Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200271
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200271.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa,

LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v
právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r. o., so sídlom Tomášikova 64, Bratislava, IČO: 31 399 835, právne
zastúpený: ARDEN LEGAL & TAX s. r. o., Jelačičova 8, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 256
443, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101928989/2022 zo dňa
7. júla 2022 a rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č. 102557665/2021 zo
dňa 13. decembra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v

Bratislave č. k. TT-14S/123/2022-207 zo dňa 31. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave
č. k. TT-14S/123/2022-207 zo dňa 31. augusta 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu
súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u žalobcu

daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2017 až december 2019, predmetom ktorej bolo
preverenie dodania služieb od spoločnosti Megsys, s. r. o. a preverenie splnenia podmienok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty na vstupe z dodávateľských faktúr podľa § 49 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane o výsledku daňovej kontroly
vyhotovil protokol č. 1015001329/2021 zo dňa 16.08.2021. Na základe výsledkov vykonanej daňovej
kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 102557665/2021 zo dňa
13.12.2021 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o

správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“)
vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške 7.390,- eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „daň“ alebo
„DPH“), a to za zdaňovacie obdobie december 2019.

2. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry vystavenej
deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Megsys, s. r. o. (ďalej aj „deklarovaný dodávateľ“).
Predmetom dodania deklarovaným dodávateľom žalobcovi mali byť služby - konfigurácia, inštalácia,

diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie
dokumentácie, pričom v stĺpci „počet“ boli číselné hodnoty bez označenia (ďalej aj „fakturované služby“).3. Správca dane rozhodnutie správcu dane odôvodnil absenciou preukázania splnenia podmienok
na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň zo strany žalobcu, ktorý nepreukázal dodanie služieb od
dodávateľa Megsys, s. r. o., vznik daňovej povinnosti a práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1

zákona o DPH. V zmysle pokynu žalovaného správca dane doplnil dokazovanie výpoveďami svedkov
I. W. a Q. B. a preverením sporných služieb u odberateľov žalobcu (čo zodpovedalo návrhom žalobcu
na vykonanie dôkazov).

4.Žalovanýpreskúmavanýmrozhodnutímč.101928989/2022zodňa07.07.2022(ďalejlen„rozhodnutie

žalovaného“) rozhodnutie správcu dane potvrdil. Uzatvoril, že správcovi dane prináležalo nepriznať
právo na odpočet DPH v zdaňovacom období december 2019 z faktúr vystavených dodávateľom
Megsys, s. r. o. z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, pretože zdaniteľné plnenie uvedené
na faktúre od spoločnosti Megsys, s. r. o. nebolo uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, a teda z
dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie nároku na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH.

II.
Konanie pred správnym súdom

5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd

v Trnave, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného spolu s
rozhodnutím správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca v správnej žalobe namietal
nesprávne právne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“), skutočnosť, že orgány verejnej správy nesprávne
vyhodnotili zistený skutkový stav podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, rozhodnutie mal za nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a tiež tým, že došlo k
porušeniuustanoveníokonanípredsprávcomdane,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonného
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

6. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave
(ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel výkon súdnictva aj v správnej agende Krajského súdu v Trnave.
Pred správnym súdom bola vec vedená pod sp. zn. TT-14S/123/2022.

7. Správny súd v napadnutom rozsudku č. k. TT-14S/123/2022-207 zo dňa 31.08.2023 (ďalej len

„napadnutý rozsudok“) dospel k záveru, že daňové orgány oboch stupňov nedisponujú dôkazmi
na preukázanie oprávnenosti ich rozhodnutia. Daňové orgány podľa správneho súdu nedostatočne
odôvodnili rozhodnutia a ich závery nekorešpondujú so zisteniami obsiahnutými v administratívnom
spise, nedostatočne zistili skutkový stav na riadne posúdenie veci, ich rozhodnutia sú z tohto dôvodu
predčasné a trpia vadou nezákonnosti, čo viedlo k ich zrušeniu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení

s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a k vráteniu veci správcovi dane na ďalšie konanie.

8. Správny súd poukázal na § 49 ods. 2 zákona o DPH, z ktorého vyplývajú podmienky, za akých si
žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré
mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a)

a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočet.

9. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že orgánmi finančnej správy bolo najmä
spochybnené uskutočnenie zdaniteľného plnenia (poskytnutie služieb) subjektom označeným na

vystavených faktúrach, spoločnosťou Megsys, s. r. o. Existenciu materiálneho plnenia správca dane
výslovne nepotvrdil ani nevyvrátil. Správny súd preto odôvodnenie rozhodnutia správcu dane ako aj
žalovaného hodnotil ako nedostatočné s absenciou myšlienkových pochodov, ako dospel k rozhodnutiu
a v mnohom jeho závery podľa správneho súdu nekorešpondovali s obsahom administratívneho spisu.

