Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9CdoGp/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110212738
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:4110212738.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ X. Ď., narodený XX. XX. XXXX, B., T. X, 2/ N.. Ľ.
T., narodený XX. XX. XXXX, Y. W. XXX, 3/ T. T., narodený XX. XX. XXXX, P. I. XXX, 4/ T. T., narodený XX.
XX. XXXX, Y. W. XXX, 5/ R. T., narodená XX. XX. XXXX, Y. W. XXX, 6/ T. Ď., narodená XX. XX. XXXX,
Č. X., Y. XXX/X, 7/ T. Ď., narodený XX. XX. XXXX, Č. X., Y. XXX/X, 8/ C. Ď., narodená XX. XX. XXXX,
Č. X., Y. XXX/X, 9/ Y. Ď., narodený XX. XX. XXXX, Č. X., Y. XXX/X, žalobcovia zastúpení: Advokátska

kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., Topoľčianky, Žitavanská 20, proti žalovaným: 1/ T. X., narodený XX. XX.
XXXX, X., U. XXXX/X, 2/ U. X., narodený XX. XX. XXXX, Y. W. XXX, 3a/ H. X., narodená XX. XX. XXXX,
L., T. XXX/XX, 3b/ N.. T. X., L.., narodený XX. XX. XXXX, L., T. XXX/XX, 3c/ N.. T. X.Š., narodený XX.
XX. XXXX, L., T. XXX/X, 4/ P. X., narodený XX. XX. XXXX, V. XXX, 5/ Š. X., narodený XX. XX. XXXX,
Ž., K. W. XXX, 6/ T. T., narodená XX. XX. XXXX, V. XXX, 7/ P. T., narodená XX. XX. XXXX, Y. W. XXX,
8/ P. W., narodená XX. XX. XXXX, C. XXX, 9/ T. W., narodený XX. XX. XXXX, G., L. XXXX/XXB, 10/ N..

T. Ď., narodený XX. XX. XXXX, T., X. XX, 11/ H. Ď., narodený XX. XX. XXXX, T., X. XXX/XX, 12/ P. X.,
narodený XX. XX. XXXX, B. L., U. XXX/XX, 13/ T.. P. X., narodená XX. XX. XXXX, L., J. XX, o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/130/2010, v
štádiu rozhodovania o trovách konania, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 4. augusta 2022 č. k. 7C/130/2010-880, takto

r o z h o d o l :

V konaní p o k r a č u j e s dedičmi pôvodného žalovaného 3/ Y. X., narodeného XX.XX.XXXX, naposledy
bytom T. XXX/XX, L., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, a to: 3a/ H. X., narodená XX.XX.XXXX, T. XXX/XX,
L., 3b/ N.. T. X., L.., narodený XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, L., 3c/ N.. T. X., narodený XX.XX.XXXX, T.
XXX/X, L..

Uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 4. augusta 2022 č. k. 7C/130/2010-880 z r u š u j e a vec

mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra rozsudkom z 9. novembra 2018 č. k. 7C/130/2010-574 žalobe vyhovel a určil, že
označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po Y. Ď.. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom 1/
až 9/ priznal voči žalovaným 1/ až 13/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Na základe odvolania žalovaných 10/ a 11/ Krajský súd v Nitre rozsudkom z 15. decembra 2020 č. k.

12Co/186/2019-786 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcom 1/ až 9/ priznal voči žalovaným
10/ a 11/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Okresný súd Nitra uznesením z 28. apríla 2022 č. k. 7C/130/2010-819, ktoré vydal vyšší súdny
úradník, uložil žalovaným 1/ až 13/ povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 9/ náhradu trov konania 2.873,71
eura a žalovaným 10/ a 11/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 9/ náhradu trov odvolacieho konania

393,65 eura.4. Na základe sťažnosti žalovaných 1/, 2/, 3/, 8/, 9/, 12/ a 13/ Okresný súd Nitra uznesením zo 4.
augusta 2022 č. k. 7C/130/2010-880 zmenil uznesenie z 28. apríla 2022 č. k. 7C/130/2010-819 tak,
že: (I.) žalovaným 4/, 5/, 6/, 7/, 10/ a 11/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 9/ náhradu trov

konania 2.873,71 eura, (II.) žalovaným 10/ a 11/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 9/ náhradu
trov odvolacieho konania 393,65 eura, (III.) žalobcom 1/ až 9/ náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie proti žalovaným 1/, 2/, 3/, 8/, 9/, 12/ a 13/ nepriznal.

5. Proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo 4. augusta 2022 č. k. 7C/130/2010-880 podal generálny

prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) dovolanie generálneho prokurátora
na podnet žalovaného 10/ a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie. V odôvodnení uviedol, že napadnutým uznesením rozhodol súd o sťažnosti žalovaných 1/, 2/,
3/, 8/, 9/, 12/ a 13/ proti uzneseniu vydanému vyšším úradníkom bez toho, aby ich sťažnosť doručil
žalovanému 10/ (ako aj ostatným žalovaným, ktorí sťažnosť nepodali). Žalovaný 10/ nemal možnosť
vyjadriť sa k tvrdeniam uvedeným v sťažnosti. Súd sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v sťažnosti a

rozhodol v neprospech žalovaného 10/, keďže podiel žalovaného 10/ na celkovej výške trov konania
predstavuje po vyhovení sťažnosti vyššiu sumu, ako predstavoval na základe uznesenia vydaného
vyšším súdnym úradníkom. Zásah do práva žalovaného 10/ na spravodlivý proces je podľa generálneho
prokurátora v danom prípade evidentný a skutočnosť, že prípady tohto typu sa v slovenskej súdnej
praxi stále vyskytujú, je nepochopiteľná a zarážajúca. Podmienka subsidiarity dovolania generálneho

prokurátora je podľa neho splnená, nakoľko žalovaný 10/ nemá k dispozícii iný prostriedok nápravy.
Vo vzťahu k proporcionalite uviedol, že vadu napadnutého uznesenia je potrebné charakterizovať ako
fundamentálnu. Rozhodnutie v neprospech žalovaného 10/ bolo vydané bez toho, aby žalovaný 10/
vedel, že nejaké konanie vôbec prebieha, pričom nedisponuje opravným prostriedkom proti takémuto
rozhodnutiu. Okrem toho by rozhodnutie najvyššieho súdu v danej veci malo užitočný efekt na právnu

prax. Potreba nápravy teda prevyšuje nad záujmom zachovania nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia
a nad princípom právnej istoty.
5.1. Generálny prokurátor ďalej uviedol, že aj keď ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) o sťažnosti neustanovujú, či má súd doručiť sťažnosť druhej strane sporu, respektíve
ostatným subjektom sporu, CSP vychádza z toho, že súd podľa okolností konkrétneho prípadu posúdi,

či je potrebné podanie doručiť strane. Správny výklad ustanovení CSP k otázke potreby doručovania
sťažnosti druhej strane sporu (respektíve ostatným subjektom sporu, ktorí sťažnosť nepodali) je, že ak
sudca hodlá sťažnosť zamietnuť, nemusí ju druhej strane (ostatným subjektom sporu) doručovať; ak
sudca sťažnosť vyhodnotí ako dôvodnú, je potrebné doručiť ju druhej strane (ostatným subjektom sporu)
pred vydaním rozhodnutia o sťažnosti.

5.2. Okrem toho napadnuté uznesenie podľa generálneho prokurátora trpí ďalšou vadou, ktorou je
závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné. Pri
rozhodovaní o výške trov konania je súd viazaný skorším právoplatným rozhodnutím o nároku. V tomto
prípade právoplatné rozhodnutie o nároku znelo tak, že žalobcovia 1/ až 9/ majú voči žalovaným 1/ až
13/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tento výrok možno podľa generálneho prokurátora

interpretovať výlučne tak, že podiely žalovaných na výške trov konania sú rovnaké a že každý žalovaný
je povinný trovy konania nahradiť. Od takto vymedzeného nároku sa však súd v dovolaním napadnutom
uznesení odklonil, keď niektorých žalovaných na náhradu trov konania nezaviazal, a teda podiely
žalovaných neurčil rovnako. O tom, že niektorí žalovaní nebudú zaviazaní na náhradu trov konania,
mohol súd rozhodnúť výlučne v štádiu rozhodovania o nároku na náhradu trov konania. V štádiu

rozhodovania o výške trov konania už takáto modifikácia prípustná nebola.

