Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. apríl 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 21Saz/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100202
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: Morad ROWANI

(alias A. B.), nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, bez cestovného dokladu, toho
času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 07801 Sečovce.
Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810
00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra SR, Prezídium policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície, riaditeľstvo
hraničnej cudzineckej polície Prešov, oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko,
041 75 Košice – letisko, Slovenská republika, IČO 00 151 866, o nariadenie prepustenia zo zaistenia,

takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 26.03.2025, predloženou žalovanému dňa 28.03.2025 a doručenou dňa 03.04.2025
Správnemu súdu v Košiciach, sa žalobca domáhal nariadenia prepustenia zo zaistenia, nakoľko žalobca
bol zaistený pre účely výkonu administratívneho vyhostenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č.
404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte

cudzincov“).

2. Žalobca je v súčasnosti na základe rozhodnutia o zaistení zo dňa 06.12.2024 č. PPZ-HCP-PO9-8-
064/2024 - AV zo dňa 06.12.2024, ktoré vydal žalovaný a ktorým zaistil žalobcu od 06.12.2024 podľa
§ 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko ide o štátneho príslušníka tretej krajiny
zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje
dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho

administratívne vyhostenie. Zároveň podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku
doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 06.06.2025. Zaistenie sa vykonáva v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.

Administratívne konanie

3. Žalobca bol dňa 14.07.2023 kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru

Bratislava – Rusovce na území Slovenskej republiky, pričom pri kontrole bolo zistené, že žalobca nemá
pri sebe žiaden doklad totožnosti a nevedel ani hodnoverne preukázať svoju totožnosť, a preto bol
predvedený na obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava – Rusovce. Na základe vykonaného
zisťovania zo strany policajného zboru bolo zistené, že žalobca sa zdržiaval na území Slovenskejrepubliky ako vízový cudzinec bez platného víza alebo platného povolenia na pobyt alebo dočasného
povolenia k pobytu vydaného jednou zo zmluvných strán.

4. Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava ako príslušný orgán vo veciach administratívneho
vyhostenia z územia Slovenskej republiky začala dňa 15.07.2023 konanie vo veci administratívneho
vyhostenia žalobcu a určení zákazu vstupu, o čom bol žalobca písomne upovedomený. Dňa 15.07.2023
bola so žalobcom spísaná zápisnica pod č. PPZ-HCP-BA5-3784- 009/2023-AV, v ktorej sa vyjadril
k svojmu príchodu na územie Slovenskej republiky, k dĺžke doby zdržiavania sa na území SR a

Schengenského priestoru, k tomu, že z Maroka vycestoval legálne na svoj cestovný doklad z letiska
Casablance do Turecka - Istanbulu, kde kontaktoval prevádzača, popísal svoju trasu, cez ktorú sa
dostal až na územie Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že v domovskej krajine mu nehrozí smrť
a z Marockého kráľovstva vycestoval z ekonomických dôvodov o udelenie azylu na území Slovenskej
republiky v tom čase nepožiadal.

5. Rozhodnutím Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-BA5-3784-010/2023-
AV zo dňa 15.07.2023 bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej
republiky na územie Marockého kráľovstva a určil sa žalobcovi zákaz vstupu na územie SR a na
územie všetkých členských štátov EÚ na dobu troch rokov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
15.07.2023. Žalobca bol dňa 15.07.2023 na základe rozhodnutia Mobilnej jednotky Policajného zboru

Bratislava č. PPZ-HCP-BA5-3784-013/2023-AV zároveň zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o
pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.09.2023.

6. Žalobcadňa31.10.2023 požiadalvpriestorochÚtvarupolicajnéhozaisteniaprecudzincovMedveďov

o udelenie azylu na území SR z náboženských dôvodov, preto z uvedeného dôvodu začala dňa
31.11.2023 Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava konanie vo veci zaistenia účastníka konania
podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktorý bol v rámci tohto konania vypočutý
a svoje vyjadrenie podal do zápisnice pod č. PPZ-HCP-BA5-3784-030/2023-AV v ktorej uviedol, že
nemá finančné prostriedky, nevie si zabezpečiť ubytovanie na území SR, a k otázkam ohľadom jeho

žiadosti o azyl sa odmietol vyjadriť. Dňa 03.11.2023 bolo vydané rozhodnutie pod číslom PPZ-HCP-
BA5-3784-031/2023- AV o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, doba
zaistenia bola určená do 03.02.2024, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.11.2023. Dňa 29.01.2024
bolo vydané rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA5-44-039/2024-AV o predĺžení zaistenia žalobcu podľa § 88
ods. 4 zákona o pobyte cudzincov do 03.05.2024, žalobca bol ponechaný v umiestnení v Útvare

policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, do ktorého bol prevezený z Útvaru policajného zaistenia
pre cudzincov Sečovce dňa 26.04.2024. Dňa 15.02.2024 bol žalobca Veľvyslanectvom Marockého
kráľovstva so sídlom vo Viedni identifikovaný ako marocký občan: A. B., nar.: XX.XX.XXXX.

7. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. MU-PO-356/2023-Ž zo dňa

15.04.2024 rozhodol o žiadosti žalobcu o udelenie azylu zo dňa 31.10.2023 tak, že mu podľa § 13 ods.
1. a) zákona a azyle azyl neudelil a zároveň podľa § § 13 c ods. 1 ods. a) a § 13c ods. 1 písm. b)
zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu. Rozhodnutie bolo oznámené žalobcovi dňa 23.04.2024
a nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2024. Dňa 02.05.2024 bolo vydané rozhodnutie o zaistení žalobcu
podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia

číslo PPZ-HCP-BA5-100-010/2024-AV s dĺžkou doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do
02.07.2024. Dňa 27.06.2024 bolo vydané rozhodnutie o predĺžení zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm.
b) zákona o pobyte cudzincov najviac do 27.09.2024 pod číslom PPZ-HCP-BA5-100-023- 2024-AV a
žalobca bol ponechaný v zaistení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Proti tomuto
rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, dňa 06.08.2024 vydal Správny súd v Košiciach Rozsudok

sp.zn.: 7Saz/2/2024, ktorým zrušil rozhodnutie o predĺžení zaistenia č. PPZ-HCP-BA5-100-023-2024-AV
zo dňa 27.06.2024 a nariadil bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia (žalobca v tom čase vystupoval
pod menom a priezviskom A. B., nar.: XX.XX.XXXX). Dňa 19.08.2024 bolo zaistenie účastníka konania
ukončené podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod č. 2 zákona o pobyte cudzincov, a to na základe právoplatného
rozhodnutia Správneho súdu v Košiciach a bol umiestnený do Záchytného tábora Humenné, následne

dňa 27.08.2024 bol umiestnený do Pobytového tábora Rohovce. Dňa 03.09.2024 sa do Pobytového
tábora Rohovce už nedostavil a ušiel do zahraničia a v IS MIGRA bol dňa 06.09.2024 zaevidovaný úkon
- svojvoľný odchod a dňa 13.09.2024 bol žalobca vyradený z evidencie.8. Dňa 08.10.2024 bol žalobca transferovaný na územie Slovenskej republiky z územia Rakúska
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 604/2013 a toho istého dňa bol žalobca
prevzatý na územie Slovenskej republiky, jeho pobyt na území SR sa považoval za neoprávnený.

Dňa 08.10.2024 bolo začaté žalovaným konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b)
zákona o pobyte cudzincov, nakoľko sa žalobca na území SR zdržiaval neoprávnene bez platného víza
alebo platného povolenia na pobyt, alebo dočasného povolenia k pobytu vydaného jednou zmluvnou
stranou o čom bol žalobca upovedomený (priletel z Viedne do Košíc, z uvedeného konal vo veci
žalovaný). Dňa 08.10.2024 bola so žalobcom spísaná Zápisnica o podaní vysvetlenia pod č. PPZ - HCP-

PO9-8-017/2024-AV, v ktorej uviedol žalobca svoje osobné údaje: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, žalobca
využil svoje právo nevypovedať a na ďalšie otázky už neodpovedal. Dňa 08.10.2024 bolo vydané
rozhodnutie číslo: PPZ - HCP-PO9-8-018/2024-AV o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona
o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia (o administratívnom vyhostení bolo
rozhodnuté dňa 15.07.2023 Mobilnou jednotkou Policajného zboru Bratislava - rozhodnutie č.PPZ-HCP-
BA5-3784-010/2023-AV), dĺžka doby zaistenia bola určená do 08.02.2025 a dňa 08.10.2024 bol žalobca

umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. Proti tomuto rozhodnutiu podal
žalobca správnu žalobu na Správny súd v Košiciach, ktorý vydal Rozsudok pod sp.zn.: 16Saz/2/2024
zo dňa 13.11.2024, v ktorom súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ - HCP-PO9-8-018/2024-AV zo
dňa 08.10.2024 z dôvodu, že správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia pri posudzovaní celkovej
prípustnej doby zaistenia nezohľadnil aj dĺžku predchádzajúceho zaistenia v súlade s rozsudkom

