Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118217453
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8118217453.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: A. B. C., so sídlom D.

XXX, XXX XX D., E.: XX XXX XXX, C. F. G. H. A.., so sídlom C. X, XXX XX Bratislava, IČO: XX XXX XXX,
proti žalovanému: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX C., právne zastúpeného Mgr. Otom
Salokym, advokátom, so sídlom Hlavná 94, Prešov, o zaplatenie 4.698,05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.698,05 eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 3.603,05 eur od 21.05.2018 do 15.05.2019 a 5 % ročne zo sumy 4.698,05 eur od
16.05.2019 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II.SplnenímpovinnostiplneniaA.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomL.XX,M.podľaplatobnéhorozkazu
zo dňa 16.04.2019, č. k. 10C/60/2018-64 zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia žalovaného
uloženého týmto rozsudkom.

III. Splnením povinnosti žalovaného uloženého týmto rozsudkom zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť plnenia A. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, M. uloženého platobným rozkazom zo
dňa 16.04.2019, č. k. 10C/60/2018-64.

IV. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.12.2018, domáhal, aby súd uložil žalovanému
(pôvodne žalovanému v 1. rade) a A. B. (pôvodne žalovanému v 2. rade) povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť mu sumu 3.603,05 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Právny
titul uplatneného nároku predstavuje náhrada škody spôsobenej dopravnou nehodou, za ktorú sú
zodpovední žalovaní, a to pôvodne žalovaný v 1. rade ako držiteľ motorového vozidla

a pôvodne žalovaný v 2. rade ako jeho vodič v čase nehody, pričom predmetné motorové vozidlo nebolo
v čase nehody poistené, preto túto škodu nahradil poškodenému žalobca, ktorý si zaplatenú sumu voči
žalovaným uplatňuje touto žalobou.

2. Okresný súd Prešov platobným rozkazom č. k. 10C 60/2018-42 zo dňa 05.02.2019 uložil pôvodne
žalovaným v 1. a 2. rade, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu spoločne a nerozdielne
zaplatili žalobcovi sumu 3.603,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.603,05

eur od 21.05.2018 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podali odpor s vecným odôvodnením na tomto
súde a zároveň im uložil, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu spoločne a nerozdielne
nahradili žalobcovi (k rukám právneho zástupcu žalobcu) trovy právneho zastúpenia vo výške 336,82
eur a ostatné trovy konania vo výške 216 eur.3. Proti tomuto platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaný (pôvodne
žalovaný v 1. rade), ktorý uviedol, že je pravdou, že dňa 10.11.2017 s pôvodne žalovaným v 2. rade

podpísal kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo značky Fabia, ktoré mal
žalovaný v 2. rade doviesť zo zahraničia. Túto zmluvu podpísal len z toho dôvodu, aby mal doklad
o vyplatenej kúpnej cene. Vozidlo však malo zahraničné EČV. Žalovaný v 2. rade sa zaviazal, že vybaví
zároveň všetky doklady tak, aby bolo vozidlo prihlásené v Slovenskej republike. V deň podpisu zmluvy
vyplatil žalovanému v 2. rade kúpnu cenu 2500 eur a následne na druhý deň mu vyplatil čiastku 500 eur

na zabezpečenie všetkých úkonov potrebných na prihlásenie vozidla v SR - teda zariadenie potvrdenia
originality, STK, emisnej kontroly a podobne. Samozrejmosťou malo byť aj uhradenie zákonného
poistenia, ktoré nemohol realizovať v žiadnom prípade žalovaný v 1. rade, nakoľko všetky
doklady od vozidla, ako aj vozidlo má v držbe žalovaný v 2. rade. Hore uvedené skutočnosti uviedol aj vo
svojom vyjadrení k výzve žalobcu na úhradu poistného plnenia dňa 20.12.2017. Aj naďalej trvá na tom,
ako to uvádza v uvedenom vyjadrení, že on žalobcovi za škodu nezodpovedá. Podľa ustanovenia § 133

Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci. Vozidlo aj po podpise zmluvy a príslušné doklady od vozidla ostali držbe žalovaného
v 2. rade za hore uvedeným účelom. Bola to jeho nezodpovednosť, že neuhradil zákonné poistenie,
na ktoré mu dal finančné prostriedky. Ďalšími zodpovedným krokom a konaním proti dobrým mravom
žalovaného v 2. rade bolo to, že jazdil bezdôvodne vozidlo v čase, keď na to nemal žiadny dôvod.

Nehodu spôsobil dňa 03.12.2017, čo bola nedeľa. V tento deň nemohol predsa zriaďovať žiadnu z vecí,
ktorou by zabezpečil prihlásenie vozidla do evidencie v SR.

4. Voči pôvodne žalovanému v 2. rade A. B. nadobudol predmetný platobný rozkaz právoplatnosť dňa
19.03.2019.

5. Uznesením zo dňa 16.04.2019, sp. zn. 10C 60/2018 súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu
Prešov zo dňa 05.02.2019, č.k. 10C 60/2018-42 voči žalovanému (pôvodne žalovanému v 1. rade).

6. Vo vyjadrení k podanému odporu žalobca uviedol, že podľa obsahu podaného odporu je podľa názoru

žalobcu medzi stranami sporu nesporné, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uzatvorili dňa 10.11.2017 Kúpnu
zmluvu (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla továrenskej
značky ŠKODA FABIA bližšie špecifikovaného v Zmluve. V podanom odpore žalovaný 1/ ďalej uvádza,
že: „žalovaný 2/ sa zaviazal, že vybaví zároveň všetky doklady tak, aby vozidlo bolo prihlásené v SR.“.
Taktiež žalovaný 1/ uvádza, že v deň podpisu Zmluvy vyplatil žalovanému 2/ kúpnu cenu vo výške 2.500

eur a následne na druhý deň vyplatil čiastku 500 eur na zabezpečenie všetkých úkonov, potrebných
na prihlásenie vozidla v SR – teda zariadenie potvrdenia originality, STK, emisnej kontroly a p., pričom
samozrejmosťou malo byť aj uhradenie zákonného poistenia, ktoré nemohol zrealizovať v
žiadnom prípade žalovaný 1/, nakoľko všetky doklady od vozidla, ako aj vozidlo mal v držbe žalovaný
2/. V zmysle textácie predmetnej Zmluvy: „Predávajúci predáva a kupujúci kupuje predmet zmluvy v

stave v akom stojí a leží za kúpnu cenu: 2.500,- € (pozn. dopísané ručne), ktorú kupujúci vypláca v
hotovosti predávajúcemu pri podpise tejto zmluvy, pričom preberá do vlastníctva predmetnú vec a taktiež
zodpovednosť za predmetnú vec vrátane všetkých právnych predpisov týkajúcich sa prevádzky vozidiel
na pozemných komunikáciách a je povinný zabezpečiť uzatvorenie zákonné poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a to od okamihu podpisu kúpnej zmluvy, (...)“.

