Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. apríl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210404
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXXX/X, XXX XX A., právne zastúpeného E. F. G. H., advokátom, so sídlom I. XX, XXX
XX Prešov, proti žalovanému: J. K. L., M., skrátený názov: J., M., IČO: XX XXX XXX, so sídlom F. D. X,
XXX XX L., právne zastúpenému G. C., N., advokátskou kanceláriou, so sídlom A. X, XXX XX L., O.:
XX XXX XXX, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19.9.2013, v článku VIII. Vyhlásenie klienta, druhý odsek, v znení: „Prehlasujem,
že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil so Zmluvnými podmienkami (ďalej ako ZP), ktoré sú

neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich
dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19.9.2013, uvedenú v článku VIII. Vyhlásenie klienta, šiesty odsek, v znení:
„SúhlasímsoZmluvnoupokutouaÚrokomzomeškaniaprislúchajúcimSpoločnostipreprípadporušenia
zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19.9.2013, uvedenú v článku VIII. Vyhlásenie klienta, posledný odsek, v časti, v
znení: „ Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Zmluvy som sa oboznámil s:
(a) Zmluvnými podmienkami, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať,
(b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou,
(c) Zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára Štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19.9.2013, v článku IX. Zmluvné podmienky, v časti 13. Poplatky, pokuty, úrok
z omeškania, bod 13.3 v znení:
„ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do
omeškaniasosplatenímktorejkoľvekjednotlivejSplátky.V30-tydenˇpodobesplatnostijeKlientpovinný
zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento denˇ sa Zmluvná pokuta stáva aj

splatnou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.12.2024 domáhal určenia neprijateľných zmluvných
podmienok obsiahnutých v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX
zo dňa 19.09.2013, a to v článku VIII. Vyhlásenia klienta, druhý, šiesty a posledný odsek a v článku

IX. Zmluvné podmienky, v časti 13. Poplatky, pokuty, úrok z omeškania, bod 13.3 poukazujúc na to, že
neprijateľnosť predmetných, ako aj obdobných zmluvných podmienok bola už judikovaná.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa jeho názoru žalovaného ide len o umelo
vyfabulovaný súdny spor, ktorý žiadnym spôsobom neslúži na ochranu spotrebiteľských práv. Zjavné

zneužitie práva nemá požívať právnu ochranu, a preto by mala byť takáto žaloba zamietnutá. V tejto
súvislosti žalovaný poukazuje na Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl.
125 Ústavy Slovenskej republiky na Ústavnom súde SR, ktorý podal Okresný súd Prešov, pod sp.
zn. 13Csp/55/2022 dňa 21.10.2024 (ďalej len „návrh“). V danom prípade bola zmluva uzatvorená
ešte v roku 2013. Žalobca tak po viac ako 10 rokoch od uzatvorenia zmluvy napáda aj viacero
zmluvných podmienok, ktoré voči nemu ani vôbec neboli aplikované. Zároveň právna úprava v tom

čase takéto zmluvné podmienky nepovažovala (a ani rozhodovacia prax iných súdov) ani teraz dané
zmluvné podmienky nepovažuje za neprijateľné. Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky
uvedenej v článku VIII. Vyhlásenie klienta, druhý odsek, a v článku VIII. Vyhlásenie klienta, posledný
odsek, uvádza, že mu zo žaloby žalobcu nie je zrejmé, ako by mohli tieto ustanovenia zmluvy na
žalobcu akokoľvek prenášať dôkazné bremeno. Predmetným zmluvným ustanovením sa neukladá

žalobcovi ako spotrebiteľovi žiadna povinnosť niesť dôkazné bremeno. Žalovanému nie je zrejmé,
akým iným spôsobom by mal veriteľ pri uzatváraní zmluvy overiť či dlžník - spotrebiteľ všetkému
buď v zmluve alebo v obchodných podmienkach, či cenníku porozumel. V prípade, ak by uvedené
zmluvné ustanovenia v zmluve absentovali, veriteľ by predsa stratil akýkoľvek dôkaz o tom, že
spotrebiteľ bol naozaj s obchodnými podmienkami a cenníkom oboznámený, že s nimi súhlasí, že

ich prevzal alebo mu boli zaslané. Ak by súd ustanovil, že takéto zmluvné ustanovenia považuje za
neprijateľné zmluvné podmienky, veriteľa by tak dostal do situácie, kedy by nevedel oboznámenie a
odovzdanie akýchkoľvek dokumentov spotrebiteľovi riadne preukázať. Takéto zmluvné ustanovenie je
štandardnou súčasťou všetkých spotrebiteľských zmlúv a je plne akceptované všeobecnými súdmi
Slovenskej republiky (vrátane krajských súdov a rovnako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky).

