Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 3S/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100183
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra
Spišská Nová Ves, so sídlom Elektrárenská 1, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Okresný
úrad Spišská Nová Ves – katastrálny odbor, so sídlom A. B. X, XXX XX C. D. E., za účasti ďalších
účastníkov: 1) Mgr. Viktor Karel, so sídlom Radvanská 5, 811 01 Bratislava, 2) Pohoda Services
s.r.o., so sídlom Letná 58, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 45 966 371, právne zast. Mgr. Martinom
Tomášom,advokátom,sosídlomTrieda1.mája31,05205SpišskáNováVes,opreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. V 1905/2019 zo dňa 06. augusta 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves – katastrálny odbor č. V 1905/2019 zo
dňa 06. augusta 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný vydal dňa 06. augusta 2019 rozhodnutie č. V 1905/2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým podľa § 31 ods. 3 katastra zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom a účinnom znení (ďalej aj „katastrálny zákon“)
povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k pozemku registra „C“, parcely č. XXX/
X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2104 m2 v katastrálnom území C. F. (ďalej aj „dotknutý
pozemok“), v prospech ďalšieho účastníka 2) na základe darovacej zmluvy zo dňa 05. júna 2019, v znení
dodatku č. 1 zo dňa 03. júla 2019 uzatvorenej medzi účastníkmi: Slovenské združenie telesnej kultúry

v likvidácii, so sídlom Junácka 6, 832 80 Bratislava - Nové Mesto (ďalej aj „občianske združenie“) ako
darcom a ďalším účastníkom 2) ako obdarovaným. Vklad bol povolený dňa 06. augusta 2019 a týmto
dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

2. Dňa 24. júna 2022 podal prokurátor protest č. Pd 77/22/8810-7 (ďalej aj „protest prokurátora“) proti
napadnutémurozhodnutiuzdôvodu,ženímdošlokporušeniu§31ods.1aods.3katastrálnehozákona,
ako aj § 3 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom

a účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“).

3. Žalovaný následne vydal rozhodnutie č. UP 2/2022 V 1905/2019 zo dňa 05. augusta 2022, ktorým
protestu prokurátora vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanieobaja účastníci administratívneho konania, a to občianske združenie a ďalší účastník 2), na základe
ktorých Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností (ďalej aj
„Okresný úrad Košice“) rozhodnutím č. OU-KB-OOP5-2022/039349-002 zo dňa 03. októbra 2022 obom

odvolaniam vyhovel, rozhodnutie žalovaného č. UP 2/2022 V 1905/2019 zo dňa 05. augusta 2022 zrušil
a vec vrátil na nové konanie.

4. Listom č. Pd 77/22/8810-15 zo dňa 31. októbra 2022 (ďalej aj „doplnenie protestu“) prokurátor rozšíril
dôvody protestu prokurátora vrátane novo označeného porušenia § 63 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.

o ochrane prírody a krajiny v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o ochrane prírody a krajiny“),
§ 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení (ďalej aj „Občiansky
zákonník“) a § 74 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom a účinnom znení (ďalej
aj „Obchodný zákonník“).

5. Žalovaný sa s protestom prokurátora nestotožnil, preto ho predložil v súlade s § 24 ods. 6 zákona

č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o prokuratúre“) Okresnému
úradu Košice ako nadriadenému orgánu.

6. Okresný úrad Košice listom č. OU-KE-OOP-2022/052617-002 zo dňa 15. decembra 2022
zaslal Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej aj „Úrad geodézie,

kartografie a katastra SR“) Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčeniu z prejednávania a
rozhodovania - predloženie na rozhodnutie. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR rozhodnutím č.
LPO/2023/000860-2/E1 zo dňa 09. januára 2023 rozhodol o vylúčení JUDr. Róberta Rybku z dôvodu,
že tento ako poverený vykonávaním funkcie vedúceho Okresného úradu Košice rozhodoval vo veci
v druhom stupni o odvolaniach účastníkov administratívneho konania proti rozhodnutiu žalovaného

č. UP 2/2022 V 1905/2019 zo dňa 05. augusta 2022 a teraz by mal opätovne rozhodovať v tej istej
veci o proteste prokurátora, teda v prvom stupni, čo odporuje ustanoveniu § 9 ods. 2 správneho
poriadku. Následne prednosta Okresného úradu Košice na základe § 2 ods. 2 zákona č. 180/2013 Z.z.
o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom
znení (ďalej aj „zákon č. 180/2013 Z.z.“) v spojení s článkom 6 ods. 2 písm. a) a článkom 7 ods. 2

písm. a) smernice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 14/2018, ktorou sa upravujú podrobnosti
o vnútornej organizácii okresného úradu (ďalej aj „smernica MV SR č. 14/2018“) určil listom zo dňa
03. februára 2023 č. OU-KE-2023/011981 A. G. D. na plnenie úloh vedúceho odboru, a táto následne
poverila prejednaním a rozhodnutím JUDr. Mateja Pytela v konaní vedenom na Okresnom úrade Košice
pod č. OU-KE-OOP-2023/005953.

7.OkresnýúradKošicerozhodnutímč.OU-KE-OOP5-2023/005953/PYTzodňa20.februára2023(ďalej
aj „rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora“) rozhodol podľa § 24 ods. 8 zákona o prokuratúre
tak, že protestu prokurátora v znení doplnenia protestu nevyhovel. Okresný úrad Košice v odôvodnení
uviedol, že v prípade občianskeho združenia došlo k jeho zániku spôsobom podľa § 12 ods. 1 písm. a)

zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o združovaní
občanov“), kedy likvidátora nemenuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ale najvyšší orgán
občianskeho združenia, a teda aj v prípade novoobjaveného majetku občianskeho združenia nebolo
potrebné žiadne rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o povolení likvidátora nakladať
s takýmto majetkom. Okresný úrad Košice v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/68/2020 zo dňa 27. októbra 2021, v zmysle ktorého predpokladom
ukončenia likvidácie občianskeho združenia je vyporiadanie pohľadávok a záväzkov občianskeho
združenia, ako aj všetkého jeho majetku, pričom inštitút dodatočnej likvidácie nie je možné použiť ani
analogicky a v prípade nezlikvidovaného majetku k zániku občianskeho združenia de lege lata nemohlo
dôjsť, ani v prípade jeho výmazu z registra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré má len

deklaratórne účinky.