10. Správny súd sa stotožnil so žalobnou námietkou, že správca dane nezistil skutkový stav dostačujúco
na riadne posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP]. Pokiaľ daňový subjekt oznámil na základe výzvy
len niekoľko odberateľských firiem, správcovi dane, ktorý nie je viazaný iba návrhmi daňového subjektu,
pri jeho pochybnostiach nič nebránilo trvať na úplnom zozname odberateľov, všetkých dopytovať, sobsahomtýchtosprávsariadnevysporiadaťavyhodnotiťichvkontexteostatnýchzistenýchskutočností.
Z rozhodnutia žalovaného podľa správneho súdu nevyplýva, ktorým „všetkým“ odberateľom boli v
kontrolovanom zdaňovacom období poskytnuté služby prostredníctvom spoločnosti Megsys, s. r. o.

11. Správny súd vychádzajúc z administratívneho spisu dospel tiež k záveru, že rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP], pretože zo spisu vyplynuli
podstatné skutočnosti, s ktorými sa žalovaný nezaoberal.

12. Žalovaný podľa názoru správneho súdu nedostatočne vyhodnotil materiálnu a personálnu stránku
dodávateľa Megsys, s. r. o. v kontexte so subdodávateľmi, evidenciu a špecifikáciu služieb /
človekohodiny/ v zmysle preberacích protokolov a zmluvy.

13. Správny súd hodnotil rozhodnutie žalovaného ako zmätočné i v časti svedeckých výpovedí svedkov
Ing. M. Vendrinského a I.. W., ktorí neuviedli skutočnosti potvrdzujúce dodanie služieb deklarovaným

dodávateľom Megsys, s. r. o. Na druhej strane žalovaný uviedol, že svedkovia slovne potvrdili možné
uskutočnenie obchodných vzťahov, všeobecne služby popísali. Podľa žalovaného výpovede Ing.
Vendrinského (bývalého konateľa Megsys, s. r. o.) na pojednávaní 11.08.2021 o vykonaní sporných
služieb pre žalobcu dvomi zamestnancami na trvalý pracovný pomer a dvomi na dohodu nepotvrdili
dodanie sporných služieb, na strane druhej nezdôvodnil, ako k takejto úvahe dospel. Správny súd tak

videl rozpor v tom, že žalovaný nezdôvodnil akými myšlienkovými pochodmi postupoval, keď dospel
k záveru, že svedkovia nepotvrdili dodané služby. Žalovaný tiež nezdôvodnil, prečo ani čiastočne
neakceptoval osobnú prácu svedka pri poskytovaní služieb a prečo nezohľadnil výpoveď svedka I. W.,
ktorý je bývalým zamestnancom žalobcu (technický riaditeľ).

14. Správca dane rovnako podľa správneho súdu nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že
absencia náležitosti podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH (rozsah a druh dodanej služby) vo faktúre
je dôkazom o nedodaní služieb od spoločnosti Megsys, s. r. o.

15. Správny súd dal za pravdu aj žalobnej námietke o nesprávnej aplikácii § 46 ods. 5 Daňového

poriadku v kontexte s prenosom dôkazného bremena. Vzhľadom na obsah administratívneho spisu a
obsah výziev správcu dane daňovému subjektu správny súd zaujal názor, že správca dane vo výzve
vyjadril pochybnosti, ale nie jasne.

16. Úlohou finančných orgánov podľa správneho súdu bude doplniť dokazovanie a vyzvať žalobcu na

oznámenie všetkých odberateľov za kontrolované obdobie a následne spoločnosti dopytovať za účelom
preverenia reálne dodaných služieb, vrátanie oznámenia zaplatenej sumy, opätovne sa oboznámiť s
obsahom vystavených faktúr za december 2019, protokolom a porovnať počty hodín so zoznamom
servisných zásahov, a vyjadriť sa či a v akom rozsahu akceptujú pracovníkov realizujúcich služby v
prepočte na človeko-hodiny.

17. Ak bude mať správca dane pri vykonávaní dokazovania pochybnosti o správnosti, pravdivosti
alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, tak v zmysle § 46 ods. 5
Daňového poriadku jasne a určito oznámi kontrolovanému subjektu pochybnosti k splneniu materiálnych
podmienok. Bude potrebné zreteľne uviesť, v čom konkrétne spočívajú pochybnosti. Následne správca

dane svoje rozhodnutie riadne odôvodní a vysvetlí závery, ktoré ho viedli ku konečnému rozhodnutiu.

18. Správny súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že preukázal prijatie služieb aj zoznamom jeho
odberateľov,pretožesprávcovidaneneposkytolkompletnýzoznamodberateľov,ktorímaliodnehoprijať
služby v kontrolovanom zdaňovacom období.

