Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Csp/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123200013
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123200013.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX A., zast. JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária, so sídlom ul.
Sovietskych hrdinov č., 163/66089 01 Svidník, proti žalovanému 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 340 890, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.
r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o vydanie
bezdôvodného obohatenia 796,60 EUR a 474,65 EUR, o určenie, že úvery sú bezúročné a bez
poplatkov, o určenie NZP, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úver zo Zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.5.2011, je bezúročný

a bez poplatkov.

II. Určuje, že úver zo Zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.12.2011, je
bezúročný a bez poplatkov.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička k
Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.5.2011, v článku 5 – Splácanie úveru,

započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6., v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke
Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí:
[1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V
prípadeviacerýchpohľadávokBankyvočiKlientovisaplatbyKlientazapočítavajúnajskôrnapohľadávku
skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom
osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom
peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je
oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich

vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo
dňa 19.5.2011, v Sadzobníku poplatkov – účinnosť od 16. mája 2011, v článku Úvery pre obyvateľstvo,
časť dostupná pôžička, v znení: „10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €, 11. 2. upomienka po
omeškaní splátky 24,90 €.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

V. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa
29.12.2011 v časti (2) Zmluva o úvere, bod 5), v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s
rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient
berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a jeho zrušenia žalobou na súde
sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“
je neprijateľnou zmluvou podmienkou.VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička
k Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.12.2011, v článku 5 – Splácanie
úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6, v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke

Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí:
[1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V
prípadeviacerýchpohľadávokBankyvočiKlientovisaplatbyKlientazapočítavajúnajskôrnapohľadávku
skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom
osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom

peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je
oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich
vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

VII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo
dňa 29.12.2011, v Sadzobníku poplatkov – účinnosť od 16. mája 2011, v článku Úvery pre obyvateľstvo,

časť dostupná pôžička, v znení: „10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €, 11. 2. upomienka po
omeškaní splátky 24,90 €.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

VIII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IX. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v časti určovacej žaloby voči žalovanému v
rozsahu 55 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

X. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v časti žaloby na peňažné plnenie voči žalobcovi

v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou 1 doručenou súdu dňa 2.1.2023 domáhal voči žalovanému nárokov vzniknutých
titulom zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 19.5.2011 (ďalej aj ako

„Zmluva 1“), a to nárokov (-) na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 796,60 EUR, (-) určenie,
že úver zo Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, (-) určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.

1.1. Žalobu 1 odôvodnil tým, že predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2.500 EUR (ďalej aj
ako „Úver 1“). Zmluva 1 musí okrem iného obsahovať obligatórne náležitostí podľa zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Podľa § 11 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý Úver 1 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak Zmluva 1
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

1.2. Zmluva 1 z obligatórnych náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj
ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) neobsahuje: (-) druh spotrebiteľského úveru, (-) dobu trvania
Zmluvy, (-) správnu výšku celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, (-) predpoklady použité na
výpočet RPMN.

1.3. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalovanému vznikol nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia
a nie aj jej príslušenstva, spočíva v jeho postupe pri posudzovaní schopnosti žalobcu splácať Úver 1,
ktorý nevykonal s odbornou starostlivosťou, ako bol povinný podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úderoch. Žalobca uviedol skutočností v vzťahu k jeho príjmu, výdavkom a sociálnej situácií.

1.4. Žalobca namietol aj výšku úrokovej sadzby, ktorá je podľa Zmluvy 1 vo výške 19,5 % ročne, ktorú
považuje za rozpornú s dobrými mravmi.

1.5. Žalobca žalovanému na Úver 1 zaplatil sumu 3.296,60 EUR. Pri poskytnutom Úvere 1 vo výške

2.500 EUR sa teda žalovaný na úkor žalobcu mohol bezdôvodne obohatiť o sumu 796,60 EUR.Bezdôvodné obohatenie vo výške 796,60 EUR pozostáva z časti splátky zo dňa 4.1.2013 vo výške
2.075,09 EUR (z toho časť 1.278,49 EUR pripadá na istinu a časť 796,60 EUR nad istinu poskytnutého
Úveru 1). O podozrení, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, sa dozvedel od Združenia

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v zmysle Prehlásenia zo dňa 14.4.2022.

1.6. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička k Zmluve
1, v článku 5 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6. (ďalej aj ako
„Zmluvná podmienka 1“) je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá už bola vo vzťahu

k žalovanému opakovane judikovaná.

1.7. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve 1, v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička,
v článku 6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4. (ďalej
aj ako „Zmluvná podmienka 2“) je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko je
netransparentná, keďže z nej nie je jasné, čo treba považovať za sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní,

nakoľko napadnuté znenie umožňuje úročiť úrokom z úveru aj dlžné úroky, či už z úveru, alebo z
omeškania, čo by predstavovalo zjavnú nekalú obchodnú praktiku.

1.8. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve 1, v Sadzobníku poplatkov – účinnosť od 16. mája 2011,
v článku Úvery pre obyvateľstvo, časť dostupná pôžička (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 3“) je

podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá už bola vo vzťahu k žalovanému opakovane
judikovaná.
vyjadrenie k žalobe 1
2. Žalovaný sa k žalobe 1 vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.3.2023 (vyjadrenie k žalobe 1),
pričom uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu a žalobu považuje za nedôvodnú a zjavne

šikanóznu, keďže žalobca si uplatňuje domnelé nároky na základe Zmluvy 1 po 10-tich rokoch od celého
splatenia úveru (4.1.2013), t.j. po zániku dlhu žalobcu splnením (konkrétne išlo o dobrovoľné predčasné
splatenie úveru).