Najvyššieho súdu 1Szak/19/2017 zo dňa 15.12.2017 a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo
zaistenia. Dňa 27.11.2024 vydal správny orgán príkaz na prepustenie zaistenej osoby zo zariadenia pod
č. PPZ-HCP-PO9-8-037/2024-AV z dôvodu podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod číslo 2 zákona o pobyte
cudzincov a zaslal ho Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

9. Dňa 27.11.2024 žalovaný začal konanie vo veci zaistenia účastníka podľa § 88 ods. 1 písm. b)
zákona o pobyte cudzincov a to na účel výkonu administratívneho vyhostenia z dôvodu, že sa na území
Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene, bez platného víza alebo platného povolenia na pobyt alebo
dočasného povolenia k pobytu vydaného jednou zo zmluvných strán, pričom v tom čase už u žalobcu
existovalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré vydal správny

orgán - Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA5-3784-010/2023-
AV dňa 15.07.2023. Dňa 27.11.2024 bola spísaná zápisnica č. PPZ-HCP-PO9-8-046/2024- AV v ktorej
uviedol, že využíva právo nevypovedať a na ďalšie otázky už neodpovedal. Dňa 27.11.2024 vydal
žalovaný rozhodnutie číslo PPZ-HCP-PO9-8-047/2024-AV, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu odo dňa
27.11.2024 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho

vyhostenia, pričom určil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 27.03.2025.
Žalobca bol podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov dňom 20. 07.11.2024 umiestnený v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

10. Dňa 28.11.2024 žalobca počas zaistenia v Útvare Policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce

podal opakovanú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj
život v domovskej krajine. Žiadosť bola zaevidovaná pod číslom konania MU-PO-203/2024-Ž, išlo
v poradí už o druhú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Dňa 06.12.2024 bol
žalobca upovedomený o začatí konania podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov,
pričom do zápisnice pod číslom PPZ-HCP-PO9-8-063/2024-AV podal vyjadrenie, kde uviedol, že trvá

na svojej predošlej výpovedi a ďalej odmietol vypovedať, odmietal akúkoľvek ďalšiu spoluprácu. Dňa
06.12.2024 žalovaný vydal rozhodnutie č. PPZ-HCP-PO9-8-063/2024-AV o zaistení žalobcu podľa §
88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Dňa 17.12.2024 podal voči rozhodnutiu č. PPZ-HCP-
PO9-8-063/2024-AV zo dňa 06.12.2024 správnu žalobu v ktorej žiadal zrušiť predmetné rozhodnutie a
nariadiť jeho prepustenie zo zaistenia. Správny súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 2Saz/5/2024 zo dňa

13.01.2025 žalobu zamietol.

11. Žalovaný od posledného rozhodovania vo veci jeho zaistenia, počas trvania jeho zaistenia vykonal
zisťovanie lustráciou v informačnom systéme MV SR a PZ zároveň sa dotazoval na stav konania pred
Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, čo je zrejmé z úradného záznamu zo dňa

11.02.2025.

12. Dňa 25.02.2025 žalovaný vykonal lustráciu v informačnom systéme Ministerstva vnútra SR a
Policajného zboru, rovnako zisťoval stav konania vo veci udelenie azylu pred migračným úradomMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, obdobný úradný záznam sa nachádza aj v spise zo dňa
14.03.2025.

Konanie pred správnym súdom

13. Žalobca podal prostredníctvom Centra právnej pomoci správnu žalobou zo dňa 26.03.2025 vo
veci zaistenia, doručenú žalovanému dňa 28.03.2025. V podanej správnej žalobe žiadal nariadiť jeho

prepustenie zo zaistenia a to z dôvodu, že zaistenie nie je účelné, zákonné a dôvodné a nie je tu
reálnosť vyhostenia žalobcu. Žalobca so zaistením nesúhlasil, považoval ho za neúčelné a nezákonné,
v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru a v rozpore s ustanovením § 90 ods. 1 písm.
d) a § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov. Žalobca poukázal, že podal žiadosť o
azyl, pričom konanie sa začalo dňa 28.11.2024 a do dňa podania správnej žaloby nebolo o jeho žiadosti
rozhodnuté, a keďže Migračný úrad Ministerstva vnútra SR nerozhodol o jeho žiadosti do 60 dní odo

