Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722200791
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5722200791.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
Heineken Slovensko Distribúcia, spol. s r.o., so sídlom Novozámocká 2, 947 01 Hurbanovo, IČO: 36
523 968 proti žalovanému PEBYREAL, s. r. o., so sídlom Záborského 2, 036 01 Martin, IČO: 50 544 942,
v konaní zast. KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Skuteckého 6, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574 o zaplatenie 6.977,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
ažalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduMartinsp.zn.17Cb/13/2022-244zodňa9.novembra2022
v znení opravného uznesenia sp. zn. 17Cb/13/2022-274 zo dňa 2. decembra 2022 a v znení opravného

uznesenia sp. zn. 17Cb/13/2022-413 zo dňa 2. februára 2024 a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti
dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/13/2022-336 zo dňa 25. mája 2023 v znení
opravného uznesenia sp. zn. 17Cb/13/2022-413 zo dňa 2. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Konania vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 42Cob/56/2024 a sp. zn.
41Cob/115/2024 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude vedené pod sp. zn. 42Cob/56/2024.

II. Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/13/2022-244 zo dňa 9. novembra 2022 v znení

opravného uznesenia sp. zn. 17Cb/13/2022-274 zo dňa 2. decembra 2022 a v znení opravného
uznesenia sp. zn. 17Cb/13/2022-413 zo dňa 2. februára 2024 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/13/2022-244 zo dňa 9. novembra 2022 v znení
opravného uznesenia sp. zn. 17Cb/13/2022-274 zo dňa 2. decembra 2022 a v znení opravného
uznesenia sp. zn. 17Cb/13/2022-413 zo dňa 2. februára 2024 v napadnutom výroku III. a výroku IV. z r
u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

IV. Dopĺňací rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/13/2022-336 zo dňa 25. mája 2023 v znení
opravného uznesenia sp. zn. 17Cb/13/2022-413 zo dňa 2. februára 2024 vo výroku I. z r u š u j e a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V. Dopĺňací rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/13/2022-336 zo dňa 25. mája 2023 v znení
opravného uznesenia sp. zn. 17Cb/13/2022-413 zo dňa 2. februára 2024 vo výroku II. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 17Cb/13/2022-244 zo dňa 09.11.2022 v znení opravného

uznesenia sp. zn. 17Cb/13/2022-274 zo dňa 02.12.2022 a v znení opravného uznesenia sp. zn.
17Cb/13/2022-413 zo dňa 02.02.2024 vo výroku I. konanie v časti istiny 2.446,80 Eur a 9 % úroku z
omeškania ročne zo sumy 2.446,80 Eur od 1.9.2020 do zaplatenia zastavil; vo výroku II. žalobu v sume
756,- Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 756,- Eur od 1.9.2020 do zaplatenia a v sume2.605,88 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.605,88 Eur od 27.10.2020 do zaplatenia
zamietol; vo výroku III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.168,80 Eur spolu s 9 %
úrokom z omeškania ročne od 27.10.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo

výroku IV. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na 66,50 % náhradu trov konania, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (ďalej len „rozsudok“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že na Okresnom súde Martin pod sp.
zn. 17Cb/32/2021 sa viedlo konanie žalobcu PEBYREAL, s.r.o. Martin proti žalovanému Heineken

Slovensko Distribúcia, spol. s r.o. o zaplatenie 15.185,15 Eur a v rámci konania žalovaný podal vzájomnú
žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia istiny 6.977,48 Eur s príslušenstvom a nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky, pričom na pojednávaní dňa 11.03.2022 bola táto vzájomná žaloba vylúčená
na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 17Cb/13/2022. Žalobu žalobca s poukazom na čl. 5
bod 2 a čl. 6 ods. Nájomnej zmluvy odôvodnil tým, že žalovaný ako prenajímateľ si nesplnil povinnosť
vykonávať zimnú údržbu v mesiaci február 2019 a deratizáciu predmetu nájmu v období jar a jeseň

2019, čím žalobcovi vznikli dodatočné náklady vo výške 3.202,80 Eur, ktoré mal znášať žalovaný, a preto
žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 6001189599 splatnú 31.08.2020, ktorá bola zaslaná žalovanému
spolu s faktúrami od dodávateľov, ktoré predmetné výkony vykonali a následne ich žalobcovi fakturovali.
Žalovaný si tiež neplnil zmluvnú povinnosť vykonať opravu vetrom poškodenej strechy a dažďových
zvodov na budove skladu v mesiaci október 2019, údržbu vnútro areálových komunikácii v mesiaci apríl

2019 a údržbu elektrického osvetlenia v skladových priestorov v mesiaci december 2018, čím žalobcovi
vznikli dodatočné náklady, ktoré mal znášať podľa nájomnej zmluvy žalobca v celkovej výške 3.744,68
Eur,pretožalobcavystavilžalovanémufaktúruč.6001213265nasumu1.168,80Eursplatnú26.10.2020
a faktúru č. 6001213266 na sumu 2.605,88 Eur splatnú 26.10.2020.

3. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca nepreukázal, že by na opravy a údržby areálu žalovaného vopred
vyzýval, nepreukázal súhlas žalovaného s vynaložením týchto nákladov, pričom žalobca ako nájomca
bol povinný žalovaného ako prenajímateľa bez zbytočného odkladu informovať o potrebe opráv, ktorú
povinnosť si žalobca nesplnil. Tiež zdôraznil, že žalobca vystavil faktúry viac ako rok potom, ako tieto
náklady mal vynaložiť a boli uplatnené až vtedy, keď sa žalovaný voči žalobcovi domáhal nároku

na náhradu škody. K faktúre č. 6001189599 uviedol, že žalobca nepreukázal, že by sa poskytnuté
služby týkali predmetu nájmu a nepreukázal potrebu, ani účelnosť vynaložených nákladov. Žalobca tiež
nepreukázal, že by žalovaného na deratizáciu a zimnú údržbu vyzýval. Žalobca neoprávnene účtoval
zimnú údržbu, lebo túto vykonával v zmysle zmluvy žalovaný a bola zahrnutá v nájomnom. K faktúre
č. 6001213266 uviedol, že obsahuje dátum dodania 17.12.2018, avšak v zmysle odovzdávacieho a

preberacieho protokolu bol predmet nájmu žalobcom žalovanému odovzdaný až 05.02.2019.

4. Žalobca ďalej v konaní poukázal na to, že pred uzatvorením Nájomnej zmluvy strany uzatvorili aj
kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej predmet nájmu bol žalobcom odplatne prevedený žalovanému a pretože
záujmom žalovaného bolo zbúranie areálu a jeho následné využitie na iný druh výstavby, nemal

záujem do nehnuteľnosti investovať, avšak toto žalovaného ako prenajímateľa nezbavuje plniť si svoje
povinnosti podľa nájomnej zmluvy. Žalovaný neuskutočnil deratizáciu priestorov predmetu nájmu, čím
konal v rozpore so svojou povinnosťou v zmysle čl. 6 ods. 2 Nájomnej zmluvy, keďže dohodnutým
užívaním v zmysle čl. 3 bolo prevádzkovanie potravinárskeho podniku. Pokiaľ žalovaný odkazoval na
potravinový kódex, ktorý ukladá potravinárskemu podniku starať o ničenie hlodavcov a iných škodcov,

táto skutočnosť nijako nebráni tomu, aby túto povinnosť za neho plnila tretia osoba a žalobca mal za to,
že presne k takejto dohode došlo v nájomnej zmluve tým, že žalovaný sa zaviazal udržiavať predmet
nájmuvstavespôsobilomnadohodnutéužívanieazároveňznášaťvšetkynáklady,ktoréniesúnákladmi
na bežnú údržbu, ani nákladmi spojenými s obvyklým užívaním. K porušeniu povinnosti žalovaného
zabezpečovať letnú a zimnú údržbu, keď žalovaný nevykonal údržbu obslužných komunikácii v mesiaci

apríl 2019, žalovaný nesprávne poukazoval na záväzok žalobcu udržiavať predmet nájmu v čistote
a zabezpečovať vývoz komunálneho odpadu, ako aj na Prílohu č. 1 Vyhlášky Ministerstva životného
prostredia SR č. 365/2015 Z. z., podľa ktorej odpad z čistenia ulíc je kategorizovaný ako iné komunálne
odpady, keďže obsahom dohody zmluvných strán v zmysle čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 12 písm. a) Nájomnej
zmluvy bol vývoz komunálneho odpadu z vlastnej činnosti nájomcu, a teda nie vývoz odpadu z čistenia

komunikácii, ktorý je prirodzeným výsledkom údržby komunikácii, ktorá bola zmluvnou povinnosťou
žalovaného ako prenajímateľa. Žalobca poukázal i na to, že potrebu opravy vetrom poškodenej
strechy a dažďových zvodov, ako aj údržbu elektrického osvetlenia v budove skladu a montáž krytov
na stožiaroch pouličného osvetlenia, čiže osvetlenia príjazdových komunikácii v zmluve nazývanýchako obslužné komunikácie, vo vzťahu k poukazu žalovaného na nesplnenie notifikačnej povinnosti
žalobcom, žalobca zdôraznil, že komunikácia medzi ním a žalovaným prebiehala e-mailom, telefonicky
a aj ústne a čl. 6 ods. 8 veta druhá Nájomnej zmluvy ukladá nájomcovi potrebu opráv oznámiť, čím sa

rozumie akákoľvek forma oznámenia, nielen písomná a p. A. v čestnom prehlásení zo dňa 16.09.2022
uviedla, že vždy, keď sa vyskytol nejaký problém, závada, keď bolo treba riešiť nejakú opravu, údržbu,
či už na budovách alebo na príjazdových komunikáciách, vždy najskôr oslovila p. B., a teda žalobca mal
za to, že si oznamovaciu povinnosť splnil.

