Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-76S/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200147
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200147.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera vo veci
žalobkyne: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, F., zast.: JUDr. Peter Arendacký, advokát,
so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Žiar nad Hronom,
pozemkový a lesný odbor, so sídlom Námestie Matice slovenskej 8, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO:
00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZH-PLO1/2023/004874-001 zo
dňa 14. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor, Rozhodnutím č. OU-ZH-
PLO1/2023/004874-001 zo dňa 14.03.2023, podľa § 8 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde
a pozemkových spoločenstvách v znení platnom a účinnom v čase vydania rozhodnutia, t.j. ku
dňu 14.03.2023 (ďalej ako „Zákon č. 330/1991 Zb.“) nariadil pozemkové úpravy k nehnuteľnostiam
v katastrálnom území G. v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) cit. zákona z dôvodu usporiadania vlastníckych
a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred
účinnosťou tohto zákona (ďalej ako „Rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav“ alebo „rozhodnutie
žalovaného“). Rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav bolo zverejnené verejnou vyhláškou dňa

14.03.2023. Nariadenie pozemkových úprav sa uskutočňuje v jednostupňovom správnom konaní, keď
v zmysle § 8 ods. 6 Zákona č. 330/1991 Zb. proti rozhodnutiu o nariadení pozemkových úprav z dôvodov
uvedených v § 2 ods. 2 nie je prípustný opravný prostriedok.

2. Žalovaný súčasne s nariadením pozemkových úprav: 1/ určil v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) a § 3 Zákona
č. 330/1991 Zb. obvod pozemkových úprav, ktorým je katastrálne územie G.; 2/ vyňal v zmysle § 8 ods.
1 písm. b) a § 4 ods. 2 Zákona č. 330/1991 Zb. z obvodu pozemkových úprav: a) pozemky v zastavanom

území(intravilán)obceKopernicaovýmere30,98ha,b)pozemkymimozastavanéhoúzemia(extravilán)
obce Kopernica parcely CKN č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX, XXX/XX o výmere 23,87 ha, ktorých vlastníkom je BENTOKOP, s.r.o., Kopernica č. 168, IČO:
36 638 803; 3/ stanovil v zmysle § 8 ods. 1 písm. c) a § 24 ods. 1 Zákona č. 330/1991 Zb. lehotu90 dní od právoplatnosti rozhodnutia na uskutočnenie prvého zhromaždenia účastníkov pozemkových
úprav; 4/ obmedzil v zmysle § 8 ods. 1 písm. d) a § 26 Zákona č. 330/1991 Zb. účastníkov konania
tak, že meniť spôsob využitia pozemku, zriaďovať, meniť alebo rušiť vodohospodárske zariadenia

a stavby na dotknutých pozemkoch, vysádzať alebo rušiť trvalé porasty, vinice, ovocné sady, stromovú
zeleň v krajine, prevádzať pozemky z poľnohospodárskej pôdy do lesných pozemkov je možné len so
súhlasom OU-ZH-PLO1; 5/ vyzval v zmysle § 8 ods. 3 Zákona č. 330/1991 Zb. vlastníkov trvalého
porastu na cudzom pozemku, aby v lehote do 30.09.2023 požiadali OU-ZH-PLO1 o zápis trvalého
porastu na cudzom pozemku do registra porastov, určili hranice trvalého porastu na cudzom pozemku

a poukázali vlastníctvo trvalého porastu na cudzom pozemku, ako aj oprávnenosť jeho výsadby; 6/
upozornil v zmysle § 5 ods. 9 Zákona č. 330/1991 Zb. fyzické osoby, právnické osoby a obce, ktoré môžu
byť dotknuté pozemkovými úpravami v ich pôsobnosti alebo v ich právach, že sú povinné do 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia o nariadení pozemkových úprav informovať okresný úrad o existujúcich
zariadeniach, ktoré vlastnia alebo spravujú, a plánovaných zámeroch, ktoré sa majú uskutočniť v obvode
pozemkových úprav a môžu mať vplyv na konanie o pozemkových úpravách; 7/ určil v zmysle § 11

ods. 27 Zákona č. 330/1991 Zb. zákaz nakladania pre pozemky EKN č. 694 ostatná plocha 687 m2,
4265/1 vodné plochy 26 m2, 4266/1 vodná plocha 266 m2, 6666/2 ostatná plocha 2956 m2, 6673
ostatná plocha 1516 m2, 6689/2 ostatná plocha 8708 m2, 6690 ostatná plocha 1923 m2, 6692/2 ostatná
plocha 312 m2, 6694/2 ostatná plocha 5951 m2, 6709/2 ostatná plocha 37 m2 vo vlastníctve štátu, ktoré
sú určené pre spoločné zariadenia a opatrenia v katastrálnom území G.; 8/ oznámil podľa § 8 ods. 7

Zákona č. 330/1991 Zb., že predpokladaný termín schválenia vykonania projektu pozemkových úprav
v katastrálnom území G. je 31.10.2026.
3. V odôvodnení Rozhodnutia o nariadení pozemkových úprav žalovaný uviedol, že bývalý Pozemkový
úrad Žiar nad Hronom nariadil konanie o začatí pozemkových úprav (prípravné konanie). Cieľom
vypracovania projektu pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového

vlastníctva v katastrálnom území G.. Dlhodobým cieľom pozemkových úprav je najmä vyriešiť
prístup vlastníkov k pozemkom, znížiť veľký počet existujúcich spoluvlastníckych podielov k jednej
nehnuteľnosti, prekonať vysoký stupeň rozdrobenosti pôvodných pozemkov, zosúladiť vlastnícke a
užívacie pomery. Krátkodobými cieľmi sú sprístupnenie pozemkov, zníženie spoluvlastníckych podielov,
zníženie rozdrobenosti, zosúladenie vlastníckych a užívacích pomerov. V priebehu prípravného konania