III.
Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu

19. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, a teda že správny súd vec nesprávne právne
posúdil. V kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.20. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v súvislosti so záverom správneho súdu o nedostatočne zistenom
skutkovom stave na riadne posúdenie veci (III.1) uviedol, že rozsah dôkaznej povinnosti žalovaného,

ktorý na neho preniesol správny súd, nezodpovedá princípu rozdelenia dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane. Vznikom dôvodných pochybností o hodnovernosti predložených
dokladov a ich oznámením žalobcovi došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý mal inými
dôkazmi obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej obchodnej transakcie. Žalobca tak mal zmluvné vzťahy
usporiadať tak, aby boli zachované stopy subdodávky v dokumentoch, osvedčujúcich splnenie záväzku

(napr. súhlas odberateľa s plnením zmluvného záväzku subdodávateľom, zoznam osôb podieľajúcich
sa na dodávke, cestovné príkazy, vyúčtovanie pracovných ciest). Správca dane je oprávnený tieto
dokumenty verifikovať, nie však vyhľadávať. Správca dane nemal povinnosť preverovať všetkých
odberateľov žalobcu, a nepochybil ak preveril len niektorých z nich.

21. Vo vzťahu k názoru súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia (III.2.1) sťažovateľ uviedol, že

dokazovanie orientované na odberateľov môže viesť k záveru, že žalobca splnil svoj zmluvný
záväzok. Bez ďalšieho to nie je postačujúce na prijatie záveru, že ide o služby, ktoré mali byť
predmetom deklarovaných dodávok medzi žalobcom a subdodávateľom Megsys, s. r. o. Existencia
subdodávateľského vzťahu je tvrdením, ktoré je povinný preukazovať. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/2/2022. Tvrdil, že podľa výpovede svedka W., vzhľadom na to, že

časť služieb bola vykonávaná vzdialeným prístupom, odberatelia žalobcu nevedeli, že služby dodávala
spoločnosť Megsys, s. r. o.

22. Sťažovateľ k záveru správneho súdu o nevyhodnotení materiálnej a personálnej stránky dodávateľa
(III.2.2), podľa ktorého mal správca dane skontrolovať počet hodín na preberacom protokole od Megsys,

s. r. o. namietal, že správny súd ho zaväzuje zisťovať, ako k určitej udalosti malo dôjsť, napriek tomu, že
to nie je úlohou správcu dane. Úlohou správcu dane je vykonať dôkazy za účelom zistenia, či daňový
subjekt preukázal, že k určitej skutočnosti došlo, ako tvrdí.

23. Sťažovateľ spochybnil záver správneho súdu o zmätočnosti hodnotenia výpovedí svedkov (III.2.3),

keď dospel k záveru, že svedkovia H.. Q. B. a I. W. mu nepotvrdili dodanie služieb v dotknutom
zdaňovacom období. Podľa sťažovateľa svedok W. neuviedol meno kontaktnej osoby za spoločnosť
Megsys, s. r. o., pretože komunikoval len cez systém „C-desk“, nebol fyzicky v kontakte so žiadnou
osobou z dodávateľskej spoločnosti, preberací protokol prevzal od konateľa žalobcu, nevedel uviesť
koľko osôb zamestnancov bolo potrebných na výkon dodaných služieb na preberacom protokole.

Svedok tak neodstránil pochybnosti správcu dane. Vypovedacia schopnosť preberacích protokolov a
výpisov servisných zásahov bola nedostatočná, pretože ako zamestnanec, ktorý za daňový subjekt
preberacie protokoly kontroloval, nevedel tickety z výpisu zaradiť pod činnosti uvedené na protokoloch.
Nebola poskytnutá ani komunikácia
so spoločnosťou Megsys, s. r. o. za účelom poskytnutia prístupových hesiel žalobcovi.

24. Výpoveď svedka H.. B. nepriniesla žiaden údaj o tom, kto okrem konateľa spoločnosti Megsys, s. r. o.
vykonal sporné služby. H.. B. uviedol neúplné údaje o osobe pána Z., ktorý bol externým zamestnancom.
Žalovaný z „Hlásenia o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti“ spoločnosti Megsys, s. r.
o. zistil, že takéto priezvisko zamestnanca sa v nich nevyskytuje. Žalovaný tvrdí, že výpovede svedkov

vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi.

25. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalovaný rozporoval závery správneho súdu o nepreukázaní
súvislosti pracovného pomeru Ing. Mateja Vendrinského s nedodaním služieb žalobcovi.

26. Sťažovateľ nekontaktnosť spoločností (III.2.5) BOLIX, s. r. o., HINEM, s. r. o. a TS service, s. r. o.
ako preverovaných dodávateľov spoločnosti Megsys, s. r. o. nepripisoval na ťarchu žalobcu. Tvrdenie,
že spoločnosť BOLIX, s. r. o. poskytla spoločnosti Megsys, s. r. o. od marca do decembra 2019 formou
SAAS softvér na urýchlené spracovanie incidentov (bez ktorého by bola nižšia produktivita práce),
prípadne skutočnosť, že niektorá zo spoločností poskytla spoločnosti Megsys, s. r. o. zamestnancov na

výkon sporných služieb u žalobcu, neboli potvrdené inými dôkazmi.

