Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106334
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106334.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek

senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Miroslavy Štefčekovej v právnej
veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., právne zast.: PROLAW s. r. o.,
so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 331 997, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 433098/2023 zo dňa 30. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Návrh na uloženie pokuty z a m i e t a.

III. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou, Železničná 212, 076 43 Čierna nad Tisou,
č. 17548/05-5334 zo dňa 31.08.2005 bol žalobca dňom 31.08.2005 odvolaný z funkcie hlavný colný
referent PCÚ 5321 Vyšné Nemecké Colného úradu Čierna nad Tisou a dňom 01.09.2005 bol podľa

§ 33 ods. 2 a 3 v spojení s § 3 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a
doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 200/1998 Z. z.“
alebo „zákon o štátnej službe colníkov“) vymenovaný do funkcie hlavný colný referent – vedúci zmeny
PCÚ 5321 Vyšné Nemecké Colného úradu Čierna nad Tisou s miestom výkonu štátnej služby Vyšné
Nemecké. (ďalej aj len „Rozhodnutie č. 0“).

2. Rozhodnutím prezidenta finančnej správy, Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská

Bystrica, č. 83913/2019 zo dňa 08.02.2019 (ďalej aj len „Rozhodnutie o odvolaní z funkcie vedúceho
zmeny“ alebo „Rozhodnutie č. 1“), ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie vedúceho zmeny (4208)
Pobočky colného úradu Vyšné Nemecké, úseku colného, Colného úradu Michalovce, miesto výkonu
štátnej služby Vyšné Nemecké, a to dňom doručenia tohto rozhodnutia. Zároveň v ňom bolo uvedené, že
ustanovenie do funkcie vykoná riaditeľ Colného úradu Michalovce dňom nasledujúcim po dni doručenia
tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že prezident finančnej správy môže podľa § 33
ods. 4 zákona č. 200/201998 Z. z. colníka, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa § 33 ods. 3 zákona č.

200/1998Z.z.,odvolaťajbezuvedeniadôvodu.Funkciavedúcehozmeny,zktorejbolžalobcaodvolaný,
je uvedená v Prílohe č. 2 zákona o štátnej službe colníkov. Proti Rozhodnutiu č. 1 sa žalobca odvolal.
O podanom odvolaní žalobcu rozhodol prezident finančnej správy, po predchádzajúcom prerokovaní
v osobitnej komisii prezidenta finančnej správy, rozhodnutím č. 204250/2019 zo dňa 18.04.2019, ktorýmodvolanie žalobcu zamietol a Rozhodnutie č. 1 potvrdil (ďalej aj len „potvrdzujúce rozhodnutie o odvolaní
z funkcie vedúceho zmeny“).

3. Žalobca podal voči potvrdzujúcemu rozhodnutiu o odvolaní z funkcie vedúceho zmeny v spojení
s Rozhodnutím č. 1 podal správnu žalobu, na základe ktorej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom
č. k. 23S163/2019-64 zo dňa 29.01.2020 (ďalej len „Rozsudok KS v BB“) rozhodol tak, že zrušil
rozhodnutie žalovaného prezidenta finančnej správy, Finančné riaditeľstvo SR č. 204250/2019 zo dňa
18. apríla 2019 ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa prezidenta finančnej správy,

Finančné riaditeľstvo SR č. 83913/2019 zo dňa 08. februára 2019. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 18.01.2022, a to v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sžk/22/2020 zo dňa 18.11.2021 (ďalej aj len „Rozsudok NSS SR“), ktorým bola zamietnutá kasačná
sťažnosť žalovaného.

4.RozhodnutímriaditeľaColnéhoúraduMichalovce,Plynárenskáč.4,07101Michalovceč.85978/2019

zo dňa 08.02.2019 (ďalej aj len „Rozhodnutie č. 2“) bol žalobca dňom 11.02.2019 podľa § 34 ods. 1
zákona o štátnej službe colníkov preložený a podľa § 33 ods. a 2 zákona o štátnej službe colníkov
ustanovený do funkcie samostatný colný referent (4006) Pobočky colného úradu Čierna nad Tisou,
úseku colného, Colného úradu Michalovce, s miestom výkonu štátnej služby Čierna nad Tisou. Na
základe odvolania žalobcu proti Rozhodnutiu č. 2 prvostupňový orgán rozhodnutím č. 154379/2019 zo

dňa 19.03.2019 (ďalej aj len „Rozhodnutie č. 3“) vyhovel odvolaniu žalobcu a zmenil Rozhodnutie č. 2
tak, že ho ustanovil do funkcie samostatný colný referent (4006) Pobočky colného úradu Čierna nad
Tisou, úseku colného, Colného úradu Michalovce, s miestom výkonu štátnej služby Vyšné Nemecké.

5. V dôsledku zmeny legislatívy a nadobudnutia účinnosti zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 35/2019
Z. z.“ alebo „zákon o finančnej správe“), ktorým bol zrušený zákon č. 200/1998 Z. z., riaditeľ colného
úradu, Colný úrad Michalovce, Plynárenská č. 4, 071 01 Michalovce (ďalej aj len „prvostupňový orgán“)
rozhodnutím č. 354408/2019 zo dňa 01.07.2019 podľa § 322 ods. 2 prvá veta a 322 ods. 3 prvá veta
zákona č. 35/2019 Z. z. ustanovil žalobcu do funkcie colný kontrolór v 01. platovej triede, začlenenej

na PCÚ Vyšné Nemecké, úseku colného, v orgáne finančnej správy – Colný úrad Michalovce, ktorá je
spojená s pridelením strelnej zbrane, pričom žalobcu zaradil na orgán finančnej správy – Colný úrad
Michalovce s miestom výkonu štátnej služby Vyšné Nemecké (ďalej aj len „Rozhodnutie č. 4“).

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

6. V dôsledku organizačných zmien prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 316241/2023 zo dňa
19.06.2023, ktorým bol žalobca dňom 30.06.2023 podľa § 107 ods. 10 zákona o finančnej správe
odvolaný z doterajšej funkcie a podľa ust. §107 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona o finančnej
správe bol žalobca prevedený z funkcie colný kontrolór Pobočky colného úradu Vyšné Nemecké, úseku

colného, Colného úradu Michalovce, miesto výkonu štátnej služby Vyšné Nemecké a podľa § 105 ods. 1
zákona o finančnej správe prevedený na inú funkciu s inou náplňou činností v tom istom mieste výkonu
štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy, a to do funkcie colný kontrolór, ktorá je funkciou
spojenou s pridelením strelnej zbrane, s inou náplňou činností v 01. platovej triede, začlenenej do PCÚ
Vyšné Nemecké, úseku colného, v orgáne finančnej správy – Colný úrad Michalovce s miestom výkonu

štátnej služby Vyšné Nemecké (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“).

7. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že prevedenie na inú funkciu
vtomistommiestevýkonuštátnejslužbyanatomistomorgánefinančnejsprávysavykonávavdôsledku
organizačnej zmeny, ktorou došlo k zrušeniu doterajšej funkcie príslušníka finančnej správy, a súčasne

sa vytvorila nová funkcia s inou náplňou činnosti. Žalobca sa ustanovil do novej voľnej funkcie, pre
ktorú spĺňa kvalifikačné predpoklady. Uvedené bolo vopred prerokované s príslušnými odborovými
organizáciami v zmysle § 273 ods. 2 písm. b) zákona o finančnej správe.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

8. Na základe včas podaného odvolania žalobcu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, generálny riaditeľ sekcie, sekcia colná (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím
č. 433098/2023 zo dňa 30.08.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“)zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaný opísal prvostupňové rozhodnutie, uviedol dôvody odvolania žalobcu, opísal
zistený skutkový stav veci a vysporiadal sa s jednotlivými námietkami žalobcu.

9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že Rozhodnutím prezidenta finančnej správy č.
133/2023/4030000 zo dňa 12.06.2023 o zrušení a vytvorení funkcií so zbraňou ozbrojených príslušníkov
finančnej správy a zrušení a vytvorení funkcií bez zbrane neozbrojených príslušníkov finančnej správy
na Colnom úrade Michalovce došlo s účinnosťou od 01.07.2023 k zrušeniu doterajšej funkcie žalobcu,

a súčasne k vytvoreniu novej funkcie s inou náplňou činností, v tom istom mieste výkonu štátnej
služby a na tom istom orgáne finančnej správy. Podľa žalovaného preto musel riaditeľ colného úradu,
Colný úrad Michalovce ako príslušný nadriadený konať vo veci zmeny služobného pomeru žalobcu
a v súvislosti s organizačnou zmenou ho previesť a následne ustanoviť na novú funkciu. Konštatoval, že
predmetná organizačná zmena súvisela s optimalizáciou procesov zabezpečovaných colnými úradmi
v zmysle úpravy Organizačného poriadku colných úradov k 01.07.2023, pričom táto plošná zmena sa

dotkla všetkých príslušníkov finančnej správy, ktorý do 30.06.2023 vykonávali štátnu službu na colných
úradoch. Preloženie žalobcu bolo v súlade s § 273 ods. 2 písm. b) zákona č. 35/2019 Z. z. prerokované
s príslušnými odborovými orgánmi.

10. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že tieto nie sú vo vzťahu k hodnoteniu zákonnosti

prvostupňového rozhodnutia v rámci daného odvolacieho konania relevantné. K tvrdeniam žalobcu, že
z dôvodu zrušenia potvrdzujúceho rozhodnutia o odvolaní z funkcie vedúceho zmeny a Rozhodnutia
č. 1 súdom sú neplatné všetky následne vydané rozhodnutia vo veci služobného pomeru žalobcu
žalovaný uviedol, že „neplatnosť“ sa pri rozhodnutiach nadriadených ako individuálnych správnych
aktoch neposudzuje, definuje sa len ich právoplatnosť a vykonateľnosť, keď platnosť je atribútom

právnych úkonov. Žalovaný konštatoval, že v predchádzajúcom právoplatne skončenom správnom
súdnom konaní boli zrušené rozhodnutia o odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho zmeny, pričom toto
konanie sa vzťahovalo výlučne k rozhodnutiam o odvolaní odvolateľa z funkcie vedúceho zmeny. Podľa
žalovaného, neskôr vydané rozhodnutia nadriadeného vo veci služobného pomeru žalobcu predstavujú
samostatné rozhodnutia, ktorými sa upravoval služobný pomer žalobcu v ďalšom období. Každé z týchto

rozhodnutí je platne vydaným individuálnym správnym aktom, keďže nadobudlo právoplatnosť a nebolo
v správnom súdnom konaní zrušené, preto sa na ne musí vo veciach služobného pomeru žalobcu
v ďalšom konaní prihliadať.

11. Žalovaný konštatoval, že prevedenie žalobcu na inú funkciu v rámci Colného úradu Michalovce

z dôvodu organizačnej zmeny bolo realizované v súlade s podmienkami určenými v § 107 ods. 1 písm. a)
v spojitosti s ods. 2 písm. b) zákona č. 35/2019 Z. z.. O prevedení odvolateľa na inú funkciu k 01.07.2023
rozhodol prvostupňový orgán v súlade s jemu určenou právomocou. Skutočnosť, že žalobca podľa
jeho názoru spĺňa všetky podmienky pre zaradenie do funkcie vo vyššej platovej triede, s poukazom
na riadne plnenie svojich povinností a pozitívne služobné hodnotenia, nie je podľa žalovaného pre

posúdenie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia dôvodná. Žalovaný uzavrel, že nenašiel žiadny
dôvod nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia a toto je podľa neho vydané v súlade so zákonom.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

12. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal správnu žalobu, ktorou žiadal o preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia o jeho odvolaní z funkcie
vedúceho zmeny a ich zrušenie a vrátenie veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, resp. bez
vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

13. Žalobca v žalobe namietal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného z dôvodov, že vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci (ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi

spismi alebo v nich nemá oporu (ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP) a došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP).14. Žalobca v prvom rade namietal nezákonnosť predchádzajúcich rozhodnutí týkajúcich sa jeho
služobného pomeru. Poukázal na § 191 ods. 6 zákona o finančnej správe, podľa ktorého právnym
názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní

viazaný. Poukázal tiež na Rozsudok NSS SR a Rozsudok KS BB, pričom mal za to, že z nich
vyplýva, že Rozhodnutie č. 1 a potvrdzujúce rozhodnutie o odvolaní z funkcie vedúceho zmeny boli
zrušené pre ich nezákonnosť. Podľa žalobcu je teda nepochybné, že Rozhodnutie č. 2 v spojení
s Rozhodnutím č. 3 a Rozhodnutie č. 4, ako aj prvostupňové rozhodnutie napadnuté rozhodnutie
žalovaného nadväzujú svojím obsahom aj účelom na Rozhodnutie č. 1 a potvrdzujúce rozhodnutie

o odvolaní z funkcie vedúceho zmeny, ktoré boli príslušným súdom právoplatne zrušené, a to v
dôsledku ich nezákonnosti. Žalobca má za to, že keď Rozhodnutia č. 2, č. 3, č. 4, ako aj prvostupňové
rozhodnutie vrátane napadnutého rozhodnutia nadväzujú na zrušené nezákonné Rozhodnutie č. 1 a
potvrdzujúce rozhodnutie o odvolaní z funkcie vedúceho zmeny, sú všetky tieto rozhodnutia z tohto
dôvodu nezákonné rovnako ako je tomu v prípade Rozhodnutia č. 1 a potvrdzujúceho rozhodnutia
o odvolaní z funkcie vedúceho zmeny. Podľa žalobcu tieto zrušené rozhodnutia tvoria právny základ

neskôr vydaných rozhodnutí týkajúcich sa služobného pomeru žalobcu, a teda je daný dôvod pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia, vrátane jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia.
Podľa žalobcu, tým že žalovaný, resp. jemu podriadené orgány verejnej správy vydávali rozhodnutia
týkajúce sa služobného pomeru žalobcu, vrátane napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho
prvostupňového rozhodnutia, v rozpore s Rozsudkom KS BB potvrdeného Rozsudkom NSS SR, ktoré

sú pre nich záväzné, ich konanie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom
táto nezákonnosť sa týka nielen konania, ktoré predchádzalo vydaným rozhodnutiam, ale aj samotných
rozhodnutí, ktoré preto možno považovať za nezákonné.

