Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20C/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123202225
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2123202225.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v sporovej veci žalobcu: Š. O., H. XX.XX.XXXX,

C. K. XXXX/XX, XXX XX C. -Q., právne zastúpený: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o.
so sídlom Palárikova 14, Bratislava, proti žalovanému 1: Z. S., H. XX.XX.XXXX, C. S. Š. XXX/XX, XXX
XX C., Ž. X: P.. Z. E., H. XX.XX.XXXX, C. S. Š. XXX/XX, XXX XX C., obaja právne zastúpení: HALADA
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, o odporovateľnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní 1 a 2 majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 17.04.2023 domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva špecifikovaná v petite žaloby je voči žalobcovi
neúčinná.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na Okresnom súde Bratislava III bolo vedené súdne konanie
pod sp. zn. 45C/71/2017 v právnej veci žalobcu voči žalovanému A.. A. C.. Vo veci bol vydaný
rozsudok pre zmeškanie dňa 11.06.2019. Žalovaný podal dňa 05.03.2020 odvolanie proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava III, ktorým súd zamietol jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. V

priebehu odvolacieho konania došlo k úmrtiu žalovaného, pričom v konaní sa pokračovalo s právnymi
nástupcami žalovaného - Q. C. B. Ľ. C., na podklade dedičského rozhodnutia v dedičskom konaní.
Krajský súd v Bratislave dňa 26.04.2022 uznesením rozhodol tak, že odvolanie pôvodného žalovaného
odmietol. Uznesenie o odmietnutí odvolania nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2022. Na základe
takéhotorozhodnutiaodvolaciehosúdupotomprvostupňovýsúdvyznačilprávoplatnosťavykonateľnosť
rozsudku pre zmeškanie. Dňa 13.06.2023 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, Z.. Z. S.. Súdny exekútor toho istého dňa vydal upovedomenie o začatí exekúcie v

exekučnej veci žalobcu ako oprávnenému voči povinným: X. Q. C., H.. XX.XX.XXXX B. X. Ľ. C., H..
XX.XX.XXXX, ako právnym nástupcom A.. A. C. o vymoženie pohľadávky 323 810,07 eura. V priebehu
mája a júna 2022, tzn. v čase, keď už povinní mali vedomosť o tom, že bolo Krajským súdom v
Bratislave odmietnuté odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III a rozsudok Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 11.06.2019 nepochybne nadobudol právoplatnosť, sa uskutočnili viaceré
prevody nehnuteľného majetku, ktorý pôvodne patril A.. A. C., resp. bol vlastníctvom jeho právnych
nástupcov. Takýmto spôsobom došlo aj k predaju nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom

území C., obec C., okres R., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX: rodinného domu so súpisným
číslom XXX, postaveného na pozemku s parcelným číslom XXXX, pozemku registra „. - parc. číslo
XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 983 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“), pričom
nadobúdateľmi nehnuteľností boli žalovaní 1 a 2. Konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva nažalovaného 1 a žalovaného 2 prebiehalo na Okresnom úrade Trnava, katastrálnom odbore pod spis.
Zn. N. - XXXX/XXXX. K povoleniu vkladu vlastníckeho práva na žalovaných došlo dňa 31.05.2022.
Okrem uvedeného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo dňa 09.06.2022 aj k predaju

bytu č. XX v bytovom dome s. č. XXXX H. M. V. N. C., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie Q., obec C. B.- Q., okres C. P. (N. - XXXXX/XXXX) a k prevodu vlastníckeho práva
k bytu č. X v bytovom dome s. č. XXXX na ulici A. K. N. C., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie M. H. N., X. C. - M.Í. H. N., X. C. P. (N. - XXXXX/XXXX). Prevody vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností podľa žalobcovi dostupných informácií zrejme prebehli v rekordne krátkom čase,

neobvyklom aj pre prípad zrýchleného katastrálneho konania. Právni nástupcovia pôvodne žalovaného
A.. A. C. - previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v čase po splatnosti ich záväzkov, vyplývajúcich z
rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.06.2019. Ak by nedošlo cielene a účelovo k uzavretiu
kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená predajom nehnuteľnosti.

3. Spolu so žalobou žalobca predložil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 45C/71/2017-487

zo dňa 11.06.2019, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/42/2021-563 zo dňa 10.01.2022,
uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/42/2021-577 zo dňa 26.04.2022, uznesenie Okresného
súdu Bratislava III č. k. 12D/23/2021-89 zo dňa 28.09.2021, Upovedomenie o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 13.06.2022, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 13.06.2022,
Rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, výpis z listu vlastníctva č. 1769 zo dňa

19.01.2022, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 11.04.2023, Rozhodnutie Okresného úradu Trnava,
katastrálny odbor zo dňa 31.05.2022, Kúpnu zmluvu zo dňa 24.03.2022.

4. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili, pričom uviedli, že úspechu žaloby bráni to, že neboli splnené všetky
kumulatívne zákonné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. Pre úspešnú odporovateľnosť

právneho úkonu musia byt kumulatívne naplnené nasledujúce predpoklady: 1. veriteľ má voči
dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, dlžník urobil právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie veriteľovej
vymáhateľnej pohľadávky, 3. odporovaný právny úkon urobil dlžník v posledných troch rokoch pred
podaním žaloby, 4. odporovaný právny úkon urobil dlžník v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, 5. úmysel
ukrátiť veriteľa musel byť druhej strane známy. Žalovaní v prvom rade uvádzajú, že žalobca v podanej

žalobe nijako nepreukázal, že kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu uspokojenia jej vymáhanej pohľadávky.
Z ustanovenia §42a odsek 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odporovateľné sú právne úkony, ktoré
ukracujú pohľadávku veriteľa. Ide o také právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do takej
miery, že sa tým ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Žalovaní majú za to, že kúpna
zmluva nezmenšuje majetok dlžníkov, a teda ani neukracuje uspokojenie pohľadávky žalobcu. Odkazujú

na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, SP. zn. 21 Cdo 4333/2007. Súdna prax tak vo svojej rozhodovacej
činnosti dospela k záveru, že vo všeobecnosti nemožno úspešne odporovať odplatnému právnemu
úkonu, pokiaľ bolo dlžníkom inkasované primerané protiplnenie. V takom prípade právny úkon nemá
ukracujúci charakter, pretože majetok dlžníka sa takýmto právnym úkonom nezmenší, ale dôjde len
k modifikácií jeho štruktúry pri zachovaní jeho pôvodnej hodnoty. Tento záver možno vyvodiť aj z

uznesenia Najvyššieho súdu SR, SP. zn. 3 Cdo 61/2008. Je nutné dodať, že dôkazné bremeno pri
tvrdení, že právny úkon vedie k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým sa ukracuje pohľadávka veriteľa
(teda žalobcu), zaťažuje žalobcu. Podľa názoru žalovaných, žalobca v žalobe toto dôkazné bremeno
neuniesol, pretože nepreukázal, že kúpnou zmluvou došlo k zmenšeniu majetku dlžníkov. Predmetom
kúpnej zmluvy bol odplatný prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Bučany, obec

Bučany, okres Trnava, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu R., katastrálny odbor,
ako stavba, so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku parcele reg. „. parc. č. XXXX, rodinný
dom a pozemok parcela reg. „L., parc. č. XXXX X výmere 983 m2 zastavaná plocha a nádvorie (ďalej
len „nehnuteľnosti”), a to za dohodnutú kúpnu cenu vo Výške 199 000,00 eur. Pri určení kúpnej ceny
sa vychádzalo z hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom č. 86/2022 zo dňa 02.03.2022

vypracovaným znalkyňou v odbore stavebníctvo, Z.. P.. P. T.. Uvedeným znaleckým posudkom bola
hodnota nehnuteľností určená na sumu 203 000,00 eur, z čoho je zrejmé, že kúpna cena dohodnutá v
kúpnej zmluve predstavuje primerané plnenie zodpovedajúce trhovým podmienkam. Časť kúpnej ceny
voVýške5000,00euržalovanízaplatilipredávajúcimnazákladerezervačnejzmluvyzodňa23.02.2022,
a to na bankový účet sprostredkovateľa predaja nehnuteľností uvedený v kúpnej zmluve. Časti kúpnej

ceny vo Výške 111 000,00 eur a vo výške 68 100,00 eur boli vyplatené na bankové účty uvedené v
kúpnej zmluve, a to prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého K. K.Ň., B.. K... Zvyšná časť
kúpnej ceny vo Výške 14 900,00 eur bola vyplatená na bankový účet uvedený v kúpnej zmluve, a to
prostredníctvom Prvej stavebnej sporiteľne, a, s.. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca nijakonepreukázal, že kúpnou zmluvou došlo k zmenšeniu majetku dlžníkov a naopak, žalovaní preukazujú,
že kúpna zmluva predstavuje odplatný právny úkon, na základe ktorého dlžníci obdržali od žalovaných
primeranú (rovnocennú) náhradu. Z uvedeného je zrejmé, že kúpna zmluva nie je odporovateľným

právnym úkonom, nakoľko na základe kúpnej zmluvy nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníkov. Z rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/149/2018 ďalej vyplýva, že okrem skutočnosti,
že odporovaný právny úkon ukracuje pohľadávku žalobcu, je žalobca v konaní o odporovateľnej
žalobe povinný súčasne tvrdiť a preukázať, že žalovanému (druhej strane odporovateľného právneho
úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda, že

žalovaný o tomto úmysle dlžníka pri právnom úkone (v čase, kedy bol uskutočnený) vedel alebo
musel vedieť. Vedomosť žalovaného o takomto úmysle nie je potrebné zo strany žalobcu preukazovať
jedine v prípade, ak ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou alebo o právny úkon
uskutočnený dlžníkom v prospech osoby jemu blízkej. Nakoľko kúpna zmluva neprestavuje právny
úkon medzi blízkymi osobami, žalobca bol povinný vo svojej žalobe preukázať, že prípadný úmysel
dlžníkov ukrátiť uspokojenie jej pohľadávky bol žalovaným známy. Žalobca však nepredložil akékoľvek