27. Sťažovateľ v rámci ďalšej argumentácie namietal záver správneho súdu, že správca dane neuviedol,
v čom konkrétnom spočívajú jeho pochybnosti o dodanej službe dodávateľom podľa § 46 ods. 5Daňového poriadku (III.2.6). Sťažovateľ bol názoru, že správca dane správne aplikoval § 46 ods. 5
Daňového poriadku, keď výzvou č. 100425283/2021 zo dňa 12.03.2021 a výzvou č. 1008896/2021 zo
dňa 24.05.2021 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich dodanie služieb spoločnosťou

Megsys, s. r. o. Správca dane požadoval rozpis vykonaných služieb k faktúram, uvedenie miesta
výkonu služieb, presného menného zoznamu osôb vykonávajúcich služby, uvedenie účelu objednania
služieb, špecifikácie predmetu fakturácie, predloženie pracovných denníkov s rozpisom a ďalšie
informácie. Správca dane k vyjadreniam na výzvy zaujal stanovisko a pochybnosti vyjadril v oznámení
č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021 a v oznámení č. 101300031/2021 zo dňa 22.07.2021.

28. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol,
aké právne posúdenie veci správnym súdom považuje za nesprávne, ani v čom by mala spočívať
nesprávnosť právneho posúdenia. Keďže kasačná sťažnosť neobsahuje riadne odôvodnenie podľa §
440 ods. 2 SSP, mal za daný dôvod na jej zamietnutie podľa § 461 SSP.

29. K časti III.1 a III.2 kasačnej sťažnosti (nedostatočne zistenému skutkovému stavu, nedostatočnému
zdôvodneniu a nepreskúmateľnosti rozhodnutia) uviedol, že sťažovateľ v tomto spochybňuje splnenie
podmienok na odpočítanie dane a rozloženie dôkazného bremena. Žalobca preukázal splnenie
materiálnych aj formálnych podmienok na odpočítanie dane deklarovaným dodávateľom - inou osobou
registrovanou na daň - spoločnosť Megsys, s. r. o., služby boli reálne poskytnuté a tieto použil v rámci

svojej ekonomickej činnosti.

30. K nevyhodnoteniu materiálnej a personálnej stránky dodávateľa žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný
spochybňuje kapacity dodávateľa a predložené dôkazy, je v rámci presunu dôkazného bremena povinný
uviesť, aké kapacity boli potrebné na poskytnutie služieb. Tvrdil, že správca dane žalobcu nikdy

nevyzval na odstránenie pochybností v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku a rozhodovacou praxou
najvyššíchsúdnychautorít,pretoževýzvysprávcudanebolilenvšeobecnéagenerické,anešpecifikoval
dostatočné dôkazy na odstránenie pochybností. Kasačnú sťažnosť sťažovateľa preto navrhol podľa §
461 ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Právne posúdenie veci kasačným súdom

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach dôvodov podanej kasačnej

sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s
§ 452 ods. 1 SSP.

32. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť
smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Kasačný
súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu
po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, a dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

33. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.
TT-14S/123/2022-207 zo dňa 31.08.2023, ktorým správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) v spojení
s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie
správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

34. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti skonštatoval, že nebolo preukázané, že predmetné služby dodal
žalobcovi dodávateľ označený na faktúre - spoločnosť Megsys, s. r. o. V kasačnej sťažnosti v
podstate namietal závery správneho súdu pokiaľ ide o (i) nedostatočne zistený skutkový stav, a
povinnosť ďalšieho zisťovania skutkového stavu správcom dane vo vzťahu k všetkým (aj nenavrhnutým

dodávateľom), (ii) nevyhodnotenie materiálnej a personálnej stránky dodávateľa, nedostatočné
hodnotenie výpovedí svedkov a (iii) nedodržanie postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku
správcom dane. Osobitne je v danej veci potrebné vnímať skutočnosť, že správny súd zrušil napadnuté
rozhodnutie sťažovateľa spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a bolo teda úlohousprávneho súdu stanoviť jasne ďalší postup, ktorý očakáva od orgánu verejnej správy, keďže právnym
názorom, ktorý vyslovil správny súd, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§191 ods. 6
SSP).

(i) nedostatočne zistený skutkový stav, a povinnosť ďalšieho zisťovania skutkového stavu správcom
dane vo vzťahu k všetkým, (aj nenavrhnutým dodávateľom)
35. Kasačný súd prisvedčil kasačnej námietke sťažovateľa, v zmysle ktorej rozsah dôkaznej povinnosti,
ktorý na správcu dane preniesol správny súd v súvislosti s preverovaním skutočností u všetkých

(aj nenavrhnutých) odberateľov žalobcu, nezodpovedá princípom dokazovania v daňovom konaní.
Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zotrval na názore, že nemal povinnosť preverovať všetkých odberateľov
žalobcu, a nepochybil, ak na návrh žalobcu preveril len niektorých z nich.