6. Žalovaní 10/ a 11/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu generálneho prokurátora zhodne uviedli, že
generálny prokurátor sa v dovolaní plne stotožnil s dôvodmi uvedenými v podnete na jeho podanie, preto
navrhujú, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaniu generálneho prokurátora vyhovel.

7. Žalovaní 1/, 2/, 12/ a žalovaná 13/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu generálneho prokurátora
zhodne uviedli, že nedokážu posúdiť argumentáciu uvedenú v dovolaní o nedostatkoch v doručovaní
sťažnosti žalovaných 1/, 2/, 3/, 8/, 9/, 12/ a 13/ voči uzneseniu Okresného súdu Nitra z 28. 4. 2022 č. k.
7C/130/2010-819. V zmysle § 458 ods. 2 CSP je generálny prokurátor oprávnený napadnúť právoplatné

rozhodnutie, ktoré porušuje právo na spravodlivý proces. Námietky generálneho prokurátora týkajúce sa
doručovania sú však námietkami voči postupu súdu predchádzajúcemu rozhodovacej činnosti súdu, t. j.
generálny prokurátor na tomto mieste neuvádza námietku k rozhodnutiu. Ďalej uviedli, že v napadnutom
uznesení súd zaviazal žalovaných 4/, 5/, 6/, 7/, 10/ a 11/ na náhradu trov konania v celkovej sume2.873,71 eura, čo v prepočte na jedného žalovaného (keďže títo majú medzi sebou právo regresnej
náhrady) predstavuje 478,83 eura. Poukázali na (bližšie nešpecifikovanú) judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky i rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 481/2015 a v ňom

citované rozhodnutia) s tým, že v tzv. bagateľných veciach je podmienka proporcionality dovolania
generálneho prokuratúra vo všeobecnosti vylúčená. Na základe uvedeného argumentovali tým, že v
napadnutej veci ide o tzv. bagateľnú vec, vylúčenú z prieskumu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
7.1. Ďalej navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vykonal s odkazom na § 458 ods. 2 CSP test
proporcionality a zvážil aj ich pohľad, uvedený v sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 28.

4. 2022 č. k. 7C/130/2010-819, najmä s poukazom na to, že oni trovy konania žalobcov nespôsobili
resp. nezavinili, išlo o chybný zápis Registra obnovenej evidencie pozemkov tretím subjektom, a to
spoločnosťou ENVI GEOS s.r.o. O existencii súdneho sporu sa žalovaní 1/, 2/, 12/ a žalovaná 13/
dozvedeli až po smrti Y. X., pôvodne žalovaného 1/, na miesto ktorého po jeho smrti nastúpili. Pôvodný
žalovaný 1/ Y. X. vyjadril súhlas s opravou chyby v katastri nehnuteľností ešte svojimi vyjadreniami zo
14. 11. 2006 a z 1. 7. 2008. Je teda zrejmé, že Y. X. bol pripravený záležitosť usporiadať mimosúdne,

a teda nezapríčinil vznik súdneho sporu. Ani pôvodný žalovaný 1/, ani súčasní žalovaní 1/, 2/, 12/ a 13/
nevykonali žiadne procesné úkony, ktoré by viedli k takému množstvu súdnych pojednávaní a potrebe
rozsiahlehodokazovania,atedanevyvolalitakzásadnéekonomickéačasovézaťaženiesúdnehosporu.
V súdnom konaní dokonca prejavili vôľu uzatvoriť so žalobcom X. Ď. (v súčasnosti žalobca 1/) súdny
zmier potvrdzujúci jeho nároky a k uzatvoreniu súdneho zmieru nedošlo v dôsledku nedostatku vôle

iných žalovaných. Preto žalovaní 1/, 2/, 12/ a žalovaná 13/ odkázali analogicky na ustanovenie § 256
ods. 2 CSP o trovách zavinených stranou sporu.
7.2. Napokon žalovaní 1/, 2/, 12/ a žalovaná 13/ poukázali na to, že počas súdneho konania žalobca X.
Ď. písomne vyhlásil, že si voči nim nebude uplatňovať trovy konania. Táto dohoda účastníkov konania
bola založená aj v súdnom spise v súvislosti s návrhom na uzatvorenie súdneho zmieru. Žalovaní 1/,

