Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 19, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617202138
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7617202138.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.X.XXXX, B. X/XX, C. D. E., 2/ GEOKAN, s.r.o., Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves, IČO: 36 595
578, obaja právne zastúpení JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátskou so sídlom Štefánikovo námestie
13, Spišská Nová Ves, proti žalovaným: 1./ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO:
00 151 653, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s. r. o., so sídlom
Bočná 10, 040 01 Košice, 2./ Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne
zastúpenýAdvokátskoukanceláriouBranislavaMáčaja,s.r.o.,sosídlomBajkalská5,83104Bratislava,
o náhradu škody vo výške 10 000 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 10.000,- eur spolu s úrokom z
omeškania 5 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 31. 12. 2015 až do zaplatenia, to všetko v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu v 1. rade voči žalovanej v 1. rade zamieta.

III. Žalobu žalobcu v 1. rade voči žalovanému v 2. rade zamieta.

IV. Žalobu žalobcu v 2. rade voči žalovaným v 1. a 2. rade zamieta.

V. Návrh žalovanej v 1. rade na prerušenie konania do právoplatného ukončenia konania vedeného na
Mestskom súde Košice sp. zn. 48Tk/1/2023 zamieta.

VI. Priznáva žalobcovi v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade v rozsahu 100
%, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Priznáva žalovanej v 1. rade voči žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Priznáva žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. a žalobcovi v 2.
rade v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 3. 2. 2017 domáhali od žalovaných v 1. a 2. rade
povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu vo výške 10.000,- eur s prísl. a náhrady vzniknutých
trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne.2. V odôvodnení žaloby uviedli, že Žalobca 1/ má v Slovenskej sporiteľni, a.s. zriadený osobný bankový
účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V dňoch 23.12.2015 a 24.12.2015 boli prostredníctvom
internetbankingu neznámou osobou, bez vedomosti žalobcu 1/, realizovane z jeho osobného bankového

účtu v prospech účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dva bezhotovostné prevody vo výške
á 5.000,- Eur, t.j. vo výške maximálneho denného limitu. Prvá úhrada vo výške 5.000,- Eur bola
zrealizovaná dňa 23.12.2015 približne o 21:20 hod, druhá úhrada vo výške 5.000,- Eur bola zrealizovaná
krátko na to, dňa 24.12.2015 približne o 00:18 hod.
Pokynkzrealizovaniuuvedenýchplatobnýchoperáciívšakžalobca1/nedal,aaniobeplatobnéoperácie

neautorizoval.

3. Podľa vyjadrenia žalovaného 1/ mala Slovenská sporiteľňa, a.s. zrealizovať oba bezhotovostné
prevody na základe pokynu doručeného jej cez elektronickú službu. Podľa bodu 10.17. Produktových
obchodných podmienok pre depozitné produkty banka vykoná pokyn doručený jej cez elektronickú
službu, ak klient a) preukáže svoju totožnosť uvedením identifikačného údaju a autentifikačného údaju,

b) riadne a úplne vyplní pokyn, c) dodrží limit, d) autorizuje vykonanie pokynu certifikačným údajom.

4. V zmysle Zmluvy o elektronickom bankovníctve uzavretej medzi žalobcom 1/ a Slovenskou
sporiteľňou, a.s. dňa 02.11.2010 si žalobca 1/ zvolil nasledovné bezpečnostné prvky: heslo a grid kartu
pre denný limit do 1.000,- Eur a SMS kľúč pre denný limit do výšky 5.000,- Eur. V predmetnej zmluve si

žalobca 1/ zároveň požiadal o zasielanie SMS kľúčov na číslo mobilného telefónu +XXXXXXXXXXXX.
Uvedené telefónne číslo je evidované u spoločnosti Orange Slovensko, a.s., a to na žalobcu 2/,
ktorého spoločníkom a konateľom je A. B.. O náhodne vygenerovaných SMS kľúčoch a zrealizovaných
bezhotovostných prevodoch neboli ani žalobca 1/, ani žalobca 2/ SMS správou informovaní.

5. V uvedených dňoch bola totiž SIM karta žalobcu 2/ nefunkčná, čo A. B. zistil dňa 24.12.2015 v skorých
ranných hodinách, kedy hneď na to navštívil pobočku Orange Slovensko, a.s. v Spišskej Novej Vsi, kde
muSIMkartuprizachovaníjehotelefónnehočíslavymenili.Zamestnanecžalovaného2/všakopomenul
A. B. uviesť rozhodujúcu skutočnosť, že k obdobnej výmene SIM kariet pri zachovaní telefónneho čísla

malo dôjsť jeho osobou už aj deň pred tým, t.j. dňa 23.12.2015, v pobočke Orange Slovensko, a.s. v
Košiciach. Následne dňa 29.12.2015 žalobca 1/ pri bežnej kontrole svojho osobného bankového účtu
zistil, že mu chýba suma vo výške 10.000,- Eur.

6. Dňa 30.12.2015 žalobca 1/ osobne podal na pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s. v Spišskej Novej Vsi

reklamáciu zrealizovaných, avšak ním neautorizovaných, platieb. Žalovaný 1/ vyzval majiteľa protiúčtu
na vrátenie platieb vo výške 10.000,- Eur. Príjemca úhrad doporučené zásielky odoslané na jeho trvalú
i korešpondenčnú adresu neprevzal a požadovanú sumu nevrátili.

7. Ani žalobca 1/, ani žalobca 2/ dňa 23.12.2015 v pobočke Orange Slovensko, a.s. v Košiciach neboli a

zámenu SIM kariet nežiadali. Uvedené skutočnosti jednoznačne signalizujú zneužitie bezpečnostných
prvkov žalobcu 1/ a žalobcu 2/ neoprávnenou osobou.

8. Z doterajších poznatkov orgánov činných v trestnom konaní, ktoré na základe trestného oznámenia
A. B. vyššie popísané podvodné konanie neznámej osoby alebo skupiny osôb vyšetrujú, vyplýva, že

zamestnanec pobočky Orange Slovensko, a.s. v Košiciach neznámej osobe, ktorá sa preukázala len
uvedením IČO žalobcu 2/, údaja ktorý je verejne dostupný na internete, vydal na požiadanie dňa
23.12.2015 novú SIM kartu pri zachovaní pôvodného telefónne čísla +XXXXXXXXXXXX, cez ktorú
takto získal prístup k overovacím kódom na uskutočnenie prevodov.Porovnaním podpisov žiadateľov
na žiadostiach o vydanie novej SIM karty zo dňa 23.12.2015 a zo dňa 24.12.2015 je zrejmé, že tieto

nepodpisovala tá istá osoba.

9. Žalobca 1/ a žalobca 2/ považujú za neprípustné aj ďalšie zistenia orgánov činných v trestnom
konaní, a to pochybenie žalovaného 1/, ktorý nezablokoval prevody finančných prostriedkov napriek
tomu,žepreukázateľneniejezadefinovanáIPadresapočítača,zktoréhobolizadanépríkazynaúhradu,

konkrétne namiesto IP adresy sú uvedené „000000“, pričom tieto nuly sú v systéme žalovaného 1/
zvýraznené s upozornením, že môže ísť o zadávateľa tzv. pochybnej transakcie. Už táto skutočnosť
sama o sebe jednoznačne vzbudzuje podozrenie. Napriek uvedenému žalovaný 1/ nezablokoval tieto
podozrivé príkazy na úhradu, ale naopak takto zadané platobné operácie zrealizoval, dokonca aj potom, čo pri realizácii napádaných transakcií boli príkazy na úhradu zadávané z nedefinovanej adresy
v krátkom časovom rozpätí spolu až 9x, Uvedené svedčí o tom, že došlo k zrejmému „skúšaniu“
prístupových hesiel a možnej výšky denného limitu výberu zo strany neoprávnenej osoby. Takýto postup

podľa žalobcu 1/ mal žalovaný 1/ vzhľadom na svoj deklarovaný stupeň ochrany a zabezpečenia riadne
a včas zablokovať.

