Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/158/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223203171
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223203171.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti :
1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, 2/ D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom,
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov - matka: F. G. C., H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XX, I., zastúpená Advokátska kancelária Mgr. Gabriela Nováková s. r. o., so
sídlom Nemešszegská 6575/35, Dunajská Streda a otec: C. F. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX,
o zvýšenie výživného pre maloleté deti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda, č.k. 5P/160/2023-247 zo dňa 25. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že výživné stanovené rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I. zo dňa 24.04.2019, č.k. 3P/143/2018- 55 na maloletého A. B. C. sa zvyšuje zo sumy
150,-eur na 450,- eur mesačne počnúc od 12.09.2023, a na maloletého D. E. C. sa zvyšuje zo sumy
130,- eur na 360,-eur mesačne počnúc od 12.09.2023, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky.

II. Dlh na zročnom výživnom na maloletého A. B. za čas od 12.09.2023 do 29.04.2025 v sume 3.825,-

eur je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 100,-eur, počnúc
mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatenie jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

III. Dlh na zročnom výživnom na maloletého D. E. za čas od 12.09.2023 do 29.04.2025 v sume
2.818,-eurjeotecpovinnýzaplatiťspolusbežnýmvýživnýmvmesačnýchsplátkachpo100,-eur,počnúc
mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatenie jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. výživné stanovené rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I. zo dňa 24.04.2019, č.k. 3P/143/2018- 55 na malol. A. B. C. nar. X.X.XXXX zvýšil zo
sumy 150,-eur na 320,-eur mesačne počnúc od 12.09.2023, a na malol. D. E. C. nar. XX.XX.XXXX
zvýšil zo sumy 130,-eur na 260-eur mesačne počnúc od 12.09.2023, ktoré výživné je otec povinný
zaplatiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky. Výrokom II. rozhodol, že dlh na zročnom

výživnom na malol. A. B. za čas od 12.09.2023 do 25.06.2024 v sume 1.130,- eur je otec povinný
zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 50,-eur, s tým, že nezaplatením jednej
splátky sa stáva zročným celý dlh. Výrokom III. rozhodol, že dlh na zročnom výživnom na malol. D. E.
za čas od 12.09.2023 do 25.06.2024 v sume 1.170,-eur je otec povinný zaplatiť spolu s bežnýmvýživným v mesačných splátkach po 50,-eur, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným
celý dlh a výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, §
78 ods. 1 až 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne tým, že na základe
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne.
Čo do uplatnenej výšky požadovaného zvýšenia, súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľky, zvýšiť

výživné na maloleté deti po 600,-eur. Od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2019 sa zmenili
pomery tak na strane maloletých detí, kde obe sú školopovinné. Maloletý A. B. pokračuje v štúdiu na
strednej škole, keď v čase posledného rozhodnutia bol žiakom základnej školy druhý stupeň. Maloletý
D. E. v čase posledného rozhodnutia navštevoval predškolské zariadenie a v súčasnosti prvý stupeň
základnej školy 4. ročník. Na strane navrhovateľky došlo v rokoch 2020 a 2021 k navýšeniu majetku
nadobudnutím nehnuteľností v katastri obce J.. Jej výdavky sa navýšili, prenajímaním rodinného domu

od roku 2022, po predaji spoločného bytu s otcom maloletých, čím sa jej zvýšili výdavky o 900,-eur na
nájom a služby spojené s užívaním na 1300,-eur. Je zrejmé, že vzhľadom na vek maloletého A. B.,
sa úmerne zvýšili náklady na oblečenie a obuv ako v prípade dospelej osoby. Obe deti majú záľubu
v športe, hrajú aktívne futbal, čo si vyžaduje náklady na oblečenie obuv a poplatky v klube. Obe deti
navštevujúumeleckúškolu,ktorévýdavkytuboliajvčaseposlednéhorozhodnutiaovýživnom.Rovnako

tak zdravotné problémy spomenuté navrhovateľkou, okrem vyšetrenia maloletého B. A.. Na strane
otca detí sa rovnako podstatne zmenili pomery od septembra 2022 sa zvýšil príjem rodiny otca oproti
poslednému rozhodnutiu, keď manželka otca detí bola na materskej dovolenke a poberá rodičovský
príspevok 280,-eur a v súčasnosti má príjem 1.767,-eur. Náklady na maloletého K., ktorý navštevuje
len predškolské zariadenie sú diametrálne nižšie ako v prípade školopovinných detí, kde jedno z detí

pokračuje v štúdiu a jedno na budúce povolanie, na ktoré súd musel rovnako brať ohľad pri stanovení
výšky výživného, pri vekovom rozdiele A. a L. štyri roky a D. E. sedem rokov. V prebiehajúcom konaní
o určenie výživného na plnoleté dieťa otca, boli dokladované podstatne zvýšené náklady ako tu boli
v čas posledného rozhodnutia, keď bola žiačkou strednej školy. Súd nemohol prehliadnuť skutočnosť,
že matka viac ako 15 rokov prevádzkuje predškolské zariadenia, pričom jej príjem je neadekvátny jej

skončenému vzdelaniu ako inžinierky ekonómie. Na strane druhej investuje finančné prostriedky do
nehnuteľnosti, keď posúdila nároky na maloleté deti ako neúnosné. Kúpa nehnuteľností v rokoch 2020
a 2021. Rovnako to platí aj v prípade oprávneného rodiča, že výdavky na maloleté deti majú prednosť
pred výdavkami rodičov. Skutočnosť, že matka od roku 2022 býva v nájomnom dome s nájmom 900,-
eur, pričom zabezpečuje starostlivosť o tri deti, kde otec detí platil výživné 550,-eur mesačne, je zrejmé,