5. Žalovaný ďalej v konaní poukázal na to, že ako prenajímateľ len vzal na vedomie skutočnosť, že
nájomca bude v prenajatých priestoroch prevádzkovať potravinársky podnik, čo vyplýva z čl. 3 bod
2 Nájomnej zmluvy, a teda ak nájomca ustanovil tento účel nájmu, bolo jeho povinnosťou dodržiavať
všetky s tým súvisiace právne predpisy, všeobecne záväzné nariadenia, ako aj hygienické predpisy
a vykonávať pravidelnú deratizáciu a dezinfekciu nebolo v rámci nájomnej zmluvy dohodnuté a nie je
to činnosť, ktorú by mal s poukazom na potravinársky kódex vykonávať prenajímateľ. Je to samotný

nájomca, ktorý má povinnosť udržiavať čistotu predmetu nájmu v zmysle čl. 6 bod 12 písm. a) Nájomnej
zmluvy. Žalovaný poukázal tiež na to, že odpad z čistenia ulíc je komunálny odpad a povinnosť nájomcu
je nielen udržiavať predmet nájmu v čistote, ale v čl. 5 bod 4 Nájomnej zmluvy strany dohodli, že
nájomca bude zabezpečovať aj odvoz komunálneho odpadu, do čoho spadá aj komunálny odpad
z čistenia ulíc. Poukázal na nesplnenie notifikačnej povinnosti zo strany žalobcu, a zdôraznil, že čestné

vyhlásenie p. A. nepreukazuje, že komunikácia s p. B. sa týkala práve potreby deratizácie, čistenia
obslužných komunikácii alebo opravy strechy, pričom poukázal na čl. 6 ods. 9 Nájomnej zmluvy, v ktorom
je zakotvená notifikačná povinnosť nájomcu písomne. Navyše, podľa dodatku k zmluve kontaktnou
osobou nebola p. A., ale za žalobcu to bol p. C..

6. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby konanie
v časti istiny 2.446,80 Eur s príslušenstvom zastavil, keď táto suma zodpovedala zimnej údržbe
komunikácii a medzi stranami došlo k vzájomnej dohode ohľadne vysporiadania týchto nákladov, ktoré
sú predmetom bodu 3.4. Dodatku č. 1

7. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 756,- Eur s príslušenstvom, keď
sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že deratizácia patrila medzi povinnosť žalovaného ako
prenajímateľa udržiavať predmet nájmu v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Naopak bol to
nájomca, ktorý sa zaviazal udržiavať v predmete nájmu čistotu, naviac v zmysle § 3 ods. 2 Zákona č.
152/1995 Z. z. o potravinách žalobca bol takou osobou, ktorá s potravinami manipulovala a uvádzala ich

doobehu,atedavzmysleZákonaopotravináchbolopovinnosťoužalobcudodržiavaťpotravinovýkódex
bolo jeho povinnosťou, keď v zmysle § 23 ods. 5, časti 2, I. Hlava potravinového kódexu prevádzkovateľ
je povinný starať sa o ničenie hlodavcov a iných škodcov vyskytujúcich sa v objektoch a na pozemkoch,
na ktorých sú prevádzkarne umiestnené. Takýmto prevádzkovateľom bol práve žalobca a preto bolo
jeho povinnosťou zabezpečiť deratizáciu. Tiež podľa § 52 ods. 1 písm. j) zákona č. 355/2007 Z. z. o

ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia fyzické osoby podnikatelia a právnické osoby sú povinné
zabezpečiť na zamedzenie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných ochorení dezinfekciu a
reguláciu škodcov. Súd prvej inštancie preto prijal záver, že povinnosť deratizácie prislúchala žalobcovi
ako nájomcovi a patrila medzi náklady, ktoré sú spojené s obvyklým udržiavaním, ktorá povinnosť
vyplýva žalobcovi ako nájomcovi z § 5 ods. 3 Zákona č. 116/1990 Zb..

8. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.168,80 Eur s príslušenstvom, keďže
žalovaný ako prenajímateľ nevykonával údržbu obslužných komunikácii v mesiaci apríl 2019 a ktorú na
náklady žalobcu vykonala spoločnosť Brantner Fatra, čím žalovaný ako prenajímateľ konal v rozpore
so svojou povinnosťou zabezpečovať letnú a zimnú údržbu predmetu nájmu, vrátane obslužných

komunikácii v zmysle čl. 5 ods. 3 Nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou
žalovaného, že v zmysle čl. 5 bod 4 Nájomnej zmluvy sa žalobca zaviazal zabezpečovať na vlastné
náklady vývoz komunálneho odpadu, ktorým je aj odpad z čistenia ulíc a tiež, že táto povinnosť
vyplývala žalobcovi aj z dojednania v nájomnej zmluve udržiavať predmet nájmu v čistote, pretože v
zmysle čl. 5 bod 3 Nájomnej zmluvy to bol žalovaný ako prenajímateľ, ktorý sa zaviazal zabezpečovať

letnú a zimnú údržbu predmetu nájmu vrátane obslužných komunikácii; a odmena za tieto služby
je zahrnutá v nájomnom. Bolo by predsa v rozpore so zásadami spravodlivosti, aby žalobca ako
nájomca platil za jednu a tú istú službu, ktorou je čistenie ulíc dvakrát, a to jednak v nájomnom
a druhýkrát ako za vývoz komunálneho odpadu, resp. za službu spojenú s udržiavaním čistoty vpredmete nájmu. Bol to žalovaný ako prenajímateľ, ktorý sa zaviazal k letnej, aj zimnej údržbe, túto
povinnosť zo záväzkového vzťahu si nesplnil, a preto mu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka
vznikla povinnosť nahradiť škodu spôsobenú druhej strane, keď žalobca existenciu tejto škody preukázal

faktúrou č. 102190127 vystavenou dodávateľom Brantner Fatra s.r.o. v sume 1.168,80 Eur za strojové
zametanie a zneškodnenie odpadu z čistenia ulíc, ku ktorému čisteniu sa zmluvne zaviazal žalovaný
ako prenajímateľ. Bolo teda nepochybné, že porušením povinnosti žalovaného zo záväzkového vzťahu
preukázateľne v príčinnej súvislosti žalobcovi vznikla škoda práve v sume 1.168,80 Eur, a preto súd
prvej inštancie žalovaného k náhrade tejto škody žalobcovi zaviazal, vrátane úrokov z omeškania odo

dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorou žalobca žalovanému túto škodu fakturoval a vyzval ho
tým na zaplatenie tejto škody.

9. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.605,88 Eur s príslušenstvom, keď
žalobca nepreukázal, že by si splnil povinnosť vyplývajúcu z čl. 6 bod 8 veta druhá a čl. 6 bod 9
Nájomnej zmluvy, z ktorých dojednaní vyplývalo, že žalobca mal notifikačnú povinnosť potrebu opráv

žalovanému oznámiť. Čestné prehlásenie D. A. splnenie tejto notifikačnej povinnosti nepreukazuje,
pretože nehovorí konkrétne, že by D. A. potrebu opráv, a to konkrétne vetrom poškodenej strechy a
dažďových zvodov a údržbu elektrického osvetlenia v skladových priestoroch, oznámila žalovanému.
Žalobcamoholpristúpiťktýmtoopravámnamiestoprenajímateľaažvtedy,akžalovanýanipopísomnom
vyzvaní si túto povinnosť nesplnil a ani toto písomné vyzvanie zo strany žalobcu voči žalovanému

preukázané nebolo.

10. Súd prvej inštancie priznal žalovanému proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu
čistého úspechu žalovaného, keď ak sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia sumy 6.977,48 Eur, avšak
mu bolo priznané voči žalovanému len právo na zaplatenie sumy 1.168,80 Eur, potom žalobca mal vo

veci úspech vo výške 16,75 % a žalovaný mal úspech vo veci 83,25 %, a teda čistý úspech žalovaného
bol 66,50 % (83,25 % – 16,75 %).

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote v rozsahu výroku II. a IV. podal
žalobca odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), teda z dôvodu, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
proces a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 756,- Eur spolu
s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 756,- Eur od 01.09.2020 do zaplatenia a sumu 2.605,88 Eur
spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.605,88 Eur od 27.10.2020 do zaplatenia a náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 120,- Eur a priznal žalobcovi voči žalovanému
právo na 100 % náhradu trov konania.

12. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou
žalobcu, že § 23 ods. 5, 6 a § 38 ods. 8 Potravinového kódexu nijak nebránia tomu, aby povinnosť

prevádzkovateľa potravinárskeho podniku starať sa o ničenie hlodavcov a iných škodcov v objektoch
prevádzkarne za neho plnila tretia osoba, pokiaľ sa tak dohodli. Žalobca má za to, že presne k takejto
dohodedošlovčl.6ods.2a8prvávetaNájomnejzmluvy.Súdprvejinštanciesatiežvôbecnevenovaltej
skutkovej okolnosti, ktorá bola preukázaná a nebola sporovými stranami rozporovaná, že výška faktúry
č. 6001189599 presahovala dohodnutú výšku nákladov spojených s obvyklým udržiavaním, ktoré mal v

zmysle čl. 6 ods. 12 písm. b) Nájomnej zmluvy znášať žalobca ako nájomca, a teda ak podľa súdu prvej
inštancie boli náklady na deratizáciu nákladmi spojenými s obvyklým udržiavaním predmetu nájmu, tieto
mal v zmysle článku 6 ods. 8 prvá veta Nájomnej zmluvy znášať žalovaný ako prenajímateľ.

13. Žalobca mal v odvolaní za to, že medzi čl. 6 ods. 8 druhá veta v spojení s čl. 6 ods. 9 Nájomnej zmluvy

je možné badať istý rozpor, kde na jednej strane článok 6 ods. 8 Nájomnej zmluvy zaväzuje žalobcu
potrebuoprávžalovanémuoznámiť(bezuvedeniaformytakéhotooznámenia,pričomžalobcatakspravil
prostredníctvom vedúcej skladu D. A., čo preukázal jej čestným vyhlásením zo dňa 16.09.2022, čo
súd prvej inštancie nerozporoval) a na druhej strane čl. 6 ods. 9 Nájomnej zmluvy priznáva nájomcovi
právo vykonať potrebné opravy namiesto prenajímateľa až po písomnom vyzvaní. Žalobca má za to,

že vzhľadom na závažnosť závady, ktorou bolo poškodenie strechy a zvodov na odvádzanie dažďovej
vody zo strechy budovy skladu, v ktorom nájomca skladoval potravinársky tovar a z nej vyplývajúca
urgencia vykonania nápravy, mal súd prvej inštancie dať prednosť takému výkladu usporiadania
povinnosti zmluvných strán, ktorý vyplýval z čl. 6 ods. 8 druhá veta Nájomnej zmluvy, nakoľko boloobchodnou praxou a zvykom zmluvných strán, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania, komunikovať
priamo prostredníctvom ich zástupcov neformálne, e-mailovou a telefonickou cestou. Žalobca dáva do
pozornosti odvolacieho súdu, že tu nešlo o mimoriadne náklady, ale o nevyhnutné náklady vyvolané

nepriaznivými poveternostnými podmienkami, kde bolo nutné pre minimalizáciu škôd až spôsobilosť
predmetu nájmu pre dohodnuté užívanie, vykonať nápravu bezodkladne. Súd prvej inštancie sa s týmito
skutkovými okolnosťami nijako nezaoberal a nijako ich nezohľadnil.

14. Žalobca v odvolaní poukázal aj na to, že sa domáhal aj náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 120,- Eur, o tomto nároku žalobcu však súd prvej inštancie v rozsudku nerozhodol.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu výroku II. ako vecne správny potvrdil. Podľa žalovaného z príslušných ustanovení Nájomnej
zmluvy, na ktoré sa žalobca odvoláva, nevyplývajú žalobcom tvrdené skutočnosti o existencii akejkoľvek
dohody o tom, že žalovaný bude plniť osobitné povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku

namiesto žalobcu. Žalovaný ako prenajímateľ len vzal na vedomie a súhlasil s tým, že v časti predmetu
nájmu bude mať žalobca zriadenú prevádzku, a teda že len časť predmetu nájmu bude predstavovať
prevádzku potravinárskeho podniku nájomcu. Z takto koncipovaného čl. 3 Nájomnej zmluvy nemožno
za žiadnych okolností vyvodiť záver, že by sa žalovaný zaviazal dodržiavať a zabezpečovať osobitné
povinnosti za žalobcu vyplývajúce mu z potravinárskeho kódexu, prípadne iných osobitných všeobecne

záväzných právnych predpisov. Predmet nájmu bol prenechaný žalobcovi do dočasného užívania nielen
na prevádzkovanie potravinárskeho podniku, ale aj za účelom skladovania a výkonu administratívnych
činností žalobcu, pri ktorých sa dodržiavanie osobitných ustanovení potravinárskeho kódexu ani
nevyžadovalo.Žalobcasasnažíprílišobsiahlymbapriamažneadekvátnymvýkladomnielenzmluvných,
ale aj zákonných ustanovení, preniesť svoju zodpovednosť na žalovaného a žiadať od neho náklady,

ktoré bol žalobca sám povinný vynaložiť a navyše o potrebách vynaloženia týchto nákladov žalovaného
nikdyvopredneinformovalažalovanýsadozvedelovynaloženítýchtonákladovažsoznačnýmčasovým
odstupom od ukončenia nájomného vzťahu. Skutočnosť, že žalovaný nevykonal dezinsekciu alebo
deratizáciu predmetu nájmu, neznamená, že predmet nájmu nebol v stave spôsobilom na dohodnuté
užívanie, pričom túto skutočnosť žalobca v konaní ani nepreukázal. Pokiaľ mal žalobca záujem, aby

spoločne s nájmom a službami, ktoré prenajímateľ mal spoločne s nájmom zabezpečovať, boli aj služby
spojené dezinsekciou a deratizáciu predmetu nájmu, mali byť tieto služby osobitne v zmluve dojednané,
čo sa však nestalo. Požiadavka vykonania dezinsekcie či deratizácie nie je ani vadou predmetu nájmu,
ale službou, ktorú mal zabezpečovať na svoje náklady žalovaný. Podstatnou je však tá skutočnosť,
že žalobca nepreukázal, že by žalovaného na potrebu takýchto činností vôbec nevyzýval a uvedené

nepreukazuje ani čestné vyhlásenie D. A., ktoré je veľmi všeobecné. V konaní pritom nebola preukázaná
ani skutočnosť, že žalobca upozornil žalovaného na potrebu vykonania týchto činností prostredníctvom
e-mailu. Nájomná zmluva je koncipovaná písomne a v rámci konania bolo preukázané, že zmluvné
strany medzi sebou komunikovali predovšetkým mailovou formou, pričom ak by potreba týchto činností
bola nevyhnutná, žalobcovi nič nebránilo, aby o týchto skutočnostiach informoval žalovaného mailom,

uvedené sa však nestalo.

16. Žalovaný vo vyjadrení tiež uviedol, že pokiaľ ide o sumu za opravu osvetlenia v areáli v mesiaci
december 2018, tento nárok je nielenže nepreukázaný, ale náklady boli žalobcom vynaložené ešte
v čase, kedy nebol ani predmet nájmu riadne odovzdaný žalovanému. Vo vzťahu k nákladom na

opravu strechy ide o mimoriadne náklady, ktoré mali byť odsúhlasené zo strany žalovaného. Žalobca
nepreukázal, že by si svoju povinnosť vyzvať žalovaného na opravu strechy a dažďových zvodov splnil.
Žalobca nemôže prenášať dôkazné bremeno na súd a požadovať, aby dal prednosť usporiadaniu práv a
povinností zmluvných strán, ktorý vyplýval z čl. 6 ods. 8 druhá veta Nájomnej zmluvy. Zmluvné strany si
v Nájomnej zmluve ustanovili povinnosť bezodkladného informovania o potrebe vykonania akýchkoľvek

opráv alebo nákladov. To, že v tomto smere nie je presne uvedená forma vykonania tohto úkonu,
neznamená, že skutočnosti ohľadne preukázania splnenia týchto povinností žalobcom má suplovať
súd. Zmluvné strany však zvýraznili splnenie tejto notifikačnej povinnosti písomnou formou práve v
súlade so znením čl. 6 ods. 9 Nájomnej zmluvy. Žalovaný skutočnosti ohľadne splnenia si notifikačnej
povinnosti žalobcom popieral, pričom žalobca nikdy na potrebu vynaloženia nákladov uplatnených v

tomto konaní žalovaného neupozornil. Žalovaný nevedel o potrebe vykonania opravy strechy alebo
vykonania deratizácie a nemal tak žiadnu vedomosť o nákladoch, ktoré chcel žalovaný vynaložiť a
nikdy tieto náklady neodsúhlasil. Neexistencia určitej skutočnosti sa zásadne nepreukazuje, pričombremeno tvrdenia, teda splnenia si notifikačnej povinnosti zaťažuje žalobcu, ktorý však tieto skutočnosti
nepreukázal.

17. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobcovi, v prípade uplatnenia si a splnenia si notifikačnej povinnosti
v dôsledku nemožnosti, resp. nespôsobilosti užívania predmetu nájmu, by vznikol voči žalovanému
nárok na uplatnenie primeranej zľavy z nájomného. Žalobca si však ani tento nárok u žalovaného
nikdy neuplatnil, čo je tiež dôkazom toho, že si nikdy svoju notifikačnú povinnosť nesplnil. Ak žalovaný
nemal žiadnu vedomosť o potrebe vykonania údržby, opravy alebo deratizácie a žalobca ho ani

neinformoval, potom nemôže žalovaný zodpovedať za škodu vzniknutú žalobcovi v podobe takto
žalobcom vynaložených nákladov. Každý je povinný počínať si tak, aby predchádzal vzniku škody.

18. V odvolacej replike žalobca rozvinul odvolaciu argumentáciu, a pretože podľa § 365 ods. 3 CSP
platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania a pretože novoty v odvolacom konaní možno použiť za splnenia podmienok

uvedených v ustanovení § 366 CSP len v odvolaní, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalobcom
v odvolacej replike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

19. V odvolacej duplike žalovaný rozvinul argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu a pretože
podľa § 373 ods. 4 CSP platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,

ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366
najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalovaným
v odvolacej duplike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote v rozsahu výroku III. a IV. podal

žalovaný odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP, teda z dôvodu, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil tak, že v rozsahu
zaplatenia sumy 1.168,80 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 27.10.2020 do zaplatenia žalobu
zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. Žalovaný mal v odvolaní za to, že žalobca nemá nárok na náhradu nákladov vynaložených v
súvislosti s údržbou alebo opravou predmetu nájmu, ak túto údržbu a opravy vykonal žalobca sám
na svoje náklady a bez predchádzajúceho písomného vyzvania a súhlasu žalovaného. Žalobca sám
porušil zmluvnú povinnosť, a to notifikačnú povinnosť, čo žalovaný po celú dobu v konaní namietal,
avšak súd prvej inštancie sa v tomto smere s námietkou žalovaného nevysporiadal. Súd prvej inštancie

v odôvodnení rozsudku len veľmi stroho konštatuje, že by bolo v rozpore so zásadami spravodlivosti,
aby žalobca ako nájomca platil za jednu a tú istú službu, ktorou je čistenie ulíc, dvakrát. Tento záver
súdu prvej inštancie je neudržateľný, nakoľko sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal tým, či v
rozpore so zásadami spravodlivosti nie je práve konanie žalobcu, ktorý si nárokuje náklady vynaložené
na ním objednanú likvidáciu odpadu a následné čistenie „ulíc“ od žalovaného, napriek tomu, že o

potrebe vykonania týchto činností v mesiaci apríl 2019 žalovaný nemal žiadnu vedomosť, nakoľko
ho žalobca na potrebu vykonania takýchto činností v mesiaci apríl 2019 neupozornil a ani od neho
nepožadoval, teda žalobca tieto činnosti vykonal sám a nad rámec bežných činností žalovaného, ktoré si
v zmysle Nájomnej zmluvy aj riadne plnil. So žalovaným vznesenými námietkami sa súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom nevysporiadal, keď žalovaný v konaní opakovane namietal, že odpad z čistenia

ulíc spadá pod kategóriu komunálneho odpadu, že žalobca nepreukázal, že by sa poskytnuté služby
skutočne týkali predmetu nájmu a nepreukázal ani potrebu a účelnosť takto vynaložených nákladov.
Skutočnosť, že si žalobca objednal práve služby spojené so zneškodnením odpadu vyplývajú zo
žalobcom predloženej objednávky zo dňa 17.04.2019, pričom išlo o likvidáciu odpadu spadajúceho pod
komunálny odpad, kedy aj s poukazom na čl. 5 bod 4 Nájomnej zmluvy to bol práve žalobca, ktorý

odvoz komunálneho odpadu mal zabezpečovať sám na svoje náklady. Pod komunálny odpad spadá
aj kategorizácia odpadu označená ako 200303 - odpad z čistenia ulíc, teda iný druh komunálneho
odpadu. Z predloženej objednávky žalobcu tak vyplýva, že pôvodcom odpadu v tomto prípade bol práve
žalobca, ktorý si likvidáciu odpadu objednal a následne aj vyčistenie priestorov, v ktorom sa tento odpadnachádzal, z predložených dôkazov však nevyplýva, že likvidácia odpadu a čistenie sa malo týkať práve
obslužných komunikácií. Podľa žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie je v tomto smere arbitrárny,
svojvoľný a nepreskúmateľný, pričom žalovanému nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej

inštancie zistil, že služby, ktoré si žalobca objednal a ktoré mali byť predmetom faktúry č. 102190127
sa týkajú práve obslužných komunikácií. V rozsudku absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov, ktoré
sú podstatné pre rozhodnutie veci, a to najmä súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereflektoval
námietku žalovaného o nesplnení notifikačnej povinnosti žalobcu, čím žalobca sám porušil svoju
zmluvnú povinnosť, súd prvej inštancie sa rovnako tak nezaoberal ani námietkou žalovaného, že v rámci

poskytnutých služieb objednávka smerovala k likvidácii odpadu, ktorý spadal pod komunálny odpad,
ktorého vývoz sa zaviazal zabezpečovať práve žalobca na svoje náklady. Neobstojí ani záver súdu
prvej inštancie o tom, že spoločnosť Brantner Fatra s.r.o. pre žalobcu fakturovala strojové zametanie a
znečistenie odpadu z čistenia ulíc, nakoľko takéto vymedzenie služieb bez ďalšieho nepreukazuje, že
tieto služby sa týkali obslužných komunikácií a nie priemyselných, resp. skladových priestorov žalobcu.
Rozsudok súdu prvej inštancie je tak nedostatočný a vnútorne nekoherentný a vo vzťahu k priznanému

nároku žalobcu nepresvedčivý.

22. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na to, že namietal logickú opodstatnenosť vynaložených nákladov
na údržbu obslužných komunikácií, kedy je evidentné, že zmývanie či zametanie sú súčasťou letnej
údržby, ktorá sa však vykonáva až v letných mesiacoch, resp. sa začína vykonávať až v mesiaci máj

v závislosti od poveternostných podmienok. Žalovaný predložil listinné dôkazy, ktorými preukázal, že
povinnosti v spojitosti so zimnou údržbou si riadne plnil a žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že
by si žalovaný v iných mesiacoch, okrem mesiaca apríl 2019, povinnosti v súvislosti s vykonávaním
letnej údržby komunikácií neplnil. Podľa predloženej objednávky zo dňa 17.04.2019 si žalobca mal u
spoločnosti Brantner Fatra s.r.o. objednať predovšetkým likvidáciu odpadu a následné zametanie a

zmývanie. Z objednávky ako ani zo samotnej faktúry vystavenej spoločnosťou Brantner Fatra s.r.o. a
jej príloh nevyplýva, že by sa tieto činnosti prevádzali v súvislosti s údržbou obslužných komunikácií.
Tieto činnosti sa tak bez ďalšieho mohli týkať upratovania skladových a priemyselných priestorov
žalobcu a následnej likvidácie odpadu z týchto priestorov, ktoré vyprodukoval žalobca. Žalobca v
konaní nepreukázal, že by pred samotným objednaním služieb kontaktoval žalovaného s požiadavkou

vykonania likvidácie odpadu a údržby obslužných komunikácií. Likvidácia odpadu a následné činnosti
v podobe zametania a zmývania jednoznačne súvisia s údržbou predmetu nájmu a jeho udržiavaním v
čistote, kedy táto povinnosť vyplývala žalobcovi z čl. 6 bod 12 písm. a) Nájomnej zmluvy. V zmysle čl. 5
bod 4 Nájomnej zmluvy sa žalobca zaviazal na znášanie nákladov spojených s vývozom komunálneho
odpadu, kedy aj kategória odpadu, ktorého náklady na likvidáciu sú nákladmi požadovanými žalobcom

od žalovaného, spadá pod komunálny odpad. Ak teda žalobca vykonanie týchto činností nepovažoval
za plnenie svojich povinností podľa čl. 6 bod 12 písm. a) a čl. 5 bod 4 Nájomnej zmluvy a vedel o
tom, že tieto náklady vynaloží nad rámec dohodnutého nájomného, t.j. vzniknú mu dodatočné náklady,
potom mal tieto pripravované náklady vopred so žalovaným odsúhlasiť, čo sa však nestalo. Žalobca
nepreukázal odsúhlasenie týchto vynaložených nákladov žalovaným a ani skutočnosti týkajúce sa

splnenia si notifikačnej povinnosti v zmysle čl. 6 bod 12 písm. g) Nájomnej zmluvy.

23. Podľa žalovaného nárok žalobcu je nielen nepreukázaný, ale aj neopodstatnený, kedy nárok
na náhradu škody žalobcovi ani s poukazom na § 376 Obchodného zákonníka nevznikol. Zákonom
predpokladané podmienky vzniku nároku na náhradu škody nie sú v konaní preukázané a ani naplnené.