2.1. Dubiózne správanie žalobcu vzhľadom na skutkový stav vykazuje evidentne znaky šikanózneho

výkonu práva, ktoré by všeobecné súdy nemali tolerovať, v opačnom prípade možno považovať
úpravu o „dobrých mravoch“ za obsolentnú. Žalovaný sa preto osobitne domáhal, aby prvoinštančný
súd racionálne zvážil aplikáciu základného princípu podľa čl. 5 CSP (zákaz zneužitia práva) a
komplexne posúdil konanie žalobcu aj cez prizmu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ) v spojení so
súkromnoprávnymi zásadami neminem laedere (nikoho nepoškodzovať) a pacta sunt servanda (zmluvy

sa musia dodržiavať), ktoré platia aj pre „privilegovaných“ spotrebiteľov.

2.2. Ďalej sa jednotlivo vyjadril k namietaným nedostatkom Zmluvy 1, a to vo vzťahu a) absencia druhu
spotrebiteľského úveru; (b) absencia doby trvania Zmluvy 1; (c) nesprávna výška celkových nákladov
spotrebiteľa; (d) absencia predpokladov použitých na výpočet RPMN (e) rozpor úrokovej sadzby s

dobrými mravmi.

2.3. K skúmaniu bonity žalovaného uviedol, že riadne posúdil bonitu žalobcu a jeho reálnu schopnosť
uhradiť svoje záväzky, pričom po celý čas postupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovení §
7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný sa voči žalobcovi správal pri skúmaní jeho bonity

štandardne (rovnako ako voči iným klientom v danom čase), keď banka preverovala príjem a finančnú
situáciu dlžníkov prostredníctvom úverového registra (SRBI), Sociálnej poisťovni (SP). Zistený príjem
bol podľa interného bankového systému dostačujúci na poskytnutie úveru vzhľadom na výšku splátky
úveru, vrátane dostatočnej rezervy peňažných prostriedkov aj na ďalšie životné náklady.

2.4. Vo vzťahu k Zmluvnej podmienke 1 uviedol, že z dispozitívneho ustanovenia § 566 ods. 2
OZ (obdobne § 330 ods. 2 ObZ) vyplýva, že zákonom všeobecne stanovený spôsob započítavania
čiastočných plnení peňažného dlhu je dlžník oprávnený modifikovať („určiť inak“) podľa vlastného
uváženia. V tomto smere čl. 5.6 OP, ktorý je podľa čl. 2 bod 2 neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy 1,
obsahuje zrozumiteľné a jasné dojednanie o spôsobe započítavania splátok poberateľa úveru, ktoré

žiadnym spôsobom neobchádza zákon a neprieči sa ani dobrým mravom.

2.5. Vo vzťahu k Zmluvnej podmienke 2 uviedol, že žalobca sám dobrovoľne predčasne splatil Úver
1 v celom rozsahu dňa 4.1.2013. Inými slovami, namietaná zmluvná podmienka nebola nikdy použitá.Oprávnenie veriteľa predčasne zosplatniť úver pritom vyplýva aj zo zákona (§ 565 OZ). Je nemysliteľné,
aby zmluvné oprávnenie bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak jeho právny základ vyplýva zo
zákonnej úpravy. Nehovoriac o tom, že žalobca aj v tom prípade (zjavne účelovo) rozporuje zmluvnú

podmienku, ktorá voči nemu nikdy nebola aplikovaná.

2.6. Vo vzťahu k Zmluvnej podmienke 3 uviedol, že poplatky za upomienky s vopred stanovenou
sumou preventívne pôsobia na úverového dlžníka, aby ten splácal riadne a včas mesačné splátky podľa
určeného rozpisu a dodržiaval zásadu pacta sunt servanda. V danom prípade nejde o žiadne „skryté“

poplatky. Poplatok za vystavenie upomienky (resp. za vymáhanie úveru) je v bankovej praxi bežne
účtovaným poplatkom.

2.7. K uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný uplatnil námietku
premlčania. Žalovaný sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že okrem splátok istiny Úveru
1, ktorý by mal byť podľa žalobcu bezúročný a bez poplatkov, inkasoval aj splátky úrokov a poplatky.

Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru by pritom mala nastupovať priamo ex lege. Žalovaný preto nemal
mať nárok na úroky a poplatky od počiatku úverového vzťahu. Žalobca sa nesprávne domnieva, že
k bezdôvodnému obohateniu došlo až v momente, keď súhrn plnení prevýšil istinu Úveru 1 (2.500,-
EUR). Tým sa zrejme snaží umelo predĺžiť premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorá medzičasom márne uplynula.

2.8. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je určujúcim moment, keď sa oprávnený dozvie
o skutočnostiach, na základe ktorých môže uplatniť nárok na súde, t.j. keď nadobudne vedomosť o
rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Okamih, v ktorom spotrebiteľ zistí, ako
možno právne kvalifikovať jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností, nie je pri posudzovaní

začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty relevantný. Vedomosť osoby o určitých skutočnostiach je
vnútorným psychickým stavom a preto nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania
môžu byť iba skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa tento vnútorný psychický stav
subjektu prejavuje navonok, a teda okolnosti, z ktorých možno existenciu vedomosti vyvodiť.