prerokoval žalovaný vyňatie pozemkov z pozemkových úprav s Obecným úradom v Kopernici, Lesmi
SR š.p., orgánom ochrany a využívania PP, Slovenským pozemkovým fondom, regionálnym odborom
Zvolen. Zo strany účastníkov konania bol vyslovený súhlas v tom, že uskutočnenie pozemkových
úprav v tomto katastrálnom území je opodstatnené vzhľadom na neusporiadané vlastnícke pomery,
neprístupnosť pozemkov a veľký počet spoluvlastníckych podielov na parcele. Prípravným konaním

sa preukázalo, že dlhodobým historickým vývojom došlo v k. ú. G. k drobeniu pozemkového
vlastníctva. V roku 2012 bol Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Žiari nad Hronom
č. 2012/00009/222 zo dňa 27.08.2012, Z 2727/2012 – ROEPvIN, pol. 63/12 v k. ú. G. schválený
a zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj ako „ROEP“) do katastra nehnuteľností
(ďalej aj ako „Rozhodnutie ROEP“ alebo „Rozhodnutie o schválení ROEP“) a na parcely boli v katastri

nehnuteľnostízaloženélistyvlastníctva,čímbolaobnovenáevidenciavlastníctvakuvšetkýmpozemkom
v katastrálnom území.

Zhrnutie argumentov žalobkyne – žalobné body

4. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia
rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že rozhodnutie je nezákonné, vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore so spisom nemá

v ňom oporu, v dôsledku čoho došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Namietala,
že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nulitného Rozhodnutia o schválení ROEP,
ako to konštatoval Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 1Sžr/225/2013. Preto žalobkyňa v súlade s
ustanovením § 27 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej ako „SSP“) namietala nezákonnosť, resp. nulitu predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného, a to
Rozhodnutia o schválení ROEP a jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu OÚ-PPLH v Žiari nad Hronom
č.j. 98/00634/424/98 z 30.12.1998. Uviedla, že žalovaný rozhodol o nariadení pozemkových úprav
napriek tomu, že je účastníkom prebiehajúceho kasačného konania Krajského súdu v Banskej Bystricisp. zn. 77S/2/21, a preto mu je mu známe, že jeho predchádzajúce rozhodnutia sú nezákonné, ide
najmä o Rozhodnutie ROEP, na ktoré sa žalovaný výslovne odvoláva v odôvodnení Rozhodnutia
o nariadení pozemkových úprav. Rozhodnutie o schválení ROEP nikdy nebolo doručené žiadnemu

z účastníkov konania, pretože zákon č. 180/1995 Z.z. nepoznal doručovanie verejnou vyhláškou,
žalovaný toto rozhodnutie ani nikdy nezverejnil na úradnej tabuli. Vzhľadom na uvedené jediné
právoplatné a vykonateľné rozhodnutia pre katastrálne územie G. sú rozhodnutia Konfiškačnej komisie
pri ONV Kremnica a rozhodnutia o následnom prídele pozemkov. Nie je možné usporadúvať akýmkoľvek
spôsobom nejestvujúce právne vzťahy a obzvlášť nie právne vzťahy nezodpovedajúce objektívnemu

právnemu stavu danému platným právnym poriadkom od 01.03.1945 do dňa účinnosti zákona č.
330/1991 Zb. Už len z tohto dôvodu sú výslovne nezákonné aj body č. 3 až č. 8 rozhodnutia žalovaného,
pretože predmetom rozhodnutia nie sú skutočné vlastnícke vzťahy, ale fiktívne, nezákonne nezapísané
do katastra, ktoré však nenadobudli právnu účinnosť, ako to konštatuje Veľký senát Najvyššieho súdu
SR v rozhodnutí sp. zn. 1 VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021. Ďalej žalobkyňa namietala, že v okrese
Žiar nad Hronom, teda aj v katastrálnom území G., sa vlastníctvo k pozemkom získavalo pochybným

spôsobom, v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, v súvislosti s čím poukázala na činnosť
notárskeho úradu v Žiari nad Hronom. Konštatovala, že z citovaných skutočností je nesporné, že ako
účastníčka administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na jej právach alebo právom chránených záujmoch. Uviedla, že napríklad z
listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou

s doterajším výlučným vlastníkom Slovenská republika, ktorá nadobudla toto vlastníctvo na základe
Rozhodnutia OÚ-PPLH v Žiari nad Hronom č. j. 98/00634/424/98 z 30.12.1998 a Rozhodnutia o
schválení ROEP. Najvyšší súd SR však v uznesení sp. zn. 1Sžr/225/2013 konštatoval, že Rozhodnutie o
schváleníROEPniejeprvostupňovýmrozhodnutím,pretoženebolovydanévecnepríslušnýmsprávnym
orgánom, t.j. Správou katastra Žiar nad Hronom. Jedná sa teda o nulitné rozhodnutie. Toto platí aj o

