Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200808
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200808.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom C. D. XX, XXX
XX E., právne zastúpený: Petrasova Legal, s.r.o., AK so sídlom Kmeťovo námestie 2796/4, 811 07
Bratislava, IČO: 47 257 245, proti žalovanej: Mestská časť Bratislava – Karlova Ves, so sídlom Námestie
sv. Františka 8, 842 62 Bratislava, IČO: 00 603 520, v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu
orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy v časti týkajúcej
sa žalobného návrhu „Súd prikazuje žalovanému navrátiť veci do pôvodného stavu“ z a s t a v u j e .

II. Správny súd v Bratislave žalobu vo zvyšnej časti o d m i e t a .

III. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22. mája 2018 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29. mája 2018, sa
žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by správny súd určil, že konanie žalovanej vo veci
odstránenia hnuteľných vecí (prepravného lodného kontajnera a hliníkovej garáže) dňa 27. septembra
2016, postavených na pozemku vo vlastníctve žalobcu, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: Bratislava IV, obec: Bratislava – m. č. KARLOVA VES,

k. ú. Karlova Ves, bolo nezákonné. Zároveň druhým výrokom žalobca žiadal, aby súd žalovanej prikázal
navrátiť veci do pôvodného stavu.

2. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.: 7Sa/53/2018 – 47 zo dňa 18. apríla 2019 žalobu žalobcu
odmietol z dôvodu prekážky litispendencie, teda skôr začatého konania v rovnakej veci vedeného
Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Sa/85/2017. Po podaní kasačnej sťažnosti žalobcom Najvyšší

súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8Sžk/26/2019 zo dňa 29. januára 2020 uvedené uznesenie
krajského súdu o odmietnutí žaloby zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní
bolo potrebné ustáliť predmety konaní v medziach podaných žalôb.

3. Žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy z 22. mája 2018 v prejednávanom prípade
žalobca odôvodnil tým, že na jeho pozemkoch sa nachádzajú chodníky pre chodcov a detské ihrisko,

postavené bez právoplatného stavebného povolenia a jeho súhlasu alebo súhlasu jeho právneho
predchodcu. Dotknuté žalobcove parcely sa nachádzajú vo vnútrobloku obytných domov, ku ktorým má
žalobca zabezpečený prístup motorovým vozidlom na základe osadenej dopravnej značky a povolenia
k osobnému vjazdu k svojim parcelám. Žalobca uviedol, že si na svoje pozemky dňa 25. novembra 2014
umiestnil prepravný kontajner a plechovú garáž. Dňa 27. septembra 2016 bol kontajner a plechová garáž
odcudzené neznámym páchateľom a umiestnené do zabezpečených priestorov verejnoprospešných

služieb Mestskej časti – Karlova Ves a do priestoru Spojenej školy so sídlom Tilgnerova 14, Bratislava.
V tejto súvislosti poukázal na Preberací protokol o odmietnutí prevzatia kontajneru a garáže zo dňa 12.decembra 2017 a na Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp. zn. 1Pn 594/16/1104-23 zo dňa
27. júna 2017, ktorým bola sťažnosť žalobcu ako nedôvodná zamietnutá podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku. Z obsahu žaloby proti inému zásahu ďalej vyplýva, že nezákonný zásah žalobca

videl v odstránení prepravného kontajnera a hliníkovej garáže orgánom verejnej správy, pričom bol toho
názoru, že spor vyvolaný týmto nezákonným zásahom nie je možné vyriešiť inak ako preskúmaním
zákonnosti tohto iného zásahu. Zároveň bol žalobca názoru, že nie je možné, aby dosiahol nápravu
iným spôsobom ako podaním návrhu na zrušenie iného zásahu orgánu verejnej správy.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 5. mája 2020, navrhla žalobu zamietnuť.
K tvrdeniam žalobcu o postavení chodníkov pre chodcov a detského ihriska na pozemku žalobcu bez
stavebného povolenia a bez jeho súhlasu resp. bez súhlasu právneho predchodcu žalobcu poukázala na
existenciu zákonného vecného bremena, ktoré podľa názoru žalovanej vzniklo na základe ustanovenia
§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a