že príjem rodiča, ktorý podniká nie je reálny podľa predložených listinných dôkazov. Zamestnanec
s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ekonóm, by mal mať príjem minimálne trojnásobok toho,
čo priznala navrhovateľka. Na strane druhej došlo k navýšeniu príjmu otca detí oproti poslednému
rozhodnutiu na sumu 5.255,95 eur ( príjem otca za rok 2022 3.488,95 eur a manželky 1.767,eur),
oproti poslednému rozhodnutiu vo veci to predstavuje rozdiel činí 2.245,95 eur (5.255,95 eur - príjem

otca v čase posledného rozhodnutia a rodičovský príspevok manželky otca/ čo odôvodňuje zvýšenie
výživného, aj pri zohľadnení výdavkov otca na spoločnú domácnosť ako aj na maloleté dieťa, ktoré je o
päť rokov staršie, ako v čase posledného rozhodnutia, úmerne s čím sa zvýšili náklady na predškolské
zariadenie a aktivity dieťaťa. Bez ohľadu na takto navýšené náklady dokladované otcom detí. Súd
zvýšil výživné na maloletého A. B. zo sumy150,-eur na 320,-eur mesačne k tomu rodinné prídavky

60,- eur a daňový bonus 140,-eur, dieťa bude mať mesačne na výdavky 520,-eur, keď boli preukázané
mesačné náklady na dieťa obedy v škole 50,-eur, poplatok za futbalový klub 45,-eur, potvrdené jedno
rázové náklady v škole 137,-eur, mesačne 13,7 eur, rovnako uloženie pupočnej krvi 5,78 eur mesačne
(69,45 eur). Dieťa už nenavštevuje hodiny tanca, ani plávanie a v prípade maloletého D. E. zo sumy
130,-eur na 260,-eur, k tomu pripočítajúc rodinné prídavky 60,-eur a daňový bonus 140,-eur, celkom

bude mať dieťa na výdavky 460,-eur, keď medzi pravidelné výdavky na dieťa boli v školskom roku
2023/2024 dokladované výdavky v škole 26,75 eur, obedy, školská družina 20,-eur na mesiac, poplatok
vo futbalovom clube DAC 144/60 eur, na mesiac 12,05 eur a mesačný poplatok 20,-eur, poplatok za
uloženie pupočnej krvi mesačne 5,78 eur, poplatok v umeleckej škole 30,-eur mesačne, tanečný krúžok
15,- eur mesačne (celkom 173,8 eur). Okrem toho sú nepravidelné výdavky na antihistamínové lieky,

ktoré dieťa používa len nepravidelne, výlety, návštevy kultúrnych podujatí. Pri započítaní primeraných
výdavkov na oblečenie, stravu a hygienu detí, keď aj navrhovateľka je povinná prispieť 1/3 výživného na
každédieťačovprípadeA.B.činí106,-euraD.E.87,-eur,postačujenakrytieexistujúcichvýdavkov.Súd
pri určení výživného zohľadnil aj skutočnosť, že okrem týchto detí bude jeho povinnosťou platiť zvýšenévýživné na plnoletú dcéru, ktorá pokračuje v štúdiu v zahraničí, kde sú diametrálne vyššie výdavky ako
v prípade ostatných súrodencov. Z prebiehajúceho konania o zvýšenie výživného súd zistil, že náklady
na jej štúdium sú ročne 18.000,-eur, čo predstavuje 1.800,-eur na mesiac za akademický rok, k tomu

ubytovanie 680,-eur na mesiac. V tomto prípade požadovaná výška výživného, môže byť adekvátna
reálnym výdavkov tohto dieťaťa. Súd pri stanovení výživného na maloleté deti ponechal určitú toleranciu
do budúcna pri stanovení výšky výživného úmerne so zmenou pomerov na ich strane. S poukazom na
§ 77 ods. 1 Zákona o rodine súd priznal zročné výživné od podania návrhu 12.09.2023 do rozhodnutia
vo veci 25.06.2024 na maloletého A. B. v sume 1.130 eur a v prípade maloletého D. E. v sume 1.170

eur. V zmysle § 232 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku povolil úhradu nedoplatku na výživnom v
prípade každého dieťaťa po 50 eur spolu s bežným výživným, zohľadniac výšku nedoplatku na dve deti
pri porovnaní mesačného príjmu otca, tak aby bola zabezpečená návratnosť nie viac ako do troch rokov.

3. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 52 Civilného mimosporového
poriadku.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka maloletých detí z dôvodov podľa § §
365 ods. 1 písm. d), f/, g) a h/ Civilného sporového poriadku. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu I. inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne rozsudok zmenil a
rozhodol v zmysle petitu. Zároveň navrhuje odvolaciemu súdu, aby otca maloletých detí zaviazal

uhradiť zameškané výživné jednorazovo a nezohľadnil jeho žiadosť o úhradu v splátkach. Rozsudkom
OkresnéhosúduBratislavaII,č.k.49P/86/2014-523zodňa21.06.2016vspojenísrozsudkomKrajského
súdu Bratislava, č.k. 11CoP/428/2016-780 zo dňa 13.06.2017, ktorý rozsudok okresného súdu potvrdil
bol otec zaviazaný prispievať na maloletého A. B. výživným vo výške 220 eur mesačne a na maloletého
D. E. výživným vo výške 200 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Teda

