Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/150/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823231593
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823231593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: 1/ A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. – E., F. G. XXXX/X H., proti žalovaným: 1/ Spoločenstvo domu C.
XXXX, I. J., so sídlom XXX XX I. J., Ul. C. XXXX, IČO: 42061571, 2/ LICITOR group, a.s., so sídlom 010
01 Žilina, Sládkovičova 6, IČO: 36421561, 3/ E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J., L. XX, žalovaný
v rade 3/ právne zastúpený: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín,
Radlinského 1729, IČO: 47 238 429, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č.k. 16C/28/2023-109 zo dňa 21. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/ až 3/ p r i z n á v a voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému
v rade 1/ nepriznal nárok na náhradu trov konania a žalovaným v rade 2/ a 3/ priznal voči žalobcovi
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Vychádzal zo zistenia, že žalovaný 1/ pre žalobcu ako vlastníka bytu v bytovom dome s.č. XXXX

v I. J., vyhotovil vyúčtovanie zálohových úhrad nákladov za užívanie bytu za rok 2021 z ktorého
vyplýva, že žalobca z predpísaných mesačných zálohových platieb 126,29 Eur, v období od 01.01.2021
do 31.12.2021 nezaplatil žiadnu z nich, čo spolu predstavuje sumu 1.515,48 Eur. Skutočné náklady
za užívanie bytu predstavovali 1.575,40 Eur, t.j. o 59,92 Eur viac. Žalovanému 1/ voči žalobcovi tak
vznikla z tohto titulu pohľadávka v sume 1.575,40 Eur. Z vyúčtovania súčasne vyplýva, že žalobca
mal voči žalovanému 1/ k 31.12.2021 celkový dlh 4.454,11 Eur, nakoľko žalobca mal dlh za rok 2020
v sume 2.871,71 Eur. Žalobca žalovanému vyúčtovanie odoslal doporučenou zásielkou 08.06.2022

na jeho adresu v bytovom dome, keď žalovaný 1/ počas konania uviedol, že iná adresa žalobcu mu
známa nebola. Žalobca toto tvrdenie nepoprel, resp. neuvádzal, že by žalovanému 1/ poskytol inú
adresu na doručovanie. Keďže zásielku žalobca neprevzal, bola odoslaná späť 28.06.2022 a nastala
situácia obdobná faktickému doručeniu zásielky, pretože od uloženia zásielky na pošte až do jej vrátenia
odosielateľovi, je zásielka v dispozičnej sfére adresáta. Tento záver prijala súdna prax už v dávnej
minulosti a zodpovedá logike veci, keďže neprevzatie zásielky dlžníkom nemôže byť pre tohto dlžníka
výhodnejšie, ako v prípade jej prevzatia. Ak sa adresát na adrese, ktorá je veriteľovi známa nezdržuje,

musí to byť dlžník, kto mu oznámi aktuálnu doručovaciu adresu. Žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by
mal žalovaný 1/ vedomosť o jeho inej, resp. doručovacej adrese, než bola adresa jeho trvalého pobytu
v bytovom dome s.č. XXXX. Preto deň vrátenia poštovej zásielky 28.06.2022 možno považovať za
deň rovnocenný s dňom jeho doručenia a od 29.06.2022 začala plynúť lehota na podanie reklamácie,ktorá lehota uplynula dňa 14.07.2022. Dňa 03.08.2022 žalovaný 1/ vystavil čestné prehlásenie v ktorom
uvádza, že má voči žalobcovi k 31.07.2022 pohľadávku vo výške 5.338,14 Eur s príslušenstvom, a táto
pohľadávka je pravá. Pohľadávka je zabezpečená záložným právom podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z.z.

a záloh na byt č. XX pre žalobcu v podiele 1/1, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, ako aj na pozemku vo výške 5300/436521, je možné dražiť.
Pokiaľ žalobca v žalobe uvádzal, že voči žalovanému 1/ namietal výšku jeho pohľadávky a vyúčtovanie
zálohových úhrad za užívanie bytu reklamoval, tak listom, ktorý predložil k žalobe a je datovaný dňom
12.07.2023, reklamoval vyúčtovanie nákladov za predmetný byt len vo vzťahu k roku 2022. Zároveň

uviedol, že mu žalovaný 1/ vyúčtovanie za rok 2021 nedoručil. Poukázal na vyššie konštatované
doručenie. Zdôraznil, že podanie akejkoľvek reklamácie a jej výsledok, nemohli mať za žiadnych
okolností vplyv na jednoznačnú existenciu minimálne časti pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcovi.
Reklamácie môžu byť dôvodné vo vzťahu ku samotným službám poskytovaným v súvislosti s užívaním
bytu, nemôžu mať však vplyv na povinnosť uhrádzať platby (preddavky) do fondu prevádzky, údržby
a opráv domu, ako aj platby na správu domu, pretože túto povinnosť má vlastník aj pri nulovej spotrebe

vody, tepla, atď. Preddavky do fondu a platby na správu domu musí vlastník bytu platiť za každých
okolností. Žalobca tvrdil, že vzhľadom na uvedené, je pohľadávka žalovaného 1/ sporná a vyhlásenie
o jej pravosti, výške a splatnosti je nepravdivé, a preto nie je splnená podmienka na vedenie dražby
v zmysle § 7 ods.2 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení v rozhodnom čase (ďalej
aj ako ,,ZoDD“). Z citovaného ustanovenia nevyplýva, že navrhovateľ dražby by musel na začatie

dobrovoľnejdražbynejakýmspôsobompreukazovaťexistenciuavýškusvojejpohľadávkyvočidlžníkovi,
ale mal povinnosť v písomnej forme vydať vyhlásenie, a táto podmienka bola splnená a súd nemal
žiadne pochybnosti o tom, že ku dňu 31.07.2022 má žalovaný 1/ voči žalobcovi pohľadávku minimálne
v rozsahu nezaplatených preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, ako aj platieb za
správu domu, za obdobie od 01.01.2021 do 31.07.2022, keď žalovaný 1/ tvrdil, a vyplýva to aj z ním

