Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Stk/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200408
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Igor Bilanovič - I.B.+, IČO: 329 377
76, miesto podnikania: Pavlovičovo námestie 3862/45, 080 01 Prešov, právne zastúpeného: Mgr.
Marek Tauber, advokát so sídlom Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému:
Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Prešove, Námestie Mieru 3, v
konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č.j.: OU-PO-
OOP2-2020/015571-005/LIS zo dňa 04.05.2020 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Prešov,

odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-PO-OCDPK-2019/018066-12 z 10.12.2019,
konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/46/2020-101
zo dňa 27.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Okresný úrad v Prešove, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „prvostupňový
orgán“) rozkazom č. OU-PO-OCDPK-2019/018066 zo dňa 21.03.2019 uložil
žalobcovi podľa § 149 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 106/2018“) v spojení s ustanovením § 148
ods. 14 písm. b) bod 4. zákona č. 106/2018 Z. z. pokutu vo výške 165,- eur za to, že ako prevádzkovateľ
vozidla porušil ustanovenie § 45 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 106/2018 Z. z. v spojení s ustanovením
§ 108 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z., t.j., že bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil v ustanovenej

lehote, do 15.10.2016, osobné vozidlo, kat. M1, zn. Š., obchodný názov: K., ev. č. R., VIN: W., technickej
kontrole pravidelnej (ďalej len „osobné vozidlo“).

2. Proti rozkazu č. OU-PO-OCDPK-2019/018066 zo dňa 21.03.2019 podal účastník konania v zákonom
stanovenej lehote odpor z 28.04.2019.

3. Rozhodnutím č. OU-PO-OCDPK-2019/018066-3-Šr zo dňa 06.05.2019 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie“) prvostupňový orgán uložil žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla pokutu vo výške 165,-
eur za to, že nepodrobil v ustanovenej lehote osobné vozidlo technickej kontrole pravidelnej.4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa
16.06.2019.

5. Žalovaný zistil v konaní prvostupňového orgánu viacero nedostatkov a pochybení, pre ktoré
rozhodnutím č. OU-PO-OOP2-2019/037186-002/LIS zo dňa 03.09.2019 podľa § 59 ods. 3 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu č.
OU-PO-OCDPK-2019/018066-3-Šr zo dňa 06.05.2019 a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové
prejednanie a rozhodnutie.

6. Prvostupňový orgán prostredníctvom listu zo dňa 08.10.2019 dal žalobcovi v zmysle § 3 ods. 2 a
§ 33 ods. 2 správneho poriadku možnosť v určenej lehote (7 dní od doručenia tejto výzvy) vyjadriť
sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie. Na tento list reagoval žalobca zaslaním troch písomných vyjadrení, a to zo dňa 07.11.2019,
zo dňa 08.11.2019 a zo dňa 09.11.2019. Vo vyjadrení zo dňa 07.11.2019 žalobca poukázal na

§ 3 ods. 2, 4 a 5, § 27 ods. 1, § 33 ods. 2 správneho poriadku a uviedol, že mu správny orgán
neposkytol žiadnu pomoc a poučenie. Vo vyjadrení zo dňa 08.11.2019 žalobca poukázal na § 40 ods.
1 správneho poriadku a požiadal, aby „z dôvodu nedostatku staníc STK bola ako predbežná otázka
daná Ministerstvu dopravy a to z dôvodu preukázania nevykonateľnosti pravidelnej technickej a emisnej
kontroly čo je následkom nedostatku staníc STK“. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 08.11.2019 zároveň

požiadal o predloženie certifikátu v súlade so zákonom č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, pričom zároveň dodal, že „druhou otázkou pre Ministerstvo dopravy je
predloženie certifikátov informačného systému v cestnej doprave na základe ktorých sa určuje dátum
a čas správneho deliktu.“

7. Listom zo dňa 09.11.2019 žalobca požiadal o prerušenie konania do vyjadrenia Ministerstva dopravy
a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ku predbežnej otázke.

8. Prvostupňový orgán prostredníctvom emailovej správy zo dňa 12.11.2019 požiadal ministerstvo o
usmernenie najmä vzhľadom na podanie zo dňa 08.11.2019 žalobcu. Ministerstvo reagovalo zaslaním

emailovej správy zo dňa 13.11.2019, v ktorej uviedlo, že o žiadnu predbežnú otázku sa v tomto prípade
nejedná.

9. Rozhodnutím č. OU-PO-OCDPK-2019/018066-012 zo dňa 10.12.2019 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) prvostupňový orgán uložil žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla pokutu vo výške 165,-

eur za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 148 ods. 14 písm. b) bod 4. zákona č.
106/2018 Z.z. tým, že porušil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona č. 106/2018
Z.z. bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil osobné vozidlo v ustanovenej lehote do 15.10.2016
technickej kontrole pravidelnej, spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym
predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 106/2018 Z. z.