8. V súvislosti s námietkou prokurátora, že pri prevode dotknutého pozemku nebolo dodržané zákonné
predkupné právo štátu, sa Okresný úrad Košice stotožnil s tvrdením prokurátora, že obmedzením
predkupného práva len na kúpne zmluvy by mohlo dochádzať k uzavieraniu simulovaných darovacích

zmlúv. Nakoľko je však na dotknutom pozemku umiestená komunikácia, parkovisko, bol naplnený
materiálny predpoklad zániku zákonného predkupného práva.9. Proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora podal prokurátor dňa 06. marca 2023 odvolanie,
o ktorom rozhodol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR rozhodnutím č. LPO/2023/001411-2/Pop
zo dňa 09. mája 2023 (ďalej aj „rozhodnutie o odvolaní“) tak, že odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie o

nevyhovení protestu prokurátora potvrdil.

10. K námietke týkajúcej sa zániku občianskeho združenia Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
uviedol, že vychádzajúc z predloženého spisu, k jeho zániku došlo uznesením Mimoriadneho valného
zhromaždenia zo dňa 29. apríla 2015 dobrovoľným rozpustením združenia ku dňu 30. apríla 2015

bez právneho nástupcu, teda v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) zákona o združovaní občanov. Následne
bola vykonaná likvidácia a po jej vykonaní likvidátor dňa 30. novembra 2016 podal návrh na výmaz
občianskeho združenia z registra občianskych združení a tento bol vykonaný ku dňu 30. decembra
2016. Ako tiež vyplýva zo spisového materiálu, likvidátor v čase likvidácie nemal vedomosť o existencii
dotknutého pozemku, preto nevykonal jeho likvidáciu. Vlastníctvo občianskeho združenia k dotknutému
pozemku bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe rozhodnutia OÚ OPPaLH č. 23/1991-24,

A./XXXX, GP č. 10767258- 26/2000 a na základe protokolu žalovaného č. X-140/2019-Li zo dňa 26.
júna 2019 - 171/2019. Podľa názoru Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v danom prípade bolo
možné postupovať tak, ako postupoval likvidátor (v zmysle § 20a ods. 4 Občianskeho zákona v spojení
s § 12 a § 13 zákona o združovaní občanov), nakoľko výmaz občianskeho združenia z registra malo len
deklaratórnycharakterauvedenéniejemožnéspájaťskonštitutívnymiúčinkami. Napostuppodľa§75a

Obchodného zákonníka (pozn. nesprávne uvedené ako Občiansky zákonník) nebol dôvod s poukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/68/2020.

11. K námietke súvisiacej s porušením predkupného práva štátu k dotknutému pozemku Úrad geodézie,
kartografie a katastra SR mal za preukázané, že na dotknutom pozemku sa nachádza stavba, teda v

zmysle § 63 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny predkupné právo štátu k dotknutému pozemku
zaniklo.

12. Pokiaľ prokurátor namietal, že likvidátor v danej veci nepostupoval s náležitou starostlivosťou pri
nakladaní s majetkom občianskeho združenia, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR poukázal na

to, že uvedeným sa už zaoberala Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves vykonávajúca dozor v trestnej
veci vedenej pre podozrenie zo spáchania zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
podľa § 237 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. h) Trestného zákona
a nemá vedomosť o výsledku tohto konania.

13. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR sa v ďalšom nestotožnil ani s námietkou prokurátora
týkajúcou sa nesprávneho postupu pri vydaní poverenia A. G. D. na plnenie úloh vedúceho odboru na
základe opatrenia prednostu Okresného úradu Košice. V tejto súvislosti Úrad geodézie, kartografie a
katastra SR poukázal na list Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SL-OLVS-2022/002389 - 002
zo dňa 04. marca 2023, v ktorom bolo uvedené, že opatrenie na zabezpečenie ďalšieho konania podľa

ustanovenia § 12 ods. 1 správneho poriadku by mal prijať prednosta príslušného okresného úradu v
sídle kraja a opatrenie by malo smerovať k tomu, aby bola vec prejednaná a bolo o nej rozhodnuté iným
poverenýmzamestnancompríslušnéhoodboru.PodľanázoruÚradugeodézie,kartografieakatastraSR
opatrenieprednostu,ktorýmpoverilzamestnanca,abyvovecikonalnamiestovylúčenéhozamestnanca,
nie je výkonom štátnej správy, ale ide o opatrenie na uskutočnenie výkonu štátnej správy, ako to vyplýva

z článku 6 ods. 2 písm. a) smernice MV SR č. 14/2018.

14. Rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 25. mája 2023.

II.
Konanie pred správnym súdom

15. Žalobca - prokurátor podal dňa 14. júna 2023 správnu žalobu v zmysle § 45 ods. 1 a § 178 ods. 2

zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“), v ktorej
žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania
nepriznať.16. Žalobca v prvom rade namietal porušenie procesného postupu a to poverenia A. G. D. na plnenie
úloh vedúceho odboru po vylúčení JUDr. Róberta Rybku na základe opatrenia prednostu Okresného
úradu Košice. Okresný úrad Košice mal podľa vyjadrenia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR

konať v súlade s listom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SL-OLVS-2022/002389-002 zo dňa
04. marca 2022, v ktorom sa uvádza, že opatrenie na zabezpečenie ďalšieho konania v zmysle § 12
ods. 1 správneho poriadku by mal prijať prednosta príslušného okresného úradu v sídle kraja. Avšak
žalobca je toho názoru, že opatrenie prednostu okresného úradu nebolo vydané v súlade s § 12 ods. 1
správneho poriadku, ale na základe § 2 ods. 2 zákona č. 180/2013 Z.z. v spojení s čl. 6 ods. 2 smernice

MVSRč.14/2018,vzmyslektorýchprednostaokresnéhoúraduriadiazodpovedázačinnosťokresného
úradu, avšak táto kompetencia ho oprávňuje vykonávať iba činnosti súvisiace so zabezpečením chodu
jednotlivýchorganizačnýchzložiekaútvarovokresnéhoúradu,alenepodieľasanarozhodovanívoblasti
verejnej správy, t.j. nevykonáva štátnu správu a nekoná v administratívnom konaní. Rozhodnutie o
námietke zaujatosti je podľa názoru žalobcu procesným rozhodnutím v konkrétnej veci, je teda výkonom
verejnej správy a preto o nej mal rozhodnúť vedúci nadriadeného správneho orgánu a nie prednosta

okresného úradu, ako to bolo v tomto prípade.