doplnení niektorých zákonov. Na základe neho došlo účinnosťou tohto zákona, t. j. ku dňu 1. júlu 2009,
k zriadeniu zákonného vecného bremena prechodom nehnuteľností zo štátu na obec (Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava) v prospech vlastníka nehnuteľností, pričom je irelevantné, že neskôr
došlo k zvereniu mestských komunikácií a detského ihriska do správy žalovanej. Ku tvrdeniam žalobcu
o stavbe detského ihriska a chodníkov pre chodcov žalovaná uviedla, že ona tieto stavby nevykonávala,

ale boli jej zverené do správy na základe zverovacieho protokolu F. XX/XX D.. F. XX XX/XX, pričom
dotknuté stavby užíva v súlade s platnou legislatívou. Umiestnením prepravného lodného kontajnera
a hliníkovej garáže v tesnej blízkosti detského ihriska resp. priamo na chodník vznikla dôvodná obava
o bezpečnosť a zdravie detí a obyvateľov priľahlej časti a preto žalovaný musel urýchlene konať formou
odstránenia/premiestnenia predmetných vecí žalobcu. Zároveň žalobca sa mal dopustiť konania nielen

v rozpore s ustanoveniami zákona č. 66/2009 Z. z., ale porušil aj ustanovenia v tom čase platného
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon).

5. Žalobca v replike zo dňa 15. júla 2020 uviedol, že sa so závermi žalovanej nestotožňuje, tvrdenia
o protiprávnom umiestnení prepravného lodného kontajnera a hliníkovej garáže považuje za klamlivé,

vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia, objekty boli umiestnené na pozemku v jeho
vlastníctve takým spôsobom, aby žiadnemu účastníkovi cestnej premávky nezabraňovali využívať
pozemné komunikácie. Žiadal súd o vyslovenie nezákonnosti odstránenia prepravného lodného
kontajnera a hliníkovej garáže z 27. septembra 2016 a prikázanie žalovanému navrátiť veci do
pôvodného stavu.

6. Žalovaná v duplike z 5. augusta 2020 opätovne vyjadrila názor, že predmetné veci žalobcu neboli
umiestnené na pozemku žalobcu ale na stavbe (miestnej pozemnej komunikácie - chodníku) vo
vlastníctve/správe žalovanej. Konaním žalobcu bolo znemožnené riadne užívanie stavby žalovanej
občanom využívajúcim túto miestnu pozemnú komunikáciu. Ako dôkaz žalovaná priložila fotografiu na

posúdenie, či takto osadený prepravný lodný kontajner nezasahoval na miestnu pozemnú komunikáciu
a jej využívaniu.

7. Žalobca podaním zo dňa 16. marca 2023 doplnil, že v spore so žalovanou je vedené aj civilnoprávne
konanie pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 9C/11/2020 o zaplatenie 7 389,- eur

s príslušenstvom, ktoré je prerušené do skončenia tohto súdneho konania. Opätovne zdôraznil, že tak
prepravný lodný kontajner aj hliníková garáž boli umiestnené na parcele v jeho výlučnom vlastníctve
tak, že žiadnemu účastníkovi cestnej premávky nezabraňovali využívaniu pozemných komunikácií.
Ako prílohu k vyjadreniu priložil okrem iného aj výzvu žalovanej adresovanú žalobcovi na vykonanie
nápravných opatrení v starostlivosti o drevinu v lokalite Púpavová zo dňa 27. septembra 2021, prípis

žalovanej – oprava výzvy na zaplatenie sumy vo výške 13 859,- eur z 5. februára 2018, ako aj ďalšie
listiny.

8. Uznesením Správneho súdu v Bratislave č. k.: BA-7Sa/16/2020 – 127 zo dňa 28. októbra 2024 bol
žalobca vyzvaný na doplnenie a odstránenie vád podania tak, že ak mienil podať žalobu proti inému

zásahu orgánu verejnej správy [§ 252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)] aby po a/ označil druh žaloby v závislosti od toho, či podáva
negatórnu zásahovú žalobu podľa ustanovenia § 252 ods. 1 SSP alebo určovaciu zásahovú žalobupodľa § 252 ods. 2 SSP a po b/ v závislosti od druhu žaloby ustálil výrok rozhodnutia v zmysle ustanovení
buď podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a ods. 2 SSP alebo podľa ustanovenia § 263 SSP.