15. Žalobca tiež namietal absenciu zohľadnenia skutočného stavu veci pri rozhodnutí orgánu verejnej

správy. Podľa žalobcu zrušením Rozhodnutia č. 1 a potvrdzujúceho rozhodnutia o odvolaní z funkcie
vedúceho zmeny došlo k obnoveniu stavu pred ich zrušením, t. j. k účinnosti Rozhodnutia č. 0, v zmysle
ktorého bol žalobca ustanovený do funkcie vedúceho zmeny. Poukázal na to, že toto Rozhodnutie
č. 0 o ustanovení do funkcie nebolo do dnešného dňa žiadnym orgánom verejnej správy, a teda ani
žiadnym z následne vydaných rozhodnutí v súvislosti so služobným pomerom žalobcu akýmkoľvek

spôsobom dotknuté. Podľa žalobcu je preto Rozhodnutie č. 0 o jeho zaradení do funkcie vedúceho
zmeny naďalej platné a účinné a žalovaný, resp. príslušný konajúci orgán verejnej správy, pri vydaní
napadnutého rozhodnutia, resp. jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia nepostupoval
v súlade so zákonom nakoľko neúplne zistil skutočný stav veci, keď pri rozhodovaní o služobnom
pomere žalobcu nezohľadnil Rozhodnutie č. 0. Následkom tohto nezákonného postupu žalovaného,

resp. jemu podriadenému orgánu verejnej správy, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie, je nezákonné
rozhodnutie, nakoľko toto rozhodnutie žiadnym spôsobom nezodpovedá skutočnému stavu veci tak ako
predpokladá ust. § 291 ods. 1 zákona o finančnej správe. Keďže ani jedno z rozhodnutí, týkajúcich sa
služobného pomeru žalobcu, nezohľadnili skutočnosť, že žalobca bol aj naďalej v zmysle Rozhodnutia
č. 0 ustanovený do funkcie vedúceho zmeny, t.j. ani jedno z týchto rozhodnutí nevychádzalo zo

skutočného stavu veci, je možné tieto rozhodnutia považovať za nezákonné. Podľa žalobcu, nemožno
tieto rozhodnutia posudzovať každé samostatne bez vzájomnej prepojenosti, keďže v dôsledku práve
takéhoto nezákonného postupu žalovaného existujú v súčasnosti dve rozhodnutia, ktoré odlišným
spôsobom upravujú funkciu jednej a tej istej osoby (žalobcu). Takto vzniknutá situácia je podľa žalobcu
v hrubom rozpore s princípom právnej istoty garantovanej Ústavou SR.

16. Žalobca tiež namietal nulitu, resp. ničotnosť právneho úkonu, pričom uviedol, že vzhľadom k tomu,
že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú vo svojej podstate z rozhodnutí,
ktoré boli príslušným súdom zrušené pre nezákonnosť, podľa žalobcu je potrebné zvážiť aj skutočnosť,
či napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie sú nulitnými/ničotnými

rozhodnutiami.

17. Žalobca tiež poukázal na rozpor medzi kvalifikáciou žalobcu a kvalifikačnými predpokladmi
spojenými s funkciou, do ktorej bol žalobca ustanovený. Poukázal na kvalitu svojej práce a svoje
schopnosti aj s poukazom na svoje služobné hodnotenia a odmeny. Ohľadom kvalifikačných

predpokladov uviedol, že spĺňa v rámci kvalifikačného predpokladu - vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa a v rámci kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania – odborné profesijné vzdelanie.
Žalobca má za to, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím
došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, nakoľko tieto rozhodnutia nerešpektujúpostup v zmysle citovaného ust. § 105 ods. 1 zákona o finančnej správe, keďže žalobcove kvalifikačné
predpoklady sú na úrovni zodpovedajúcej vyššej funkcii vo vyššej platovej triede, než do akej
bol ustanovený týmito rozhodnutiami.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe stručne zhrnul skutkový a právny stav veci, zhrnul žalobné body
uvedené žalobcom v správnej žalobe, a následne sa k nim vyjadril. Uviedol, že žaloba žalobcu je v celom

rozsahu nedôvodná, pričom neobsahuje žiadne právne relevantné argumenty, ktoré by preukázali,
že pri vydaní žalobcom napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového
rozhodnutia, neboli splnené zo strany príslušných nadriadených zákonné podmienky pre postup podľa
zákona č. 35/2019 Z. z., t. j. pre prevedenie a ustanovenie do funkcie.

19. Podľa žalovaného, prevedenie žalobcu v rámci Colného úradu Michalovce a jeho ustanovenie

do inej funkcie, ktoré sa uskutočnilo z dôvodu organizačnej zmeny, bolo realizované v súlade s
podmienkami určenými § 107 ods. 1 písm. a) v spojitosti s ods. 2 písm. b) zákona č. 35/2019 Z. z.,
keďže jeho doterajšia funkcia na Colnom úrade Michalovce bola k 01.07.2023 zrušená a súčasne bola
tou istou organizačnou zmenou vytvorená iná (nová) funkcia s inou náplňou činností na Colnom úrade
Michalovce v tom istom mieste výkonu štátnej služby (Vyšné Nemecké). O prevedení žalobcu na inú

funkciu k 01.07.2023 rozhodol riaditeľ colného úradu, Colný úrad Michalovce v súlade s jemu určenou
právomocou vyplývajúcou z Personálneho opatrenia ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2021 v
platnom znení. Ďalej konštatoval, že podkladom pre vydanie žalobcom napadnutých rozhodnutí bolo
„Rozhodnutie prezidenta finančnej správy č. 133/2023/4030000 o zrušení a vytvorení funkcií so zbraňou
ozbrojených príslušníkov finančnej správy a zrušení a vytvorení funkcií bez zbrane neozbrojených

príslušníkov finančnej správy na Colnom úrade Michalovce zo dňa 12.06.2023“, na základe ktorého bola
daná organizačná zmena uskutočnená.