Žalobca nepreukázal vznik škody, kedy z predložených listinných dôkazov nevyplývajú žalobcom
tvrdené skutočnosti o vynaložení nákladov v súvislosti s údržbou obslužných komunikácií, pričom
tieto náklady súvisia s likvidáciou odpadu vyprodukovaného žalobcom pri jeho činnosti a následným
udržiavaním čistoty predmetu nájmu, na čo bol žalobca podľa čl. 5 bod 4 a bod 12 písm. a) Nájomnej
zmluvy povinný. Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie ohľadne prvého dňa omeškania, keď žalobca

a žalovaný v Nájomnej zmluve neurčili žiadnu lehotu splatnosti prípadných nákladov, ktoré by žalobcovi
ako nájomcovi vznikli v súvislosti s porušením povinností žalovaného ako treba prijímateľa a keďže
v prípade škody ide o peňažný záväzok, zákonodarca stanovil osobitnú splatnosť vzniku takéhoto
peňažného nároku, a to v ustanovení § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca vynaložil ním
tvrdené náklady v mesiaci apríl 2019, pričom nárok si u žalovaného uplatnil až na základe písomnej

výzvy zo dňa 21.10.2020 a preto žalovaný sa nemohol dostať do omeškania skôr ako uplynutím 30 dní
od doručenia výzvy, resp. dokladu.24.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanéhonavrholrozsudoksúduprvejinštancievrozsahuvýroku
III. ako vecne správny potvrdiť. Podľa žalobcu súd prvej inštancie správne konal, keď sa nestotožnil
s tvrdením žalovaného, že komunálnym odpadom je aj odpad z čistenia ulíc a tiež, že táto povinnosť

vyplývala žalobcovi aj z dojednania v Nájomnej zmluve udržiavať predmet nájmu v čistote, keďže v
zmysle čl. 5 bod 3 Nájomnej zmluvy to bol práve žalovaný, ktorý sa zaviazal zabezpečovať letnú a
zimnú údržbu predmetu nájmu vrátane obslužných komunikácií a odmena za tieto služby je zahrnutá
v nájomnom. Je tak správny názor súdu prvej inštancie, že by bolo v rozpore so zásadami spravodlivosti,
aby žalobca ako nájomca platil za jednu a tú istú službu dvakrát. Bol to žalovaný ako prenajímateľ,

ktorý sa zaviazal k letnej, aj zimnej údržbe, túto povinnosť nesplnil, a preto mu vznikla povinnosť
nahradiť škodu spôsobenú žalobcovi, ktorý existenciu tejto škody preukázal, a to faktúrou č. 102190127
vystavenou dodávateľom Brantner Fatra s.r.o., ktorou fakturovala strojové zametanie a zneškodnenie
odpadu z čistenia ulíc. Je teda nepochybné, že porušením povinnosti žalovaného zo záväzkového
vzťahu preukázateľne v príčinnej súvislosti žalobcovi vznikla škoda práve v sume 1.168,80 Eur.

25. V odvolacej replike žalovaný rozvinul odvolaciu argumentáciu, a pretože podľa § 365 ods. 3 CSP
platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania a pretože novoty v odvolacom konaní možno použiť za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 366 CSP len v odvolaní, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalovaným
v odvolacej replike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

26. V odvolacej duplike žalobca rozvinul argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu a pretože podľa
§ 373 ods. 4 CSP platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr
v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalobcom v odvolacej

duplike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

27. Súd prvej inštancie dňa 25.05.2023 vyhlásil dopĺňací rozsudok sp. zn. 17Cb/13/2022-36 v znení
opravného uznesenia sp. zn. 17Cb/13/2022-413 zo dňa 02.02.2024, ktorým vo výroku I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 40,- Eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky a vo výroku II. vo zvyšnej časti paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľad dávky v sume 80,- Eur žalobu zamietol (ďalej len „dopĺňací rozsudok“).

28. Súd prvej inštancie v odôvodnení dopĺňacieho rozsudku uviedol, že v rozsudku opomenul rozhodnúť
o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 120,- Eur. Pretože v rozsudku priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy
1.168,80 Eur s príslušenstvom a keďže mal preukázané omeškanie žalovaného so zaplatením faktúry č.
6001213265, dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur je pri tejto faktúre dôvodný. Vo vzťahu k faktúre č. 6001189599
žalobcovi nárok na paušálnu náhradu nákladov nevznikol, keďže v časti sumy 2.446,80 Eur bolo konanie

z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavené a v časti 756,- Eur s príslušenstvom súd prvej
inštancie žalobu zamietol a paušálna náhrada nákladov nepatrí žalobcovi ani pri faktúre č. 6001213266,
keďže tento nárok súd prvej inštancie zamietol.

29. Proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote v rozsahu výroku

II. podal žalobca odvolanie z rovnakých odvolacích dôvodov ako proti rozsudku, keďže nepriznanie
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je dané rozsahom zamietnutia žaloby.

30. Proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote v rozsahu výroku
I. podal žalovaný odvolanie z rovnakých odvolacích dôvodov ako proti rozsudku, keďže paušálna

náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je príslušenstvom pohľadávky, ktoré je závislé
od existencie samotnej pohľadávky, s ktorou má byť dlžník v omeškaní.

31. V súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a

vojenské súdy a v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Banskej Bystrici pre rok 2024 sú odvolacie
konania o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie a proti dopĺňaciemu
rozsudku vedené ako samostatné konania, keď odvolacie konanie o odvolaniach strán proti rozsudku
súdu prvej inštancie sp. zn. 17Cb/13/2022-244 zo dňa 09.11.2022 v znení opravného uznesenia sp.zn. 17Cb/13/2022-274 zo dňa 02.12.2022 a v znení opravného uznesenia sp. zn. 17Cb/13/2022-413
zo dňa 02.02.2024 je vedené pod sp. zn. 42Cob/56/2024 a odvolacie konanie o odvolaniach strán
proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie je vedené pod sp. zn. 41Cob/115/2024. Pretože

od rozhodnutia o odvolaniach proti rozsudku súdu prvej inštancie závisí rozhodnutie o odvolaní
proti dopĺňaciemu rozsudku, vzhľadom na potrebu súladnosti procesného postupu odvolacieho súdu,
v zmysle § 166 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o spojení vecí na spoločné
konanie, ktoré bude vedené pod sp. zn. 42Cob/56/2024.

32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaniach strán viazaný
rozsahom odvolaní (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolaní odvolací
súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa
24.04.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

33. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pričom skutkový stav bude odvolací súd uvádzať následne
pri jednotlivej odvolacej argumentácii strán.

34. Podľa § 3 ods. 1, 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len
„nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré
sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a
splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom

uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená
národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak.

35. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej v rozsahu výroku II. a dopĺňací

rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. z dôvodov uvedených a obsahovo vymedzených
v odvolaniach žalobcom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojim procesným postupom neporušil
právo žalobcu na spravodlivý proces a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď zamietol
žalobu v časti o zaplatenie sumy 756,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
756,- Eur od 01.09.2020, o zaplatenie sumy 2.605,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 2.605,88 Eur od 27.10.2020 do zaplatenia a o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume 80,- Eur a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd
ex offo nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.

36. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie a konštatuje

vecnú správnosť výroku II. dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti
rozhodnutí súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutom žalobcom a s poukazom na obsahové
vymedzenie odvolaní žalobcu, dopĺňa v zmysle § 387 ods. 2 CSP ďalšie dôvody a zároveň sa v zmysle
§ 387 ods. 3 CSP zaoberá aj tými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej
inštancie, s ktorými sa nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

37. Žalobca sa od žalovaného domáhal splnenia peňažnej povinnosti v sume 756,- Eur s príslušenstvom
titulom nákladov na deratizáciu predmetu nájmu v období jar a jeseň 2019, keď žalovaný ako
prenajímateľ konal v rozpore so svojou povinnosťou udržiavať predmet nájmu v stave spôsobilom na
dohodnuté užívanie a keď účelom nájmu bolo predovšetkým prevádzkovanie potravinárskeho podniku,

a teda skladovanie, distribúcia a predaj potravín.

38. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že bol to žalobca, ktorý sa zaviazal udržiavať v predmete nájmu
čistotu, keď naviac žalobca ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku bol povinný v zmysle § 23 ods.
5 časť 2, I Hlava Potravinového kódexu starať sa o ničenie hlodavcov a iných škodcov vyskytujúcich sa

v objektoch a na pozemkoch, na ktorých sú prevádzkarne umiestnené, a preto povinnosť deratizácie
prislúchala žalobcovi ako nájomcovi a patrila medzi náklady, ktoré sú spojené s obvyklým udržiavaním.39. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, že
§ 23 ods. 5, 6 a § 38 ods. 8 Potravinového kódexu nijak nebránia prevádzkovateľovi potravinárskeho
podniku, aby tieto povinnosti za neho plnila tretia osoba, pokiaľ sa tak dohodli a k takejto dohode

došlo v čl. 6 ods. 2 a ods. 8 prvá veta Nájomnej zmluvy, pričom súd prvej inštancie sa nevenoval ani
preukázanej a nerozporovanej skutkovej okolnosti, že výška týchto nákladov presahovala dohodnutú
výšku nákladov spojených s obvyklým udržiavaním, ktoré mal v zmysle čl. 6 ods. 12 písm. f) Nájomnej
zmluvy znášať žalobca.