2.9. Pri úverových vzťahoch má dlžník vedomosť o tom, komu plní, bezprostredne po uzavretí zmluvy.
DlžníkuzavrelZmluvu1dňa19.5.2011;počasceléhotrvaniaúverovéhovzťahuvedel,žeplnívprospech
spoločnosti 365.bank, a.s. (do 2.7.2021 Poštová banka, a.s.). Rozsah bezdôvodného obohatenia
je spotrebiteľovi zrejmý najneskôr pri splatení úveru, resp. pri realizácii poslednej splátky. Vtedy
nepochybne vie určiť, akú celkovú čiastku veriteľovi uhradil. Poslednú (mimoriadnu) splátku uhradil

dlžník dňa 4.1.2013, čím zároveň splatil celý zostatok Úveru 1. V liste Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS informovalo dlžníka o tom, že podľa ich názoru je Zmluva 1 bezúročná a bez
poplatkov a ak žalovanému preplatil poskytnutú istinu, má nárok na vrátenie tohto preplatku z titulu
bezdôvodného obohatenia. Týmto listom tak dlžníka združenie informovalo iba o tom, ako možno jeho
nárok právne kvalifikovať, čo pri posudzovaní plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nie je relevantné.

2.10. Objektívna premlčacia lehota sa neodvíja od subjektívnych okolností (vedomosť oprávneného).
Pre jej začiatok je naopak určujúce, kedy došlo k vzniku danej právnej skutočnosti. Uplynutím tejto
lehoty dochádza k definitívnemu premlčaniu nároku. Ide o nástroj absolútneho vymedzenia časových
horizontov na uplatňovanie práv. Eliminuje sa tým tiež špekulatívne konanie, smerujúce k účelovému

predlžovaniu subjektívne premlčacej lehoty. Ak by sa teda v tomto prípade použila trojročná premlčacia
lehota, nárok žalobcu by bol ku dňu podania žaloby premlčaný. A to aj v prípade, ak by sa určil začiatok
plynutia objektívnej premlčacej lehoty až na splatenie celého úveru, t.j. 4.1.2013 (podľa potvrdenia o
prijatí návrhu na začatie konania na súde podal žalobca žalobu na súd dňa 2.1.2023).
replika 1

3. Žalobca v replike 1 (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol argumentáciu k týmto skutočnostiam: (-) druh
spotrebiteľského úveru, (-) celkové náklady a celková čiastka, (-) doba trvania Zmluvy 1, (-) predpoklady
použité na výpočet RPMN, (-) úroky v rozpore s dobrými mravmi.

3.1. K skúmaniu bonity uviedol, že žalovaný nijako nepreukázal, ako dodávateľ si splnil svoju povinnosť

postupovať v súlade s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní Úveru 1. Dodávateľ v kontraktačnom
procese teda žiadnym spôsobom neskúmal bonitu žalobcu, čím hrubo porušil svoju povinnosť
postupovaťsodbornoustarostlivosťou.Žalovanýnepredložilžiadendôkaz,ktorýmbypreukázalapostup
v súlade s odbornou starostlivosťou3.2. Námietka premlčania nie je dôvodná. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný
ani v subjektívnej dvojročnej, ani v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. Čo sa týka osobitne

10-ročnej objektívnej premlčacej doby a k dôkazu úmyslu, poukázal na odôvodnenie 18. uznesenia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/268/2021, z 28.02.2022.

3.3. Čo sa týka neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok, tak pre súdenú vec je rozhodujúce,
aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku

za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie
na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej
podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodňovať
neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už na právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže
priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v rozpore so zákonom. Nie je žiaden dôvod na to,
aby tento procesný princíp neplatil aj v prípadoch, keď žalobu podá spotrebiteľ.

duplika 1
4. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) uviedol argumentáciu k týmto skutočnostiam: (-) k absencii
druhu spotrebiteľského úveru, (-) k absencii doby trvania Zmluvy 1, (-) k nesprávnej výške celkových
nákladov spotrebiteľa, (-) k absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN a (-) k rozporu
dohodnutej úrokovej sadzby s dobrými mravmi

4.1. K skúmaniu bonity žalobcu Úver 1 možno považovať za bezúročný a bez poplatkov len v prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň § 11
ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch definuje, čo sa rozumie hrubým porušením povinnosti
veriteľaposúdiťsodbornoustarostlivosťouschopnosťspotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver.Žalovaný

neskúmal bonitu žalobcu „bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra“ tak, ako vyžaduje zákon pre
uplatnenie sankcie (§ 11 ods. 2). Vice versa, žalovaný trvá na tom, že skúmal bonitu žalobcu na základe
údajov o príjmoch žalobcu, ako aj s prihliadnutím na údaje z príslušných databáz a registrov (Sociálna
poisťovňa a SRBI).

4.2. Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania, a ak by jej nebolo vyhovené, súčasne namietal,
že ide o zjavné zneužitia práva spotrebiteľa a výkon práva v rozpore s dobrými mravmi
žaloba 2
5. Žalobca sa žalobou 2 doručenou súdu dňa 3.1.2023 domáhal voči žalovanému nárokov vzniknutých

titulom zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.12.2011 (ďalej aj ako
„Zmluva 2“), a to nárokov (-) na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 474,65 EUR, (-) určenie,
že úver zo Zmluvy 2 je bezúročný a bez poplatkov a (-) určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.

5.1. Žalobu 2 odôvodnil tým, že predmetom Zmluvy 2 bolo poskytnutie úveru vo výške 2.500 EUR (ďalej

aj ako „Úver 2“). Skutkové a právne vymedzenie nárokov uplatnených žalobou 2 je totožné ako v prípade
žaloby 1 (s rozdielom uvedeným v bode 5.4. odôvodnenia tohto rozsudku) .

