Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 109Em/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124204338
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Vondrová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124204338.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v konaní o návrhu oprávnenej A. B. C., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom
D. XXXX/XX, E., zastúpenej splnomocnenkyňou AK Petrovič s.r.o., Kollárová 566/32, Trnava, IČO:
54980682, proti povinnému F. B., narodenému X.X.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, zastúpenému
advokátkou JUDr. Máriou Staríčkovou, Paulínska 19A, Trnava, o súdny výkon rozhodnutia vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa F. B., narodenú XX.X.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom: Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o výkon rozhodnutia zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka ako oprávnená sa svojím návrhom domáhala nariadenia súdneho výkonu rozhodnutia

– neodkladného opatrenia č.k. 38P/21/2023-83 z 26.4.2023 v spojení so zmeňujúcim uznesením
Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/81/2023-229 z 18.7.2023, ktorými bol dočasne do právoplatného
skončenia konania vo veci samej sp. zn. 17P/12/2022 upravený styk otca s maloletou F. tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s ňou každý párny týždeň v stredu od 9.00 hod. do 11.00 hod a v piatok od
9.00 hod. do 11.00 hod v nepárny kalendárny týždeň v stredu od 9.00 hod. do 11.00 hod. a v nedeľu od
16.00 hod do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať

otcovi v určený čas pred bytovým domom D. XX, E. a otec je povinný maloletú v určený čas vrátiť
matke pred bytovým domom D. XX, E.. Obaja rodičia sú povinní v prípade, ak sa styk zo závažných
dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr
24 hodín pre určeným začiatkom styku. Návrh matka odôvodnila tým, že otec po ukončení stretnutí
s maloletou nedodržuje určený čas odovzdania maloletej (meškáva), a tiež, že porušoval určené miesto
preberania maloletej, keď vstupoval cez vstupnú bránku na súkromný pozemok pred bytovým domom

až k vchodovým dverám bytového domu D. XX, E.. Tiež poukázala na to, že v niektorých prípadoch
nebola dodržaná povinnosť zo strany povinného 24 hodín vopred informovať, že sa styk neuskutoční.
K priebehu a trvaniu stretnutí otca počas konania sa matka podrobne vyjadrila aj s určením presného
času prevzatia a odovzdania maloletej v jednotlivých termínoch.

2. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 11CoP/187/2024-786 z 28.2.2025, právoplatným 25.3.2025,

zmenil uznesenie č.k. 38P/21/2023-83 z 26.4.2023 v spojení s uznesením č.k. 11CoP/81/2023-229
z 18.7.2023 tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletou každú
stredu od 16.00 do 18.00 hod a každú párnu sobotu od 10.00 do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu od
10.00 do 18.00 hod. Matka podala návrh na pokračovanie v konaní na podklade nového neodkladného
opatrenia o úprave styku v súlade § 390 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“(, preto súd pokračoval v konaní.3. Otec ako povinný návrh považoval za nedôvodný, šikanózny, pričom nové neodkladné opatrenie
o úprave styku otca s maloletou odstránilo možné príčiny krátkeho meškania povinného. Mal za to, že
krátke meškanie nie je dôvodom nariadenia súdneho výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť nariadený

len pri nedodržiavaní závažného a výrazného charakteru. Maloletú otcovi odovzdávala a preberala
stará matka, ktorá zrejme poslala matke sms, ktorá si to zaznamenala. Jedno meškanie dlhšieho
charakteru bolo spôsobené tým, že otcovi nebol umožnený 4 roky žiaden styk s maloletou počas
Vianoc, žiadnych jej narodenín, menín ani Veľkej noci. Ak mu tam nejaký styk aj vyšiel, nebol mu
umožnený. Posledné Vianoce bola maloletá zrejme chorá, preto otec matke následne písal, že bude