20. Ohľadom žalobcom tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj jemu
predchádzajúceho rozhodnutia na tom základe, že v správnom súdnom konaní boli z dôvodu

nezákonnosti zrušené rozhodnutia týkajúce sa jeho odvolania z funkcie vedúceho zmeny, keď bol ako
colník v služobnom pomere podľa zákona č. 200/1998 Z. z. z tejto funkcie dňom 10.02.2019 odvolaný
bez uvedenia dôvodu, žalovaný uviedol, že zrušením rozhodnutí, ktorými bol žalobca odvolaný z funkcie
vedúceho zmeny, nedošlo a ani nemohlo dôjsť k obnoveniu jeho pôvodného zaradenia do funkcie
vedúceho zmeny. Takéto účinky rozhodnutiu správneho súdu o zrušení rozhodnutia o odvolaní z funkcie

nepriznával zrušený zákon č. 200/1998 Z. z. a ani zákon č. 35/2019 Z. z., ktorý upravuje žalobcov
služobný pomer v súčasnosti. Poukázal na to, že zrušujúcim rozhodnutím správneho súdu nebolo
deklarované, že žalobca nikdy nebol z funkcie vedúceho zmeny odvolaný, ani že odvolaný z tejto
funkcie nemal a nemohol byť podľa § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z., ale nezákonnosť zrušených
rozhodnutí o odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho zmeny bola vyhodnotená tak, že v súdenej veci

mali orgány verejnej správy oznámiť žalobcovi dôvody, pre ktoré je odvolávaný z funkcie vedúceho
zmeny. Žalovaný poukázal na to, že žalobca bol po odvolaní z funkcie vedúceho zmeny najprv v
rámci služobného pomeru colníka a od 01.07.2019 v rámci služobného pomeru ozbrojeného príslušníka
finančnej správy ustanovovaný do ďalších funkcií na seba nadväzujúcimi personálnymi rozhodnutiami,
ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom tieto ďalšie rozhodnutia neboli rozhodnutiami

správnych súdov dotknuté. Podľa žalovaného sa každý služobný pomer podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky vyznačuje osobitným charakterom, a to aj v rámci jeho právnej úpravy, keď status
ozbrojeného príslušníka finančnej správy (predtým colník) musí byť vždy určený aktuálne platným,
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím nadriadeného vo vzťahu k funkcii, ktorou sa podieľa na
výkone štátnej moci a z tohto dôvodu z právneho hľadiska nemožno akceptovať názor žalobcu, že v

súčasnosti existujú dve rozhodnutia, ktoré odlišným spôsobom upravujú funkciu jednej a tej istej osoby
(žalobcu).

21. K námietke žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie
bolo vydané v rozpore s § 105 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z., keď nerešpektuje skutočnosť, že žalobca

spĺňa všetky kvalifikačné požiadavky na zaradenie do funkcie vo vyššej platovej triede než je platová
trieda prináležiaca funkcii, do ktorej bol ustanovený napadnutými rozhodnutiami, žalovaný uviedol, že
skutočnosť, že žalobca podľa jeho názoru spĺňa všetky podmienky pre zaradenie do funkcie vo vyššej
platovej triede (kvalifikačný predpoklad vzdelania a kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania),nemožno automaticky považovať za jeho právny nárok na zaradenie do takejto vyššej funkcie, a
preto pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia je táto námietka nedôvodná. Zákon
neukladá nadriadenému povinnosť ustanoviť príslušníka finančnej správy do funkcie, ktorú príslušník

finančnej správy vzhľadom na jeho kvalifikáciu považuje za pre neho primeranú, resp. vhodnú, ale
nadriadený pri ustanovení príslušníka finančnej správy do konkrétnej funkcie uplatňuje „správnu úvahu“.
V zmysle ust. § 105 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. predpoklady na výkon funkcie sa posudzujú z
hľadiska potrieb a požiadaviek pre danú voľnú funkciu, čo nemožno vykladať tak, že v prípade splnenia
požadovaných kritérií je zo strany dotknutého príslušníka finančnej správy automaticky nárokovateľná

adekvátna voľná funkcia. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že nadriadený pri ustanovovaní žalobcu
do voľnej funkcie – colný kontrolór (1. platová trieda) na uvedené kritériá prihliadal, so záverom, že tieto
sú pre výkon funkcie, do ktorej bol ustanovený, dostatočné.

22. K námietke žalobcu, že žalovaný pri vydávaní žalobou napadnutých rozhodnutí nerešpektoval
právny názor správneho súdu, nakoľko tento bol vyslovený vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti zrušených

rozhodnutí o jeho odvolaní z funkcie vedúceho zmeny, žalovaný uviedol, že výsledkom správneho
súdneho konania v danom prípade bolo zrušenie predmetných rozhodnutí o odvolaní žalobcu z
funkcie vedúceho zmeny, pričom táto vec nebola súdom vrátená žalovanému na ďalšie konanie, a
teda žalovaný nemal žiadnu ďalšiu povinnosť v súvislosti s vecou žalobcu konať. Žalobou napadnuté
rozhodnutie v spojitosti s jemu predchádzajúcim rozhodnutím nemá žiadnu právnu väzbu na výsledok

správneho súdneho konania vo veci odvolania žalobcu z funkcie vedúceho zmeny, keď toto súčasné
konanie nadriadeného/nadriadených bolo samostatným konaním a týkalo sa vydania iného rozhodnutia/
rozhodnutí vo veci služobného pomeru žalobcu.

23. Žalovaný uzavrel, že žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie

prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade so všetkými zákonnými podmienkami určenými pre
rozhodnutie v zmysle § 291 zákona č. 35/2019 Z. z., keďže rozhodnutie vychádzalo zo správneho
právneho posúdenia veci (prevedenie a ustanovenie žalobcu do inej funkcie podľa § 107 ods. 1 písm. a)
v nadväznosti na skutočnosť, že doterajšia funkcia žalobcu sa organizačnou zmenou dňom 30.06.2023
zrušila); zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, z ktorého

nadriadený žalobcu vychádzal, má oporu administratívnom spise; v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutých rozhodnutí boli dodržané všetky ustanovenia zákona č. 35/2019 Z. z., pričom žalobca v
žalobeanineuviedolžiadneustanoveniazákona,ktorémalibyťvkonaníporušenézostranyžalovaného.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika)

24. Žalobca v replike zopakoval skutkový stav veci a námietky, ktoré uviedol už v žalobe, pričom
zdôraznil, že rozhodnutie o ustanovení do funkcie (t. j. Rozhodnutie č. 0) nebolo do dnešného dňa zo
strany žalovaného, resp. zo strany príslušných nadriadených orgánov žalovaného zrušené a žalobca
nebol z funkcie vedúceho zmeny, do ktorej bol týmto Rozhodnutím č. 0 ustanovený, do dnešného dňa

odvolaný. V dôsledku toho tu vzniká podľa žalobcu neakceptovateľný stav, pretože popri Rozhodnutí
č. 0, ktoré určitým spôsobom upravuje služobný pomer žalobcu, boli v tej istej veci vydané napadnuté
rozhodnutia, ktoré tiež upravujú služobný pomer žalobcu, tzn. že jeden služobný pomer žalobcu je
upravený rôznym spôsobom viacerými rozhodnutiami so zaradením do rôznych funkcií, čím dochádza
k narušeniu akejkoľvek právnej istoty žalobcu v tejto veci.

Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu (duplika)

25. Žalovaný v duplike zotrval na svojom názore uvedenom vo vyjadrení k žalobe, pričom zdôraznil,
že žalobca bol po svojom odvolaní z funkcie vedúceho zmeny ustanovený do inej funkcie na základe

samostatnéhoprávoplatnéhorozhodnutiajehonadriadeného(Rozhodnutieč.2vspojenísRozhodnutím
č. 3), ktorého zákonnosť žalobca ani v ďalšom konaní nenapadol správnou žalobou. Poukázal na to,
čo je predmetom súdneho prieskumu v tejto veci a konštatoval, že správny súd je viazaný pri súdnom
prieskume týkajúcom sa súčasne podanej žaloby len skutkovým a právnym stavom, ktorý existoval v
čase vydania napadnutého rozhodnutia, keď len tento bol pre nadriadeného ako správny orgán pri jeho

rozhodovaní záväzný a relevantný. Žalovaný tiež zdôraznil, že rozhodnutie správneho súdu, ktorým
dochádza k zrušeniu administratívneho rozhodnutia, má konštitutívnu povahu, a preto z existencie
právoplatného rozsudku o zrušení Rozhodnutí č. 1 a potvrdzujúceho rozhodnutia o odvolaní z funkcie
vedúceho zmeny, ktorými bol žalobca odvolaný z funkcie vedúceho zmeny, nemožno vyvodzovať právneúčinky ex tunc, t. j. spätne za obdobie predchádzajúce zrušujúcemu súdnemu rozhodnutiu, ktoré bolo
právne „pokryté“ týmito právoplatnými administratívnymi rozhodnutiami.

Návrh žalobcu na uloženie pokuty žalovanému podľa ust. § 80 ods. 1 písm. c) SSP

26. Žalobca podaním zo dňa 31.01.2024 navrhol, aby správny súd uložil žalovanému pokutu vo výške
2 000,- Eur za nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom Rozsudku
KS v BB v zmysle ust. § 80 ods. 1 písm. c) SPP. V návrhu zopakoval argumentáciu uvedenú v správnej

žalobe, poukázal na § 80 ods. 1 písm. c) a § 80 ods. 2 SSP a konštatoval, že Rozsudkom KS v BB,
ktorý bol potvrdený Rozsudkom NSS SR, boli zrušené Rozhodnutie č. 1 a potvrdzujúce rozhodnutie
o odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho zmeny pre nezákonnosť z dôvodu porušenia všeobecne
záväzných právnych predpisov a Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu sú preto podľa žalobcu aj následne
vydané rozhodnutia na podklade uvedených zrušených rozhodnutí nezákonné z dôvodu porušenia
všeobecne záväzných právnych predpisov a Ústavy SR. Zdôraznil, že zo strany žalovaného, ako ani

jemu podriadených orgánov neboli vykonané žiadne úkony, ktoré by tento nezákonný stav napravili a
uviedli následne vydané rozhodnutia do súladu s Rozsudkom KS v BB a Rozsudkom NSS SR, a teda do
súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi a Ústavou SR. Vzhľadom na vyššie uvedené má
navrhovateľ za to, že zo strany žalovaného nie je rešpektovaný právny názor správneho súdu uvedený
v Rozsudku KS v BB potvrdený Rozsudkom NSS SR.

Vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na uloženie pokuty

27. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na uloženie pokuty uviedol, že princíp viazanosti, sa logicky
prejavuje v prípadoch, keď bola žaloba žalobcu úspešná a s kasačným rozhodnutím správneho súdu je

spojenýďalšípostuporgánuverejnejsprávy.Zdôraznil,ževýsledkomrealizovanéhosúdnehoprieskumu
bolo zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného bez toho, aby bola vec žalobcu vrátená súdom
žalovanému na ďalšie konanie a rozhodovanie, pričom v týchto rozsudkoch nebol uvedený taký právny
názor súdu, podľa ktorého by žalovaný mal (musel, bol zaviazaný) v ďalšom postupovať v súvislosti
s aktuálnym zaradením žalobcu v jeho služobnom pomere u žalovaného. Žalovaný teda nemohol

porušiť povinnosť súvisiacu s rešpektovaním právneho názoru správneho súdu, keďže v zrušujúcich
rozhodnutiach správnych súdov vydaných vo veci žalobcu nebola žalovanému uložená taká povinnosť,
na základe ktorej by mal vo veci žalobcu ďalej v konaní postupovať.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k návrhu na uloženie pokuty (replika)

28. Žalobca vo svojom vyjadrení znovu opakoval argumentáciu uvedenú už v návrhu na uloženie
pokuty, pričom zdôraznil, že samotné ust. § 80 ods. 1 písm. c) SSP žiadnym spôsobom nestanovuje,
že podmienkou pre uloženie pokuty za nerešpektovanie právneho názoru v zrušujúcom rozsudku je
zároveň aj vrátenie veci orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Dôležitá je podľa neho v tejto veci

skutočnosť, že Rozsudkom KS v BB, ktorý bol potvrdený Rozsudkom NSS SR, boli Rozhodnutie č. 1 a
potvrdzujúce rozhodnutie o odvolaní z funkcie vedúceho zmeny, zrušené pre ich nezákonnosť.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby správnym súdom

29. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie
na deň 26.03.2025, kde právny zástupca žalobcu zopakoval argumenty uvedené v správnej žalobe,
pričom správnemu súdu predložil ďalšie dokumenty na podporu svojich tvrdení. Žalovaný zotrval na
dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a vo svojich vyjadreniach predložených správnemu
súdu. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 23.04.2025, kedy správny

súd správnu žalobu žalobcu a návrh žalobcu na uloženie pokuty žalovanému zamietol.

30. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie
a postup ako aj celé administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzali, pričom rozsah prieskumu
bol stanovený primárne dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Správny súd pritom dospel

k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

31. Podľa § 5 ods. 10 SSP; Orgány verejnej správy sú rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej
veci viazané.32. Podľa § 139 ods. 2 SSP; V odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov

žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

33. Podľa § 191 ods. 6 SSP; Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

34. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) SSP; Správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu
za nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku.

35. Podľa § 80 ods. 2 SSP; Pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do 2 000 eur, a

to aj opakovane. Ak rozhoduje správny súd o uložení pokuty na návrh, nie je viazaný v ňom uvedenou
výškou pokuty.