dôkazy preukazujúce, či už úmysel dlžníkov ukrátiť žalobcu odporovaným právnym úkonom, ale hlavne
vedomosť žalovaných o danom úmysle dlžníkov, pričom bez jednoznačného preukázania vedomosti
žalovaných o ukracujúcom úmysle dlžníkov nie sú splnené predpoklady odporovateľnosti právneho
úkonu. Žalovaní uvádzajú, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemali žiadnu vedomosť o tom, že
predávajúci sú dlžníkom žalobcu (príp. iných osôb). Žalovaní preverili nehnuteľnosti, kontrolou vtedy

aktuálneho listu vlastníctva; nakoľko tento neobsahoval zápis o žiadnych ťarchách, bol to pre žalovaných
dostatočný dôkaz o tom, že nakladanie s nimi nie je obmedzené. Žalobca vo svojej žalobe poukazuje na
skutočnosť,žedlžníciokremprevoduvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamnažalovanýchpodľakúpnej
zmluvy uskutočnili aj prevody iných nehnuteľnosti, ktoré, rovnako ako nehnuteľnosti v katastrálnom
územíBučany,nadobudlivrámcidedičskéhokonaniapopôvodnomdlžníkovi.Uvedenétvrdeniežalobcu

nie je vo vzťahu k žalovaným relevantné. Žalovaní nemali o týchto iných prevodoch vedomosť. Tvrdenie
žalobcu o tom, že sa jednalo o špekulatívne konanie dlžníkov je len subjektívnym názorom žalobcu,
pričom žalobca toto tvrdenie ničím nepodložil. Aj za predpokladu, že by v prípade prevodov týchto
iných nehnuteľností dlžníkov išlo naozaj o účelové prevody vlastníckeho práva, takéto konanie dlžníkov
nemožnovnijakomprípadehodnotiťvneprospechžalovaných,ktorípriuzatvoreníkúpnejzmluvynemali

žiadny dôvod pochybovať o tom, že prevodu nehnuteľností nič nebráni. Ani tvrdenie žalobcu o „rekordne
krátkom čase” prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. k iným nehnuteľnostiam dlžníkov
v katastri nehnuteľností ako argument v prospech žalobcu neobstojí, nakoľko kúpna zmluva bola
uzatvorená dňa 24.03.2022, návrh na vklad vlastníckeho práva bol katastru nehnuteľností doručený dňa
05.04.2022, pričom okresný úrad, katastrálny odbor vydal rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho

práva až dňa 31.05.2022, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za rekordne krátky čas.
Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy kupujúci nemali vedomosť
o tom, že predávajúci sú dlžníkmi žalobcu (príp. iných osôb). Vedomosť tretích osôb o okolnostiach
odôvodňujúcich odporovateľnosť právnemu úkonu pritom musí v konaní pred súdom preukázať ten, kto
odporuje právnemu úkonu, pričom žalovaní majú za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani

v tomto smere. Vzhľadom na vyššie uvedené, majú žalovaní za to, že v spore nie sú dané základné
podmienky odporovateľnosti kúpnej zmluvy. Spolu s vyjadrením k žalobe žalovaní predložili Kúpnu
zmluvu zo dňa 24.03.2022, výpis z listu vlastníctva č. 1769 zo dňa 28.02.2022, Návrh na vklad zo
dňa 24.03.2022, Odpis vybraného obratu, Potvrdenia o úhrade jednotlivých častí kúpnej ceny, Znalecký
posudok č. 82/2022,

5. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaní vo svojom vyjadrení uvádzajú,
že žalobca v podanej žalobe nijako nepreukázal, že kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu uspokojenia
jeho vymáhateľnej pohľadávky. Žalobca s uvedeným tvrdením nemôže v žiadnom prípade súhlasiť.
Zo všetkých úkonov a následných krokov, ktoré Q. C., H.. XX.XX.XXXX, C.: A. K. XXXX/X, XXX XX

C. B. Ľ. C., H.. XX.XX.XXXX, C.: T. XXXX/XX, XXX XX C. (ďalej len „dlžníci“) ako právni nástupcovia
pôvodného dlžníka žalobcu a zároveň ako predávajúci v zmysle dotknutej kúpnej zmluvy vykonali,
vyplýva jednoznačný úmysel dlžníkov ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, respektíve
úplne zmariť uspokojenie jeho nárokov. Dlžníci v čase ich vedomosti o existencii splatnej pohľadávky
žalobcu, uskutočnili niekoľko prevodov nehnuteľností v ich vlastníctve, resp. spoluvlastníctve, pričom

sa zakaždým jednalo o nehnuteľnosti so značnou hodnotou, ktoré by práve vzhľadom na ich hodnotu
v prípade výkonu exekučného záložného práva v plnej miere uspokojili oprávnené nároky žalobcu.
Konkrétnesajednaloonasledujúcenehnuteľnosti:nehnuteľnostinachádzajúcesavkatastrálnomúzemí
C., obec C., okres R., zapísané na LV č. XXXX: rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemkuparc. č. XXXX a pozemok registra „L.“ - parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 983 m2. Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území Q., obec C. - Q., X. C. P., T. H.
F. Č.. XXXX: C. Č.. XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX H. M. V. N. C..

Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území M. H. N., X. C. - M. H. N. , X. C. P., T. H. F. Č..
XXXX: C. Č.. X, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici A. K. N. C. (túto nehnuteľnosť
previedol podľa informácií z katastra nehnuteľností dlžník Q. C. na osoby - Q. E. B. C. E., pričom v
„ČASTIC:ŤARCHY“predmetnéholistuvlastníctvač.XXXX,jevyznačenévecnébremenospočívajúcev
práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti zriadené v prospech dlžníka Q. C. a jeho manželky

G. C.). Prevody nehnuteľností, vrátane prevodu, ktorý je predmetom tohto konania, sa uskutočnili v
rovnakom čase, t. j. v čase len približne 2 mesiace pred začatím vedenia exekúcie voči dlžníkom v
prospech žalobcu, pričom sa jednalo o prevody nehnuteľností značnej hodnoty, akými sú rodinný dom s
pozemkom pri Trnave a dva byty v Bratislave. Úmysel dlžníkov ukrátiť uspokojenie žalobcu preukazujú
okrem časových údajov o uskutočnených prevodoch taktiež aj ďalšie skutočnosti, ako je napríklad fakt,
že dlžník - Q. C. má v prospech seba a svojej manželky, v byte, ktorý previedol na tretie osoby tesne

pred začatím exekúcie, zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti, ktoré
aj riadne využíva, keďže adresu tohto bytu uvádza ako adresu svojho trvalého bydliska aj v komunikácii
napríklad so súdmi a inými orgánmi. Všetky uvedené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti preukazujú
úmysel dlžníkov zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Čo sa týka skutočného ukrátenia žalobcu zo
strany dlžníkov, žalobca si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať na nasledujúce skutočnosti: Z prílohy

k podanému vyjadreniu v podobe Kúpnej zmluvy zo dňa 24.03.2022 vyplýva, že kúpna cena za kúpu
nehnuteľností mala byť zo strany žalovaných ako kupujúcich vyplatená dlžníkom ako predávajúcim v
troch častiach, a to tak, že na účet dlžníka - Ľ. C., P.: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX N. N. K.
K. B..K.. mala byť zo strany žalovaných poukázaná spolu suma 83 000,00 eur (68 100,00 eur + 14
900,00 eur) a na účet dlžníka - Q. C., P.: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX N. N. Č. C. B..K.. mala

byť zo strany Žalovaných poukázaná suma 111 000,00 eur. Podľa ďalších príloh k vyjadreniu, malo k
prevodom jednotlivých častí kúpnej ceny dôjsť v čase od 29.03.2022 do 31.03.2022. Zo správy (Správa
zo dňa 06.09.2022) súdneho exekútora Mgr. Miroslava Pintera, ktorý bol poverený výkonom exekúcie
dňa 13.06.2022 a ktorý vykonal lustráciu majetku dlžníkov však vyplýva, že na účtoch dlžníka Ľ. C.,
vedených N. K. K., B..K.. je zostatok 150,90 eura, z toho disponibilný zostatok 0,00 eur a na druhom

účte zostatok 100,77 eur, z toho disponibilný zostatok 0,00 eur. Na účtoch dlžníka Q. C. vedených v
Č., a.s. je zostatok 158,73 eura, z toho disponibilný zostatok 74,05 eura a na druhom účte zostatok
118,85 eura, z toho disponibilný zostatok 118,85 eura. V zmysle vyššie uvedeného jednoznačne došlo
k ukráteniu žalobcu ako veriteľa dlžníkov, nakoľko pokiaľ by dlžníci kúpnu cenu za predaj sporných
nehnuteľnostíodžalovanýchskutočneajobdržali,atedaaktívadlžníkovbylenzmenilisvojupodobuako

to uvádzajú žalovaní, z týchto aktív v podobe kúpnej ceny za predaj nehnuteľností žalobca objektívne
nemôže uspokojiť svoju pohľadávku, keďže táto suma (83 000,00 eur a 111 000,00 eur) sa v čase začatia
exekúcie (približne 13.06.2022) nenachádzala na účtoch dlžníkov, na ktorých sa nachádzať v zmysle
Kúpnej zmluvy mala. Je teda skutočne zarážajúce, že dlžníci mali od Žalovaných niekedy začiatkom
apríla 2022 obdržať peňažné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu za prevod nehnuteľností v celkovej

výške 194 000,00 eur a už v júni 2022 v čase začatia exekúcie (teda necelé 3 mesiace nato) sa tieto
finančné prostriedky nenachádzali na nimi zriadených bankových účtoch. Dlžníci navyše sami dňa
17.04.2023, deklarovali, že peňažnými prostriedkami v podobe kúpnej ceny za prevod nehnuteľností
nedisponujú, keď dokonca súdu v konaní vedenom pôvodne pred Okresným súdom Bratislava, sp.
zn. 45C/71/2017 dňa 17.04.2022 čestne prehlásili, že nedisponujú žiadnymi úsporami ani peniazmi

v banke. Uvedené vyplýva z tlačív pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej
bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré doručili dlžníci do predmetného konania dňa
17.04.2023. Uvedené koniec koncov potvrdil aj konajúci súd v Uznesení Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 03.05.2023, sp. zn. 45C/71/2017, ktorým na návrh dlžníkov priznal oslobodenie od súdneho
poplatku za podané dovolanie, konkrétne z bodu 14., v zmysle ktorého: „Ďalej mal súd za preukázané,