40. Nájomná zmluva ako zmluvný typ je upravená v § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď
pojmovým znakom nájomnej zmluvy je prenechanie veci prenajímateľom nájomcovi za odplatu, aby
ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Pokiaľ ide o nájom a podnájom
nebytových priestorov, tento upravuje osobitný zákon, ktorým je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme
a podnájme nebytových priestorov. Tak podľa všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy, ako i úpravy
nájmu a podnájmu nebytových priestorov, k základným povinnostiam prenajímateľa patrí povinnosť

predmet nájmu udržiavať na svoje náklady v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie
a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru
spojené.

41. Žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ sa v č. 6 Nájomnej zmluvy zo dňa 14.09.2018

dohodli na úprave práv a povinností zmluvných strán tak, že v čl. 6 ods. 2 sa žalovaný zaviazal na svoje
náklady predmet nájmu v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie udržiavať a zabezpečovať riadne
plnenie všetkých služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním predmetu nájmu spojené a v čl. 6 bod 8
veta prvá sa žalovaný zaviazal zabezpečiť a uhrádzať všetky náklady na opravy predmetu nájmu, okrem
nákladov spojených s obvyklým užívaním, ktoré je povinný hradiť žalobca v zmysle ods. 12 písm. f)

tohto článku zmluvy, keď podľa čl. 6 bod 12 písm. f) žalobca sa zaviazal zabezpečovať sám a na svoje
náklady bežné opravy a údržbu súvisiace s užívaním predmetu nájmu a náklady spojené s obvyklým
udržiavaním predmetu nájmu (do výšky 200,- Eur).

42. V konaní nebolo sporným, že žalobca bol prevádzkovateľom potravinárskeho podniku, čo strany

vyjadrili aj v čl. 3 Nájomnej zmluvy pri definovaní účelu nájmu, ktorý dohodli v čl. 3 bod 1 tak, že žalovaný
prenajíma žalobcovi predmet nájmu za účelom jeho využitia žalobcom na výkon predmetu činnosti tak,
ako sú tieto uvedené v živnostenskom, resp. obchodnom registri a v čl. 3 bod 2 žalovaný zobral na
vedomie a súhlasil, že žalobca je prevádzkovateľom potravinárskeho podniku a že časť predmetu nájmu
bude slúžiť na účely skladovania, distribúcie a predaja potravín, a teda že bude predstavovať prevádzku

potravinárskeho podniku žalobcu v zmysle platnej potravinovej legislatívy SR a EÚ.

43. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie a ani v odvolaní nepopieral, že podľa § 23 ods. 5, 6 a
§ 38 ods. 8 Potravinového kódexu k jeho povinnostiam ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku
patrila i povinnosť starať sa o ničenie hlodavcov a iných škodcov vyskytujúcich sa v objektoch a na

pozemkoch, na ktorých boli prevádzkarne umiestnené a zároveň všetky priestory a zariadenia skladov
sústavne udržiavať v čistote a podľa potreby v nich vykonávať dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu
a viesť o tom evidenciu. V kontexte povinností vyplývajúcich pre prevádzkovateľa potravinárskeho
podniku z § 23 ods. 5, 6 a § 38 ods. 8 Potravinového kódexu, odvolací súd súhlasí so žalobcom,
že sa môže s treťou osobou dohodnúť, aby tieto povinnosti za žalobcu plnila, avšak odvolací súd je

toho názoru, že ak prevádzkovateľ potravinárskeho podniku má umiestnené prevádzky v objektoch
a na pozemkoch, ktoré má prenajaté, tak bez ďalšieho, t.j. bez výslovnej dohody s prenajímateľom,
nie je možné tieto povinnosti subsumovať pod udržiavanie predmetu nájmu prenajímateľom na
spôsobilé užívanie alebo pod prenajímateľom zabezpečované služby spojené s užívaním nebytového
priestoru. Povinnosť deratizácie ako legislatívne upravená a definovaná povinnosť prevádzkovateľa

potravinárskeho podniku totiž prináleží prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku práve a výlučne
z dôvodu, že prevádzkuje potravinársky podnik, t.j. skladuje, distribuuje a predáva potraviny, a teda
tieto povinnosti svedčia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku bez ohľadu na to, či prevádzku má
umiestnenúvobjektochanapozemkoch,ktorésújehovlastníctvomaleboktorémáprenajaté.Povinnosť
deratizácie preto nevyplývala a nesúvisela s tým, že žalobca mal prevádzku umiestnenú v objektoch

a na pozemkoch, ktoré mal prenajaté od žalovaného, ale povinnosť deratizácie vyplývala a súvisela
s tým, že žalobca bol prevádzkovateľom potravinárskeho podniku. Ak z Potravinového kódexu žalobcovi
ako prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku svedčala povinnosť starať sa o ničenie hlodavcov,
t.j. vykonávať podľa potreby vo všetkých priestoroch a zariadeniach skladov deratizáciu, nemohol sažalobca bez ďalšieho tejto povinnosti zbaviť len tým, že prevádzku mal umiestnenú v objektoch a na
pozemkoch, ktoré mal prenajaté od žalovaného, ale táto povinnosť naďalej zostala zachovaná pre
žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku.

44. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci tak bolo potrebné dôsledne odlišovať povinnosti
žalovaného ako prenajímateľa udržiavať predmet nájmu na obvyklé užívanie a zabezpečovať riadne
plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené, od legislatívnych
povinností žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku starať sa o ničenie hlodavcov a iných

škodcov vyskytujúcich sa v objektoch a na pozemkoch, na ktorých má umiestnené prevádzkarne, a preto
ak sa žalobca a žalovaný ako zmluvné strany Nájomnej zmluvy zo dňa 14.09.2018 výslovne nedohodli,
že za žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku bude deratizáciu podľa potreby vykonávať
žalovaný, táto povinnosť naďalej svedčala žalobcovi, a to bez ohľadu na výšku nákladov vynaložených
na plnenie tejto povinnosti.

45. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje i na to, že v čl. 5 Nájomnej zmluvy sa strany dohodli na službách
a iných plneniach spojených s nájmom, pričom ani v tomto kontexte medzi plnenia a služby nedefinovali
povinnosť žalovaného vykonávať deratizáciu predmetu nájmu. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že
žalobca ako nájomca sa v čl. 6 bod 12 písm. a) Nájomnej zmluvy zaviazal udržiavať v predmete nájmu
čistotu a v zmysle Potravinového kódexu pod sústavné udržiavanie čistoty spadá i potreba vykonávať

deratizáciu.Navyše,prevádzkovateľpotravinárskehopodnikumusíderatizáciuvykonávaťpodľapotreby
a viesť o tom evidenciu, a teda v konkrétnych okolnostiach súdenej veci to bol žalobca, ktorý jediný
mal objektívne vedomosť, kedy je potrebné deratizáciu vykonať a žalobca v konaní ani len netvrdil, že
prípadne žalovaného na potrebu vykonania deratizácie upovedomoval, pričom zo zmluvných ustanovení
prípadne nevyplývalo, kedy a v akých intervaloch by deratizácia mala byť vykonávaná.

46. Pretože povinnosť deratizácie svedčí prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku a svedčí mu bez
ohľadu na to, či prevádzkareň má umiestnenú v objektoch a na pozemkoch, ktoré sú jeho vlastníctvom
alebo ktoré má prenajaté, odvolací súd uzatvára, že náklady na deratizáciu neboli nákladmi, ktoré by
mal znášať žalovaný ako prenajímateľ, a to bez ohľadu na ich výšku.

47. Žalobca sa od žalovaného domáhal aj splnenia peňažnej povinnosti v sume 2.605,88 Eur s
príslušenstvom za údržbu a opravu strechy a dažďových zvodov a údržbu elektrického osvetlenia
skladovýchpriestorov,keďpodľačl.6ods.8vetaprváNájomnejzmluvyžalovanýsazaviazalzabezpečiť
a uhrádzať všetky náklady na opravy predmetu nájmu a keď potrebu týchto opráv žalobca oznámil

žalovanému prostredníctvom D. A., ktorá komunikovala so zástupcom žalovaného E. B. e-mailom,
telefonicky, ako aj ústne.