10. Žalobca 1/ a žalobca 2/ trvajú na tom, že riadne zabezpečili všetky svoje prístupové údaje k
službe internetbankingu, tieto neposkytli ani svojim rodinným príslušníkom, ani ich nemali uložené na

dostupných miestach.

11. K vyššie uvedenému žalobcovia pripojili k žaloba listinné dôkazy a to :
Výpis z účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za december 2015
Prehľad transakcií od 23.12.2015 do 25.12.2015 Potvrdenie o prijatí podania klienta č. XXXXXXXXXXX
zo dňa 30.12.2015 Zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 14.01.2016

Zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 24.02.2016 Zápisnica o výsluchu svedka -
poškodeného zo dňa 02.03.2016 Vyšetrovací spis OKP OR PZ Spišská Nová Ves ČVS: ORP-126/2-
VYS-SN-2016 Žiadosť o vydanie novej SIM karty zo dňa 23.12.2015 Žiadosť o vydanie novej SIM karty
zo dňa 24.12.2015
Odpoveď žalovaného 1/ na dožiadanie OKP OR PZ Spišská Nová Ves zo dňa 11.04.2016 Odpoveď

žalovaného 1/ na dožiadanie OKP OR PZ Spišská Nová Ves zo dňa 02.05.2016 Odpoveď žalovaného 1/
na dožiadanie OKP OR PZ Spišská Nová Ves zo dňa 02.06.2016 Odpoveď žalovaného 2/ na dožiadanie
OKP OR PZ Spišská Nová Ves zo dňa 02.06.2016 Výpis pokynov z bankového účtu č. C. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX s uvedením

12. Dňa 05.01.2016 bolo žalobcovi 1/ doručené stanovisko žalovaného 1/ k reklamácii, v ktorom
Slovenská sporiteľňa, a.s. uvádza, že reklamované úhrady vykonané z účtu č. C. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX v prospech účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 2x á 5.000,- Eur
boli vykonané v súlade s podmienkami vykonávania platobných operácií cez služby Elektronického
bankovníctva a s použitím bezpečnostných predmetov vydaných na meno žalobcu 1/, zároveň že

platobné operácie nevykazujú známky phishingu. Žalovaný 1/ odporučil žalobcovi 1/ obrátiť sa na orgány
činné v trestnom konaní. K vráteniu súm neautorizovaných platobných operácií sa však relevantne
nevyjadril.Listom zo dňa 07.01.2016 sa žalobca 1/ obrátil so žiadosťou o pomoc pri riešení vzniknutého
problému aj na Kanceláriu bankového ombudsmana, ktorý však potvrdil stanovisko žalovaného 1/ a
skonštatoval, že sa nepodarilo preukázať pochybenie banky.

13. Dňa 28.01.2016 žalobca 1/ opäť na pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s. v Spišskej Novej Vsi osobne
žiadal o prešetrenie reklamácie.Žalovaný 1/ sa v Liste zo dňa 25.02.2016 vyjadril, že oba bezhotovostné
prevody boli potvrdené korektným SMS kľúčom a SMS kľúče boli vygenerované a odoslané na telefónne
číslo, ktoré bolo dohodnuté v Zmluve o elektronickom bankovníctve zo dňa 02.11.2010. Rovnako

boli po oboch obratoch zaslané na rovnaké telefónne číslo notifikačné SMS správy o zrealizovaní
týchto transakcií. K vráteniu súm neautorizovaných platobných operácií sa však opäť žalovaný 1/
relevantne nevyjadril. K uvedenému žalobca pripojil listinné dôkazy a to :Neoprávnená transakcia
cez elektronické bankovníctvo zo dňa 30.12.2015, List zo dňa 07.01.2016 adresovaný Kancelárii
bankového ombudsmana, Potvrdenie o prijatí podania klienta č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.01.2016, List

zo dňa 04.03.2016 adresovaný Kancelárii bankového ombudsmana ,Podnet č. BO/4/2016 - Výsledok
prešetrenia podnetu zo dňa 08.04.2016 List žalovaného 1/ zo dňa 25.02.2016, List žalovaného 1/ zo
dňa 01.04.2016.

14. Žalobca 1/ a žalobca 2/ sa aj v nasledujúcom období dožadovali prostredníctvom svojho

splnomocneného právneho zástupcu vrátenia sumy neautorizovanej platobnej operácie spolu vo výške
10.000,- Eur, no neúspešne, k čomu pripojili dôkazy Výzvu na okamžité vrátenie sumy neautorizovanej
platobnej operácie zo dňa 16.11.2016 ,Výzvu na okamžité vrátenie sumy neautorizovanej platobnej
operácie - urgencia zo dňa 05.12.2016

15. Žalobcovia v ďalšej časti odôvodnenia žaloby citovali nasledujúce zákonné ustanovenia o ktoré
opierali svoj nárok, a to: § 420 ods. 1, ods. 2, § 438 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., §§ 8, 9, 10, 11 zákona
č. 492/2009 Z.z. o platobných službách, § 8 ods. 2, ods. 3 zákona č. 195/2000 Z.z o telekomunikáciách.
K tomu uviedli, že právny základ nároku a rozsah zodpovednosti je daný tým, že poškodení utrpeli škoduv dôsledku porušenia viacerých právnych povinností žalovaného 1/ a žalovaného 2/.Právna teória ako
predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu (tzv. zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti
alebo za protiprávne konanie) v zmysle § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vyžaduje

protiprávne konania (ako konania odporujúce objektívnemu právu alebo porušenie právnej povinnosti),
vznik škody (ako majetkovej ujmy) a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu
a vzniknutou škodou.
K jednotlivým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu uviedli:
Protiprávnosť predpokladá faktické správanie (konanie alebo opomenutie), ktoré porušuje právnu

povinnosť. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je teda porušenie právnych povinností
žalovaného 1/ a žalovaného 2/, ktoré spočíva najmä v: neposkytnutí najvyššieho stupňa ochrany
a zabezpečenia zo strany žalovaného 1/, aby personalizované bezpečnostné prvky platobných
operácií neboli sprístupnené žiadnym iným osobám ako oprávneným používateľom platobných
služieb, zverejnení, sprístupnení, poskytnutí osobných údajov tretím osobám žalovanými, porušení
telekomunikačného tajomstva žalovaným 2/.

2.Druhým predpokladom je vznik škody. Poškodeným vznikla škoda spolu vo výške 10.000,- Eur ako
majetková ujma rovnajúca sa výške oboch neautorizovaných platobných operácií.
3.Tretím predpokladom je príčinná súvislosť medzi porušením viacerých právnych povinností
žalovaného 1/ a žalovaného 2/ a vzniknutou škodou. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“
pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a

vyvoláva ho. Je zrejmé, že ak by žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nepochvbili a nedopustili sa porušenia
viacerých právnych povinností, ktoré im vyplývajú nielen zo zákona, žalobcom bv žiadna škoda
nevznikla. Je teda daná priama príčinná súvislosť medzi porušením viacerých právnych povinností
žalovaného 1/ a žalovaného 2/ a škodou vzniknutou žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ vo výške oboch
neautorizovaných platobných operácií.

16. Úrok z omeškania si žalobca 1/ a žalobca 2/ uplatňujú zo sumy skutočnej škody (10.000,- Eur), a
to odo dňa pripísania finančných prostriedkov na účet neoprávnenej osoby. Aktuálna výška zákonných
úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, je 5 % p. a.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, dôkazov a príslušných zákonných ustanovení
žalobcovia navrhujú, aby súd po vykonanom dokazovaní ich žalobe vyhovel a to rozsudkom v tomto
znení:

Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ spoločne a nerozdielne sumu
vo výške 10.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. zo sumy 10.000,- Eur od 24.12.2015 do
zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca 1/ a žalobca 2/ má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ spoločne
a nerozdielne v rozsahu 100%.