že žalovaní nemajú žiadne úspory, zároveň nemajú žiadny objektívne speňažiteľný majetok.“ Žalobca
ďalej uvádza, že v exekúcii vedenej voči dlžníkom nebolo v jej prospech doposiaľ nič vymožené,
čo taktiež potvrdzuje a preukazuje, že prevodom vlastníctva nehnuteľností z dlžníkov na Žalovaných
došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, nakoľko keby k spornému prevodu
nedošlo, pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená práve speňažením rodinného domu a pozemku v

rámci exekučného konania vedeného voči dlžníkom. Čo sa týka preukázania vedomosti žalovaných o
úmysle dlžníkov ukrátiť prevodom nehnuteľností v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 24.03.2022 žalobcu
ako veriteľa, za týmto účelom žalobca navrhuje vykonanie nasledujúcich dôkazov vypočutie žalovaného
1, vypočutie žalovaného 2, vypočutie dlžníkov. Spolu s replikou doručil žalobca Tlačivo pre oslobodenieod súdnych poplatkov oboch dlžníkov, Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 45C/71/2017-699
zo dňa 03.05.2023, Správu exekútora zo dňa 06.09.2022, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa
30.06.2023, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 11.04.2023, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo

dňa 02.06.2022
6.Kreplikežalobcudoručiližalovanídupliku,vktorejuvádzajú,ževsporeabsentujejednazozákladných
podmienok odporovateľnosti, a to existencia ukracujúceho právneho úkonu. Dlžníci obdržali na základe
kúpnej zmluvy od žalovaných ako kupujúcich primerané protiplnenie za prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, a to kúpnu cenu vo Výške 199 000,00 eur, ktorá cena zodpovedá výške hodnoty

nehnuteľností určenej znaleckým posudkom. V danom prípade sa nejednalo o bezodplatný prevod
nehnuteľností, žalobca nepreukázal, že by išlo o predaj s nižšou (neprimeranou) výškou protiplnenia, že
prevodom nehnuteľností bol žalobca ukrátený a nepreukázal ani tú skutočnosť, že by výkonom exekúcie
mohol byť získaný vyšší výnos z predaja ako bola zaplatená kúpna cena (práve naopak, je predpoklad,
že v rámci núteného predaja by boli nehnuteľnosti predané s vyššími nákladmi spojenými s realizáciou
dražby a zaplatením trov exekúcie). Z tvrdenia žalobcu, že na bankových účtoch dlžníkov sa s odstupom

času po uzatvorení kúpnej zmluvy nenachádzalo dostatočné množstvo finančných prostriedkov na
uspokojenie jej pohľadávky, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že k ukráteniu pohľadávky žalobcu došlo v
dôsledku uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy. Ak aj k úbytku aktív dlžníkov naozaj došlo, stalo sa tak
nie v dôsledku kúpnej zmluvy, ale v dôsledku konania dlžníkov po uzavretí kúpnej zmluvy a po obdržaní
kúpnej ceny zo strany žalovaných, čo však nemôže mať za následok určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy

voči žalobcovi. Žalovaní majú za to, že náležite preukázali, že kúpna zmluva predstavuje právny úkon,
na základe ktorého poskytli dlžníkom ako predávajúcim primerané protiplnenie a ktorý úkon tak nemohol
spôsobiť ukrátenie pohľadávky žalobcu. Naopak, žalobca neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu
ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali skutočnosť, že kúpna zmluva je ekvivalentným
právnym úkonom, a to napriek tomu, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že kúpna zmluva

ukracuje uspokojenie pohľadávky žalobcu, znáša žalobca. Čo sa týka (tvrdeného) úmyslu dlžníkov
ukrátiť kúpnou zmluvou žalobcu, žalobca poukazuje na vedomosť dlžníkov o existencii pohľadávky
žalobcu. Toto tvrdenie však neobstojí. Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR,
ktorý v jednom zo svojich rozhodnutí uvádza: „Skutočnosť, že žalobca má voči dlžníkom vymáhateľnú
pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie, sama o sebe ešte nedokazuje úmysel dlžníkov odporovaným

právnym úkonom ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Existencia vymáhateľnej pohľadávky je otázkou vecnej
aktívnej legitimácie. Ani zo žiadnych ďalších úkonov dlžníkov opísaných vo vyjadrení žalobcu nevyplýva
jednoznačný úmysel dlžníkov zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Ak by aj úmysel dlžníkov
ukrátiť žalobcu bol daný (čo však žalobca nijako nepreukázal), žalovaní zdôrazňujú, že predmetné
nehnuteľnosti nadobudli od dlžníkov v dobrej viere a v presvedčení, že prevodu vlastníctva nebráni