V zmysle uvedeného textu Zmluvy sa žalovaný 1/ ako kupujúci so žalovaným 2/ ako predávajúcim
zaviazal na to, čo v predmetnom odpore sám rozporuje. Žalobca podal žalobu v
predmetnomkonanínazákladedôkazov,ktorýmidisponovalvčasepodaniažaloby,pričomzpriložených
dôkazov celkom jednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/ zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je žalovaný 1/ toho názoru,

že skutočnosti uvedené v Zmluve sú nepravdivé resp. sa následne per hubam dohodol so žalovaným 2/
na opačnom postupe, ako je písomne uvedený v Zmluve, dôkazne bremeno v tejto časti zaťažuje
práve žalovaného 1/, pričom podľa názoru žalobcu žalovaný 1/ nepripojil jediný dôkaz preukazujúci jeho
tvrdenia, a preto má žalobca za to, že žalovaný 1/ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalobca
ďalej v súvislosti s odporom žalovaného uvádza, že na uvedené vozidlo nebolo ku dňu spôsobenia škody

uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“), v dôsledku čoho vznikla žalobcovi v zmysle ust. §24 ods. 2 zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému za vzniknutú škodu poistné plnenie z poistného
garančného fondu. Nárok žalobcu voči žalovanému je nárokom vzniknutým na základe ust. §
24 ods. 7 zákona o PZP – a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2

zákona o PZP na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca zastáva názor, že dôkazy pripojené k podanej
žalobe nepochybne preukázali skutočnosť, že vozidlo, ktorého vodičom bol žalovaný 2/ spôsobilo dňa
03.12.2017 dopravnú nehodu, pričom dopravnú nehodu zavinil žalovaný 2/. Tieto
dôkazy zároveň preukázali, že pri tejto dopravnej nehode bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
MAZDA s EČV: C., ktorej regres je predmetom tohto konania. Na základe uvedeného má žalobca za

to, že žalovaný 1/ v podanom odpore neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by takto opísaný
skutkový a právny stav veci rozporovali, a preto považuje žalobca tvrdenia žalovaného za účelové,
robené so snahou ukrátiť žalobcu o plnenie, na ktoré má zákonný nárok. Žalobca si pre úplnosť ďalej
dovoľuje uviesť, že jeho nárok voči žalovaným je nárokom na náhradu plnenia, ktoré žalobca za nich plnil
poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24

ods. 2 písm. b) zákona o PZP, na základe čoho má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na náhradu toho, čo za neho plnil (§ 24 ods. 7 zákona o PZP).
Zákon o PZP dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, tzn. že k jazde
je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. V prípade, ak poistná zmluva
uzavretá nebola alebo z určitých dôvodov zanikla (napr. pre nezaplatenie poistného), sa poškodený

nemá možnosť obrátiť na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za škodu, t.j. za
vodiča či prevádzkovateľa. Z tohto dôvodu bol zákonom vytvorený tzv. poistný garančný fond, ktorého
správa bola zverená žalobcovi a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť nárok na plnenie podľa §
24ods.2písm.a)ažg)zákonaoPZPprotiSlovenskejkanceláriipoisťovateľovzarovnakýchpodmienok,
za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni ( § 24 ods. 3 zákona o PZP). Týmto je

zabezpečené, že poškodený dostane plnenie i vtedy, keď vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nebude
v rozpore so zákonom poistené. Protiprávny stav spočívajúci v absencii poistenia poškodený nepocíti,
pretože za nepoistené osoby zodpovedné za škodu, je mu poskytnuté plnenie z poistného garančného
fondu. Na druhej strane je však logické a žiaduce, aby tí, za ktorých bolo z poistného garančného
fondu plnené, vyplatené prostriedky do poistného garančného fondu vrátili späť. Preto zákon oprávnil

Slovenskú kanceláriu poisťovateľov domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného
fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom, inými slovami zveril jej postihové právo
voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Týmto žalobca poukazuje
aj na skutočnosť, že v prípade ak by si žalovaný 1/ riadne plnil povinnosti ktoré mu ukladá zákon, teda
najmä dbal na to aby si splnil povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uvedená škodová udalosť by bola riešená poisťovňou a
nárok poškodeného by bol uspokojený z povinného zmluvného poistenia. Vzhľadom k tomu má žalobca
za to, že postupuje zákonne a správne, keď si u žalovaných vymáha plnenie, ktoré bol nútený
za nich plniť. Vzťah medzi žalobcom a žalovanými, z ktorého obsahu vyplýva uplatnené
právo žalobcu v zmysle ustanovenia § 24 od s. 7 zákona o PZP požadovať plnenie voči tretej osobe, t.j.

náhradu toho, čo za neho žalobca plnil, je svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe
skutočností uvedených v zákone. Právo žalobcu je dané v predmetnej veci reťazou aplikácie ustanovení
§ 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm. b) a § 3 ods. 1 zákona o PZP, ktoré tvoria regulatívny rámec obsahu tohto
subjektívnehoprávažalobcu.Žalobcatakmáprávonanáhraduplneniazatoho,ktozodpovedázaškodu
podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Plnenie žalobcu je plnením v zmysle ustanovenia

§ 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP a v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP titulom regresu má žalobca
voči žalovanému právo na náhradu toho, čo za nich plnil poškodenému. Žalovaný 2/ zavinene porušil
pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu.
Celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez

poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu.
I za neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na
náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, tzv. postih. Žalobca má teda právo postihu aj proti vodičovi
- osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia.
Žalobca na podporu svojich tvrdení poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 4 Cdo 134/2009: „Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona
č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu
zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi....“ S poukazomna vyššie uvedené žalobca zastáva názor, že žalovaný 1/ v podanom odpore proti platobnému rozkazu
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by nárok žalobcu spochybňovali a preto žalobca trvá na
podanej žalobe v plnom rozsahu.

7. Podaním zo dňa 06.08.2019 podal žalobca návrh na rozšírenie žaloby, pričom uviedol, že dňa
03.12.2017 spôsobil vodič – A. B. predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na
motorovom vozidle zn. MAZDA s EČV: C., ktorého držiteľom bola v tom čase E. B. (ďalej aj
„poškodený“).Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva
z ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla
žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodenému
z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalobca poskytol

- dňa 17.04.2018 poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 3.963,36
eur, z ktorého suma vo výške 360,31 eur predstavuje delegačný poplatok, na ktorý si žalobca nárok
neuplatňuje,
- dňa 10.04.2019 poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 1204,50
eur, z ktorého suma vo výške 109,50 eur predstavuje delegačný poplatok, na ktorý si žalobca nárok

neuplatňuje.
Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca listami
- zo dňa 20.04.2018 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému vo výške 3.603,05
eur. Žalobca vyzval žalovaného v predmetnom liste, aby uhradili dlžnú sumu do 20.05.2018,
- 15.04.2019 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému vo výške 1.095 eur. Žalobca

vyzval žalovaného v predmetnom liste, aby uhradili dlžnú sumu do 15.05.2019.
Žalovaný svoj dlh doposiaľ neuhradil ani len čiastočne. S poukazom na uvedený skutkový a
právny stav veci a na pripojené dôkazné prostriedky zmenu žaloby v znení: „Žalovaný je povinný do 3
dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 4.698,05 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.603,05 € od 21.05.2018 do 15.05.2019, 5 % ročne zo sumy