predloženého vyúčtovania zálohových úhrad nákladov za užívanie bytu za rok 2022, že žalobca neplatil
žiadne zálohové platby, ani v roku 2022.
K námietke nesplnenia podmienky podľa §12 ods.3 ZoDD poukázal na to, že termín ohliadky,
pokiaľ aj došlo k odoslaniu výzvy dňa 13.09.2022, ktorý bol určený na deň 26.09.2022, bol určený
na termín necelých dvoch týždňov, čo úplne nezodpovedá požiadavke ,,spravidla tri týždne“, avšak

nejde o porušenie tohto ustanovenia, o ktorom by bolo možné hovoriť len v prípade, ak zákon
stanovil vyjadrením ,,minimálne tri týždne“. Z celého znenia ustanovenia je zrejmý jeho účel,
a to sprístupnenie predmetu dražbu jeho vlastníkom alebo dražiteľom pre znalca z oceňovania
nehnuteľností. Nehnuteľnosti, ako je rodinný dom alebo stavba slúžiaca na iné účely, než bývanie, nie
je bez súčinnosti vlastníka/držiteľa predmetu dražby sprístupnená, a takisto len vlastník alebo držiteľ

predmetu dražby disponuje dokumentami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku. V prípade,
ak je predmetom dražby byt v bytovom dome, s potrebnými dokumentami a informáciami disponuje
správca domu, nakoľko má k dispozícii dokumenty a údaje o celom bytovom dome a zároveň tak aj
o jednotlivých bytoch v ňom. Okrem toho, aj v prípade, ak by bolo možné hovoriť o porušení ZoDD,
toto samo o sebe nestačí na záver o neplatnosti dražby, pretože ZoDD neviaže právo podať žalobu

na skutočnosť, že došlo k porušeniu ustanovení ZoDD, ale viaže ho na skutočnosť, že žalobca bol pri
nesprávnom postupe dotknutý na svojich právach. Hoci sa žalobca obhliadky predmetu dražby zúčastniť
nemohol, pretože si zásielku obsahujúcu výzvu na poskytnutie súčinnosti prevzal až v predposledný
deň odbernej lehoty, neznamená to, že bol dotknutý na svojich právach, pretože žalobca to netvrdí
a ani z dokazovania nevyplynulo, že jeho neúčasť na obhliadke mala pre žalobcu nejaký negatívny

následok. Okrem toho, niektoré z povinnosti uvedené vo výzve sa viazali na jej doručenie, takže
v sedemdňovej lehote od jej doručenia žalobca mohol oznámiť všetky požadované, alebo podľa neho
potrebné informácie, resp. doložiť relevantné listiny k ohodnoteniu bytu, čo neurobil. Napokon, výsledok
oceňovania, pre účely ktorého bola určená ohliadka, v dražbe nakoniec použitý ani nebol.
Po obhliadke bol na účel stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu dražby vypracovaný znalecký

posudok znalcom Ing. Mariánom Pilkom, ktorý hodnotu určil vo výške 86.100,- Eur, a voči doručenému
znaleckému posudku žalobca zniesol námietky a žiadal vypracovať nový znalecký posudok a námietky
žalobcu boli žalovanému 2/ doručené 04.03.2023. Okrem toho žalobca k žalobe priložil list adresovaný
žalovanému 2/, označený ako ,,Námietka k znaleckému posudku“, datovaný dňom 09.03.2023, v ktorom
žalobca uviedol, že pozvánku na obhliadku prevzal 07.10.2023 a bola mu tak znemožnená účasť na

obhliadke, a zároveň poukázal na nedostatky znaleckého posudku, vyjadril sa negatívne k osobe znalca,
ktorý ho vypracoval a zhrnul to tak, že predmetný znalecký posudok rozporuje v plnom rozsahu a žiada
o zabezpečenie nového termínu obhliadky za jeho prítomnosti, a tiež aby znalecký posudok riadne
a podľa skutočnosti rešpektoval cenu a výšku hodnoty jeho nehnuteľnosti.Podľa poslednej vety § 12 ods.5 ZoDD mal žalovaný 2/ ako dražobník povinnosť zabezpečiť znalecký
posudok od iného znalca do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti, keďže námietky žalobcu boli doručené

dňa09.03.2023,novýznaleckýposudokmalžalovaný2/povinnosťzabezpečiťnajneskôrdo08.04.2023.
Preto listom zo dňa 15.03.2023 žalovaný 2/ oznámil žalobcovi, že upustil od dražby a že týmto dňom
vypracoval objednávku na vypracovanie znaleckého posudku na účel stanovenia všeobecnej hodnoty
predmetu dražby, a to pre znalkyňu Ing. Adrianu Meliškovú, a zároveň vyhotovil aj výzvu na poskytnutie
súčinnosti pri obhliadke predmetu záložného práva, ktorej termín určil na 28.03.2023. Uvedená výzva

bola žalobcovi odoslaná dňa 15.03.2023, tak na adresu v I. J., ako aj na adresu v D. uvádzanú
v námietkach, žalobca si výzvu neprevzal pri jej prvom pokuse o doručenie 17.03.2023, ani pri druhom
pokuse 20.03.2023, ale až 22. deň od jej uloženia, t.j. 11.04.2023. Týmto spôsobom si výzvu opäť
vyzdvihol až po termíne obhliadky. Žalovaný 2/ uviedol, že žalobcovi dňa 20.03.2023 oznámil termín
obhliadky sms správou, keď telefonicky sa žalovanému 2/ so žalobcom spojiť pred tým nepodarilo.
Vzhľadom na spôsob preberania zásielok žalobcom, súd nemohol dospieť k záveru, že týmto spôsobom

znemožnil žalovaný 2/ žalobcovi účasť na obhliadke. Naviac treba zobrať do úvahy to, že termín
obhliadky musel byť stanovený tak, aby bol znalecký posudok zabezpečený do 08.04.2023.

Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný 2/ sa písomne nevyporiadal s jeho námietkami voči znaleckému
posudku Ing. Pilku a neposlal mu písomnú odpoveď najmenej 5 pracovných dní pred konaním dražby,

čím malo dôjsť k porušeniu § 12 ods. 5 ZoDD, mal za to, že žalobca žiadal o vyhotovenie nového
znaleckého posudku, ktorý aj žalovaný 2/ následne zabezpečil a tento priamo riešil ,,námietky“ žalobcu,
nakoľkotietosmerovalivočiobsahuznaleckéhoposudkuavočiosobeznalca.Pretosúddospelkzáveru,
že pokiaľ žalobca v rámci, resp. formou námietok žiadal o vyhotovenie nového znaleckého posudku,
správne žalovaný 2/ (len) zabezpečil jeho vyhotovenie, písomné vyporiadanie sa s námietkami by

bolo na mieste, ak by žalobca namietal posudok bez toho, aby zároveň žiadal vypracovanie nového
znaleckého posudku. Ak vlastník požiadal o vypracovanie nového znaleckého posudku a ak je novým
posudkom určená vyššia hodnota predmetu dražby, tak predchádzajúci znalecký posudok sa stáva
bezpredmetný (§ 12 ods. 6 ZoDD).
Odhliadnúc od uvedeného, na konštatovanie neplatnosti dražby nestačí iba poukázať na porušenie

zákonných ustanovení, a to § 12 ZoDD, pretože musí ísť o také porušenie, ktoré má za následok
to, že žalobca bol v dôsledku toho dotknutý na svojich právach. Absencia písomného vyporiadania
sa s námietkami, za stavu súčasného zabezpečenia nového znaleckého posudku, nemohla mať na
právach žalobcu žiadny negatívny dopad. Novým znaleckým posudkom sa totiž vyhovelo požiadavke
žalobcu ohľadne pivnice a výšky ceny, ako aj osoby znalca. Novým znaleckým posudkom vypracovaným

Ing. Adrianou Meliškovou, bola všeobecná hodnota bytu určená na sumu 91.900,- Eur, pričom
predchádzajúcim posudkom Ing. Pilku bola táto suma určená na sumu 86.100,- Eur, a podľa § 12 ods.6
ZoDD sa na účely ohodnotenia predmetu dražby použil znalecký posudok Ing. Meliškovej, pretože ním
bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

K porušeniu ustanovenia § 12 ods.4 ZoDD, a teda k námietke žalobcu, že v poradí druhý znalecký
posudok mu nebol doručený v lehote 30 dní pred konaním dražby je nutné konštatovať, že termín bol
určený na 25.05.2023 a žalovaný 2/ žalobcovi odoslal znalecký posudok Ing. Meliškovej dňa 17.04.2023
a žalobca si ho prevzal až 09.05.2023. Citované ustanovenie ukladá povinnosť dražobníkovi zaslať
znalecký posudok najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby a žalovaný 2/ túto povinnosť splnil, preto

o porušení tohto ustanovenia ZoDD nemožno hovoriť. To, že znalecký posudok bol žalobcovi doručený
až 09.05.2023 bolo spôsobené tým, že tento si zásielku prevzal až 20-ty deň od jej uloženia na pošte.
Totožný záver prijal aj na procesný útok žalobcu spočívajúci v jeho tvrdení, že oznámenie o termíne
dražby mu bolo doručené 15.05.2023, teda len 10 dní pred termínom dražby, pričom mu malo byť
doručené 15 dní vopred s poukazom na § 17 ods.5 ZoDD.

S poukazom na ustanovenie § 17 ods.2 až 4 ZoDD a ich prípadne maximálnej 30 dňovej lehoty
konštatoval, že táto bola dodržaná, pretože z nesporného tvrdenia žalovaného 2/ v spojení s doručenkou
vyplýva, že oznámenie o dražbe bolo žalobcovi odoslané 17.04.2023, resp. 18.04.2023 bolo uložené
na pošte a termín konania dražby bol 25.05.2023. Skutočnosť, že 15.05.2023 bola žalobcovi doručená

len doložka o oprave oznámenia, ako to nesporne tvrdí žalovaný 2/ a preukazuje to list žalobcu zo dňa
18.05.2023 v ktorom uvádza, že ... ,,musím poukázať na korešpondenciu zo dňa 09.05.2023, nakoľko
preukázateľne došlo k manipulácii oznámenia o dražbe a pozmeňovaniu listín daného oznámenia...“.
Každopádne, aj doložka o oprave oznámenia o dražbe, bola žalobcovi odoslaná viac ako 30 dní predtermínom dražby, pretože termín dražby bol 25.05.2023 a zásielka bola doručovaná už dňa 24.04.2023.
Žalobca však opätovne neuvádza, ako by prípadná skutočnosť, že nebol včas upovedomený o termíne
dražby, mala dopad na jeho práva resp. ich realizáciu. Oznámenie o dražbe v termíne 25.05.2023

o 10:00 hod. spolu s údajom o mieste jej konania, o jej predmete a o najnižšom podaní, bolo zverejnené
v periodickej tlači s pôsobnosťou pre okresy Dolný Kubín, Tvrdošín a Námestovo, a to v regionálnych
novinách ORAVSKO DOLNOKUBÍNSKO NÁMESTOVSKO TVRDOŠÍNSKO a konkrétne v jeho čísle
16 zo dňa 21.04.2023. Zároveň boli zverejnené aj termíny obhliadok predmetu dražby 03.05.2023
a 10.05.2023. Preto bola dodržaná povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe v periodickej tlači najmenej