žiadna skutočnosť a až do doručenia žaloby nemali žiadnu vedomosť o tom, že by predávajúci mali byt'
dlžníkmi žalobcu. Žalobca ani v tomto prípade ničím nepreukázal opak. Vzhľadom na vyššie uvedené,
žalovaní navrhujú, aby bol žalobný návrh v celom rozsahu zamietnutý ako nedôvodný a žalovaným bol
priznaný nárok na náhradu trov konania.
7. Dňa 22.09.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu v zmysle výzvy súdu, v ktorom žalobca

uvádza že sa v plnej miere pridržiava svojich doterajších podaní a predložených dôkazov v konaní a
takisto trvá aj na vykonaní dôkazov, ktoré v týchto podaniach navrhla. Ako nový dôkaz súdu predkladá
správu exekútora zo dňa 13.09.2023. Tak ako uviedli žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 11.05.2023 je
potrebné v konaní preukázať zákonné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. Prvá podmienka
existencia veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi bola preukázaná, predložením rozhodnutí súdov a

predložením dôkazov, že je vedená exekúcia. Druhá podmienka, že dlžník urobil právny úkon, ktorý
ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky bola takisto preukázaná a to najmi správami
od exekútora, predložením kúpnej zmluvy a aktuálneho listu vlastníctva. Tretia podmienka, že dlžník
urobil odporovateľný právny úkon v posledných 3 rokoch pred podaním žaloby je tiež splnená, nakoľko
Kúpna zmluva bola uzavretá 24.03.2022 a táto žaloba bola podaná 15.04.2023. Štvrtá podmienka, že

odporovateľný úkon urobil dlžník v úmysle ukrátiť svojho veriteľa je takisto preukázaná a to tým, že
peniaze za predaj nehnuteľností, ktoré prišli dlžníkom na ich účty prakticky obratom zmizli. Za účelom
preukázania a spresnenia tejto dôležitej okolnosti navrhujeme súdu, aby vyžiadal z banky dlžníkov
výpisy z ich účtov za obdobie od 01.03.2022 do 30.06.2022. Posledná piata podmienka a to vedomosť
o úmysle ukrátiť veriteľa bude predmetom ďalšieho dokazovania. Za týmto účelom už žalobca navrhol

výsluch oboch žalovaných a takisto výsluch svedkov - dlžníkov žalobcu. Po vykonaní všetkých doteraz
navrhovaných dôkazov sa žalobca podľa ich výsledku ďalej rozhodne aké prípadné ďalšie prostriedky
procesného útoku a obrany predloží. Spolu s vyjadrením žalobca predložil Správu exekútora zo dňa
13.09.2023.8. Na pojednávaní dňa 18.10.2023 právny zástupca žalobcu právom záverečnej reči uviedol, že sa
pridržiava všetkých svojich vyjadrení. Je presvedčený, že bez preukázania skutočnosti, že kúpna cena
za predaj nehnuteľností aj bola pripísaná na účet predávajúcich, nie je možné v tomto konaní bez

takéhoto dôkazu spravodlivo rozhodnúť. Nakoľko dôkazy, predložené žalovanými, nejakým výpisom z
internet bankingu, dokonca to nie je ani oficiálny dokument z banky, ktorý by preukazoval úhradu kúpnej
ceny. Netvrdí, že kúpna cena s istotou neprišla na účet predávajúcich. Iba súd žiada o preverenie tejto
významnej skutočnosti a keď sa táto skutočnosť potvrdí, tak následne zváži procesný postup vo veci.
9. Právny zástupca žalovaných právom záverečnej reči uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich

doterajších vyjadrení. Má za to, že žaloba je nedôvodná, nakoľko žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, v prvom rade už o existencii ukracujúceho právneho úkon. Žalovaní relevantnými dôkazmi
dokázali skutočnosť, že dlžníci za prevod nehnuteľností obdržali kúpnu cenu. Vyplýva to už zo
samotného obsahu kúpnej zmluvy, s potvrdeniami o vykonaných prevodoch kúpnej ceny, ako aj zo
samotných vyjadrení žalobcu. Akékoľvek ďalšie skúmanie o tom, či teda boli peňažné prostriedky na
účte skutočne pripísané, alebo nie, by bolo neúčelné.

10. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, vyjadrením žalovaných a prílohami, replikou a duplikou
strán sporu ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav veci:
11. Podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 24.03.2022 uzavretej medzi dlžníkmi žalobcu a žalovanými (ďalej
len „kúpna zmluva“) (č. l. 40) došlo k predaju nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území
C., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosti“) za dohodnutú kúpnu cenu vo

výške 199 000,00 eur. Vklad vlastníckeho práva žalovaných bol povolený dňa 31.05.2023 (č. l. 39).
táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Ďalej v konaní nebolo sporné, že právny úkon - kúpna zmluva
bola uzatvorená v posledných troch rokoch pred podaním žaloby. Medzi stranami tiež nebolo sporným
tvrdenie, že žalobca má voči dlžníkom vymáhateľnú pohľadávku (č. l. 8, 10, 12, 17, 19, 20). Sporným v
konaní bola existencia ukracujúceho právneho úkonu, úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vedomosť

žalovaných o úmysle dlžníkov ukrátiť veriteľa.
12. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už

bol uspokojený.
13. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase

v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
14. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.
15. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti

tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
16. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

17. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

18. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

19. V zmysle § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela sa považujú za nesporné

(ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).20. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu

nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).

21. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. V zmysle § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

23. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté na súde odporom.
Cieľom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozsudok súdu, ktorým sa právny úkon dlžníka vyhlási za
právne neúčinný. Prostredníctvom odporovateľnosti sa poskytuje teda ochrana veriteľovi pred právnymi

úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu
možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená. Podstata
občianskoprávnej odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému veriteľ
odporuje, stráca za stanovených podmienok právnu účinnosť ( §42a ods. 1 a § 42b ods. 4 OZ). Táto
neúčinnosť nemá všeobecnú povahu, ale pôsobí iba vo vzťahu k veriteľovi, avšak vo vzťahu k ostatným

subjektom zostávajú účinky právneho úkonu zachované. Preto hovoríme v tomto prípade, že právnym
dôsledkom odporovania právneho úkonu dlžníka je relatívna neúčinnosť právneho úkonu. To, že právny
úkon napadnutý odporom zostáva platným právnym úkonom, znamená, že vyvolal všetky predvídané
právne následky, ako je najmä prevod vlastníctva dlžníka k veci na tretiu osobu. Iba v pomere medzi
veriteľom a treťou osobou (ktorá od dlžníka nadobudla vlastníctvo k prevedenej veci) sa na tento právny

vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu vôbec nedošlo a jeho účinky, avšak iba v tomto vzťahu,
nenastali.

24. Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je skutočné ukrátenie veriteľa. Ukrátením
veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. K tomu

smerujú odporovateľné právne úkony dlžníka s treťou osobou. Ide o také právne úkony, ktoré vedú k
zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok,
že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (na základe exekúcie),
hoci, nebyť týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak uspokojiť. Ukracovanie uspokojenia
veriteľovej pohľadávky je podmienkou aktívnej legitimácie a musí existovať najneskôr v čase, keď

súd o odporovacej žalobe rozhoduje. Súd bude teda skúmať otázku, či určitý úkon dlžníka ukrátil
alebo neukrátil uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že
pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie, znáša veriteľ. Právne
úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a
ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť

uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov by sa z majetku dlžníka
aspoň čiastočne uspokojil. Preukázanie úmyslu dlžníka je jednou z najzložitejších a najpodstatnejších
otázok odporovateľnosti právneho úkonu v konkrétnom prípade. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je
podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak sú „druhou stranou“ osoby blízke dlžníkovi. V takomto prípade
sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá a závisí od osôb blízkych dlžníkovi, aby preukázali

opak (t. j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať). Poslednou
podmienkou odporovateľnosti je subjektívna stránka osôb, na ktoré dlžník previedol svoj majetok s
úmyslom ukrátiť svojho veriteľa. Ide o osoby, ktoré mali z odporovateľného právneho úkonu dlžníka
prospech.Vovzťahukosobámblízkymdlžníkovisazaodporovateľnýpovažujenielenprávnyúkon,ktorý
s nimi priamo urobil dlžník (spravidla darovacia zmluva alebo fingovaná kúpna zmluva), ale aj právny

úkon, ktorý dlžník urobil v ich prospech (napr. na základe zmluvy v prospech tretej osoby podľa § 50 OZ).

25. Odporovacia žaloba smeruje voči osobe, na ktorú dlžník previedol svoj majetok a ktorá mala
prospech z právneho úkonu dlžníka. Pojem „prospech“ použitý v ustanovení § 42a ods. 2 OZ nemožno
vyložiť tak, že zahŕňa iba bezodplatné presuny majetku a vylučuje z možnosti odporovať odplatné právne

úkony (napr. kúpnu zmluvu). Povinnou osobou môže byť i osoba blízka dlžníkovi. Osoby blízke dlžníkovi
vymedzuje ustanovenie § 116 OZ. Sú nimi jeho príbuzní v priamom rade, súrodenci, manžel, ako aj
iné osoby, ktoré sú k dlžníkovi v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpel dlžník
alebo taká osoba, druhý z nich dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Predpoklad vedomosti blízkej osobyo úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa vychádza z toho, že tu je situácia odlišná. V prípade blízkych osôb
zákon predpokladá vedomosť týchto osôb o úmysle dlžníka. Zákonodarca tu vychádza z toho, že medzi
dlžníkomajemublízkymiosobamiexistujúpevnérodinnéväzby,príp.tietoosobyžijúsdlžníkomvúzkom

majetkovom, resp. sp0otrebnom spoločenstve, ktorého členovia vzájomne poznajú svoje majetkové
pomery.

26.Súdpovykonanomdokazovaní,kedyjednotlivédôkazyvyhodnocovaljednotlivo,avšakvovzájomnej
súvislosti konštatuje, že žalobca v konaní preukázal existenciu jeho pohľadávky voči dlžníkom, ktorá je

pohľadávkou vymáhateľnou. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 23.04.2022, žaloba v danej právnej
veci bola podaná dňa 17.04.2023, teda v zákonom stanovenej lehote. V prípade právneho úkonu -
kúpnej zmluvy, o ktorom žalobca tvrdí, že bol ním ako veriteľ dlžníkov ukrátený, bol tento urobený medzi
dlžníkom a žalovanými. V konaní nebolo nijako tvrdené že dlžníci a žalovaní sú si blízkymi osobami v
zmysle v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.

