Uznesenie – Zmenky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, July 29, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3ObdoZ/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202949
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Pramuková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8118202949.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej
a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, proti žalovanému: Mgr. B. C.,
narodený X. L. XXXX, bytom I. X, O., zastúpený JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou so sídlom
Strojárska 3998, Snina, o zaplatenie 13 503,54 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. 22CbZm/7/2018, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 10. novembra 2022 č. k. 5CoZm/1/2022-310, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. februára 2022 č. k.
22CbZm/7/2018-170 vo výroku I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu
vo výške 13 503,54 eura so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 13 503,54 eura od 10.
januára 2017 do zaplatenia a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t. j. 44 eur, to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Zodôvodneniarozsudkusúduprvejinštancievyplýva,žepôvodnýžalobcaČeskoslovenskáobchodná
banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140 (ďalej len „ČSOB“) sa návrhom na
vydanie platobného rozkazu doručenému súdu prvej inštancie 19. marca 2018 domáhal zaplatenia
sumy 13 503,54 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca
uzatvoril 14. mája 2013 ako veriteľ so spoločnosťou PEMA GROUP, s.r.o., so sídlom Sládkovičova

326, Snina, IČO: 36 492 744 (ďalej len „PEMA GROUP“) ako dlžníkom Zmluvu o investičnom úvere č.
5767699M1 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej boli spoločnosti PEMA GROUP poskytnuté
peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu 15 580 eur. Na účely zabezpečenia
všetkých nárokov z úverovej zmluvy spoločnosť PEMA GROUP dňa 14. mája 2023 vystavila na rad
ČSOB blankozmenku, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátume
splatnosti. Spoločnosť PEMA GROUP ako dlžník spolu so žalovaným ako avalom udelili v čl. II. ods.

2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5767699M1/D1 zo 14. mája 2023 (ďalej len „dohoda o
vyplňovacom zmenkovom práve“) žalobcovi právo doplniť blankozmenku o chýbajúci údaj, ak nastane
niektorá zo skutočností uvedených v čl. II. ods. 1 dohody o vyplňovacom zmenkovom práve. Pre
neplnenie zmluvných podmienok došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, ČSOB v súlade s
dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve riadne a včas vyplnila chýbajúce údaje, tak že zmenkovou
sumou je suma 13 503,54 eura a dátumom splatnosti je 9. január 2017. Žiaden z povinných subjektov

záväzok ku dňu podania žaloby napriek výzve nesplnil.3. Súd prvej inštancie vydal 9. júla 2018 platobný rozkaz č. k. 22CbZm/7/2018-19, proti ktorému podal
žalovaný odpor, v ktorom namietal, že zmenka nebola vyplnená v súlade s dohodou o vyplňovacom
zmenkovom práve. Žalovaný zároveň namietal, že 10. marca 2016 prišlo k zmene dlžníka zo spoločnosti

PEMA GROUP na spoločnosť RIGA s. r. o., so sídlom Klariská 7, Bratislava, IČO: 46 825 673
(ďalej len „RIGA“), na základe zlúčenia. Súd prvej inštancie uznesením z 19. septembra 2018 č. k.
22CbZm/7/2018-53 platobný rozkaz zrušil.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že predložená zmenka spĺňa formálne náležitosti

platnosti, preto bez ďalšieho zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie, teda majiteľ
zmenky nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Z povahy zmenky ako abstraktného
a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu alebo k
vymáhaniu preukazovať, že mu povinný zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. K spôsobu doplnenia
zmenky o údaj dátumu splatnosti a zmenkovú sumu súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu úverovej
zmluvy [čl. VIII. ods. 2 písm. b)] jednoznačne vyplýva, že žalobca postupoval v súlade s úverovou

zmluvou, keď oznámenie o predčasnej splatnosti pohľadávok adresoval spoločnosti PEMA GROUP ako
dlžníkovi,aniežalovanémuakoavalistovi.Žalovanýniejezmluvnoustranouúverovejzmluvyažalovaný
sa stal zaviazaným až po vyplnení zmenky a až od daného okamihu bol oprávnený byť informovaný
o jednotlivých skutočnostiach. Ani z obsahu dohody o vyplňovacom zmenkovom práve nevyplýva, že
by podmienkou vyplnenia zmenky bolo zaslanie oznámenia o predčasnej splatnosti úveru žalovanému