Toto ustanovenie na spotrebiteľa neprenáša dôkazné bremeno. Preukázanie oboznámenia ostáva na
dodávateľovi a dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo
podrobne sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami zmluvy. Priemerný a zodpovedný spotrebiteľ,
ktorému prináleží súdna ochrana by určite nekonal absolútne ľahostajne a zmluvu nepodpísal bez
podrobného oboznámenia sa so všetkými jej súčasťami, ktoré sú v zmluve jasne a zrozumiteľne

označené. Žalovaný taktiež považuje za potrebné podotknúť, že žiadna norma spotrebiteľského práva
Slovenskej republiky alebo Európskej únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako
jediný dokument, resp. aby každá časť takého dokumentu bola osobitne podpísaná. V zmysle vyššie
uvedeného má žalovaný za to, že uvedené ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a predmetné ustanovenie tak nemôže byť považované za neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Žalobca ďalej v podanej žalobe označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku
uvedenú v článku VIII. Vyhlásenie klienta, šiesty odsek, a zmluvnú podmienku uvedenú v článku IX.
Zmluvné podmienky, v časti 13. Poplatky, pokuty, úrok z omeškania, bod 13.3. Žalovaný v tomto smere
poukázal na skutočnosť, že na to, aby sa predmetné ustanovenia považovali za neprijateľné musí ísť v
prvom rade o neprimeranú sankciu. Žalobca však len všeobecne poukazuje na údajnú neprijateľnosť,

avšak v žiadnom smere sa v podanej žalobe nevysporiadava so skutočnosťou, z akého konkrétneho
dôvodu by mali byť podľa neho považované za neprimeranú či vytvárajúcu hrubú nerovnováhu. V
prejednávanom prípade bola zmluvná pokuta spolu so sankčným úrokom dojednaná tak, že ani za
súčasných prísnejších podmienok nemôže byť označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pre
posúdenie toho či sa v tomto prípade sankcie jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku je rozhodujúce

aj to, či takáto sankcia prekračuje limit stanovený pre sankcie nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje sankcie v prípade
spotrebiteľských sporoch. Napadnutá zmluvná podmienka bola dohodnutá ako sankcia za porušenie
zmluvnýchpovinnostížalobcu,pričomtotoporušeniemuselotrvaťminimálne30dní.Zároveňvýškatejto
zmluvnej podmienky bola dohodnutá na 10 % z omeškanej splátky, čo s ohľadom na výšku poskytnutého

úveru nemožno hodnotiť ako neprimerané. Žalovaný preto názor, že napadnutá zmluvná podmienka
nespĺňa primárny predpoklad na určenie neprijateľnosti, a to neprimerane vysokú sumu za neplnenie
záväzku. Žalovaný taktiež popiera tvrdenia žalobcu, že by mal len obmedzenú „zmluvnú voľnosť“, keďže
podľa žalobcu nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah Zmluvy. Prijaté zmluvné podmienky sa odnávrhu žalovaného nelíšili len z toho dôvodu, že žalobca so všetkými zmluvnými podmienkami vyjadril
svoj súhlas. Žalovaný za situácie akceptovania navrhovaných podmienok nemal dôvod pristupovať k
osobitnému vyjednávaniu jednotlivých zmluvných ustanovení, nakoľko tieto boli žalobcom bezvýhradne

akceptované. Individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom o úverový produkt – a to za
situácie, že záujemca s navrhovanými podmienkami súhlasí – je v praxi nepredstaviteľné a nereálne
a navyše by neúmerne zvýšilo náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť v
ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, tvrdenia žalobcu o tom,
že predložená Zmluva bola pripravená dodávateľom (žalovaným) bez možnosti spotrebiteľa (žalobcu)

ovplyvniť jej obsah žalovaný rozporuje. Samotná Zmluva, je najmä s poukazom na rozsiahle povinnosti
poskytovateľa, štandardne pripravená dodávateľom služby - bankou. Tá na základe žiadosti klienta a po
posúdení jeho bonity, predloží klientovi návrh zmluvy. Po oboznámení sa s jeho obsahom je následne
len na uvážení klienta či do zmluvného Žalovaný zastáva názor, že podanie žaloby za predpokladu,
že viaceré zmluvné podmienky v súčasnosti nie sú používané, voči žalobcovi neboli uplatnené a ich
existencia v zmluve nemala na práva a povinnosti zmluvných strán žiaden reálny dopad (čo napokon