2/, 12/ a žalovaná 13/ vyjadrili súhlas s čiastočným späťvzatím a zmenou návrhu a keby neboli vyjadrili
takýto súhlas, žalobca resp. žalobcovia by neboli úspešní v celom rozsahu, a teda by nebolo možné
priznať im náhradu trov konania. Zamestnanec právneho zástupcu žalobcov im potvrdil, že žalobcovia
informovali súd, že si voči žalovaným 1/, 2/, 12/ a žalovanej 13/ neuplatňujú trovy konania, a to podaním
zo dňa 1. 3. 2021. Z uvedených dôvodov žalovaní 1/, 2/, 12/ a žalovaná 13/ vyjadrili názor, že prevláda

záujem na zachovaní uznesenia Okresného súdu Nitra zo 4. 8. 2022 č. k. 7C/130/2010-880 vzhľadom
na potrebu racionálneho usporiadania vzťahov podporenú základnými princípmi CSP, a to najmä podľa
článku 2 CSP, ktorý je založený na podmienkach spravodlivosti a legitímneho očakávania, že vec bude
rozhodnutá spravodlivo. Preto navrhli, aby najvyšší súd dovolanie generálneho prokurátora odmietol.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
generálny prokurátor podal dovolanie včas (§ 461 CSP) na základe podnetu žalovaného 10/ (§ 458 ods.
3 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 464 CSP v spojení s § 443 CSP, časť vety pred
bodkočiarkou) a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok treba považovať za dôvodný.

9. Dovolací súd zistil, že v priebehu dovolacieho konania zomrel žalovaný 3/. Preto si dovolací súd
vyžiadal právoplatné uznesenie Okresného súdu Prievidza z 3. 6. 2024 č. k. 9D/67/2024-138 (dedičské
rozhodnutie po žalovanom 3/) a v súlade s ustanovením § 63 ods. 2 CSP v spojení s § 464 a § 438 ods.
1 CSP dovolací súd rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi po žalovanom 3/.

10. Podľa § 458 CSP proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora,aktovyžadujeochranaprávatútoochranunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálneho
prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (odsek 1). Dovolanie generálneho prokurátora
je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý
proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych

záveroch,ktorésúsvojvoľnéaleboneudržateľnéaakpotrebazrušiťrozhodnutieprevyšujenadzáujmom
zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (odsek 2). Generálny prokurátor podá
dovolanie iba na základe podnetu strany (odsek 3).

11. Dovolací súd poukazuje na nález sp. zn. III. ÚS 331/2006, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky

(ďalej len „ústavný súd“) vyjadril záver, že ochrana poskytovaná mimoriadnym opravným prostriedkom
subjektu odlišného od účastníka konania je prípustná vtedy, ak osoba ktorá sa domáha podania takéhoto
mimoriadneho opravného prostriedku, nemala k dispozícii zákonom dovolené a efektívne prostriedkyna ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov (najmä podaním niektorého z opravných
prostriedkov, vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov).

12. V tejto veci generálny prokurátor napadol uznesenie, ktorým sudca okresného súdu rozhodol o
sťažnosti proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Proti tomuto
uzneseniu nie je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP a cotrario). Bola
teda splnená podmienka, že ochranu práv nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Dovolanie
generálneho prokurátora bolo podané na podnet žalovaného 10/ ako účastníka konania, v ktorého

neprospech bolo rozhodnutie vydané, keďže podľa pôvodného rozhodnutia vydaného vyšším súdnym
úradníkom mal byť žalovaný 10/ jedným z trinástich žalovaných, ktorí mali spoločne zaplatiť žalobcom
náhradu trov (prvoinštančného) konania vo výške 2.873,71 eura, kým podľa napadnutého rozhodnutia
má náhradu trov v tej istej výške platiť už len šesť žalovaných (medzi nimi aj žalovaný 10/).