ako avalistovi. Z obsahu dohody o vyplňovacom zmenkovom práve vyplýva iba povinnosť žalobcu
zaslať žalovanému ako avalistovi oznámenie o tom, že žalobca použil zmenku ako zabezpečenie svojej
pohľadávky a povinnosť vyzvať vystaviteľa a avalistu na zaplatenie zmenky k dátumu splatnosti. Žalobca
k žalobe priložil Oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie, ktoré bolo adresované
žalovanému spolu s doručenkou, z ktorej vyplýva, že žalovaný zásielku osobne prevzal.

5. K argumentácii žalovaného, že sa zaviazal ako ručiteľ splniť záväzok konkrétneho dlžníka, a nie
jeho právneho nástupcu, súd prvej inštancie uviedol, že nie je možné zrovnávať dohodu o prevzatí
dlhu podľa § 531 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorej
podmienkou je súhlas veriteľa s univerzálnou sukcesiou do práv a povinností, ku ktorej prišlo pri zlúčení

obchodných spoločností. Preto podľa súdu prvej inštancie nebolo možné aplikovať závery Krajského
súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 3CoZm/33/2012, na ktoré sa odvolával žalovaný. Analogicky ale
bolo možné aplikovať závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky z 5. októbra 2005 sp.
zn. 35Obdo/653/2004, podľa ktorých zabezpečenie dlhu poskytnutého treťou osobou naďalej trvá aj
vtedy, ak táto osoba nedá súhlas so zmenou v osobe dlžníka, ku ktorej došlo v dôsledku zmluvy o

predaji (vkladu) podniku. Pri univerzálnej sukcesii nedochádza k prevodu záväzkov, ale dochádza k
ich prechodu na právneho nástupcu bez ohľadu na súhlas veriteľa. Zlúčením vystaviteľa a pôvodného
dlžníka PEMA GROUP so spoločnosťou RIGA nedošlo k zmene v obsahu záväzku, keďže právny
nástupca zlúčením univerzálne vstúpil do právneho postavenia pôvodného dlžníka a zabezpečenie dlhu
žalovaným naďalej trvá.

6.SúdprvejinštanciepoukázalajnauznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen„ústavný
súd“) z 10. novembra 2006 sp. zn. III. ÚS 356/06, v ktorom ústavný súd uviedol, že charakteristickým
znakomzabezpečovacíchzáväzkovbývaichakcesoritaasubsidiarita.Prezmenkovézáväzkyjenaopak
typická ich samostatnosť. Zmenečné ručenie teda nemôže byť zaisťovacím inštitútom nadaným v plnej

miere typickými vlastnosťami zabezpečovacích záväzkov a súčasne v sebe zahŕňať štandardný a vo
svojej podstate diametrálne odlišný zmenkový záväzok.

7. K namietanému nepreukázaniu výšky zmenkovej sumy súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný
nepredložil ani neoznačil dôkazy preukazujúce, že by zmenková suma bola určená v nesprávnej výške.

Súd prvej inštancie mal zmenkovú sumu za preukázanú už pri podaní návrhu, a to na základe výpisu
informácie o úverovom účte.

8. Súd prvej inštancie poukázal aj na pojednávanie uskutočnené 21. februára 2022 o 9:30 hod a žiadosť
právneho zástupcu žalovaného o odročenie tohto pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním

žalovaného na Okresnom súde Humenné, pričom uvedený dôvod odročenia pojednávania nepovažoval
za dôležitý. Podľa § 183 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) možno od advokáta vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným
advokátom. Z predloženého predvolania žalovaného na pojednávanie na Okresnom súde Humennézároveň nebolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, kedy bol termín oznámený alebo či sa na úkone
vyžaduje prítomnosť žalovaného, resp. jeho zástupcu. Súd prvej inštancie riadne uskutočnil 21. februára
2022 pojednávanie a neúčasť žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní nepredstavovala

prekážku, pre ktorú súd nemohol vo veci konať a rozhodnúť, keďže žalovaný bol na pojednávanie riadne
predvolaný.Súdprvejinštancievsúlades§183ods.4CSPupovedomilprávnehozástupcužalovaného,
že ním uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý a pojednávanie stanovené na 21.
februára 2022 sa na súde uskutoční aj bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, pričom
súd bude akceptovať ich ospravedlnenú neúčasť. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal aj na

skutočnosť,žeposlednépojednávaniesavoveciuskutočnilo29.apríla2019,naktoromprávnyzástupca
žalovaného uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, neoznačuje ďalšie dôkazy a
zotrváva na svojich prednesoch, pričom následne vytýčené termíny pojednávaní boli z dôvodu opatrení
v súvislosti so zamedzením šírenia ochorenia COVID 19 alebo z dôvodu na strane žalovaného zrušené.
Žalovanému bol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie k predmetu konania.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na základe odvolania podaného žalovaným
rozsudkom z 10. novembra 2022 č. k. 5CoZm/1/2022-310 vo výroku I. pripustil zmenu strany sporu
na strane žalobcu, a to tak, že namiesto pôvodného žalobcu ČSOB do konania vstupuje spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 (ďalej len „EOS KSI“),
vo výroku II. odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vo výroku III. nepriznal

sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Vzhľadom na návrh pôvodného žalobcu z 20. septembra 2022 na zmenu strany sporu v postavení
žalobcu a súhlas so vstupom do konania na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 483/2022 z
9. septembra 2022 odvolací súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že do konania

namiesto žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI.

11. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa uskutočnenia pojednávania súdom
prvej inštancie 21. februára 2022 bez účasti žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie nevyhovenie
žiadosti neodôvodnil ustanoveniami týkajúcimi sa sporovej strany. Podľa § 178 ods. 1 CSP ak je

strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu,
stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Pojednávanie uskutočnené 21. februára
2022 nebolo podľa odvolacieho súdu pojednávaním, na ktorom bolo nevyhnutné vykonať výsluch
žalovaného, keďže nasledovalo po pojednávaní, kde právny zástupca žalovaného uviedol, že nemá
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a zotrváva na svojich prednesoch. Súd prvej inštancie

akceptoval ospravedlnenie neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu a riadne oznámil, že sa
bude konať v ich neprítomnosti. Z ospravedlnenia právneho zástupcu neboli zrejmé dôvody, ktoré by
poukazovali na okolnosti, ktoré by neumožňovali spravodlivo požadovať, aby sa právny zástupca nechal
zastúpiť.

12. Súd prvej inštancie sa podľa odvolacieho súdu dôsledne vysporiadal so správnosťou vyplnenia
blankozmeniek, so zaslaním oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávok dlžníkovi a so
zmenou dlžníka a dopadom na povinnosť žalovaného plniť svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmenky.
Odvolací súd poukázal na čl. III. bod 2 dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, podľa ktorého je
banka oprávnená doplnenú zmenku použiť na uspokojenie akéhokoľvek nároku banky vzniknutého

na základe záväzkového vzťahu z úverovej zmluvy, prípadne vzniknutého v priamej súvislosti s ním.
Odvolacísúdzároveňdoplnil,žepodľavýpisuzobchodnéhoregistratýkajúcehosadlžníka,bolžalovaný
v čase podpisu úverovej zmluvy a dohody o vyplňovacom zmenkovom práve jediným spoločníkom a
jediným konateľom dlžníka, pričom dlžník zanikol dobrovoľným zlúčením, ku ktorému došlo na základe
rozhodnutia žalovaného. Preto podľa odvolacieho súdu bolo možné vylúčiť akékoľvek pochybnosti o

tom, že žalovaný už od začiatku zmluvného vzťahu s pôvodným žalobcom nemal vedomosť o tom, čo
ho čaká, ak dlžník nesplní voči pôvodnému žalobcovi svoj záväzok.

13. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje,
aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.

14. Dovolací dôvod žalovaný vymedzil podľa § 431 ods. 1 CSP vadou zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
f) CSP. Odvolací súd sa podľa dovolateľa nevysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami,ktoré boli podstatné pre rozhodnutie. Podľa § 387 ods. 3 CSP sa odvolací súd musí vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

15. Žalovaný poukázal na chýbajúce odôvodnenie v rozhodnutí odvolacieho súdu vo vzťahu k vybaveniu
žiadosti o odročenie pojednávania zo strany žalovaného. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nie
je podľa dovolateľa zrejmé, ako sa s postupom súdu prvej inštancie odvolací súd vysporiadal. Dovolateľ
pritom poukázal na to, že odvolací súd žiadal od súdu prvej inštancie informácie o tom, ktorou osobu a
kedy bolo sporovým stranám doručované oznámenie z 18. februára 2022 nachádzajúce sa na č. l. 167

súdneho spisu. Za podozrivé dovolateľ označil nemožnosť dohľadania e-mailovej správy, ktorou bolo
oznámenie z 18. februára 2022 zaslané právnemu zástupcovi žalovaného.

16. Odvolací súd sa podľa dovolateľa nevysporiadal ani s odvolacou námietkou týkajúcou sa správnosti
vyplnenia blankozmenky. Žalobca v konaní nepreukázal, že najprv vyhlásil predčasnú splatnosť
pohľadávok v súlade s čl. VIII. ods. 2. písm. b) úverovej zmluvy, teda že zaslal oznámenie o vyhlásení

pohľadávok za splatné klientovi. Rovnako sa odvolací súd podľa dovolateľa nevysporiadal s odvolacou
námietkou týkajúcou sa zmeny dlžníka zo spoločnosti PEMA GROUP na spoločnosť RIGA. Zmenou
dlžníka sa zmenili zmluvné podmienky, za ktorých boli zabezpečovaná zmenka veriteľovi vystavená.

17. K dovolaniu žalovaného doručil vyjadrenie žalobca zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom

Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739 (ďalej len „Remedium Legal“). K vyjadreniu žalobcu nebolo
pripojené splnomocnenie udelené žalobcom advokátskej kancelárii Remedium Legal. Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) výzvou zo 14. augusta 2023 vyzval žalobcu, ako aj
advokátsku kanceláriu Remedium Legal na predloženie splnomocnenia k zastupovaniu žalobcu v lehote
desiatich dní odo dňa doručenia výzvy s poučením, že inak nebude na vyjadrenie žalobcu prihliadať.

Výzva bola žalobcovi doručená 17. augusta 2023 a advokátskej kancelárii Remedium Legal 28. augusta
2023. Najvyššiemu súdu bola 30. augusta 2023 doručená žiadosť advokátskej kancelárie Remedium
Legal o predĺženie lehoty na predloženie splnomocnenia, ktorej najvyšší súd vyhovel a lehotu predĺžil
do 15. septembra 2023. Ani v uvedenej predĺženej lehote ale najvyššiemu súdu nebolo doručené
splnomocnenie udelené žalobcom advokátskej kancelárii Remedium Legal, najvyšší súd preto na

vyjadrenie žalobcu z 5. júna 2023 v dovolacom konaní neprihliada.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (podľa § 35 CSP),
po zistení, že dovolanie podala strana sporu, zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.

19. Najvyšší súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v dovolaní v čl. II. uviedol,
že podáva dovolanie proti výroku III. rozsudku odvolacieho súdu. Tretím výrokom napadnutého
rozsudku odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že stranám sporu
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Z ďalšieho obsahu dovolania žalovaného, z vymedzených

dovolacích dôvodov, ako aj z úvodnej strany dovolania, ale podľa najvyššieho súdu vyplýva, že žalovaný
dovolanie uplatnil proti výroku II. rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu
prvej inštancie a v čl. II. dovolania žalovaného ide o zrejmú chybu v písaní. Uvedenému nasvedčuje
aj skutočnosť, že žalovaný v predmetnej časti dovolania uviedol, že „proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 5CoZm/1/2022-310 zo dňa 10.11.2022 a to voči výroku III. podáva žalobca z