10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie
zo dňa 14.01.2020.

11. Žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OOP2-2020/015571-005/LIS zo dňa 04.05.2020 (ďalej len

„rozhodnutie žalovaného“) ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že podľa § 59 ods. 2
správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

II. Konanie pred krajským súdom

12. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania (ďalej len „žaloba“) včas podanou na Krajský súd
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

13. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný, na ktorého reagoval replikou žalobca.

14. Krajský súd rozsudkom č. k. 6S/46/2020-101 zo dňa 27.04.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
žalobu zamietol a účastníkom konania náhradu trov nepriznal.15. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil predovšetkým tým, že:

- zdôraznil, že zodpovednosť prevádzkovateľa za správny delikt podľa § 148 ods. 14 písm. b) bod

4. zákona č. 106/2018 Z.z. spočívajúci v nesplnení povinnosti podrobiť vozidlo pravidelnej technickej
kontrole, je zodpovednosťou objektívnou. Pre jej uplatnenie nie je významné, či prevádzkovateľ má
alebo nemá faktickú možnosť zabezpečiť podrobenie vozidla predpísanej kontrole. Otázka zavinenia
je tu irelevantná, pretože sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti. Krajský súd v tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/34/2020 zo

dňa 20.4.2022 ako i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.8Sžf/111/2013 zo dňa
29.01.2015, publikovaný pod č. 10/2015,
- žalobcova námietka o nedostatku pracovísk technickej kontroly, nemala povahu predbežnej otázky,
- žalobca ako prevádzkovateľ vozidla mal možnosť vybrať si pracovisko technickej kontroly, v ktorom by
osobné vozidlo podrobil emisnej kontrole pravidelnej, aj mimo miesta svojho bydliska,
- žalobca nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, že bol na niektorom pracovisku technickej kontroly

a toto pracovisko mu odmietlo vykonať pravidelnú technickú kontrolu z dôvodu nedostatočnej kapacity
v čase, kedy mal povinnosť podrobiť osobné vozidlo pravidelnej emisnej kontrole,
- že v prílohe č.1 k zákonu č.106/2018 Z. z. sú podrobne uvedené podmienky na zriadenie stanice
technickej kontroly, pracoviska emisnej kontroly a pracoviska kontroly originality nad rámec existujúcej
siete. Z uvedeného je zrejmé, že stanice technických kontrol v Slovenskej republike tvoria tzv. sieť staníc

technických kontrol. Zriadenie ďalšej stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete povoľuje
ministerstvo. Ak ministerstvo vo svojom vyjadrení uviedlo, že sa nejedná o žiadnu predbežnú otázku,
správne orgány postupovali v súlade so zákonom, a z ich strany nedošlo k porušeniu procesných práv
žalobcu, ak tento nedostal možnosť vyjadriť sa k odpovedi ministerstva, pretože to nebolo potrebné.
Taktiež nebol dôvod na prerušenie administratívneho konania,

- poukázal na význam zásady právnej istoty a zásady rovnosti a to vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/34/2020 zo dňa 20.04.2022, ktorým bola podobne
posúdená vec uloženia pokuty za obdobný správny delikt,
- neakceptoval námietku týkajúcu sa výstupu z Jednotného informačného systému v cestnej doprave vo
vzťahu k údajom o dátume a čase, pretože žalobca v priebehu administratívneho konania nepredložil

ani jeden relevantný listinný dôkaz, ktorý by preukázal, že k porušeniu predmetnej povinnosti žalobcu
ako prevádzkovateľa vozidla nedošlo,
- vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa uplynutia subjektívnej lehoty uviedol, že prvostupňový orgán
sa o porušení povinnosti dozvedel až dňom vytvorenia výstupu z Jednotného informačného systému
v cestnej doprave (dôkaz porušenia) č. 2019-03-05-2044385972 s dátumom vytvorenia 05.03.2019 o

06:58 hod. Prvým úkonom v konaní o správnom delikte podľa § 148 zákona č. 106/2018 Z. z. bolo
doručenie rozkazu žalobcovi dňa 15.04.2019, t.j. za účinnosti nového zákona č. 106/2018 Z. z. o
prevádzke vozidiel v cestnej premávke,
- k námietkam žalobcu o porušení princípov dobrej správy a legality skonštatoval svoj záver, že procesné
práva žalobcu neboli zo strany správnych orgánov porušené. Pokiaľ žalobca v replike žiadal prizvať

znalca z príslušného odboru a odvetvia, ktorý by zodpovedal otázku: „Ako dlho je nutné čakať na
vykonanie technickej kontroly pri aktuálnom množstve vozidiel podliehajúcich technickej kontrole v
okrese Prešov s prihliadnutím na skutočnosť, že mesto Prešov je spádové mesto so stanicami technickej
kontroly pre nákladné autá celého prešovského kraja?“, s týmto sa súd nestotožnil. Krajský súd zhodne
so správnymi orgánmi skonštatoval, že žalobca mal možnosť vykonať pravidelnú emisnú kontrolu nielen