5.2.ŽalobcažalovanémunaÚver2zaplatilsumu2474,65EUR.PriposkytnutomÚvere2vovýške2.000
EUR, sa teda žalovaný na úkor žalobcu mohol bezdôvodne obohatiť o sumu 474,65 EUR. Bezdôvodné

obohatenie vo výške 474,65 EUR pozostáva z časti splátky zo dňa 4.1.2013 vo výške 1.826,65 EUR
(z toho časť 1.352 EUR pripadá na istinu a časť 474,65 EUR nad istinu poskytnutého Úveru 2). O
podozrení, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, sa dozvedel od Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS v zmysle Prehlásenia zo dňa 14.4.2022.

5.3. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok sa žalobca domáhal určenia totožných
zmluvných podmienok ako v prípade žaloby 1, a to: zmluvná podmienka uvedená v Obchodných
podmienkach pre úver dostupná pôžička k Zmluve 2, v článku 5 – Splácanie úveru, započítanie
pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 4“); zmluvná podmienka
uvedená v Zmluve 2, v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, v článku 6 – Predčasné

splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka
5“); zmluvná podmienka uvedená v Zmluve 2, v Sadzobníku poplatkov – účinnosť od 16. mája 2011, v
článku Úvery pre obyvateľstvo, časť dostupná pôžička (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 6“); ktorých
neprijateľnosť odôvodňoval totožnou argumentáciou.5.4. Oproti žalobe 1 sa žalobca v žalobe 2 nad rámec domáhal aj určenia neprijateľností zmluvnej
podmienky uvedenej v Zmluve 2 v časti (2) Zmluva o úvere, bod 5) (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka

7“), ktorá je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a ktorá už bola vo vzťahu k žalovanému
opakovane judikovaná.

5.5. K uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný uplatnil námietku
premlčania. Žalovaný sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že okrem splátok istiny Úveru

2, ktorý by mal byť podľa žalobcu bezúročný a bez poplatkov, inkasoval aj splátky úrokov a poplatky.
Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru by pritom mala nastupovať priamo ex lege. Žalovaný preto nemal
mať nárok na úroky a poplatky od počiatku úverového vzťahu. Žalobca sa nesprávne domnieva, že
k bezdôvodnému obohateniu došlo až v momente, keď súhrn plnení prevýšil istinu Úveru 2 (2.000,-
EUR). Tým sa zrejme snaží umelo predĺžiť premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorá medzičasom márne uplynula.

6. Nakoľko žalobca a aj žalovaný k uplatneným nárokom a na to nadväzujúcej argumentácií strán
reagovali (vyjadrenie k žalobe, replika a duplika) totožným skutkovým a právnym vymedzením, tak
súd ďalej vo vzťahu k jednotlivým podaniam strán uvádza len argumentáciu vzťahujúcu sa k Zmluvnej
podmienke 7.

vyjadrenie k žalobe 2
7. Žalovaný sa k žalobe 2 vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.2.2023 (vyjadrenie k žalobe
2), pričom uviedol, že žalovaný voči žalobcovi neinicioval žiadne súdne, ani rozhodcovské konanie.
Inými slovami, namietaná zmluvná podmienka nebola nikdy použitá. Za týchto okolností neobstojí
jednovetová „argumentácia“ žalobcu: „Ide o zmluvnú podmienku, neprijateľnosť ktorej už bola

opakovane judikovaná.“ Nestačí iba všeobecné konštatovanie o „neprijateľnosti“ zmluvnej podmienky,
ale je potrebné konkretizovať, špecifikovať, a teda preukázať, v čom by mala spočívať jej neprijateľnosť
a ako reálne ovplyvnila zmluvnú stranu.
replika 2
8. Žalobca v replike 2 (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol poukázal aj na nález Ústavného súdu SR, zo dňa

11.06.2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018, z ktorého vyplýva, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky
v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby ma spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy
nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd.
duplika 2

9. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) zotrval na tom, že Zmluva 2 neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.

10. Konanie iniciované žalobou 2 bolo na súde vedené pod sp. zn. 34Csp/2/2023. Súd procesným
postupom podľa § 166 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) spojil Uznesením č. k. 34Csp/1/2023-277 zo dňa 3. mája 2023
na spoločné konanie toto konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 34Csp/1/2023 a konanie vedené
na tunajšom súde pod sp. zn. 34Csp/2/2023 s tým, že ďalej budú vedené pod spoločnou spisovou
značkou tohto konania (34Csp/1/2023).

11. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 CSP súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie,
ktoré sa konalo v dňoch 13.11.2023 a 23.5.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).

11.1. Na Pojednávaní súd vykonal výsluch žalobcu a výsluch svedka E. F..
skutkový stav

12. Z písomných vyjadrení strán sporu, Pojednávania a vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi,
ktoré sú súčasťou súdneho spisu a výsluchu žalobcu a svedka, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

12.1. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva 1, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý Úver 1 vo výške 2.500 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 64,29 EUR,

v počte splátok 70, a to až do celkovej sumy Úveru 1 vo výške 1.739,12 EUR, pričom prvá splátka bola
dohodnutá na deň 19.6.2011. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,50 % a RPMN bola
vo výške 22,60 %.12.2. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva 2, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý Úver 2 vo výške 2.000 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 54 EUR,
v počte splátok 70, a to až do celkovej sumy Úveru 2 vo výške 1.716,18 EUR, pričom prvá splátka bola

dohodnutá na deň 18.1.2012. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 24,50 % a RPMN bola
vo výške 27,45 %.