dôvodov podľa § 431 Civilného sporového poriadku v zákonom stanovenej lehote dovolanie, ...“ V
uvedenom vymedzení sa tak nachádzajú dve zrejmé chyby, keď dovolanie podáva žalovaný a nie
žalobca a žalovaný dovolacími dôvodmi nenapáda záver odvolacieho súdu o nároku sporových strán
na trovy odvolacieho konania, ktorý ani nebol prijatý v neprospech dovolateľa (odvolací súd úspešnej
protistrane náhradu trov odvolacieho konania nepriznal). Aj napriek skutočnosti, že dovolací súd je v

zmysle § 439 CSP viazaný rozsahom dovolania, v tomto prípade by odopretie dovolacieho prieskumu
v časti druhého výroku rozsudku odvolacieho súdu za prítomnosti zrejmej chyby v písaní bolo podľa
najvyššieho súdu zhmotnením neprimerane formalistického prístupu dovolacieho súdu, ktorým by mohlo
prísť k porušeniu procesných práv dovolateľa. Najvyšší súd sa preto zaoberal dovolacími dôvodmi
vymedzenými žalovaným vo vzťahu k výroku II. rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvej inštancie.

20. Dovolateľ odvolaciemu súdu vyčíta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spočívajúce v
nevysporiadaní sa s podstatnými otázkami, ktoré v konaní vznikli a v nevysporiadaní sa s odvolacíminámietkami žalovaného, čím je podľa žalovaného naplnený dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420
písm. f) CSP.

21. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením
súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu,

právo vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní a pod. (pozri k tomu uznesenie
najvyššieho súdu č. k. 6Cdo 155/2017 z 25. októbra 2017, m. m. I. ÚS 570/2020, IV. ÚS 58/2021, IV.
ÚS 88/2023).

22. Aj ústavný súd vo svojej rozhodovacej praxi prezentuje názor, podľa ktorého nedostatočná

kvalita súdneho rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nezodpovedá procesným požiadavkám práva na
spravodlivý proces, môže byť predmetom dovolacieho prieskumu v rámci uplatneného dovolacieho
dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP (m. m. IV. ÚS 154/2020, IV. ÚS 447/2020, I. ÚS 570/2020). Keď
sa konajúci súd rozhodujúci o opravnom prostriedku sťažovateľa nevysporiada s právne relevantnou
argumentáciou sťažovateľa adekvátne a preskúmateľne alebo nekonštatuje irelevantnosť jeho právnej

argumentácie,porušíprávonaspravodlivýprocespodľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráva
základnýchslobôd(m.m.III.ÚS402/08,IV.ÚS279/2018).Odôvodneniarozhodnutísúduprvejinštancie
a odvolacieho súdu je pritom potrebné posudzovať spoločne, pretože tvoria jeden celok (porovnaj II. ÚS
78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

23. Požiadavka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva ale nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Georgiadis proti Grécku, rozsudok z 29. mája 1997, Higgins proti
Francúzsku, rozsudok z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (Kraska proti Švajčiarsku, rozsudok z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

24. Žalovaný sa primárne v dovolaní venuje svojej námietke o uskutočnení pojednávania na súde prvej
inštancie dňa 21. februára 2022 bez prítomnosti žalovaného, pričom súd prvej inštancie nevyhovel

návrhu žalovaného na odročenie pojednávania. Odvolací súd podľa dovolateľa neposkytol žalovanému
dostatočné vysvetlenie, ako posúdil postup súdu prvej inštancie, pričom dovolateľ poukázal aj na
chýbajúci doklad o doručení e-mailovej správy o neakceptovaní žiadosti o odročenie pojednávania
právnemu zástupcovi žalovaného 18. februára 2022.