dňa začatia azylového konania, nemohol jeho žiadosť zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú, preto i
pre prípad negatívneho rozhodnutia vo vzťahu k ďalším krokom, môže výkon rozhodnutia Migračného
úradu MV SR, v prípade podania správnej žaloby voči takémuto rozhodnutiu, odložený. Z uvedeného
dôvodu je tu spochybnená účelnosť zaistenia a následného administratívneho vyhostenia. Rovnako
žalobca poukázal, že už v minulosti bol zaistený, pričom jeho totožnosť bola už v minulosti v inom konaní

potvrdená a doposiaľ mu nebol vydaný náhradný cestovný doklad. Žalobca sa dôvodne domnieva, že
existujú prekážky jeho vyhostenia, ktoré spočívajú v nemožnosti vybavenia náhradného cestovného
dokladu a teda fakticky nie je realizovateľné administratívne vyhostenie. Skutočný účel zaistenia je jeho
odsun na územie Marockého kráľovstva po skončení azylovej procedúry a keďže ten nie je možný, nie
je jeho zaistenie ani zákonné, ani prípustné. V žalobe poukázal na nález Ústavného súdu SR zsp.zn. II.

ÚS 264/09 zo dňa 19.10.2010. Žiadal, aby súd bezodkladne prepustil žalobcu zo zaistenia, ako i žiadal
priznanie trov právneho zastúpenia.

14. Žalovaný sa podaním zo dňa 03.04.2025 k podanej správnej žalobe vyjadril tak, že so správnou
žalobou nesúhlasil, poukázal, že namietané skutočnosti nekorešpondujú s aktuálnym stavom a

postavením žalobcu, poukázal na to, že zaistenie žalobcu považoval za zákonné, účelné a efektívne, z
administratívneho spisu, ako i zo skutočností obsiahnutých v spise mal za to, že žalobca konal tak, že
zneužíval azylový inštitút a žiadosť o azyl je účelná a žalobca odmietal spoluprácu, odmietal vypovedať,
podpisovať podklady a neposkytol spoluprácu v dostatočnej miere. Žalovaný mal za to, že žalobca
podstatne prispel k predĺženiu konania vo veci rozhodovania Migračného úradu MV SR, pretože musel

nanovo vyhodnotiť a preveriť skutočnosti, pretože žalobca nespolupracoval. Žalovaný uviedol, že zo
strany Migračného úradu Ministerstva vnútra SR nebola doposiaľ prekročená zákonná lehota na vydanie
rozhodnutia a taktiež odôvodňoval stanovenú dĺžku zaistenia v trvaní šiestich mesiacoch, kedy mal
za to, že táto lehota vzhľadom na správanie žalobcu bola stanovená správne a rovnako uviedol, že
už bola posudzovaná zákonnosť rozhodnutia o zaistení a to rozsudkom Správneho súdu v Košiciach

sp.zn. 2Saz/5/2024 zo dňa 13.01.2025. Žalovaný má za to, že vo veci administratívneho vyhostenia
prebiehaliúkonyvdostatočnejmiere,bolvydanýnáhradnýcestovnýdoklad,pričomprocesvystavovania
náhradného cestovného dokladu sa počas azylového konania prerušil. Žalovaný taktiež namietol, že
žalobca v podanej správnej žalobe nevysvetlil, aké prekážky by mali byť v procese administratívneho
vyhostenia. Žalobca po oboznámení sa s rozsudkom Správneho súdu v Košiciach zo dňa 16.11.2024

tiež uviedol, že ak bude prepustený zo zaistenia, nemá už ďalej záujem o azyl v SR, z čoho žalovaný
usudzoval účelnosť jeho zaistenia. Žalovaný považoval žiadosť o azyl za jednoznačne účelovú s cieľom
oddialiť alebo zmariť proces jeho administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Rovnako
k námietke žalobcu, že totožnosť žalobcu už bola v minulosti potvrdená zo strany zastupiteľského úradu,
túto považoval za nedôvodnú, pretože sám žalobca neuvádzal svoju pravú identitu, neuvádzal ju ani

právny zástupca žalobcu a nie je jednoznačne ustálená identita žalobcu. Žalovaný ďalej odkázal na
námietky, ktoré použil so svojom vyjadrení zo dňa 27.12.2024 k podanej správnej žalobe, považoval
zaistenie žalobcu za súladné s článkom 5 ods. 1 písm. f) k Dohovoru a žiadal žalobu zamietnuť ako
i nežiadal náhradu trov konania.

15. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného nevyjadril. Pred nariadením pojednávania správny
súd zisťoval skutočnosti podstatné pre konanie u žalovaného, a to na základe výzvy zo dňa
03.04.2025, pričom žalovaný v odpovedi zo dňa 08.04.2025 uviedol, že lustráciou v informačnom
systéme Ministerstva vnútra a PZ IS Migra bolo zistené, že dňa 04.04.2025 bol vyznačený úkonMigračnýmúradomMVSR, vktorombolouvedené,žeazylneboludelený,nebolaposkytnutádoplnková
ochrana. Podľa vyjadrenia žalovaného rozhodnutie nebolo v čase jeho zaevidovania právoplatné.
Žalovaný uviedol, že naďalej je potrebné žalobcu považovať za žiadateľa o azyl a v tomto štádiu konania

musí žalovaný čakať, či žalobca využil svoje zákonné právo preskúmať vydané rozhodnutie Migračného
úradu MV SR cestou správnej žaloby a ak nevyužije svoje právo a rozhodnutie sa stane vykonateľným,
žalovaný bezodkladne pristúpi k vydaniu nového rozhodnutia o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b)
zákona o pobyte cudzincov. Poukázala na to, že prepustením žalobcu zo zaistenia by sa zmaril proces
administratívneho vyhostenia. Žalovaný mal zato, že, keďže nie je možné predpokladať ďalšie kroky

(podanie alebo nepodanie správnej žaloby voči tomuto rozhodnutiu zo strany žalobcu), mal za to, že v
tomto v štádiu konania účel zaistenia naďalej trvá.

16. Na rozhodnutie o správnej žalobe nariadil správny súd na deň 14.04.2025 so začiatkom o 09:30
hod. pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil žalobca, ani jeho zástupca, ktorí svoju neúčasť na ňom
ospravedlnili už v správnej žalobe a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Na pojednávaní

sa zúčastnili poverení zástupcovia žalovaného, ktorí zotrvali na podanom vyjadrení a požadovali žalobu
zamietnuť, vo vzťahu k informáciám týkajúcich sa rozhodnutia o azyle uviedli, že nie sú účastníkmi
konania a teda nedisponovali rozhodnutím o azyle ku dňu pojednávania, rovnako uviedli, že v rámci
tohto konania nebola totožnosť žalobcu zo strany ambasády ešte potvrdená, keďže išlo o nové konanie,
bolo nevyhnutné opätovne potvrdiť totožnosť žalobcu zo strany zastupiteľského úradu, navrhli žalobu

zamietnuť. Správny súd na pojednávaní rozhodol o správnej žalobe a žalobu zamietol.

Relevantné právne predpisy

17. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie

neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom,
osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

18. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie
policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej

republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho
vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník
tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom
má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom
vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V

rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej
republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom
vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov,
ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.

19. Podľa § 81 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do
štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k
určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté,
neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne
vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom

konaní mu taký trest môže byť uložený.

20. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí
štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

21. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie
azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas
zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa
§ 88 ods. 4

22. Podľa ust. § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa
o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedkyna účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez
zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku,

23. Podľa ust. § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa
o udelenie azylu, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo
písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o
udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak
a) žiadateľovi udelil azyl štát, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, a žiadateľ môže efektívne
využívať túto ochranu; to neplatí, ak žiadateľa nie je možné do tohto štátu účinne vrátiť,
b) žiadateľ prichádza z bezpečnej tretej krajiny; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu
považovať za bezpečnú tretiu krajinu alebo ak žiadateľa do bezpečnej tretej krajiny nie je možné účinne

vrátiť alebo ak ide o maloletého bez sprievodu a nie je to v jeho najlepšom záujme,
c) je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát,
d) žiadateľovi udelil azyl alebo poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia členský štát
Európskej únie; to neplatí, ak Slovenská republika súhlasila s premiestnením cudzinca na svoje územie,
e) žiadateľ je občanom členského štátu Európskej únie; to neplatí, ak nastali skutočnosti uvedené v

osobitnom predpise alebo
f) ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o
tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje
sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo
k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola

podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

25. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú,
ak žiadateľ

a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú
uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b alebo
b) pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať
za bezpečnú krajinu pôvodu.

26. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú
aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a alebo § 13b a
a) neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky a bez vážneho dôvodu nepožiadal o
medzinárodnú ochranu bezodkladne po svojom vstupe,

b) nepodrobil sa odňatiu daktyloskopických odtlačkov podľa § 23 ods. 1,
c) predložil nepravdivé informácie alebo dokumenty, falšované alebo pozmenené doklady alebo
zadržiaval podstatné informácie alebo dokumenty dôležité na konanie o udelenie azylu s úmyslom sťažiť
posudzovanie žiadosti o udelenie azylu,
d) zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu zjavne nesúvislými, protirečivými, nepravdivými alebo

nepravdepodobnými vyhláseniami, ktoré sú v rozpore s dostatočne overenými informáciami o krajine
pôvodu,
e) je pravdepodobné, že zničil alebo sa zbavil svojho cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti
s úmyslom vytvoriť si nepravú totožnosť v konaní o azyle alebo inak sťažiť posudzovanie žiadosti o
udelenie azylu,

f) predložil svoju žiadosť o udelenie azylu len z dôvodu odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie z
územia Slovenskej republiky,
g) ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a nemožno rozhodnúť podľa § 11 ods. 1 písm. f) z dôvodu,
že sa podstatne zmenil skutkový stav,
h) predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky,

i) predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.27. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania;
po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

28. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon

administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu
zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar
rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty
zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

29. Podľa ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po
celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

30. Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre
neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

31. Podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu
a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa

tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným
súdom; b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu
vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom;
c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný
súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody

domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; d)
iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu
alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán; e) zákonné
držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov,
narkomanovalebotulákov;f)zákonnézatknutiealeboinépozbavenieslobodyosoby,abysazabránilojej

nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

32. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len
„Správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

33. Podľaustanovenia§47ods.3Správnehoporiadkuvodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

34. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).

35. Podľa §§ 221 ods. 2 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia

vykonaného podľa osobitného predpisu.

36. Podľa§§229SSPaksprávnysúdpopreskúmanízistí,žesprávnažalobaniejedôvodná,rozsudkom
ju zamietne.

Právny názor správneho súdu

37. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia
sa oboznámil so správnou žalobou, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného,vyjadreniami účastníkov konania a to v právnych medziach vznesených žalobných námietok a
na pojednávaní konanom dňa 14.04.2025, posudzoval správnu žalobu neformálne a neviazaný jej
žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na

podklade rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, podľa stavu
veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že podaná
žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

38. Zaistenie v konaní o administratívnom vyhostení je prísne normatívne obmedzené. Policajný

útvar nemôže držať cudzinca v zaistení v zdĺhavom konaní o administratívnom vyhostení bez vydania
rozhodnutia o administratívnom vyhostení. To by znamenalo neprimeranú neistotu pre zaisteného
cudzinca, preto požiadavka existencie prebiehajúceho konania o administratívnom vyhostení je
základnou podmienkou pre vydanie rozhodnutia o zaistení. Ak štátny príslušník tretej krajiny nesúhlasí s
administratívnym vyhostením, môže napadnúť rozhodnutie o ňom. Zaistenie na účely odsunu umožňuje
zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo SR na základe

rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia vydaného v trestnom
konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia.

39. Na rozdiel od účelu zaistenia, ktorý má povahu zákonného dôvodu zaistenia, účelnosť zaistenia
predstavuje existenciu reálneho predpokladu, že bude možné realizovať výkon vyhostenia osoby z

územia SR. Pri hodnotení účelnosti zaistenia policajný útvar skúma predovšetkým skutočnosť, či v
prípadezaisteniaštátnehopríslušníkatretejkrajinyexistujereálnypredpoklad,žebudemožnérealizovať
výkon jeho vyhostenia z územia SR v rámci maximálnej zákonnej dĺžky zaistenia, resp. v rámci
predĺženej lehoty zaistenia (napr. existuje reálna možnosť získania náhradného cestovného dokladu).
Účelnosť zaistenia musí policajný útvar skúmať tak pred vydaním rozhodnutia o zaistení (čo uvedie aj v

odôvodnení rozhodnutia o zaistení), ako aj po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny

40. Pre rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 SSP nie je podstatným
to, či sa zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo
malo byť neúčelné už od počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť, či

jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania súdu. V tejto súvislosti správny
súd uvádza, že podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o
zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na
územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné,
musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej
z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa. Uvedené požiadavky
pre zaistenie cudzincov, t.j. účelnosť a efektívnosť, musia byť splnené nielen v čase vydania rozhodnutia
o zaistení, ale aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosť žalovaného skúmať

po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

41. Vo vzťahu k účelnosti, správny súd v danej veci neposudzoval prioritne prieskum zákonnosti
rozhodnutia žalovaného o zaistení, ktoré bolo vyriešené správnym súdom v konaní 2Saz/5/2024, ale
posudzoval žalobcove námietky a žalobný návrh na prepustenie zo zaistenia. Správny súd konštatuje,