15 dní pred konaní dražby. Súd len na okraj uviedol, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti, by
bolo spôsobilé poškodiť práva žalobcu, pretože neoznámenie dražby v periodickej tlači by mohlo mať
za následok znížený počet záujemcov o predmet dražby, a tým zníženie šance na zvýšenie ceny
dosiahnutej na dražbe.
Žalobca namietal porušenie § 13 ods.2 ZoDD, že sa neuskutočnili obhliadky predmetu dražby z dôvodu,
že oznámenie o termíne obhliadky mu bolo doručené oneskorene, pričom uvedené žalovaný 2/

poprel a uviedol, že v stanovených termínoch 03.05.2023 a 10.05.2023 boli vykonané obhliadky, a na
preukázanie tohto svojho tvrdenia predložil ,,zoznam účastníkov obhliadky zo dňa 03.05.2023“ z ktorého
vyplýva, že tejto obhliadky sa nezúčastnil žiadny záujemca a zoznam z 10.05.2023 z ktorého vyplýva,
že sa jej zúčastnili dvaja záujemcovia, a to žalovaný v rade 3/ a M. F.. Z výtlačkov fotografií bolo
zrejmé, že na dverách č. XX boli prilepené oznámenia o dražbe. S poukazom na § 5 ods.9 ZoDD je

vylúčené, aby žalobca, ktorý bol v dražobnom konaní dlžníkom, mohol mať postavenie účastníka dražby,
preto skutočnosť, či mu bola umožnená obhliadka predmetu dražbu je bezpredmetná a chýba v nej aj
akákoľvek vnútorná logika, keďže žalobca predmet dražby poznal zo všetkých najlepšie.

Napokon žalobca namietal porušenie § 24 ods.3 ZoDD, pretože listom zo dňa 22.05.2023 upozornil

žalovaného 2/, že na LV XXXX je vyznačená poznámka o začatí konania o určení vlastníckeho práva
k draženej nehnuteľnosti a žiadal ho, aby od dražby upustil, pričom táto námietka nie je súčasťou
zápisnice. Žalovaný 2/ potvrdil, že predmetná námietka mu bola doručená, avšak podľa označenia a ani
obsahu nebolo možné dospieť k záveru, že ide o námietky proti dražbe. Každopádne do zápisnice sa
uvádzajú námietky proti predmetu dražby vznesené účastníkmi dražby, resp. ich zástupcami na dražbe

a námietky dražobníkovi zaslané. Z týchto ustanovení a z logiky veci vyplýva, že námietky nemôžu
byť vznesené pred dražbou, ale až po nej, resp. na nej. Okrem toho žalobca netvrdil ani nepreukázal,
ako by skutočnosť, že jeho oznámenie nebolo súčasťou zápisnice o dražbe, negatívne ovplyvnilo jeho
práva a súd takýto nepriaznivý následok nezistil. Žalobca dotknutie na svojom práve v zmysle § 21 ods.
2 ZoDD tvrdil, čo ho oprávňovalo k podaniu žaloby, avšak toto „dotknutie“ sa mu v konaní preukázať

nepodarilo. Celá žaloba žalobcu pôsobí účelovo v snahe nájsť čokoľvek, čo by mohlo zvrátiť výsledok
dražby, ktorý pre žalobcu znamenal stratu vlastníckeho práva. Na jednej strane žalobca vyžaduje od
žalovaných, najmä od žalovaného 2/, striktné dodržiavanie ZoDD a na druhej strane mu toto znemožňuje
svojím neštandardným preberaním poštových zásielok. V tomto kontexte výkon práva žalobcu v podobe
podania takto odôvodnenej žaloby predstavuje taký výkon, ktorému je pre rozpor s dobrými mravmi

možné odoprieť súdnu ochranu, čo je ďalší dôvod na zamietnutie žaloby.

Úspešným žalovaným 1/ až 3/ vznikol nárok na náhradu trov konania, pričom žalovaný v rade 1/ sa
vyjadril, že náhradu trov konania si neuplatňuje, preto mu ich nepriznal. Žalovaným v rade 2/ a 3/ priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože v spore boli úplne úspešní a preukázateľne

im trovy konania vznikli.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov odmietnutia mu
umožnenia obhajovať sa pred súdom, z dôvodu neumožnenia výpoveďou podložiť svoje tvrdenia
dokladmi,písomnosťamiadôkazmi,zdôvodov,ktorépodrobneavecneuviedolvosvojejžalobeavplnej

miere sa ich pridržiava a trvá na nich, nedodržiavanie zákonných podmienok dražby a nedodržovanie
zákonných podmienok doručovania písomností k dražbe. K bodu 4. odôvodnenia s tvrdením žalovaného
1/ nesúhlasí, nie je pravdivé, viď príloha č. 1. K bodu 5. odôvodnenia s tvrdením žalovaného 2/ nesúhlasí,
nie je pravdivé, nakoľko písomná korešpondencia, ktorá bola medzi nimi hovorí o inom, a to závažným
pochybeniam zo strany žalovaného 2/ v rozsiahlej podobe, ktorú dokladá ako prílohu č. 2. Dovolil si

upozorniť na doručovaciu adresu žalobcu a k predmetnému by sa obsiahlo a vecne vyjadril vo svojej
výpovedi, ktorá mu bola odmietnutá. K bodu 6. rozsudku rovnako ako sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného
2/, k bodu 7. až 9. rozsudku sa chcel vyjadriť vo svojej výpovedi, čo mu nebolo umožnené. K bodu
10. rozsudku sa riadne a zákonne ospravedlnil písomne, mailom a telefonicky osobne, čo je nesporné.K bodu 11. rozsudku v predmetný dátum mu volala súdna úradníčka, ktorá mu do telefónu povedala,
že či nemôže o hodinu skôr prísť na pojednávanie, kde uviedol, že akurát zaslal na súd ospravedlnenie
pre OČR neplnoletej osoby a osobne mu povedala, že v poriadku a o inom termíne pojednávania bude