13. Neobstojí tvrdenie žalovaných 1/, 2/, 12/ a 13/, že dovolanie je neprípustné, lebo námietky

generálneho prokurátora týkajúce sa doručovania nesmerujú proti právoplatnému rozhodnutiu, ale
proti postupu súdu, ktorý mu predchádzal. Ustanovenie § 458 ods. 2 CSP výslovne uvádza ako
dovolací dôvod porušenie práva na spravodlivý proces, pričom pod procesom treba chápať postup súdu,
ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia. Rovnako neobstojí argumentácia, že ide o tzv. bagateľnú vec.
Neprípustnosť dovolania v bagateľných veciach (§ 422 CSP) sa týka len dovolaní podaných stranou

sporu, nie dovolaní generálneho prokurátora, a aj tam sa týka len dovolacieho dôvodu podľa § 421
CSP, nie dovolacieho dôvodu podľa § 420 CSP. Ustanovenie § 464 CSP síce stanovuje primerané
použitie ustanovení o dovolaní aj na konanie o dovolaní generálneho prokurátora, avšak len ak tento
zákon (CSP) neustanovuje inak. Prípustnosť dovolania generálneho prokurátora je pritom upravená
inak (osobitne) v ustanoveniach §§ 458 - 460 CSP, preto neexistuje dôvod aplikovať tu ustanovenia o

prípustnosti dovolania podľa §§ 419 - 423 CSP.

14. V civilnom sporovom konaní sa uplatňujú základné zásady a princípy spravodlivosti konania, medzi
ktoré patrí aj princíp rovnosti zbraní a princíp kontradiktórnosti konania (čl. 6, čl. 9 CSP). Ako vyplýva z
ustálenej judikatúry ESĽP, ústavného súdu a najvyššieho súdu, každá strana sporu musí mať možnosť

nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za potrebné na to, aby jej požiadavky uspeli,
ale aj zoznámiť sa s dôkazmi, argumentmi a podaniami protistrany a následne sa k nim vyjadriť.
Kontradiktórnosť v civilnom konaní znamená možnosť strany popierať argumenty druhej strany a právo
na to, aby boli vypočuté jej argumenty a návrhy (viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 31/2016,
sp. zn. III. ÚS 32/2015, sp. zn. I. ÚS 276/2016, sp. zn. IV. ÚS 89/2018, sp. zn. II. ÚS 249/2012, sp. zn.

II. ÚS 168/2012).

15. Aj keď z Civilného sporového poriadku expressis verbis nevyplýva povinnosť súdu doručiť sťažnosť,
podanú účastníkom konania podľa § 239 a nasl. CSP, ostatným účastníkom konania, podľa názoru
dovolacieho súdu, právo účastníka konania na doručenie takéhoto podania treba považovať za súčasť

práva na spravodlivý proces, najmä pokiaľ sudca mieni sťažnosti vyhovieť. Aj vo vzťahu k sťažnosti
je teda potrebné primerane aplikovať ustanovenie § 373 ods. 3 o doručovaní odvolania ostatným
subjektom. Nedoručenie podania - v danom prípade sťažnosti proti uzneseniu o výške náhrady trov
konania - ostatným účastníkom konania (subjektom) je v rozpore s princípmi kontradiktórnosti konania
a rovnosti zbraní, ako súčasti práva na spravodlivý proces. Aj z článkov 6 a 9 Základných princípov

CSP vyplýva procesná rovnosť, teda rovnaká miera možností strán uplatňovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany a rovnako tak právo oboznámiť sa, okrem iného, s vyjadreniami
a návrhmi protistrany a vyjadriť k nim svoje stanovisko. Súd teda musí doručiť sťažnosť na vyjadrenie
protistrane (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív: Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck. 2016, str. 879).

16. V zmysle judikatúry ESĽP uvedené zásady sa vzťahujú aj na prípady rozhodovania o trovách
konania, v ktorých nemôže byť zásada kontradiktórnosti úplne opomínaná, aj keď náklady sporu
predstavujú jeho druhotný aspekt (Beer proti Rakúsku, č. 30428/96, rozsudok zo 6. 2. 2001, bod
18). Možnosť strán sporu vyjadriť svoje stanovisko k otázkam trov konania môže byť obmedzená,

strany sporu by však nemali byť prekvapené nečakaným a nepredvídaným obratom (Askon AD proti
Bulharsku, č. 9970/05, rozsudok zo 16. 10. 2012, body 30 - § 32). Aj ústavný súd zdôraznil, že zásada
kontradiktórnosti síce nemá absolútny charakter, pretože z nej existujú výnimky tam, kde okolnosti
prípadu alebo procesnej situácie vylučujú uplatňovanie tejto zásady. Neexistuje však relevantný azásadný dôvod na to, aby sa v civilnom konaní, ktoré je v zásade kontradiktórne, uplatnila výnimka z
tohto princípu v konaní o sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (aj vo veci určenia sumy
náhrady trov konania), v ktorom sa rozhoduje o subjektívnych právach a povinnostiach (nález z 11. 9.