že i týmto je vymedzené postavenie a úloha správneho súdu posudzujúceho veci z hľadiska existencie
podmienok pre prípadné nariadenie prepustenia žalobcu zo zaistenia v čase jeho rozhodovania o
správnej žalobe. Administratívny spis žalovaného v tejto súvislosti poskytuje podklady, na základe
ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia žalobcu. Žalovaný vykonával aspoň v
pravidelnýchintervalochzisťovaniestavukonanianaMigračnomúradeMVSR,akoipravidelnúlustráciu

v informačných systémoch MV SR a PZ. Teda z administratívneho spisu vyplýva snaha overovať
účelnosť zaistenia priebežne, teda priebežne zisťoval či účel trvá.

42. Predpokladom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je podľa názoru
správneho súdu vznik špecifickej situácie, ktorá je zapríčinená podaním žiadosti o udelenie azylu

cudzincom, zo správania ktorého možno dôvodne predpokladať, že ju podal iba so zámerom oddialiť
alebo úplne zmariť jeho administratívne vyhostenie. Tým, že naplnenie účelu zaistenia je determinované
postojom a správaním žalobcu ako žiadateľa o azyl ku podanej žiadosti, je primárne na cudzincovi, aby
až do momentu rozhodnutia o nej minimálne tvrdil, že uňho už od začiatku existovali alebo následnenastali také okolnosti, ktoré mali za následok, že o udelenie azylu žiada v úprimnej snahe zotrvania
na území Slovenskej republiky, pretože do krajiny, kam má byť vyhostený, sa vrátiť nemôže alebo
nechce. Žalovaný v rámci konania o zaistení neposudzuje splnenie podmienok a dôvodnosť podanej

žiadosti o azyl, to patrí výlučne migračnému úradu, môže posúdiť iba okolnosti a vnútorné pohnútky,
ktoré viedli žalobcu ku jej podaniu a či nebola s ohľadom na jeho správanie podaná zrejme obštrukčne
v záujme oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie. Správny súd v tomto ohľade sa stotožnil
s argumentáciou žalovaného, že na základe objektívnych kritérií je možné sa rozumne domnievať,
že žalobca podal žiadosť o azyl účelne vyplýva, to zo skutočnosti, že niekoľko krát použil, iné meno,

iný dátum narodenia, pri vypočutí nechcel spolupracovať a odmietol vypovedať. Je právom žalobcu
odmietnuť vypovedať, na druhej strane, pre účely konania o azyl, by mal uviesť aspoň korektne
identifikačné údaje o svojej osobe.

43. Súd poukazuje na to, že žalobca môže podať žiadosť o udelenie azylu kedykoľvek a realizuje tým
svoje právo, ktoré nie je nijako lehotované alebo limitované a ktoré mu zákon o azyle priznáva. Túto

skutočnosť je potrebné zohľadňovať v kontexte ďalších skutočností, ktoré v priebehu zaistenia žalobcu
vyšli najavo, ako napríklad časový horizont blížiaceho sa zrealizovania administratívneho vyhostenia, no
podkladom by mali byť predovšetkým vlastné tvrdenia žalobcu, ktoré sám prezentoval napríklad v rámci
výsluchov predchádzajúcich jeho zaisteniam resp. predĺženiam zaistenia a podľa názoru súdu aj jeho
správanie sa počas predchádzajúcich azylových konaní vo vzťahu k jeho predchádzajúcim žiadostiam o

azyl, ak samozrejme takáto situácia u toho ktorého žiadateľa nastala. Pokiaľ sa však žalobca správa tak,
že opakovane podáva žiadosti o azyl stále z iného dôvodu a počas azylových konaní ujde z územia SR
nemôže byť preňho prekvapivé, ak žalovaný vyhodnotí jeho konanie, t. j. podanie žiadosti, s ohľadom
na uvedené, ako účelové.

44. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, nakoľko v konaní vo veci
neoprávneného pobytu bolo žalobcovi dňa 24.3.2023 jednoznačne preukázané, že sa nachádzal na
území Slovenskej republiky a členských štátov Schengenskej dohody neoprávnene, a to tým, že sa na
tomto území zdržiaval bez platného cestovného dokladu a víza, resp. povolenia na pobyt.