v okrese Prešov, ale aj v inom meste na území Slovenskej republiky, navyše ak mal na to lehotu dvoch
rokov,
- pokiaľ žalobca zaslal dňa 27.04.2023 o 9:28 hod. prostredníctvom Ústredného portálu verejnej
správy (ďalej len „ÚPVS“) krajskému súdu návrh na odročenie pojednávania veci z dôvodu, že dňa
26.04.2023 vo večerných hodinách sa u neho prejavili klinické príznaky ochorenia, ktoré majú vplyv na

jeho obmedzenú pohyblivosť, a ktoré nepominuli, pričom tieto skutočnosti sú podľa názoru žalobcu
dostatočným dôvodom na odročenie pojednávania, tak s týmto sa krajský súd nestotožnil. Termín
pojednávania vytýčil krajský súd na deň 27. 4.2023 o 9:30 hod. Z registra krajského súdu vyplýva, že
návrh žalobcu na odročenie pojednávania bol súdu doručený dňa 27.04.2023 až o 10:02:34 hod. Krajský
súd na vysvetlenie dodáva, že podanie adresované súdu príde do schránky súdu vedenej na ÚPVS a

následne je spracovávané a vyberané elektronickými - softvérovými nástrojmi a zasielané priamo už
do elektronickej aplikácie súdneho manažmentu konkrétneho súdu; a práve pri tomto procese vznikajú
vzhľadom na množstvo doručovaných podaní časové odstupy medzi doručením podania účastníkom
do schránky súdu a následným doručením zásielky do podateľne konkrétneho súdu. Žalobca tiežzaslal návrh na odročenie pojednávania dňa 27.04.2023 aj prostredníctvom emailu, avšak až o 10:07
hod., teda až v čase, kedy sa už pojednávanie konalo. Krajský súd poukázal aj na to, že žalobca
svoje všeobecné tvrdenia (o obmedzenej pohyblivosti) následne nepreukázal zaslaním potvrdenia o

lekárskom vyšetrení napr. na lekárskej pohotovosti vo večerných hodinách, prípadne ošetrením v
nasledujúci deň u svojho obvodného lekára, resp. dodatočným zaslaním dokladu o práceneschopnosti,
ktoré by jednoznačne preukázali nemožnosť žalobcu dostaviť sa na pojednávanie. Z obsahu zápisnice
z pojednávania vyplýva, že predsedníčka senátu pred začiatkom pojednávania zisťovala u súdnej
tajomníčky a tiež na sekretariáte krajského súdu, či žalobca prostredníctvom ÚPVS svoju neprítomnosť

neospravedlnil, avšak v tom čase žiadne podanie od žalobcu nebolo súdu doručené, preto bolo v súlade
s § 114 SSP konané v neprítomnosti žalobcu. Krajský súd dal tiež do pozornosti aj predchádzajúce sa
ospravedlnenie žalobcu z termínu ústneho pojednávania vytýčeného na deň 28.2.2023 o 10:00 hod. a
to z dôvodu príznakov ochorenia COVID 19. Ani v tomto prípade žalobca svoje tvrdenie nepreukázal
aspoň potvrdením svojho obvodného lekára, resp. dôkazom o vykonaní testu.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

16. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov
podľa § 440 ods. 1 písm. e), f), g), h) a j) SSP. Sťažovateľ navrhol zrušiť napadnutý rozsudok krajského
súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a súčasne priznať mu plnú náhradu trov kasačného konania.

17. Sťažovateľ v ôsmich sťažnostných bodoch kasačnej sťažnosti namietal nasledovné skutočnosti:
1. vo veci sp.zn. 6S/46/2020 konal a rozhodoval nezákonný senát a to z dôvodu nesplnenia podmienky
podľa § 51 ods. 1 a 2 a ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“). Daná vec bola zapísaná do senátu 6S v elektronickej
podateľni už s pridelenou spisovou značkou mimo elektronickej podateľne cez funkcionalitu výnimka.

Krajský súd síce vyprodukoval potvrdenie o pridelení veci náhodným výberom, ale toto bolo fiktívne,
2. v danej veci rozhodol krajský súd v trojčlennom senáte, zloženom z predsedu a dvoch sudcov, avšak
v zmysle § 23 ods. 2 SSP pritom o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti
rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku rozhoduje na krajskom súde sudca a nie senát,
3. neobstojí tvrdenie krajského súdu, že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy týkajúce sa

predbežnej otázky, pretože tieto boli súčasťou administratívneho spisu, konkrétne ide o listinu zo dňa
08.11.2019,
4. prvostupňový orgán požiadal ministerstvo o usmernenie, čo je v rozpore s § 6 správneho poriadku.
Krajský súd sa pritom so zasahovaním ministerstva do administratívneho konania nevysporiadal, čím
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