18. Žalobcovia v 1. a 2. rade k žalobe pripojili dôkazné listiny, a to výpis z osobného účtu žalobcu za
účtovné obdobie od 1. 12. 2015 do 31. 12. 2015, prehľad transakcii od 23. 12. do 25. 12. 2015 na
osobnom účte žalobcu, potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 30. 12. 2015 o prijatí podania
klienta – reklamácie, zápisnicu o trestnom oznámení podanom A. B. o tom, že bol spáchaný trestný čin,

z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Spišskej Novej Vsi zo dňa 14. 1. 2016, zápisnicu o výsluchu svedka –
poškodeného A. B. z 24. 12. 2015 a 2. 3. 2016, žiadosť o vydanie novej SIM- karty a potvrdenie o jej
prevzatí zo dňa 23. 12. 2015 adresovanú žalobcom spoločnosťou Orange Slovensko, a. s. a ďalšie
žiadosti o vydanie SIM-karty zo dňa 24. 12. 2015, odpoveď Slovenskej sporiteľne, a. s. na dožiadanie
OR PZ, Odbor kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi o vedení osobného účtu žalobcu v bankovom

informačnom systéme, odpoveď spoločnosti Orange Slovensko, a. s. Okresnému riaditeľstvu PZ, Odbor
kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi zo dňa 2. 6. 2016 o evidovaní telefónneho čísla spoločnosti
GEOKAN, s. r. o. v spoločnosti Orange Slovensko, a. s., odpoveď Slovenskej sporiteľne zo dňa 30. 12.
2015 na reklamáciu A. B. ohľadom neoprávnených transakcii cez elektronické bankovníctvo, list žalobcu
adresovaný kancelárii bankového ombudsmana zo dňa 7. 1. 2016, odpoveď bankového ombudsmana

zo dňa 8. 4. 2016, evidovaná ako podnet BO/4/2016, odpoveď Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 25.
2. 2016 vypracovaná ombudsmanom Slovenskej sporiteľne, a. s., výzvu A. B. na okamžité vrátenie
sumy neautorizovanej platobnej operácie vo výške 10.000,- eur zo dňa 16. 11. 2016, urgenciu výzvy
zo dňa 5. 12. 2016.19. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že neuznáva žalobný návrh, navrhuje
žalobu v celom rozsahu voči nemu ako nedôvodnú zamietnuť. Citoval čl. 8 základných princípov zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 C.s.p., k čomu uviedol
výklad k jednotlivým zákonným ustanoveniam.

20. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a v súvislosti s nimi žalovaný uviedol, že
žalobcovia neuvádzajú žiadne substancované a dostatočne určité skutkové tvrdenia k jednotlivým

zákonným predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu, takže vonkoncom nie je zrejmé, čo je
skutkovým základom žaloby. Prezentujú nanajvýš generické vyhlásenia a domnienky, ktoré sa však
nepremietajú do konkretizovaných skutkových tvrdení.

21. Vo vzťahu k požiadavke protiprávneho konania žalobcovia iba všeobecne prednášajú, že žalovaný
údajne „neposkytol najvyšší stupeň ochrany a zabezpečenia, aby personalizované bezpečnostné prvky

platobných operácií neboli sprístupnené žiadnym iným osobám ako oprávneným používateľom“. Ďalej
rovnako všeobecne uvádzajú, že porušenie právnych povinností nastalo vo „zverejnení, sprístupnení,
poskytnutí osobných údajov tretím osobám žalovanými“. Vôbec však nešpecifikujú, o aké konkrétne
komisívne alebo omisívne akty malo ísť, ani kedy a za akých okolností k nim malo údajne dôjsť a ako
sa mali premietnuť voči jednotlivým žalobcom.

22. Ku škode žalobcovia tvrdia: „Poškodeným vznikla škoda spolu vo výške 10.000,- EUR ako majetková
ujma rovnajúca sa výške oboch neautorizovaných platobných operácii“. Opäť však napr. nešpecifikujú,
aká je účasť každého jednotlivého žalobcu na údajne vzniknutej škode.
Posledný zákonný predpoklad, existenciu príčinnej súvislosti, odbíjajú žalobcovia iba bezobsažným

konštatovaním, že ak by žalovaní „nepochybili a nedopustili sa porušenia viacerých právnych povinností,
ktoré im vyplývajú zo zákona“, nevznikla by žiadna škoda.

23. Žalobné tvrdenia tak postrádajú základné prvky konkretizácie, ktoré by umožnili jasne vymedziť
predmet sporu, aby nebol zameniteľný s akýmkoľvek iným skutkom. Žalobcovia nesplnili svoju základnú

procesnú povinnosť tvrdenia a niet pre žalovaného jasného a zrozumiteľného skutkového základu
žaloby, ku ktorému by mohol zaujať relevantné stanovisko v rámci procesnej obrany.
Žalovaný rozhodne odmieta tvrdenie žalobcov o údajnej absencii autorizácie platobných operácií, ktoré
viedli k ich údajnej škode.

24. Žalovaný v 1. rade v závere svojho vyjadrenia citoval ustanovenie § 8 ods. 1, 2 zákona č. 492/2009
Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia uviedol, že záver o neautorizovaní platobnej operácie
prichádza teda do úvahy výlučne v situácii, ak nie sú splnené zmluvne dohodnuté podmienky autorizácie
medzi platiteľom a poskytovateľom platobných služieb. Žalobcovia však nijako netvrdia, že došlo k

porušeniu dohodnutých podmienok autorizácie (neuvádzajú žiadnu konkrétnu podmienku, ktorá by pri
príslušných platobných operáciách nebola prítomná). Práve naopak, z viacerých listinných dôkazných
prostriedkov predložených samotnými žalobcami vyplýva, že všetky podmienky autorizácie boli splnené.

25. Na preukázanie vyššie tvrdených skutočností žalovaný v 1. rade navrhol vykonať nasledujúci listinný

dôkaz: odpoveď zo dňa 11.04.2016 na dožiadanie OR PZ Spišská Nová ves, ktoré je súčasťou súdneho
spisu. So zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany žalovaný
popiera všetky tvrdenia žalobcov, ako sú obsiahnuté v ich žalobe zo dňa 03.02.2017, navrhuje, aby
v nadväznosti na ním vyššie uvedené skutočnosti žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcov
na spoločnú a nerozdielnu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že zo žaloby a z príloh k nej je
zrejmé, že žalobcovia výslovne uvádzajú, že škoda vznikla výlučne žalobcovi v 1. rade, a to tak, že
prostredníctvom internetbankingu došlo údajne neznámou osobou bez vedomostí žalobcu v 1. rade

k dvom bezhotovostným prevodom, každý vo výške 5.000,- eur z jeho osobného bankového účtu.
V žalobe sa neuvádza, aká škoda vznikla žalobcovi v 2. rade. Keďže žalobcovi v 2. rade prevodom
peňažných prostriedkov z osobného účtu žalobcu v 1. rade ani objektívne žiadna škoda vzniknúťnemohla, žalovaný v 2. rade má zato, že žalobca v 2. rade nemá žiaden právny titul na uplatňovanie
nároku na náhradu škody voči žalovaným, a teda v tomto spore nie je aktívne legitimovaným subjektom.