2018 sp. zn. III. ÚS 220/2018).

17. Uvedenou otázkou sa ústavný súd zaoberal aj v náleze z 13. 7. 2021 sp. zn. IV. ÚS 271/2021,
kde skonštatoval, že § 239 a nasledujúce CSP o sťažnosti explicitne nezakotvujú povinnosť súdu
doručiť sťažnosť ani povinnosť umožniť protistrane vyjadriť sa k nej, avšak absencia výslovnej právnej

úpravy automaticky neznamená, že v sťažnostnom konaní sa princíp kontradiktórnosti neuplatňuje.
Ten je z hľadiska „rozsahu, ktorý určí zákon“ (čl. 9 CSP) vymedzený princípom rovného postavenia
strán v konaní, teda prostredníctvom čl. 6 CSP, keď sa toto rámcové ustanovenie v prípade absencie
osobitnej úpravy dotknutého postupu použije primerane na okolnosti prípadu. Ponechanie priestoru
na opozitné vyjadrenie je naliehavé najmä vtedy, ak súd na podklade argumentácie podanej sťažnosti
indikuje možnosť zmeniť rozhodnutie v neprospech protistrany. Ak okresný súd stranu sporu nevyzval

na vyjadrenie k sťažnosti smerujúcej proti uzneseniu o výške náhrady trov konania, jeho postup
nezodpovedá garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a
dohovoru, čím došlo k porušeniu základného práva tejto strany sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, ako aj jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej
sa princípu kontradiktórnosti konania.

18. Je potrebné k tomu dodať, že v tomto prípade nie je podstatné, či bol obsah sťažnosti proti
uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom pre žalovaného 10/ novinkou, alebo či argumentáciu
obsiahnutú v sťažnosti už mohol poznať z predchádzajúcich vyjadrení sťažovateľov (t.j. obsahový
význam nedoručeného vyjadrenia - porov. napr. I. ÚS 187/2023). Išlo o prvé podanie, ktorým sa otvárala

nová fáza konania (rozhodovanie o sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom) a
žalovaný 10/ (rovnako ako ostatné strany) mal právo dozvedieť sa o tom, že takáto sťažnosť vôbec bola
podaná a že sa ňou bude súd zaoberať.

19. V uznesení z 18. 1. 2018 sp. zn. II. ÚS 49/2018 ústavný súd konštatoval, že pri výklade

pojmu „protistrana“ nie je vzhľadom na konkrétne okolnosti veci vylúčené za protistranu vo vzťahu k
žalovanému 2/ považovať aj žalovaného 1/. Tento výklad ústavný súd v citovanom uznesení aplikoval
na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP (náhrada trov pri zastavení konania), podľa názoru dovolacieho
súdu však neexistuje dôvod nepostupovať takto vo všeobecnosti v prípadoch týkajúcich sa náhrady
trov konania. Rozhodnutie o trovách konania môže za určitých okolností zakladať práva a povinnosti

nielen medzi žalobcom a žalovaným, ale aj medzi jednotlivými účastníkmi konania, ktorí stoja na tej
istej procesnej strane. Podania účastníka konania v procesnom postavení jednej zo sporových strán
(žalobcu alebo žalovaného), ktorými môžu byť dotknuté práva a povinnosti iných účastníkov stojacich
na tej istej procesnej strane, je v takom prípade potrebné doručovať nielen protistrane, ale aj ostatným
účastníkom v postavení tej istej strany.