9. Žalobca na výzvu súdu reagoval doplnením žaloby zo dňa 30. novembra 2024, z ktorej vyplýva, že
zobral späť žalobu v časti druhého žalobného návrhu v znení: „Súd prikazuje Žalovanému navrátiť veci
do pôvodného stavu“, teda v časti negatórnej zásahovej žaloby a v časti určovacej zásahovej žaloby svoj
žalobný petit vymedzil nasledovne: „Súd určuje, že konanie Žalovaného vo veci odstránenia hnuteľných
vecí (prepravného kontajnera a hliníkovej garáže) zo dňa 27. septembra 2016 bolo nezákonné.“

10. Žalovaná vo vyjadrením z 13. januára 2025 v plnom rozsahu zotrvala na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach, že hnuteľné veci boli umiestnené na miestnu komunikáciu, čím došlo k znemožneniu
užívania miestnej komunikácie zodpovedajúcemu účelu, na ktorý bola určená a Mestská časť Bratislava
– Karlova Ves ako správca predmetnej komunikácie si len v tomto prípade riadne plnila svoje zákonné
povinnosti zabezpečiť schodnosť miestnej komunikácie odstránením uvedených hnuteľných vecí a pri

ich odstraňovaní postupovala výlučne v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žiadala žalobu
zamietnuť.

11. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli

zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods.
1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych
súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna
2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave

na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých
je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd
v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny
súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne
v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom

pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.

12. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby

a právnickej osoby priamo dotknuté.

14.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu
orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

17. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá

iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania
iného zásahu orgánom verejnej správy.18. Podľa § 62 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to
sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny

súd v rozhodnutí vo veci samej.

19. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr,
ako správny súd vo veci rozhodol.

20. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

21. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.

22. Z dôvodu, že žalobca vzal späť žalobu v časti druhého žalobného návrhu v znení: „Súd prikazuje
žalovanej navrátiť veci do pôvodného stavu“, teda v časti výroku týkajúceho sa negatórnej zásahovej
žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP, správny súd konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy
v časti týkajúcej sa ochrany pred trvajúcim iným zásahom podľa § 252 ods. 1 SSP zastavil podľa § 63

SSP v spojení s § 99 písm. a) SSP.

23. Prv, než správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého iného zásahu vo zvyšnej časti, ktorého
prieskumu sa žalobca domáhal určovacou žalobou podľa § 252 ods. 2 SSP, pristúpil k zisťovaniu, či
neexistujú procesné prekážky, ktoré od počiatku znemožňujú vecné prejednanie žaloby.

24. Správny súdny poriadok v § 256 zakotvuje tak subjektívnu ako aj objektívnu lehotu na podanie
žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pričom uvedená lehota je spoločná pre oba podtypy
zásahovej žaloby (t.j. tak pre negatórnu zásahovú žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP ako aj pre určovaciu
zásahovú žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP). Subjektívna dvojmesačná lehota začína plynúť okamihom,

kedy sa osoba dotknutá iným zásahom dozvedela o namietanom zásahu ako aj od vedomosti, kto tento
iný zásah vykonal.

25. Žalobca videl iný zásah vo faktickom postupe žalovanej, ktorý spočíva v odstránení hnuteľných vecí
žalobcu (prepravný lodný kontajner a hliníková garáž) z pozemku vo vlastníctve žalobcu, ku ktorému

malo dôjsť dňa 27. septembra 2016. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že objektívna lehota
v danom prípade ku dňu podania zásahovej žaloby neuplynula. Ustanovenie objektívnej lehoty (dva
roky odo dňa vykonania iného zásahu) však má len subsidiárny charakter, predstavuje teda najneskorší
možný okamih pre podanie žaloby podľa § 252 SSP.