27. K vyjadreniu žalobcov o spôsobe, akým došlo ku zrealizovaniu prevodu platieb spolu vo výške
10.000,- eur v prospech cudzieho účtu, žalovaný v 2. rade uviedol nasledovné:
Podľa bodu 10.17 Produktových obchodných podmienok pre depozitné produkty banka vykoná pokyn
doručený cez elektronickú službu, ak klient: a) preukáže svoju totožnosť uvedením identifikačného údaju
a autentifikačného údaju, b) riadne a úplne vyplní pokyn, c) dodrží limit, d) autorizuje vykonanie pokynu

certifikačným údajom.
V zmysle Zmluvy o elektronickom bankovníctve uzavretej medzi žalobcom v 1. rade a Slovenskou
sporiteľňou, a. s. zo dňa 2. 11. 2010 si žalobca v 1. rade zvolil nasledovné bezpečnostné prvky: a) heslo
aGRIDkartupredennýlimitdo1.000,-euraSMS-kľúčpredennýlimitdovýšky5.000,-eur.Vpredmetnej
zmluvesizároveňžalobcav1.radepožiadalozaslanieSMS-kľúčovnačíslo+XXXXXXXXXXXX,pričom
uvedené číslo je evidované u žalovaného v 2. rade, a to na GEOKAN, s. r. o., ktorého konateľom

a spoločníkom je A. B., teda žalobca v 1. rade.

28. Žalobcovia v žalobe uvádzajú, že o náhodne vygenerovaných SMS-kľúčoch a zrealizovaných
bezhotovostných prevodoch neboli informovaní SMS-správou. V uvedených dňoch bola totiž SIM-karta
žalobcu v 2. rade nefunkčná, čo žalobca v 1. rade zistil 24. 12. 2015 v skorých ranných hodinách,

kedy hneď na to navštívil predajňu žalovaného v 2. rade v Spišskej Novej Vsi, kde mu SIM-kartu pri
zachovaní jeho telefónneho čísla vymenili. Zamestnanec žalovaného v 2. rade však opomenul žalobcovi
v 1. rade uviesť rozhodujúcu skutočnosť, že k obdobnej výmene SIM-kariet pri zachovaní telefónneho
čísla malo dôjsť už aj deň predtým 23. 12. 2015 na pobočke Orange Slovensko, a. s. v Košiciach.
Následne žalobca v 1. rade pri priebežnej kontrole svojho osobného bankového účtu zistil, že mu chýba

suma 10.000,- eur. Žalobcovia tvrdia, že dňa 23. 12. 2015 v pobočke Orange Slovensko, a. s. v Košiciach
neboli a zámenu SIM-kariet nežiadali. Uvedené skutočnosti signalizujú zneužitie bezpečnostných prvkov
žalobcov v 1. a 2. rade neoprávnenou osobou. K tomu žalobcovia zároveň v žalobe uvádzajú, že
z doterajších poznatkov orgánov činných v trestnom konaní, ktoré na základe trestného oznámenia
žalobcu v 1. rade vyššie popísané podvodné konanie neznámej osoby alebo skupiny osôb vyšetrujú,

vyplýva, že zamestnanec pobočky Orange Slovensko, a. s. v Košiciach neznámej osobe, ktorá sa
preukázala len uvedením IČO žalobcu v 2. rade (údaj, ktorý je verejne prístupný), vydala na požiadanie
dňa 23. 12. 2015 novú SIM-kartu pri zachovaní pôvodného telefónneho čísla žalobcu v 2. rade, cez ktorú
takto získal prístup k overeným kódom na uskutočnenie prevodov.

29. K vyššie uvedenému žalobca v 2. rade uvádza, že základným predpokladom zneužitia služby
internetbankingu je získanie prístupového mena a hesla umožňujúce vstup k osobnému účtu žalobcu
v 1. rade, či iné neoprávnené vniknutie k jeho osobnému účtu. Žalobcovia v žalobe nepreukázali,
že neoprávnená osoba získala prístup k osobnému účtu a zadala predmetné prevodné príkazy
a nevysvetlili, akým spôsobom mohlo k tomu dôjsť, pričom oni nesú dôkazné bremeno v konaní ohľadne

svojich tvrdení. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade poukazuje na zápisnice OR PZ SR v Spišskej
Novej Vsi, ktoré žalobcovia priložili k žalobe. V každom prípade bez prístupu k internetbankingu nie je
možné, aby bol cez internetbanking zadaný prevodný príkaz a vygenerovaný SMS-kód na autorizáciu
prevodných príkazov. Vygenerovanie SMS-kódu a jeho prípadné zneužitie je tak už len výsledkom, resp.
následkom neoprávneného prístupu k službe internetbankingu a následného neoprávneného prevodu

peňažných prostriedkov, a nie jeho príčinou, za ktorú by mal zodpovedať žalovaný v 2. rade. Navyše
aj po prípadnom prístupe k internetbankingu nie je možné z tam dostupných údajov získať informáciu
o telefónnom čísle určenom žalobcom v 1. rade na SMS-autorizáciu platieb neoprávnenou osobou.
Žalovaný v 2. rade predpokladá, že k uvedenému sa bližšie vyjadrí žalovaný v 1. rade.

30. Žalovaný v 2. rade v ďalšom vyjadrení poukázal na vyjadrenia žalobcu, v ktorých uvádzajú, že
z doterajších poznatkov orgánov činných v trestnom konaní vyplýva, že zamestnanec pobočky Orange
Slovensko, a. s. v Košiciach neznámej osobe, ktorá sa preukázala len uvedením IČA žalobcu, vydal
na požiadanie dňa 23. 12. 2015 novú SIM-kartu pri zachovaní pôvodného telefónneho čísla žalobcu
v 2. rade, cez ktorú získal prístup k overovacím kódom na uskutočnenie prevodov. Žalovaný v 2. rade

k tomu uvádza, že žalobcovia svoje tvrdenia o vyššie uvedenom zistení orgánov činných v trestnom
konaní nijakým spôsobom nepreukázali. Zo zápisníc priložených žalobcami k žalobe žiadna takáto
skutočnosť totiž nevyplýva. Preto žalovaný v 2. rade uvedené tvrdenia považuje za ničím nepodložené
a nepreukázané.31. K vyššie uvedenému žalovaný v 2. rade ďalej uvádza, že v zmysle čl. 9 bod 8 Zmluvy
o obchodnom zastúpení, ktoré uzatvára so svojimi obchodnými zástupcami, je obchodný zástupca

povinný zabezpečiť, aby nedošlo k uzatvoreniu obchodov so zákazníkom (napr. Zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ktorej predmetom je aktivácia SIM-karty bez ohľadu na to, že ide o pre-paidové
alebo post-paidové služby). Ak na základe predložených dokladov, alebo s ohľadom na svoje
schopnosti mal vedomosti a skúsenosti, mohol mať pochybnosti o totožnosti zákazníka (napr.
v prípade nesúladu medzi fyzickou podobou účastníka a fotografiou v predloženom identifikačnom

doklade), o platobnej schopnosti a o úmysloch zákazníka, ako ani v prípade iných pochybností
a podozrení ohľadom zákazníka a jeho úmysloch, alebo o pravosti alebo platnosti identifikačného
dokladu (v takom prípade je obchodný zástupca povinný overiť platnosť identifikačného dokladu na
príslušnej webovej stránke prevádzkovanej Ministerstvom vnútra SR – http://www.minv.sk/?stratene-
a-odcudzene-doklady). Podrobnejšie povinnosti obchodných zástupcov za účelom ochrany osobných
údajov a telekomunikačného tajomstva zákazníkov sú upravené v príslušných pracovných postupoch

vydaných žalovaným v 2. rade na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení.

32. Žalovaný v 2. rade na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice I.
č. k. 6Ntt 10/2016 zaslal OR PZ, Odbor kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi okrem iného uviedol
informácie o tom (čo žalobcovia pripojili ako dôkaz k žalobe), že predmetná výmena SIM-karty bola

uskutočnená dňa 23. 12. 2015 o 21.05 hod. na predajnom mieste – obchodný zástupca KERAMON
Trade, s. r. o., Pri prachárni 4, predajňa OC CASSOVIA Košice. Konkrétne došlo k výmene SIM-karty
č. XXXXXXXXXXXX za novú SIM-kartu č. XXXXXXXXXXXX. Zamestnancom obchodného zástupcu
žalovaného v 2. rade, ktorý predmetnú SIM-kartu vymieňal bol F. G.. Žalovaný v 2. rade v rámci výkonu
kontrolných opatrení podľa Zmluvy o obchodnom zastúpení zisťoval v tejto súvislosti u pána G. okolnosti

tohto prípadu. Dotyčný uviedol, že pri každom úkone, ktorý si vyžaduje identifikáciu zákazníka (výmena
SIM-karty) vždy postupuje v súlade s pracovnými postupmi a identifikuje zákazníka prostredníctvom
identifikačného dokladu (občiansky preukaz, pas) a zároveň overuje na stránke Ministerstva vnútra, či
uvedený identifikačný doklad je platný a že tak tomu bolo aj v tomto prípade.