17. Žalobca ďalej namietal, že sa nestotožnil s tým, ako žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia
posúdil jednu z obligatórnych podmienok, akou je oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou.
V tejto súvislosti žalobca uviedol, že darovaciu zmluvu za darcu podpísala osoba, ktorá na takýto právny

úkon nebola oprávnená, nakoľko darca zanikol v roku 2016. Vychádzajúc z vtedy platnej právnej úpravy
§ 12 ods. 1 zákona o združovaní občanov mal výmaz občianskeho združenia len deklaratórny charakter.
K zániku darcu v tomto prípade teda došlo skončením likvidácie vykonanej po dobrovoľnom rozpustení
občianskeho združenia ku dňu 30. novembru 2006. Zánikom občianskeho združenia zanikla aj funkcia
likvidátora ďalšiemu účastníkovi 1). Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že po zániku občianskeho

združenia sa objavil nový majetok. O tomto novoobjavenom majetku mala podľa názoru žalobcu
prebehnúť dodatočná likvidácia aplikujúc § 75a Obchodného zákonníka účinného k 31. decembru 2017.
Zákon o združovaní občanov síce obsahoval vlastnú úpravu zániku občianskeho združenia, avšak
táto právna úprava nebola vyčerpávajúca, preto mal byť podľa názoru žalobcu aplikovaný § 20a ods.
4 Občianskeho zákonníka v spojení s § 13 ods. 3 a ods. 4 zákona o združovaní občanov a § 75a

Obchodného zákonníka účinného k 31. decembru 2017. Žalobca dal do pozornosti, že uvedená úvaha
plne korešponduje so súčasným znením § 13 ods. 1 zákona o združovaní občanov, v zmysle ktorého
sa na zrušenie a zánik občianskeho združenia primerane použijú všeobecné ustanovenia Obchodného
zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločností, ak tento zákon neustanovuje inak. Pokiaľ
v tejto súvislosti Úrad geodézie, kartografie a katastra SR poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/68/2020 zo dňa 27. októbra 2021, žalobca uviedol, že toto
rozhodnutie vychádza z iných skutkových okolností a preto nie je na túto vec aplikovateľný.

18. Ďalšia námietka žalobcu spočívala v tvrdení, že nebolo zachované predkupné právo štátu
vyplývajúce z § 63 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. V zmysle prílohy č. 3 nariadenia vlády

Slovenskej republiky č. 69/2016 Z.z., ktorým sa vyhlasuje národný park Slovenský raj, jeho zóny a
ochranné pásmo (ďalej aj „nariadenie vlády SR č. 69/2016 Z.z.“), je dotknutý pozemok zaradený do
zóny C, kde platí tretí stupeň ochrany. Žalovaný pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností neprihliadol na existenciu predkupného práva štátu, ani ho neposudzoval
ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Vychádzajúc pritom

z § 39 Občianskeho zákonníka, v prípade porušenia zákonného predkupného práva sa právny úkon
považuje za absolútne neplatný. Žalobca tiež poukázal na potrebu posudzovania otázky, či sa darovacia
zmluva neprieči dobrým mravom, ktoré bol žalovaný povinný skúmať podľa § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona, nakoľko bezodplatným prevodom dotknutého pozemku na tretiu osobu bez akýchkoľvek väzieb
na darcu mohlo dôjsť k ukráteniu jednotlivých členov združenia na likvidačnom zostatku v rozpore s § 74

Obchodného zákonníka. Žalobca sa tiež nestotožnil s argumentom Okresného úradu Košice a Úradu
geodézie, kartografie a katastra SR, že zákonné predkupné právo zaniklo v zmysle § 63 ods. 6 zákona
o ochrane prírody a krajiny z dôvodu, že na dotknutom pozemku je umiestnená stavba a poukázal
na to, že na liste vlastníctva č. XXX žiadna stavba evidovaná nie je. Až zápisom iného rozhodnutia
Okresného úradu Spišská Nová Ves č. 23/1991 - 24MK - Z 757/2004 a jeho prílohy geometrického

plánu XX/XXXX sa do súboru geodetických informácií (katastrálnej mapy) zakreslil dotknutý pozemok
s uvedeným kódom druhu pozemku XX - zastavaná plocha a nádvorie a kódom spôsobu užívania
predmetného pozemku XX - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestné, miestne
a účelové komunikácie, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Žalobcatiež poukázal na to, že z katastrálnej mapy vyplýva, že inžinierska stavba umiestnená na dotknutom
pozemku je fakticky súčasťou už existujúcej verejnej účelovej komunikácie, ktorá je napojená na totožnú
komunikáciu nachádzajúcu sa na susedných parcelách vo vlastníctve obce Spišské Tomášovce (parcela

KN-C č. XXX/X G. H. XXX/XX, obe zapísané na liste vlastníctva č. X), ich účel využívania je totožný s
účelom využívania dotknutej parcely a to zabezpečenie vstupu do turisticky atraktívnej lokality Slovenský
raj,pretoumiestnenietakejtoinžinierskejstavbybynemalopredstavovaťprekážkuvyužitiapredkupného
práva v zmysle formalistického výkladu podaného Okresným úradom Košice.

19. V závere žalobca namietal argumentáciu ďalšieho účastníka 1) ako likvidátora združenia, podľa
ktorej vnútorné predpisy občianskeho združenia umožňovali darovanie prebytočného majetku, nakoľko
v takom prípade by došlo k popretiu zmyslu likvidácie, ktorej cieľom je uspokojiť nároky veriteľov aj osôb,
ktorým prislúcha právo na likvidačný zostatok.

20. Žalobca nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

21. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 24. augusta 2023, v ktorom odkázal na vyjadrenie
Úradu geodézie kartografie a katastra SR zo dňa 03. augusta 2023 a na vyjadrenie Okresného úradu
Košice zo dňa 16. augusta 2023.

22. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR vo svojom vyjadrení zo dňa 03. augusta 2023 zopakoval
argumentáciu uvedenú v rozhodnutí o odvolaní.