4.698,05 € od 16.05.2019 do zaplatenia. Splnením povinnosti plnenia A. B., trvalý pobyt: L. XX, XXX XX
M., dátum nar.: 04.03.1989 podľa Platobného rozkazu zo dňa 16.04.2019, č. k. 10C/60/2018-64 zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia žalovaného uloženého týmto rozsudkom. Splnením povinnosti
žalovaného 1/ uloženého týmto rozsudkom zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia A. B., trvalý
pobyt: L. XX, XXX XX M., dátum nar.: 04.03.1989 uloženého Platobným rozkazom zo dňa 16.04.2019,

č. k. 10C/60/2018-64. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.“

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu na zmenu žaloby poukázal na to, že dňa 10.11.2017 uzatvoril

s predávajúcim A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom 082 16 Fintice kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo
osobné motorové vozidlo zn. Fabia EČV: 1 H.. Toto vozidlo doviezol predávajúci zo zahraničia, presne
uvedené z Belgicka a on predmetnú kúpnu zmluvu uzatvoril len z dôvodu, aby si poistil predaj v prospech
svojej osoby (za prítomnosti mojej manželky Márie a syna N., ktorí toto môžu potvrdiť prípadným
vypočutím) a vyplatil predávajúcemu kúpnu cenu v sume 1.500 eur, ako aj ďalšie financie bez

potvrdeniavovýške500€navybavenieregistráciepredmetnéhovozidlavSRaprípadnéďalšienáklady.
Zároveň bolo ústne dohodnuté, že po jeho registrácii v SR predávajúci zabezpečí vykonanie STK a
evidovanie na DI PZ v Prešove a jazdiť na ňom bude len za účelom vybavenia týchto úkonov. Z tohto
dôvodu uvedené vozidlo ponechal u predávajúceho. Je len zarážajúce, že predávajúci v rozpore s
dobrými mravmi použil kúpnu zmluvu pri nehode dňa 03.12.2017 v čase 0 15.25 hod. na križovatke

ul. Hollého a Šafárikova v Prešove, ktorou žalovaného označil za vlastníka motorového vozidla a teda
osobou zodpovedajúcu za vznik škody pred orgánmi dopravnej polície PZ Prešov. V čase nehody
predávajúci teda nemohol vykonávať dohodnuté úkony potrebné k registrácii v SR, ani STK a taktiež
evidovanie na DI z dôvodu, že nehoda sa stala v nedeľu. Predávajúci teda viedol motorové vozidlo
bez vedomia kupujúceho, ako aj proti jeho vôli. A. B. teda nehodu nespôsobil pri vykonávaní činnosti

v prospech jeho osoby na základe pracovnej zmluvy, dohody o práci vykonávanej mimo pracovného
pomeru, obchodnoprávnej dohody a pod. Predmetné vozidlo mu nebolo odovzdané, mal ho aj naďalej
predávajúci a tým pádom bol aj držiteľom motorového vozidla. V zmysle § 129 ods.1 Občianskeho
zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba. Ajkeď je v kúpnej zmluve uvedené, že ho preberá do vlastníctva a tým preberá aj všetku zodpovednosť
a povinnosť uzavrieť PZP, toto ustanovenie zmluvy je neplatné, nakoľko odporuje platným právnym
predpisom. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom

alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Po podpise
kúpnej zmluvy z doposiaľ uvedených dôvodov mu neboli odovzdané žiadne doklady od vozidla. V
zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov má v
prípade cudzozemského motorového vozidla povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu vodič tohto motorového

vozidla, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 16 uvedeného zákona mal mat' predávajúci
uzatvorené hraničné poistenie. Či toto poistenie mal, nemá vedomosť. A nakoniec v zmysle § 14 ods. 2
uvedeného zákona poistenie nemožno dojednať na cudzozemské motorové vozidlá a preto predmetné
vozidlo ostalo u predávajúceho za účelom jeho registrácie v SR. Predávajúci mu po vzniku dopravnej
nehody telefonicky oznámil, že mal nehodu, že musí na vozidle vykonať opravy (čelné sklo, predná
kapota, blatník a pod.) Aj napriek uvedenému od kúpy neodstúpil, pretože z rodinných dôvodov som

vozidlo súrne potreboval. Preto mu predávajúci v januári 2018 doviezol predmetné vozidlo pred bytovku,
odovzdal kľúče a uviedol, že so žalovaným už nechce mat' nič spoločné. V zmysle §
133 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci. Týmto odovzdaním motorového vozidla predávajúcim sa stal aj jeho vlastníkom, teda
v januári 2018. Vychádzajúc z tohto ustanovenia nemohol byt' osobou zodpovednou za škodu .V zmysle

§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Z relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody je zrejmé, že škodovú udalosť
zapríčinil predávajúci A. B.. Škodovej udalosti sa jeho osoba nezúčastnila a preto v zmysle § 420 ods.
3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa zbaví ten, kto
preukáže, že škodu nezavinil. Z predchádzajúcej vety vyplýva, že jeho osoba škodu nezapríčinila. V

zmysle § 421 Občianskeho zákonníka každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byt' predmetom jeho
záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak. Kladie
si otázku, prečo žalobca Slovenská kancelária poisťovateľov Bratislava žaluje jeho osobu, namiesto
osoby, ktorá preukázateľne zapríčinila dopravnú nehodu. Po prevzatí motorového vozidla na ňom musel
vykonať ďalšie opravy a formality, ako napr. namontovať krytku airbagu, plastový podbeh, rámček

hmlovky, hmlovku, zakúpiť novú autobatériu, vykonať celkové prestriekanie a pod., vykonať kontrolu
originality vozidla, uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu,
zabezpečiť poistnú zmluvu PZP, vykonať STK a emisnú kontrolu. Tiež uviedol, že na list Slovenskej
kancelárie poisťovateľov zo dňa 19.12.2017 odpovedal listom zo dňa 20.12.2017, kde popísal odpovede
na ich otázky. Na základe doposiaľ uvedeného má za to, že škodu preukázateľne spôsobil predávajúci

A. B., čo je potvrdené reláciou dopravnej polície PZ Prešov, že predávajúci v rozpore s dobrými mravmi
použil kúpnu zmluvu pri nehode dňa 03.12.2017 v čase 0 15.25 hod. na križovatke ul.
Hollého a Šafárikova v Prešove, ktorou ho označil za vlastníka motorového vozidla, aj keď v zmysle §
133 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci. Vlastníkom predmetného motorového vozidla som sa teda stal až v januári 2018, teda až

po vzniku škodovej udalosti. Z uvedených dôvodov a uvedených príslušných ustanovení zák. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník a zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení uplatnený nárok žalobcu
v celom rozsahu neuznáva.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že pokiaľ teda ide o