33. Žalovaný v 2. rade zároveň poukázal na rozpornosť tvrdení žalobcu v 1. rade uvádzaných v žalobe
a ktoré sú uvedené v zápisnici OR PZ v Spišskej Novej Vsi o trestnom oznámení zo dňa 14. 1. 2016,
ktorú priložil ako dôkaz k žalobe. Podľa údajov v žalobe bola v dňoch 23. 12. 2015 a 24. 12. 2015 SIM-
karta žalobcu v 1. rade nefunkčná, čo zistil v skorých ranných hodinách a hneď na to navštívil pobočku
Orange Slovensko, a. s. Spišská Nová Ves, kde mu SIM-kartu pri zachovaní jeho telefónneho čísla

vymenili. V zápisnici o trestnom oznámení však uvádza, že dňa 24. 12. 2015 v čase o 00:19:07 hod.
mu na jeho mobilný telefón prišla SMS-správa o prevode finančných prostriedkov, čo zaregistroval, ale
vzhľadomnanočnúdobuasviatkysprávynečítal(t.j.SIM-kartavloženávtelefónežalobcuv1.radebola
funkčná). V zápisnici zo dňa 24. 2. 2016 žalobca v 1. rade rovnako tak potvrdzuje tú istú skutočnosť, čo
sa udialo v deň 24. 12. 2015. Inými slovami žalobca v 1. rade tvrdí, že mu prišla SMS-správa o prevode

finančných prostriedkov z jeho osobného účtu, ale neprišla mu autorizačná SMS za účelom overenia
takéhoto prevodu. Uvedenú správu si žalobca v 1. rade zároveň uchoval, aby mal dôkaz, že mu takáto
správa prišla. K uvedenému žalovaný v 2. rade dodáva, že k výmene SIM-karty údajne neoprávnenou
osobou (o ktorej výmene žalobca v 1. rade údajne nevedel) došlo dňa 23. 12. 2015 na pobočke Orange
Slovensko, a. s. v Košiciach. Žalovaný potvrdzuje, že výmena SIM-karty bola uskutočnená dňa 23. 12.

2015 o 21.05 hod. na predajnom mieste KERAMON Trade, s. r. o. v Košiciach, pričom ako už vyššie
žalovaný uviedol, že došlo k výmene karty s pôvodným číslom za SIM-kartu pod č. XXXXXXXXXXXX.

34. V závere svojho vyjadrenia k žalobe žalovaný v 2. rade uviedol, že podstatnou skutočnosťou
je, že podľa záznamov z informačných systémov žalovaného v 2. rade bola nová SIM-karta pod č.

XXXXXXXXXXXX (vydaná údajne neoprávnenej osobe) aktivovaná dňa 23. 12. 2015 o 21:02:17 hod.
pri tzv. operácii „SIM change“ dochádza automaticky k deaktivácii starej SIM-karty pri aktivácii novej
SIM-karty s pôvodným (tým istým) telefónnym číslom. Zároveň je technicky vylúčené (ide o funkcionalitu
elektronickej komunikačnej siete), aby v sieti bolo aktívnych viac SIM – kariet s tým istým telefónnym
číslom.

35. Ak teda žalobca v 1. rade tvrdí, že na jeho mobilný telefón, v ktorom mal pôvodnú SIM-kartu došla po
aktivácii údajnej novej SIM-karty s tým istým telefónnym číslom (údajne vydanej neoprávnenej osobe)
SMS o prevode finančných prostriedkov, bolo by to možné jedine tak, žeby do jeho mobilného telefónubolavloženánováSIM-karta,t.j.SIM-kartaúdajnevydanáneoprávnenejosobe.Jeťažkopredstaviteľné,
žeby sa tak mohlo stať bez vedomia žalobcu v 1. rade, ktorý má mobilný telefón po celý čas v držbe.
Na základe vyššie uvedeného žalovaný v 2. rade konštatuje, že žalobcovia nijakým spôsobom

nepreukázali porušenie zákonných, či zmluvných povinností žalovaného v 2. rade, od ktorého by bolo
možné odvodiť ich nárok na náhradu škody tak, ako to uplatňujú vo svojej žalobe. Navyše, ako už bolo
vyššie uvedené, žalobca v 2. rade nemá v tejto veci aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko mu žiadna škoda
objektívne nevznikla. S poukazom na uvedené žalovaný v 2. rade navrhuje, aby súd žalobu voči nemu
vplnomrozsahuakonedôvodnúzamietolaabyzaviazalžalobcovv1.a2.radeuhradiťmutrovykonania.

36. Žalobcovia v replike k vyjadreniam žalovaných v 1. a 2. rade uviedli, že v žalobe uviedli
všetky relevantné skutočnosti a predložili všetky dokumenty, ktoré v čase žaloby mali k dispozícii
a ktoré odôvodňujú ich žalobný návrh, pričom na podporu svojich tvrdení argumentovali predovšetkým
aktuálnymi závermi prebiehajúceho vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní a odkázali na
vyšetrovací spis OKP OR PZ Spišská Nová Ves, ČVS: ORP-126/2-VYS-SN-2016, ktorý navrhli

k súdnemu spisu pripojiť. Všetky ich tvrdenia sú podložené činnosťou týchto orgánov, nie sú účelovo
uvádzané, a preto odmietajú tvrdenie žalovaných, žeby nejakým spôsobom tieto nepreukázali.

37. Vyjadrenia žalovaného v 2. rade o tom, že zamestnanec F. G. sa mal vyjadriť, že pri výmene
SIM-karty dňa 23. 12. 2015 dodržiaval všetky postupy, a overil totožnosť zákazníka prostredníctvom

identifikačného dokladu (občiansky preukaz, pas) a overil platnosť tohto dokladu na stránke Ministerstva
vnútra SR, žalobcovia považujú za tendenčné. K tomu uvádzajú, že žalobcovia v 1. a 2. rade v uvedený
deň v pobočke Orange Slovensko, a. s. v Košiciach neboli a zámenu SIM-kariet z dôvodu krádeže/
straty nežiadali. Žalobca v 2. rade celý čas SIM-kartu pod č. XXXXXXXXXXXX mal celý čas u seba
a kedykoľvek ju môže predložiť súdu. Naopak s kartou pod č. XXXXXXXXXXXX, ktorá mu mala byť

údajne vydaná, nikdy nedisponoval, a teda v držbe ju mala len neoprávnená osoba. Preto zamestnanec
F. G. nemôže tvrdiť, že totožnosť zákazníka riadne a dostatočne overil, nakoľko porovnaním podpisov
žiadateľov na žiadostiach o vydanie novej SIM-karty v dňoch 23. a 24. 12. 2015 je zrejmé, že tieto
nepodpisovala tá istá osoba. Neznámy páchateľ sa dňa 23. 12. 2015 nemohol u žalovaného v 2. rade
preukázať občianskym preukazom žalobcu v 1. rade, keďže tento ju mal po celý čas u seba.