36. Správny súd v bode 59.1. napadnutého rozsudku poukázal na žalobnú námietku, podľa ktorej
žalovaný - sťažovateľ nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav. Následne dospel k záveru, že

skutkový stav nezistil správca dane dostačujúco na riadne posúdenie veci. Z obsahu správnej žaloby
vyplýva, že žalobca nenamietal nedostatky v skutkových zisteniach ako vadu konania podľa § 191
písm. e) SSP, spočívajúcu v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Namietal nesprávne hodnotenie už vykonaných dôkazov, resp. že mali byť otázky na
odberateľov inak, adresnejšie formulované. Ani z formálneho označenia tohto žalobného bodu

[dôvod podľa § 191 písm. f) SSP] nevyplýva, že by žalobca rozporoval nevykonanie ďalších dopytov
adresovanýchďalšímsubjektom avsprávnejžalobenetvrdil,žesprávcadanemalvykonaťdokazovanie
dopytom všetkých jeho odberateľov a ani takéto dokazovanie nenavrhol.

37. Vzhľadom na uvedené sa potom kasačnému súdu javí, že správny súd uložil správcovi dane

povinnosť vykonať ďalšie dokazovanie vo vzťahu ku všetkým odberateľom žalobcu, a to napriek tomu,
že žalobca v správnej žalobe kvalifikovane - explicitne - takúto námietku nevzniesol.

38. K právnemu posúdeniu sťažnostného bodu týkajúceho sa nedostatočne zisteného skutkového
stavu, a povinnosti ďalšieho zisťovania skutkového stavu správcom dane vo vzťahu k všetkým (aj

nenavrhnutým dodávateľom), kasačný súd odkazuje (§ 464 ods. 1 SSP) na rozsudok tunajšieho súdu
sp. zn. 4Sfk/2/2024 zo dňa 25.09.2024, týkajúci sa rovnakého sťažovateľa v obdobnej veci. V tomto
rozsudku kasačný súd sťažnostnú námietku žalovaného posúdil nasledovne:

„43. Uvedené kasačný súd konštatuje nad rámec kasačných bodov, keďže sám žalovaný (sťažovateľ)
na túto skutočnosť neupozornil, resp. on sám ju neuviedol ako kasačný bod podanej sťažnosti. Naopak,
z vyjadrenia sťažovateľa vyplýva, akoby tento mal za preukázané, že predmetný žalobný bod bol riadne
vznesený, čo vyplýva z toho, že k nemu poskytuje meritórnu argumentáciu. Vychádzajúc zo zásady
koncentrácie v predmetnej veci tak v rámci konania pred krajským súdom, ako aj pred kasačným súdom,

nemôže preto najvyšší správny súd v kasačnom konaní skúmať, či takýto žalobný bod bol žalobcom
v správnej žalobe riadne vznesený, ale musí sa vysporiadať s tým, či právne názory krajského súdu v
predmetnej otázke boli z hmotnoprávneho hľadiska správne alebo nie - hoci argumentácia správneho
súdu ide zjavne nad rámec správnej žaloby.
44. Správny súd uloženie povinnosti správcovi dane vypočuť všetkých odberateľov odôvodnil len

ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku a tiež tým, že nič podľa neho nebránilo správcovi dane
trvať na úplnom zozname všetkých odberateľov a následne všetkých dopytovať. Samotný správny súd
si bol vedomý, že na dokazovanie vo vzťahu ku všetkým odberateľom žalobcu je potrebná súčinnosť
žalobcu, avšak napriek absencii akéhokoľvek návrhu (hoci aj implicitného) zo strany daňového subjektu,
uložil žalovanému povinnosť takéto dôkazy vykonať. Z pokynu správneho súdu navyše nie je jasné,

k čomu by malo dokazovanie u nenavrhnutých odberateľov smerovať. Vykonávanie dokazovania v
daňovomkonaníajnadrámecnávrhovdaňovéhosubjektu,atočiužvsnaheodstrániťniektoréprocesné
nedostatky, príp. doplniť skutkové zistenia daňovej kontroly, v nadväznosti na argumentáciu daňového
subjektu alebo v nadväznosti na pokyn odvolacieho orgánu či správneho súdu, je v zásade prípustné,
hoci má svoje limity (k tomu pozri napr. rozsudky najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sfk/21/2023 a sp.

zn. 4Sfk/126/2022). Správny súd však v predmetnej veci neodôvodnil a ani kasačný súd neidentifikoval,
že by v predmetnej veci existovala vada takého rozsahu, resp. tak výnimočná okolnosť, ktorá by
odôvodňovala pokyn správneho súdu na vykonanie takého dokazovania, ktoré naviac (ani len implicitne)
nevychádza z iniciatívy žalobcu.45. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie neznamená absolútnu povinnosť správcu
dane „dokazovať“ dovtedy, dokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu
ohľadne ním - v daňovom priznaní - uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.

Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa
11.06.2019).
47. Ak teda správny súd uložil povinnosť vykonať ďalšie zisťovanie skutkového stavu, a to bez
akéhokoľvek návrhu, resp. podnetu žalobcu, pričom je zrejmé, že vykonanie takýchto dôkazov

nepovažuje za relevantné ani žalovaný (ktorý takúto povinnosť spochybnil v kasačnej sťažnosti) a
zároveň správny súd takýto pokyn neodôvodnil inými výnimočnými okolnosťami, kasačný súd sa
stotožnil so sťažnostnou argumentáciou, že takýto pokyn je neúčelný a nezodpovedá princípom
dokazovania v daňovom konaní. Naviac, z formálneho hľadiska nemá ani oporu v námietkach žalobcu
v správnej žalobe.“

39. Kasačný súd preto sťažnostný bod sťažovateľa vyhodnotil ako dôvodný.

(ii) nevyhodnotenie materiálnej a personálnej stránky dodávateľa, nedostatočné hodnotenie výpovedí
svedkov

40. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti rovnako namietal záver správneho súdu, ktorý mu uložil najmä
povinnosť dôsledne vyhodnotiť materiálnu a personálnu stránku dodávateľa, kontrolovať počet hodín
na preberacom protokole /tzv. človekohodiny/ od subdodávateľa Megsys, s. r. o. a zaujať stanovisko k
možnosti realizovať viacero zásahov za jednu hodinu.

41.Kprávnemuposúdeniusťažnostnéhobodutýkajúcehosanedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu,
nesprávneho hodnotenia svedeckých výpovedí a neposudzovania materiálnych a personálnych kapacít
subdodávateľa, spoločnosti Megsys, s. r. o. kasačný súd odkazuje (§ 464 ods. 1 SSP) na rozsudok
kasačného súdu sp. zn. 5Sfk/1/2024 zo dňa 19.12.2024, týkajúci sa rovnakého sťažovateľa v obdobnej
veci, s nasledovným odôvodnením:

„62. Uvedený právny názor je pritom plne v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho
správneho súdu SR, ktorá vychádza z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ktorý ustálil, že
okolnosťou spôsobilou vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych
podmienok, ktoré by mohli viesť k následnému odmietnutiu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty,
nie je nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru

na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo
dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49).
63. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo a jemu predchádzajúcej
judikatúry možno pre prejednávaný prípad konštatovať, že spochybnenie spôsobilosti dodávateľa

poskytnúť žalobcovi služby uvedené vo faktúre a ostatných dokladoch iba poukazovaním na
nedostatočne preukázané priestorové, personálne či materiálne kapacity dodávateľa, bez jasnej
špecifikácie ktorej časti alebo akého rozsahu zdaniteľných plnení sa tieto pochybnosti týkajú, nie je
dostatočným dôvodom pre prenesenie dôkazného bremena na žalobcu a pre odopretie práva na
odpočítanie dane. Takéto nezrovnalosti je možné zohľadniť v prípade, ak by bola preukázaná účasť

alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov
zapojenýchdoobchodnéhoreťazca.Tutrebaznovupripomenúť,žesprávcadaneaanisťažovateľtýmto
smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane žalobcovi.
64. Keďže nedostatok personálnych kapacít na základe vyššie uvedených skutočností nie je sám o sebe
dostatočným dôvodom pre prenesenie dôkazného bremena na žalobcu, ďalšie dokazovanie smerom k

zisteniu konkrétnych zamestnancov deklarovaného dodávateľa nepovažuje kasačný súd za účelné. V
zmysle vyššie uvedeného kasačný súd hodnotí ako nadbytočné aj dokazovanie správcu dane smerom
k dodávateľom deklarovaného dodávateľa, ktorých sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádzal, a to aj nad
rámec relevantných subdodávateľov, ktorí v predmetnom zdaňovacom období vystupovali“.

42. Kasačný súd preto sťažnostný bod sťažovateľa vyhodnotil ako dôvodný.(iii) nedodržanie postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku správcom dane
43. Kasačný súd sa ďalej zameral na právne posúdenie otázky, či v rámci daňového konania boli
žalobcovi dostatočne jasne prejavené pochybnosti správcu dane v zmysle ustanovenia § 46 ods.

5 Daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu správcu dane je zrejmé, že správca dane
adresoval žalobcovi výzvu č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021, označenú ako „Oznámenie výsledkov
daňovej kontroly“, ku ktorému daňový subjekt doručil dňa 15.05.2021 vyjadrenie. V závere tejto
písomnosti správca dane odkazuje na ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Podľa kasačného
súdu je však nevyhnutné vyhodnocovať uvedenú písomnosť materiálne podľa obsahu. Z jej obsahu je

zrejmé, že správca dane žalobcu žiada o vyjadrenie k zisteniam do 8 dní od doručenia tohto oznámenia
a zároveň táto písomnosť poukazuje na str. 11 aj na parafrázované znenie ustanovenia § 46 ods.
5 Daňového poriadku: „Ak však správca dane... spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom... je opäť na len na platiteľovi, či predložením
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane“.