(s obsahom odporu) totožné tvrdenia zo strany žalovaného ohľadom skutočnosti, že kúpnu zmluvu
uzatvoril, len z dôvodu, aby si poistil predaj v prospech jeho osoby, možno tu uviesť dve veci. Za prvé, ide
o novotu, nakoľko v podanom odpore žalovaný tvrdil, že kúpnu zmluvu podpísal len z toho dôvodu, aby
mal doklad o vyplatenej kúpnej cene – čo inak ešte na margo tohto predchádzajúceho tvrdenia, je podľa
názoru žalobcu nepochopenie účinkov spojených s týmto úkonom (potvrdenie o vyplatení kúpnej

ceny nemusí byť vyslovene vecou kúpnej zmluvy). Za druhé, pokiaľ by na toto nové tvrdenie po piatich
rokoch súd prihliadol, opätovne možno konštatovať, že je chybou žalovaného (ktorá nemôže ísť na vrub
žalobcu), že si takýmto nelogickým spôsobom chcel „niečo poistiť“ – no najmä, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia, že kúpnu zmluvu podpísal „len tak“ a vozidlo spolu s dokladmi ostalo A.
B. (s čím žalovaný spája účinky neplatnosti tohto právneho úkonu). Nič také zo strany žalovaného

preukázané nebolo, pričom žalovaný ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz za účelom preukázania tohto
svojho tvrdenia. Naopak v konaní zo strany žalobcu preukázané bolo (listinným dôkazom), že zmluvné
strany kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2017 uzatvorili „slobodne a vážne vlastnoručným podpisom“, že
„Predávajúci predáva a kupujúci kupuje predmet zmluvy v stave v akom stojí a leží za kúpnu cenu2500 €, ktorú kupujúci vypláca v hotovosti predávajúcemu pri podpise tejto zmluvy, pričom preberá
do vlastníctva predmetnú vec a taktiež zodpovednosť za predmetnú vec vrátane všetkých právnych
predpisov týkajúcich sa prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a je povinný zabezpečiť

uzatvorenie zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
a to od okamihu podpisu kúpnej zmluvy, inak zodpovedá predávajúcemu za všetku škodu, ktorá mu
tým vznikne vrátane sankcií uložených príslušnými orgánmi štátnej správy.“ Jednoducho povedané, na
jednej strane stojí tvrdenie žalobcu ohľadom toho, že žalovaný bol v rozhodnom čase prevádzateľom
(vlastníkom) motorového vozidla, čo je osvedčené listinným dôkazom – kúpnou zmluvou vlastnoručne

podpísanou žalovaným i p. B. a na strane druhej stojí (ex post) tvrdenie žalovaného, nepodporené
žiadnym dôkazom (vykonanie dôkazu žalovaný ani nenavrhol), ešte aj s premenlivými dôvodmi (pre
ktoré údajne zmluvu v tomto znení podpísal). Je evidentné, že žalovaný sa týmto spôsobom nemôže
spätne zbaviť svojej zodpovednosti za svoje (ne)konanie, preto je jeho pasívna vecná legitimácia v
tomto konaní daná podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ako subjektu, ktorý mal zákonnú (a napokon
i zmluvnú) povinnosť uzatvoriť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení podľa zákona o PZP. Teda ak

aj niečo bolo ústne dohodnuté (kde je vždy problém s následným preukázaním, najmä ak žiaden ďalší
dôkaz strana ani len nenavrhuje) – čo je mimochodom čo do výšky zaplatených plnení zo strany
žalovaného (1.500 eur ako aj ďalšie financie vo výške 500 eur) opäť novotou oproti obsahu podaného
odporu (najprv 2.500 eur a následne na druhý deň 500 eur) je to na škodu žalovaného, že týmto
spôsobompostupovalanebolbdelýmnasvojichprávach apovinnostiachvzmyslezásady

vigilantibus iura scripta sunt, ktorá starorímska zásada platí v právnom poriadku Slovenskej
republiky aj dnes. Je potom bez právneho významu, že k dopravnej nehode došlo v
nedeľu, či ktorýkoľvek iný deň, nakoľko nebolo nijak preukázané, že A. B. mal v tejto súvislosti akékoľvek
záväzky z kúpnej zmluvy (keďže tam nie sú uvedené, naopak tam je uvedený žalovaný), pričom sa
jedná o ničím nepreukázané tvrdenia žalovaného bez relevantných návrhov na vykonanie dokazovania.

Rovnakotak jeneodôvodnenétvrdeniežalovanéhoohľadomneplatnostizmluvného
dojednania v kúpnej zmluve, že preberá vozidlo do vlastníctva s poukazom na § 39 OZ, nakoľko ani
nie je zrejmé, ktorý z dôvodov neplatnosti právneho úkonu žalovaný označil (keďže ku každému je
potrebné uvádzať iné substancované skutkové tvrdenia). V čom konkrétne malo byť dané ustanovenie
zmluvy rozporné so zákonom z vyjadrenia žalovaného vyčítať nemožno, pričom skutkové okolnosti

daného prípadu nedopadajú na obsah zmluvy, jej jednotlivých ustanovení, či ich posudzovania. To, že
niekto niečo vyhlási – čo sa ale nezakladá na pravde – neznamená, že vyhlásenie je učinené v rozpore
so zákonom, naopak toto znamená, že ten, kto takéto vyhlásenie činí, robí tak vedome so všetkými
následkami s tým spojenými. Okrem toho konštantná judikatúra v podmienkach Slovenskej republiky
podporuje výklad platnosti právneho úkonu oproti jeho neplatnosti v súkromnoprávnej sfére, ak do úvahy

prichádzajú oba výklady. Žalovaný ďalej uvádza, že po podpise kúpnej zmluvy z doposiaľ uvedených
dôvodovmuneboliodovzdanéžiadnedokladyodvozidla–nouvedenáskutočnosťzostranyžalovaného
v podstate znamená, že mu bol osud jeho zákonných povinností ľahostajný. Povinným subjektom (aj
pri prepise vozidla) na uzatvorenie povinného zmluvného poistenia je predsa vždy nový vlastník, keďže
prepisom vozidla predchádzajúce povinné zmluvné poistenie zaniká (§ 9 ods. 1 písm. b) zákona o

PZP). Kupujúci je subjektom, ktorý musí uzatvoriť PZP v predstihu ešte pred samotným prepisom – čo
v tejto súvislosti mal zabezpečovať A. B.? Ak vozidlo nebolo registrované v SR, prečo potom žalovaný
podpisoval akúkoľvek kúpnu zmluvu, pričom ak vedel, že nebude možné z jeho strany poistiť motorové
vozidlo, prečo si nezisťoval u predávajúceho A. B., či (ne)mal predmetné vozidlo riadne
poistené? V čase dopravnej nehody (03.12.2017) pritom uplynulo už 23 dní od podpisu kúpnej zmluvy zo

dňa 10.11.2017 – prečo si zmluvné strany nedohodli odlišné dojednania ohľadom zodpovednosti toho-
ktorého subjektu, ak bol stav veci taký aký bol . Okrem toho žalovaný ani neuviedol, kedy presne mal p.
B.zBelgickapredmetnévozidlonaSlovenskodoviesťažalobcasanestotožňujesnázoromžalovaného,
že prepis značiek musel učiniť p. B. (možnosti tzv. dočasných prevodové značiek a podobne) – toto
všetko si žalovaný mal a mohol riešiť už sám, ak kúpnu zmluvu podpísal v takomto znení. Taktiež po

dovoze, pokiaľ ide o kontrolu originality a podobne, si toto rieši kupujúci sám (predkladá práve kúpnu
zmluvu, osvedčenie a pod.), preto odlišné dojednania sú vecou výlučne zmluvných strán, no zároveň
platí, že aj zodpovednosťou – žalobcovi nie je preto zrejmé, z akého dôvodu by nemal žalovaného
považovať za subjekt zodpovednosti. Žalovaný fakticky v poslednom vyjadrení priznáva, že zanedbal
svoje povinnosti, teda k spomenutej zásade bdelým patrí právo potom zákonite treba prirátať aj zásadu