12.3. Zmluvnou podmienkou 1 sa strany dohodli, že „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky
započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1]

na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V
prípadeviacerýchpohľadávokBankyvočiKlientovisaplatbyKlientazapočítavajúnajskôrnapohľadávku
skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom
osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom
peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je
oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich

vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“

12.4. Zmluvnou podmienkou 2 sa strany dohodli, že „ V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným
v zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou
a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti

až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“

12.5. Zmluvnou podmienkou 3 sa strany dohodli, že „ 10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €, 11.
2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“

12.6. Zmluvnou podmienkou 4 sa strany dohodli, že „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky
započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1]
na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V
prípadeviacerýchpohľadávokBankyvočiKlientovisaplatbyKlientazapočítavajúnajskôrnapohľadávku
skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom

osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom
peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je
oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich
vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.

12.7. Zmluvnou podmienkou 5 sa strany dohodli, že „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným
v zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou
a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a tood dátumu predčasnej splatnosti
až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“

12.8. Zmluvnou podmienkou 6 sa strany dohodli, že „ 10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €, 11.
2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“

12.9. Zmluvnou podmienkou 7 sa strany dohodli, že „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s

rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient
berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a jeho zrušenia žalobou na súde sa
môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“

12.10. Z kvalifikované nepopretého tvrdenia žalovaného vyplýva, že žalovaný skúmal bonitu žalobcu

na základe interného posúdenia zo systému, ktorý obsahuje aj údaje z dopytu do úverového registra a
sociálnej poisťovne. Výpis z inertného systému je však nezrozumiteľný a neverifikovateľný.

12.11. Z nesporných vyjadrení strán vyplýva, že žalobca dňa 4.1.2013 zaplatil žalovanému sumu vo
výške 2.075,09 EUR (z toho časť 1.278,49 EUR pripadá na istinu a časť 796,60 EUR nad istinu Úveru

1). Žalobca titulom Úveru 1 zaplatil žalovanému sumu v celkovej výške 3.296,60 EUR. Žalobca dňa
4.1.2013 zaplatil žalovanému sumu vo výške 1.826,65 EUR (z toho časť 1.352,00 EUR pripadá na istinu
a časť 474,65 EUR nad istinu Úveru 2). Žalobca titulom Úveru 2 zaplatil žalovanému sumu v celkovej
výške 2 474,65 EUR.12.12. Žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že si zobral nejaké úvery, ktoré potom posplácal. Zároveň
sa neskôr aj dozvedel, že sú tam nejaké neprijateľné zmluvné podmienky. Nakoľko sa mu nazbieralo

viacero problémov s úvermi, tak navštívil združenie na ochranu občana spotrebiteľov Hoos, konkrétne
komunikoval s pani E. F. a tá mu dala informáciu o to, že som preplatil niektoré úvery. Presne nevie,
kedy požiadal o pomoc združenie, ale bude to už nejakých 5, 6, 7 rokov dozadu. O tom, že došlo k
preplateniu Úverov sa žalobca dozvedel po návšteve združenia a tým, kde sa bavili o úrokoch s tým,
že sú vysoké a že veľa preplatil tie úvery. Žalobca Úvery splatil v roku 2013, a to ako sa poradil so

združením, aby ich splatil.

12.13. Svedkyňa E. F. vo svojom výsluchu uviedla, že žalobca navštívil združenie v roku 2015 prvýkrát,
vzhľadom na to, že má množstvo úverových zmlúv a požiadal ich o pomoc. Zmluvy boli predložené
11.4.2022 a každú vec si zapisuje a zaeviduje do zoznamu podľa toho dátumu, kedy jej je predložená.
Klienti sami navštevujú združenie, buď že sa dozvedia od nejakého známeho s rodiny. Svedkyňa je na

to sama a má 300 klientov. Svedkyňa napísala žalobcovi žiadosť, aby podal do banky 13.3.2022, aby
si vyžiadal úverovú dokumentáciu k úverovému účtu a k úverovej zmluve. Potom mu následne banka
poslala list z 25.3.2022, kde mu poslali úverovú dokumentáciu.

12.14.Znespornýchtvrdenístránpritomvyplýva,žežalobcasplatilÚverydňa4.1.2013,ataksatvrdenie

svedkyne javí ako nepravdivé, nakoľko ta uviedla, že žalobca prvý krát navštívil združenie v roku 2015.
Sám žalobca pritom uviedol, že o tom, že došlo k preplateniu Úverov sa dozvedel po návšteve združenia.
Zároveň sám žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že Úvery splatil v roku 2013, a to ako sa poradil so
združením, aby ich splatil.

12.15. Ďalej nelogický pôsobí, aby združenie odporučilo žalobcovi vyplatiť Úvery, avšak v tom čase by
nedisponovalo Zmluvami, a tie by si na posúdenie vyžiadalo až v roku 2022.

12.16. Svedkyňa síce uviedla, že si všetky záznamy (zaevidovanie predloženia zmlúv) zapisuje do
zoznamu, avšak súdu takýto zoznám so zapísanými údajmi predložený nebol, a tak nemôže verifikovať

pravdivosť tohto tvrdenia.

12.17. Z výpovede svedkyne ďalej vyplynulo, že napísala žalobcovi žiadosť dňa 13.3.2022, aby si
vyžiadal úverovú dokumentáciu k úverovému účtu a následne mu banka poslala list z 25.3.2022, kde
mu poslali úverovú dokumentáciu. Žalobca by mal teda disponovať predmetnými listinami, a tie mohol

predložiť súdu na podporu svojich tvrdení, čo však neučinil.

12.18. Svedkyňa ma okolo 300 klientov, a tak je väčší predpoklad, že žalobca o svojej finančnej situácií,
ktorá je pre neho jedinečná, a ktorá sa ho bytostne týka, bude mať presnejšie informácie. Aj z toho
dôvodu súd prihliadol v rozporoch na jeho výpoveď, to všetko za situácie, keď niektoré tvrdenia svedkyne

sa ukázali ako nesprávne s ohľadom na iné skutočností.