23. Okresný úrad Košice vo svojom vyjadrení zo dňa 16. augusta 2023 vo svojej podstate zotrval na
svojich tvrdeniach uvedených v rozhodnutí o nevyhovení protestu prokurátora. Na preukázanie svojich

tvrdení súvisiacich s postupom pri poverení A. G. D. na plnenie úloh vedúceho odboru po vylúčení JUDr.
Róberta Rybku Okresný úrad Košice predložil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky č. 5076/2023 - 9 (27/2022 – rozk.) zo dňa 27. marca 2023.

24. Žalovaný nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

25. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník 2) podaním zo dňa 18. decembra 2023, v ktorom uviedol,
že sa plne stotožňuje s argumentáciou prezentovanou orgánmi verejnej správy v konaní o proteste
prokurátora, ktoré podaniu žaloby predchádzalo. K námietke nerešpektovania zákonného predkupného
práva doplnil, že samotný žalobca nespochybňuje existenciu stavby na dotknutom pozemku, pričom je

na ňom umiestnená aj prestrešená a neprestrešená terasa a požičovňa športových potrieb realizovaná
ďalším účastníkom 2) v dobrej viere po nadobudnutí vlastníckeho práva k dotknutému pozemku. V
ďalšom poukázal na dobrú vieru účastníkov zmluvného vzťahu pri uzatváraní darovacej zmluvy a prínos
ďalšieho účastníka 2) pre rozvoj turizmu v danej lokalite.

26. Ďalší účastník 2) nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

27. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník 1) podaním zo dňa 17. januára 2024, v ktorom uviedol,
že žaloba neobsahuje žiadne nové skutočnosti odlišné od tých, ktoré boli posúdené v konaní o
proteste prokurátora. Nakoľko výmaz občianskeho združenia z registra vedeného Ministerstvom vnútra

Slovenskej republiky má len deklaratórny charakter, podľa názoru ďalšieho účastníka 1) ním nedošlo k
samotnému zániku občianskeho združenia, a toto bolo aj naďalej nositeľom procesnej a hmotno-právnej
subjektivity. Z uvedeného vyplýva aj to, že za občianske združenie bol aj naďalej oprávnený konať ďalší
účastník 1) ako likvidátor. Uvedené závery boli potvrdené v uznesení Okresného riaditeľstva policajného
zboru Spišskej Novej Vsi ČVS: ORP-451/2 –VYS-SN-2022 zo dňa 28. novembra 2022 o odmietnutí veci

podozrenia zo zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, ako aj Okresným úradom
Košice v rozhodnutí o nevyhovení protestu prokurátora a Úradom geodézie, kartografie a katastra SR
v rozhodnutí o odvolaní. Ďalší účastník 1) tiež zdôraznil, že po oboznámení sa s potrebou vykonania
likvidácie novoobjaveného majetku občianskeho združenia ako likvidátor informoval o tejto skutočnosti
všetkých v tej dobe známych členov občianskeho združenia a postupoval plne v súlade s predpismi

občianskeho združenia. Poukázal tiež na plnú aplikovateľnosť uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Obdo/68/2020 zo dňa 27. januára 2021 na tu súdenú vec.28. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa postupu pri poverení A. G. D. na plnenie úloh vedúceho odboru
po vylúčení JUDr. Róberta Rybku sa ďalší účastník 1) plne stotožnil s argumentáciou Okresného úradu
Košice.

29. K otázke zákonného predkupného práva ďalší účastník 1) uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu,
že na dotknutom pozemku sa nenachádza žiadna stavba, nakoľko aj v súčasnosti je na ňom evidovaná
inžinierska stavba, avšak nejde o verejnú účelovú komunikáciu, ale o miestnu komunikáciu. Zároveň
poukázal na ďalšie stavebné úpravy vykonané ďalším účastníkom 2) v dobrej viere. Pokiaľ žalobca

namietal bezodplatnosť prevodu dotknutého pozemku, ďalší účastník 1) poukázal na to, že išlo o
neupotrebiteľný majetok, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že sa na neho fakticky zabudlo. Uvedené bolo
preukázané účtovnou súvahou, ktorá bola súčasťou Záverečnej správy o priebehu likvidácie. Ďalší
účastník 1) zároveň zdôraznil, že aj po prevode dotknutého pozemku na ďalšieho účastníka 2) bol
zachovaný účel využitia pozemku na športové účely. Nemôže preto súhlasiť s názorom žalobcu, že k
prevodu dotknutého pozemku došlo v rozpore so záujmami občianskeho združenia.

30. Záverom ďalší účastník 1) poukázal na právnu neistotu, ktorá by vznikla v prípade zrušenia
napadnutého rozhodnutia, pričom po navrátení dotknutého pozemku do majetku občianskeho združenia
je presvedčený, že by sa nič nezmenilo, nakoľko občianske združenie, resp. jeho likvidátor je viazaný
predchádzajúcim rozhodnutím valného zhromaždenia občianskeho združenia, a teda by postupoval

rovnakým spôsobom, ako v roku 2019.

31. Ďalší účastník 2) nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

32. V replike zo dňa 28. marca 2025 žalobca uviedol že podľa jeho názoru predložené rozhodnutie

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky s konečnou platnosťou nevyriešilo otázku
kompetentnosti pre prijatie ďalších opatrení v súlade s § 12 ods. 1 správneho poriadku. Zároveň
poukázal na to, že odbor opravných prostriedkov má svoje referáty a koná a rozhoduje na základe
odvetvového princípu, teda má niekoľko nadriadených orgánov – ministerstiev, pričom dochádza k
rozdielnosti ich právnych názorov. V tejto súvislosti žalobca predložil písomné upozornenie Ministerstva

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 19. februára 2021 a jeho konečné
stanovisko pre podriadené orgány vyjadrené v závere, v zmysle ktorého za nadriadený správny orgán
vedúcemu odboru okresného úradu nepovažuje prednostu okresného úradu. Obdobný názor vyplýva
aj zo smernice MV SR č. 14/2018.

33. V duplike zo dňa 15. apríla 2025 žalovaný predložil písomné vyjadrenie Okresného úradu Košice,
v ktorom tento zotrval na svojom doterajšom právnom názore a zopakoval svoje argumenty týkajúce
sa poverenia A. G. D. na plnenie úloh vedúceho odboru po vylúčení JUDr. Róberta Rybku, ktoré skôr
uviedol vo vyjadrení zo dňa 16. augusta 2023.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

34. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až
d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal
protest, ktorému nebolo vyhovené.