neznalosť zákona neospravedlňuje, pôsobiacu taktiež v neprospech žalovaného. Každý si zodpovedá
za svoje konanie sám a žalovaný sa týmto spôsobom nemôže vyviniť zo svojej (ne)zodpovednosti ako
vlastníka vozidla. Pre účely posudzovania akýchkoľvek „liberačných“ dôvodov na strane prevádzateľa
(objektívna zodpovednosť) sú takto tvrdené (nepreukázané) skutočnosti zo strany žalovaného bezprávneho významu. Ďalšie (nové) skutočnosti ohľadom kontaktovania vo vzťahu k dopravnej nehode,
vykonaným opravám a tvrdeniu, že napriek uvedenému od zmluvy neodstúpil – napriek tomu, že
podľa textácie kúpnej zmluvy ani nemohol (predposledná stať „prípadné vrátenie nie je možné“), ako

aj tvrdenia, že predávajúci mu v januári 2018 mal doniesť už opravené vozidlo a odovzdať kľúče, sú
opäť (nepreukázanými) tvrdeniami nespôsobilými ovplyvniť záver o pasívnej vecnej legitimácii na strane
žalovaného. Možno len podotknúť, že tu žalovaný tvrdí bližšie časovo nepreukázané odovzdanie veci
len v rámci faktickej držby (ohľadom právnej držby, dokladov k vozidlu, sa totiž nevyjadruje vôbec). S
poukazom na vyššie uvedené žalobca zastáva názor, že žalobca je dôvodná v plnom rozsahu aj voči

zostávajúcemu žalovanému a žalobe navrhuje v zmysle petitu vyhovieť.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to vyjadreniami strán sporu, výpisom
z evidencie vozidiel zo 16.3.2018, reláciou dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody, oznámením
poškodeného o uplatnení si nároku na náhradu škody, zápisom o obhliadke poškodeného motorového
vozidla, zápisom o poškodení vozidla k škodovej udalosti, kúpnou zmluvou, výpočtom všeobecnej

hodnoty cestného vozidla, oznámením o poistnom plnení zo 7.2.2018, oznámením o poistnom plnení
zo 7.3.2018, faktúrou č. 2174187, interným dokladom zo
systému žalobcu o poskytnutom plnení, výpisom zo systému žalobcu ohľadom poistenia motorového
vozidla, výpisom z účtu žalobcu z apríla 2018, výzvou na náhradu poistného plnenia adresovanou
žalovanému z 20.4.2018 s doručenkou, výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 20.4.2018

adresovaná A. B. s doručenkou, pokusom o zmier, platobným rozkazom, vyúčtovaním z Kooperativy
z 8.4.2019, odborným vyjadrením 050/2018 znalca O. O. B., interným dokladom zo systému žalobcu
o poskytnutom plnení z 10.4.2019, výpisom z účtu žalobcu z 4/2019, výzvou na náhradu poistného
plnenia z 15.4.2019 adresovanou žalovanému s doručenkou, výzvou na náhradu poistného plnenia
z15.4.2019adresovanouA.B.sdoručenkou,listomSlovenskejkanceláriepoisťovateľovadresovanému

žalovanému zo dňa 19.12.2017, vyjadrením k tomuto listu z 20.12.2017, potvrdením o kontrole originality
vozidla, potvrdením o emisnej kontrole motorového vozidla, proforma faktúrou č. 16022011801,
rozhodnutím o typovom schválení dovezeného vozidla z členského štátu vedeného Okresným úradom
Prešov z 9.3.2018, návrhom poistnej zmluvy povinného zmluvného poistenia ČSOB, faktúrou č. 1/2018,
protokolom o technickej kontrole a zistil tento skutkový stav:

11. Z písomnej kúpnej zmluvy vyplýva, že medzi A. B. (pôvodne žalovaný v 2. rade) ako predávajúci
a žalovaný ako kupujúci uzatvorili dňa 10.11.2017 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo motorové
vozidlo zn. ŠKODA FABIA, rok výroby 2008, VIN N.. V zmysle tejto kúpnej zmluvy predávajúci
predáva a kupujúci kupuje predmet zmluvy v stave akom stojí a leží za kúpnu cenu 2500 eur, ktorú

kupujúci vypláca v hotovosti predávajúcemu pri podpise tejto zmluvy, pričom preberá do vlastníctva
predmetnú vec a taktiež zodpovednosť za predmetnú vec vrátane všetkých právnych predpisov
týkajúcich sa prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a je povinný zabezpečiť uzatvorenie
zákonné poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a to od okamihu
podpisu kúpnej zmluvy, inak zodpovedá predávajúcemu za všetku škodu, ktorá mu tým vznikne (vrátane

sankcií uložených príslušným orgánom štátnej správy)...Kupujúci a predávajúci súhlasia s podmienkami
tejto zmluvy a nemajú žiadne výhrady k jednotlivým podmienkam tejto zmluvy, čo potvrdzujú svojim
slobodným vlastnoručným podpisom.

12. Z predloženého výpisu z centrálnej evidencii vozidiel vyplýva, že žalovaný bol ako držiteľ a vlastník

motorového vozidla ŠKODA FABIA s EČV: C. evidovaný od 16.03.2018.

13. Dňa 03.12.2017 spôsobil vodič A. B. – pôvodne žalovaný v 2. rade, vozidlom zn. ŠKODA s EČV:
XXXXXXX v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle MAZDA s EČV: C., ktorého
držiteľom bola v tom čase E. B. (ďalej len „poškodená“), čo je zrejmé z relácie dopravnej polície PZ

o priebehu dopravnej nehody.

14.NazákladešetreniapoistnejudalostipoisťovneKOOPERATIVA(poisťovnepoškodenej)bolapoistná
udalosť likvidovaná ako totálna škoda, ktorá predstavuje sumu 2.763,05 eura (všeobecná hodnota
vozidla 4.613,05 eura – hodnota použiteľných zvyškov vozidla 1.850 eur = 2.763,05 eura). Zároveň bola

poškodenej priznané poistné plnenie aj za prenájom náhradného vozidla za obdobie od 04.12.2017
do 31.12.2017 vo výške 840 eur. Poškodenej bolo teda zo strany poisťovne KOOPERATIVA vyplatené
poistné plnenie spolu v sume 3.963,36 eura.15. Podľa výpisu zo systému žalobcu nebolo v čase dopravnej nehody, t.j. dňa 03.12.2017, uzavreté
k motorovému vozidlu zn. ŠKODA s EVČ: XXXXXXX povinné zmluvné poistenie.

16. Nebolo sporné, že poisťovni KOOPERATIVA ako poisťovateľovi poškodenej bola zo strany žalobcu
dňa 17.04.2018 poukázaná suma 3.963,36 eura predstavujúca náhradu materiálnej škody.

17. Listom zo dňa 20.04.2018 bol žalovaný vyzvaný na úhrady dlžnej sumy 3.603,05 eur do 20.05.2018.
Zásielka bola žalovanému doručená dňa 26.04.2018.