pred viac ako 8 rokmi bolo určené výživné v rovnakej výške ako v súčasnosti. Faktom je, že na
základe dohody rodičov došlo následne k zníženiu výživného, avšak uvedená dohoda nebola dohodou
v skutočnom zmysle slova, ale bola diktátom zo strany otca, ktorý svojim nekalým konaním prinútil
matku túto dohodu prijať. V porovnaní s príjmom otca, ktorý mal v roku 2016, kedy mal o cca polovicu
nižší príjem ako v súčasnosti, kedy mu súd uviedol príjem vo výške 5.255 eur je preto súdom určené

výživné poddimenzované. Poukazuje na to, že u oboch maloletých detí boli oprávnené výdavky riadne
podložené, teda nie je možné hovoriť o umelom navýšení týchto výdavkov. V podstate sa s nimi stotožnil
aj súd, keďže v odôvodnení rozsudku neuviedol, na ktoré položky neprihliada. Matka je tá, ktorá sa
o maloleté deti stará 24/7, nakoľko otec sa o ne vôbec nezaujíma, tak, ako uviedol, kontakt s deťmi
nevyhľadáva. V uvedenom kontexte poukazuje na to, že v prípade, keby si otec riadne plnil aj svoje

rodičovské povinnosti a staral sa o maloleté deti, tak by mu vznikli výdavky v súvislosti s víkendovými
stykmi 2 x do mesiaca a taktiež letnými a zimnými prázdninami. Otec tým, že sa o maloleté deti vôbec
nezaujíma usporí mesačne v priemere minimálne 400-500 eur. Pokiaľ vezme v úvahu, že maloleté
deti vo veku A. B. a D. E. konzumujú pomerne vysoké množstvá kvalitnej stravy (keďže športujú) a je
potrebné zakúpiť aj oblečenie, nehovoriac o letných zimných dovolenkách, tak mesačná úspora otca je

skôr na vyššej hranici 500 eur počas bežných mesiacov a počas letných a zimných prázdnin (úhrada
dovoleniek a darčekov) vo výške min 800 eur súhrnne na obe maloleté deti. Uvedené žiada, aby súd
zohľadnil. Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že vychádzajúc z metodiky MS SR pri určovaní
výživného (4 deti) by pri príjmoch otca malo byť určené výživné na maloletého A. B. vo výške 520 eur
a na maloletého D. E. vo výške 440 eur, pričom tak, ako uviedla, je nutné zohľadniť aj konanie otca,

ktorý o maloleté deti nejaví žiaden záujem a vôbec sa s nimi nestýka, minimálne jeho mesačnú úsporu
vo výške 300 eur mesačne na každé dieťa. Možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca umožňujú
platiť výživné v navrhovanej výške. Tým, že otec počas víkendov nie je limitovaný stykom s maloletými
deťmi má možnosť privyrobiť si aj prácou pre iné právne spoločnosti ako obchodný právnik, keďže má v
danej oblasti dlhoročné skúsenosti. Nie je bezvýznamná ani skutočnosť, že otec využíva na súkromné

účely motorové vozidlo (ktoré matka musí zakúpiť, aby vedela maloletým deťom zabezpečovať krúžky),
čo predstavuje pri motorovom vozidle, ktorý otec používa úsporu vo výške min. 500 eur mesačne (v
prípade, keby si ho musel zakúpiť a leasovať). Taktiež mu hradí zamestnávateľ mobilný telefón, počítač
a iné benefity, ktoré musí matka hradiť. K nekalému konaniu otca, ktorý nejaví žiaden záujem o maloleté
deti napriek tomu, že ho o to maloleté deti prosili je potrebné uviesť, že sa úmyselne zbavil svojho

majetku v C., ktorý je vedený na jeho manželku, aby podľa jeho tvrdenia nemohli po ňom jeho deti z tohto
manželstva dediť. Má za to, že súd neodôvodnil, akým princípom vypočítal výšku výživného a taktiež
neuviedol, z akého dôvodu neprihliadol na metodiku MS SR. Taktiež neuviedol, z akých mesačnýchoprávnených výdavkov vychádzal a ani to, z akého dôvodu neprihliadol na to, že otec roky nejaví o
maloleté deti žiaden záujem. Z uvedeného dôvodu má za to, že rozsudok nie je riadne odôvodnený.

5. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhuje potvrdiť prvostupňový Rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých . Uviedol, že Okresný súd Bratislava II. v spojení
s Krajským súdom v Bratislave vtedy určili výživné vzhľadom na potreby detí a jeho pomery a to pre

všetky 3 deti v sume 750 eur/mesačne spoločne (L.- 330 eur, B. – 220 eur a D. – 200 eur) a to na
základe jeho vtedajšieho čistého príjmu, ktorý bol vo výške 2.400 eur/mesačne. Vzhľadom k tomu, že
sa mu dňa 02.04.2018 narodil so súčasnou manželkou syn K. C., požiadal navrhovateľku o úpravu
výživného pre ich 3 spoločné deti dohodou. K uzavretiu dohody došlo dňa 03.09.2018 a na základe
tejto dohody bolo výživné pre ich deti v súhrnnej sume 500 eur/mesačne (L. – 220 eur, B. – 150 eur
a D. – 130 eur). Zo strany navrhovateľky dochádza k dezinformácii aj ohľadom jeho príjmu, keď vo

