Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/162/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223203429
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223203429.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C. (predtým C.), nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, F. A. G., proti povinnému: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X,
H., o zvýšenie a zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 20. augusta 2024, č.k. 5Pc/51/2023-106, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného za obdobie od
29.04.2025 naďalej, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti r u š í a konanie z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie - v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e s tým,
že vyživovacia povinnosť povinného trvá do 31.08.2024 a vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a
- v napadnutom výroku II. m e n í tak, že určuje nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
07.11.2023 do 31.08.2024 vo výške 1.591 eur, ktorú sumu mu súd povoľuje uhradiť v mesačných
splátkach po 150 eur vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk navrhovateľa, počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia a
- v napadnutom výroku III. p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
03.10.2017, č.k. 9P/76/2017-28 na plnoletého A. B. C. (po zmene priezviska C.), nar. XX.XX.XXXX,
zvýšil zo sumy 200 eur na sumu 250 eur mesačne k rukám navrhovateľa počnúc 07.11.2023 (výrok
I.), určil dlh na zročnom výživnom od 07.11.2023 do 20.08.2024 v sume 488,40 eur, ktorý je otec
navrhovateľa povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 eur s tým, že
nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh (výrok II.), návrh otca navrhovateľa na zníženie

výživného zamietol (výrok III.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrokIV).Zodôvodneniauzneseniavyplynulo,ženavrhovateľsanávrhomdomáhalzvýšeniavýživného
zosumy200eurna400eur,keďdôvodil,žeodposlednejúpravysapodstatnezmenilipomery,pokračuje
v štúdiu na strednej škole, s čím súvisia zvýšené výdavky na štúdium, na mimoškolské záľuby, cestovné
náklady ako aj bývanie. S otcom sa nestretávajú. Otec plnoletého dieťaťa nemal námietky proti dôvodom
uvádzaným v návrhu, avšak odvolávajúc sa na jeho súčasné pomery, keď si nevie nájsť trvalú prácu,
je bez príjmu, odkázaný na sociálne dávky, podal návrh na zníženie výživného na minimálnu výšku.

Súd zistil, že rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 03.10.2017, č.k. 9P/76/2017-28 bola schválená
rodičovská dohoda o zvýšenie výživného na vtedy maloletého navrhovateľa zo sumy 100 eur na 200 eur
mesačne, keď v tej dobe mal navrhovateľ 13 rokov, navštevoval druhý stupeň základnej školy, matka
mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť na plnoletú dcéru I., bola nezamestnaná. Otec navrhovateľa bolprávoplatne oslobodený spod obžaloby zanedbania povinnej výživy, čo vyplynulo zo spisu OS Trnava,
sp.zn. 0T/21/2022 a to z dôvodu, že svoju vyživovaciu povinnosť priebežne splnil. Navrhovateľ uviedol,
že býva s matkou, ktorá pracuje v zahraničí, náklady na byt má 430 eur, navštevuje posledný ročník,

ktorý nedokončil, keď pre nepriaznivú situáciu nevedel odovzdať maturitnú prácu, takže ročník si musí
zopakovať. Aktívne športuje, má záľubu v bojových športoch, má náklady na doplnkovú výživu okolo
250 eur mesačne, ide o bielkovinovú stravu a doplnky stravy. Navštevoval fitness centrum za 40 eur
mesačne. Otec navrhovateľa uviedol, že má skončené vzdelanie ako murár, avšak vo svojej profesii
nikdy nepracoval, robil taxikára, vodiča nákladného motorového vozidla, t.č. nemá vodičský preukaz

pre porušenie predpisov v cestnej premávke, keď spôsobil škodu na veciach pri riadení motorového
vozidla pod vplyvom alkoholu. Jeho zdravotný stav, keď nevládze dlho stáť, mu znemožňuje vykonávať
niektoré práce. Pracovné pomery tak s ním boli rozviazané v skúšobnej dobe, tvrdil, že nevyhovoval
zamestnávateľovi, keďže jeho práca bola liknavá. Býva s priateľkou, ktorej mesačne platí 350 eur. Je
nemajetný, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka navrhovateľa dosahuje priemerný čistý mesačný
príjem od 1.500 do 2.000 eur. Z potvrdenia Strednej priemyselnej školy dopravnej v Bratislave vyplynulo,

že navrhovateľ je v školskom roku 2023/2024 študentom 4. ročníka. Otec navrhovateľa je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi od marca 2024 vo výške 85 eur. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa
§ 78, § 62, § 75 Zákona o rodine. Dospel k záveru, že sú v danom prípade dôvody na zmenu úpravy
výšky výživného a to na zvýšenie. Od posledného rozhodnutia uplynulo 7 rokov. Navrhovateľ je o sedem
rokov starší, navštevuje posledný ročník strednej školy. Okolnosti, ktoré sa stali na strane otca, ktoré