35. Podľa § 12 ods. 1 zákona o združovaní občanov (v znení účinnom ku dňu prijatia rozhodnutia

o dobrovoľnom rozpustení občianskeho združenia, t.j. 29. apríla 2015), združenie zaniká
a) dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením,
b) právoplatným rozhodnutím ministerstva o jeho rozpustení.

36.Podľa§12ods.1zákonaozdružovaníobčanov(vzneníúčinnomkudňuuzavretiadarovacejzmluvy,

t.j. 05. júna 2019, resp. 03. júla 2019), združenie zaniká
a) dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením,
b) právoplatným rozhodnutím ministerstva o jeho rozpustení,
c) právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní.37. Podľa § 12 ods. 2 zákona o združovaní občanov (v znení účinnom ku dňu prijatia rozhodnutia
o dobrovoľnom rozpustení občianskeho združenia, t.j. 29. apríla 2015, ako aj ku dňu uzavretia darovacej

zmluvy, t.j. 05. júna 2019, resp. 03. júla 2019 – ďalej aj „v rozhodnom znení“), pokiaľ stanovy združenia
neurčujú spôsob dobrovoľného rozpustenia alebo zlúčenia s iným združením, rozhoduje o ňom jeho
najvyšší orgán. Tento orgán oznámi zánik združenia do 15 dní príslušnému ministerstvu.

38.Podľa§13ods.2zákonaozdružovaníobčanov(vrozhodnomznení),prizánikuzdruženiasavykoná

majetkové vyporiadanie.

39. Podľa § 13 ods. 3 zákona o združovaní občanov (v rozhodnom znení), pri zániku združenia podľa §
12 ods. 1 písm. b) vykoná jeho majetkové vyporiadanie4) likvidátor určený ministerstvom.
4) Zákon č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník (úplné znenie č. 80/1989 Zb.).

40.Podľa§13ods.3zákonaozdružovaníobčanov(vzneníúčinnomkudňuuzavretiadarovacejzmluvy,
t.j. 05. júna 2019, resp. 03. júla 2019), pri zániku združenia podľa § 12 ods. 1 písm. b) alebo písm. c)
vykoná jeho majetkové vyporiadanie4) likvidátor určený ministerstvom.
4) Zákon č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník (úplné znenie č. 80/1989 Zb.).

41. Podľa § 13 ods. 4 zákona o združovaní občanov (v rozhodnom znení), spôsobom uvedeným v
odseku 3 sa postupuje tiež pri zániku združenia podľa § 12 ods. 1 písm. a), ak niet jeho orgánu, ktorý
by majetkové vyporiadanie vykonal.

42. Podľa § 20a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v rozhodnom znení), právnická osoba sa zrušuje

dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená, pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak.

43. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka (v rozhodnom znení), právnická osoba zapísaná v
obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ

osobitné zákony neustanovujú inak.

44. Podľa § 20a ods. 3 Občianskeho zákonníka (v rozhodnom znení), pred zánikom právnickej osoby
sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon
neustanovuje inak.

45. Podľa § 20a ods. 4 Občianskeho zákonníka (v rozhodnom znení), ustanovenia Obchodného
zákonníkaolikvidáciiobchodnýchspoločnostísaprimeranepoužijúajnalikvidáciuinejprávnickejosoby,
pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné.

46. Podľa § 71 ods. 7 Obchodného zákonníka (v rozhodnom znení) za výkon svojej pôsobnosti
zodpovedajú likvidátori tým istým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov.

47. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka (v rozhodnom znení), konatelia sú povinní vykonávať
svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej

spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie
týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach,
ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo
záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len
niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

48. Podľa § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka (v rozhodnom znení), členovia predstavenstva sú
povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s
odbornoustarostlivosťouavsúladesozáujmamispoločnostiavšetkýchjejakcionárov.Najmäsúpovinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,

zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone
svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmami spoločnosti.49. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny (v znení účinnom ku dňu uzavretia darovacej
zmluvy, t.j. 05. júna 2019, resp. 03. júla 2019), k pozemkom nachádzajúcim sa za hranicami zastavaného

územia obce v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, ktoré nie sú vo vlastníctve
štátu, má štát predkupné právo.

50. Podľa § 63 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny (v znení účinnom ku dňu uzavretia darovacej
zmluvy, t.j. 05. júna 2019, resp. 03. júla 2019), predkupné právo štátu podľa odseku 1 zaniká, ak sa na

pozemku nachádza alebo umiestni stavba v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom.24)
24) § 58 až 70, § 120 a 121 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
51. Podľa § 6 ods. 2 katastrálneho zákona (v znení účinnom do 30. septembra 2018), v katastri sa
spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby; 1b) tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej
mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú
označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku.

1b) § 43a ods. 3 a § 139b ods. 6 a 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

52. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných
predpisov o správnom konaní,7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

53. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti,10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
10b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok, zákon č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

54. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

55. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

56. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre

rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania

a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

57. Podľa § 33 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

58. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

59. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a

dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na § 191
ods. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci. Správny súd následne postupujúc v zmysle § 191 ods. 4 SSP, prihliadajúc na
okolnosti vyslovil, že vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

60. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok

vyhlásil dňa 15. mája 2025 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa
17. apríla 2025).

61. V prvom rade sa správny súd zaoberal žalobnou námietkou žalobcu spočívajúcou v nesprávnom
procesnom postupe pri vykonaní opatrení na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania

o proteste prokurátora po vylúčení vedúceho odboru Okresného úradu Košice, čím malo dôjsť k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následokvydanienezákonnéhorozhodnutiaaleboopatreniavovecisamej.Správnysúdvtejtosúvislosti
uvádza, že predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je výlučne len napadnuté rozhodnutie, čo
jednoznačne vyplýva z dikcie ustanovenia § 45 ods. 1 SSP, teda nie rozhodnutia vydané v konaní

o proteste prokurátora, preto správnemu súdu v tomto konaní neprináleží posudzovanie námietky
týkajúcej sa zákonnosti rozhodnutí vydaných v konaní o proteste prokurátora. Zároveň je však potrebné
dodať, že spochybnenie zákonnosti týchto rozhodnutí nemá vplyv na posúdenie otázky včasnosti
podania správnej žaloby v tu súdenej veci.