písomne upovedomený a že berie na vedomie. V žiadnom prípade mu nebolo telefonicky oznámené
nové pojednávanie – termín. K bodu 12. rozsudku prevzal si upovedomenie v zákonnej lehote a ak súd
potreboval inú lehotu na prevzatie, mal si splniť svoju povinnosť. K bodu 17. rozsudku k predmetnému
sa čiastočne vyjadril vo vyšších bodoch a nikdy sa nevyhýbal súdnym konaniam a vždy si riadne plnil
svoje zákonné povinnosti. K bodu 18. nebol upovedomený telefonicky, čo dôrazne odmietol vo vyššom

bode a „prepáčte, ale čo sú to za spôsoby telefonicky si dohadovať termín pojednávania“, keď zákon
ukladá inú povinnosť, ako aj bežná súdna prax hovorí niečo iné. Tvrdenie súdu je nepravdivé. K bodu
19. rozsudku tvrdenie žalovaného je nepravdivé, nakoľko SOI mu neprišla žiadna odpoveď, že jeho
podnetom na SOI sa bude alebo nebude zapodievať, nakoľko je to spoločenstvo bytového domu a zo
zákona sa ním nemôže nijako zapodievať. K bodu 20. rozsudku je príloha č. 2, čo vyvracia tvrdenia
žalovaného 2/. K bodu 23. rozsudku súd mu nedal možnosť predloženia jeho listín, ktoré chcel uviesť

vo svojej výpovedi a nijako sa nimi nemohol ani zapodievať. K bodu 24. rozsudku má za to, že žalovaný
sa účelovo vyhovára, nakoľko tvrdí, že vyúčtovanie mu zasielal na riadnu adresu, ale neuvádza, že
každý rok to posiela na inú adresu, pričom dobre mu bola známa jeho skutočná reálna adresa, čo
preukazuje písomnou komunikáciou, ako aj predošlé vyúčtovania posielal na trvalý pobyt – príloha č.
1. Rovnaké vyjadrenie dal k bodom 25. až 28. rozsudku. K bodu 29. rozsudku sa pridržiaval znenia

svojej žaloby. K bodom 31., 32., 33., 34., 36. a 37. rozsudku nesúhlasí, o čom svedčí príloha č. 2
a 1. K bodu 38. rozsudku poukázal na prílohu č. 2 a dovolil si upriamiť na jeho adresu, zrazu je
správna ale v rozpore s tvrdením žalovaného 1/. K bodu 39. rozsudku k tvrdeniu o neštandardnom
preberaní v rozpore so zákonným preberaním zásielok a úložných lehôt listových zásielok. K bodu 40.
rozsudku využil svoje zákonné právo, čím nemohol porušiť zákon, ale upozornil len na nezákonnosť

žalovaných. K bodu 41. rozsudku podaním žaloby sa snaží o preukázanie dotknutých svojich práv –
príloha č. 2. K bodom 42., 43., 44., 46. a 47. využil svoje zákonné právo, čím nemohol porušiť zákon,
ale upozornil len na nezákonnosť žalovaných. K bodu 50. rozsudku si splní svoju zákonnú povinnosť
ohľadom listovej zásielky a súd ho napáda a rozporuje. K bodu 51., 52., 53., 54., 55. a 56. rozsudku
sa chcel obsiahlo a vecne vyjadriť vo svojej výpovedi, čo mu nebolo umožnené. K bodu 57. rozsudku

predmetnému vypovedá príloha č. 2 a zotrváva na svojich tvrdeniach k žalobe. K bodu 60. rozsudku
tvrdenia žalovaných rozporuje a dokladá prílohu č. 2. K bodu 61., 62. a 63. chcel sa vecne vyjadriť vo
svojejvýpovedi,čomuneboloumožnené.Kbodu65.rozsudkuslušneapísomneupovedomilúčastníkov
o danej skutočnosti, čo práve má dokazovať jeho korektné jednanie a dovolil si upovedomiť strany
zúčastnených. K bodom 65., 66., 67. a 68. podanou žalobou sa snažil preukázať svoje dotknutie na

svojom práve, len zo strany súdu mu nebola daná možnosť konať pred súdom. K bodu 70. rozsudku
konštatovanie súdu je nesprávne a jednostranné, nakoľko aj z časti príloha č. 1 a 2 si práve súd nesplnil
riadne a zákonne svoju povinnosť, nevyhodnotil všetky listinné doklady a dôkazy, dokonca je zrejmé,
že ich ani riadne nečítal, nakoľko je preukázateľné z tvrdení súdu, že nekorešpondujú informácie, a to
len z doložených listín žalovaným a sú hrubo v rozpore, pričom práve súd svojím konaním zapríčinil

a zmaril možnosť žalobcu riadne a zákonne preukázať svoje tvrdenia a skutočnosti uvedené v žalobe
a v prílohách č. 1 a 2, ale len sa jednostranne snažil zbaviť daného konania bez riadneho a vecného
dokazovania. S bodmi71., 72. a 73. nesúhlasí a plne rozporuje. Na záver uviedol, že je hrubo rozhorčený
nad konaním súdu, ktorý takto ľahkovážne oprie svoje tvrdenia na údajnom telefonáte a dohodnutiu
termínu pojednávania súdu v takto závažnej životnej situácii a skutočnosti, ako je nezákonná dražba

osobného vlastníctva bytu fyzickej osoby v roku 2024 bez možnosti riadneho zákonného konania pred
súdom a jednostranného tvrdenia o údajnej účelovosti konania žalobcu, je nevhodné akéhokoľvek
okresného súdu v SR.