mu znemožnili nájsť si trvalé zamestnanie, si zavinil nezodpovedným správaním sám, v dôsledku čoho
stratil svoj výrobný prostriedok, vodičský preukaz. Túto prácu taxikára, resp. vodiča nákladného auta
vykonával dlhodobo. Skončené vzdelanie má murár, v tejto profesii však nikdy nepracoval. V súčasnosti
má problém zamestnať sa aj zo zdravotných dôvodov, keď doklad na svoje tvrdenia predložil. Pokiaľ
sa zoberú do úvahy náklady na dieťa vo veku 13 rokov, oproti nákladom na dieťa vo veku 20 rokov,

už táto samotná skutočnosť preukazuje úmerne zvýšené náklady na oblečenie, obuv, stravu, hygienu,
záľuby. Postupom času sa zvýšili aj životné náklady. Súd preto zvýšil výživné na sumu 250 eur mesačne,
ku ktorej sume je potrebné pripočítať rodinné prídavky 60 eur mesačne, navrhovateľ tak bude mať
310 eur mesačne. Keďže otec neprispieval na výživné zvýšenou sumou, vznikol mu za obdobie od
podania návrhu 07.11.2023 do rozhodnutia 20.08.2024 nedoplatok na zročnom výživnom 488,40 eur,

ktorý mu súd povolil uhradiť v mesačných splátkach po 20 eur, keď zohľadnil majetkové pomery otca
navrhovateľa, s prihliadnutím na jeho možnosti a schopnosti, keď zohľadnil skutočnosť, že vlastnou
vinou je otec navrhovateľa bez príjmu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie povinný/otec

navrhovateľa. Uviedol, že jeho situácia mu nedovoľuje platiť tak vysoké výživné, nakoľko je nemajetný,
bez trvalého bydliska (bezdomovec), pre jeho zdravotný stav si nedokáže nájsť zamestnanie, nikto
nemá záujem zamestnať bezdomovca s obmedzením na práce, s minimálnou záťažou na operovanú
nohu, keď sa bude musieť podrobiť ďalšej operácii na vybratie šróbov. Jeho mesačný príjem sú sociálne
dávky 85 eur. Navrhovateľ uviedol, že o zvýšenie výživného žiada z dôvodu pokračovania v štúdiu,

avšak už v tej dobe vedel, že nebude pripustený ani k maturite. Na pojednávaní 20.08.2024 uviedol, že
musí opakovať ročník, preto sa prvý týždeň po začatí školského roku 2024/2025 telefonicky informoval
u riaditeľky Strednej priemyselnej školy dopravnej, ktorá mu vysvetlila, že k maturite navrhovateľ nebol
pripustený z dôvodu veľkého počtu vymeškaných hodín. Taktiež nebol pripustený k opakovaniu ročníka,
nakoľko si o to nepožiadal. Na začiatku školského roka v septembri 2024 sa dostavil na strednú

školu s požiadavkou, že by chcel opakovať ročník externe, aby mohol pracovať, avšak externé štúdium
na uvedenej škole nie je možné. Navrhol preto zrušenie výšky výživného a aby súd rozhodol o jeho
žiadosti na jeho zníženie tak, aby bol schopný mesačných splátok na výživné pre navrhovateľa.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), vzhľadom k potrebe odstránenia rozporov a objasnenia
aktuálneho stavu veci nariadil v zmysle § 385 ods. 1, v spojení s § 383 CSP pojednávanie, na ktorom
zopakoval potrebné dôkazy, doplnil dokazovanie, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce bezohľadunadôvodyodvolania(§66 CMP)adospelkzáveru,žerozsudokjedôvodné

čiastočne zmeniť.4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 5Pc/51/2023 je zmena výšky
výživného na plnoletého A. B. C. a to jeho zvýšenie na základe návrhu navrhovateľa a jeho zníženie
na základe návrhu povinného.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým výživné povinného na navrhovateľa zvýšil zo sumy 200 eur na 250 eur mesačne s účinnosťou
od 7.11.2023 a návrh povinného na zníženie výživného zamietol.

6. Navrhovateľ na odvolacom pojednávaní uviedol, že od 29.04.2025 naďalej výživné od povinného
nepožaduje, s čím povinný súhlasil. Preto odvolací súd, ktorý toto vyjadrenie navrhovateľa považoval
za späťvzatie návrhu, v tejto časti podľa ust. § 370 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie
zastavil.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výroku o zvýšení výživného a zamietnutí

návrhu na zníženie výživného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku. Odvolací súd berúc do úvahy ust. § 78 Zákona o rodine, po
oboznámení sa s obsahom spisu dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že skutočnosti
uvádzané povinným v odvolaní nepredstavujú dôvod na zmenu rozhodnutia. Treba pritom vychádzať
z porovnania pomerov rozhodujúcich pre určenie výživného skorším rozsudkom a pomerov aktuálnych,

majúc na zreteli zákonom stanovené podmienky, jedine za splnenia ktorých je možné zmeniť súdne
rozhodnutie o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré
odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Od posledného
rozhodnutia o výške výživného navrhovateľ je o 7 rokov starší, začal navštevovať strednú školu, čím sa