36. Podľa § 105 ods. 1 zákona o finančnej správe; Príslušník finančnej správy sa ustanoví do voľnej
funkcie, ak v odseku 8 nie je ustanovené inak. Príslušník finančnej správy sa ustanoví do funkcie, ak

spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na funkciu a ak § 77 ods. 3, § 79 ods. 3 a § 81 ods. 2 a
3 neustanovujú inak. Pri ustanovení príslušníka finančnej správy do funkcie sa súčasne prihliada na
dĺžku odbornej praxe a závery služobného hodnotenia. Do funkcie bez zbrane môže byť ustanovený
len príslušník finančnej správy, ktorý spĺňa podmienky podľa § 84 ods. 1. Do funkcie so zbraňou môže
byť ustanovený len príslušník finančnej správy, ktorý spĺňa podmienky podľa § 84 ods. 2; ak ide o

funkciu podľa § 271 ods. 9, možno do tejto funkcie ustanoviť príslušníka finančnej správy so zdravotnou
spôsobilosťou podľa § 271 ods. 2 písm. b).

37. Podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona o finančnej správe; Príslušník finančnej správy sa prevedie na
inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy (ďalej len

"prevedenie"), a ak to nie je možné, preloží sa na funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo
na iný orgán finančnej správy (ďalej len "preloženie"), ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu,
pretože v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie,

38. Podľa § 107 ods. 2 zákona o finančnej správe; Organizačnou zmenou sa na účely tohto zákona

rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia príslušníka finančnej správy a
a) nevytvorila sa nová funkcia,
b) vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činností alebo
c) vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činností na inom orgáne finančnej správy alebo v inom
mieste výkonu štátnej služby.

39. Podľa § 71 ods. 4 zákona o finančnej správe; Funkciou sa na účely tohto zákona, okrem ustanovenia
§ 116 ods. 2, rozumie miesto s určenou náplňou činnosti, ktoré bolo v súlade s § 74 ods. 1, 4 a
5 začlenené do organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy. Začlenenie miesta do organizačnej
štruktúry orgánu finančnej správy je vytvorením funkcie a vyradenie funkcie z organizačnej štruktúry

orgánufinančnejsprávyjezrušenímfunkcie.Ovytvorenífunkcieaozrušenífunkcierozhodujeprezident.
Vytvorenú funkciu prezident zaradí do platovej triedy v súlade s charakteristikami platových tried
uvedenými v prílohe č. 3. Na účely § 291 ods. 1 sa funkciou rozumie aj pozícia ministra alebo pozícia
služobného posudkového lekára alebo pozícia hlavného posudkového lekára.

40.Podľa§281ods.1zákonaofinančnejspráve;Oprávnenýorgánpostupujepredvydanímrozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci.41. Podľa § 291 ods. 1 zákona o finančnej správe; Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a vychádzať zo skutočného stavu veci. V písomnom vyhotovení
rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka

konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, a
ak rozhodnutie vydal oprávnený orgán, ktorý je ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, aj s uvedením
jeho hodnosti a musí byť opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom. Rozhodnutie musí byť
oznámené účastníkovi konania.

42. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku; Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

43. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku; Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe

alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa

považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

44. Predmetom tohto prieskumného konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové
rozhodnutie o odvolaní žalobcu z doterajšej funkcie a jeho prevedení a ustanovení do novej funkcie

s inou náplňou činností v tom istom mieste výkonu štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy,
a to do funkcie colný kontrolór, ktorá je funkciou spojenou s pridelením strelnej zbrane, s inou náplňou
činností v 01. platovej triede, začlenenej do PCÚ Vyšné Nemecké, úseku colného, v orgáne finančnej
správy – Colný úrad Michalovce s miestom výkonu štátnej služby Vyšné Nemecké.

45. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní
zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach
rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho
aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či

rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vyhlásenia alebo vydania

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§
135 ods. 1 SSP v znení platnom od 01.07.2023). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie
zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1
SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti
stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci nie je absolútny, ale je
limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby. Na neskôr
uplatnené žalobné body napr. v replike, resp. ďalších podaniach žalobcu, alebo prednesené na

pojednávaní, správny súd neprihliada.

46. Žalobca žiadal predmetnou správnou žalobou preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorými bol žalobca odvolaný z doterajšej funkcie a ustanovený
do inej funkcie s inou náplňou činností v tom istom mieste výkonu štátnej služby a na tom istom orgáne

finančnej správy, t. j. do funkcie colný kontrolór, ktorá je funkciou spojenou s pridelením strelnej zbrane, s
inou náplňou činností v 01. platovej triede, začlenenej do PCÚ Vyšné Nemecké, úseku colného, v orgáne
finančnej správy – Colný úrad Michalovce s miestom výkonu štátnej služby Vyšné Nemecké. Správny
súd po preskúmaní veci zistil, že predmetné rozhodnutia boli vydané z dôvodu organizačnej zmenyvyplývajúcej z Rozhodnutia prezidenta finančnej správy č. 133/2023/4030000 o zrušení a vytvorení
funkcií so zbraňou ozbrojených príslušníkov finančnej správy a zrušení a vytvorení funkcií bez zbrane
neozbrojených príslušníkov finančnej správy na Colnom úrade Michalovce zo dňa 12.06.2023 (ďalej

aj len „Rozhodnutie prezidenta finančnej správy“). Na základe tohto Rozhodnutia prezidenta finančnej
správy bola zrušená doterajšia funkcia žalobcu, ktorú zastával k 30.06.2023, a zároveň vytvorená
nová funkcia s inou náplňou činností. Na základe uvedenej skutočnosti preto riaditeľ colného úradu,
Colný úrad Michalovce v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o finančnej správe rozhodol
prvostupňovým rozhodnutím o prevedení žalobcu do novovytvorenej funkcie v tom istom mieste výkonu

štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy. Právomoc na takéto konanie mu pritom vyplývala
z Personálneho opatrenia ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2021 v platnom znení. Správny súd
má na základe uvedeného za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
o prevedení a následnom ustanovení žalobcu do funkcie v rámci Colného úradu Michalovce, s miestom
výkonu štátnej služby Vyšné Nemecké, z dôvodu organizačnej zmeny, bolo vydané v súlade so zákonom
a Rozhodnutím prezidenta finančnej správy, pričom skutkový stav bol správnym orgánom riadne zistený.

Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca správnosť tohto postupu a napadnutých rozhodnutí
nenapádal, neuviedol v čom vidí ich nezákonnosť zasahujúcu do jeho práv, ani netvrdil a nekonkretizoval
ichnezákonnosť.Jepotrebnéuviesť,žesprávnysúdprieskumvykonávavrozsahuazdôvodovsprávnej
žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá.
Práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a

limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa
obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať.
Žalobca v predmetnej správnej žalobe nenamietal priamo nesprávnosť týchto rozhodnutí, a tak správny
súd na ich základe nemohol konštatovať nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako

aj prvostupňového rozhodnutia.