25. Najvyšší súd k tejto dovolacej námietke poukazuje najmä na skutočnosť, že žalovaný v dovolaní
nenamieta, a rovnako ani v odvolaní nenamietal, že mu oznámenie súdu z 18. februára 2022 založené
v súdnom spise na č. l. 167 doručované dňa 18. februára 2022 nebolo. Žalovaný v odvolaní namietal len
nesprávne posúdenie žiadosti o odročenie pojednávania. Je preto možné rozumne dospieť k záveru, že
oznámenie súdu prvej inštancie z 18. februára 2022 bolo žalovanému 18. februára 2022 doručované

prostredníctvom e-mailovej správy adresovanej právnemu zástupcovi žalovaného a žalovaný bol
riadne upovedomený o tom, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania súd prvej inštancie nevyhovel.
Skutočnosť, že súd prvej inštancie nevedel s časovým odstupom dohľadať predmetnú e-mailovú správu
a uvedená e-mailová správa nebola riadne zažurnalizovaná v súdnom spise, je procesným pochybením
súdu prvej inštancie. Uvedeným procesným pochybením ale neprišlo k porušeniu procesných práv

žalovaného alebo k znemožneniu ich uplatnenia, keď žalovaný v konaní ani sám nenamieta, že by mu
oznámenie súdu doručované 18. februára 2022 nebolo, teda že by prišlo k porušeniu § 183 ods. 4 CSP.
Nemožno preto podľa najvyššieho súdu hovoriť o nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorým by
prišlo k naplneniu dôvodu prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP.
26. Dovolací súd k samotnému nevyhoveniu žiadosti o odročenie pojednávania poukazuje na

odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie uviedol, že dôvod uvedený
žalovaným na odročenie pojednávania nepovažoval za dôležitý, a to s poukazom na § 183 ods. 2 CSP,
v zmysle ktorého od advokáta možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Súd
prvej inštancie si splnil svoju povinnosť v zmysle § 183 ods. 4 CSP bezodkladne upovedomiť právnehozástupcu žalovaného, že ním uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý. Súd prvej
inštancie zároveň poukázal na predchádzajúce pojednávanie uskutočnené 29. apríla 2019, na ktorom
právny zástupca žalovaného uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. K odvolacím

námietkam žalovaného týkajúcim sa nesprávneho vyhodnotenia žiadosti o odročenie pojednávania
odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 178 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak je
strana zastúpená zástupcom na celé odvolacie konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len
zástupcu; stranu predvolá, len ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Odvolací súd následne uviedol,
že pojednávanie uskutočnené 21. februára 2022 nebolo pojednávaním, na ktorom bolo nevyhnutné

vykonať výsluch žalovaného a na predmetnom pojednávaní sa ani nevykonávalo žiadne dokazovanie.
Uvedeným odvolací súd adresne a zrozumiteľne reagoval na odvolaciu námietku žalovaného, ktorou
namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal len s neprítomnosťou
právneho zástupcu žalovaného a nie aj s neprítomnosťou samotného žalovaného. Odvolací sa ďalej
(v odseku 24. až 28. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) venoval otázke, prečo samotný postup
súdu prvej inštancie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, považoval

za správny.

27. Najvyšší súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť aj celkový procesný postup súdu prvej
inštancie, ktorý uskutočnil pojednávanie 29. apríla 2019 za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného,
kde bolo právnemu zástupcovi žalovaného umožnené sa k veci rozsiahlo vyjadriť a právny zástupca

žalovaného na predmetnom pojednávaní uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.
Následné pojednávanie vytýčené na deň 29. mája 2019 bolo zrušené z dôvodu neodkladného
zdravotného vyšetrenia sudcu. Ďalšie pojednávanie s termínom 10. júna 2020 bolo na základe
žiadosti žalovaného odročené z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti právneho zástupcu žalovaného,
pojednávanie s termínom 23. septembra 2020 bolo na základe žiadosti žalovaného odročené z dôvodu

kolízie s termínom pojednávania na Okresnom súde Humenné, pojednávanie s termínom 28. októbra
2020 a rovnako pojednávanie s termínom 17. marca 2021 boli zrušené z dôvodu opatrení súvisiacich
so šírením ochorenia COVID-19 a pojednávania s termínom 18. októbra 2021 a 15. novembra 2021
boli odročené na základe žiadosti žalovaného z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti žalovaného.
Postup súdu prvej inštancie bol preto vzhľadom aj na dĺžku doterajšieho konania, opakované žiadosti

žalovanéhooodročeniepojednávania,ktorýmsúdvyhovel,vsúladesprincípomhospodárnostikonania,
ktorý je vyjadrený v čl. 17 CSP.