úmerne veku zvýšili aj náklady na jeho výživu. Na strane matky sa pomery zmenili tým, že jej odpadla
vyživovaciapovinnosťvočiplnoletejdcéreI.azvýšilsajejpríjem.Nastranepovinnéhosapomeryzmenili
tým, že je nezamestnaný a jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi v sume 87 eur mesačne.
Odvolací súd považoval zvýšenie vyživovacej povinnosti za dôvodné a to aj napriek súčasnej faktickej
finančnej situácii prezentovanej povinným, vzhľadom k zisteným osobným a majetkovým pomerom, keď

povinný je síce nezamestnaný, ale vlastným zavinením sa pripravil o vodičský preukaz, keď sa dopustil
trestného činu pod vplyvom alkoholu, takže nemôže vykonávať prácu vodiča, ktorú dovtedy vykonával.
Napriek tomu, že trest mu uplynul, nepodnikol potrebné kroky k navráteniu vodičského preukazu. Preto
súd správne vychádzal z potenciálneho príjmu, ktorý by mohol povinný dosiahnuť, ak by sa zamestnal,
napr. ako vodič alebo na pozíciách, ktoré vyžadujú základné vzdelanie a to cca 800 až 1.000 eur

mesačne. V súčasnosti od 10.03.2025 sa povinný zamestnal s príjmom 855 eur brutto mesačne. Sumu
250 eur, na ktorú súd prvej inštancie výživné zvýšil, považoval odvolací súd za správnu a súladnú aj
s rozhodovacou praxou odvolacieho súdu i s metodikou, v zmysle ktorých možno príjem povinného
rodiča postihnúť výživným vo výške cca 24 až 26%.

8. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zo správy Strednej priemyselnej škole dopravnej
Bratislava zistil, že navrhovateľ študoval na SPŠ dopravnej Bratislava, formou denného štúdia od
01.09.2020 do 31.08.2024. Keďže na konci druhého polroka školského roka 2023/2024 neprospel
z matematiky, neukončil tým posledný štvrtý ročník štúdia a nemohol pristúpiť k vykonaniu ústnej
formy maturitnej skúšky. O opakovanie štvrtého ročníka nepožiadal a tým prestal byť žiakom školy.

Navrhovateľ preukázal, že v školskom roku 2024/2025, teda od 1.9.2024 je žiakom externého štúdia na
Súkromnom gymnáziu, Kremnická 26, Bratislava, pričom uvedené štúdium je dvojročné a školné pre
školský rok 2024/2025 je 800 eur. Sám navrhovateľ sa vyjadril, že o opakovanie ročníka na Strednej
priemyselnej škole dopravnej nepožiadal, lebo chcel ísť študovať externe, aby mohol popri štúdiu aj
pracovať, čo uvedená škola neumožňovala. Riadne sa však nezamestnal, mal rôzne brigády, napr.

v parfumérii kde dostal asi za tri týždne 400 eur, ďalej mal brigády, kde dokázal zarobiť od 600 do 700 eur
za jeden mesiac. Vsúčasnosti však brigádu nemá, nakoľkosa musí venovať štúdiu. Keďže v zmysle § 62
ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, mal odvolací súd za to, že vyživovacia povinnosť
povinnéhovočinavrhovateľoviod01.09.2024,odkedyzačaldobrovoľneštudovaťexternezanikla,keďže

navrhovateľ je zdravý, práceschopný, štúdium na strednej škole dokončuje formou externého štúdia,
takže nič mu nebráni v tom, aby sa riadne zamestnal.9. Nakoľko povinný neprispieval na výživu navrhovateľa zvýšenou sumou, vznikol mu na zročnom
výživnom za obdobie od 07.11.2023 do 31.08.2024 nedoplatok vo výške 1.591 eur, ktorú sumu
povinnému súd v súlade s ust. §232 ods.4 CSP povolil vzhľadom k jeho zisteným majetkovým pomerom

uhradiť v mesačných splátkach po 150 eur vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk navrhovateľa, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia. Pokiaľ sa týka výšky nedoplatku tak odvolací súd mal preukázané, že povinný mal na
výživnom zaplatiť 2.450 eur (za november 2023 200 eur, za december 2023 250 eur, v roku 2024 za
osem mesiacov /po 250 eur/ 2.000 eur). Za uvedené obdobie však zaplatil len sumu 859 eur (november

2023 35 eur, december 2023 200 eur, január a február 2024 po 200 eur, marec, apríl, máj, jún 2024 po
37 eur, a júl a august 2024 po 38 eur). Výška nedoplatku tak predstavuje sumu 1.591 eur (2.450 eur
mínus 859 eur).

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd vo veci rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda pripustil späťvzatie návrhu navrhovateľa na zvýšenie

výživného za obdobie od 29.04.2025 naďalej, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie
zastavil. Vo výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP s tým
však, že vyživovacia povinnosť povinného trvá do 31.08.2024 a vo zvyšku, teda za obdobie 01.09.2024
do 29.04.2025 návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietol. V časti nedoplatku na zročnom
výživnom rozsudok podľa § 388 CSP zmenil a určil nedoplatok tak ako je to uvedené vo výroku tohto

rozsudku. V napadnutom výroku III., teda v časti zamietnutia návrhu povinného na zníženie vyživovacej
povinnosti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP za použitia
ust. § 52 CMP.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).