meškať s odovzdaním maloletej, keďže celé Vianoce s ňou nebol. Z toho dôvodu jej to dal dostatočne
dopredu vedieť. Následne matka sa sama vyjadrila, že jeho meškanie je náhrada za nezrealizovaný
styk. Druhé podstatné meškanie, kedy k odovzdaniu maloletej došlo asi s polhodinovým omeškaním,
bolo s aprobovaním polície. K odovzdaniu maloletej došlo s polhodinovým omeškaním, polícia musela
donútiť starú matku, aby maloletú odovzdala, a následne preto otec polícii uviedol, že ju odovzdá
s polhodinovým meškaním, s čím policajti súhlasili. V prípade meškania 5 minút, pri úprave styku

v rozsahu 2 hodín a vzhľadom na vzdialenosť bydliska otca od miesta preberania, je to ospravedlniteľné
a nejde o tak výrazný zásah do práv maloletej či matky, že by musel byť nariadený výkon rozhodnutia.
Vzhľadom na zmenené rozhodnutie, kedy sa styk výrazne predĺžil, k žiadnemu meškaniu zo strany
otca už nedochádza. K namietanému nedodržaniu povinnosti notifikácie 24 hodín vopred, ak sa styk
neuskutoční, povinný uviedol, že žiadne súdne rozhodnutie nemôže predpokladať všetky okolnosti

v súkromnom či pracovnom živote. Otec je podnikateľ, nemá vopred stanovený pracovný čas. Poukázal
pritom na samotné vyjadrenie matky, že nevie presne určiť, kedy pôjde do práve, pretože nevie, kedy ju
bude zamestnávateľ potrebovať, a je možné, že jej to dá vedieť jeden deň dopredu. Ani matka nevedela
vopred určiť svoje pracovné povinnosti. Otec musí byť spoločnosti prakticky k dispozícii kedykoľvek,
napriek tomu sa snaží dodržiavať dodržiavať, iba z obzvlášť závažných dôvodov ho zruší, ale vždy dá

vedieť matke dopredu. Nemožno mu vyčítať, ak to nebolo 24 hodín dopredu, ak o tom 24 hodín vopred
ani nevie. Poukázal na prípad, kedy ani matka nedodržala 24 hodinovú notifikačnú povinnosť.

4.Podľa§370ods.1zákonač.161/2015Z.z.CMPpodľatejtočastisapostupujeprivýkonerozhodnutia,
ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo

vzťahu k maloletému.

5. Podľa § 374 ods. 1 CMP súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.

6. Podľa § 376 ods. 1,2 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia
aj bez návrhu.

6. Podľa § 390 ods. 1 písm. e) CMP súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví,
ak došlo k splneniu povinnosti.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie 16.4.2025, na ktorom za prítomnosti všetkých
účastníkov vykonal dokazovanie dôkazmi z obsahu spisu a výsluchom účastníkov.

8. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je posúdiť, či konaním povinného rodiča došlo k porušeniu

práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
súdu. v prvom rade zistiť, či došlo k porušeniu vykonateľnej povinnosti, a pokiaľ k porušeniu povinnosti
došlo, viesť povinného k tomu, aby si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo súdneho rozhodnutia plnil
dobrovoľne. Súd v tomto konaní nezistil porušenie povinností otca odôvodňujúce nariadenie súdneho
výkonu rozhodnutia, preto súd konanie o výkon rozhodnutia zastavil s použitím § 390 ods. 1 písmeno

e) CMP. Súd argumenty matky na nariadenie výkonu rozhodnutia nepovažoval za dôvodné. Súd pri
rozhodovaní vzal do úvahy tú skutočnosť, že otec si chodil vyzdvihnúť maloletú do bydliska matky
a po ukončení stretnutia ju odovzdať v mieste bydliska matky. Na styk mali do 25.3.2025 neodkladným
opatrením určený čas 2 hodín, a z toho časť trávili presunom z miesta bydliska matky na miesto
spoločného trávenia času a následne späť do miesta bydliska matky. Pokaľ za daných okolností otec