28. Nie je preto možné v súvislosti s námietkami žalovaného týkajúcimi sa pojednávania uskutočneného
na súde prvej inštancie 21. februára 2021 konštatovať dôvod prípustnosť dovolania žalovaného podľa

§ 420 písm. f) CSP. Odvolací súd svoje závery k tejto odvolacej námietke riadne odôvodnil.
29. Ďalšia dovolacia námietka žalovaného sa týka nepreukázania vyhlásenia predčasnej splatnosti
pohľadávok v súlade s čl. VIII. ods. 2 písm. b) úverovej zmluvy vo vzťahu k spoločnosti PEMA
GROUP, prípadne právnemu nástupcovi spoločnosti RIGA a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu v tejto otázke.

30. K uvedenej námietke už súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že z obsahu
úverovej zmluvy [čl. VIII. ods. 2 písm. b)] vyplýva, že žalobca postupoval v súlade s úverovou
zmluvou, keď oznámenie o predčasnej splatnosti pohľadávok adresoval dlžníkovi, a nie žalovanému
ako avalistovi. Žalovaný nebol zmluvnou stranou úverovej zmluvy a zaviazaným sa stal až po vyplnení

zmenky.Anizobsahudohodyovyplňovacomzmenkovomprávenevyplýva,žebypodmienkouvyplnenia
zmenky bolo zaslanie oznámenia o predčasnej splatnosti úveru žalovanému. Splnenie povinnosti
vyplývajúcej z dohody o vyplňovacom zmenkovom práve voči žalovanému zaslať mu oznámenie o
tom, že žalobca použil zmenku ako zabezpečenie zaplatenia svojej pohľadávky a povinnosť vyzvať
vystaviteľaaavalistunazaplateniezmenkykdátumusplatnostižalobcapodľasúduprvejinštanciesplnil,

pričom splnenie tejto povinnosti žalobca aj preukázal [Oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzva na
zaplatenie z 9. januára 2017 adresovaná žalovanému bola žalobcom do konania spolu s doručenkou
riadne predložená (č. l. 11)]. Odvolací súd následne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (odsek 28. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) a
uviedol, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal aj so správnosťou vyplnenia blankozmenky a

zaslaním oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávok dlžníkovi.

31. Najvyšší súd k tejto dovolacej námietke žalovaného uvádza, že odôvodnenie odvolacieho súdu
spolu s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za logické a dostačujúce. Skutočnosť,že odvolací súd v tejto otázke len poukázal na správnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,
nemožno považovať za nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, a to vzhľadom na
totožné námietky žalovaného v odvolacom konaní a v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ sa

súd prvej inštancie už s uvedenou námietkou žalovaného riadne vysporiadal v odôvodnení svojho
rozhodnutia, nie je potrebné, aby odvolací súd uvedené dôvody zopakoval v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Najvyšší súd zároveň poukazuje najmä na závery súdov nižšej inštancie, ktorými poukázali
na skutočnosť, že žalovaný nebol zmluvnou stranou úverovej zmluvy, preto námietky týkajúce sa vzťahu
medzi zmenkovým dlžníkom a majiteľom zmenky (doručenie oznámenia o predčasnej splatnosti úveru

zmenkovému dlžníkovi), mu nepatria.

32. Z uvedených dôvodov najvyšší súd nezistil naplnenie dôvodu prípustnosti dovolania žalovaného v
zmysle § 420 písm. f) CSP ani pri tejto dovolacej námietke žalovaného.

33. Žalovaný v dovolaní namieta aj nedostatočné vysporiadanie sa s námietkou žalovaného, že jeho

ručiteľský záväzok zabezpečoval záväzok konkrétneho zmenkového dlžníka a zlúčením zmenkového
dlžníka so spoločnosťou RIGA malo prísť k zániku jeho ručiteľského záväzku.

