Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124013660
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124013660.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Stanislava Kováča (sudca spravodajca), v trestnej veci odsúdeného A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., v konaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu samosudkyne Okresného súdu Trnava sp. zn.
5PP/83/2024 zo dňa 17.01.2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 15.04.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudkyne Okresného súdu Trnava sp. zn. 5PP/83/2024 zo dňa 17.01.2025
bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení

neskorších predpisov (ďalej len „TZ“), ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava
sp.zn.9T/85/2017zodňa14.05.2018vspojenísuznesenímOkresnéhosúduTrnavasp.zn.9T/85/2017
zo dňa 14.09.2021.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že došlo k splneniu formálnej podmienky
výkonu pomernej časti výmery uloženého trestu, ale nebola splnená žiadna z materiálnych podmienok

podmienečného prepustenia. Odsúdený doposiaľ nebol disciplinárne odmenený a bol raz disciplinárne
potrestaný dňa 08.01.2025. Z pracovného zaradenia bol vyradený pre nepodávanie výkonov na
požadovanej úrovni. Stanovené ciele zaobchádzania neplní, postoj k trestnej činnosti má len čiastočne
kritický, jeho resocializačná prognóza sa javí nepriaznivá a riziko recidívy je vysoké. Z jeho správania
nevyplýva žiadna snaha o polepšenie, ktoré je nevyhnutné pre splnenie prvej materiálnej podmienky.
Nesplnenie druhej materiálnej podmienky vyplýva z toho, že odsúdený bol v minulosti už viackrát

potrestaný nepodmienečným trestnom odňatia slobody, v prípade odsúdenia v roku 2018 mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody, v ktorom sa však dopustil ďalšej trestnej činnosti. Na odsúdeného
je preto potrebné pôsobiť celou dĺžkou výkonu trestu odňatia slobody, za účelom zabezpečenia jeho
prevýchovy.

Proti uzneseniu podal v lehote sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním

zo dňa 04.03.2025. Obhajca uviedol, že v zápisnici súdu o verejnom zasadnutí zo dňa 17.01.2025 je
uvedené, že obhajcovi bolo predvolanie doručené dňa 10.01.2025. Tým nebola zachovaná zákonná
lehota obhajcu n prípravu na verejné zasadnutie v zmysle § 292 ods. 4 Tr. por., pretože 17.01.2025
predstavuje 5. pracovný deň. Žiada preto o zrušenie napadnutého uznesenia.

Sťažnosti odôvodnil aj odsúdený podaním doručeným súdu dňa 13.03.2025. V ňom namieta použitie

nástroju CRA (hodnotenie rizika recidívy), kde je súdu sprístupňovaný iba výsledok, ako aj doplnenie
o intuitívne hodnotenie. Nie je jeho povinnosťou mať disciplinárnu odmenu, nemá na ňu ani zákonnýnárok. Jeho postoj k trestnej činnosti je negatívny, má záujme pracovať, ale zo zdravotných dôvodov
nemá na to podmienky. Splnenie druhej materiálnej podmienky oprel súd o jeho minulosť, čo sa nemá.
Pridelený obhajca neobhajoval jeho záujmy, hoci je to jeho povinnosť. Je pripravený prijať akékoľvek

obmedzenia v prípade prepustenia a zároveň chce túto šancu využiť vo svoj prospech a tráviť čas
s rodinou.

Podľa § 192 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„TP“), pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd ako nadriadený orgán na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 TP
preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala

oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd konštatuje, že okresný súd po doručení návrhu
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dňa 13.12.2024 postupoval

v súlade so zákonom, keď vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 17.01.2025, na ktorom vykonal
výsluch odsúdeného a dôkazy potrebné pre rozhodnutie a následne vyhlásil rozhodnutie.

Okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 TP uviedol všetky zákonné
a právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) TZ súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone

polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej
republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 TZ pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 TZ ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť
podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1
písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu
trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to výkon zákonom stanovenej časti uloženého trestu,
a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú preukázanie polepšenia vo výkone trestu
a možnosť očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život.

Odsúdený vykonáva tresty odňatia slobody uložené za spáchanie prečinov ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. b) TZ a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ vo výmere 3 roky so
zaradením do stredného stupňa stráženia a prečinov šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods.
2 TZ, poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 TZ vo výmere 5 rokov so zaradením do stredného stupňa stráženia. Výkon trestov nastúpil dňa

07.10.2023, s predpokladaným koncom trestov dňa 05.08.2025, a vykonáva ho po celý čas v ústave na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia opísal obsah vykonaných dôkazov a
skutočnosti, ktoré z nich vyplývajú, vo vzťahu k rozhodovaniu o žiadosti odsúdeného o podmienečné

prepustenie. Podľa názoru sťažnostného súdu sú zistenia a závery prvostupňového súdu správne,
jednak zachytávajúce obsah vykonaného dokazovania a zároveň vyhodnocujúce zistené skutočnosti
relevantným spôsobom vo vzťahu k rozhodnutiu o podmienečnom prepustení. Odôvodnenienapadnutého uznesenia je obsahovo dostatočné a zrozumiteľné a zároveň vecne správne, preto
nepovažuje tunajší súd na tomto mieste za potrebné toto odôvodnenie opakovať.

Vzhľadomnaobsiahlosťavecnúsprávnosťargumentácieprvostupňovéhosúdu,nepovažujetunajšísúd
na tomto mieste túto opakovať a preto na ňu iba odkazuje. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia poskytol odsúdenému zrozumiteľnú a vecnú argumentáciu pre svoj záver o nesplnení prvej
a druhej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia.