45. Rovnako ako správny súd zistil, že cestovanie do Marockého kráľovstva je vnímané ako bezpečné,
tak ako túto informáciu zistil zo stránky ministerstva zahraničných vecí v časti odporúčania pre
vycestovanie do cudziny, na druhej strane však je potrebné opätovne podotknúť, že žalovaný nevykonal
počas doby zaistenia úkony smerujúce k naplneniu tohto účelu zaistenia. Teda z pohľadu súdu je
vyhostiteľný do Marockého kráľovstva. Rovnako, ako vyplýva z administratívneho spisu, tiež bolo

rozhodnuté o zamietnutí žiadosti žalobcu o azyl, kedy v tomto štádiu konania nie je zrejmé, či podal
žalobca správnu žalobu voči rozhodnutiu, resp. či mu bolo rozhodnutie doručené. Pre prípad, že by
rozhodnutie bolo právoplatné, v takom prípade by súd musel, pokiaľ by nedošlo k prezaisteniu žalobcu
(zmeny dôvodu zaistenia) bezodkladne žalobcu prepustiť, nakoľko už by neexistoval dôvod zaistenia. Z
vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že žalovaný uvedenú skutočnosť sleduje.

46. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne
v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Správnym poriadkom, európskymi právnymi predpismi i
medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že
žalobné dôvody uplatnené žalobcom v podanej správnej žalobe vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že žalovaný

rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil, nie sú dôvodné.
Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného
nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, a preto podľa § 229 SSP žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

47. Správny súd teda posudzoval vyváženie medzi zákonom dovoleným spôsobom obmedziť základné
právo jednotlivca na osobnú slobodu, do ktorého bolo zasiahnuté, pretože boli porušené predpisy na
úseku pobytu a pohybu cudzincov v SR, na druhej strane je zrejmé, že žalobca je zaistený takmer 5
mesiacov, je obmedzený na osobnej slobode. Rovnako je potrebné mať na pamäti, že celková dĺžka
zaistenia sa blíži k hornej hranici možnosti zaistenia ku dňu pojednávania súdu však táto horná hranica

nebola prekročená, rovnako bolo badať obštrukcie zo strany žalobcu, čím dochádzalo k predĺženiu
zaistenia,ksťaženiuúkonovvoveciazadministratívnehospisuvyplýva,žežalobcapreprípad,žebybol
prepustení zo zaistenia, už by netrval na svojej žiadosti o azyl, tak ako to uviedol. Zároveň správny súd
upozorňuje žalovaného na skutočnosť, že žalobca bol opakovane z rôznych dôvodov zaistení poväčšinečasu na území Slovenskej republiky od 15.07.2023 (okrem obdobia, ktoré strávil v pobytovom tábore a
obdobia jeho úteku do Rakúskej republiky), čím celková doba zaistenia sa blíži k limitom a očakávaniu
ústavnej udržateľnosti z inštitútu zaistenia ako takého, správny súd konštatuje že v čase rozhodovania

o zaistení tento limit prekročený nebol.

48. Súd k tomuto uvádza, že čo sa týka maximálne prípustnej lehoty zaistenia cudzinca na účel podľa §
88a ods.1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie § 88a ods.2 zákona o pobyte cudzincov túto
lehotu odvíja od premisy, že dôvody pre zaistenie cudzinca podľa § 88a ods.1 písm. c) zákona o pobyte

cudzincov trvajú a zároveň toto prekročenie nepresiahlo 6 mesiacov. Keďže žalobca bol na uvedený
účel zaistený dňa 06.12.2024, maximálna lehota zaistenia na tento účel uplynie dňa 06.06.2025, t.j. v
deň určený žalovaným v rozhodnutí o zaistení podľa § 88a dos.1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.
Správne žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa jedná o nové azylové konanie, ktoré bude
posudzované nanovo a autonómne spolu k nemu prislúchajúcim lehotám, a preto aj správne nanovo
stanovil dobu zaistenia na účel podľa §8a ods.1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. V danom prípade

predstavujú tieto dôvody pretrvávajúce vnútorné postoje žalobcu k ním podanej žiadosti o azyl, ktorú
žalovaný ako aj správny súd vyhodnotili ako účelovú s cieľom oddialiť resp. vyhnúť sa administratívnemu
vyhosteniu. Tým je naďalej naplnený aj účel zaistenia.

49. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností má správny súd za to, že je správna žaloba

nedôvodná, a preto ju podľa § 229 SSP zamietol.

50. Podľa § 167 odsek 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, správny súd prizná žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

51. Podľa § 168 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, žalovanému prizná správny súd
podľapomerujehoúspechuvovecivočižalobcoviprávonanáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne.

52. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 168 odsek 1
SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a
žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Protirozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,ktorásapodávanaSprávnomsúdevKošiciachvlehote
siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej

vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/
SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania
a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)

a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.