38. Žalobcom nie je zrejmé, z akého dôvodu bola žalobcovi v 2. rade doručená len jedna SMS-
správa o prevode finančných prostriedkov a druhá už nie. Žalobcovia si to vysvetľujú jedine tým,
že v danom čase bolo obdobie vianočných sviatkov, kedy sú mobilné siete preťažené a mobilný
operátor sa stretá s enormným náporom zasielaných SMS-správ. Tie prichádzajú s omeškaním, resp.

vôbec. Preto žalobcovia apelujú na žalovaného v 2. rade, aby túto skutočnosť relevantne ozrejmil. Pre
potreby vyšetrovania žalobca v 2. rade dobrovoľne sprístupnil technikom svoje mobilné zariadenie, kde
bola potvrdená existencia len jednej SMS-správy. Uvedené potvrdzuje aj časový sled udalostí. Podľa
žalovaného v 2. rade dátum a čas výmeny SIM-karty mal byť 23. 12. 2015 o 21.05 hod., pričom prvá
neautorizovaná úhrada vo výške 5.000,- eur bola zrealizovaná dňa 23. 12. 2015 približne o 21.20 hod., t.

j. okamžite po výmene SIM-karty a druhá neautorizovaná úhrada vo výške 5.000,- eur bola zrealizovaná
dňa 24. 12. 2015 približne o 00.18 hod.
Žalobcovia trvajú na tom, že v uvedených dňoch bola SIM-karta žalobcu v 2. rade nefunkčná a A. B.
zistil dňa 24. 12. 2015 v skorých ranných hodinách, kedy hneď navštívil pobočku Orange Slovensko, a.
s. Spišská Nová Ves za účelom jej výmeny.

39. Ako žalobcovia uviedli v žalobe, nepochybil len zamestnanec žalovaného v 2. rade na pobočke
v Košiciach, ktorý nedôsledne overil totožnosť zákazníka, ale následne pochybil aj zamestnanec
žalovaného v 2. rade na pobočke v Spišskej Novej Vsi, keď opomenul A. B. uviesť rozhodujúcu
skutočnosť, že k obdobnej výmene SIM-kariet pri zachovaní telefónneho čísla malo dôjsť jeho osobou

už aj deň predtým. Ak by žalobcovia mali túto informáciu, podali by trestné oznámenie bezprostredne
v čase, kedy by ešte bolo možné zabezpečiť kamerový záznam z pobočky žalovaného v 2. rade
v Košiciach, z ktorého by bolo možné zistiť totožnosť osoby, ktorá žiadala o výmenu SIM-kariet dňa
23. 12. 2015 namiesto žalobcu v 2. rade. Tak sa orgány činné v trestnom konaní dostali k informáciám
s väčším odstupom času, kedy už žalovaný v 2. rade kamerové záznamy zo dňa 23. 12. 2015 zničil.

Žalobcovia sa len domnievajú, že zamestnanci žalovaného v 2. rade nepostupovali pri svojej práci
dostatočne obozretne, keďže išlo o vianočné obdobie a o pokročilý čas, kedy sa na pobočke v Košiciach
poskytovali služby zákazníkovi – neznámemu páchateľovi.40. Žalobcovia majú zato, že aktívne legitimovaným je správne aj žalobca v 2. rade, na
ktorého je evidované číslo mobilného telefónu na zasielanie jednotlivých SMS-kľúčov podľa Zmluvy
o elektronickom bankovníctve uzavretej medzi A. B. a Slovenskou sporiteľňou, a. s., nakoľko porušením

viacerých právnych povinností žalovanými v 1. a 2. rade bol aj on dotknutý na svojich právach
a oprávnených záujmoch. V danom prípade ide o solidárny záväzok, pričom solidarita je tak na strane
žalobcov, ako aj na strane žalovaných.

41. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade žalobcovia uviedli, že ho považujú za formálne, príliš

všeobecné, vôbec nevyjadrujúce postoj Slovenskej sporiteľne, a. s. k prejednávanej veci. Žalovaný
vyčíta žalobcom neunesenie dôkazného bremena, nesplnenie povinnosti tvrdenia, ktoré nepodložili
relevantnými dôkazmi. Toto žalobcovia popierajú s poukazom na odôvodnenie žaloby, ktoré opierajú
o doterajšie vyšetrovacie konanie, o návrh na pripojenie vyšetrovacieho spisu a dodávajú, že pri sporoch
vzniknutých s vykonaním platobných operácii dochádza zo zákona k preneseniu dôkazného bremena
na poskytovateľa platobných služieb.

42. Žalobcovia vytýkajú žalovanému v 1. rade najmä to, že včas nezablokovala prevody finančných
prostriedkov napriek tomu, že preukázateľne pri týchto nebola zadefinovaná IP-adresa počítača,
z ktorého boli zadané príkazy na úhradu, konkrétne namiesto IP-adresy boli uvedené 000000, pričom
tieto nuly sú v systéme žalovaného v 1. rade zvýraznené s upozornením, že môže ísť o zadávateľa

pochybnej transakcie. Napriek tomu žalovaný v 1. rade nezablokoval tieto podozrivé príkazy na úhradu,
ale naopak zadané platobné operácie zrealizoval, dokonca aj potom, čo pri realizácii napádaných
transakcii boli príkazy na úhradu zadávané z nedefinovanej adresy v krátkom časovom rozpätí, spolu
až 9-krát, pričom najvyšší stupeň ochrany a zabezpečenia deklaruje žalovaný v 1. rade za každých
okolností.

43. Žalobca v 1. rade si nevie vysvetliť, odkiaľ neoprávnená osoba získala prístup k jeho osobnému
účtu, avšak prehlasuje, že riadne zabezpečil všetky svoje prístupové údaje k službe internetbankingu,
tieto neposkytol ani svojim rodinným príslušníkom, ani ich nemal uložené na dostupných miestach (mal
ich uschované v trezore). Zároveň žalobcovia odkázali na povinnosti žalovaného v 1. rade, ktoré sú

špecifikované v zákone č. 492/2009 Z. z. o platobných službách v platnom znení, najmä v §§ 9, 10,
11, ktoré boli taktiež v danom prípade porušené. Je zrejmé, že žalobca v 1. rade A. B. sa stal obeťou
podvodného konania neznámej osoby, alebo skupiny osôb, a preto je nanajvýš neprofesionálne, ak
žalovaní vyžadujú, aby žalobcovia v predmetnom konaní preukázali, akým spôsobom neoprávnená
osoba získala prístup k osobnému účtu a zadala predmetné prevodné príkazy, keď toto sú otázky,

ktorými sa zaoberajú orgány činné v trestnom konaní. Preto žalobcovia považujú prístup žalovaných
za neseriózny, obe spoločnosti vo veci nič neurobili, nedali žiaden podnet na prešetrenie, ani nepodali
trestné oznámenie. V závere žalobca v 1. rade navrhol vykonať v rámci dokazovania výsluch jeho osoby
na pojednávaní.

44. Žalovaný v 1. rade v duplike k vyjadreniu (replike) žalobcov uviedol, že rozhodne odmieta prístup,
akým žalobcovia bagatelizujú splnenie svojej základnej procesnej povinnosti tvrdenia. Žalovaný má
reagovať na riadne splnené procesné povinnosti žalobcov a nesmie byť nútený do vyjadrenia stanoviska
k neúplným, nedostatočným, vnútorne rozporným alebo inak vadným prostriedkom procesného útoku.
V danom ohľade naďalej zotrváva na principiálnej námietke, že zo žaloby vôbec nie je zrejmé, akého

protiprávneho konania sa mala dopustiť ich banka.
Žalobcovia na niektorých miestach žaloby naznačujú, že sa domáhajú poskytnutia ochrany na základe
ustanovení zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 492/2009 Z. z.“), zlyhávajú však – a to aj po explicitnej
obrane žalovaného v 1. rade vo vyjadrení k žalobe – v konkretizácii údajného porušenia podmienok

autorizácie platobnej operácie, ktoré boli dohodnuté medzi platiteľom a poskytovateľom platobných
služieb. Vôbec neuvádzajú, ktorý prvok autorizácie údajne nebol splnený. Ak žalovanému nie je známa
táto skutočnosť, nemôže sa proti nej ani kvalifikovane brániť. Súčasne nie je možné pripustiť taký výklad
rozhodujúcej právnej úpravy, že by žalovaný bol povinný reagovať na všetky hypotetické možnosti, a
teda „hádať“, čo je vlastne skutkovým základom žaloby.