20. V preskúmavanej veci vzhľadom k tomu, že rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 7C/130/2010-574
zakladal nerozlučné spoločenstvo žalovaných vo vzťahu k náhrade trov konania (keď neurčoval podiel
jednotlivých žalovaných na náhrade trov, resp. neurčoval nárok žalobcov voči niektorému/niektorým
zo žalovaných odlišne od ostatných žalovaných), sťažnosťou žalovaných 1/, 2/, 3/, 8/, 9/, 12/ a

13/ proti uzneseniu o výške náhrady trov (a na jej základe vydaným uznesením sudcu) boli - ako
správne uviedol generálny prokurátor vo svojom dovolaní - dotknutí najmä ostatní žalovaní, keďže ich
podiely na náhrade trov žalobcov sa napadnutým uznesením sudcu zvýšili. Preto bolo nevyhnutné
doručiť sťažnosť žalovaných 1/, 2/, 3/, 8/, 9/, 12/ a 13/ ostatným žalovaným. Pokiaľ súd sťažnosť
nedoručil žalovanému 10/ (a ostatným účastníkom konania) a následne rozhodol o sťažnosti v súlade

s argumentmi sťažovateľov, hoci ostatní účastníci o sťažnosti a o argumentoch v nej uvedených nemali
vedomosť, porušil princíp kontradiktórnosti konania, princíp rovnosti zbraní a tým aj právo žalovaného
10/ na spravodlivý proces, čo treba považovať za závažnú fundamentálnu procesnú vadu konania,
ktorá je v rozpore s uvedenými ústavnými princípmi platnými v civilnom sporovom konaní. Jej nápravu
je možné dosiahnuť len zrušením napadnutého rozhodnutia, pričom potreba nápravy tejto závažnej

procesnej vady prevyšuje nad záujmom zachovania nezmeniteľnosti rozhodnutia a nad princípom
právnej istoty.21. Na základe uvedeného dovolací súd podľa § 449 ods. 1 CSP v spojení s § 464 CSP zrušil napadnuté
uznesenie Okresného súdu Nitra a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd, viazaný právnym
názorom najvyššieho súdu, pred opätovným rozhodnutím doručí sťažnosť žalovaných 1/, 2/, 3/, 8/, 9/,

12/ a 13/ ostatným účastníkom konania a ďalej bude postupovať primerane podľa ustanovení § 373 a
§ 374 CSP.

22. Keďže výrok napadnutého uznesenia Okresného súdu Nitra bol formulovaný ako zmena celého
uznesenia vyššieho súdneho úradníka, aj keď ním obsahovo nedošlo k zmene výroku o výške náhrady

trov odvolacieho konania, dovolací súd považoval za potrebné z dôvodu zrozumiteľnosti, jasnosti a
procesnej čistoty zrušiť celé dovolaním napadnuté uznesenie, vrátane výroku o trovách odvolacieho
konania s tým, že po jeho zrušení ostáva v platnosti výrok o trovách odvolacieho konania z uznesenia
vydaného vyšším súdnym úradníkom.

23. Aj keď pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci postačovala vyššie uvedená zásadná

procesná vada (nedoručenie sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom ostatným
účastníkom konania), dovolací súd považoval za potrebné zaoberať sa aj ďalším dôvodom, uvedeným
v dovolaní generálneho prokurátora: že vo fáze rozhodovania o výške náhrady trov nemohol už súd
rozhodnúť tak, že niektorí žalovaní nebudú na náhradu trov konania zaviazaní. Dovolací súd na jednej
strane vníma snahu Okresného súdu Nitra pri rozhodovaní o sťažnosti voči uzneseniu vydanému vyšším

súdnym úradníkom zohľadniť mieru, akou jednotliví žalovaní zavinili resp. nezavinili trovy konania. Na
druhej strane však bolo potrebné sa týmito skutočnosťami zaoberať už pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania, teda v rozsudku, pričom žalovaní 1/, 2/, 3/, 8/, 9/, 12/ a 13/ nepodali odvolanie proti
výroku rozsudku o nároku na náhradu trov konania. Pokiaľ súd v rozsudku rozhodol, že všetci žalobcovia
majú proti všetkým žalovaným nárok na náhradu trov konania, a toto rozhodnutie je právoplatné, nie

je možné pri rozhodovaní o výške náhrady trov modifikovať ho tak, že ide o nárok len voči niektorým
žalovaným. Aj z tohto dôvodu teda bolo potrebné dovolaniu generálneho prokurátora vyhovieť a
napadnuté rozhodnutie zrušiť.

24. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento

súd o trovách pôvodného konania, ako aj o trovách dovolacieho konania
(§ 453 ods. 3 CSP v spojení s § 464 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.