3. Žalovaný v rade 3/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne správny

a súd sa správne vysporiadal s procesnými obštrukciami žalobcu. Nakoľko došlo k splneniu zákonných
podmienok, súd mohol vo veci konať a rozhodnúť na pojednávaní. Rozsiahlo sa vysporiadal aj
s námietkami žalobcu voči platnosti dražby uvádzanými v žalobe. V rámci zásady koncentrácie konania
mal žalovaný po zaslaní vyjadrenia k žalobe v replike na vyjadrenia žalovaných reagovať. Citoval ust.
§ 167 ods. 3 CSP a samotný výsluch žalobcu by už aj tak vo veci nemal v rámci zásady koncentrácie

význam. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalovaný v rade 1/ k odvolaniu uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny a súd sa správne
vysporiadal s procesnými obštrukciami žalobcu. Rozsiahlo sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu vočiplatnosti dražby uvádzanými v žalobe. Má za to, že v rámci zásady koncentrácie konania mal žalovaný
možnosť po zaslaní vyjadrenia k žalobe v replike sa vyjadriť na vyjadrenia žalovaných. Navrhuje
napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Na podania žalobcu doručené odvolaciemu súdu po vyhlásení rozhodnutia odvolací súd neprihliadal.

6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359,

§ 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v zmysle § 379 a § 380 CSP a rozsudok okresného súdu ako vecne správny
podľa § 397 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Žalobca v odvolaní k bodom napadnutého rozsudku 4., 5. a 6. udával, že tieto sú nepravdivé. Je nutné
podotknúť, že súd prvej inštancie v týchto bodoch len uvádzal vyjadrenia žalovaných a nejde o prijaté
závery súdu.

8. K bodom 7. – 12., 17., 18., 23., 61. – 63., 65. - 68. a 70. namietal, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie svojim postupom mu zmaril možnosť riadne a zákonne
preukázať svoje tvrdenia a skutočnosti uvedené v žalobe predložením listín, ktoré chcel uviesť vo svojej
výpovedi.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol uznesením č.k. 16C/28/2023-71 zo dňa 27.11.2023 vyzvaný,
aby sa v lehote 10 dní vyjadril k vyjadreniam žalovaných 1/ - 3/, ktoré mu boli spolu s prílohami doručené
dňa 18.12.2023. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.12.2023 požiadal o predĺženie lehoty do
10.01.2023, ktorej žiadosti bolo súdom vyhovené. Napriek tomu žalobca ani v dodatočnej lehote vo veci

nepodal vyjadrenie k podaniam žalovaných. Z týchto dôvodov bol dňa 01.02.2024 stanovený termín
pojednávania na deň 29.02.2024. Žalobca e-mailom dňa 28.02.2024 žiadal o odročenie pojednávania,
nakoľko je s deťmi na OČR, o čom predložil i doklad. Jeho žiadosti bolo vyhovené a zároveň stanovený
nový termín pojednávania na deň 21.03.2024, ktorá skutočnosť bola oznámená všetkým sporovým
stranám (teda aj žalobcovi) telefonicky (viď úradný záznam č.l. 91), a to v zmysle ustanovenia § 100 ods.

2 CSP (Predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne
telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako písomne, vykoná sa
o tom záznam v súdnom spise.). V uvedený deň sa pojednávanie uskutočnilo v neprítomnosti žalobcu
a v prítomnosti štatutárov žalovaných 1/ a 2/ a právneho zástupcu žalovaného 3/. Z popísaného
stavu vyplýva, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k vadnému procesnému postupu, žalobca bol

riadne upovedomený o termíne pojednávania, na ktoré sa nedostavil a svoju neúčasť ani neospravedlnil.
Oznámenie termínu pojednávania telefonicky sporovým stranám je v súlade s § 100 ods. 2 CSP.
Tvrdenie žalobcu, že termín pojednávania mu telefonicky nebol oznámený, je vyvrátené skutočnosťou,
že všetci traja žalovaní oznámenie termínu pojednávania telefonicky rešpektovali a pojednávania sa
zúčastnili a tiež to vyplýva z úradného záznamu na č.l. 91. Preto nie je možné prijať záver, že došlo

na strane žalobcu k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď nemohol na pojednávaní predložiť
listiny na svoje tvrdenia, ktoré chcel uviesť svojou výpoveďou na pojednávaní. Žalobca mal možnosť
reagovať na vyjadrenia žalovaných k žalobe v stanovenej lehote, v predlženej lehote, dokonca až do
termínu pojednávania, čo neuskutočnil. V tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že žalobca už v žalobe
v zmysle § 132 CSP mal povinnosť pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť a pripojiť

k ním dôkazy a následne tiež mohol reagovať na vyjadrenia žalovaných. Uvedené žalobca náležite
nevyužil. Žalobcom predkladané listinné dôkazy v rámci odvolania nebolo možné ospravedlniť ani na
základe objektívnych kritérií (napríklad zložitosti sporu) ani na základe subjektívnych kritérií - schopnosti
žalovaného rozpoznať potrebu tvrdiť v predmetnom vyjadrení uvádzané skutočnosti skôr, rešpektujúc
zásaduhospodárnostikonania,keďmalmožnosťpodaťstanoviskokvyjadreniamžalovanýmazúčastniť

sa pojednávania pred súdom a tiež s poukazom na ustanovenie § 366 CSP, v zmysle ktorého použiť
v odvolacom konaní prostriedky procesného úroku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené.