žalobca ani netvrdí) nie je dôvodná. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že podľa jeho názoru, že v
uvedenom prípade vykazuje žaloba vady, nakoľko v nej nepochybne absentuje skutkové odôvodnenie.
S poukazom na uvedené žalovaný zastáva názor, že ani jedno z vyššie uvedených ustanovení zmluvy
nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň žalovaný považuje za výkon
práv žalobcu v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, keď Zmluva bola uzatvorená dňa 19.09.2013,

pričom žalobca sa domáha v súdnom konaní určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok žalobou
doručenou na súde dňa 09.12.2024, t. j. po viac ako 10 rokoch od uzavretia Zmluvy. Žalovaný ešte
podporne poukazuje aj na skutočnosť, že o nárokoch vyplývajúcich Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 19.09.2013 (ďalej len ,,Zmluva“) bolo už súdom právoplatne a vykonateľne rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 16Csp/107/2018 zo dňa 16.04.2019 (ďalej aj „rozsudok“). Žaloba

bola uvedeným rozsudkom zamietnutá. Žalovaný zároveň zastáva názor, že keďže o veci bolo už raz
právoplatne rozhodnuté, vec sa v zmysle ustanovenia § 230 CSP nemôže prejednávať znova a preto má
súd žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, resp. konanie zastaviť z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci.
Žalovaný touto cestou tiež napáda spôsob uplatnenia trov žalobcom.

3. Žalobca v replike poukázal na to, že žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok podáva
z dôvodu verejného záujmu, vyplývajúceho z jednej z hlavných politík primárneho práva EÚ, ktorým je
ochrana spotrebiteľov, ako je to konkretizované v sekundárnom práve EÚ, predovšetkým v Smernici
Rady 93/13/EHS a ako to vyplýva z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré európske právo vykladajú, v
spojení s mojim záujmom. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom

so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok,
ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre
spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi
za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 3 zákona č. 108/2024 Z.z.. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia

Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019. Poukázal tiež na to, že nie je dôležité, či si
dodávateľ voči spotrebiteľovi uplatnil nároky zo zmluvných podmienok, stačí len to, že zmluva, ktorú
uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom obsahuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.
V spojenej veci Súdny dvor (prvá komora) C 776/19 až C 782/19 rozhodol takto: ,,1. Článok 6 ods. 1
a článok 7 ods. 1 smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej
úprave, ktorá na účely podania návrhu spotrebiteľom: - na konštatovanie nekalej povahy podmienky
nachádzajúcej sa v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a týmto spotrebiteľom
stanovuje premlčaciu lehotu. V odôvodnení Súdny dvor EÚ uviedol v bodoch: 37. V treťom rade z
ustálenej judikatúry vyplýva, že zmluvnú podmienku vyhlásenú za nekalú treba v zásade chápať tak,

že nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Súdny dvor z toho vyvodil,
že súdne konštatovanie nekalej povahy takejto podmienky musí v zásade viesť k navráteniu právnej a
skutkovej situácie spotrebiteľa, v ktorej by sa nachádzal v prípade neexistencie uvedenej podmienky,
takže povinnosť vnútroštátneho súdu neuplatniť nekalú zmluvnú podmienku, ktorá ukladá zaplatenie
súm, ktoré sa preukážu ako neoprávnené, má v zásade reštitučný účinok, ktorý sa vzťahuje na tieto

isté sumy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2016, Gutiérrez Naranjo ai., C 154/15, C
307/15 a C 308/15, EU: C:2016:980, body 61 a 62, ako aj z 9. júla 2020, Raiffeisen Banka BRD
Groupe Société Générale, C 698/18 a C 699/18, EU:C:2020:537, bod 54). 38. Z tohto hľadiska treba
usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu zmluvnej podmienky nielen
ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej podmienky súdom, takže
návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky uvedenej v zmluve

uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať nijakej premlčacej
lehote. Upriamil pozornosť aj na závery ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít,
ako ich zosumarizoval napr. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL. ÚS 1/2018
zo dňa 24.01.2018. Súmernú odpoveď na námietky žalovanej dáva rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 6Cdo/127/2017, z 30.01.2019 a uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 124/2020, z