62. V ďalšom bolo predmetom súdneho prieskumu posúdenie námietky žalobcu týkajúcej sa právneho
posúdenia spôsobilosti ďalšieho účastníka 1) ako likvidátora občianskeho združenia uzatvoriť darovaciu
zmluvu v mene občianskeho združenia. Pre prijatie záveru k uvedenej námietke je na úvod potrebné
ustáliť, akým spôsobom bol právnymi predpismi upravený postup zániku resp. likvidácie občianskych
združení v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania o zániku občianskeho združenia v tu súdenej

veci, a následne aj v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. Nie je spornou skutočnosť, že Mimoriadne
valné zhromaždenie občianskeho združenia rozhodlo dňa 29. apríla 2015 o dobrovoľnom rozpustení
združenia ku dňu 30. apríla 2015 bez právneho nástupcu, teda v súlade s v tom čase platným a účinným
§12ods.1písm.a)zákonaozdružovaníobčanov,pričomMimoriadnevalnézhromaždenieobčianskeho
združenia zároveň rozhodlo o vstupe občianskeho združenia do likvidácie a o ustanovení ďalšieho

účastníka 1) za likvidátora občianskeho združenia. Vychádzajúc zo zákonného znenia § 12 ods. 1, 2
zákona o združovaní občanov (v znení účinnom ku dňu prijatia rozhodnutia o dobrovoľnom rozpustení
občianskeho združenia, t.j. 29. apríla 2015, ako aj ku dňu uzavretia darovacej zmluvy, t.j. 05. júna
2019, resp. 03. júla 2019) prijatím takéhoto rozhodnutia malo dôjsť k zániku občianskeho združenia,
pričom ako predpokladalo platné a účinné ustanovenie § 13 zákona o združovaní občanov, pri zániku

združenia sa vykoná jeho majetkové vysporiadanie. Uvedené znenie zákona o združovaní občanov
však vyvolávalo značné aplikačné nejasnosti a problémy. Medzeru vo výklade týchto ustanovení vyplnil
Najvyšší soud České republiky, kde do dnešného dňa platí znenie zákona o združovaní občanov
(zákon č. 83/1990 Sb.) v znení takmer totožnom so znením v období rozhodnom pre toto konanie,
teda ku dňu prijatia rozhodnutia o dobrovoľnom rozpustení občianskeho združenia, t.j. 29. apríla 2015,

ako aj ku dňu uzavretia darovacej zmluvy, t.j. 05. júna 2019, resp. 03. júla 2019 (rozdiel spočíva len
v špecifikácii spôsobov zániku, avšak bez vplyvu na tu súdenú vec). Nejvyšší soud České republiky
konštantne judikoval nasledovné: „Při zániku sdružení se provádí majetkové vypořádání. Tento proces
představuje obligatorní postup uskutečňovaný v souvislosti se zánikem sdružení. To je rovněž v souladu
s ustanovením § 20a odst. 3 obč. zák., které stanoví, že se před zánikem právnické osoby vyžaduje její

likvidace, pokud celé její jmění nenabývá právní nástupce nebo zvláštní zákon nestanoví jinak. ... Jinými
slovy, před zánikem občanského sdružení nebo jeho základní organizace s právní subjektivitou musí být
provedeno vyrovnání majetku, aby bylo v tomto směru možno usuzovat na jejich platný zánik (včetněvlastnických a jiných práv).“ (rozsudok Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. 28 Cdo 893/2012 zo
dňa 16. októbra 2012, obdobne sp. zn. 28 Cdo 695/2015 zo dňa 03. augusta 2015).

63. Správny súd si je plne vedomý potenciálnych odlišností, ktoré by mohli vyvolávať pochybnosti
o aplikovateľnosti záverov Nejvyššího soudu České republiky na tu súdený prípad a to jednak
skutočnosť, že nejednoznačnosť právnej úpravy zákona o občianskych združeniach v čase rozhodnom
pre toto súdne konanie vyvolávala nejasnosti do takej miery, že sa v slovenských podmienkach
postupovalo určitým hybridným spôsobom, a to tak, ako vyplýva jednak z rozhodnutia Mimoriadneho

valného zhromaždenia občianskeho združenia zo dňa 29. apríla 2015, ako aj z výpisu občianskeho
združenia z Registra mimovládnych neziskových organizácií zo dňa 07. októbra 2016, kde je výslovne
rozlišované medzi zrušením, vstupom do likvidácie a zánikom občianskeho združenia – teda v zmysle
obchodnoprávnej úpravy obchodných spoločností, a ďalšia podstatná odchylnosť od právneho stavu
v Českej republike nastala prijatím zákona č. 390/2019 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 01. októbra
2020 novelizovaný zákon o občianskych združeniach za účelom odstránenia výkladových a aplikačných

nejasností výslovným rozlíšením zrušenia a zániku občianskeho združenia a odkazom na primeranú
aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka pojednávajúcich o likvidácii obchodných spoločností.
Správny súd napriek tomu dospel k záveru, že uvedené nemá vplyv na vyššie vyjadrený záver
o existencii občianskeho združenia až do momentu úplného vysporiadania jeho majetku a teda aj
o oprávnenosti ďalšieho účastníka 1) ako jeho likvidátora darovaciu zmluvu uzatvoriť a to napriek tomu,

že by sa za súčasného právneho stavu dotknutý pozemok považoval za novoobjavený majetok. Nakoľko
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), postup Ministerstva vnútra Slovenskej republiky resp.
samotných občianskych združení odlišný od právnej úpravy nemohol byť spôsobilý vyvolať iné právne
účinky ako tie, ktoré predpokladal zákon o združovaní občanov a to ten, že občianske združenie zaniká

prijatím rozhodnutia o jeho dobrovoľnom rozpustení, nie však skôr ako dôjde úplnému vysporiadaniu
jehomajetku(aplikujúc§13ods.2zákonaozdružovaníobčanovvspojenís§20aods.2,3Občianskeho
zákonníka) a následný výmaz z registra mal len deklaratórne účinky.