Ak si potom nadriadený súd osvojuje správnosť záverov napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
je jeho úlohou zamerať sa výlučne na riešenie sťažnostných námietok sťažovateľa.

Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, daný postup
je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere
význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je

pre spoločnosť riziko recidívy. Toto sa vyhodnocuje aj vzhľadom na predchádzajúci spôsob života
odsúdeného. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba
vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním
trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správania vo výkone trestu odňatia
slobody. Tieto okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných

súvislostiach. Očakávanie správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych
okolností, ktoré sa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Ohľadne správania sa odsúdeného v
budúcnosti súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyvodzuje iba predpoklady, pretože logicky
nemôže vedieť, čo sa v budúcnosti skutočne stane. Správanie sa odsúdeného v minulosti má v tomto
prípade rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti. Samotnou

okolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života odsúdeného,
vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného
je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Prvostupňový súd uvedené skutočnosti vyhodnotil komplexne, s poukazom na množstvo a frekvenciu

páchania trestnej činnosti ako i vzhľadom na vplyv uložených podmienečných a nepodmienečných
trestov odňatia slobody na ďalšie správanie odsúdeného. Početná recidíva odsúdeného svedčí v
prospech záveru, že odsúdený má sklony k páchaniu trestnej činnosti a doposiaľ uložené tresty
a sankcie sa u neho minuli účinku a nebola nimi dosiahnutí potrebná prevýchova. Na základe uvedených
skutočností nemožno nateraz konštatovať, že odsúdený povedie po prepustení riadny život, a je u neho

potrebná dôsledná prevýchova, ktorá zatiaľ nebola naplnená výkonom iba časti uloženého trestu.

K tomu treba dodať, že posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom
vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne
okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že bude viesť riadny
život iba v skúšobnej dobe, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s
tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd
prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel.

Zákon vyžaduje, aby odsúdený svojím správaním preukázal polepšenie. Nepostačuje len
bezproblémové, konformné správanie, ktoré svedčí akurát o navyknutí si na režim výkonu trestu. Je
síce pravda, že zákon na splnenie podmienok nevyžaduje výslovne dosiahnutie disciplinárnych odmien,
ale zákon zároveň predstavuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý neupravuje dopodrobna každú
situáciu, ale sa vyznačuje mierou zovšeobecnenia, aby bol aplikovateľný na čo najširší okruh vzťahov

a situácii. Vzhľadom na súčasný režim výkonu trestu odňatia slobody práve disciplinárne odmeny či
preradenie do ústavu s nižším stupňom stráženia preukazujú aktívny prístup odsúdeného k svojej
prevýchove, snahe viesť riadny život a nedopúšťať sa trestnej činnosti. Vzhľadom na všeobecnú
formuláciu zákona sa toto polepšenie dá preukázať aj inými prostriedkami, avšak nič také odsúdený
nepreukázal. Keď odsúdený nedokáže za takmer 6 rokov výkonu trestu odňatia slobody nedokáže

získať ani jednu disciplinárnu odmenu, nepreukazuje tým žiadané polepšenie. Okrem toho, že odsúdený
nezískal žiadnu disciplinárnu odmenu, získal jeden disciplinárny trest, čo značí nedostatočnú nápravu
a potrebu pokračovania vo výkone trestu odňatia slobody.Ani odsúdeným uvádzané rodinné zázemie či zdravotný stav nemajú vplyv na splnenie žiadnej
z materiálnych podmienok. Tieto možno splniť iba správaním vo výkone trestu a dosiahnutím nápravy
vtakomrozsahu,žeajnapriekpredchádzajúcejtrestnejminulostibudemožnédôjsťkzáveru,žepovedie

po prepustení riadny život. Odsúdeným uvádzaná rodinná situácia nie je nová a doteraz nemal vplyv
na to, aby nepáchal trestnú činnosť.

S námietkami obhajcu o nedodržaní lehoty na prípravu pred verejným zasadnutím sa sťažnostný súd
nestotožnil. Podľa obsahu spisu bol obhajca o termíne verejnému zasadnutia upovedomený telefonicky

dňa 07.01.2025, pričom zákonná úprava nevyžaduje osobitnú formu oznamovania upovedomenia.
Telefonické upovedomenie je preto v tomto prípade v súlade so zákonom a obhajca mal o termíne
verejného zasadnutia vedomosť od 07.01.2025, čím bola zachovaná lehota na prípravu. Skutočnosť,
že neskôr mu bolo upovedomenie doručené aj poštou, nič nemení na skutočnosti, že mal o termíne
vedomosť už od 07.01.2025.

Odsúdenému bol obhajca ustanovený na jeho žiadosť podľa § 40 ods. 2 TP. Obhajca bol vybraný
zákonným postupom za použitia technických prostriedkov. Okrem všeobecných konštatovaný odsúdený
neuviedol konkrétne skutočnosti, preukazujúce porušenie povinností obhajcu. Odsúdený účelovo
vykladá povinnosti obhajcu podľa § 44 ods. 1 TP, ktoré neukladá obhajcovi povinnosť obhajovať záujmy
obvineného, ale na obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené

v zákone. Ak má obhajca za to, že dôkazy sú neúčelné, nie je povinný ich navrhnúť, nič však nebráni
obvinenému predkladať dôkazy, ako bol odsúdený náležite poučený v predvolaní na verejné zasadnutie.

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) TP nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

Z vyššie uvedených dôvodov má aj krajský súd za to, že u odsúdeného nie sú splnené zákonné
podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a sťažnosť odsúdeného
ako nedôvodnú zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.