meškal s odovzdaním maloletej niekoľko minút, avšak maloletú matke vždy vrátil, prípadne meškanie
vopred oznámil, nemožno to považovať za hrubé porušenie povinnosti otca, ktoré by bolo dôvodné
riešiť nariadením súdneho výkonu rozhodnutia. Meškanie mohlo byť spôsobené objektívnymi dôvodmi.
Matka by mala túto skutočnosť akceptovať a byť empatická tak, aby styk maloletej s otcom bol vždy vzáujme maloletej a aby priniesol očakávaný výsledok vo vzťahu k všetkým účastníkom. Ohľadne tvrdení
matky, že otec išiel za vstupnú bránu bytového domu maloletú preberať a odovzdať, toto súd nepovažuje
za porušenie nariadeného neodkladného opatrenia, pričom v konaní vyplynulo, že otec tak už nečiní.

K namietanému porušeniu povinnosti zo strany povinného 24 hodín vopred oznámiť oprávnenej, že sa
styk neuskutoční, súd uvádza, že z oprávnenou doloženého prehľadu zrealizovaných stretnutí vyplýva,
že sa styk otca s maloletou realizuje a len v ojedinelých prípadoch sa neuskutočnil z dôvodov na
strane otca. Porušenie uvedenej povinnosti nie je vynútiteľné pre prípady, kedy povinný 24 hodín vopred
nevedel, že sa nebude môcť na stretnutie s maloletou dostaviť. Pokiaľ povinný nedodrží lehotu 24 hodín,

dôležité je, aby v predstihu a bezprostredne po tom, čo sa o tom dozvie, dal oprávnenej vedieť, že sa
styk neuskutoční, aby sa oprávnená a maloletá vedeli zariadiť. Toto platí u oboch rodičov rovnako.

9. Súd zároveň poukazuje na v minulosti prebiehajúce konanie o súdny výkon rozhodnutia – toho istého
neodkladného opatrenia o dočasnej úprave styku otca s maloletou vedené na tunajšom súde pod sp.
zn. 19Em/1/2022, kde bol nariadený súdny výkon rozhodnutia z dôvodu, že matka neumožňovala

otcovi styk s maloletou, čo potvrdil Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 26CoE/12/2023, a ktorý bol
zastavený uznesením č.k. 19Em/1/2022-332 z 31.7.2023 potvrdeným uznesením odvolacieho súdu sp
zn. 13CoE/7/2023 z 21.2.2024 po tom, čo sa styk otca s maloletou realizoval niekoľko mesiacov. Už
28.5.2024 matka ako oprávnená podala proti otcovi ako povinnému návrh na súdny výkon rozhodnutia
na podklade toho istého neodkladného opatrenia. Okolnosti stretávania otca s maloletou z obdobia

predchádzajúceho 21.2.2024 boli posudzované a vyhodnotené v rámci predchádzajúceho konania
o súdny výkon rozhodnutia a preto súd na ne neprihliadal.

10. K tvrdeniam matky ohľadne kvality starostlivosti otca o maloletú počas stretnutí s otcom súd
uvádza, že predmetom vykonávacieho konania nie je skúmať spôsobilosť, resp. nespôsobilosť otca

zabezpečovať náležitú starostlivosť o maloletú.

11. Súd apeluje na rodičov, aby brali zreteľ na záujem maloletej a na jej právo na pokojné a harmonické
prostredie, snažili sa vychádzať spoločne, prejavovali k sebe väčšiu ústretovosť, situácie neriešili
konfliktmi a vyhli sa komentovaniu druhého rodiča či jeho správania pred maloletou, nakoľko toto môže

mať negatívne následky na maloletej.

12. Podľa § 391 CMP o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon
rozhodnutia zastavuje.

13. Podľa § 373 CMP na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho
dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu,
účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie povinný v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava. Odvolanie podané povinnou alebo opatrovníkom by nebolo právne účinné,
nakoľko títo sa po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie
urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie

aj bez návrhu.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný

stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je
odvolacími dôvodmi viazaný.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.