18. Podľa odborného vyjadrenia znalca O. O. B. zo dňa 07.02.2018 výška odškodnenia poškodenej p. B.
za bolesť pri úraze (spôsobeného v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou) pri 60 bodoch predstavuje
sumu 1.094 eura.

19. Dňa 10.04.2019 bola poisťovni KOOPERATIVA ako poisťovateľovi poškodenej zo

strany žalobcu poukázaná suma 1.204,50 eura predstavujúca náhradu škody na zdraví.

20. Listom zo dňa 15.04.2019 bol žalovaný vyzvaný na úhrady dlžnej sumy 1.095 eur do 15.05.2019.
Zásielka bola žalovanému doručená dňa 23.04.2019.

21. Dňa 09.02.2018 bola zo strany žalovaného vykonaná STK, emisná kontrola ako aj kontrola originality
vo vzťahu k motorovému vozidlu ŠKODA FABIA, EČV: XXXXXXX, VIN: N..

22. Dňa 14.03.2018 bola uzavretá poistná zmluva povinného zmluvného poistenia vo vzťahu
k predmetnému motorovému vozidlu medzi žalovaným a ČSOB Poisťovňa, a.s.

23. Na pojednávaní dňa 03.03.2025 pripustil súd zmenu žaloby v znení: „Žalovaný je povinný do 3 dní
do právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 4.698,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 3.603,05 eur od 21.5.2018 do 15.5.2019 a 5 % ročne zo sumy 4.698,05 eur od
16.5.2019 do zaplatenia. Splnením povinnosti plnenia A. B., trvalý pobyt L. XX, XXX XX M., dátum nar.

X.X.XXXX podľa Platobného rozkazu zo dňa 16.4.2019, č.k. 10C/60/2018-64 zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť plnenia žalovaného uloženého týmto rozsudkom. Splnením povinnosti žalovaného
uloženého týmto rozsudkom zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia A. B., trvale pobyt L.
XX, XXX XX M., dátum narodenia X.X.XXXX uloženého Platobným rozkazom zo dňa 16.4.2019, č.k.
10C/60/2018-64. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých súd

rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.“

24. Žalovaný pri svojom výsluchu tvrdil, že motorové vozidlo našiel na bazoši. Po dvoch telefonátoch
sa s pánom B. dohodli, že privezie automobil. Keď s ním došiel, žalovaný sa so svojím synom bol
na danom motorovom vozidle previesť. Auto chcel kúpiť pre svoju dcéru. Táto obhliadka vozidla bola

vykonaná v stredu. Následne v piatok 10.11.2017 podpísali kúpnu zmluvu, pričom žalovaný zaplatil
za motorové vozidlo 2500 eur a pánovi B. dal ešte 500 eur, aby vybavil kontrolu originality, STK
a emisnú kontrolu. Auto mu mal doviezť. Mal mu dať aj splnomocnenie. K tomu však nedošlo. Žalovaný
volal pánovi B. viackrát, ten sa však stále vyhováral. Až 01.12.2017 urobil pán B. kontrolu originality
na motorovom vozidle a 03.12.2017 bola spôsobená nehoda. Žalovaný nevedel urobiť STK, emisnú

kontrolu, pretože mal vedomosť, že na dané úkony je potrebné, aby auto mal tzv. prevozné značky. Tiež
poukázal na to, že pán B. mu nezavolal, že chce v nedeľu niekam ísť. O nehode nevedel, dozvedel
sa to až z televízie Joj z relácie Krimi. Kúpnu zmluvu vyhotovil pán B.. Nie je si istý, či sa pána
B. pýtal na preukázanie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Pokiaľ ide o dohodu týkajúcu sa
odovzdania motorového vozidla, dohodli sa tak, že pán B. vykoná kontrolu originality, STK a emisnú

kontrolu. Následne dovezie auto so slovenským ŠPZ. Pán B. odovzdal vozidlo žalovanému okolo 15.
až 20. januára 2018 a následne si žalovaný urobil úkony vo vzťahu k vozidlu, pretože nebolo spôsobilé
technickej kontroly. Následne ešte vykonal sám kontrolu originality, STK a emisnú kontrolu.

25. Svedkyňa O. J., manželka žalovaného, pri svojom výsluchu potvrdila, že auto našli na internete

a následne kontaktovali pána B.. S pánom B. sa stretli osobne na ulici ona, manžel a ich syn.
Išlo o automobil značky Škoda Fabia. Dohodli sa na kúpnej cene 2600 eur. Stretli sa asi mesiac
pred nehodou. C. B. dali 500 eur na STK a emisnú kontrolu. Dohoda ohľadne kúpy bola taká, že keď pán
B. urobí STK, emisnú kontrolu, donesie im auto. Vtedy sa nepodpisovala žiadna písomná zmluva. C. B.odovzdalivhotovosti2600eur.OnehodesadozvedelinieodpánaB.,aleažponejzmédiízTelevíznych
novín. Auto priniesol pán Kmec 2 alebo 3 týždne po nehode, v januári. Pán B. mal ešte urobiť STK
a emisnú kontrolu, nebola však urobená. Žiadal ich, aby neodstupovali po od zmluvy. Auto priniesol

pán B. poškodené. Prevzali ho teda až po nehode. Následne si auto prepísali na seba, momentálne
ho už nemajú, predali ho. Po nahliadnutí do písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2017 uviedla, že
nemá vedomosť o jej uzavretí, asi pri tom nebola. Potvrdila, že na kúpnej zmluve je podpis jej manžela.
Uviedla, že vedeli, že auto nemá povinné zmluvné poistenie.

26. Svedok A. B. (pôvodne žalovaný v 2. rade) pri svojom výsluchu uviedol, že pokiaľ ide o okolnosti
nehody, uvádza že, nehoda sa stala v zime, nevie presne kedy. Automobil Škoda Fabia šoféroval on.
Pri nehode zistil, že nemá uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Náhradné diely na Škodu Fabia
zaobstaral on. Auto kúpil svedok v Belgicku. Kúpnu zmluvu so žalovaným uzatvorili v Kapušanoch
pred domom kamaráta. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy bol žalovaný a ešte nejaký chlapec, asi syn
žalovaného. Túto zmluvu priniesol na podpis on (Kmec). Žalovaný mu hneď aj zaplatil za auto. Myslí,

že to bolo asi 2500 eur. Žalovaný si hneď auto prevzal. So žalovaným sa dohodol, že príde po auto
a prihlási mu ho. Žalovaný potom s autom odišiel. Auto malo letné pneumatiky, teda žalovaný ich prezul
na zimné a následne mu auto doviezol. Doklady od auta mali byť v prístrojovej doske. Svedok následne
pri nehode zistil, že tam nebola poistka. Žalovaný vedel, že auto je z Belgicka, že je tu na Slovensku
asi rok. Vedel tiež, že auto nemá povinné zmluvné poistenie, STK, ani emisnú kontrolu. Auto predtým

malo poistku, ale tá skončila.

27. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

28. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá

za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

29. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

30. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

31. Podľa § 430 OZ, namiesto prevádzateľ zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok
bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie

dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

32. Podľa § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

33. Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

34. Podľa § 133 ods. 1 OZ, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo

prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

35. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla

zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa
držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla
alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy
prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

36.Podľa§3ods.2zákonaoPZP,vprípadecudzozemskéhomotorovéhovozidlamápovinnosťuzavrieť
poistnú zmluvu vodič tohto motorového vozidla, ak tento zákon neustanovuje inak.37. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.

38. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods.
1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo

plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

39. Podľa § 2 písm. j) zákona o PZP prevádzkovateľom motorového vozidla je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

41. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

42. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodne žalovaný v 2. rade A. B. ako vodič
motorového vozidla Škoda Fabia, EČV:1LAA426, dňa 03.12.2017 zavinil dopravnú nehodu, ktorou

bola spôsobená škoda na motorovom vozidle MAZDA, EČV: C., ktorého držiteľom bola v tom čase
E. B.. Nebolo sporné, že túto škodu postupom podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP uhradil
žalobca, keďže k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona
o PZP.

43. Súdna prax vychádza z dikcie, že osobou bez poistenia zodpovednosti v zmysle § 24 ods. 2 písm. b)
zákona o PZP nie je osoba, ktorá si nesplní povinnosť uzavrieť k prevádzkovému vozidlu poistnú zmluvu,
ale osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, ku ktorému takáto poistná zmluva
nebola uzavretá. Pritom zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou

podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka nevylučuje súbežnú (solidárnu) zodpovednosť vodiča tohto
vozidla podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý spôsobil škodu pri tejto škodovej udalosti
zavineným porušením právnej povinnosti, pokiaľ nejde o prípad uvedený v § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.09.1977 publikovaný pod č. 29/1979 Zbierky súdnych
rozhodnutí a stanovísk), je preto na vôli poškodeného (respektíve osoby, na ktorú právo domáhať sa

plnenia prešlo), voči ktorému zo škodcov alebo či voči obom nárok na náhradu škody (prípadne právo
regresu) uplatní. To znamená, že žalobca má v prípade poskytnutia plnenia za škodu v zmysle §
24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
o zodpovednosti za škodu.

44. V danej veci je zrejmé, že pôvodne žalovaný v 2. rade A. B. bol platobným rozkazom vydaným
Okresným súdom Prešov dňa 05.02.2019, sp. zn. 10C 60/2018, zaviazaný zaplatiť žalobcovi v zmysle
žaloby uplatnený nárok na zaplatenie sumy 3.603,05 eur s príslušenstvom, pričom zodpovednosť tohto
žalovaného žalobca odvodzoval z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vydaný platobný

rozkaz voči pôvodne žalovanému v 2. rade nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa19.03.2019,
keďže pôvodne žalovaný v 2. rade voči nemu nepodal v zákonnej lehote odpor.

45. Žalobca v žalobe (ako aj v následnej zmene žaloby) žiadal na zaplatenie vyplatenej náhrady škody
v celkovej sume 4.698,05 eura (3.603,05 eura + 1.204,5 eura) s príslušenstvom zaviazať aj pôvodne

žalovaného v 1. rade, pričom jeho zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s predmetnou
dopravnou nehodou odvodzoval z § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, keďže v čase
dopravnej nehody bol žalovaný prevádzkovateľ predmetného motorového vozidla.46. Vo všeobecnosti sa za prevádzkovateľa na účely § 427 Občianskeho zákonníka považuje subjekt,
ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom. Pôjde o subjekt,
na ktorého účet, nebezpečenstvo a v záujme, ktorého sa prevádzka dopravného prostriedku vykonáva.

Spravidla je ním predovšetkým vlastník vozidla.

47. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastníkom, a teda aj prevádzkovateľom motorového
vozidla značky Škoda Fabia bol žalovaný, ktorý motorové vozidlo na základe písomnej kúpnej
zmluvy zo dňa 10.11.2017 uzatvorenej medzi žalovaným ako kupujúcim a A. B. ako predávajúcim

nadobudol do svojho vlastníctva za kúpnu cenu 2500 eur. Žalovaný predmetnou kúpnou zmluvou,
ktorú vlastnoručne podpísal, prejavil svoju vôľu nadobudnúť do právnej a faktickej moci motorové
vozidlo. Z dikcie tejto kúpnej zmluvy nepochybne vyplýva, že žalovaný ako kupujúci vyplatil v hotovosti
predávajúcemu pri podpise tejto zmluvy kúpnu cenu 2500 eur, pričom prebral do vlastníctva predmetnú
vec a zároveň zodpovednosť za predmetnú vec vrátane všetkých právnych predpisov týkajúcich
sa prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách. Zároveň sa zaviazal zabezpečiť uzatvorenie

zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a to
odokamihupodpisukúpnejzmluvy. Uzavretietejtokúpnejzmluvynespochybňujeani samotnýžalovaný
ako kupujúci, rovnako jej uzavretie potvrdil aj svedok B. ako predávajúci.

48. V konaní bolo nepochybne preukázané, že k danej dohode o predaji motorového vozidla

došlo. Z vykonaného dokazovania plynie, že na osobnom stretnutí, ktoré sa odohralo asi mesiac
pred dopravnou nehodou, sa stretli predávajúci s kupujúcim za prítomnosti ďalších svedkov (syn
a manželka žalovaného). Došlo k obhliadke motorového vozidla a zároveň aj k zaplateniu kúpnej
ceny. Tieto okolnosti nespochybňuje ani jedna sporová strana, ani vypočutí svedkovia. Okrem toho
z vykonaných dôkazov vyplynulo, že žalovaný vedel, že auto bolo v dovezené zo zahraničia (z Belgicka),

že nemá platnú STK, ani emisnú kontrolu a že na vozidlo nebolo uzavreté ani povinné zmluvné poistenie.

49. Z výsluchu svedka B. bolo taktiež preukázané, že sa zmluvné strany dohodli, že auto si prevezme
žalovaný a nechá na ňom zriadiť nové povinné zmluvné poistenie, aby následne predávajúci Kmec
mohol zabezpečiť kontrolu originality, STK a emisnú kontrolu.

50. Z výsluchu svedka vyplynulo, že auto si žalovaný skutočne prevzal, vymenil na ňom pneumatiky,
určitú dobu na ňom jazdil. Z uvedeného je zrejmé, že tak získal nielen právnu, ale aj faktickú možnosť
disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho používať.

51. Občiansky zákonník v tomto smere jednoznačne uvádza, že zodpovednosť za škodu spôsobenú
dopravnou nehodou je objektívna a zodpovedá za ňu ten, kto je prevádzkovateľom vozidla,
teda buď vlastník alebo držiteľ. V danom prípade je irelevantné, či takáto zmena vlastníckeho práva
bola alebo nebola vyznačená v evidencii dopravného inšpektorátu, pretože takáto evidencia nemá
právotvorné, ale len evidenčné účinky.

52. Z vykonaného dokazovania je tak zrejmé, že vlastnícke právo k motorovému vozidlo prešlo na
kupujúceho dňa 10.11.2017, kedy bola nielen podpísaná kúpna zmluva, ale aj zaplatená kúpna cena
a došlo aj k prevzatiu tohto motorového vozidla žalovaným ako kupujúcim. Súd v tomto smere poukazuje
i na znenie kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dokonca dohodli, že kupujúci zaplatením

kúpnej ceny pri podpise tejto zmluvy, preberá do vlastníctva predmetnú vec (motorové vozidlo). Týmto
ďalším dojednaním sa podľa názoru súdu zmluvné strany dohodli, že sa vlastnícke právo k motorovému
vozidlu nadobúda už týmto momentom (hneď po uzavretí kúpnej zmluvy, teda predtým, než sa predmet
kúpy odovzdá kupujúcemu). Uvedené zmluvné dojednanie je pritom v súlade s § 133 OZ (ak sa hnuteľná
vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak). Bez ohľadu na uvedené znenie dohody zmluvných strán
o prechode vlastníctva k motorovému vozidlu je však potrebné konštatovať, že bolo preukázané, že
k odovzdaniu motorového vozidla došlo hneď po vyplatení kúpnej ceny.