svojom odvolaní uvádza v čl. II na 3.strane, že jeho príjem v súčasnosti má byť vo výške 5.255 eur,
teda temer 2-násobok toho z rokov 2016/2017. Jeho súčasný príjem je vo výške 3.488,95 eur (ako
priemerný čistý príjem vrátane bonusov) a jeho príjem v roku 2016/2017 bol vo výške 2.400 eur. Nejde
teda o 2-násobné zvýšenie za toto obdobie posledných 8 rokov, ako to tvrdí navrhovateľka. Okrem toho
je rovnako účelovou dezinformáciou aj tvrdenie navrhovateľky, že sa mal úmyselne zbaviť majetku v C.,

aby po ňom nemohli ich deti s navrhovateľkou dediť. V C. žiaden majetok nikdy nemal. Iba predpokladá,
že navrhovateľka myslí byt jeho súčasnej manželky, ktorý je však v jej výlučnom vlastníctve z čias pred
ich manželstvom. K tvrdeniam navrhovateľky ohľadne styku s ich deťmi treba podotknúť, že z jeho strany
bola na začiatku, keď sa rozvádzali, vôľa a túžba mať styk s deťmi, ale zo strany navrhovateľky mu bol
odopieraný, čo viedlo k tomu, že dcéra L. nechcela mať styk s ním, syn B. sa s ním stýkal zhruba 5

rokov, ale následne, pravdepodobne pod tlakom matky sa jeho správanie voči nemu zásadne zmenilo,
syn D. bol odmalička s matkou a z jej strany mu nebolo umožnené sa s ním stýkať, pretože si stále
vymýšľala dôvody prečo s ním nemôže tráviť čas, čo malo za následok, že jeho vzťah k deťom ochladol
a nebolo ho možné po viacerých rokoch obnoviť. Aj z tejto prizmy, a nielen preto, namieta vyjadrenie
navrhovateľky, že by mu mala byť pripočítaná dodatočne suma k výživnému, z dôvodu, že netrávi s

deťmi čas. Vzhľadom k tomu, že:
1/ jeho čistý priemerný mesačný príjem vrátane bonusov je vo výške 3.488,95 eur,
2/ rozpätie 20-30% z neho znamená sumu 698 eur - 1.047 eur,
3/ má vyživovaciu povinnosť voči 4 deťom (dcéra L., syn B., D. a K.) a prvoinštančným súdom zistené
a posúdené nevyhnutné výdavky

4/ jeho posledný syn, K. C., je už žiakom 1. ročníka základnej školy (a nenavštevuje predškolské
zariadenie - Materskú školu) a má k tomu primerané a nevyhnutné výdavky (platby za návštevu
základnej školy a na záujmové krúžky sú mesačne vo výške 170 eur, nepočítajúc ostatné výdavky
ako je ubytovanie, oblečenie, drogériu, zdravotnú starostlivosť a ostatné), považuje stanovené výživné
(pre B. vo výške 320 eur a pre D. vo výške 260 eur) určené Rozsudkom Okresného súdu Dunajská

Streda za primerané ich potrebám a jeho možnostiam. Navrhovateľkine tvrdenie o tom, že v zmysle
metodiky Ministerstva spravodlivosti SR k určovaniu výšky výživného by malo byť výživné v tomto konaní
určené vo výške 520 a 440 eur je potrebné uviesť, že metodická tabuľka pre určenie výživného má iba
odporúčací charakter a nie je nijak záväzná. Dôvodom tohto je, že určenie vyživovacej povinnosti vždy
vychádza z individuálnych skutkových okolností, ktoré je potrebné brať do úvahy pri určovaní konkrétnej

výšky vyživovacej povinnosti. Navrhuje preto, aby Krajský súd potvrdil navrhovateľkou napadnutý
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda.

7. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa otec maloletých vyjadril tak, že s vyjadrením kolízneho
opatrovníka plne súhlasí, nakoľko aj on navrhuje, rovnako ako on, potvrdiť rozsudok Okresného súdu

Dunajská Streda v tejto veci.

8. K vyjadreniu otca maloletých sa vyjadrila matka maloletých. Uviedla, že tvrdenie otca, že porovnanie
súčasného výživného s výživným spred 8 rokov je irelevantné, nakoľko v danom čase otec nemal ďalšiu
vyživovaciu povinnosť je zavádzajúca. K zníženiu výživného nedošlo z dôvodu narodenia ďalšieho

dieťaťa na strane otca, ale z dôvodu nutnosti prijať túto dohodu zo strany matky. Žiadna matka
neprihliada na novonarodené dieťa bývalého manžela, a hlavne nie v danom prípade, kedy bol vzťah
medzi rodičmi veľmi naštrbený. Prijať dohodu zo strany matky bola spätá s jej existenčnou nutnosťou,
nakoľko otec sa o svoje deti nezaujímal ani v tom čase tak, ako ani v súčasnosti a v prípade, kebynepristúpila na diktát otca, dostala by sa do veľmi vážnych problémov, nakoľko súhlas matky s dohodou
o znížení výživného bola podmienka zo strany otca na uzatvorenie dohody o majetku. Pokiaľ otec tvrdí,
že mu matka neumožňovala styk, mal možnosť požiadať súd o výkon rozhodnutia, avšak tak nikdy

neučinil, čiže jeho tvrdenie je zavádzajúce. Faktom je, že otca maloleté deti nezaujímali a dával im
to patrične najavo tak v minulosti, ako aj v súčasnosti. Pokiaľ otec tvrdí, že matka súd dezinformuje
pokiaľ tvrdí, že otec sa vzdal majetku, tak k tomuto tvrdeniu otca uvádza, že uvedené vyplýva z
LV č. XXXX, XXXX,XXXX,XXXX a XXXX pre obec a k.ú. C., kde je vedená ako vlastník p. M. C.
N. C.. Ku kúpe nehnuteľnosti došlo v r. 2018, právoplatnosť 5/2018, pričom najmenší syn otca K.,