45. Na druhej strane, nielen že z viacerých dôkazných prostriedkov predložených samotnými žalobcami
vyplýva, že všetky dohodnuté podmienky autorizácie boli v prípade dotknutých platobných operácií
splnené, ale aj samotní žalobcovia sa uchyľujú k skutkovým tvrdeniam, ktoré z povahy veci vylučujúich nesplnenie. Ak napríklad uvádzajú, že žalovaný v 1. rade údajne v rozpore s jeho povinnosťami –
nevedno akými – „nezablokovali včas prevody finančných prostriedkov“, jedná sa o tvrdenie, ktoré je v
priamej kontradikcii k údajnému porušeniu podmienok autorizácie a ktoré je už mimo právneho režimu

zákona č. 492/2009 Z. z.
Túto už opakovane namietanú nejednoznačnosť a protirečivosť žaloby je potrebné posúdiť výlučne
na ťarchu splnenia procesných bremien žalobcov. Vo všetkých ostatných ohľadoch – zodpovedajúcich
ostatným zákonným predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu žalovaný v 1. rade trvá na jeho
námietkach uvádzaných vo vyjadrení k žalobe, voči ktorým žalobcovia nevyjadrili žiadne relevantné

stanovisko. So zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany žalovaný
v 1. rade popiera všetky tvrdenia žalobcov, ako sú obsiahnuté v ich replike podanej dňa 31.10.2017
a naďalej navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

46. Žalovaný v 2. rade v duplike k vyjadreniu (replike) žalobcov, uviedol, že žalobcovia v replike
neuviedližiadnenovéskutočnosti,atedanaďalejmázato,ženijakýmspôsobomnepreukázaliporušenie

zákonných,čizmluvnýchpovinnostížalovanéhov2.rade,odktorýchbybolomožnéodvodiťichnárokna
náhradu škody tak, ako ho uplatňujú v žalobe. Zopakoval, že žalobca v 2. rade nemá aktívnu legitimáciu
v tomto konaní, nakoľko jemu žiadna škoda prevodom peňažných prostriedkov z osobného účtu žalobcu
v 1. rade nemohla vzniknúť. Aj keď žalobcovia uvádzajú, že údajným porušením viacerých právnych
povinností žalovanými bol aj žalobca v 2. rade dotknutý na svojich právach a oprávnených záujmoch,

avšak nijakým spôsobom nešpecifikujú, na akých a aká škoda mu v príčinnej súvislosti s týmito jeho
dotknutými právami a oprávnenými záujmami mala údajným porušením viacerých právnych povinností
žalovaných vzniknúť. Žalovaný teda zastáva naďalej názor, že žalobca v 2. rade v predmetnej žalobe
nemá aktívnu legitimáciu.

47. K tvrdeniu žalobcov, že zamestnanci žalovaného v 2. rade (k čomu tento poznamenáva, že nejde
o zamestnancov žalovaného v 2. rade, ale o zamestnancov tretích osôb – zamestnancov obchodných
zástupcov žalovaného v 2. rade) pochybili, je len ničím nepreukázanou domnienkou žalobcov.
V prípade zamestnanca F. G. žalobcovia svoje tvrdenie o tom, že tento vydal SIM-kartu neoprávnenej
osobe bez riadneho overenia jej totožnosti, stavajú na tom, že pri porovnaní dvoch žiadostí je zrejmé, že

podpisnažiadosti,nazákladektorejbolaúdajneneoprávnenejosobevydanáSIM-karta,niejepodpisom
A. B.. K tomu žalovaný v 2. rade uvádza, že k takejto situácii mohlo dôjsť napr. aj tak, že sa sám žalobca
v 1. rade inak podpísal, alebo dal svoj identifikačný doklad inej osobe, ktorá sa ním sama preukázala
predajcovi a žiadosť podpísala (žalovaný netvrdí, že sa tak nevyhnutne stalo).

48. Argumentácia, že pochybil aj ďalší zamestnanec žalovaného v 2. rade na predajni v Spišskej Novej
Vsi, a to tak že opomenul A. B. uviesť, že k obdobnej výmene SIM-kariet pri zachovaní telefónneho
čísla malo dôjsť jeho osobou už aj deň predtým, neobstojí. Zamestnanec nie je povinný a nevyplýva
to ani z povinností ochrany zákazníkov vstupovať do tzv. Histórie zákazníka nad rámec realizácie jeho
požiadavky.ZamestnanectedaaninemaldôvodaninemoholvstupovaťdoHistóriezákazníkaazisťovať,

aké operácie uskutočnil zákazník hoci aj deň predtým. Výmena SIM-karty je rutinným a frekventovaným
úkonom, kedy len predajca overí totožnosť zákazníka, spíše žiadosť, aktivuje novú SIM-kartu a túto
vydá zákazníkovi.

49. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že žalobcovia vo svojich vyjadreniach nevysvetlili rozpornosť ich

tvrdení uvádzaných v žalobe a tvrdení žalobcu v 1. rade, ktoré uviedol v zápisnici pred orgánmi činnými
vtrestnomkonanízodňa14.1.2016.Vzáverežalovanýuviedol,žejetechnickynemožné,abyžalobcovi
v 1. rade, ako to tvrdí, po aktivácii novej SIM-karty (údajne vydanej neoprávnenej osobe pri zachovaní
toho istého telefónneho čísla) došla na jeho starú SIM-kartu (ktorú mal po celý čas u seba) SMS správa
o prevode finančných prostriedkov.

Ak teda žalobca v 1. rade tvrdí, že na jeho mobilný telefón, v ktorom mal pôvodnú SIM- kartu, došla po
aktivácii údajne novej SIM- karty s tým istým telefónnym číslom (údajne vydanej neoprávnenej osobe)
SMS o prevode finančných prostriedkov, bolo by to možné jedine tak, že by do jeho mobilného telefónu
bola vložená nová SIM karta údajne vydaná neoprávnenej osobe. Je ťažko predstaviteľné, že by sa tak
mohlo stať bez vedomia žalobcu v 1. rade, ktorý mal mobilný telefón po celý čas v držbe.

V ostatnom žalovaný v 2. rade odkazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 3. 10. 2017 k žalobe žalobcov
a v plnom rozsahu na ňom zotrváva. Na základe vyššie uvedeného žalovaný v 2. rade navrhuje, aby súd
žalobu žalobcov voči nemu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a aby zaviazal žalobcov uhradiť
žalovanému v 2. rade trovy konania.50. Žalobcovia nad rámec povinnosti vyplývajúcich im z ustanovení § 167 C.s.p. sa písomným podaním
zo dňa 13. 12. 2017 vyjadrili k duplike žalovaného v 2. rade. Uviedli, že sú nanajvýš sklamaní z prístupu

žalovaného v 2. rade, ktorý sa snaží zbaviť svojej zodpovednosti tým, že prekrúca orgánmi činnými
v trestnom konaní doteraz nazhromaždené fakty a že svojimi domnienkami účelne zavádza súd.
Z doterajších výsledkov vyšetrovania je zrejmé, že finančné prostriedky spolu vo výške 10.000,- eur
boli neznámym páchateľom prevedené z účtu žalobcu v 1. rade bez jeho vedomia a predovšetkým
bez autorizácie na účet neznámeho E. E. a následne preposlané na účty rôznych neznámych osôb

žijúcich najmä vo Veľkej Británii, čo samo o sebe vyvoláva podozrenie. Ako žalobcovia už viackrát
uviedli, ani žalobca v 1. rade, ani žalobca v 2. rade dňa 23. 12. 2015 v pobočke Orange Slovensko,
a. s. v Košiciach neboli a zámenu SIM-kariet z dôvodu krádeže, resp. straty nežiadali. Žalobca v 2.
rade ani reálne nemohol nahlásiť odcudzenú SIM-kartu a ani nemal dôvod ju meniť, keďže SIM-kartu č.
XXXXXXXXXXXX mal celý čas u seba a kedykoľvek ju môže predložiť konajúcemu súdu. Naopak SIM-
kartou č. XXXXXXXXXXXX, ktorá mu mala byť údajne vydaná dňa 23. 12. 2015, nikdy nedisponoval,

túto musí mať, resp. mala v držbe len neoprávnená osoba. Neznámy páchateľ sa taktiež dňa 23. 12.
2015 nemohol u žalovaného v 2. rade preukázať občianskym preukazom A. B., keďže tento ho mal po
celý čas u seba.