64. Správny súd k inému záveru nedospel ani na základe toho, že sám ďalší účastník 1) oznámil

„ukončenie“ likvidácie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky až k 30. novembru 2016, pretože aj
uvedená otázka už bola riešená Nejvyšším soudem České republiky v rozsudku sp. zn. 21 Cdo
2709/2014 zo dňa 02. októbra 2014, v zmysle ktorého: „Jednostranné prohlášení bývalého člena
sdružení (nebo členů jeho rady), že veškeré jeho záležitosti byly vypořádány a že nemá žádný
movitý ani nemovitý majetek, nepostačuje pro závěr o zániku občanského sdružení, obdobně jako

nepostačuje ani samotný výmaz občanského sdružení z registru ministerstva vnitra, neboť tento má
pouze deklaratorní charakter.“ Iný právny záver nevyplýva ani z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít
Slovenskej republiky (napr. ani účastníkmi konania označované Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obdo/68/2020 zo dňa 27. januára 2021) a nie je vyvoditeľný ani z dôvodovej správy k zákonu
č. 390/2019 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 01. októbra 2020 novelizovaný zákon o občianskych

združeniach, ani zo zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene
adoplneníniektorýchzákonov,ktorýmsasúčinnosťouod01.januára2019zriadilregistermimovládnych
neziskových organizácií, do ktorého sa zapisujú aj občianske združenia.

65. Po dôkladnom posúdení tak platnej a účinnej právnej úpravy – hoc aj nedokonalej a vyvolávajúcej

značné nejasnosti, ako aj aplikačnej praxe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti správny súd posúdil námietku žalobcu o nespôsobilosti ďalšieho účastníka 1)
uzatvoriť darovaciu zmluvu v mene združenia za nedôvodnú.

66. Správny súd ako dôvodnú však posúdil námietku žalobcu, že sa žalovaný adekvátne nezaoberal

posudzovaním predkupného práva štátu vyplývajúceho z § 63 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny.
K uvedenému záveru správny súd dospel z toho dôvodu, že na jednej strane nie je sporné, že dotknutý
pozemok je zaradený v zmysle prílohy č. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 69/2016 Z.z., ktorým
sa vyhlasuje Národný park Slovenský raj, jeho zóny a ochranné pásmo, do zóny C, kde platí tretí stupeň
ochrany, avšak napriek uvedenému žalovaný návrh na vklad povolil v prospech tretej osoby, ktorá nie

je štátom a to v prospech ďalšieho účastníka 2), pričom však obsahom administratívneho spisu nie je
žiadna listina (k času uzavretia darovacej zmluvy) preukazujúca neuplatnenie si predkupného práva
štátom alebo zánik predkupného práva v zmysle § 63 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny.67. V zmysle § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú
vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa v konaní o návrhu na vklad postupuje podľa
ustanovení správneho poriadku (§ 22 ods. 5 katastrálneho zákona). Rozsah prieskumu zmluvy v rámci

konania o návrhu na vklad vymedzuje § 31 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého je okresný úrad
povinný preskúmavať okrem iného aj to, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Zo zásady materiálnej pravdy vyjadrenej v ustanoveniach § 3 ods. 4,
§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 správneho poriadku následne vyplýva, že správny orgán je povinný
vykonávať dokazovanie, tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre

posúdenie veci (úplnosť zistenia), zároveň musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z
vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia) (záver vyplývajúci z
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/193/2008 zo dňa 12. februára 2009).

68. Podľa názoru správneho súdu si žalovaný nesplnil zákonnú povinnosť náležitého zistenia stavu veci
v rozsahu potrebnom na posúdenie splnenia podmienky zákonného predkupného práva k dotknutému

pozemku, nakoľko tak, ako je uvedené vyššie, v administratívnom spise sa nenachádza relevantný
dokument, ktorý by preukazoval dôvodnosť záveru, že si štát predkupné právo k dotknutému pozemku
neuplatnil, alebo, že toto predkupné právo zaniklo, ako to predpokladá § 63 ods. 6 zákona o ochrane
prírody a krajiny. Správny súd vychádzal aj zo znenia listu vlastníctva, na ktorom je dotknutý pozemok
evidovaný ako: druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku – pozemok,

na ktorom je postavená inžinierska stavba. Uvedené síce indikuje, že na dotknutom pozemku by
sa mohla nachádzať stavba, samo o sebe to ale nepreukazuje splnenie celej podmienky na zánik
zákonného predkupného práva štátu v zmysle § 63 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny a to,
že stavba je „v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom“. Osobitným predpisom sa v čase
rozhodnom pre toto konanie považoval stavebný zákon. Je potrebné síce vziať na zreteľ, že inžinierske

stavby mali a majú čo do zapisovania práv k nim do katastra nehnuteľností osobitný režim (napríklad
§ 6 ods. 2 katastrálneho zákona do účinnosti zákona č. 212/2018 Z.z. od 01. októbra 2018), avšak
uvedené bez iného neodôvodňuje záver o zániku zákonného záložného práva vyplývajúceho z § 63
ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, nakoľko z uvedeného nemožno vyvodiť záver, že „stavba“
postavená na dotknutom pozemku bola postavená alebo umiestnenia v súlade so zákonom o ochrane

prírodyakrajinyastavebnýmzákonom(§63ods.6zákonaoochraneprírodyakrajiny),ktoréužosobitný
režim inžinierskym stavbám nepriznávajú. V opačnom prípade by bol prípustný stav, kedy by akýkoľvek
objekt javiaci sa ako cesta (inžinierska stavba primárne sa nezapisujúca do katastra nehnuteľností)
vyvolal účinky zániku predkupného práva štátu v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom
ochrany, teda v územiach požívajúcich vyššiu mieru právnej ochrany.

69. Pokiaľ ďalší účastníci vo svojich podaniach poukázali aj na ďalšie stavby postavené na dotknutom
pozemku, žiadna stavba na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. F. v súčasnosti nie
je zapísaná a predovšetkým nebola ani v čase uzatvárania darovacej zmluvy (list vlastníctva č.
XXX s dňom vyhotovenia 12. júla 2019 je súčasťou administratívneho spisu), zároveň ani pre tieto

stavby z administratívneho spisu nevyplýva žiaden dôkaz preukazujúci splnenie podmienok zániku
predkupného práva tak, ako to predpokladá § 63 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny.