48. Súd prvej inštancie s poukazom na čl. 6 ods. 8 veta druhá a čl. 6 ods. 9 Nájomnej zmluvy dospel
k záveru, že žalobca mohol pristúpiť k opravám až vtedy, ak žalovaný ani po písomnom vyzvaní si túto

povinnosť nesplnil, pričom čestné prehlásenie D. A. splnenie tejto notifikačnej povinnosti nepreukazuje.

49. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že mal dať prednosť takému výkladu usporiadania
povinností zmluvných strán, ktorý vyplýval z čl. 6 ods. 8 druhá veta Nájomnej zmluvy, nakoľko bolo
obchodnou praxou a zvykom zmluvných strán komunikovať prostredníctvom ich zástupcov neformálne,

e-mailovou a telefonickou cestou, keď navyše tu nešlo o mimoriadne náklady, ale o nevyhnutné náklady
vyvolané nepriaznivými poveternostnými podmienkami.

50. Podľa všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy, ako i úpravy nájmu a podnájmu nebytových priestorov,
nájomca má zákonnú povinnosť oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potrebu opráv, ktoré

má prenajímateľ urobiť, resp. vykonať. V Nájomnej zmluve zo dňa 14.09.2018 sa žalobca a žalovaný v
čl. 6 dohodli na úprave práv a povinností zmluvných strán tak, že v čl. 6 bod 8 dohodli, že žalovaný sa
zaväzuje zabezpečiť a uhrádzať všetky náklady na opravy predmetu nájmu, okrem nákladov spojených
s obvyklým užívaním, ktoré je povinný hradiť žalobca v zmysle odseku 12 písm. f) tohto článku zmluvy
a žalobca je povinný bez zbytočného odkladu potrebu takýchto opráv žalovanému oznámiť a v čl. 6 bod

9 dohodli, že ak žalovaný nebude ani po písomnom vyzvaní žalobcom plniť svoju povinnosť vykonávať
opravy uvedené v ods. 7 a 8 tohto článku, má žalobca právo urobiť tak namiesto žalovaného a žalobca
je oprávnený požadovať úhradu takto vynaložených nákladov od žalovaného.51. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že z čl. 6 bod 8 Nájomnej zmluvy nevyplýva forma, akou mal
žalobca žalovanému potrebu práv oznámiť, avšak zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o
zmluvne dohodnuté právo žalobcu požadovať od žalovaného úhradu nákladov vynaložených žalobcom

na opravy namiesto žalovaného, tak v čl. 6 bod 9 Nájomnej zmluvy strany jasne, určite a zrozumiteľne
dohodli, že žalobca má právo urobiť opravy namiesto žalovaného, ak si žalovaný povinnosť vykonať
opravy nesplní ani po písomnom vyzvaní žalobcu. Zhodne so súdom prvej inštancie preto aj odvolací
súd je toho právneho názoru, že pre vznik práva žalobcu požadovať úhradu nákladov vynaložených
na opravu predmetu nájmu namiesto žalovaného, zmluvné strany dohodli potrebu písomnej formy

notifikačnej povinnosti na vykonanie opráv.

52. Úprava obchodných záväzkových vzťahov však nevylučuje, aby po vzniku záväzkového vzťahu
založeného zmluvou, strany medzi sebou vytvorili prax, ktorá je odlišná od zmluvných dojednaní
a ktorú prax následne obidve zmluvné strany akceptujú. Ak by aj odvolací súd pripustil, že strany
zaviedli medzi sebou takú prax, že potrebu vykonania opráv žalobca oznamoval žalovanému inou ako

písomnou formou, a teda ústne, telefonicky alebo mailom, nič to nemení na tom, že bolo povinnosťou
žalobcu v konaní tvrdiť a preukázať, že žalovanému bez zbytočného odkladu oznámil potrebu vykonania
opravy vetrom poškodenej strechy a dažďových zvodov a údržbu elektrického osvetlenia v skladových
priestoroch, keďže v konaní sa od žalovaného domáhal úhrady nákladov za takéto konkrétne opravy.
Pokiaľ potom žalobca ako dôkaz o splnení svojej notifikačnej povinnosti predložil čestné vyhlásenie D.

A., odhliadnuc od skutočnosti, či D. A. bola osobou oprávnenou konať za žalobcu alebo v mene žalobcu,
zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd vyhodnocuje, že nešlo o dôkaz spôsobilý preukázať
tvrdenie žalobcu, že oznámil žalovanému potrebu opravy vetrom poškodenej strechy a dažďových
zvodov a údržbu elektrického osvetlenia v skladových priestoroch. Čestné vyhlásenie D. A. je totiž
koncipované značne všeobecne a D. A. v ňom vôbec neuvádza, že by konkrétne oznamovala potrebu

opravy vetrom poškodenej strechy a dažďových zvodov a údržbu elektrického osvetlenia v skladových
priestoroch.

53. Ku konštatovaniu žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie nerozporoval, že čestným vyhlásením D.
A. zo dňa 16.09.2022 preukázal, že potrebu opráv žalovanému oznámil prostredníctvom vedúcej skladu

D. A., odvolací súd udáva, že táto odvolacia argumentácia žalobcu vyznieva zmätočne, keďže súd prvej
inštancie jednoznačne ustálil, že čestné prehlásenie D. A. splnenie notifikačnej povinnosti nepreukazuje,
pretoženehovoríkonkrétne,žebyD.A.potrebuopráv,atokonkrétnepotrebuopravyvetrompoškodenej
strechy a dažďových zvodov a údržbu elektrického osvetlenia v skladových priestoroch, oznámila
žalovanému.

54. Pretože žalobca nepreukázal splnenie notifikačnej povinnosti konkrétne k potrebe opravy vetrom
poškodenej strechy a dažďových zvodov a údržby elektrického osvetlenia v skladových priestoroch,
odvolací súd uzatvára, že v zmysle zmluvných dojednaní čl. 6 bod 9 Nájomnej zmluvy žalobcovi právo
na úhradu vynaložených nákladov nepatrí, a to bez ohľadu na to, či prípadne šlo o náklady mimoriadne

alebo o nevyhnutné náklady vyvolané nepriaznivými poveternostnými podmienkami, keďže zanedbanie
notifikačnej povinnosti nemôže žalobcovi zakladať zodpovednostný nárok z titulu náhrady škody vo
forme nákladov vynaložených na opravy predmetu nájmu.

55. Pokiaľ ide o žalobcom požadovanú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

pretože náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka), a teda sú späté s istinou pohľadávky, ak nebol dôvodný nárok žalobcu v časti
istiny 756,- Eur a v časti istiny 2.605,88 Eur, nemôže žalobcovi patriť ani príslušenstvo pozostávajúce z
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením takýchto pohľadávok.

56. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolaní žalobcu dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu výroku II. sú vecne správne, preto ich podľa § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdil.

57. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej v rozsahu výroku III. a dopĺňací rozsudok súdu prvej

inštancie v rozsahu výroku I. preskúmal odvolací súd z dôvodov uvedených a obsahovo vymedzených
v odvolaniach žalovaným a dospel k záveru, že v dôsledku porušenia práva žalovaného na spravodlivý
proces súd prvej inštancie dospel k predčasnému, a teda nesprávnemu právnemu záveru o dôvodnosti
žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.168,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy1.168,80 Eur od 27.10.2020 do zaplatenia a o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur.

58. Splnenia peňažnej povinnosti v sume 1.168,80 Eur s príslušenstvom sa žalobca od žalovaného
domáhal titulom údržby obslužných (vnútroareálových) komunikácií v mesiaci apríl 2019, a to s
poukazom na to, že táto povinnosť žalovanému vyplývala z čl. 5 bod 3 Nájomnej zmluvy.

59. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že bolo by v rozpore so zásadami spravodlivosti, aby žalobca

platil za jednu a tú istú službu dvakrát, jednak v nájomnom, keď letná a zimná údržba predmetu nájmu
vrátane obslužných komunikácií bola zahrnutá v cene nájomného a jednak by za ňu platil ako za vývoz
komunálneho odpadu, resp. za službu spojenú s udržiavaním čistoty v predmete nájmu, pričom bol to
žalovaný, ktorý sa k letnej aj zimnej údržbe zaviazal a túto povinnosť zo záväzkového vzťahu si nesplnil,
a preto je povinný nahradiť škodu spôsobenú žalobcovi, keď v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti
žalovanéhovzniklažalobcoviškodavovýškesumy,ktorúžalobcovijehododávateľfakturovalzastrojové

zametanie a zneškodnenie odpadu z čistenia ulíc.

60. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že v odôvodnení rozsudku absentuje zásadné
vysvetlenie dôvodov, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci, keď najmä súd prvej inštancie
sa nezaoberal námietkou žalovaného, že v rámci poskytnutých služieb bola objednávka smerovaná

k likvidácii odpadu, ktorý spadal pod komunálny odpad, ktorého vývoz sa zaviazal zabezpečovať
práve žalobca na svoje náklady a rovnako tak žiadnym spôsobom nereflektoval námietku žalovaného
o nesplnení notifikačnej povinnosti žalobcu.