Rozhodnutí OÚ-PPLH v Žiari nad Hronom č. j. 98/00634/424/98 z 30.12.1998, ktoré bolo napadnuté
včaspodanýmodvolaním,ktorédodnesnebolozákonnýmspôsobomvybavené.Právnystav,nazáklade
ktorého bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie, je podľa žalobkyne nespochybniteľne nezákonný
a z tohto dôvodu sú nezákonné aj všetky rozhodnutia vydané na jeho základe. V bode II. správnej žaloby
žalobkyňa poukázala na historické udalosti súvisiace s konfiškáciou pôdy obyvateľom obce Kopernica

a zápisy poľnohospodárskeho majetku. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v rozpore so zákonom
tvrdí,ženebolopreukázanéjejnástupníctvopoosobách,vočiktorýmboliuplatnenéBenešovedekréty.V
tejto súvislosti namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu. V bode III. správnej žaloby žalobkyňa
poukázala na to, že žalovanému boli predložené pôvodné písomnosti z rozhodujúceho obdobia, ktoré
preukazujú, ako došlo k odňatiu majetku prideleného prídelcom zo štátneho vlastníctva a vysvetľuje

historické súvislosti týkajúce sa prideľovania pôdy v rokoch 1951 až 1953. V bode IV. správnej žaloby
žalobkyňa konštatuje, že žalovaný neustále bez akýchkoľvek dôkazov spochybňuje skutočný priebeh
vzniku vlastníctva E. H. ako oprávnenej osoby (právneho predchodcu žalobkyne), ktorej majetok bol
v rozhodnom období odňatý a daný do E. G. spolu s prídelovým výmerom. V bode V. a VI. správnej
žaloby žalobkyňa apeluje na to, že ak sa preukáže, že skutkový a právny základ, na ktorom spočíva

napadnuté rozhodnutie, neobstojí, je nutné pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na
reštitučné konania, ktorých je účastníčkou. V tejto časti správnej žaloby namieta pochybenia žalovaného
týkajúce sa vyhodnotenia historických skutočností a prídelových listín. V závere správnej žaloby (v bode
VII.) žalobkyňa konštatuje, že na základe uvedených dôkazov má za to, že postupom a rozhodnutím
žalovaného boli porušené jej práva garantované Dohovorom (článkom 6) a Ústavou SR (článkom 46).

Preto podala všeobecnú správnu žalobu a žiada, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že pozemkové úpravy nariadené v

katastrálnom území G. sú potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie
prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom. Prípravným konaním sa preukázalo, že
dlhodobýmhistorickýmvývojomdošlovkatastrálnomúzemíkdrobeniupozemkovéhovlastníctva.Vroku
2012 bol v katastrálnom území G. schválený a do katastra nehnuteľností zapísaný register obnovenej
evidencie pozemkov a na parcely boli v katastri nehnuteľnosti založené listy vlastníctva, čím bola

obnovená evidencia vlastníctva ku všetkým pozemkom v katastrálnom území. Pretože v prípravnom
konaní boli preukázané dôvody na nariadenie pozemkových úprav a zároveň bola splnená podmienka
zapísaného registra obnovenej evidencie pozemkov, orgán verejnej správy nariadil pozemkové úpravy.
Ich financovanie je zabezpečené zo štátneho rozpočtu. Pozemkové úpravy podľa Zákona č. 330/1991Zb. neriešia problémy vlastníckych vzťahov. Záväznými údajmi pre vykonanie projektu pozemkových
úprav sú údaje katastra nehnuteľností. S ohľadom na uvedené žalovaný vyhodnotil žalobné dôvody
ako irelevantné pre toto konanie, námietky žalobkyne sa týkajú iného konania vedeného na orgáne

verejnej správy. Preto žalovaný nepovažoval za náležité sa k nim vyjadriť. Zopakoval, že podkladom
pre rozhodnutie žalovaného bol zápis registra obnovenej evidencie pôdy v katastrálnom území G. do
katastra nehnuteľností (k dátumu 18.12.2012), pričom žalovaný nemá vedomosť o neplatnosti tohto
zápisu.

Replika žalobkyne

6. Žalobkyňa v replike, ktorá bola správnemu súdu doručená 08.02.2024, upozornila, že z
administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že projekt pozemkových úprav sa týkal inej obce, a to
konkrétne obce I. J. a nie obce G.. Žalobkyňa uviedla, že na túto skutočnosť prišla na základe toho,
že projekt pozemkových úprav neuvádza správnu výmeru katastrálneho územia G., ktoré je 1756 ha.

Projekt pozemkových úprav v bode 6. uvádza, že výmera katastrálneho územia G. je 237 ha, z čoho
zastavané územie obce predstavuje 30,98 ha. Ďalej žalobkyňa zopakovala, že voči žalovanému dňa
31.12.1992 uplatnila vlastnícky nárok na pôdu v katastrálnom území G., vo veci ktorej sa stále koná.
Namietala nepravdivosť tvrdenia žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe (vyjadrenia, že podkladom
pre nariadenie pozemkových úprav bolo potvrdenie o zapísaní registra obnovenej evidencie pozemkov

do katastra) v súvislosti s čím zopakovala, že Rozhodnutie ROEP Najvyšší súd SR Uznesením sp. zn.
1Sžr/225/2013 zo dňa 24.02.2015 vyhlásil za nulitné (právne neexistentné). Z tohto dôvodu žalobkyňa
tvrdila, že Rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav nemá žiadny podklad a je v priamom rozpore
so skutočnými vlastníckymi vzťahmi. Z dôvodu nulity „podkladového“ Rozhodnutia ROEP platí zákaz
nariadiť, resp. povoliť pozemkové úpravy podľa § 8 ods. 8 Zákona č. 330/1991 Zb. Pretože žalovaný

tento zákonný zákaz nerešpektoval, ale aj nerešpektoval konfiškácie vyznačené v pozemkovej knihe,
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný bez právneho dôvodu zasiahol
do základných práv žalobkyne, najmä do vlastníckeho práva. V bode 5. repliky žalobkyňa opätovne
uvádzala historické súvislosti týkajúce sa vlastníckych vzťahov jej právnych predchodcov. V bode 7.