70. Rovnaký nedostatok spočívajúci v nedostatočnosti zistenia skutkového stavu správny súd vzhliadol
aj v súvislosti s posúdením súladu darovacej zmluvy s dobrými mravmi. Je pravdou, že orgán verejnej

správy nie je oprávnený nahrádzať justičnú činnosť súdov, avšak ustanovenie § 31 katastrálneho zákona
ho oprávňuje a zároveň kladie mu za povinnosť skúmať tam uvedené skutočnosti, vrátane súladu zmluvy
s dobrými mravmi spôsobom nevyhnutným pre rozhodnutie o návrhu na vklad. V tejto súvislosti je
potrebné vziať na zreteľ podmienky, za ktorých bol likvidátor oprávnený a povinný likvidáciu občianskeho
združenia vykonávať. Vzhľadom na absenciu akejkoľvek právnej úpravy v zákone o združovaní občanov

upravujúcej postavenie likvidátora je podľa názoru správneho súdu legitímny záver, že v tomto prípade
sa analogicky použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. Následne z ustanovenia § 71 ods. 7
Obchodného zákonníka v znení rozhodnom pre toto konanie, v ktorom sa expressis verbis uvádza, že za
výkon svojej pôsobnosti likvidátori zodpovedajú tým istým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov,
vyplýva, že ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zásady výkonu pôsobnosti štatutárnych

orgánovsavzťahujúajnalikvidátorov(§135a,§194ods.5až9,§243aapríslušnývýklad).Vychádzajúc
z uvedeného tak je možné dospieť k záveru, že likvidátor občianskeho združenia bol povinný najmä
ale nie len vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami občianskehozdruženia a všetkých jeho (bývalých) členov, v tejto súvislosti bol povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní
zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia.

71. Ďalší účastník 1) síce vo Vyjadrení – Protest prokurátora Pd 77/22/8810-7 zo dňa 29. júla 2022
poukázal na to, že k záveru o nadbytočnosti dotknutého pozemku dospel z dôvodu, že napriek osloveniu
viacerých osôb v minulosti nikto o odkúpenie neprejavil záujem. Správny súd však k uvedenému uvádza,
že jednak ponuky zasielané ďalším účastníkom 1) žalovaný pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad
ani nemal k dispozícii, navyše, predmetom týchto ponúk na predaj boli len pozemky parc. č. XXX/X G. H.

XXX/X pre katastrálne územie C. F., ku ktorým ďalší účastník 1) ako likvidátor občianskeho združenia
vysporiadaval majetkovú podstatu občianskeho združenia ešte v rokoch 2015-2016. Už len pre úplnosť
správny súd dáva do pozornosti, že vychádzajúc z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C.
F. (na ktorom sú v súčasnosti evidované pozemky parc. č. XXX/X G. H. XXX/X) je možné dospieť
k záveru, že ani tieto pozemky neboli predmetom darovania, ale kúpy. V administratívnom spise sa
zároveň nenachádza žiadna listina o ponúknutí dotknutého pozemku na predaj akejkoľvek osobe – a to

ani ďalšiemu účastníkovi 2), ktorý ju neskôr nadobudol darom, ani iný dokument, ktorý by akýmkoľvek
spôsobom preukazoval skutočnosť, že bezodplatný prevod majetku občianskeho združenia by bolo
možné považovať za konanie s odbornou starostlivosťou a teda neodporujúci dobrým mravom.

72. V súvislosti s posudzovaním otázky dobrých mravov správny súd tiež považuje za potrebné

poukázať na znenie Stanov občianskeho združenia, ktoré boli prílohou návrhu na vklad vlastníckeho
práva, a z ktorých vyplýva, že valné zhromaždenie okrem iného schvaľuje zásady majetkovo-právneho
vysporiadania pri zániku občianskeho združenia (článok 4, I. Valné zhromaždenie, ods. 4 písm. g)
Stanov), ako aj na Smernicu o hospodárení s majetkom SZTK vydanú v zmysle článku 5 Majetok
a hospodárenie, ods. 5 Stanov, podľa ktorej „prevody majetku medzi členmi SZTK ako aj mimo SZTK

sa uskutočňujú zmluvami spravidla odplatne“ (Článok 3 Nadobúdanie a prevody majetku). Z uvedených
dokumentov vyplýva skôr opačný záver ako ten, ku ktorému v otázke posudzovania dobrých mravov
v súvislosti s darovacou zmluvou, teda bezodplatným prevodom, dospel žalovaný, preto za situácie,
kedy žalovaný nemal k dispozícii relevantné dôkazy odôvodňujúce ním vydané napadnuté rozhodnutie,
sa takýto záver javí minimálne ako predčasný.

73. Zhrnúc vyššie uvedené, nakoľko rozhodnutie o povolení návrhu na vklad nie je potrebné
odôvodňovať, pretože ním bolo vyhovené všetkým účastníkom konania v plnom rozsahu (§ 47
ods. 1 správneho poriadku), o to viac na význame naberá administratívny spis a podklady
v ňom obsiahnuté, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie skutočností podstatných pre vydanie

administratívneho rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu správny súd dospel k záveru, že bez toho, aby
žalovaný mal k dispozícii dostatočné podklady pre kvalifikované posúdenie darovacej zmluvy v zmysle
kritérií stanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, prípadne aj osobitného zákona (v tomto prípade
zákona o ochrane prírody a krajiny), nemožno takéto rozhodnutie považovať za zákonné z dôvodu
nedostatočne zisteného stavu veci.

74. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery správny súd v súlade s cit. zákonnými
ustanoveniami zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP). Zároveň v zmysle
ust. § 191 ods. 4 SSP správny súd vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom tento bude
postupovať podľa právneho názoru správneho súdu vysloveného v tomto rozhodnutí, náležite zistí

skutkový stav veci (pričom správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pre rozhodnutie o povolení
vkladu je rozhodujúci stav v čase uzavretia darovacej zmluvy nie skutočnosti, ktoré nastali neskôr),
posúdi skutkový stav v súlade so skutkovými okolnosťami vyplývajúcimi z administratívneho spisu
a následne vo veci rozhodne. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný.

75. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. c) SSP, v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby
prokurátora.

76. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení

s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§

440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).