12.19. Prehlásenia Združenia na ochranu občanov spotrebiteľa HOOS z 14.4.2024 súd nepovažoval
za dôveryhodné, nakoľko nekorešpondujú so skutkovým stavom zisteným z výsluchu žalobcu v spojení
s výsluchom svedkyne. Prehlásenie sú autorizované len svedkyňou, bez akejkoľvek inej verifikácie, a tak

im súd nemôže priznať takú váhu, ako priamej výpovedi žalobcu.

12.20. Na základe vyššie uvedeného mal tak súd za preukázané, že žalobca sa o tzv. preplatení Úverov
dozvedel v roku 2013, a to pred ich splatením dňa 4.1.2013.
právny stav

13. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania
strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie
uvedený právny stav): (-) § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 54 Občianskeho
zákonníka, (-) § 100 Občianskeho zákonníka, (-) § 107 Občianskeho zákonníka, (-) § 451 Občianskeho

zákonníka, (-) § 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), (-) § 7 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z.o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).

14. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

15. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce

pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a
každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom

procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.

16. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy 1 a Zmluvy 2 (ďalej spoločne
aj ako „Zmluvy“) ako vzťah spotrebiteľský, a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych
predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto vzťahov.

17. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou skúmania bonity žalovaným.

17.1. Súd považoval Zmluvy za platné uzatvorené, avšak dospel k záveru, že žalobca si nesplnil
povinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení Zmlúv
nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa

splácať Úver 1 a Úver 2 (ďalej spoločne aj ako „Úvery“).

17.2. Žalovaný posúdil schopnosť žalobcu splácať Úvery, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom,
že preveroval príjem a finančnú situáciu žalobcu prostredníctvom úverového registra (SRBI), Sociálnej
poisťovni (SP). Zistený príjem bol podľa interného bankového systému dostačujúci na poskytnutie

úveru vzhľadom na výšku splátky úveru, vrátane dostatočnej rezervy peňažných prostriedkov aj na
ďalšie životné náklady. Zároveň žalovaný uviedol výšku jeho čistého mesačného príjmu a výšku jeho
mesačných výdavkov. Toto svoje tvrdenie však relevantným spôsobom nepreukázal. Súhrn z inertného
posúdenia bonity žalobcu z jeho systému nepovažuje súd za riadne preukázanie žalovaného tvrdení,
nakoľko údaje v ňom uvedené nie sú žiadnym spôsobom verifikovateľné, pričom celý prehľad je

absolútne nezrozumiteľný. Ostatné relevantné údaje a príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu žalobcu
už žalovaný žiadnym spôsobom nezisťoval.

17.3. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom žalovaný povinný
pred uzatvorením Zmlúv posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať Úvery, pričom

bol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytli Úvery, ich výšku, príjem žalobcu a aj účel
Úverov.

17.4. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1
v spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej

schopnosti klienta povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj
skutočností, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že

cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so
žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnostispotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním
aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je

nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané

informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet,
a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver.
Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu,

domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k
posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

17.5. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok

Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/14/2022 zo dňa 30. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu
v Prešove č. k. 22CoCsp/19/2022 zo dňa 28. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
6Co/171/2016 zo dňa 27. októbra 2016, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/72/2017
zo dňa 26. októbra 2017, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery: Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné

skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore
s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na
vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší
úver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi,
ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.

Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí
odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka,
a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom
trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože
pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo

postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých
pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od
neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových
pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie

úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
(...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7

ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o
výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie
zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku

spotrebiteľskej insolventnosti.

17.6. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalovaný nijako nepreukázal, že by ho zaujímala
bonita žalobcu a či žalobca dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Žalovaný sa obmedzil len na
tvrdenie žalobcu, ktoré mu však žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal a na inertné zisťovanie

príjmu žalobcu. Žalovaný už ďalej nezískaval informácie zo žiadnych iných relevantných zdrojov.

17.7. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len
formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázaniea odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov
spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto

ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ veriteľ využil takúto
ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného,
životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.

17.8. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočností o skúmaní

schopnosti žalobcu splácať Úvery a ani súdu žiadne relevantné doklady o predmetnom skúmaní
nepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri
skúmaní bonity nepostupoval. Nezaujímalo ho overenie príjmov a ani samotné výdavky žalobcu, a to
najmä to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie Úverov.

17.9. Bolo pritom základnou povinnosťou žalovaného vo vzťahu k bonite žalobcu získať informácie

od neho priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom
považujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobraz
o žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým žalovaný posudzoval schopnosť žalobcu splácať Úvery,
nebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o žalobcovej finančnej situácii, a

teda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti žalovaného posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalobcu splácať Úvery.

17.10. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že Úvery je potrebné v zmysle § 11
ods.2vspojenís§7ods.1Zákonaospotrebiteľskýchúverochpovažovaťzabezúročnéabezpoplatkov.

18. Nakoľko súd dospel k záveru o bezúročností a bezpoplatkovostí Úverov, tak sa ďalej z dôvodu
hospodárnosti a účelnosti súdneho konania nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu vo vzťahu
k obligatórnym náležitostiam Zmlúv a rozporu úrokov s dobrými mravmi, ktoré by taktiež odôvodňovali
bezúročnosť a bezpoplatkovosť Úverov.

19. Žalobca žalovanému preplatil na Úvere 1 sumu v celkovej výške 796,60 EUR (3.296,60 – 2.500,00)
a na Úvere 2 sumu v celkovej výške 474,65 EUR (2.474,65 - 2.000,00). Žalobcovi teda vzniklo voči
žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplatených Úverov. Vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania sa súd ďalej zaoberal jej dôvodnosťou.