5. pokiaľ krajský súd argumentoval tým, že sťažovateľ nepredložil potvrdenie stanice technickej kontroly,
že neboli dostatočné kapacity v čase, keď mal povinnosť podrobiť osobné vozidlo pravidelnej technickej
kontrole, tak sa jedná o nesprávne právne posúdenie, pretože zákon vydávanie takýchto potvrdení
neumožňuje. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na 70 povolení nových staníc technickej kontroly, čo
malo byť dôkazom „nevykonateľnosti technickej kontroly“ v rozhodnom čase,

6. dátum a čas vytvorenia výstupu sú meranou veličinou, ktorá ma dopad na zánik zodpovednosti
za správny delikt. Žalovaný nepreukázal certifikátom o vykonaní povinnej metrologickej kontroly, že
dátum a čas na výstupe č. 2019 - 03 - 05 - 2044385975 (dôkaz porušenia) z Jednotného informačného
systému v cestnej doprave je pravdivý. Zákonodarca nezbavil žalovaného aplikovať zákon č. 142/2000
Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 142/2000 Z.z.“) pri

vytváraní výstupov z Jednotného informačného systému v cestnej doprave, pričom poukázal na § 5
ods. 3 zákona č. 387/2015 Z.z. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 387/2015 Z.z.“). Sťažovateľ následne poukázal
na § 8 ods. 1 a 3 zákona č.142/2000 Z.z. a uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z
nepravdivého dôkazu o skutočnosti, kedy sa prvostupňový orgán dozvedel o porušení povinnosti

žalobcom. Následne sťažovateľ skonštatoval, že: „JE AJ KLAMLIVÉ TVRDENIE ŽALOVNÉHO ŽE SA
PRÍSLUŠNY SPRÁVNY ORGÁN O PORUŠENÍ POVINNOSTI DOZVEDEL až dňa 05.03.2019 0 06:58
hod. a to vytvorením výstupu z Jednotného informačného systému v cestnej doprave (dôkaz porušenia)
č. 2019-03-05- 2044385972 s dátumom vytvorenia 05.03.2019 0 06:58 hod. ABY BOLI SLOVÁŽALOVANÉHO UVERITEĽNÉ O ČASE VYTVORENIA VÝSTUPU z Jednotného informačného systému
v cestnej doprave (dôkaz porušenia) a nejde len o napĺňanie štátneho rozpočtu mal Žalovaný predložiť
certifikát o vykonaní povinnej metrologickej kontroly aby bolo verifikované ŽE DÁTUM VYTVORENIA

VÝSTUPU NIE JE NAPRIKLAD POSUNUTÝ O JEDEN ROK ABY SA ZABRÁNILO PREMI.ČANIU
SPRÁVNEHO DELIKTU A TÝM NEMOŽNOSTI KONAŤ VOČI ŽALOVANÉMU.“,
7. nesprávnosť záveru krajského súdu o tom, že žalobca mohol vykonať technickú kontrolu v inom meste
na území Slovenskej republiky, pričom „nemal odpoveď znalca s patričného odboru a odvetvia či je to
možné“. Rovnako sťažovateľ nesúhlasil s tým, že na vykonanie technickej kontroly mal lehotu dvoch

rokov. Podľa sťažovateľa „Lehota dvoch rokov je lehota ktorú si žalobca ZAPLATIL vykonaním emisnej
a technickej kontroly na užívanie vozidla v cestnej premávke a neslúži na opätovné vykonanie emisnej
kontroly a navštevoval stanice emisnej kontroly v inom meste na území SR.“,
8. krajský súd si neuvedomil nereálnosť vykonania pravidelnej technickej kontroly, keď žalobcu posielal
vykonať technickú kontrolu do iných miest Slovenskej republiky a to v čase platnosti predchádzajúcej
technickej kontroly v lehote dvoch rokov, čím odoprel žalobcovi užívanie vozidla s platnou emisnou a

technickou kontrolou po dobu dvoch rokov.

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich pôvodných vyjadreniach a
navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Právny názor kasačného súdu

19. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods.
2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť
kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť

podal sťažovateľ v lehote včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.6.2023], preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5
dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk
podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

20. Podľa § 464 ods. 1 S.s.p. ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
21. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo

aj právne obdobné veci identických účastníkov. Obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa s
obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V
tomto smere kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 1Stk/9/2023 zo dňa 31. marca 2025. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd
poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie

odkazuje v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách. Odseky
odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi
odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.

22. „Predmetom správneho súdneho prieskumu v súdenej veci bolo rozhodnutie žalovaného,

ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa a potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola
sťažovateľovi uložená pokuta vo výške 165 eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 148 ods. 14
písm. b) bod 5. zákona č. 106/2018 Z.z., pretože nepodrobil osobné vozidlo v lehote do 15.10.2016
emisnej kontrole pravidelnej.