Je nutné podotknúť, že sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Odvolací súd v
tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 33/2021
z 26. januára 2021, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu pod č. 70/2021, v
zmysle ktorého „účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 CSP) jenajmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu
konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon
nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala

starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v diskrečnej právomoci súdu, či omeškaný procesný úkon
strany ospravedlní alebo nie“.
9. Osobitný typ žaloby, ktorou sa môže osoba dotknutá na svojich právach domáhať na súde určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby, upravuje § 21 ods. 2 ZoDD. Ide o inštitút právnej ochrany proti
dobrovoľnej dražbe, ktorý môžu uplatniť osoby ňou dotknuté ako jediný prostriedok nápravy a ochrany

práva na zvrátenie výsledku dobrovoľnej dražby. Dražba je neplatná len za predpokladu, že na základe
podanej žaloby o tom rozhodol rozsudkom súd a určil dražbu za neplatnú. Jedným z dôvodov, pre ktorý
je možné uplatniť žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je porušenie ustanovení zákona
o dobrovoľných dražbách. Zákon výslovne neustanovuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že
ich porušenie má za následok neplatnosť dražby. Upravuje len prípady, v ktorých nie je možné vysloviť
neplatnosť dražby (§ 21 ods. 6 ZoDD). Keďže ide o jediný prostriedok procesnej ochrany dotknutej osoby

a iné dôvody, ktoré by neumožňovali vysloviť neplatnosť dražby titulom porušenia zákona alebo titulom
iných skutočností zákon neuvádza, treba v tomto smere zvoliť skôr extenzívny výklad. K úspešnosti
žaloby o určenie neplatnosti dražby ale nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení
zákona. Predpokladom úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň
žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona

a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. To znamená, že pre
úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia byť
kumulatívne splnené dva predpoklady, a to že boli porušené ustanovenia tohto zákona a že žalujúca
osoba bola práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia
a dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby zaťažuje žalobcu.

10. Žalobca namietal pohľadávku žalovaného 1/, s tým že vyúčtovanie zálohových úhrad za užívanie
bytu reklamoval, preto písomné vyhlásenie žalovaného 1/ o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky
je nepravdivé. Na preukázanie uvedeného predložil list zo dňa 12.07.2023 adresovaný žalovanému 1/
označený ako „Reklamácia vyúčtovania“. Z obsahu listu vyplýva, že reklamoval vyúčtovanie za r. 2022
a zároveň v ňom poukazuje, že mu nebolo doručené ani vyúčtovanie za r. 2021, preto nie je možné

skontrolovať počiatočný stav vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2022, hoci už
niekoľko rokov predtým mu boli vyúčtovania doručované pravidelne na súčasnú adresu do Bratislavy,
vzhľadom na jeho žiadosť o zmenu adresy doručovania a trvalého pobytu z r. 2018. Žalovaný 1/ poprel,
že by mu bol žalobca ohlásil zmenu adresy v zmysle § 11 ods. 9 zák.č. 182/1993 Z.z., o jeho novej
adrese nemal vedomosť a túto sa dozvedel až z reklamácie vyúčtovania písanej žalobcom v r. 2023.

Preto mu dovtedy všetky listy zasielal na adresu v bytovom dome, kde vlastní sporný byt, uvedenú
v liste vlastníctva. Žalobca ničím nepreukázal, že si splnil svoju povinnosť voči žalovanému 1/ a nahlásil
mu novú adresu pre doručovanie. Z čestného vyhlásenia žalovaného 1/ zo dňa 03.08.2022 vyplýva,
že dlh žalobcu predstavoval sumu 5.338,14 Eur ku dňu 31.7.2022. Z predložených vyúčtovaní za r.
2021 a r. 2022 ako aj rozpisu preddavkových platieb za r. 2023 je zrejmé, že žalobca počas celého

obdobia neuhrádzal správcovi žiadne preddavkové platby za užívanie bytu. Jeho dlh ku dňu 31.12.2021
predstavoval sumu 4.454,11 Eur. Pohľadávka v čestnom prehlásení predstavovala istinu 4.454,11 Eur +
884,03 Eur (7x 126,29 Eur, ako zálohové platby za rok 2022). Z uvedeného je nutné konštatovať v súlade
s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca náležite nerozporoval výšku pohľadávky žalovaného 1/,
navyšezpredloženýchdôkazovvyplýva,žežalobcasivočižalovanému1/akosprávcovibytovéhodomu

neplní povinnosti uhrádzať zálohové platby za užívanie bytu už dlhšiu domu a nekonal tak ani v r. 2023,
keď už mal vedomosť o tom, že sa začalo konanie dobrovoľnej dražby.
11. K námietke porušenia ustanovenia § 12 ZoDD vo vzťahu k doručovaniu výzvy na poskytnutie
súčinnostižalovaný2/zaslalžalobcovivýzvu napoštovúprepravudňa13.09.2022stermínomobhliadky
26.09.2022. Žalobca si výzvu prevzal dňa 07.10.2022. V zmysle ust. § 12 ods. 2 ZoDD doba obhliadky

musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti „spravidla tri
týždne“ po odoslaní výzvy. Žalobcovi bola výzva odoslaná 13 dní pred termínom stanovenej obhliadky,
avšak vzhľadom na znenie uvedeného ustanovenia nemôže ísť o porušenie ustanovenia zákona.
Znalecký posudok č. 273/2022 Ing. Pilkom bol vykonaný v zmysle § 12 ods. 3 ZoDD a všeobecná
hodnota bola stanovená na sumu 86.100,-Eur. Bola daná vyhláška o konaní dražby na deň 22.03.2023

a zároveň žalobcovi bol doručovaný znalecký posudok. Súd prvej inštancie v bode 35. odôvodnenia
konštatoval,žezoskutkovýchtvrdenížalovaného2/ vyplýva,žežalobcadoručilžalovanému2/námietky
dňa 04.03.2023, v ktorých žiadal vypracovanie nového znaleckého posudku. Žalobca v odvolaní
kpredmetnémuboduodôvodnenianapadnutéhorozsudkuneuvádzalžiadnenámietky.Žalobcakžalobedoložil listinný dôkaz – Námietky k znaleckému posudku zo dňa 09.03.2023 – z ktorého vyplýva, že
žalobca voči znaleckému posudku č. 273/2022 vzniesol námietky, v plnom rozsahu ho rozporoval
a žiadal zabezpečiť nový, riadny obojstranný termín obhliadky a novovypracovaný znalecký posudok.