sa narodil dňa XX.XX.XXXX. Na zmluve o splátkovom úvere figurujú ako dlžníci obaja manželia a
tento úver sa vzťahuje na predmetnú nehnuteľnosť. Z uvedeného jednoznačne vyplýva úmysel otca
dobrovoľne sa vzdať majetku, aby jeho deti z prvého manželstva nemohli mať z majetku prospech.
Pokiaľ otec uvádza, že súdom určené výživné je primerané, a preto nepodal odvolanie uvádza, že
uvedené výživné by bolo možno primerané za tej okolnosti, že otec by sa o maloleté deti riadne
staral, zabezpečoval by im stravu a program minimálne každý druhý víkend, pokiaľ by sa im venoval

polovicu času letných, zimných a ostatných prázdnin a zároveň by im prispieval aspoň polovicou na
ich mimoriadne výdavky. Otec si mal byť pri zakladaní novej rodiny vedomý toho, že má tri deti z
predošlého manželstva, o ktoré sa musí riadne postarať a nie v súčasnosti vyhovárať sa na to, že
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Taktiež poukazuje na to, že je v možnostiach a schopnostiach otca
zabezpečiť maloletým deťom matkou navrhované výživné. Otec je prokuristom a právnikom J. K. O.

O., pričom uvedená spoločnosť mala v roku 2023 obrat 482 mil eur, čo predstavuje oproti predošlému
roku nárast o 40% a zisk 4,16 mil. eur, čo predstavuje nárast o 28%. Otec pritom nie je obyčajným
zamestnancom, ale splnomocnencom spoločnosti. Okrem toho uvádza, že MS SR určené tabuľky na
určovanie výživného zohľadňujú minimálnu starostlivosť o maloleté deti, a to dvojtýždňové víkendové
styky a paritné prázdninové styky, čo znamená, že druhý rodič má maloleté deti v starostlivosti 30%

času z roka. Týchto 30% času je nutné maloletým deťom zabezpečiť stravu a v čase letných a zimných
prázdnin program a dovolenky, nehovoriac o mimoriadnych výdavkoch a darčekoch, ktoré otec svojim
deťom za posledné roky ani raz neodovzdal. Tým, že otec nejaví o maloleté deti žiaden záujem, šetrí na
maloletých deťoch v porovnaní s ostatnými rodičmi, ktoré o svoje deti záujem javia v priemere 150-200
eur mesačne na jedno dieťa, je uvedené potrebné vo výške výživného zohľadniť.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku )
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku )
oprávnenou osobou - matkou maloletého ( § 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( §

355 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti ( § 363 Civilného sporového poriadku), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez
viazanosti rozsahom ( § 65 Civilného mimosporového poriadku ) a dôvodmi odvolania ( § 66 Civilného
mimosporového poriadku ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( § 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku ), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario ), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku )

a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť (§ 388
Civilného sporového poriadku).

10. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bol návrh matky na zvýšenie výživného
na dve malol. deti A. B. C. a D. E. C., na ktoré deti bolo naposledy určené výživné, rozsudkom Okresného

súdu Bratislava I. zo dňa 24.04.20219, č.k. 3P/134/2018, schválená rodičovská dohoda, kde sa zaviazal
otec platiť znížené výživné na malol. A. B. 150,- eur a na malol. D. E. 130,- eur.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody posúdenie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu

povinnosť otca na mal. A. od 12.09.2023 na 320 eur mesačne a na mal. D. na 260 eur mesačne. Zároveň
rozhodol o dlžnom výživnom, ktoré za čas od 12.09.2023 do 25.06.2024 na maloletého A. určil vo výške
1.130,- eur a na mal. D. vo výške 1.170 eur, ktoré u oboch maloletých povolil splácať otcovi po 50,-
eur mesačne.12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13.Podľa§62ods.1až5Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov.(2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (3)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.(4) Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.(5)

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

16. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

17. Zmenu pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu,
ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho
charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná,
či na strane oprávneného dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie

výživného, resp. zníženie výživného.

18. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto
podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať
ichsaktuálnymipomermi.Povinnosťousúdujepredovšetkýmpodrobneporovnaťzmenuodôvodnených

potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s
poukazom na vek, zdravotný stav, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou
dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými
aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti
a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného rozhodovania. Taktiež

zisťuje, či došlo k zmene pomerov v súvislosti s počtom vyživovacích povinností, osobných pomerov,
zdravotného stavu.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na strane účastníkov konania
došlo od poslednej úpravy výživného rozsudkom zo dňa 24.04.2019, č.k. 3P/134/2018 Okresného súdu