repliky žalobkyňa uviedla, že nebola oslovená v roku 2015 a ani v roku 2023 podľa Zákona č. 330/1991
Zb., ani zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „Správny poriadok“), hoci pre vyjadrenie jej stanoviska k pozemkovým úpravám nie je
neznámy vlastník. Pretože žalobkyňa nebola oslovená na vyjadrenie k pozemkovým úpravám, je možné,
že rovnako ako žalobkyňa nemuseli byť oslovení ani ďalší vlastníci, ktorí o plánovanom nakladaní s ich

majetkom ani nevedia. V súvislosti s vyjadrením žalovaného, že pozemkové úpravy neriešia problémy
vlastníckych vzťahov, žalobkyňa namietala, že nutnosť dôsledného a presného zistenia skutočných
vlastníckych vzťahov, nie vzťahov zapísaných v katastri nehnuteľností, vyplýva zo skutočnosti, že nie
je možné usporadúvať niečo, čo nejestvuje. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 25.02.2024
žalobkyňa doplnila do spisu ďalšie vyjadrenie, v ktorom zdôraznila, že žalovaný neoprávnene nakladá

s jej majetkom, ktorý nadobudla dedením po otcovi. S poukazom na historické súvislosti týkajúce
sa konfiškácie majetku v roku 1945 poukazovala na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Ďalšie jej
námietky sa opätovne týkali reštitučného konania (reštitučných konaní).

7. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

8. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva z krajských súdov (§
3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov), sa ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 SSP a miestne príslušný podľa ust. §
13 ods. 3 SSP oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní rozhodnutia

žalovaného v kontexte správnej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny
súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobkyňa ani žalovaný nežiadali o nariadenie
pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa
24.04.2025 verejne vyhlásený (za účasti verejnosti), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 13.03.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

9. Pred rozhodnutím vo veci samej Správny súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. BB-76S/25/2023-64
zo dňa 03.11.2023 zamietol návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.11.2023.10. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona č. 330/1991 Zb. pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä, ak
je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu

vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona.

11. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 330/1991 Zb. ak sa pozemkové úpravy vykonávajú z dôvodov uvedených
v odseku 1 písm. a), c) až g) a i), nariaďuje ich príslušný okresný úrad.

12. Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 330/1991 Zb. okresný úrad po zhodnotení výsledkov prípravného
konania, ak sa preukážu dôvody podľa § 2 ods. 1, rozhodne o nariadení pozemkových úprav podľa
§ 2 ods. 2 alebo rozhodne o povolení pozemkových úprav podľa § 2 ods. 3. Rozhodnutie o povolení
pozemkových úprav alebo rozhodnutie o nepovolení pozemkových úprav vydá okresný úrad do 12
mesiacov od nariadenia prípravného konania podľa § 7 ods. 3. Rozhodnutie okrem všeobecných
náležitostí obsahuje: a) určenie obvodu pozemkových úprav, b) určenie pozemkov, ktoré sú vyňaté z

obvodu pozemkových úprav, c) lehotu na uskutočnenie prvého zhromaždenia účastníkov pozemkových
úprav, d) obmedzenie účastníkov, ak bolo nariadené podľa § 26, e) zoznam pozemkov zahrnutých do
obvodu projektu pozemkových úprav podľa § 4 ods.4, f) pri jednoduchých pozemkových úpravách aj
skladbu a rozsah vyhotovovanej dokumentácie pozemkových úprav s odôvodnením.

13.Podľa§8ods.6Zákonač.330/1991Zb.protirozhodnutiuonariadenípozemkovýchúpravzdôvodov
uvedených v § 2 ods. 2 nie je prípustný opravný prostriedok.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

14. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je Rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav
v k. ú. G., ktoré predstavuje akt orgánu verejnej správy odôvodnený potrebou usporiadania vlastníckych
a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred
účinnosťou Zákona č. 330/1991 Zb.

15. Vo všeobecnosti možno uviesť, že pozemkové úpravy predstavujú komplex úkonov, ktorého
obsahom je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného
nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom
záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného
systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými

hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka (§ 1 ods.
1 Zákona č. 330/1991 Zb.). Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona pozemkové úpravy zahŕňajú: a) zistenie a
nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode
pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov),
b) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním

právnych pomerov. Konanie o pozemkových úpravách má dve základné fázy, a to konanie o začatí
pozemkových úprav a konanie o pozemkových úpravách. Konanie o začatí pozemkových úprav sa
začína nariadením konania o začatí pozemkových úprav, jeho výsledkom je rozhodnutie o povolení
alebo nariadení pozemkových úprav. Konanie o pozemkových úpravách prebieha od vypracovania
úvodných podkladov až po rozhodnutie o schválení všeobecných zásad funkčného usporiadania

územia, pokračuje prerokovaním projektu pozemkových úprav a rozhodnutím o jeho schválení. V závere
sa uskutočňuje vykonanie projektu pozemkových úprav pozostávajúce z nariadenia vykonania projektu
pozemkových úprav a schválenia vykonania projektu pozemkových úprav.

16. Podkladom pre nariadenie pozemkových úprav bolo schválenie registra obnovenej evidencie

pozemkov (Rozhodnutie ROEP), ktorý bol zapísaný do katastra nehnuteľností 18.12.2012, čo o.i.
vyplýva z listiny „Informácia o zápise ROEP v katastrálnom území G.“ zo dňa 07.10.2015, ktorá je
súčasťou administratívneho spisu predloženého žalovaným.

17. Konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim upravuje zákon č.

180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
prepisov (ďalej ako „Zákon č. 180/1995 Z.z.“). Podľa § 1 cit. zákona sa v tomto konaní zisťujú
dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje
register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom obnovovacieho konania sú pozemky vymedzenéplošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa
osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií. Register
obnovenej evidencie pozemkov pre katastrálne územie G. bol schválený rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej správy dňa 27.08.2012 (Rozhodnutie ROEP), toto rozhodnutie nebolo podľa obsahu
spisu zrušené, ani nebolo rozhodnuté o zmene údajov schváleného registra v zákonnej lehote troch
rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností podľa právnej úpravy § 7 ods. 6 Zákona
č. 180/1995 Z.z. účinnej do 30.04.2014. Podľa verejne dostupných údajov z internetovej stránky
Úradu geodézie kartografie a katastra SR (https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/kataster-

nehnutelnosti/registre-obnovenej-evidencie-pozemkov/roep-bb.pdf" https://www.skgeodesy.sk/files/sk/
slovensky/ugkk/kataster-nehnutelnosti/registre-obnovenej-evidencie-pozemkov/roep-bb.pdf) ku dňu
rozhodovania správneho súdu bol register obnovenej evidencie pôdy v k. ú. G. zapísaný do katastra
nehnuteľností s dátumom zápisu 12/2012.
18. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej

žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a
obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP), pričom správny súd nie je
oprávnenýsprávnoužalobouvymedzenýrozsahsúdnehoprieskumuprekročiť.Žalobcamusívzákonom
stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182

ods. 1 písm. e) SSP.

19. Pretože nemožno vylúčiť, že Rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav môže mať dopad na
práva alebo právom chránené záujmy žalobkyne (ako vlastníčky pozemkov v k.ú. G., ktorého sa týkajú
nariadené pozemkové úpravy) a keďže otázka, či bola alebo nebola žalobkyňa ukrátená na svojich

právach je riešená až v samotnom konaní (v merite veci), správny súd dospel k záveru, že sú splnené
zákonné podmienky pre vecný prieskum rozhodnutia žalovaného.

20. Po preskúmaní správnej žaloby však správny súd konštatuje, že žalobkyňa Rozhodnutie o nariadení
pozemkových úprav spochybňuje námietkami, ktoré nie sú spôsobilé na spochybnenie jeho zákonnosti,

pretože jej žalobné námietky nesmerujú k samotnému obsahu výroku rozhodnutia o nariadení
pozemkových úprav. Žalobkyňa nekonkretizovala, ako Rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav
zasahujedojejprávaprávomchránenýchzáujmov(žebynapr.vdôsledkutohtorozhodnutiaprichádzalo
k zásahu do jej vlastníckych práv). Žalobné námietky žalobkyne sa netykajú samotných „podmienok“
nariadených pozemkových úprav, z obsahu správnej žaloby vyplýva nesúhlas žalobkyne s Rozhodnutím

ROEP (a Rozhodnutím Okresného úradu v Žiari nad Hronom č. j. 98/00634/424/98 z 30.12.1998, ktorým
boldokatastranehnuteľnostízapísanýzjednodušenýregisterpôvodnéhostavu)anesúhlasspriebehom
iného administratívneho konania (konaní) o reštitučných nárokoch žalobkyne.

21. Žalobnú námietku týkajúcu sa nezákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu nezákonnosti jemu

„predchádzajúceho“ Rozhodnutia ROEP správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako už bolo uvedené,
register obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. G. bol zapísaný do katastra nehnuteľností, preto
neobstojí námietka žalobkyne, že pozemkové úpravy boli nariadené v rozpore s ust. § 8 ods. 8
Zákona č. 330/1991 Zb., podľa ktorého v katastrálnych územiach, v ktorých nebol zapísaný register
obnovenej evidencie pozemkov, okresný úrad pozemkové úpravy nenariadi ani nepovolí. Na tomto

mieste je súčasne potrebné poukázať na skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č.k.
23S/97/2014-190 zo dňa 27.04.2016 zastavil konanie, v ktorom sa žalobkyňa (Ing. Monika Ursínyová)
domáhala preskúmania zákonnosti postupu a Rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Žiari
nad Hronom z 27.08.2012 č. 2012/00009/222 (Rozhodnutie ROEP) a zamietol žalobu, ktorou sa
domáhala preskúmania zákonnosti postupu a Rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru

opravných prostriedkov č. OU-BB-OOP4-2014/043312-6 zo dňa 07.03.2014, ktorým orgán verejnej
správy zamietol odvolanie A. B. C. a potvrdil Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Žiari
nad Hronom č. 2012/00009/117 z 26.03.2012, ktorým obvodný pozemkový úrad námietky podané
Ing. Monikou Ursínyovou podľa § 46 Správneho poriadku a § 7 ods. 3 Zákona č. 180/1995 Z.z.
zamietol. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici sa

už viedlo konanie ohľadom preskúmania zákonnosti Rozhodnutia ROEP (pod sp. zn. 24S/66/2013),
pričom krajský súd uznesením z 11.10.2013 konanie v tejto veci zastavil, keď mal za to, že žalobkyňa
napadlažalobourozhodnutie,ktoréniejekonečnýmrozhodnutímvoveci,pretoževočinemubolomožné
podať opravný prostriedok. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.1Sžr/225/2013 zo dňa 24.02.2015. Pretože v tej istej veci preskúmania zákonnosti Rozhodnutia ROEP
už prebehlo totožné konanie (konanie vo veci sp. zn. 24S/66/2013), krajský súd opätovné konanie o
preskúmanie Rozhodnutia ROEP zastavil Rozsudkom č.k. 23S/97/2014-190 zo dňa 27.04.2016, ktorý

bol potvrdený Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžr/113/2016 zo dňa 22.11.2018. Rozhodnutie
ROEP teda nebolo v dôsledku uvedených správnych súdnych konaní dotknuté.