53. Pokiaľ žalovaný namieta, že k prevzatiu motorového vozidla došlo až v januári 2018, súd má za to, že

uvedené tvrdenie nebolo v konaní dostatočne preukázané. Tomuto tvrdeniu nasvedčovala len výpoveď
manželky žalovaného, čo súd nemohol hodnotiť ako objektívny dôkaz s ohľadom na príbuzenský vzťah
medzi nimi, ako aj tú skutočnosť, že prípadné vyhovenie žaloby bude mať majetkový dosah tak na
žalovaného, ako i na jeho manželku (ich rodinný rozpočet).54. Opaku tohto tvrdenia svedčí jednak výpoveď svedka B., ako aj už vyššie spomínané ustanovenie
kúpnej zmluvy týkajúce sa prechodu vlastníctva k motorovému vozidlu.

55. Vo vzťahu k námietke žalovaného spochybňujúcej hodnovernosť výpovede svedka B. s ohľadom na
jeho tvrdené účastníctvo, súd uvádza, že svedok B. bol v konaní už právoplatným platobným rozkazom
zaviazaný k zaplateniu sumy 3.603,05 eur, pričom táto suma je v procese vymáhania zo strany žalobcu.
Pokiaľ ide o zvyšnú časť nahradenej škody (škody na zdraví) uplatnenej voči žalovanému zo strany

žalobcu z titulu regresu, táto suma nebola v konaní voči tomuto svedkovi uplatnená (a keby ešte aj
došlo k jej uplatneniu, išlo by už nepochybne o premlčanú pohľadávku), a teda z jeho strany nebadá
súd žiadny dôvod na klamlivú výpoveď.

56. S ohľadom na uvedené je preto podľa názoru súdu potrebné považovať žalovaného, ktorý nadobudol
dané motorové vozidlo Škoda Fabia do svojho vlastníctva, za prevádzkovateľa tohto motorového

vozidla. Pokiaľ následne odovzdal žalovaný svedkovi Kmecovi vozidlo na nimi dohodnuté účely (kontrola
originality, STK, emisná kontrola), nestratil tým postavenie prevádzkovateľa. Stratil na isté obdobie
faktickú, ale nie právnu možnosť disponovania vozidlom (mohol ním právne nakladať, napr. scudziť ho).
Zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla je podmienená alternatívne faktickou alebo právnou možnosťou
dispozície s motorovým vozidlom (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

16.10.2018, sp.zn. III. ÚS 395/2018). Žalovaný odovzdaním vozidla svedkovi B. na dohodnuté účely
musel počítať i s tou možnosťou, že svedok B. môže disponovať vozidlom počas doby, po ktorú mu
ho žalovaný prenechal, a týmto vozidlom môže byť spôsobná škoda, za ktorú bude zodpovedať ako
prevádzkovateľ vozidla (viď prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ). Dočasné prenechanie motorového
vozidla inej osobe na dočasne užívanie alebo na akékoľvek iné účely nemožno podľa názoru súdu

klasifikovať ako použitie motorového vozidla bez vedomia prevádzkovateľa, resp. proti jeho vôli, a tým
zakladať vyvinenie prevádzkovateľa v zmysle § 430 OZ. (viď obdobne R 70/1969, v zmysle ktorého
napriek výpožičke motorového vozidla zostáva prevádzkovateľ motorového vozidla aj naďalej jeho
prevádzkovateľom).

57. V súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať naviac na to, že v konaní nebolo zo strany
žalovaného tvrdené, ani preukázané, že by svedkovi výslovne zakázal používanie vozidla mimo
realizácie dohodnutých úkonov. Zároveň nemožno strácať zo zreteľa, že žalovaný ako vlastník vozidla
bol povinný uzavrieť povinné zmluvné poistenie (na ktoré sa zaviazal i v samotnej kúpnej zmluve).
Minimálne tento prejav zodpovednosti za prevádzku vozidla, nad ktorým stratil faktickú moc, je

nevyhnutné od žalovaného požadovať. Obrana žalovaného, že mal za to, že uvedené nie je z jeho strany
možné vykonať z dôvodu, že vozidlo nebolo v tom čase registrované v Slovenskej republike, vyvracia
fakt, že napokon všetky úkony vo vzťahu k tomuto motorovému vozidlu mohol vykonať a aj vykonal
žalovaný sám, a to dňa 09.02.2018 vybavil kontrolu originality, STK, emisnú kontrolu a dňa 14.03.2018
uzavrel poistnú zmluvu PZP.

58. So zreteľom na uvedené je potrebné prijať záver, že žalovaný nestratil postavenie prevádzkovateľa
vozidla, a tým ani zodpovednosť z toho vyplývajúcu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka.

59. Možno teda uzavrieť, že vzhľadom na to, že motorové vozidlo žalovaného nebolo v čase nehody

povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, vznikla žalobcovi povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP
nahradiť poškodenej vzniknutú škodu z poistného garančného fondu. Žalobca preukázateľne uhradil
škodu (materiálnu škodu i škoda na zdraví), ktorá vznikla poškodenej vo výške 4.698,05 eur, preto je
nepochybné, že mu s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 7 zákona o PZP vznikol nárok na refundáciu

vyplatených náhrad voči žalovanému ako prevádzkovateľovi zodpovednému za škodu v zmysle § 427
a nasl. OZ.

60. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 4.698,05 eur spolu s príslušným
zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému mal žalovaný na základe

výzievžalobcuzaplatiťžalovanésumy(t.j.5%ročnezosumy3.603,05eurod21.05.2018do15.05.2019
a 5 % ročne zo sumy 4.698,05 eur od 16.05.2019 do zaplatenia).61. Keďže na časť uplatnenej sumy bol zaviazaný platobným rozkazom zo dňa 16.04.2019, č. k.
10C/60/2018-64 aj pôvodne žalovaný v 2. rade A. B. (ako solidárny dlžník), súd určil, že splnením
povinnosti plnenia A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Fintice podľa platobného rozkazu zo dňa

16.04.2019, č. k. 10C/60/2018-64 zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia žalovaného
uloženého týmto rozsudkom. Splnením povinnosti žalovaného uloženého týmto rozsudkom zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia A. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Fintice uloženého
platobným rozkazom zo dňa 16.04.2019, č. k. 10C/60/2018-64.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

65. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanémuvrozsahu100%.Súdnezistilžiadnydôvodhodnýosobitnéhozreteľa,prektorýbyžalobcovi

náhradu trov konania nemohol priznať. Poukaz žalovaného na poskytovanie súčinnosti žalobcovi pred
podaním žaloby nemôže predstavovať dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalobcovi nepatrila
náhrada trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.