61. Jedným z práv tvoriacich právo na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Obsahom tohto práva je právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie je tou časťou súdneho
rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu
rozhodnutiu. Zákonodarca preto v ustanovení § 220 ods. 2 CSP stanovil konkrétne zákonné požiadavky

na obsah súdneho rozhodnutia tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť
a spravodlivosť. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR pritom vyplýva, že odôvodnenie súdneho
rozhodnutianemusíodpovedaťnakaždúnámietkualeboargument,aleibanatie,ktorémajúvýznampre
rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005).

62. V konaní nebolo sporné, že pri definícií služieb a iných plnení spojených s nájmom žalobca
a žalovaný ako zmluvné strany Nájomnej zmluvy zo dňa 14.09.2018 v čl. 5 bod 3 dohodli, že žalovaný sa
zaväzuje zabezpečovať letnú a zimnú údržbu predmetu nájmu vrátane údržby obslužných komunikácií
a odmena za tieto služby je zahrnutá v nájomnom. Pri definícii služieb a iným plnení spojených s nájmom
však strany zároveň v čl. 5 bod 4 Nájomnej zmluvy dohodli, že stráženie predmetu nájmu strážnou

službou, ako aj vývoz komunálneho odpadu z predmetu nájmu si zabezpečuje na vlastné náklady
žalobca ako nájomca, s čím žalovaný ako prenajímateľ podpísaním tejto zmluvy vyjadruje súhlas a pri
úprave práv a povinností zmluvných strán v čl. 6 bod 12 písm. a) Nájomnej zmluvy dohodli záväzok
žalobcu dbať na ochranu predmetu nájmu pred zničením, poškodením a nadmerným opotrebením a
znečistením a udržiavať v nich čistotu.

63. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nepopieral a nerozporoval, že mal zmluvne dohodnutú
povinnosť zabezpečovať letnú a zimnú údržbu predmetu nájmu vrátane údržby obslužných komunikácii,
avšak žalovaný namietal, že náklady, ktoré si žalobca uplatnil u žalovaného v sume 1.168,80 Eur
faktúrou č. 6001213265 zo dňa 19.10.2020 neboli náklady na údržbu obslužných komunikácií, ale

náklady spojené so zneškodnením odpadu a s tým spojené zákonné poplatky, keď žalovaný zdôrazňoval
s poukazom na prílohu č. 1 k Vyhláške č. 365/2015 Z.z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov, že do
kategórie komunálneho odpadu je zaradený aj odpad z čistenia ulíc ako podskupina označená kódom
20 03 03 a keď žalovaný sa bránil aj tým, že čistenie a zametanie prístupových komunikácií ku skladom
je osobitnou povinnosťou žalobcu a zároveň žalovaný namietal aj nesplnenie notifikačnej povinnosti

o potrebe vynaloženia takýchto nákladov žalobcom.

64.Skonštatovanouobranoužalovanéhosavšaksúdprvejinštanciežiadnymspôsobomnevysporiadal,
napriek tomu, že otázka, či žalobcom prezentované činnosti, za ktoré požadoval od žalovanéhoúhradu nákladov v sume 1.168,80 Eur, predstavovali letnú alebo zimnú údržbu predmetu nájmu
vrátane údržby obslužných komunikácií alebo predstavovali činnosti za účelom udržania predmetu
nájmu v čistote vrátane vývozu komunálneho odpadu, bola rozhodujúcim argumentom pre súdenú

vec a následne rozhodujúcim argumentom pre súdenú vec bola otázka, či odstraňovaný odpad bol
odpadom komunálnym. Bez dôsledného ustálenia charakteru činností, za ktoré žalobca od žalovaného
požadoval úhradu vynaložených nákladov, pritom nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, či
šlo o zmluvnú povinnosť žalovaného, a teda či náklady žalobcovi vznikli v priamej príčinnej súvislosti
s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného. Aby totiž mohlo ísť o škodu spôsobenú v príčinnej

súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného zabezpečovať letnú a zimnú údržbu predmetu
nájmu vrátane údržby obslužných komunikácií, bolo potrebné, aby sa súd prvej inštancie dostatočne
a jednoznačne vysporiadal s tým, či skutočne šlo o činnosti spadajúce pod letnú a zimnú údržbu
predmetu nájmu vrátane údržby obslužných komunikácií a následne či žalobcom odstraňovaný odpad
nebol odpadom komunálnym. Bez jasných a zrozumiteľných odpovedí súdu prvej inštancie na tieto
rozhodujúce argumenty, je predčasný, a teda právne nesprávny záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti

tejto časti nároku žalobcu čo do základu i výšky.

65.Pretoženapadnutýrozsudoknespĺňanáležitostiodôvodneniaustanovenézákonom,keďžesúdprvej
inštancie sa dostatočne presvedčivo a podrobne nevysporiadal s rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami,
ktoré mali vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.168,80 Eur s

príslušenstvom a nedal odpoveď na argument, ktorý bol v tomto rozsahu pre vec rozhodujúci, t.j. či
žalobcomprezentovanéčinnostipredstavovaliporušeniezmluvnejpovinnostižalovanéhozabezpečovať
letnú a zimnú údržbu predmetu nájmu vrátane údržby obslužných komunikácií a či v priamej príčinnej
súvislosti s prípadným takýmto porušením zmluvnej povinnosti žalovaného vznikla žalobcovi škoda
a v akej výške, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie právo žalovaného na spravodlivý

proces porušil, čím zároveň záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby v tomto rozsahu je
predčasný, t.j. nesprávny a čím zároveň súd prvej inštancie uprel žalovanému možnosť namietať
konkrétne skutkové alebo právne závery pri podaní odvolania ako riadneho odvolacieho prostriedku

66. Pokiaľ potom žalovaný v odvolaniach uvádzal tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktorými mal za to, že

nárok žalobcu je v tomto rozsahu nedôvodný, keďže súd prvej inštancie sa s obranou žalovaného zatiaľ
relevantným spôsobom nevysporiadal, a teda tvrdenia, argumenty a dôkazy žalovaného dostatočne
a relevantne neposúdil a nevyhodnotil, k opodstatnenosti obrany žalovaného odvolací súd nemôže
zaujímať svoje stanovisko.

67. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému
ako strane, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a nedostatok nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je takým
nedostatkom, ktorý nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. vo veci samej, ako aj v závislom

výroku IV. o náhrade trov konania a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II.
zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

68. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní podľa stranami uplatnených prostriedkov procesného útoku a

procesnej obrany opätovne rozhodne o žalobcom uplatnenom nároku na splnenie peňažnej povinnosti
v sume 1.168,80 Eur s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.168,80
Eur od 27.10.2010 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
v sume 40,- Eur. Pri novom rozhodovaní súd prvej inštancie bude mať na zreteli, že k stranami
uplatneným prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany patria i prostriedky

uplatnené stranami v odvolacom konaní a zároveň bude mať na zreteli, že pri posudzovaní dôvodnosti
nároku žalobcu musí brať náležitý zreteľ aj na obranu žalovaného, ktorý uviedol vlastné tvrdenia
o nároku žalobcu a podoprel ich aj dôkazmi. Pri posudzovaní základu a výšky nároku žalobcu súd prvej
inštancie dá dostatočnú a jednoznačnú odpoveď najmä na otázku, či žalobcom prezentované činnosti
predstavovali letnú a zimnú údržbu predmetu nájmu vrátane údržby obslužných komunikácií, a teda či

predstavovali porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného a či v priamej príčinnej súvislosti s prípadným
takýmto porušením zmluvnej povinnosti žalovaného vznikla žalobcovi škoda a v akej výške.69. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu čo do základu a ustáli výšku
pohľadávky žalobcu, pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie dá dostatočnú a
jednoznačnú odpoveď na otázku, kedy omeškanie vzniklo.

70. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie bude dbať na to, aby jeho odôvodnenie bolo presvedčivé
a obsahovalo konkrétne skutkové a právne závery, vrátane myšlienkových postupov a úvah, na základe
ktorých súd prvej inštancie k týmto záverom dospeje.

71. Nad rámec odvolacej argumentácie strán odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že si nemohol
nevšimnúť, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí alebo prípadne obsahu spisu súdu prvej
inštancie žiadnym spôsobom nie sú zrejmé a nevyplývajú myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli
súd prvej inštancie k záveru o potrebe vylúčiť na samostatné konanie vzájomnú žalobu podanú
žalobcom v procesnom postavení žalovaného v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn.
17Cb/32/2021, t.j. viedli súd prvej inštancie k záveru, že neboli splnené podmienky na spojenie vecí, a

to všetko za situácie, že vzájomná žaloba sa týkala tých istých strán (§ 147 ods. 4 v spojení s § 166 ods.
1 CSP). Odvolací súd si rovnako nemohol nevšimnúť nedôsledné a nedostatočné vedenie spisu súdom
prvej inštancie v elektronickej podobe, a to práve z dôvodu vylúčenia vzájomnej žaloby na samostatné
konanie.

72. Pri novom rozhodovaní je súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

73. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov.

74. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).