22. K žiadosti žalobkyne (v bode VII. správnej žaloby) o posúdenie (ne)zákonnosti Rozhodnutia ROEP
a Rozhodnutia Okresného úradu v Žiari nad Hronom č. 98/00634/424/98 zo dňa 30.12.1998 – ZRPS,

pol. 23/99 podľa § 27 ods. 1 ods. 1 SSP správny súd uvádza, že neboli splnené zákonné podmienky
na postup podľa § 27 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa len uviedla, aby správny súd „v súlade s ust. §
27 ods. 1 SSP posúdil aj (ne)zákonnosť, resp. nulitu predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného: OPÚ
v Žiari nad Hronom č. 2012/00009/222 zo dňa 27.8.2012-Z a č. 2727/2012 a č. 98/00634/424/98
zo dňa 30.12.1998 – ZRPS, pol. 23/99.“ Postup § 27 ods. 1 SSP, podľa ktorého pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na

návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň
skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo
samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2, spočíva jednak v explicitnej potrebe
návrhu na preskúmanie skôr vydaného rozhodnutia a opatrenia, ako aj v možnosti zrušenia skôr

vydaného rozhodnutia alebo opatrenia správnym súdom, čo vyplýva z ust. § 191 ods. 3 písm. b) SSP (Ak
správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže
na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie
orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1). Návrh na zrušenie skôr vydaného rozhodnutia
alebo opatrenia orgánov verejnej správy je súčasťou žalobného návrhu, preto ho musí žalobca uviesť

najneskôr do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby. Potreba výslovného návrhu na zrušenie skôr
vydaného rozhodnutia alebo opatrenia zvýrazňuje v správnom súdnictve bezvýnimočne uplatňovaný
dispozičný princíp. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe doručenej správnemu súdu v posledný
deň lehoty na jej podanie neformulovala požiadavku na zrušenie skôr vydaného rozhodnutia alebo
opatrenia podľa § 27 ods. 1 SSP. Z tohto dôvodu správny súd nepreskúmaval skôr vydané rozhodnutia

(Rozhodnutie ROEP a Rozhodnutie Okresného úradu v Žiari nad Hronom č. 98/00634/424/98 zo dňa
30.12.1998). Pre úplnosť správny súd vo vzťahu k Rozhodnutiu ROEP uvádza, že toto rozhodnutie
mohlo byť predmetom súdneho prieskumu (teda bolo možné ho samostatne preskúmať správnym
súdom),atopovyčerpaníopravnéhoprostriedku(odvolania),čovyplývaajzobsahusúdnychrozhodnutí
opísaných v bode 21. odôvodnenia tohto rozsudku. Skutočnosť, že konanie o preskúmanie zákonnosti

Rozhodnutia ROEP správny súd zastavil (konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 24S/66/2013) bola dôsledkom toho, že žalobkyňa podala žalobu proti prvostupňovému
rozhodnutiu, ktoré nebolo konečným, keď bol proti nemu prípustný opravný prostriedok (odvolanie).
Pokiaľ žalobkyňa namietala, že Rozhodnutie o schválení ROEP nebolo vydané vecne príslušným
orgánom, táto otázka bola riešená Najvyšším súdom SR v konaní sp. zn. 8 Sžr/113/2016, v ktorom

najvyšší súd konštatoval, že správne vo veci konal a rozhodoval v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2
písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 písm. c) citovaného zákona ako
príslušný orgán verejnej správy Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad Hronom. Vo vzťahu k Rozhodnutiu
Okresného úradu v Žiari nad Hronom č. 98/00634/424/98 zo dňa 30.12.1998 – ZRPS, pol. 23/99 možno
uviesť, že rozhodnutie žalovaného nevychádzalo z tohto rozhodnutia. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že

tvrdená nulita Rozhodnutia ROEP rovnako platí o Rozhodnutí Okresného úradu v Žiari nad Hronom
č. j. 98/00634/424/98 z 30.12.1998, ktorým bol do katastra nehnuteľností zapísaný zjednodušený
register pôvodného stavu, aj ohľadom tohto rozhodnutia najvyšší súd v citovanom rozsudku sp. zn.
8Sžr/113/2016 konštatoval, že uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť, a preto
mohlo slúžiť ako jeden z podkladov pre vydanie ďalších rozhodnutí v konaní.

23. Vychádzajúc z uvedeného správny súd vyhodnotil všetky námietky žalobkyne týkajúce sa
Rozhodnutia ROEP ako aj Rozhodnutia Okresného úradu v Žiari nad Hronom č. j. 98/00634/424/98 z
30.12.1998, ako námietky nesúvisiace s predmetom súdneho prieskumu, t.j. ako námietky nedôvodné.
Žalobkyňa nesprávne interpretuje Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/225/2013 zo dňa

24.02.2015, keď sa opakovane odvoláva na to, že najvyšší súd predmetným rozhodnutím vyhlásil
Rozhodnutie ROEP za nulitné. Takýto záver z rozhodnutia najvyššieho súdu vonkoncom neplynie. Ako
už bolo uvedené v bode 21. odôvodnenia tohto rozsudku, najvyšší súd predmetným uznesením potvrdil
Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/66/2013-90 zo dňa 11.10.2013, ktorým krajskýsúd zastavil konanie vo veci návrhu žalobkyne (A. B. C.) o preskúmanie Rozhodnutia ROEP s tým,
že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, pretože
žalobkyňa napadla rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutie by bolo možné

preskúmať len v spojení s rozhodnutím, ktoré by vydal odvolací orgán.

24. Poukaz žalobkyne na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 je
pre predmet súdneho prieskumu absolútne nedôvodný, keď toto rozhodnutie rieši otázku nadobudnutia
vlastníckeho práva v súkromnoprávnom záväzkovom vzťahu.

25. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe poukazovala na iné správne súdne konanie - konanie pôvodne
vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 77S/2/2021, toto konanie sa netýka súdneho
prieskumu rozhodnutia žalovaného, ani Rozhodnutia ROEP. Predmetom tohto konania bol a (po zrušení
rozsudku krajského súdu č.k. 77S/2/2021-31 kasačným súdom) je súdny prieskum troch rozhodnutí
orgánu verejnej správy (rozhodnutie zo dňa 03.07.2017, 03.07.2017 a 04.07.2017) týkajúcich sa otázky

splnenia podmienok na navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva
kpozemkomaozmeneadoplnenízákonač.180/1995Z.z.,t.j.reštitučnýchnárokovžalobkyne.Správne
súdne konanie je vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 3S/23/2023 a ku dňu
rozhodnutia správneho súdu v tejto veci nebolo právoplatne skončené.

26. Ako vyplýva z textu Zákona č. 330/1991 Zb., pozemkové úpravy zahŕňajú zistenie a nové
usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov, dôvodne teda žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe
argumentoval, že pozemkové úpravy neriešia problémy vlastníckych vzťahov (v zmysle nárokov na
navrátenie vlastníctva, resp. určovania vlastníckeho práva, pozn. správneho súdu). Účelom povolenia

(nariadenia) pozemkových úprav (ako rozhodnutia vydávaného v rámci jednej z viacerých etáp,
v ktorých sa pozemkové úpravy uskutočňujú) nie je nakladanie s majetkom, samotné nariadenie
pozemkových úprav neznamená pre účastníkov konania zmenu v ich právnom postavení. Najvyšší
súd SR sa v obdobnej veci v Rozsudku sp. zn. 2Sžr/71/2014 zo dňa 20.05.2015 stotožnil s názorom
krajského súdu, že zatiaľ sa rozhodovalo iba o povolení pozemkových úprav, čo nijako nezasahuje

do majetkovej sféry žalobcu (neprichádza k žiadnej zmene jeho vlastníckych práv, k zmene tvaru
pozemku, jeho veľkosti atď.). Záväznými údajmi pre pozemkové úpravy sú údaje katastra nehnuteľností,
keď sa v rámci pozemkových úprav usporadúvajú pomery podľa údajov z katastra nehnuteľností.
Rozhodnutie žalovaného o nariadení pozemkových úprav neznamená prekážku vo vzťahu k reštitučným
konaniam (ak prebiehajú). Aj rozhodnutie o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov je len

deklaratórne rozhodnutie, ktoré deklaruje (nekonštituuje) vlastníctvo nadobudnuté na základe iného
titulu. Vychádzajúc z uvedeného žalobné námietky žalobkyne týkajúce sa jej reštitučných nárokov
(námietky obsiahnuté v časti II., III., IV. a V. správnej žaloby) nie sú relevantné vo vzťahu k predmetu
súdneho prieskumu v tomto konaní, t.j. vo vzťahu k Rozhodnutiu o nariadení pozemkových úprav,
keďže sa celkom evidentne netýkajú predmetu tohto konania. Nariadenie pozemkových úprav podľa

rozhodnutia žalovaného spočíva v: (1) určení obvodu pozemkových úprav, (2) z ktorého boli vyňaté
pozemky v zastavanom území obce Kopernica a pozemky mimo zastavaného územia obce, ktorých
vlastníkom je spoločnosť BENTOKOP, s.r.o., (3) stanovení lehoty na uskutočnenie prvého zhromaždenia
účastníkov pozemkových úprav, (4) obmedzení účastníkov konania vo výkone ich práv, (5) vo výzve
na zápis trvalého porastu na cudzom pozemku, (6) povinnosti informovať o existujúcich zariadeniach

a plánovaných zámeroch, (7) určení zákazu nakladania s určenými pozemkami.

27. Žalobkyňa v správnej žalobe cituje závery „žalovaného“, ktoré nekorešpondujú s obsahom
Rozhodnutia o nariadení pozemkových úprav, pričom je zrejmé, že ide o závery orgánu verejnej správy
v iných (zrejme reštitučných) konaniach. To potvrdzuje aj argumentácia v bode VI. správnej žaloby,

v ktorom žalobkyňa uviedla, že v priebehu dvadsiatich piatich rokov trvajúceho administratívneho
konania žalovaný nepostupoval zákonom predpísaným spôsobom, napr. od roku 1993 nerozhodol o
predložených dohodách o vydaní nehnuteľností tak, ako mu to ukladá § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991
Zb. Skutočnosť, že žalobkyňa v podanej správnej žalobe voči Rozhodnutiu o nariadení pozemkových
úprav de facto namieta proti rozhodnutiam v reštitučných konaniach, dokazujú aj jej ďalšie závery

v bode VI. správnej žaloby: „Zákon neumožňuje iný postup žalovanému, ako vydať rozhodnutie v
správnom konaní, keďže došlo k uzavretiu dohôd o vydaní nehnuteľností... Žalovaný taktiež nedôvodne
ignoroval uzavreté dohody o vydaní nehnuteľností a nesprávne uzavrel, že nedošlo k uzavretiu dohôd o
vydaní nehnuteľností a tým pádom mu vzniklo právo rozhodovať o vlastníctve... Žalovaný má zákonnúpovinnosť zistiť skutočný stav vzniknutých práv a povinností na základe uzavretých dohôd o vydaní
nehnuteľností, kto je právnym nástupcom do práv a povinností zmluvných strán, na koho prešli tieto
práva a povinnosti a v akom rozsahu a následne vyzvať zmluvné strany na úpravu dohôd príslušným

dodatkom. Žalovaný nerozhodol o vydaní tohto pozemku žalovanej a tak aj tento pozemok spolu s
ostatnými pozemkami naďalej ostáva v držbe štátu“.