47. Základom predmetnej správnej žaloby žalobcu je namietanie zákonnosti postupu pri vydávaní touto
správnou žalobou napadnutých rozhodnutí na základe skutočnosti, že pred vydaním týchto napadnutých
rozhodnutí bolo rozhodnutie riaditeľa colného úradu Michalovce zo dňa 08.02.2019 ako aj potvrdzujúce

rozhodnutie o odvolaní z funkcie vedúceho zmeny zrušené z dôvodu nezákonnosti Rozsudkom KS v BB,
ktoré v spojení s Rozsudkom NSS SR nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2022. Správny súd sa preto
oboznámil s uvedenými rozhodnutiami a rozsudkami z dôvodu, či ich vydanie má žalobcom tvrdený
vplyv na touto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, a tiež prvostupňové rozhodnutie.

48. Správny súd preskúmaním rozhodnutí o odvolaní z funkcie vedúceho zmeny zistil, že Rozhodnutím
č. 1 bol žalobca odvolaný z funkcie vedúceho zmeny (4208) Pobočky colného úradu Vyšné Nemecké,
úseku colného, Colného úradu Michalovce, miesto výkonu štátnej služby Vyšné Nemecké, a to bez
uvedenia dôvodu. Uvedené rozhodnutie potvrdil prezident finančnej správy, po predchádzajúcom
prerokovaní v osobitnej komisii prezidenta finančnej správy, potvrdzujúcim rozhodnutím o odvolaní

z funkcie vedúceho zmeny. Tieto rozhodnutia o odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho zmeny na základe
žalobcom podanej správnej žaloby Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S/163/2019-64
zo dňa 29.01.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2025 zrušil z jediného dôvodu, že aj
keď zákon umožňoval odvolať žalobcu z funkcie vedúceho zmeny bez udania dôvodu podľa § 33
ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z., mali byť žalobcovi sprístupnené dôvody jeho odvolania z funkcie

nadriadeného. Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil napadnuté rozhodnutia o odvolaní žalobcu z funkcie
vedúceho zmeny, avšak bez toho, aby vrátil vec žalovanému alebo prvostupňovému orgánu verejnej
správy na ďalšie konanie, čo odôvodnil tým, že „vo veci rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy
ex offo, bez návrhu. Súdu nie sú známe dôvody takéhoto rozhodnutia, preto ani nevie zaujať stanovisko
k potrebe ďalšieho konania.“. Z predmetného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici je zrejmé, že

tento nezrušil napadnuté rozhodnutia z dôvodu, že nemali byť vydané, resp. že boli vydané nesprávne.
Tiež je z neho zrejmé, že nevrátil vec žalovanému ani prvostupňovému orgánu verejnej správy na
ďalšie konanie, ani ich nezaviazal svojím právnym názorom na ďalšie konanie v predmetnej veci, či už
vydaním nového rozhodnutia alebo iným spôsobom, kde by mali vyslovený právny názor súdu aplikovať.
Konštatoval len nezákonnosť odvolania žalobcu z funkcie vedúceho zmeny z dôvodu, že žalobcovi

dôvod jeho odvolania z funkcie nebol orgánom verejnej správy ozrejmený. Tento Rozsudok KS v BB
následne potvrdil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4Sžk/22/2020 zo dňa
18.11.2021 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol, keď sa stotožnil s názorom krajského súdu,
že žalobcovi mali byť oznámené dôvody jeho odvolania z funkcie. V predmetnom rozsudku kasačnýsúd uviedol, že „z textu rozsudku krajského súdu nevyplýva, že by tento popieral možnosť orgánov
verejnej správy žalobcu z funkcie odvolať, ako ani prípadnú správnosť takéhoto kroku, ale vyslovil
nezákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí z dôvodu absencie dôvodov pre tento úkon, resp. ich

oznámenia žalobcovi...“. Ani kasačný súd však nevrátil vec žalovanému ani prvostupňovému orgánu
verejnej správy na ďalšie konanie a nezaviazal ich nijakým spôsobom ďalej konať, ani nevyslovil právny
názor, ktorý mali v ďalšom konaní zohľadniť, resp. aplikovať. Z ust. § 139 ods. 2 SSP vyplýva, že ak
správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v
odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. V danom

prípade však krajský súd ani kasačný súd nevrátili vec orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a ani
neuviedli ako má orgán verejnej správy ďalej postupovať v súvislosti s aktuálnym zaradením žalobcu
v jeho služobnom pomere u žalovaného. Predpokladom viazanosti názorom správneho súdu je jeho
uvedenie v zrušujúcom rozsudku, ktorým súd vráti vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy s tým,
že v ďalšom konaní sa má riadiť právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku.

49. Správny súd má za to, že zrušenie rozhodnutí o odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho zmeny
uvedeným Rozsudkom KS v BB, potvrdeným aj kasačným súdom, nemá vplyv na rozhodnutia vydané
časovo následne po vydaní týchto zrušených rozhodnutí. Všetky tieto rozhodnutia sú individuálnymi
správnymi aktami orgánu verejnej správy, ide o samostatné právoplatné rozhodnutia, ktorých zákonnosť
bolo možné samostatne napadnúť správnymi žalobami, čo však žalobca neurobil. Tieto rozhodnutia

preto ostávajú právoplatné a vykonateľné. Tiež treba poznamenať, že v čase medzi účinnosťou
rozhodnutí, ktorými bol žalobca odvolaný z funkcie vedúceho zmeny (10.02.2019) a právoplatnosťou
zrušujúceho rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (18.01.2022) bol služobný
pomer žalobcu upravovaný ďalšími rozhodnutiami nadriadeného, ktorých právoplatnosť, ako aj ich
účinky, aj napriek neskoršej konštatovanej nezákonnosti rozhodnutia o odvolaní žalobcu z funkcie

vedúceho zmeny stále trvá, pokiaľ nebudú tieto rozhodnutia výslovne zrušené. Pritom, po celú dobu
svojej existencie (až kým by neboli súdom zrušené), vyvolávajú tieto rozhodnutia právne následky,
zakladajú práva a povinnosti.