Nebolo v konaní sporné, že na základe týchto skutočností bolo upustené od dražby stanovenej na deň
22.03.2022. Čiže žalobcom namietaný postup dražobníka v tejto časti bol týmto odstránený.
12. Následne žalovaný 2/ listom z 15.03.2023 (ktorým okrem iného oznámil aj upustenie od dražby)
vypracoval objednávku na vypracovanie nového znaleckého posudku v zmysle požiadavky žalobcu
a tiež výzvu na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke predmetu záložného práva, stanovenú na deň

28.03.2023, ktorá výzva bola žalobcovi odoslaná 15.03.2023. V tomto štádiu konania dražobník musel
postupovať tak, aby zabezpečil nový znalecký posudok do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného
znalca (§ 12 ods. 5 veta tretia ZoDD). Žalobca si výzvu opätovne vyzdvihol až po termíne stanovenom
na obhliadku nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu opätovne bolo postupované podľa § 12 ods. 3 ZoDD a bol
vypracovaný nový znalecký posudok Ing. Melišíkovou, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota bytu
sumou 91.900,-Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca žiadal vypracovať nový znalecký posudok,

ktorej žiadosti bolo vyhovené, je irelevantné a nadbytočné, aby sa dražobník k jeho námietkam voči
prvému znaleckému posudku vyjadril a navyše v zmysle § 12 ods. 5 veta druhá ZoDD má povinnosť
sa písomne vyjadriť k vznesením námietkam najneskôr 5 pracovných dní pred konaním dražby, pričom
v tomto prípade bolo upustené od dražby stanovenej na deň 22.03.2022.
13. Nový znalecký posudok bol žalobcovi odoslaný dňa 17.04.2023 a žalobca si ho prevzal dňa

09.05.2023, pričom termín dražby bol stanovený na deň 25.05.2023. Teda znalecký posudok bol
žalobcovi zaslaný v zmysle § 12 ods. 4 ZoDD, a to 30 dní pred dňom konania dražby. Od 09.05.2023
začala žalobcovi plynúť lehota 10-ich pracovných dní na podanie námietok proti ohodnoteniu predmetu
dražby u dražobníka. Žalobca síce podaním z 18.05.2023 namietal u žalovaného 2/, že mu bola
doručená zásielka obsahujúcu len znalecký posudok bez sprievodného dopisu o poučení, pričom sa

dočítal, že obhliadka bola uskutočnená bez jeho prítomnosti a samotnej obhliadky bytu, preto namieta
doručený znalecký posudok, ktorého zhotovenie považuje v rozpore so zákonom a v plnej miere ho
rozporuje a opäť žiadal vypracovanie nového znaleckého posudku a obhliadky. Uvedené námietky voči
znaleckému posudku sú všeobecného rázu, bez uvedenia konkretizácie v čom je nesprávny a prečo
ho rozporuje v celom rozsahu, okrem toho, že sa mala vykonať obhliadka v jeho neprítomnosti. Ako

už bolo vyššie konštatované znalecký posudok bol vypracovaný v zmysle § 12 ods. 3 ZoDD, a to
z dostupných údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii. Žalobca sa teda nesprával aktívne a nenamietal
konkrétne časti znaleckého posudku, pričom do konania dražby od jeho doručenia mal dostatok času
(11 pracovných dní). Napokon pri dražbe sa vychádzalo zo znaleckého posudku, ktorým bola stanovená
vyššia všeobecná hodnota nehnuteľnosti ( § 12ods. 6 ZoDD).

14. Rovnako bolo žalobcovi oznámenie o konaní dražby zaslané v zákonnej lehote 30 dní pred konaním
dražby (§ 17 ods. 4, ods. 5 písm. a/ ZoDD), a to dňa 17.04.2023, keď deň dražby bol stanovený na deň
25.05.2023. Z doručenky na č.l. 38 vyplýva, že žalobcovi bola doložka o oprave oznámenia zasielaná
23.4.2023, keď prvý pokus o doručenie poštovým doručovateľom bol vykonaný dňa 24.4.2023, teda
v zákonnej lehote 30 dní pred konaním dražby dňa 25.5.2023.

15. Obhliadky bytu v zmysle § 13 ods. 2 ZoDD boli oznámené a vykonané, čo preukazujú zápisy
žalovaného 2/. Žalobca zároveň nepreukázal ako bol v súvislosti s porušením tohto zákonného
ustanovenia skutočne dotknutý na svojich právach, a to zásadným spôsobom. Obhliadka predmetu
dražby musí byť umožnená účastníkom dražby, čo žalobca ako dlžník v zmysle § 5 ods. 9 ZoDD nie je.
16. Rovnako nebolo v konaní preukázané porušenie ustanovenia § 24 ods. 3 ZoDD, keď podľa žalobcu

v zápisnici o dražbe nebola vykonaná poznámka na základe jeho oznámenia, že katastrálnemu úradu
bolo oznámené začatie konania na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom
dražby. Okrem toho, že sa nejedná o poznámku v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, z
nevykonania takejto poznámky nie je zrejmé, akým zásadným spôsobom by bol žalobca skutočne
dotknutý na svojich právach. Ak taká poznámka bola vykonaná na liste vlastníctva k predmetu dražbu,

táto by bola v neprospech vydražiteľa.

17. V ostatnom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny

potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust. § 255 ods. 1
CSP a úspešným žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)