26. Z obsahu listín založených v spise a ktoré zaslal súdu samotný žalobca ako prílohy k žalobe resp.
k vyjadreniam, vyplýva nasledovné:

- z listu mestskej časti Bratislava – Karlova Ves z 5. februára 2018 vyplýva, že dňa 24. januára 2018
jej bol doručený prípis žalobcu k výzve na zaplatenie sumy vo výške 13 859 eur z dôvodu ušlého

zisku a náhrady škody; z obsahu uvedeného listu vyplýva, že žalovaná upozornila žalobcu (resp.
jeho právneho zástupcu), že umiestnil garáž ako aj kontajner na verejné priestranstvo, na stavbu
mestskej časti, a to konkrétne detské ihrisko a plochy k nemu prislúchajúce, pričom obe stavby boli
odstránené s náležitou odbornou starostlivosťou. Mestská časť vo vzťahu k uvedenému disponuje aj
videozáznamom a fotografiami. Z uvedeného listu tiež vyplýva, že žalobca bol opakovane vyzývaný na

prevzatie garáže a kontajneru a až 12. decembra 2017 sa dostavil na miesto uskladnenia a namietal
poškodenie uskladnených predmetov. Dňa 12. decembra 2017 žalobca odmietol bez náležitého dôvodu
tieto predmety prevziať.
- z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 27. júna 2017, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí
žalobcovej sťažnosti podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vyplýva, že pokiaľ ide o skutok

majúci zakladať znaky skutkovej podstaty trestného činu – prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1
Trestného zákona, z vykonaného dokazovania vyplýva, že garáž a kontajner boli dňa 27. septembra
2016 zástupcami Mestskej časti Karlova Ves odvezené do areálov na Botanickej ulici 13 v Bratislave
a Tilgnerovej ulici 14 v Bratislave – oba vo vlastníctve, resp. v správe Mestskej časti Bratislava. O tomtobola vyhotovená Mestskou časťou Bratislava – Karlova Ves informácia o odstránení objektov zo dňa
28. septembra 2016, adresovaná žalobcovi, ktorá podľa výpovede G. H., prednostu Miestneho úradu
Mestskej časti Karlova Ves aj bola doručená žalobcovi. Takýto postup zástupcov Mestskej časti Karlova

Ves, ktorí informovali vlastníka vecí (žalobcu) o mieste ich uloženia, nemožno považovať za úmyselné
prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa... (pozri stranu 8 uvedeného uznesenia).

27. Z obsahu uvedených listín mal správny súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca
sa najneskôr v roku 2017 dozvedel o namietanom inom zásahu (odstránení hnuteľných vecí žalobcu

z jeho pozemku) ako aj o vedomosti, kto tento iný zásah vykonal (Mestská časť Bratislava – Karlova
Ves). Je pritom zrejmé, že lehota na podanie zásahovej žaloby je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej
osoby o tomto zásahu. Žalobca však žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podal osobne
na Krajskom súde v Bratislave až dňa 29. mája 2018, teda zjavne po uplynutí subjektívnej dvojmesačnej
lehoty, ktorá plynie vždy od okamihu, keď sa o ňom dotknutá osoba dozvedela pri identifikovateľnom
orgáne verejnej správy (porov. k otázke lehôt napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžk

2/2020).

28. S ohľadom na zistenia, že žalobca nadobudol bez pochybností prvú vedomosť o namietanom inom
zásahu najneskôr v priebehu roka 2017 identifikovateľným orgánom verejnej správy (t.j. žalovanou),
správny súd nepovažoval za potrebné z hľadiska účelnosti a hospodárnosti tohto konania zisťovať

a ustáliť úplne presný dátum, kedy sa žalobca o zásahu a o pôvodcovi zásahu presne dozvedel, lebo by
to nemalo na výsledok konania žiadny vplyv (keďže žaloba proti inému zásahu bola podaná až 29. mája
2018). S vysokou pravdepodobnosťou sa žalobca o predmetnom zásahu a o jeho pôvodcovi dozvedel
ešte v roku 2016, keď mu bola doručená informácia o odstránení objektov zo dňa 28. septembra 2016,
vyhotovená Mestskou časťou Bratislava – Karlova Ves [čo vyplýva z uznesenia Okresnej prokuratúry

Bratislava IV z 27. júna 2017, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí žalobcovej sťažnosti podľa § 193
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku].

29. Správna žaloba (vo zvyšnej časti – po čiastočnom zastavení konania) v zmysle vyššie uvedeného
bola podaná oneskorene, a preto ju správny súd odmietol podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) SSP.

30. O náhrade trov konania (pred správnym súdom a kasačným súdom) správny súd rozhodol podľa §
170 písm. a) a b) SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, nakoľko žaloba bola v časti odmietnutá/konanie bolo v časti zastavené a nebol zistený
žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, nakoľko žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.
a/ SSP a contrario).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).