23. Úvodom považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že sťažovateľ formuloval kasačnú sťažnosť
na samej hranici zrozumiteľnosti. V zmysle § 445 ods. 1 písm. c) SSP pritom v kasačnej sťažnosti má
byť obsiahnuté opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
sa podľa § 440 SSP podáva. Rozhodné skutočnosti, t.j. sťažnostné body však sťažovateľ v kasačnej
sťažnosti nespojil uplatnenými dôvodmi kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e), f), g), h) a

j) SSP. Úlohou kasačného súdu pritom nie je domýšľať si, ktorá skutočnosť je spojená s tým ktorým
dôvodom kasačnej sťažnosti. Rozoznávanie medzi jednotlivými dôvodmi kasačnej sťažnosti má pritom
svoj nesporný procesný význam a to nielen vo vzťahu k potrebe ich vymedzenia v kasačnej sťažnosti
(§ 440 ods. 2 SSP) ale najmä vzhľadom na determinovanie predmetu prieskumu. Keďže pri správnejžalobe vo veciach správneho trestania však nie je kasačný súd v zmysle § 453 ods. 2 SSP viazaný
sťažnostnými bodmi v rozsahu danom § 195 SSP, pristúpil kasačný súd ku skúmaniu sťažnostných
bodov napriek ich sčasti nejasnej formulácií s určitou procesnou „veľkorysosťou“.

K sťažnostným bodom 1 a 2
(zákonný sudca)

24. Pokiaľ sťažovateľ namietal skutočnosť, že jeho žaloba pridelená priamo senátu 6S krajského súdu

mimo náhodného výberu pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, teda v rozpore s § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z., kasačný súd túto skutočnosť nezistil. [Sťažovateľ svoj záver v tomto smere odvíjal primárne od
skutočnosti, že na Potvrdení o prijatí návrhu na začatie konania č. l. 13 bola priamo uvedená sp. zn.
6S/47/2020 a dátum s časom 10.7.2020 7:54:09, pričom na Potvrdení o generovaní náhodným výberom
č. l. 139 doloženom sťažovateľom v prílohe kasačnej sťažnosti dátum a čas uskutočnenia náhodného

výberu medzi štyrmi senátmi (1S, 2S, 4S a 5S) s rovnakým pomerovým číslom 3 vyznačený 10.7.2020
7:56:17. Sťažovateľ však nesprávne vyhodnotil čas vyznačený na Potvrdení o prijatí návrhu na začatie
konania č. l. 13.]

25. [Kasačný súd zo súdneho spisu zistil, že žaloba bola krajskému súdu elektronicky doručená 9.7.2020

(štvrtok) o 18:35 (viď doručenka na č. l. 11). Keďže žaloba bola doručená po pracovnom čase, ako jej
prijatie sa formálne vyznačil čas 7:54:09, kedy príslušná pracovníčka podateľne začala zápis žaloby
do systému (č. l. 13). Po vyplnení potrebných údajov v čase 7:56:17 bol vygenerovaný zákonný sudca
v podobe senátu 6S (č. l. 139). Až po tomto úkone boli vytlačené príslušné potvrdenia č. l. 13 a
139. To znamená, že čas 7:54:09 uvedený na Potvrdení o prijatí návrhu na začatie konania č. l.

13 nepotvrdzuje sťažovateľovu domnienku, že jeho žaloba bola pridelená senátu 6S bez realizácie
náhodnéhovýberu.Tentozávernakoniecpotvrdzujeajvyjadreniekrajskéhosúduz13.3.2025vyžiadané
sikasačnýmsúdom,ktorébolozaslanénavedomieajúčastníkomkonania.Kasačnýsúdpretovovzťahu
ku sťažnostnému bodu 1 nezistil jeho dôvodnosť.]

26. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že v súdenej veci nemal na krajskom súde rozhodovať senát ale
sudca, kasačný súd uvádza, že sťažovateľ nesprávne vyhodnotil predmet prieskumu ako priestupkovú
vec. V zmysle § 23 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.6.2023 konal a rozhodoval sudca o
správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných len proti rozhodnutiu alebo opatreniu o
priestupku, avšak nie pri rozhodnutiach a opatreniach o správnom delikte, kedy konal senát. Keďže

sťažovateľom namietané rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie sa týkalo správneho
deliktu podľa § 148 ods. 14 písm. b) bod 5. zákona č. 106/2018 Z.z., správne vo veci konal a rozhodoval
trojčlenný senát krajského súdu. Ani pri sťažnostnom bode 2 preto kasačný súd nezistil jeho dôvodnosť.

K sťažnostnému bodu 3

(preukázanie predbežnej otázky)

27. Sťažovateľ namietal, že predbežnou otázkou v súdenej veci bola nedostatočná sieť staníc technickej
kontroly, pričom dôkazom preukazujúcim túto skutočnosť mala byť listina z 8.11.2019.

