pod dôvody
obnovy v zmysle § 397 písm. d), e), f) CSP. Zo zákonných ustanovení upravujúcich obnovu konania ako

mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, že konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z
nich súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná. Žalobe na obnovu konania v tejto fáze súd
buď vyhovie, alebo ju odmietne. Druhá fáza predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Pokiaľ
nie sú splnené predpoklady na povolenie obnovy konania, nie je možné zaoberať sa vecou samou.

10. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že o jej žalobe na obnovu konania rozhodoval vylúčený sudca,
odvolací súd uvádza, že nezistil dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu. Podľa žalobkyne dôvodmi pre
vylúčenie sudkyne sú, že nemá logiku, uvažuje vadne, nezákonne a svojvoľne, je spriaznená a spolčená
s porušovateľmi, páchateľmi zločinu lúpeže, a to sudcami, ktorí rozhodovali v pôvodnom konaní, ktorých
kryje a že sudkyňa vec prekrúca a nezákonne manipuluje s úmyslom zmariť základné právo

žalobkyne na súdnu ochranu. Úpravu dôvodov pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania
veci CSP obsahuje v § 49, pričom sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak
so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní
možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Žalobkyňa v podanom odvolaní nevymedzila
svoje námietky zaujatosti uplatnené voči sudkyni inak, než ako nesúhlas, nespokojnosť s procesným

postupom v konaní a rozhodovacou činnosťou vo veci. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,
ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.11. Vo vzťahu k námietke správneho obsadenia súdu, teda jeho obsadenia zákonným sudcom, t.
j. sudcom daného úseku súdu, ktorému bola vec pridelená v súlade s rozvrhom práce náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom

(§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch), odvolací súd z Rozvrhu práce Okresného
súdu Trenčín na rok 2025 zistil, že ku dňu 05.02.2025 na civilnom úseku, pracovisko Považská
Bystrica vykonávali činnosť v registri C sudcovia: JUDr. Mária Bačová (oddelenie 19C), Mgr. Silvia
Kysucká (80C), JUDr. Dagmar Mišúnová (81C), Mgr. Libor Kysucký (83C). Z potvrdenia o náhodnom
výbere v prejednávanej veci vyplýva, že všetci uvedení sudcovia boli zaradení do náhodného

výberu, t. j. výber prebehol z celkového počtu 4 sudcov a pomocou technických a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Rovnako bola splnená
zákonná podmienka náhodného výberu, teda pridelenia jednému z aspoň dvoch senátov, resp.
samosudcov (§ 51 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z.).

12. Za skutkovo a právne správne považuje odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku II.,

ktorým zamietol návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko došlo k odmietnutiu
žaloby na obnovu konania a zároveň neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 412 ods. 1
CSP, ako aj v závislom výroku III. o trovách konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP
vychádzajúc zo zásady úspechu vo veci.

13. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255
ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech, majú nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní
úspech nemala. Z obsahu spisu však žalovaným žiadne trovy konania nevyplývajú, preto odvolací súd
ich náhradu žalovaným nepriznal.

15. O návrhu žalobkyne na prerušenie konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko návrh na prerušenie

konania žalobkyňa podala vo vzťahu ku druhej fáze konania, teda vo vzťahu k novému konaniu
a rozhodnutiu vo veci po povolení obnovy konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).