Bratislava I. kedy schválil rodičovskú dohodu na zníženie výživného na maloletého A. B. na sumu 150,-
eur, na maloletého D. E. na sumu 130,- eur, a na vtedy maloletú L. na sumu 220,-eur, k podstatnej
zmene pomerov, keď v čase ostatného rozhodnutia otcovi detí pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na
maloletého K. a manželka bola na materskej dovolenke. Príjem otca bol v tom čase 2.830 eur. Maloleté
detiA.navštevovaldruhýstupeňZŠamaloletýD.navštevovalpredškolskézariadenie.Matkamaloletých

detí vykonávala podnikateľskú činnosť. Zmena pomerov nastala na strane otca maloletých detí, ktorému
sa zvýšil príjem cca na sumu 3.488 eur (v priemere za rok 2022) a manželka mala príjem 1.767 eur. Na
strane maloletých detí nastala podstatná zmena pomerov v tom, že maloletý A. B. pokračuje v štúdiu
na strednej škole a maloletý D. E. v súčasnosti (v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) prvý stupeňzákladnej školy 4. ročník. Na strane navrhovateľky došlo v rokoch 2020 a 2021 k navýšeniu majetku
nadobudnutím nehnuteľností v katastri obce J.. Jej výdavky sa navýšili, prenajímaním rodinného domu
od roku 2022, po predaji spoločného bytu s otcom maloletých. Ako ďalej uviedol súd prvej inštancie je

zrejmé, že vzhľadom na vek maloletý A. B., sa úmerne zvýšili náklady na oblečenie a obuv ako v prípade
dospelej osoby. Obe deti majú záľubu v športe, hrajú aktívne futbal, čo si vyžaduje náklady na oblečenie
obuv a poplatky v klube. Obe deti navštevujú umeleckú školu, ktoré výdavky tu boli aj v čase posledného
rozhodnutiaovýživnom.Rovnakotakzdravotnéproblémyspomenuténavrhovateľkou,okremvyšetrenia
maloletýB.A..NákladynamaloletýK.,ktorýnavštevujelenpredškolskézariadeniesúdiametrálnenižšie

ako v prípade školopovinných detí, kde jedno z detí pokračuje v štúdiu a jedno na budúce povolanie, na
ktoré súd musel rovnako brať ohľad pri stanovení výšky výživného, pri vekovom rozdiele A. a L. štyri roky
a D. E. sedem rokov. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením a vyhodnotením príjmových možností
matky, v tom, že investuje finančné prostriedky do nehnuteľnosti, keď posúdil nároky maloletých deti
ako neúnosné. Rovnako to platí aj v prípade oprávneného rodiča, že výdavky na maloleté deti majú
prednosť pred výdavkami rodičov. Skutočnosť, že matka od roku 2022 býva v nájomnom dome s nájmom

900,-eur (čo súd nemohol zohľadniť pri nákladoch na maloleté deti v takej výške), pričom zabezpečuje
starostlivosť o tri deti, kde otec detí platil výživné 550,-eur mesačne, je zrejmé, že prijem rodiča, ktorý
podniká nie je reálny podľa predložených listinných dôkazov. Pokiaľ ide o náklady na maloleté deti, tieto
matka vyčíslila na maloletého A. vo výške 1.734 eur a na maloletého D. vo výške 1.694 eur, pričom
otec namietal výdavky na stravu, cestovné, drogériu, oblečenie a aj voľnočasové aktivity maloletých

detí. Súd prvej inštancie uviedol, že boli preukázané mesačné náklady na dieťa obedy v škole 50 eur,
poplatok za futbalový klub 45,-eur, potvrdené jedno rázové náklady v škole 137,-eur, mesačne 13,7 eur,
rovnako uloženie pupočnej krvi 5,78 eur mesačne (69,45 eur). Dieťa už nenavštevuje hodiny tanca,
ani plávanie a v prípade maloletého D. E. zo sumy 130,-eur na 260,-eur, k tomu pripočítajúc rodinné
prídavky 60,-eur a daňový bonus 140,-eur, celkom bude mať dieťa na výdavky 460,-eur, keď medzi

pravidelné výdavky na dieťa boli v školskom roku 2023/2024 dokladované výdavky v škole 26,75 eur,
obedy, školská družina 20 eur na mesiac, poplatok vo futbalovom clube DAC 144/60 eur, na mesiac
12,05 eur a mesačný poplatok 20 eur, poplatok za uloženie pupočnej krvi mesačne 5,78 eur, poplatok v
umeleckej škole 30,-eur mesačne, tanečný krúžok 15,-eur mesačne (celkom 173,8 eur). Okrem toho sú
tu nepravidelné výdavky na antihistamínové lieky, ktoré dieťa používa len nepravidelne, výlety, návštevy

kultúrnych podujatí. Pri započítaní primeraných výdavkov na oblečenie, stravu a hygienu detí, keď aj
navrhovateľka je povinná prispieť 1/3 výživného na každé dieťa čo v prípade A. B. činí 106,-eur a D. E.
87,-eur, postačuje na krytie existujúcich výdavkov.

20. Vychádzajúc z uvedeného skutočného stavu, a po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd

má za to, súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o
zvýšení vyživovacej povinnosti na maloletého A. a D.. Odvolací súd tak v plnom rozsahu preberá súdom
prvej inštancie zistený skutočný stav. V otázke výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti sa
však nezhoduje s právnymi závermi, ku ktorým súd prvej inštancie dospel, keď výsledky vykonaného
dokazovania nesprávne vyhodnotil a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

21. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, keď súd aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny
právny predpis, a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne
interpretuje, pričom v prejednávanej veci súd prvej inštancie nie celkom správne aplikoval § 75 ods. 1
Zákona o rodine.