28. Kasačný súd predovšetkým zdôrazňuje, že otázka dostatočnosti siete technickej kontroly
jednoznačne nemala v súdenej veci povahu predbežnej otázky v zmysle § 40 správneho poriadku.
Uvedenou predbežnou otázkou sa totiž rozumie taká otázka, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo
veci, ktorá je predmetom správneho konania. Na jej vecné rozhodnutie však nie je príslušný správny
orgán, pred ktorým prebieha dané správne konanie, ale iný správny orgán, prípadne súd. Ide teda o

otázku, ktorá môže byť predmetom samostatného konania. Samotná skutočnosť, že ministerstvo podľa
§ 83 ods. 14 písm. a) zákona č. 106/2018 Z.z. vydáva povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly
nad rámec existujúcej siete, neznamená, že toto administratívne konanie malo povahu rozhodovania o
predbežnej otázke vo vzťahu k rozhodovaniu o správnom delikte sťažovateľa. Uvedené jednoznačne
vyplýva z viazanosti rozhodnutím o predbežnej otázke v zmysle prvej vety § 40 ods. 1 správneho

poriadku. Povolenie ďalšieho stacionárneho pracoviska emisnej kontroly nad rámec existujúcej siete
totiž nemá žiaden priamy dopad na posúdenie zodpovednosti sťažovateľa za spáchanie správneho
deliktu.29. Zhodne s krajským súdom totiž kasačný súd akcentuje, že sťažovateľ nepreukázal, že si povinnosť
podrobiť osobné vozidlo emisnej kontrole nesplnil z dôvodu nedostatku pracovísk emisnej kontroly na
území celej Slovenskej republiky. Aj kasačný súd pritom dospel k záveru, že v tomto smere sťažovateľ

nepredložil ani jeden relevantný dôkaz. Týmto dôkazom pritom v žiadnom prípade nemôže byť listina
z 8.11.2019, pretože touto je len list sťažovateľa adresovaný prvostupňovému orgánu, v ktorom tento
vyjadruje vlastný subjektívny názor na ním prezentovanú údajnú predbežnú otázku. Inak povedané
samotné vyjadrenie názoru sťažovateľom nepreukazuje ani nedostatok staníc technickej kontroly ani
nemožnosť podrobiť sa v rozhodnom čase na nich pravidelnej emisnej kontrole.

K sťažnostnému bodu 4
(samostatnosť konania prvostupňového orgánu)

30. Vo všeobecnosti platí, že štruktúra orgánov verejnej správy je budovaná na princípe inštančnej a
procesnej pyramídy, pri ktorom platí, že vyšší stupeň je nadriadený nižšiemu. Táto nadriadenosť sa

následne prejavuje vo viazanosti právnym názorom, ktorý môže mať viacero podôb. Explicitná viazanosť
v konkrétnej veci je upravená v § 59 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého je prvostupňový orgán
po zrušení svojho rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie viazaný právnym názorom odvolacieho
orgánu.Vzásadeimplicitnáviazanosťvovšeobecnejrovinesa odrážanajmävodbornomametodickom
riadení, ktorého prejavom sú rôzne formy vnútorných riadiacich aktov (napr. usmernení, stanovísk,

metodických pokynov) s rôznou internou záväznosťou, ktoré zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v §
21 ods. 3 písm. d) definuje ako opatrenie orgánu verejnej správy so všeobecnými účinkami. Vydanie
takéhoto opatrenia so všeobecnými účinkami, či už z aktivity nadriadeného orgánu alebo na žiadosť
podriadeného orgánu nemá v zásade žiadny dopad na procesnú samostatnosť podriadeného orgánu,
ktorý naďalej oprávnený sám vo veci konať a rozhodnúť.

31. Na základe vyššie uvedeného preto emailová žiadosť prvostupňového orgánu z 12.11.2019
adresovaná ministerstvu na účel usmernenia vo vzťahu k aplikácií zákona č. 142/2000 Z.z. na Jednotný
informačný systém v cestnej doprave nemala a ani nemohla mať žiaden dopad na zákonnosť postupu
a rozhodovania prvostupňového orgánu a v žiadnom prípade sa nemohla odraziť v nezákonnosti

rozhodnutia žalovaného.

32. Súčasne nemohlo dôjsť ani k porušeniu § 6 správneho poriadku, ako sa mylne domnieva sťažovateľ,
pretože týmto je normovaná so súdenou vecou nesúvisiaca funkčná príslušnosť správneho orgánu v
rámci jeho organizačnej štruktúry.