15.04.2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť banky proti rozsudku Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 6Cdo/127/2017. Rovnaké právne závery vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
6Cdo/27/2018, z 28.03.2019. Čo sa týka namietaných NZP, ide o neprijateľné zmluvné podmienky
používané žalovanou, ako aj inými dodávateľmi bankového alebo nebankového spektra. Čo sa týka
neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok, tak pre súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo
hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a

teda absolútne neplatnú. Ak žalovaná ako dodávateľ nepredložila v konaní jediný dôkaz na preukázanie
vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom, potom po skutkovej stránke, ani právnej stránke konajúci
súd pri hodnotení dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje žalovaná, a zamietnuť v
tejto časti žalobu. Poukazuje na to, že o žalovaných neprijateľných zmluvných podmienkach už súdy
rozhodli, teda boli vyslovené za neprijateľné, preto trvá na ich určení za neprijateľné. Čo sa týka

námietkyprekážkyvecirozsúdenejzostranyžalovanejvsúvislostisužprávoplatneskončenýmkonaním
vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 16Csp/107/2018, dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 120/2009 z 13. októbra 2009, v ktorom dovolací súd vyslovil,
že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednávať tá istá
(totožná) vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom

už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa nové konanie týka rovnakého predmetu konania a tých istých
osôb. Pritom nie je významné či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné
postavenie. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej teda
skutok bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, respektíve inak.
Poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo 42/2008, z 29. apríla 2008, podľa

ktorého prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je daná v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý
právny vzťah medzi tými istými účastníkmi avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti,
ktoré tu neboli v čase pôvodného rozhodnutia. Nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní nevyplýva z
rovnakých skutkových tvrdení. V konaní sp. zn. 16Csp/107/2018 sa žalovaná ako žalobca domáhala
protižalobcovizaplateniasumy2.662,49eurasprísl.,tedajednalosaožalobunaplnenie(§137písm.a)

CSP). V tomto konaní je skutkovým tvrdením žalobcu, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané, pričom ide o určovaciu žalobu. Rovnako uvedené platí
aj vtedy, ak žalobca uplatní svoj nárok žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, keďže sa pri
neprijateľných zmluvných podmienkach nejedná o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom
je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona (rozhodnutie

NSSR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.01.2019).

4. Žalovaný v duplike uviedol, že s podanou žalobou naďalej nestotožňuje, nesúhlasí s ňou a má za to,
že nárok žalobcu je neprípustný, pretože je v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň žalovaný rozporuje
skutkové tvrdenia žalobcu v jeho poslednom vyjadrení, popiera ich a uvádza, že podaná žaloba nemá

za cieľ žiadnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva spotrebiteľa. Podľa názoru žalovaného
je v predmetnom prípade zrejmé, že podanou žalobou nie je ochrana práv spotrebiteľa ani verejného
záujmu tak, ako sa to snaží prezentovať žalobca, ale len obohatenie žalobcu na úkor žalovaného.
Žiada prihliadnuť aj na skutočnosť, že obdobná vec sa toho času rieši už aj na Ústavnom súde
Slovenskej republiky, nakoľko podľa názoru Okresného súdu Prešov, súdy niekedy musia prejednať aj

takéžaloby,sktorýminiejespojenýajreálnyzáujemnaefektívnomaspravodlivomkonaní.Podľanázoru
žalovaného záujem na takéto „naliehavé“ určenie v tomto spore úplne absentuje. Nesúhlasí s tvrdením
žalobcu, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zmluvné ustanovenia boli so žalobcom
individuálne dojednané, a to s poukazom na to, že súdu bola predložená Zmluva, ktorá obsahuje
podpis žalobcu, čo jasne, zreteľne a zrozumiteľne preukazuje, že žalobca s uvedenými ustanoveniami

bol oboznámený a súhlasil s nimi, v opačnom prípade, by predsa Zmluvu nepodpísal – je logické, že
ak spotrebiteľ respektíve akákoľvek osoba s určitými ustanoveniami nesúhlasí, nepodpíše dokument,
ktorým sa zaväzuje na ich plnenie a dodržiavanie. Žalovaný má tak za to, že podpisom žalobcu na
Zmluve práve preukázal súhlas s ustanoveniami a práve žalobca je ten, ktorý v konaní nepreukázal, žeby s namietaným ustanoveniami pri uzatváraní Zmluvy nesúhlasil v takom rozsahu, že by Zmluvu ani
len nepodpísal. Žalovaný opätovne zdôraznil znenie ust. § 230 CSP. Na základe uvedeného žalovaný
naďalej považuje predmetnú žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu.

5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to vyjadreniami strán
sporu, Zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky, rozsudkom pre zmeškanie Okresného súdu Prešov sp.
zn. 16Csp/107/2018, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6.Žalobcasprávnympredchodcomžalovaného,spoločnosťouConsumerFinanceHolding,a.s., uzavrel
dňa 19.09.2013 formulárovú Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4590504698 (ďalej len „Zmluva“),
na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 3000 eur s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške
79,84 eur, s počtom splátok 60, ročnou úrokovou sadzbou 22,20 %, RPMN 22,20 %.