44. Podľa judikatúry kasačného súdu: „Je nesporné, že ustanovenie
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo dve povinnosti, a to povinnosť
oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
predložených dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový subjekt, aby sa k nim vyjadril,
najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť

údajov riadne preukázal. Ako už bolo vyššie uvedené, to je možné realizovať osobitným písomným
oznámením zaslaným daňovému subjektu alebo i počas ústneho pojednávania s následným spísaním
zápisnice“ (Zbierka rozhodnutí a stanovísk NSS SR č. 2/2022, rozhodnutie č. 18/2022). Z materiálneho
hľadiska v prejednávanej veci k takémuto procesnému postupu správcu dane došlo, pretože správca
dane (i) žalobcovi oznámil pochybnosti o predložených dokladoch a (ii) vyzval žalobcu na vyjadrenie,

vysvetlenie nejasností a preukázanie, že mu deklarovaný dodávateľ dodal služby na spornej faktúre.

45. K právnemu posúdeniu sťažnostného bodu týkajúceho sa oznámenia pochybností správcu dane
podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku kasačný súd zároveň odkazuje (§ 464 ods. 1 SSP) na rozsudok
kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/2/2024 zo dňa 25.09.2024, týkajúci sa rovnakého sťažovateľa v obdobnej

veci. V tomto rozsudku sa kasačný súd s právnym posúdením správneho súdu v otázke nedodržania
postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku správcom dane nestotožnil s nasledovným odôvodnením:
„53. Najvyšší správny súd sa nestotožnil s právnym posúdením správneho súdu v tom, že by - z
procesného hľadiska - vo vzťahu k osobe žalobcu neboli dostatočne jasne odkomunikované pochybnosti
správcu dane v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku a že má správca dane zopakovať

postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
54. Kasačný súd v administratívnom spise identifikoval výzvu správcu dane č. 100733294/2021 zo
dňa 03.05.2021, označenú ako „Oboznámenie zistení z daňovej kontroly“ zo dňa 04.03.2015. I keď
táto písomnosť na str. 12 odkazuje na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, je z nej
zrejmé, že správca dane žalobcu žiada o vyjadrenie k zisteniam do 8 dní od doručenia tohto oznámenia

a zároveň táto písomnosť poukazuje na str. 11 aj na parafrázované znenie ustanovenia § 46 ods.
5 Daňového poriadku: „Ak však správca dane... spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom... je opäť na len na platiteľovi, či predložením
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane“.
Už len pre doplnenie kasačný súd uvádza, že pochybnosti správcu dane vyplývajú z kontextu celého

dokumentu, avšak minimálne na str. 4, 9 a 10 oboznámenia správca dane explicitne formuluje svoje
pochybnosti, že deklarovaný dodávateľ nevedel dodať vykonané služby, resp. že služby neboli žalobcovi
skutočne dodané (napr. poukázal na nejasnosti ohľadom toho, aké počítače boli na vykonanie služby
použité, neidentifikovanie zamestnancov, ktorí mali službu vykonávať). Po doplnenom dokazovaní na
návrh žalobcu mu zaslal správca dane oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 101300031/2021 zo

dňa 22.07.2021, ktorý obdobne ako prvé uvedené oboznámenie uvádza pochybnosti správcu dane k
predloženým dokladom (o. i. poukázal na absenciu náležitostí predložených faktúr).
55. „Je nesporné, že ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo
dve povinnosti, a to povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti,
pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový

subjekt, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje
opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Ako už bolo vyššie uvedené, to je možné realizovať
osobitným písomným oznámením zaslaným daňovému subjektu alebo i počas ústneho pojednávania s
následným spísaním zápisnice“ (k tomu pozri aj Zbierku stanovísk a rozhodnutí NSS SR - č. 2/2022,judikát č. 18/2022 ZNSS). Z materiálneho hľadiska v predmetnej veci k takémuto procesnému postupu
správcu dane došlo, keď správca dane (i) žalobcovi oznámil pochybnosti o predložených dokladoch a
(ii) vyzval žalobcu na vyjadrenie, vysvetlenie nejasností a preukázanie, že mu deklarovaný dodávateľ

dodal služby na spornej faktúre.
56. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na znenie rozsudku kasačného súdu - sp. zn.
1Sžfk/10/2020 o dňa 24.02.2022, tak v tam uvedenej veci správca dane okrem doručenia „Oboznámenia
sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly“, ktoré však neobsahovalo žiadne výsledky daňovej
kontroly (v ňom správca dane žalobcovi oznámil, že sa daňový subjekt môže dostaviť na daňový úrad za

účelom oboznámenia sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly) nekonal s kontrolovaným daňovým
subjektom a v podstate vydal „len“ protokol z daňovej kontroly, teda sa jednalo o skutkovo odlišnú vec.
57. Pokiaľ správny súd argumentoval znením rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, tak tento citované závery neuviedol vo vzťahu k procesnému
pochybeniu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ale posúdeniu hmotnoprávnych podmienok v zmysle
§ 49 zákona o DPH.