K sťažnostnému bodu 5
(potvrdenie stanice technickej kontroly)

33. V zmysle § 135 ods. 1 písm. d), ods. 5 písm. b) zákona č. 106/2018 Z.z. verejnú správu na úseku
prevádzky vozidiel v cestnej premávke vykonávajú aj orgány odborného dozoru, medzi ktoré patrí aj
technická služba emisnej kontroly. Na konanie stanice technickej kontroly preto dopadá znenie čl. 2
ods. Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Uvedené je však potrebné vnímať
predovšetkým k rozhodovaniu v rámci výkonu verejnej správy. Vyjadrenie, či sa určitá osoba objednala
na emisnú kontrolu a táto jej nemohla byť v určitej lehote vykonaná z kapacitných, či iných dôvodov,
však stanica technickej kontroly nesporne je oprávnená vydať. Pokiaľ by aj sťažovateľ bolo oznámené,
že mu príslušná stanica technickej kontroly odmieta takéto vyjadrenie vydať, mohol navrhnúť krajskému

súdu výsluch konkrétnej zodpovednej osoby v pozícií svedka, resp. navrhnúť krajskému súdu, aby si
tento takéto vyjadrenie vyžiadal sám. Sťažovateľ však vykonanie takéhoto dôkazu nenavrhol.

34. Zo sťažovateľových vyjadrení ani nevyplýva, že by v rozhodnom čase navštívil určitú stanicu
technickej kontroly a na tejto mu emisná kontrola z kapacitných či iných dôvodov nebola vykonaná.

35. Samotná skutočnosť, že došlo k navýšeniu počtu staníc technickej kontroly zároveň neznamená,
že v rozhodnej dobe sa sťažovateľ z objektívnych dôvodov nemohol podrobiť emisnej kontrole. Záver
sťažovateľa o „nevykonateľnosti“ emisnej kontroly v rozhodnej dobe je preto jeho subjektívnym pocitom,ktorý však nebol ani v administratívnom a ani správnom súdnom konaní preukázaný a sťažovateľ okrem
svojich vlastných vyjadrení v tomto smere ani nepredložil nejaký dôkaz podporujúci jeho tvrdenia. Takáto
„všeobecne známa skutočnosť“ nakoniec nevyplýva ani z doterajšej judikatúry kasačného súdu.

K sťažnostnému bodu 6
(dátum a čas ako merateľné hodnoty)

36. Sťažovateľ opakovane namietal, že dátum a čas by ako merané veličiny mali v rámci Jednotného

informačného systému v cestnej doprave podliehať certifikácií o vykonaní povinnej metrologickej
kontroly podľa zákona č. 142/2000 Z.z., pričom bez takéhoto certifikátu je prvostupňovým orgánom
uvádzaný moment, kedy sa dozvedel o porušení povinnosti sťažovateľa, klamlivý.

37. Jednotný informačný systém v cestnej doprave (ďalej aj „cestný informačný systém“) je normatívne
konštituovaný zákonom č. 387/2015 Z.z. a predstavuje informačný systém verejnej správy na úseku

cestnej dopravy, ktorý sa vedie na účely konaní orgánov verejnej moci, výkonu kontroly, evidencie
údajov, vzdelávania a nadobúdania odborných spôsobilostí na úseku cestnej dopravy (§ 2 ods. 1 daného
zákona).

38. Na údaje vedené v cestnom informačnom systéme sa vzťahuje domnienka ich správnosti upravená

v prvej vete § 5 ods. 2 zákona č. 387/2015 Z.z., podľa ktorej „údaje evidované v cestnom informačnom
systéme sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak.“ Cestný
informačný systém pozostáva v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 387/2015 Z.z. aj z registra
prehliadok z technických staníc, v ktorom sa podľa § 8 ods. 3 písm. b) daného zákona evidujú údaje
o emisných kontrolách.

39. Zo žiadneho normatívneho ustanovenia nevyplýva, že by dátum a čas mali mať povahu meranej
veličiny spojenej s cestným informačným systémom v zmysle zákona č. 142/2000 Z.z. účinného do
30.6.2018,resp.od1.7.2018podľazákonač.157/2018Z.z.ometrológiiaozmeneadoplneníniektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 157/2018 Z.z.“). Dátum a čas sú len údajmi uvedenými na výstupe z

cestného informačného systému podobne ako sa tieto údaje zobrazujú aj na iných výstupoch zo štátom
vedených verejných registrov napr. na výpise z listu vlastníctva alebo výpise z obchodného registra.

40. To znamená, že údaj o dátume a čase „05.03.2019 06:59“ uvedený na listine „Dôkaz
porušenia Výstup z Jednotného informačného systému v cestnej doprave číslo dôkazu:

2019-03-05-2044385975“ (ďalej len „výpis z cestného informačného systému“) nepodliehal
metrologickej kontrole a úradnému meraniu v zmysle na zákona č. 142/2000 Z.z., resp. zákona č.
157/2018 Z.z.

41.Zároveňvýpiszcestnéhoinformačnéhosystémusodkazomnaznenie§5ods.2zákonač.387/2015

Z.z. preukazoval, že sťažovateľ osobné vozidlo sa v zákonom ustanovenej lehote nepodrobil emisnej
kontrole pravidelnej.