7. Zo Zmluvy v článku VIII. Vyhlásenia klienta plynú tieto zmluvné podmienky cit.: „Prehlasujem,

že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil so Zmluvnými podmienkami (ďalej ako ZP), ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem
sa ich dodržiavať.“ Ďalej „Súhlasím so Zmluvnou pokutou a Úrokom z omeškania prislúchajúcim
Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“ A tiež „Vyhlasujem,
že pred podpisom tejto Zmluvy som sa oboznámil s: (a) Zmluvnými podmienkami, súhlasím s nimi a

zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou
sadzbou, (c) Zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára Štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere.“

8. Zo Zmluvy z článku IX. Zmluvné podmienky, v časti 13. Poplatky, pokuty, úrok z omeškania, bod 13.3

vyplýva: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal
do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty denˇ po dobe splatnosti je Klient
povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento denˇ sa Zmluvná pokuta stáva
aj splatnou.“

9. Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. zanikla dňa 1.1.2018 v dôsledku zlúčenia a jej právnym
nástupcom sa stal žalovaný.

10. Dňa 16.04.2019 bola rozsudkom pre zmeškanie žalobcu sp. zn. 16Csp 107/2018 Okresným súdom
Prešov žaloba spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. (pôvodným žalobcom bola Všeobecná úverová banka,

a.s.)protisúčasnémužalobcovi(vtedyvpozíciižalovaného)zamietnutá.Predmetomžalobybolnárokna
zaplatenie sumy 2.662,49 eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 19.09.2013 č. 6157918.

11. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

12. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 19.09.2013 (ďalej len
„ZoSÚ“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom dňa 19.09.2013
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujúdodávateľovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,akspotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

20. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom
prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnejpodmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

22. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

25. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, t.j. 19.09.2013, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

27. Žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je žalobou podľa § 137 písm. d/ CSP.
Oprávnenie na jej podanie má spotrebiteľ s poukazom na § 3 ods. 3, 5 vetu prvú zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53a Občianskeho zákonníka a tiež

§ 298 CSP.

28. Zákon č. 250/2007 Z.z. síce bol zrušený od 1.7.2024 a nahradený zákonom č. 108/2024 Z.z.,
ale vzhľadom na prechodné ustanovenie § 53 ods. 1 sa na posúdenie uplatneného nároku použije
predchádzajúci právny predpis, teda zákon 250/2007 Z.z.

29. Podanou žalobou sa teda žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok
zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle § 137 písm. c)
CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak

vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v § 3 ods. 3 a 5 umožňuje spotrebiteľovi
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde
ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018).

30. Žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je teda procesne prípustná aj v individuálnom
spotrebiteľskom spore, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z rozsudku
Najvyššieho súdu SR 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019, ktorý uviedol, že zánik záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi

domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa
proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad

v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a
preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol
chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom jeaj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť
ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným
podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej

podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný
predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v
podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019.

31. Zároveň z rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 124/2020 vyplýva, že zmluvnú
podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená za nekalú treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala,
takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym
rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa
spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala. Rozsudok o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky prispel k odstráneniu pochybností o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení

neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno
v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo obmedzovať. Žalobu o určenie možno uplatniť už pri
potencionálnej hrozbe vzniku ujmy. Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky
z preventívnych dôvodov bez práva na reštitučné plnenie. Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani
zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a z ktorých by bolo kumulatívne uplatnenie

reštitučnýchprávnaplnenieproblematické,ažnemožné.Členskýmštátompatríprocesnáautonómia,no
špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá
spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13. Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny
súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetky
okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany

spotrebiteľa, ale aj v záujme dôležitého spoločenského cieľa.

32. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú
podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju
povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (porovnaj uznesenie Najvyššieho

súdu SR 7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20).

33. V súvislosti argumentáciou žalovaného o umelo vykonštruovanom spore, keďže zmluva o úvere
bola uzavretá ešte v roku 2013 a žalobca po viac ako 10 rokoch od uzatvorenia zmluvy napáda
viacerozmluvnýchpodmienok,súdpovažujúctútozanedôvodnúpoukazujenarozsudokSúdnehodvora

Európskej únie C-776/19 až C-782/19, ktorý v bode 38 rozsudku uviedol cit.: „Z tohto hľadiska treba
usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice
93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu zmluvnej podmienky nielen
ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej podmienky súdom, takže návrh
podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej

medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote.“

34. Rovnako poukazuje súd aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok
sp. zn. 6Cdo 127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny

význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho
vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného
prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky.
V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok

vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej
podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden
vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade,
že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by

v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskýchzmluvách (ďalej len „smernica“).“ Námietky sú preto v tomto smere (aj vo vzťahu k potrebe skúmania
motívu podania žaloby) nedôvodné.

35. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 Cofidis potvrdil, že uplynutie
času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu
práv spotrebiteľa pred nekalýmiobchodnýmipodmienkamipodľačl.3ods.1Smernicerady93/13/EHS.

36. Čo sa týka žalobcom uvedenej námietky res iudicata v súvislosti s konaním vedeným na tunajšom
súde pod sp. zn. 16Csp 107/2018, súd danú námietku nepovažuje za opodstatnenú. V tejto súvislosti
poukazuje na to, že v spore sp. zn. 16Csp 107/2018 bol dňa 16.04.2019 vydaný rozsudok pre zmeškanie
žalobcu (tzv. kontumačný rozsudok), ktorým bola žaloba žalobcu - Intrum Slovakia s.r.o. (pôvodným

žalobcom bola Všeobecná úverová banka, a.s.) proti súčasnému žalobcovi spotrebiteľovi (vtedy v pozícii
žalovaného) bez meritórneho prejednania veci zamietnutá. Nebolo sporným, že predmetom žaloby
v danej veci bol nárok na zaplatenie sumy 2.662,49 eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke
zo dňa 19.09.2013 a s tým súvisiace skutkové tvrdenia. Jednalo sa teda o žalobu na plnenie (§
137 písm. a) CSP). V tomto konaní vedenom pod sp. zn. 10Csp 2/2024, kde sú strany v opačnom

procesnom postavení, je však skutkovým tvrdením žalobcu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
(označená ako Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky) obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré neboli individuálne dojednané, pričom ide o určovaciu žalobu. Podľa názoru súdu tak nie je
daná totožnosť predmetu konania a to z dôvodu, že v tejto veci žalobcom uplatnený nárok nevyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení.

37. V tomto smere poukazuje súd na obdobnú vec, kde Krajský súd v Prešove sp. zn. 3Co/105/2019
zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým tento zastavil konanie a vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Krajský súd uviedol: „Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci je podstatné, že
platobný rozkaz v predchádzajúcej veci nezakladá prekážku „res iudicata“ pretože nie je daná totožnosť

predmetu konania a to z dôvodu, že v tejto veci uplatnený nárok samotným žalobcom nevyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení. V predchádzajúcom konaní skutkovým tvrdením žalobcu bolo, že
došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy a žalovaný po zosplatnení zaplatil len 124,28 Eura, preto dlh
predstavuje 3 960,47 Eura. V tomto (novom) konaní vedenom pod sp.zn. 20Csp/172/2018 je skutkovým
tvrdením žalobcu, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zmluvná pokuta v

danom prípade nebola individuálne dojednaná, pričom bola súčasťou žalovaným vopred pripravených
úverových zmluvných podmienok, ktorých obsah žalobca nijako nemohol ovplyvniť, keď chcel úver
získať. Odvolací súd v tejto veci poukazuje nie len na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
5Cdo/120/2009 zo dňa 13.10.2009, ale aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/281/2016
zo dňa 30.01.2018.“ Súd preto konanie z dôvodu namietanej prekážky rozhodnutej veci nezastavil.

38. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posúdiť podľa ZoSÚ. Zároveň však
nepochybne zmluvný vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ,
keďže žalobca vystupuje v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa. Táto skutočnosť nebola
nikým spochybnená.

39. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo
či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia (niektoré z nich sa síce týkajú určitých plnení zo

stranyspotrebiteľa,aletoibavprípadeomeškania–zmluvnépokuty,pričomtotoniejemožnévyhodnotiť
ako týkajúce sa samotného predmetu plnenia, či ceny zmluvného plnenia).40. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť

návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto

smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

41. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

42. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom

na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

43. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti

záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

44. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než
obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobca ako spotrebiteľ a
ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je
z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

45. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných

vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky

zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

46. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu sostavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve

záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých

pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. Filozofiu, ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje
aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného
plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu
založenú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je
zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním

existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým
významným bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia
neprijateľnejzmluvnejpodmienkyspoukazomnamateriálnekritériáspôsobovaniaznačnejnerovnováhy
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej
zmluvnej podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech

spotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

47. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)

z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je
predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou
spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.

48. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že rozhodnutia súdov vo vzťahu k veľkosti písma

na Zmluve, ktorú žalovaný zvolil, na ktoré rovnako je nevyhnutné brať zreteľ a vyvodiť dôsledky pri
skúmaní prijateľnosti/neprijateľnosti zmluvnej podmienky cit.: „Naviac od vyššie uvedeného poukazuje
súd na samostatný jednotiaci dôvod neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v časti VII. Zmluvy
- Vyhlásenie klienta a vo Všeobecných obchodných podmienkach. 8.1. Uvedené dokumenty sú písané
písmomledvavoveľkosti1mmahustýmriadkovaním.Niejemožnéichprečítaťbezpomociprostriedkov

na zväčšovanie textu a už vôbec nie ako celok na jedno „posedenie“. Podľa rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 19Co/61/2017 - Pritom „Zmluvné dojednania“ vytlačené na druhej strane (rube)
vyššie uvedenej žiadosti, ktoré sú absolútne nečitateľné, sú písané veľmi drobným písmom, veľkosť
písma nedosahuje ani 1 milimeter, preto takéto zmluvne dojednania nemožno považovať za platné a
za vzájomne účastníkmi riadne dohodnuté, pretože dlžníkovi (spotrebiteľovi) ich obsah nemohol byť

ani známy z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej boli spotrebiteľovi veriteľom tieto zmluvné
dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za nekalú obchodnú praktiku a na takéto
zmluvné dojednania súd nemôže vôbec prihliadať. Podľa NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2013 - Neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť nielen
obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho

vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Súdy
správne a v súlade s § 153 ods. 4 OSP určili neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Zmluvné podmienky, uvedené v úverových podmienkach tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti
písma voľným okom prakticky nečitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ

dokázal čo i len oboznámiť s takto písomným textom. V dôsledku určenia absolútnej neplatnosti úverovej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, sú neplatné všetky jej dojednania, vrátane zmluvných podmienok,
ktorých neprijateľnosť správne určil prvostupňový súd.
49. Uvedené dokumenty boli napísané v nasledujúcom formáte - Prehlasujem, že vyššie uvedené údaje
sú úplné a pravdivé a splnomocňujem týmto Spoločnosť na overenie údajov a na zistenie ďalších

informácií, ktoré bude Spoločnosť považovať v súvislosti so schválením tejto Zmluvy za nevyhnutné.
Súd je presvedčený, že ak by žalovaný obdŕžal rozsudok písaný vo formáte ako je ukážka, tento by
bez ďalšieho taktiež považoval za nezrozumiteľný. Len na okraj súd poukazuje napríklad na Slovenskú
technickú normu - STN 01 6910 z 08/2010 s názvom „Pravidlá písania a úpravy písomností“, podľa bodu6.3. ktorej - Pri písaní pomocou textových editorov sa odporúča stojaté písmo veľkosti 12 bodov. Tento
rozsudok je písaný písmom Times New Roman o veľkosti 12 bodov pričom ukážka má veľkosť písma
Times New Roman 5,5.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp 3/2022 z 7.4.2022)

50.Majúcnazretelivyššieuvedenévýchodiskásúddospelkzáveru,ženapadnutézmluvnéustanovenia
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov:

51. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4590504689 zo dňa

19.9.2013, v článku VIII. Vyhlásenie klienta, druhý odsek, v znení: „Prehlasujem, že som sa pred
podpísaním Zmluvy oboznámil so Zmluvnými podmienkami (ďalej ako ZP), ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“
52. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4590504689 zo dňa
19.9.2013, uvedenú v článku VIII. Vyhlásenie klienta, posledný odsek, v časti, v znení: „ Vyhlasujem, že
pred podpisom tejto Zmluvy som sa oboznámil s:

(a) Zmluvnými podmienkami, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať,
(b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou,
(c) Zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára Štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere.“
53. Obdobné zmluvné podmienky už boli posúdené zo strany všeobecných súdov ako neprijateľné

v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. l) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí, napr.
rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 9Csp 253/2017, Okresného súdu Prešov sp. zn. 18 Csp
62/2023.
54. „28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 04.12.2007, žalobca v
tomto právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom,

prijal návrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a
okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy
žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie.
Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k

potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len
v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo
návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná
podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem,
že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a

porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas,
v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb,
podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná
podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 29. Okrem toho,
Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
mala niesť iná zmluvná strana. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani
u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne
menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať

iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. §
53 vždy spájal sankciu neplatnosti.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021
z 13.12.2021).