28. Podľa názoru správneho súdu žalobkyňa zmätočne spája konanie o nariadení pozemkových
úprav s reštitučnými konaniami (keď napr. tvrdí, že žalovaný neustále, bez akýchkoľvek dôkazov,

spochybňuje skutočný priebeh vzniku vlastníctva E. H. ako právneho predchodcu žalobkyne), čo ju vedie
k nesprávnemu záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci pre rozhodnutie o nariadení
pozemkových úprav. Súdny prieskum Rozhodnutia o nariadení pozemkových úprav nemôže nahrádzať
súdny prieskum rozhodnutia vydaného v reštitučnom konaní a námietky týkajúce sa reštitučných konaní
nie sú námietkami, ktoré sa týkajú Rozhodnutia o nariadení pozemkových úprav, keďže predmet týchto
konaní je odlišný. Aj z obsahu repliky žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa mylne svoje reštitučné nároky

uplatňuje v konaní, ktorého predmetom nie je navrátenie vlastníctva, ale nariadenie pozemkových úprav.

29. S poukazom na nulitu Rozhodnutia ROEP (tvrdenie ktoré nemá oporu v skutočnom stave vecí)
a tvrdené nesprávne posúdenie nárokov žalobkyne na navrátenie vlastníctva (reštitučných nárokov),
žalobkyňa v správnej žalobe len všeobecne konštatovala, že Rozhodnutie o nariadení pozemkových

úprav je nezákonné. Túto námietku však formulovala natoľko všeobecne, že správny súd nemohol
vykonať v tomto ohľade súdny prieskum rozhodnutia žalovaného. Dostatočne konkrétne a jednoznačné
vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť
súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny
súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný

rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov musí byť pre správny súd
jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobkyňa uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

30. Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách ustanovuje podmienky, na základe ktorých je

možné vykonať pozemkové úpravy k dotknutým pozemkom v príslušnom katastrálnom území. Pokiaľ
tento zákon dovoľuje orgánu verejnej správy nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov
ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov
(scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov) a technické, biologické, ekologické, ekonomické a
právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov, pre úspešnosť správnej žaloby

by žalobkyňa musela v žalobe konkretizovať prekročenie zákonom dovoleného oprávnenia žalovaného,
čo by následne v rámci súdneho prieskumu muselo byť aj preukázané. Žalobné námietky žalobkyne
sa správnemu súdu však javia len ako prejav pretrvávajúcej nespokojnosti s rozhodovaním orgánov
verejnej správy v iných konaniach, nejde však o žalobné námietky dôvodné z pohľadu zákonnosti
nariadenia pozemkových úprav rozhodnutím žalovaného.

31. Pokiaľ žalobkyňa v replike doručenej správnemu súdu 08.02.2024 namietala nezrovnalosť projektu
pozemkových úprav (projektu z prípravného konania), a to v tom, že projekt neuvádza správnu výmeru
katastrálneho územia G., v prvom rade treba uviesť, že na túto argumentáciu žalobkyne správny
súd nemohol prihliadnuť a vykonať v jej rozsahu súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, pretože

bola podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby (plynúcej od oznámenia
rozhodnutia žalovaného dňa 28.03.2023). Podľa § 183 SSP môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo
doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na
podanie žaloby. K zákonným obmedzeniam žalobcu v uplatňovaní dôvodov nezákonnosti rozhodnutí
a postupov orgánov verejnej správy dochádza zavedením tzv. koncentračného princípu, podľa ktorého

je žalobca povinný sústrediť svoje žalobné dôvody v určitom časovom úseku stanovenom priamo
zákonom, pričom po uplynutí takto stanovenej lehoty už nie je možné na uplatnené dôvody nezákonnosti
prihliadnuť. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie žalobných dôvodov (námietok) časovo
obmedzenéažnavýnimkystanovenézákonomuplynutímlehotynapodaniesprávnejžaloby.Pouplynutí
tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania pred správnym súdom vznášať ďalšie námietky, resp.

skôr uplatnené námietky dodatočne dopĺňať a rozširovať, a to ani v replike k vyjadreniu žalovaného k
správnej žalobe a ani na pojednávaní pred správnym súdom.32. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že rozhodnutie žalovaného má aj diskriminačný
charakter, pretože žalovaný v ňom vyníma z pozemkových úprav údajné vlastníctvo subjektu
BENTOKOP, s.r.o., pričom podľa čl. 20 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok, správny súd

bez posudzovania tejto námietky konštatuje, že všeobecnou správnou žalobou sa nemožno domáhať
ochrany práv inej osoby/iných osôb. Možno sa domáhať len ochrany svojich práv alebo právom
chránených záujmov, ktoré boli porušené alebo priamo dotknuté konkrétnym rozhodnutím, resp.
opatrením orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 2 SSP). Tento záver platí aj vo vzťahu k námietke žalobkyne,
že je možné, že rovnako ako ona nebola oslovená na vyjadrenie sa k pozemkovým úpravám, nemuseli

byť oslovení ani ďalší vlastníci, ktorí o plánovanom nakladaní s ich majetkom ani nevedia.

33. Ako nedôvodný správny súd vyhodnotil aj poukaz žalobkyne na rozhodnutie týkajúce sa
nevymenovania syna notárov G. do funkcie notára, ktoré žalobkyňa uviedla bez zrejmého súvisu
s napadnutým rozhodnutím žalovaného.

34. Pretože správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná, podľa § 190 SSP ju zamietol.

35. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa §
167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len

taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov
konania žalovaného, pretože žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil (a ani ich vynaloženie
nevyplýva zo spisu), pričom možno konštatovať, že ani v prípade, ak by si ich uplatnil, by nebolo
spravodlivé požadovať, aby ich hradila žalobkyňa (správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva
na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa

podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej

sťažnosti.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.