19.1. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

19.2. Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je normatívne konštruované rovnako
ako premlčanie práva na náhradu škody. Aj v tomto prípade pristúpil zákonodarca ku kombinácii
subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty

na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej
vedomosti oprávneného o tom, že: (-) k bezdôvodnému obohateniu došlo a (-) kto sa na jeho úkor
obohatil. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne, a až týmto časovým okamihom dochádza
k zrodu žalobného práva oprávneného. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od dňa, kedy k
bezdôvodnému obohateniu došlo.

19.3. V ustanovení § 106 (pozn. súdu obdobné platí aj na § 107) sa využíva normatívny konštrukt
kombinácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pre
vzťah týchto lehôt je charakteristické, že ich plynutie je komplementárne. To znamená, že okamih,
v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actio nata), sa zásadne definuje

momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť
dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna premlčacia lehota však
plynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť
od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného (poškodeného), ktorou je v tomto prípade škodnáudalosť. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený subjekt môže uplatniť právo na náhradu škody najneskôr
v posledný deň objektívnej (trojročnej alebo desaťročnej) premlčacej lehoty. Zároveň sa však vyžaduje
aj uplatnenie práva najneskôr v posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty (ŠTEVČEK, DULAK,

BAJÁNKOVÁ, FEČÍK, SEDLAČKO, TOMAŠOVIČ A KOL. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C.
H. Beck, 2019, s. 759–760.).

19.4. Námietku premlčania považoval súd za dôvodnú, keďže žalobca sa o tzv. preplatení Úverov
dozvedel najneskôr dňa 4.1.2013 (v tento deň Úvery splatil), pričom o tejto skutočností sa dozvedel

od združenia ešte pred samotným splatením. Informáciu združenia o preplatení Úverov adresovanú
žalobcovi možno vyhodnotiť ako okamih získania subjektívnej vedomosti žalobcu ako oprávneného o
tom, že: (-) k bezdôvodnému obohateniu došlo a (-) kto sa na jeho úkor obohatil. Tzn., že táto skutočnosť
predstavuje okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actio nata).

19.5. Žalobca sa teda dozvedel o tom, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil najneskôr 4.1.2013, a tak

subjektívna premlčacia lehota mohla uplynúť najneskôr dňa 4.1.2015.

19.6. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19.7. Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych noriem vyplýva, že žalovaný sa dovolal
premlčania vo vzťahu k žalobcom uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodne,
a tak súd nemôže premlčané právo žalobcovi priznať. Z tohto dôvodu potom súd žalobu v časti vydania
bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu zamietol.

NZP
20. Napokon sa súd zaoberal otázkou namietaných neprijateľných zmluvných podmienok.

20.1. Podľa § 298 ods. 1 a 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v

iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal

plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

20.2. Žalobca v postavení spotrebiteľa má taktiež zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Spotrebiteľ má pritom právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu

práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

20.3. V zmysle Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sú členské štáty Európskej únie povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

20.4. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanoveniasa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

20.5. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná.

21. Súdu sú známe rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky vo vzťahu k určeniu
neprijateľnosti zmluvných podmienok vymedzených žalobcom v tomto spore, pričom v tomto prípade
nevidí dôvod sa od nich odchýliť, a tak k jednotlivým zmluvným podmienkam a odôvodneniu ich
neprijateľnosti poukazuje na nižšie uvedené rozhodnutia.

22. Zmluvná podmienka 1 a Zmluvná podmienka 4.

22.1. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/60/2019 zo dňa 26. augusta 2019 Je potrebné
konštatovať, že už samotné znenie zmluvnej podmienky uvedené v zmluve o úvere v obchodných
podmienkach v čl. 4 v znení „platby klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu

na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: 1. na poplatky podľa
Sadzobníka, 2. sankčný úrok, 3. úrok z úveru, 4. splátka istiny úveru“, evokujú ich neprijateľnosť, keďže
zmluvné ustanovenia umožňujúce zápočet úhrad na iné plnenia ako na istinu, predstavujú neprijateľnú
zmluvnú podmienku a majú za následok nevyvážený vzťah veriteľa a dlžníka v otázke
plnenia dlhu. Táto zmluvná podmienka nerešpektuje vôľu spotrebiteľa, ktorý má nepochybne prioritný

záujem predovšetkým na úhrade istiny. Na druhej strane dodávateľovi umožňuje presadiť
jeho ekonomické záujmy, čím zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Ak bolo zmluvné ustanovenie nadiktované v rámci kontraktácie v režime typovej zmluvy,
ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. Sporná zmluvná podmienka je
tak v rozpore s § 54 ods.1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Započítanie splátok, resp. čiastočný plnení

najprv na príslušenstvo a až na poslednom mieste na samotnú pohľadávku, výrazne navyšuje
náklady spotrebiteľa spojené s úverom oproti situácii, ak by sa jeho platby použili v súlade s
úpravou § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný navyše nepreukázal, že uvedená zmluvná
podmienka bola individuálne dohodnutá. Takéto vyslovenie nie je viazané zákonom iba v čase
prípadného trvania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, čo zohľadnil správnym spôsobom aj

súd prvej inštancie.

22.2. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za
neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/156/2019 zo
dňa 25. februára 2020, Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29Csp/25/2018 zo dňa 25. februára

2019, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/55/2020 zo dňa 10. júna 2021.