50. K námietke žalobcu, že po zrušení rozhodnutí o jeho odvolaní z funkcie vedúceho zmeny ostalo

v platnosti Rozhodnutie č. 0, ktorým bol ustanovený do funkcie vedúceho zmeny, správny súd uvádza,
že zrušením rozhodnutí, ktorými bol žalobca odvolaný z funkcie vedúceho zmeny, nemohlo dôjsť a ani
nedošlo k obnoveniu jeho pôvodného zaradenia do funkcie vedúceho zmeny v zmysle Rozhodnutia č. 0.
Takéto účinky nemožno vyvodiť ani zo zrušeného zákona č. 200/1998 Z. z. a ani zo zákona č. 35/2019
Z. z., v zmysle ktorého je upravený služobný pomer žalobcu v súčasnosti. Žalobca bol po odvolaní z

funkcie vedúceho zmeny ustanovovaný do ďalších funkcií personálnymi rozhodnutiami, ktoré nadobudli
právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom tieto ďalšie rozhodnutia neboli napadnuté správnymi žalobami,
ani neboli nijak dotknuté Rozsudkom KS v BB a Rozsudkom NSS SR, a teda sú stále právoplatné.
Každé z týchto rozhodnutí upravovalo služobný pomer žalobcu, ktorý je aktuálne v služobnom pomere
voči žalovanému na základe touto žalobou napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol

ustanovený do svojej aktuálnej funkcie. Každý služobný pomer sa podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky vyznačuje osobitným charakterom, a to aj v rámci jeho právnej úpravy, keď status ozbrojeného
príslušníka finančnej správy (predtým colník) musí byť vždy určený aktuálne platným, právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím nadriadeného vo vzťahu k funkcii, ktorou sa podieľa na výkone štátnej
moci. V danom prípade je to momentálne rozhodnutie č. 316241/2023 zo dňa 19.06.2023, ktorým bol

žalobca v dôsledku organizačnej zmeny k 01.07.2023 prevedený na inú funkciu s inou náplňou činností
v tom istom mieste výkonu štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy, a to do funkcie colný
kontrolór, ktorá je funkciou spojenou s pridelením strelnej zbrane, s inou náplňou činností v 01. platovej
triede, začlenenej do PCÚ Vyšné Nemecké, úseku colného, v orgáne finančnej správy – Colný úrad
Michalovce s miestom výkonu štátnej služby Vyšné Nemecké.

51. Žalobca tiež namietal, že spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyššiu funkciu, než do ktorej je
momentálne ustanovený a že napadnutými rozhodnutiami došlo k porušeniu všeobecne záväzných
právnych predpisov, nakoľko tieto rozhodnutia nerešpektujú postup v zmysle ust. § 105 ods. 1 zákona o
finančnej správe, keďže žalobcove kvalifikačné predpoklady sú na úrovni zodpovedajúcej vyššej funkcii

vo vyššej platovej triede, než do akej
bol ustanovený týmito rozhodnutiami. Správny súd uvedenú námietku nepovažuje za dôvodnú.
Nadriadený nie je zo zákona povinný ustanoviť príslušníka finančnej správy do najvyššej možnej voľnej
funkcie, pre ktorú príslušník finančnej správy spĺňa kvalifikačné predpoklady. Skutočnosť, že žalobcaspĺňa všetky podmienky pre zaradenie do funkcie vo vyššej platovej triede, t. j. kvalifikačný predpoklad
vzdelania a kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania, nemožno automaticky považovať za jeho
právny nárok na zaradenie do takejto vyššej funkcie. Nadriadený pri ustanovení príslušníka finančnej

správy do akejkoľvek voľnej funkcie však musí prihliadať, či príslušník finančnej správy spĺňa minimálne
tie podmienky, ktoré sú stanovené zákonom pre jeho ustanovenie do konkrétnej funkcie. V zmysle
ust. § 105 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. predpoklady na výkon funkcie sa posudzujú z hľadiska
potrieb a požiadaviek pre danú voľnú funkciu. Splnenie požadovaných kritérií na niektorú funkciu však
neznamená automaticky nárok na takúto funkciu. Správny súd má za to, že v rámci ustanovenia žalobcu

prvostupňovým rozhodnutím do novovytvorenej voľnej funkcie – colný kontrolór v 01. platovej triede
riaditeľ colného úradu, Colný úrad Michalovce prihliadal na splnenie kritérií podľa § 105 ods. 1 zákona
o finančnej správe u žalobcu, pričom dospel k záveru, že žalobca tieto podmienky na danú funkciu splnil,
a preto ho do voľnej novovytvorenej funkcie ustanovil.

52. Ohľadom návrhu žalobcu na uloženie pokuty žalovanému vo výške 2 000,- Eur podľa ust. § 80 ods. 1

písm. c) SSP za to, že podľa jeho názoru žalovaný ani jemu podriadené orgány pri vydávaní rozhodnutí
ohľadom služobného pomeru žalobcu nerešpektovali právny názor v zrušujúcom Rozsudku KS v BB
a Rozsudku NSS SR, správny súd poukazuje na argumentáciu uvedenú v ods. 48 tohto rozsudku.
Navyše správny súd uvádza, že má za to, že zo strany žalovaného ani prvostupňového orgánu verejnej
správy nemohlo dôjsť k nerešpektovaniu právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozsudku, pretože

žalovaný ani prvostupňový orgán neboli zaviazaní na ďalšie konanie, kde by mohli a mali právny názor
súdu (pokiaľ by naň boli zaviazaní) aplikovať. V zmysle ust. § 139 ods. 2 SSP ak správny súd zruší
rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku
uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Z uvedeného vyplýva, že musia
byť kumulatívne splnené dve podmienky pre postup orgánu verejnej správy v ďalšom konaní, a to, že

rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť súdom zrušené, a zároveň musí byť vec súdom vrátená
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V danom prípade však k splneniu týchto podmienok nedošlo,
pretože Rozsudkom KS v BB boli síce zrušené rozhodnutia o odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho
zmeny, ale vec nebola vrátená orgánom verejnej správy na ďalšie konanie. Z ust. §191 ods. 6 SSP
vyplýva, že právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej

správy v ďalšom konaní viazaný. Ďalšie konanie v tomto kontexte je konanie, na ktoré je zaviazaný
orgán verejnej správy potom, čo správny zrušil rozhodnutie a vrátil vec orgánu verejnej správy na ďalšie
konanie. A iba v prípade, že v tomto ďalšom konaní, na ktoré by bol orgán verejnej správy rozhodnutím
súdu zaviazaný, by orgán verejnej správy nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu,
bolo by možné uložiť orgánu verejnej správy pokutu. Na základe uvedených skutočností preto správny

súd nevzhliadol dôvod pre uloženie pokuty žalovanému, keďže nenašiel žiadny dôvod k takémuto
postupu.

53. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových
a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenia

všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu
spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba

zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozhodnutí. V rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených
v správnej žalobe tak, ako boli žalobcom formulované, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a konania, ktoré mu predchádzalo, z
dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného ako
aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, zistenie skutkového stavu tak prvostupňovým
orgánom ako aj žalovaným bolo dostatočné na riadne posúdenie veci a zistený skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia mal oporu v administratívnom spise, a preto

podľa § 190 SSP žalobu zamietol a zamietol aj návrh žalobcu na uloženie pokuty žalovanému podľa
§ 80 ods. 1 písm. c) SSP.55. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný,

správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému náhrada trov konania prislúcha len v
prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len
výnimočne(§168SSP),pričomtakétovýnimočnéokolnostinenastali.Pretosprávnysúdanižalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

56. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
56. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP

a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť

podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.