22. Súd prvej inštancie zvýšil otcovi výživné od 12.09.2023 na maloletého A. zo sumy 150,- eur mesačne
na sumu 320,- eur mesačne a na maloletého D. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 260 eur považujúc
uvedenú zvýšenú sumu výživného za primeranú. Predmetnú sumu súd prvej inštancie vyhodnotil ako
objektívnu a v ďalšom vychádzal aj z toho, že okrem týchto detí bude jeho povinnosťou platiť zvýšené

výživné na plnoletú dcéru, ktorá pokračuje v štúdiu v zahraničí, kde sú diametrálne vyššie výdavky ako
v prípade ostatných súrodencov. Z prebiehajúceho konania o zvýšenie výživného súd zistil, že náklady
na jej štúdium sú ročne 18 000,- eur, čo predstavuje 1 800,-eur na mesiac za akademický rok, k tomu
ubytovanie 680,-eur na mesiac. Súčasne takto v tomto prípade požadovaná výška výživného, môže
byť adekvátna reálnym výdavkov tohto dieťaťa. Súd pri stanovení výživného na maloleté deti ponechal

určitú toleranciu do budúcna pri stanovení výšky výživného úmerne so zmenou pomerov na ich strane.
Odvolací súd však tento názor nezdieľa.23. Tu odvolací súd uvádza, že v zmysle doteraz obvyklej rozhodovacej praxe odvolacích súdov
( minimálne tunajšieho odvolacieho súdu ) vo veciach rozhodovania o výživnom na deti sa vychádza
z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je povinnosťou

druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením určeného
výživného, ktorého výška ( akou sa rodič podieľa na plnení všetkých jeho vyživovacích povinností ) sa
pohybuje obvykle v rozmedzí 20% až 30% čistého mesačného príjmu povinného rodiča s prihliadnutím
ku konkrétnym okolnostiam prípadu, zároveň súdy prihliadajú aj na „Metodiku pre výpočet výživného
rodičov k deťom“ vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, na ktorú prax v odvolaní

poukázala i matka. Odvolací súd potom vychádzal z príjmu otca ustáleného súdom prvej inštancie vo
výške 3.488,95 eur v čistom (ktorého výšku matka a otec nespochybnili ) a podľa „Metodiky pre výpočet
výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné“ vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, kde výživné pri štyroch vyživovacích povinnostiach predstavuje pre dieťa študujúce strednú
školu 13 % z čistého príjmu povinného rodiča (maloletý A.) a dieťa navštevujúce prvý stupeň ZŠ 10%
z čistého príjmu rodiča (u maloletého D.). Takto určené výživné zodpovedá odôvodneným, individuálnym

potrebám maloletých a dáva priestor na možnú úpravu výživného do budúcna.

24. Konkrétnu výšku zvýšeného výživného bolo potom potrebné stanoviť vychádzajúc z ďalších
zistených okolností tohto prípadu, predovšetkým celkových ich odôvodnených potrieb s prihliadnutím k
tomu, v akej miere sa matka podieľa na osobnej starostlivosti o maloletých, a tiež, či otec maloletým

poskytuje aj iné plnenia ( napr. vreckové, vecné plnenia formou nákupu potrebných vecí, úhrady
niektorých aktivít a pod.). Súd prvej inštancie považoval za primerané a ustálené výdavky maloletého A.
v sume cca 626 eur (520 eur + 106 eur) a u maloletého D. v sume 547 eur (460 eur + 87 eur). Odvolací
súd považoval ustálené primerané mesačné výdavky vynakladané matkou na maloletého A. vo výške
684,48 eur (obedy v škole 50,- eur, poplatok za futbalový klub 45,-eur, potvrdené jedno rázové náklady

v škole 137,-eur, mesačne 13,7 eur, uloženie pupočnej krvi 5,78 eur mesačne (69,45 eur), výdavky na
nájom 100 eur, stravovanie 200 eur, cestovné 30 eur, drogéria 10 eur, holič 20 eur, oblečenie 100 eur,
oblečenie na futbal 10 eur, kopačky 20 eur, doplatky na lieky a výživové doplnky 30 eur, voľnočasové
aktivity 15 eur, oblečenie venček 30 eur, lekár 5 eur) a u maloletého D. vo výške 678,58 eur (výdavky v
škole 26,75 eur na obedy, školská družina 20 eur na mesiac, poplatok vo futbalovom clube DAC 144/60

eur, na mesiac 12,05 eur a mesačný poplatok 20 eur, poplatok za uloženie pupočnej krvi mesačne 5,78
eur, poplatok v umeleckej škole 30,-eur mesačne, tanečný krúžok 15,-eur mesačne, nájom 100 eur,
stravovanie 200 eur, cestovné 30 eur, školské potreby 5 eur, drogéria 10 eur, holič 20 eur, oblečenie
100 eur, oblečenie na futbal 10 eur, kopačky 20 eur, zubár 10 eur, doplatky na lieky a doplnky výživy
30 eur, voľnočasové aktivity 15 eur) za primerané vzhľadom na vek maloletých a ich pomery. Vzhľadom

na rozhodovaciu prax súdov a výšku príjmu otca, však matka v odvolaní dôvodne namietala, že výživné
určené súdom prvej inštancie nezodpovedá potrebám maloletých, súd neodôvodnil, akým princípom
vypočítal výšku výživného a taktiež neuviedol, z akého dôvodu neprihliadol na metodiku MS SR. Taktiež
neuviedol, z akých mesačných oprávnených výdavkov vychádzal a ani to, z akého dôvodu neprihliadol
na to, že otec roky nejaví o maloleté deti žiaden záujem.