23. Zmluvná podmienka 3 a Zmluvná podmienka 6.

23.1. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9C/137/2016 zo dňa 3. októbra 2016. Procesný súd

zastáva názor, že upomienky v prejednávanej veci majú jednoznačne sankčný charakter (viď ich
výšku ako aj rozdielnu cenu za prvú a druhú upomienku hospodárskymi nákladmi na ich zhotovenie
nepreukázanú ako aj to, že za poplatok nie je poskytované žiadne plnenie v prospech spotrebiteľa),
čo treba považovať za neprípustné. Navyše tieto sankcie rovnako ako aj zmluvná pokuta sú
netransparentne uvedené iba v ÚP a nie priamo v zmluve.

24. Zmluvná podmienka 7.

24.1. Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 438/2018 zo dňa 11. júna 2019. Pre platnosť rozhodcovskej
zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou

pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Pokiaľ je táto podmienka
splnená, nemožno sa dovolávať bez ďalšieho neplatnosti takejto doložky. Nie je pritom rozhodujúce, či
spotrebiteľ vyznačil súhlas s doložkou vedome alebo z nepozornosti.24.2. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 15Csp/5/2021 zo dňa 16. septembra 2019. Pokiaľ ide o
zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku III. tohto rozsudku, tu súd uvádza, že táto nebola so žalobcom

ako spotrebiteľom osobitne individuálne dojednaná, žalobca nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú
vôľu, mohol len svojím podpisom túto rozhodcovskú zmluvu ako celok akceptovať alebo odmietnuť.
Táto zmluvná podmienka nebola dojednaná individuálne a v zmysle ust. § 53 ods. 5Občianskeho
zákonníka, a preto je absolútne neplatná aj z dôvodu, že žalobcovi nedala možnosť na výber medzi
rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Rozhodcovskou zmluvou reálne došlo

k narušeniu Smernicou Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a teda žalovaný
od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov
zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný, a to na
súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jej nákladov a reálneho
sťaženia uplatnenia práv žalobcu. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy je absolútne neplatné, keďže takto

formulovaná zmluva s textom vopred pripraveným je uzavretá v neprospech žalobcu, keďže deleguje
v konečnom ponímaní všetky právomoci len na rozhodcovský súd v Bratislave. Žalovaný nepreukázal
osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. že by si žalobca osobitne vymienil jej dojednanie.
(Obdobne Uznesenie Krajského súdu Prešov spisová značka: 18Co/189/2018.).

24.3. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/198/2019 zo dňa 14. augusta 2020. Z obsahu spisu
je nepochybné, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej vyplýva, že všetky
spory medzi zmluvnými stranami budú rozhodované v súlade rozhodcovskou doložkou uvedenou v
čl. 10., II. Všeobecných obchodných podmienok. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednaný zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred

pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), takže aj v predmetnej veci v
celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky
opodstatnená. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno
meniť individuálnym dojednaním svedčí o tom, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani

možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak má byť rozhodcovská doložka právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú
doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou

obchodných podmienok. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať
za individuálne dojednanú, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm.
r/Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel.

24.4. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za

neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 15CoCsp/9/2020 zo
dňa 10. júna 2021, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/55/2020 zo dňa 9. júna 2020.

25.Zodôvodneníuvedenýchrozhodnutínespornevyplýva,žezmluvnédojednania(Zmluvnápodmienka
1, Zmluvná podmienka 4, Zmluvná podmienka 3, Zmluvná podmienka 6 a Zmluvná podmienka 7) sú

neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Taktiež všeobecnými súdmi Slovenskej republiky už predmetné
zmluvné podmienky boli vyhlásené za neprijateľné a súd v tomto spore nevidí dôvod sa od nich odchýliť.

26. Zmluvná podmienka 2 a Zmluvná podmienka 5.

26.1. Tieto zmluvné podmienky nepovažoval súd za neprijateľné, nakoľko nie je neprijateľné zmluvné
dojednanie, podľa ktorého, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným žalovaný ako banka je
oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo
výške stanovenej v oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného
záväzku klienta voči banke.

26.2. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že dotknutá zmluvná podmienka je netransparentná,
nakoľko z nej nie je jasné, čo treba považovať za sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z citovanejzmluvnej podmienky je pritom zrejme, že úročí sa „nesplatená istina úveru“ a nie „aj dlžné úroky, či už
z úveru, alebo z omeškania“, tak ako tvrdí žalobca.

27. Vo vzťahu k námietkam žalovaného súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie jednotlivých
rozhodnutí.

28.Nazákladevyššieuvedenéhopotomsúddospelkzáveru,žežalobnýnávrhžalobcujevčastiurčenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok sčasti dôvodný a určil vybrané dotknuté zmluvné podmienky za

neprijateľne (Zmluvná podmienka 1, Zmluvná podmienka 4, Zmluvná podmienka 3, Zmluvná podmienka
6 a Zmluvná podmienka 7), pričom vo zvyšku žalobný návrh vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti
zmluvných dojednaní (Zmluvná podmienka 2 a Zmluvná podmienka 5) zamietol.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady pomerného úspechu v spore.

29.1. Úspech žalobcu v časti určovacieho žalobného návrhu (určenie bezúročností a bezpoplatkovostí
Úverov, určenie 7 NZP) predstavoval 7/9 a jeho neúspech 2/9, a preto má žalobca vo vzťahu
k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5/9 (rozdiel medzi pomerom úspechu
aneúspechu),čomuzodpovedá55%,ktorýmúsúdpriznal,takakojeuvedenévovýrokutohtorozsudku.

29.2. Úspech žalobcu v časti žalobného návrhu na peňažné plnenie predstavoval 100 % (zamietnuté
v celej časti), a preto má žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

29.3. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.