42. Samotné hypotetické tvrdenie sťažovateľa, že na výpise z informačného systému môže byť
nesprávne uvedený rok pritom správnosť vyznačeného dátumu a času na ňom nebolo spôsobilé

spochybniť a sťažovateľ v tomto smere ani nepredložil nejaký dôkaz.

43. Porušenie § 148 ods. 26 zákona č. 387/2015 Z.z., podľa ktorého „Pokutu možno uložiť do dvoch
rokov odo dňa, keď sa príslušný správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do
piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.“, preto kasačný súd vo vzťahu k nedodržaniu

dvojročnej subjektívnej lehoty nezistil.

K sťažnostným bodom 7 a 8
(možnosť vykonania emisnej kontroly na území celého štátu v zákonom určenej lehote)

44. Zákon č. 106/2018 Z.z. v § 45 ods. 1 písm. b) bode 2. ustanovuje povinnosť prevádzkovateľa vozidla
bez vyzvania a na vlastné náklady motorové vozidlo podrobiť emisnej kontrole pravidelnej v lehotách,
spôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h),ktorým je vyhláška č. 138/2018 Z.z.. ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti emisnej kontroly (ďalej
len „vyhláška č. 138/2018 Z.z.“).

45. V zmysle § 51 ods. 1 písm. a) bod 8. vyhlášky č. 138/2018 Z.z. v znení účinnom v rozhodnej dobe
emisnej kontrole pravidelnej podlieha vozidlo kategórie M1 v lehote do štyroch rokov po jeho prvom
prihlásení do evidencie a potom periodicky v dvojročných lehotách.

46. Zákon č. 106/2018 Z.z. a ani vyhláška č. 138/2018 Z.z. neobmedzujú prevádzkovateľa vozidla

vo výbere stanice technickej kontroly, kde sa môže podrobiť emisnej kontrole. Prevádzkovateľ vozidla
súčasnenemánormatívneustanovenýnároknato,abynímzvolenástanicatechnickejkontrolyvykonala
emisnú kontrolu na vozidle v ňom zvolenom čase, ak to nie je z kapacitných alebo iných dôvodov možné.

47. Povinnosť včasného podrobenia motorového vozidla emisnej kontrole možno spojiť aj s klasickou
právnou zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. nech si každý stráži svoje práva alebo právo je pre

bdiacich. Bolo preto (len) na sťažovateľovi, aby si splnil zákonom uloženú povinnosť podrobiť osobné
vozidlo emisnej kontrole pravidelnej a to v zákonnej dvojročnej lehote od vykonania predchádzajúcej
emisnej kontroly teda do 15.10.2016.
48. Normatívne určená periodická dvojročná lehota súčasne neznamená, že by predchádzajúca emisná
kontrola neplatila dva roky, ako sa mylne domnieva sťažovateľ. Je ale na každom prevádzkovateľovi

motorového vozidla, aby si podrobenie ďalšej emisnej kontrole zorganizoval tak, aby to bolo pre neho
čo najefektívnejšie. Prevádzkovateľ si môže podrobenie sa emisnej kontrole naplánovať aj dopredu a
objednať sa na stanici emisnej kontroly tak, aby emisné kontroly na seba v podstate plynulo nadväzovali.

V. Záver

49. V rámci vykonaného dokazovania v administratívnom a ani správnom súdnom konaní sťažovateľ
nevyprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by mal za následok zbavenie sa administratívnej zodpovednosti za
spáchanie správneho deliktu podľa § 148 ods. 14 písm. b) bod 5. zákona č. 106/2018 Z.z.

50. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že neboli naplnené dôvody kasačnej
sťažnosti sťažovateľa v zmysle § 440 ods. 1 písm. e), f) a g) SSP týkajúce sa porušenia práva na
zákonného sudcu, práva spravodlivý súdny proces a nesprávneho právneho posúdenia, ktorých sa
obsahovo týkali sťažovateľom uplatnené sťažnostné body 1 až 8.

51. Pokiaľ sťažovateľ formálne namietal ako dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h),
týkajúci sa odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, tak kasačný súd poukazuje na
to, že v tomto smere svoju kasačnú sťažnosť náležite v súlade s § 440 ods. 2 nezdôvodnil.

52. Sťažovateľ formálne podal kasačnú sťažnosť aj podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, teda z dôvodu,

že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že podanie bolo nezákonne
odmietnuté. Kasačný súd k tomuto dôvodu kasačnej sťažnosti uvádza, že napadnutým rozsudkom došlo
k zamietnutiu žaloby podľa § 194 ods. 2 a § 190 SSP a nie k odmietnutiu podania podľa § 59 ods. 3 SSP,
na ktoré sa vzťahuje uvedený kasačný dôvod. Je preto zrejmé, že ani tento dôvod kasačnej sťažnosti
nebol naplnený.

53. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

54. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p.

a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v
súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 SSP.

55. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.