25. Vyššie uvedené odvolacie námietky sú sčasti dôvodné, avšak nepredstavujú také pochybenie súdu,
pre ktoré by bolo dôvodným napadnuté rozhodnutie zrušiť a vráť súdu prvej inštancie na nové konanie.
Odvolací súd prihliadol na „Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné“
vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky“ a pri určení vyživovacej povinnosti mal iný

názor aj na to, v akej výške a ktoré sú oprávnené výdavky maloletých, avšak treba zohľadniť aj to,
že v nemalej miere tieto predstavujú aj tie, ktoré pramenia zo záujmovej činnosti detí, ktoré nie sú
nevyhnutné, hoci pokiaľ si ich rodičia môžu dovoliť, je možné ich považovať za oprávnené a primerané.
Odvolací súd pri určení výživného zohľadnil nielen skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloleté deti
vykonáva na 100% sama, keďže otec sa s maloletými nestretáva a ani inou formou sa nepodieľa na

ich starostlivosti, avšak jeho nezáujem nemožno jednoznačne dávať na vrub jemu, pokiaľ sa deti samé
odmietanú s ním stýkať. Pokiaľ ide o benefity otca u svojho zamestnávateľa, tieto odvolací súd nemohol
zohľadniť, keďže nie sú nárokovateľné a ani sa nedajú zohľadniť a premietnuť do výživného. Ako je
uvedené výška nákladov je do značnej miery ovplyvnená možnosťami rodičov, preto má odvolací súd
za to, že ním určená výška vyživovacej povinnosti u maloletého A. na 450 eur a u maloletého D. na 360

eur, je v možnostiach otca maloletých, hoci má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti, kde odvolací súd
odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie. Po zohľadnení prídavkov na dieťa a daňového bonusu,
sa na vyššie uvedených výdavkoch v prevažnej miere bude podieľať otec, keďže matka časť svojejvyživovacej povinnosti na maloletých kompenzuje osobnou starostlivosťou, a ktorú otec musí nahrádzať
platením vyššieho výživného ( § 62 ods. 4 Zákona o rodine ).

26. Vedený týmito úvahami odvolací súd preto za primeranú sumu výživného na maloletú zo strany otca
považoval 450,- eur mesačne za obdobie od 12.09.2023 na maloletého A. a vo výške 360,- eur mesačne
na maloletého D., všetko s tým, že časť potrieb maloletých bude pokrytá aj prídavkami na dieťa, ktorý
matka poberá a zohľadnením daňového bonusu. Uvedená suma výživného je adekvátna odôvodneným
potrebám maloletých pri zohľadnení ich veku a stupňa vzdelávania, možnostiam a schopnostiam rodičov

a ich životnej úrovni. Na zdôraznenie správnosti takto určenej výšky výživného sa žiada napokon
poznamenať, že určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom
na všetky okolnosti prípadu, a odvolací súd zobral do úvahy ako pomocné kritérium Metodiku pre
výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho
charakteru, jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe
súdov v rodinnoprávnej agende a treba považovať vyššie zvýšené výživné za primerané a zohľadňujúce

zároveň výšku príjmu oboch rodičov.

27. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného zmenil podľa § 388
Civilného sporového poriadku tak, že zvýšil výživné otcovi na maloletého A. od 12.09.2023 na 450 eur
a na maloletého D. od 12.09.2023 na 360 eur mesačne.

28. Adekvátne k vyššie uvedenému odvolací súd vypočítal aj výšku dlhu na zročnom výživnom za
obdobie od 12.09.2023 do 29.04.2025 pre maloletého A. a D. nasledovne: Otec mal na maloletého A.
zaplatiť výživné vo výške 450,- eur mesačne v období od 12.09.2023 do 29.04.2025:
- 12.09.2023 - 30.09.2023, t.j. 19 dni x 15 eur na deň (450/30dní)= výživné 285 eur za september 2023,

- 19 mesiacov (3 mesiace v r. 2023 + 12 mesiacov v r. 2024 + 4 mesiace v r. 2025) x 450 eur, spolu
8.550,- eur + 285 eur, spolu 8.835 eur.

29. Otec do 29.04.2025 uhradil výživné (aj s dlžným výživným) celkom vo výške 5.010 eur. Rozdiel, ktorý
je otec povinný zaplatiť, tak činí 3.825 eur, ktorý odvolací súd otcovi povolil uhradiť aj s prihliadnutím na

jeho aktuálne pomery za použitia § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku do rúk matky mesačnými
splátkami po 100,- eur až do úplného vyrovnania dlhu splatných spolu s bežným výživným počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

30. Otec mal na maloletého D. zaplatiť výživné vo výške 360,- eur mesačne v období od 12.09.2023

do 29.04.2025:
- 12.09.2023 - 30.09.2023, t.j. 19 dni x 12 eur na deň (360/30dní)= výživné 228 eur za september 2023,
- 19 mesiacov (3 mesiace v r. 2023 + 12 mesiacov v r. 2024 + 4 mesiace v r. 2025) x 360 eur, spolu
6.840,- eur + 228 eur, spolu 7.068 eur.

31. Otec do 29.04.2025 uhradil výživné (aj s dlžným výživným) celkom vo výške 4.250 eur. Rozdiel, ktorý
je otec povinný zaplatiť, tak činí 2.818 eur, ktorý odvolací súd otcovi povolil uhradiť aj s prihliadnutím na
jeho aktuálne pomery za použitia § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku do rúk matky mesačnými
splátkami po 100,- eur až do úplného vyrovnania dlhu splatných spolu s bežným výživným počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

32. O nároku na náhradu trov tohto ( prvoinštančného a odvolacieho ) konania odvolací súd rozhodol
podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku a § 52 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z
jeho aplikácie.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporového poriadku).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o

predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).