58. Konštatovanie správneho súdu, že správca dane v procese daňovej kontroly účinne nevyjadril
pochybnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, je preto nesprávne. Správca dane oznámil svoje
pochybnosti viažuce sa k relevantným skutkovým a právnym okolnostiam síce obšírne, ale z ich podstaty
je zrejmé, že spochybnil sporný obchod žalobcu (počítačové služby špecifikované na faktúre), keď tvrdil,
že neboli preukázané materiálne podmienky pre uplatnenie uplatneného práva na odpočítanie dane

podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH, resp. že deklarovaný dodávateľ
nevedel dodať vykonané služby a že služby neboli žalobcovi skutočne dodané. Svoje pochybnosti
pritom správca dane formuloval tak na skutkovom, ako aj právnom základe. Je pravdou, že niektoré
skutkové zistenia vyjadrené v pochybnostiach správcu dane vo svetle judikatórnych posunov možno
podľa aktuálnej rozhodovacej činnosti označiť za irelevantné, resp. nedostatočné či prekonané, avšak

toto neznamená, že žalobcovi neboli pochybnosti o predložených dokladoch v predmetnej veci (z
procesného hľadiska) účinne vznesené.
59. Vytýkacie konanie upravené v § 46 ods. 5 Daňového poriadku má právne následky prenosu
dôkazného bremena zo správcu dane na daňový subjekt, ale je dôležité mať na zreteli, že sa jedná
o postup v rámci daňovej kontroly, pričom hoci pochybnosti správcu dane musia obsahovať aj právny

základ, finálna právna kvalifikácia (t. j. posúdenie splnenia konkrétnych hmotnoprávnych podmienok)
je obsiahnutá až v následných rozhodnutiach vydaných vo vyrubovacom konaní, ktoré však zároveň
nemôžu byť prekvapivé.
60. Účelom vytýkacieho konania upraveného v § 46 ods. 5 Daňového poriadku je totiž v rámci daňovej
kontroly umožniť odstrániť a vysvetliť pochybnosti správcu dane osobitne k dokladom predloženým

kontrolovaným daňovým subjektom. Kasačný súd konštatuje, že správca dane v predmetnej veci
poskytol žalobcovi opakovane možnosť predložiť dôkazy na vyvrátenie jeho pochybností k predloženým
dokladom, s ktorými ho opakovane oboznamoval.
61. Pokiaľ správny súd uložil správcovi dane povinnosť zopakovať postup podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku, jedná sa o nesplniteľný pokyn po vrátení veci do štádia vyrubovacieho konania, keď postup

podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku správca dane uplatňuje počas daňovej kontroly. Za stavu, keď
ani správny súd nespochybnil, že správca dane v daňovom konaní produkoval oboznámenia, ktorými
daňový subjekt oboznámil so svojimi pochybnosťami, ktoré správca dane aj právne kvalifikoval a vyzval
daňový subjekt na vyjadrenie a na predloženie dôkazov, nie je potrebné (a ako je uvedené vyššie ani
možné) zopakovať postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Ak totiž boli v procese produkované

viaceré písomnosti, ktoré materiálne spĺňali podmienky podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, výhrada
správneho súdu, že skutočnosti, ktoré opisoval správca dane, boli vyjadrené príliš obšírne, respektíve,
že niektoré z viacerých pochybností sa javia ako irelevantné, nepostačuje.“

46. Konštatovanie správneho súdu, že správca dane v procese daňovej kontroly účinne nevyjadril

pochybnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, je preto nesprávne. Správca dane pochybnosti
viažuce sa k zisteným skutkových a právnym okolnostiach žalobcovi oznámil, a z ich podstaty je
zrejmé, že spochybnil sporné služby žalobcu tvrdiac, že neboli preukázané hmotnoprávne podmienky
na priznanie uplatneného práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 1 zákona
o DPH, resp. že deklarovaný dodávateľ, spoločnosť Megsys, s. r. o., nevedela reálne dodať vykonané

služby. Pochybnosti tak správca dane formuloval na dostatočnom skutkovom a právnom základe.

47. Kasačný súd preto i túto sťažnostnú námietku sťažovateľa vyhodnotil ako dôvodnú.48. Kasačný na základe vyššie konštatovaných záverov považoval kasačnú sťažnosť sťažovateľa za
dôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Kasačný súd zároveň
považuje za dôležité uviesť, že jeho závery automaticky neznamenajú, že právne závery sťažovateľa

v otázke nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH zo strany žalobcu sú správne a
žalobcovi v konečnom dôsledku nemá byť právo na odpočet DPH priznané. Je však úlohou správneho
súdu, aby po zohľadnení vyššie uvedených záverov kasačného súdu, vec opätovne v rozsahu žalobných
bodov sťažovateľa prejednal.

V.
Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

49. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola
dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
[podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Preto napadnutý rozsudok správneho súdu v zmysle § 462 ods. 1

SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

50. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako to kasačný súd uviedol v odôvodnení tohto
rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP).
V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods.

3 SSP).

51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.