55. Dôvod neprijateľnosti zmluvných podmienok je daný aj s poukazom na použitú veľkosť písma (viď
vyššie uvedené).

56. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4590504689 zo dňa
19.9.2013, uvedenú v článku VIII. Vyhlásenie klienta, šiesty odsek, v znení: „Súhlasím so Zmluvnou

pokutou a Úrokom z omeškania prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
plniť Splátky riadne a včas.“57. Uvedené dojednanie vyjadrovalo súhlas spotrebiteľa so zmluvnou pokutou, avšak samotná
spotrebiteľská zmluva dojednanie o zmluvnej pokute neobsahovala. Zmluvná pokuta bola
zakomponovaná do všeobecných obchodných podmienok na vopred pripravenom tlačive, teda

dodávateľ uvedenú podmienku so spotrebiteľom individuálne nedojednal. V
rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne nemôžu byť
súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy,
teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porov. rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn
5Csp/4/2022). Vzhľadom na neurčitosť daného zmluvného ustanovenia nie je možné zistiť ani prípadnú

výškuzmluvnejpokuty,anipreprípadporušeniaktorejkonkrétnejzmluvnejpovinnostimábyťdojednaná.
(porov. rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Csp 137/2021)
58. Dôvod neprijateľnosti zmluvných podmienok je daný aj s poukazom na použitú veľkosť písma (viď
vyššie uvedené).

59. Zmluvná podmienka uvedená v článku IX. Zmluvné podmienky, v časti 13. Poplatky, pokuty, úrok

z omeškania, bod 13.3 v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4590504689 zo dňa 19.9.2013, v
znení: „ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal
do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty denˇ po dobe splatnosti
je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento denˇ sa
Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“

60. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty súd poukazuje na viaceré právoplatné
súdne rozhodnutia, ktorými táto zmluvná podmienka bola už vyhlásená za neprijateľnú a to konkrétne
rozsudkomKrajskéhosúduvPrešove18Co/107/2017 z9.5.2018,rozsudkomOkresného
súdu Prešov 29Csp/137/2018 z 1.4.2019, ktorý sa stal právoplatným 16.5.2019, rozsudkom Okresného

súdu Prešov 19Csp/29/2021 z 18.7.2023, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
13CoCsp/44/2023 zo dňa 30.1.2024 a napokon rozsudkom Okresného súdu Prešov 16Csp/16/2022
zo dňa 23.6.2023, ktorý bol potvrdený rozsudkom v tejto časti rozsudkom Krajského súdu v Prešove
5CoCsp/30/2023 zo dňa 9.7.2024. Odvolací súd v uvedenom rozsudku uviedol nasledovné: „V žiadnom
prípade nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ).

Žalovaná ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalobkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednávala,
pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Zmluvná pokuta,
ktorá nebola individuálne dojednaná lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv

Európskej únie (článok 98), podľa ktorého je v záujme naplnenia jedného zo základných práv EÚ
politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa a preto je potrebné využiť všetky efektívne
prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy
spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalovaná ako osoba podnikajúca na trhu s úvermi má odbornú
prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje a preto možno od nej očakávať, že vo

vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou... Je nepochybné, že
charakter dojednania tejto zmluvnej podmienky smeruje k ďalšiemu postihu spotrebiteľa (popri úrokoch
z omeškania) pre neplnenie si zmluvných záväzkov. Cieľom dodávateľa je dojednanie ďalšej sankcie
postihujúcej spotrebiteľa a v neposlednom rade ide o dojednanie predložené v podobe
formulárovej zmluvy spotrebiteľovi, ktorý nemá vyjednávaciu dispozíciu ovplyvniť kontraktačný proces.

Napokon ide o dojednanie, ktoré si vyhradil samotný dodávateľ v snahe sankcionovať spotrebiteľa bez
možnosti spotrebiteľa dojednať v zmluve ustanovenia ako náprotivok voči výhodám dodávateľa. Okrem
tohoobsahovédojednaniezmluvnejpokutynerozlišujedelikvenciuspotrebiteľa,ktorýsatakmôžedostať
do omeškania s každou jednou splátkou alebo s omeškaním len jednej jedinej splátky.
Takto formulovaná zmluvná podmienka spôsobuje jej neprijateľnosť a teda vedie k hrubej nevyváženosti

vzťahu účastníkov v neprospech spotrebiteľa“. Súd si plne osvojil vyššie uvedené závery citovaného
rozsudku Krajského súdu v Prešove, s ktorými sa plne stotožňuje a preto vyhovel žalobe aj v tejto časti.

61. Dôvod neprijateľnosti zmluvnej podmienky je rovnako daný aj s poukazom na použitú veľkosť písma
(viď vyššie uvedené).

62. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.64. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

65. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

66. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac
dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.