Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124013620
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124013620.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
Mgr. Michala Polláka a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, o žiadosti o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17.1.2025, č.k. 5PP/82/2024 -
89, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.3.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“ alebo aj „prvostupňový súd“)
rozhodol nasledovne:
„Podľa § 415 ods. 1 Tr. por., § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného A. B., nar.

X.X.XXXX v C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta
sp. zn. 27T/45/2020 zo dňa 17.3.2021“.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie
sťažnosti.

3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
4. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo aj „sťažnostný súd“)
na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a

zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a
smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia uvedeného
v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený
spĺňa formálnu podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody), nespĺňa prvú materiálu
podmienku (vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie)
ani druhú materiálu podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho
podmienečnom prepustení na slobodu).

7. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd pri vyhodnocovaní splnenia prvej
materiálnej podmienky, t. j. pri vyhodnocovaní polepšenia sa odsúdeného, poukázal na jeho hodnotenievypracované riaditeľom ÚVTOS a zistil, že správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo vždy na
požadovanej úrovni. Porušil zákaz tetovať sa a užil nepredpísaný liek., prechovával nepovolené veci.
Odsúdený bol od roku 2019 päťkrát disciplinárne odmenený. Disciplinárne tresty mu neboli udelené.

Súd prvého stupňa dospel k záveru o nesplnení prvej materiálnej podmienky aj vzhľadom na jeho
správanie počas výkonu väzby a na začiatku výkonu trestu, a aj na to, že resocializačná prognóza je
u odsúdeného menej priaznivá. Napriek tomu, že riaditeľ ústavu odporúčal odsúdeného podmienečne
prepustiť s probačným dohľadom, súd nepovažuje túto podmienku za splnenú, najmä s poukazom na nie
celkompožadovanésprávanieodsúdenéhočiužovýkoneväzbyalebovovýkonetrestuodňatiaslobody.

Okresný súd mal za to, že odsúdený sa iba formálne prispôsobil podmienkam ústavu a z jeho správania
nevyplýva žiadna snaha o polepšenie, ktoré je pre splnenie prvej materiálnej podmienky nevyhnutné.
8. Čo sa týka druhej materiálnej podmienky, t. j. dôvodného očakávania vedenia riadneho života
odsúdeným na slobode, prvostupňový súd prihliadol najmä na jeho predchádzajúci život, pričom vzal
do úvahy, že odsúdený bol dvanásťkrát súdne trestaný, z toho šesťkrát bolo na neho pôsobené
nepodmienečným trestom odňatia slobody. Podľa okresného súdu uvedený druh trestu ani trestná

minulosť neboli pre odsúdeného dostatočným ponaučením k tomu aby viedol riadny život v súlade
so zákonom, nakoľko sa opakovane dopustil zločinu krádeže, za ktorý si aktuálne odpykáva ďalší
nepodmienečný trest odňatia slobody. Hoci skúmanie druhej materiálnej podmienky nie je primárne
postavené na trestnej minulosti odsúdeného vyplývajúcej z odpisu z registra trestov a ani na počte
odsúdení, aj tieto skutočnosti pomáhajú dotvárať obraz o predpokladanom správaní odsúdeného v

prípade podmienečného prepustenia. Súd pri skúmaní druhej materiálnej podmienky prihliadol aj na
zabezpečenie práce odsúdeného v prípade podmienečného prepustenia, avšak vzhľadom k tomu, že
odsúdený nedokáže docieliť požadované správanie a prispôsobiť sa podmienkam vo výkone trestu
odňatia slobody, nedisponuje súd s prihliadnutím opakujúcu sa druhovo rovnakú trestnú činnosť
dostatočnou zárukou, že odsúdený povedie v podmienkach vonkajšieho sveta, kde jeho správanie

nebude pod neustálym dohľadom riadny život a že sa obdobného konania nedopustí. V zmysle
uvedenéhojesúdtohonázoru,ženaodsúdenéhojepotrebnépôsobiťceloudĺžkouvýkonutrestuodňatia
slobody tak ako mu bol súdom uložený, za účelom zabezpečenia dôslednej prevýchovy aby sa mohlo od
neho očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd
za to, že u odsúdeného nie je splnená neexistencia rizika recidívy, ktorá je podstatou druhej materiálnej

podmienky a náprava páchateľa je možná len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody,
pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený
jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
9. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,

na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
10. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené
skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie.
Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú

tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním
splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného.
11. Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody je nevyhnutné, aby odsúdený počas tohto výkonu svojim správaním preukázal polepšenie,
čo nemožno bez ďalšieho stotožniť len s dobrým správaním sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia

slobody a zároveň je potrebná aj danosť reálneho predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude
odsúdený viesť riadny život.
12. Pri vyhodnotení materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie je potrebné posúdiť všetky
okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj
k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a jeho správanie

sa vo výkone trestu odňatia slobody. Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne
posudzoval osobnosť odsúdeného, trestnú minulosť, charakter trestnej činnosti aj resocializačnú
prognózu odsúdeného.
13. Sťažnostný súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu v tom, ako posúdil prvú materiálnu
podmienku, v kontexte toho, že boli evidované negatívne poznatky v správaní odsúdeného aj toho,

že sa u neho javí menej priaznivá resocializačná prognóza. Odsúdený si síce vytvoril priestor na
udelenie disciplinárnych odmien, avšak aj vzhľadom na dĺžku trestu, ktorý má vykonaný (nástup trestu
dňa 17.3.2021), je sťažnostný súd názoru, že v správaní odsúdeného nie je možné vidieť skutočné
polepšenie. V prospech odsúdeného možno vyhodnotiť skutočnosť, že má dobré vzťahy s príbuznými,na druhej strane je mu venovaný prístup s dôrazom na úpravu jeho postojov k páchanej trestnej činnosti.
Stanovené ciele programu zaobchádzania plní, sťažnostný súd však pripomína, že odsúdený musí
presvedčiť o trvalom a dlhodobom záujme a snahe polepšiť sa, čo je posudzované vzhľadom na jeho

osobuvkontextespáchanejtrestnejčinnosti,jejcharakteru,čipočetnosti.Snahumôžeamusípreukázať
v podobe takého správania vo výkone trestu, kedy súd nebude mať v tomto smere žiadne pochybnosti,
čo sa v prípade odsúdeného nestalo.
14. Sťažnostný súd k nesplneniu materiálnych podmienok nevyhnutných pre rozhodnutie
o podmienečnom prepustení ešte konštatuje, že predchádzajúce trestné stíhania, odsúdenia ani vplyv

podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, či predchádzajúci výkon nepodmienečného
trestu odňatia slobody nemali na odsúdeného zjavne požadovaný preventívny a resocializačný účinok,
keďže mu nebránili v ďalšom páchaní úmyselnej trestnej činnosti a ani pod ich vplyvom odsúdený
nezmenil svoj postoj k právnemu poriadku a k dodržiavaniu právnych noriem. Teda s poukazom na
osobu odsúdeného a jeho prístup k dodržiavaniu právneho poriadku a jeho trestnú minulosť je riziko
opätovného zlyhania odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody neprimerané vysoké.
15. Sťažnostný súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu o návrhu odsúdeného tak nie je založené
len na jeho trestnej minulosti, keďže táto je len jedným z kritérií pre posúdenie splnenia zákonných
podmienoknapodmienečnéprepustenie.Pokiaľbolodsúdenýpredspáchanímtrestnejčinnosti,zaktorú
aktuálne vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody, opakovane súdne trestaný, už raz bol voči

nemu uplatnený inštitút trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktorý musel byť nariadený,
dokonca už bolo na neho v minulosti pôsobené nepodmienečným trestom odňatia slobody, jedná sa
o skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne tvoria podklad, na základe ktorého nie je aktuálne možné návrhu
odsúdeného na podmienečné prepustenie vyhovieť a to napriek tomu, že odsúdený bol disciplinárne
odmenený. V tomto smere by nebolo postačujúce ani uloženie primeraných obmedzení alebo povinností

v súvislosti s podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré by podľa
názoru sťažnostného súdu neboli dostačujúce, a to najmä s ohľadom na osobu odsúdeného, ktorý
opakovane neprejavoval rešpekt k pravidlám a právnemu poriadku.
16. Na tomto mieste nepovažuje ďalej sťažnostný súd za potrebné opakovať vecne správnu
argumentáciu prvostupňového súdu a na túto v plnom rozsahu odkazuje. V tejto súvislosti sťažnostný

súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa
tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto
považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby
na tieto len stručne poukázal.
17.Spoukazomnavyššieuvedené,sťažnostnýsúdzamietolsťažnosťodsúdeného,nakoľkotátonebola

dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.