34. Súd prvej inštancie k tejto námietke žalovaného poukázal najmä na skutočnosť, že žalovaný v
konaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoZm/33/2012, ktoré sa týkalo

dohody o prevzatí dlhu, čo nemožno stotožňovať s univerzálnou sukcesiou do práv a povinností, ktorá
nastala v tomto prípade. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na závery uznesenia ústavného súdu
z 10. novembra 2006 sp. zn. III. ÚS 356/06, v ktorom ústavný súd poukázal na špecifický charakter
zmenkového ručenia vyznačujúci sa samostatnosťou, na rozdiel od typickej akcesority a subsidiarity
v prípade zabezpečovacích záväzkov. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na správnosť

záverov súdu prvej inštancie o následkoch zmeny dlžníka, pričom odkázal aj na čl. III. ods. 2 dohody o
vyplňovacom zmenkovom práve a na skutočnosť, že práve žalovaný bol jediným spoločníkom a jediným
konateľom dlžníka, ktorý zanikol dobrovoľným zlúčením na základe rozhodnutia žalovaného.

35. Najvyšší súd zároveň poukazuje aj na závery rozsudku najvyššieho súdu z 23. novembra 2006 sp.

zn. 3Obo/362/2005, podľa ktorých zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový
ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický
vo vzťahu ku zmenke ako listine a zabezpečuje splnenie pohľadávky zo zmenkového záväzku, pričom
zmenkový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník. ... Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb.
(zákon zmenkový a šekový) záväzok zmenkového ručiteľa je platný aj vtedy, ak záväzok, za ktorý

sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu, než pre vadu formy. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že
záväzok zmenkového ručiteľa je nezávislý na záväzku dlžníka. Aj v prípade, ak by sa dlžník zbavil svojej
povinnosti, vyplývajúcej zo zmenky preukázaním námietok, môže sa zmenkový veriteľ úspešne domôcť
plnenia voči ručiteľovi. Zmenkový ručiteľ (aval) môže podľa § 17 zákona zmenkového a šekového robiť
majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však

na vzťahoch zmenkovo zaviazanej osoby, za ktorú bolo ručenie prevzaté, k majiteľovi zmenky.

36. Vzhľadom na uvedené závery najvyšší súd konštatuje, že súdy nižšej inštancie sa dostatočne
vysporiadali aj s touto námietkou žalovaného, poskytli žalovanému špecifickú odpoveď na otázku, ktorá
bola podstatná pre rozhodnutie tejto veci, a to zrozumiteľným spôsobom.

37. Najvyšší súd preto konštatuje, že súdy nižšej inštancie logicky kompaktne, dostačujúco a adresne
poskytli žalovanému odpovede na podstatné námietky, ktoré v konaní vznikli. Pokiaľ dovolateľ
poukazoval na § 387 ods. 3 CSP, uvedené ustanovenie neukladá odvolaciemu súdu povinnosť
zopakovať dôvody uvedené už súdom prvej inštancie, ale ukladá odvolaciemu súdu povinnosť reagovať

na odvolacie námietky žalovaného (čo môže odvolací súd uskutočniť aj odkazom na správnosť
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie) a poskytnúť odpovede na podstatné vyjadrenia
sporových strán, na ktoré nereagoval súd prvej inštancie. Vzhľadom na obsahovo zhodné námietky
žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní, najvyšší súd konštatuje, že
odvolací súd sa nedopustil nesprávneho procesného postupu v zmysle § 420 písm. f) CSP. Prípustnosť

dovolania žalovaného podľa § 420 písm. f) CSP preto nie je možné založiť a najvyšší súd dovolanie
žalovaného odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné.38. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalobcovi ako úspešnej sporovej strane v dovolacom konaní nárok na náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že vzhľadom na nepredloženie splnomocnenia k vyjadreniu

žalobcu k dovolaniu dovolací súd neprihliadal v dovolacom konaní na vyjadrenie žalobcu k dovolaniu,
žalobcovi tak žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.