27. Žalovaní v prvom rade namietali, že kúpna zmluva je ekvivaletným právnym úkonom, nakoľko sa
jedná o zmluvu odplatnú a za kúpu nehnuteľností zaplatili adekvátnu sumu vo výške 199 000,00
eur, pričom hodnota nehnuteľností bola Znaleckým posudkom č. 82/2022 (č. l. 60) stanovená na
sumu 203 000,00 eur a preto žalobe z uvedeného dôvodu nie je možné vyhovieť. Súd uvádza, že pri
ukracujúcom právnom úkone je rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu

došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok
vykonaných právnych úkonov. Samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku,
dochádza len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník namiesto hmotného, či nehmotného majetku,
získa majetok finančný. Úspešnosť odporovateľnosti právneho úkonu závisí teda aj od toho, či majetok
dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na

jeho uspokojenie. V prípade právneho úkonu bez primeraného protiplnenia je táto podmienka splnená
predovšetkým pri právnych úkonoch, kde osoba s ktorou dlžník právny úkon uzatvoril, neposkytla
dlžníkovi žiadne protiplnenie, alebo poskytla protiplnenie neprimerane nízke. O ukracujúci právny úkon
sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté protiplnenie nie je ekvivalentnou odplatou
za poskytnuté plnenie dlžníka. V prípade ak bola poskytnutá ekvivalentná odplata, dochádza síce k

zmene štruktúry majetku dlžníka, nedochádza však k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku dlžníka, a
teda nedochádza ani k ukráteniu veriteľa. V konaní nebolo preukázané, že v dôsledku napadnutého
právneho úkonu - kúpnej zmluvy, došlo k zmenšeniu majetku dlžníkov žalobcu, ktorý je možné použiť
na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Cena, za ktorú boli nehnuteľnosti predané žalovaným, bola cenou
primeranou, nedošlo teda k zmenšeniu disponibilného majetku dlžníkov, ale došlo len k zmene jeho

štruktúry, kedy pôvodný majetok dlžníkov nahradil rovnocenný ekvivalent vyjadrený vo finančnom
majetku dlžníkov. Ako súd vyššie uviedol, dlžníci odpredali nehnuteľnosti za kúpnu cenu 199 000,00 eur.
Žalovaní v konaní predložili Znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý určil hodnotu nehnuteľností na sumu
203 000,00 eur. Kúpnu cenu 199 000,00 eur súd nepovažoval za neprimeranú. V konaní žalobca kúpnu
cenu nehnuteľností ani nerozporoval, nespochybnil, že by sa jednalo o cenu neprimerane nízku a pod..

V konaní tiež nebola spornou skutočnosť, že žalovaní kúpnu cenu predávajúcemu zaplatili. Žalobca
pripísanie peňažných prostriedkov na účet dlžníkov v konaní riadne nepoprel, dokonca v záverečnom
vyjadrení(č.l.128rub)uviedol,že„žepeniaze,ktoréprišlidlžníkomnaichúčtypraktickyobratomzmizli“.
Následne, až na pojednávaní začal spochybňovať pripísanie finančných prostriedkov na účty dlžníkov
a žiadal odročiť pojednávanie za účelom vykonania dokazovania výpisom z účtov dlžníkov. Súd však

takýto návrh nepripustil, nakoľko žalobca pripísanie peňazí účinne nesporoval, táto skutočnosť bola v
konaní nesporná a nebolo potrebné o tomto vykonať ďalšie dokazovanie. Súd takýto návrh vyhodnotil
ako nehospodárny a neúčelný. Naviac, súd poukazuje na znenie čl. II. bod 4 kúpnej zmluvy, v ktorom
si predávajúci a kupujúci dohodli, že predávajúci majú možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy, ak kupujúci
neuhradia ktorúkoľvek časť kúpnej zmluvy. Ak by aj žalovaní nezaplatili kúpnu cenu, alebo nejakú časť

kúpnej ceny, disponovali by dlžníci pohľadávkou voči žalovaným (a aj právom odstúpiť od zmluvy). Teda
opäť nemožno hovoriť o zmenšení majetku, len o jeho transformácii.

28. Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
splnenie zákonnej podmienky pre úspešné odporovanie predmetného právneho úkonu dlžníka, teda

preukázanie, že kúpna zmluva ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky ako veriteľa dlžníkov, ktorí týmto
právnym úkonom previedli časť svojho majetku na žalovaných.29. Súd v závere konštatuje, že v konaní nebolo preukázané to, že by sa jednalo o úkon bez primeraného
protiplnenia, teda neekvivalentný právny úkon. Pre zamietnutie žaloby o odporovateľnosť právneho
úkonu stačí, ak absentuje čo i len jedna podmienka odporovateľnosti právneho úkonu. V predmetnom

prípade je súd toho názoru, že žalobca nepreukázal, že sa jedná o neekvivalentný právny úkon, čo samo
o sebe stačilo k zamietnutiu žaloby.

30. Súd neskúmal splnenie ďalších podmienok pre úspešné odporovanie právneho úkonu a nepripustil
vykonanie ďalších dôkazov - výsluch žalovaných a výsluch dlžníkov žalobcu, nakoľko by sa to priečilo

zásade hospodárnosti a rýchlosti konania, keď za takto zisteného skutkového stavu bolo nutné žalobu
zamietnuť.

31. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Q. R. L.. Š. T. X. M.
XXXX, K. B., Č.. XXX-B., K..XX, §. XX; D. C. L.. Š. T. X. M. XXXX, K. B., Č.. XXX-C.; O. L.. O. T.

XX. Z. XXXX; D. L.. U. z 19. februára 1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

32. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

34. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, kedy priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
Žalovaní boli v konaní v celom rozsahu úspešní, nakoľko došlo k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu.
V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.