51. Žalobcovia absolútne odmietajú úvahy žalovaného v 2. rade, žeby sa mal žalobca v 1. rade na

Žiadosti o vydanie novej SIM-karty „len sám inak podpísať“, alebo žeby mal dať svoj identifikačný doklad
inej osobe, ktorá sa potom preukázala predajcovi a na jeho žiadosť podpísala. Nehovoriac o tom, že
v prípade druhého výroku by žalovaný v 2. rade vlastne išiel sám proti svojej obrane, keďže by len
potvrdil, že jeho zamestnanec totožnosť zákazníka riadne neoveril.

52.Žalobcoviaakolaiciapelovalinažalovanéhov2.rade,abyozrejmilstranámsporuasúduskutočnosť,
že žalobcovi v 2. rade bola doručená len jedna SMS-správa o prevode finančných prostriedkov
a následne už žiadna iná, čo žalovaný v 2. rade nijako nevysvetlil. Žalobca v 2. rade zdôrazňuje, že
sprístupnil technikom svoje mobilné zariadenie, kde bola potvrdená existencia len jednej SMS-správy.
Pokiaľ žalovaný v 2. rade uvádza, že sa jedná o „technickú nemožnosť“, žalobcovia to nepovažujú za

dostatočné vysvetlenie vzniknutej situácie. S poukazom na uvedené tvrdenie žalovaného s odkazom na
vyjadrenie zamestnanca F. G., ktorý mal postupovať pri identifikácii zákazníka v súlade s pracovnými
postupmi, je len tendenčné a žalobcovia majú zato, že žalovaný v 2. rade neuniesol dôkazné bremeno
takýchto jeho tvrdení. Je zrejmé, že ak by žalovaný v 2. rade nepochybil a nedopustil sa porušenia
viacerých právnych povinností vyplývajúcich mu zo zákona, žalobcovi by žiadna škoda nevznikla. Preto

spoukazomnaustanovenie§420ods.1,2Občianskehozákonníkažalobcoviamajúzato,žeajžalovaný
v2.radezodpovedázanímvzniknutúškodu.Podpornežalobcoviasúdupredložilinovinovýčlánok,ktorý
poukazuje na obdobné prípady podvodného konania na Slovensku. Žalobcovia nie sú jedinými obeťami
neznámej osoby, alebo skupiny osôb. Je zrejmé, že banky napriek deklarovaniu vysokého stupňa
ochrany a zabezpečenia, túto nevedia zákazníkovi zaručiť a neochránili súkromie svojich zákazníkov

ani mobilné operátory.

53. Po procesných úkonoch vykonaných súdom podľa § 167 C.s.p. súd uznesením zo dňa 1. 3. 2018
konanieprerušildoprávoplatnéhoukončeniavecivedenejna OkresnomriaditeľstvePZvSpišskejNovej
Vsi, odbor kriminálnej polície pod ČVS: ORP-126/2-VYS-SN-2016. Rozhodol tak potom, čo zistil, že v tej

istej veci, ktorá je predmetom žaloby, prebieha na základe trestného oznámenia žalobcov vyšetrovanie
pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu na Okresnom riaditeľstve PZ v Spišskej Novej Vsi,
odbor kriminálnej polície pod ČVS: ORP-126/2-VYS-SN-2016.
Z aktuálnej správy vyšetrovateľa OR PZ v Spišskej Novej Vsi, odboru kriminálnej polície zo dňa 21.
2. 2018 súd zistil, že dňa 17. 2. 2016 bolo vyšetrovateľom odboru kriminálnej polície začaté trestné

stíhanie vo veci zločinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických
peňazí, alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona. V predmetnej veci
bola dňa 21. 2. 2017 prostredníctvom Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi zaslaná právna pomoc
do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, pričom výsledky právnej pomoci doposiaľ
neboli doručené. Z uvedeného vyplýva, že trestné stíhanie ešte nie je ukončené.

Súd z dôvodu, že rozhodnutie v prejednávanej veci závisí od otázky, teda od zistenia, či v tomto konaní
žalobcom označené pasívne legitimované subjekty sa dopustili zločinu, pre ktorý je voči ním vedené
predmetné trestné stíhanie, po zistení, že je daný zákonný dôvod na obligatórne prerušenie konania,
vyššie uvedeným uznesením podľa § 162 ods. 1, 2 C.s.p. konanie prerušil.54. Proti uzneseniu o prerušení konania podali žalobcovia odvolanie a s poukazom na zásadu
hospodárnosti a spravodlivosti a s tvrdením, že výsledky trestného konania nie sú jedinou možnosťou,

ako dospieť k záveru, či je nárok na náhradu škody dôvodný, navrhovali predmetné uznesenie zrušiť
a vo veci ďalej pokračovať. Žalovaní v 1. a 2. rade s prerušením konania súhlasili.

55. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/204/2018 zo dňa 27. 9. 2018 bolo predmetné
uznesenie zrušené a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, teda

na opätovné posúdenie, či sú, alebo nie sú splnené podmienky pre prerušenie konania.

56. Uznesením sp. zn. 7Csp/47//2017-238 zo dňa 20. 5. 2019 súd opätovne prerušil konanie, do
právoplatného ukončenia veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ v Spišskej Novej Vsi, odbor
kriminálnej polície pod ČVS: ORP-126/2-VYS-SN-2016 a veci vedenej Prezídiom Policajného zboru,
Národnej kriminálnej agentúre, Národnej jednotke finančnej polície, Expozitúre Stred, Banská Bystrica

pod ČVS: PPZ-735/NKA-FP-ST-2017. Predmetné uznesenie nadobudlo v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/305/2019-290 zo dňa 13. 5. 2020 právoplatnosť a to dňa 13.
6. 2020.
Súd opätovne konanie prerušil potom, čo na základe oznámenia PPZ, NKA, Jednotka finančnej polície,
Expozitúra Stred v Banskej Bystrici dňa 1. 4. 2019 zistil, že v predmetnej trestnej veci je vedené trestné

konanie vo veci pokračujúceho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona
spáchaného s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i/ Trestného zákona. V danej trestnej veci došlo
dňa 6. 2. 2019 k spojeniu predmetnej trestnej veci s ďalšími trestnými vecami, ktoré boli vedené doposiaľ
na OR PZ v Trnave, Liptovskom Mikuláši, Košiciach, Žiline, Bratislave I, Nitre a v Spišskej Novej Vsi
pod ČVS: ORP-126/2-VYS-SN-2016. Súčasne dožiadaný subjekt súdu oznámil, že vo vzťahu k daným

skutkom je v súčasnej dobe vedené aj trestné stíhanie v trestnej veci vedenej na uvedenom úrade pod
ČVS: PPZ-1018/NKA-FP-ST-2018, kde sú trestne stíhané osoby A. A. H., A. I., J. K., J. B., L. B., M. N.
a I. C., a to pre obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/, ods. 5 písm. a/
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 podľa písmena i Trestného zákona vo viacčinnom
súbehu s obzvlášť závažným zločinom legalizácie príjmu s trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm.

a),ods. 3 písm. c), ods 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 podľa písm. i)
Trestného zákona spáchaného z časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

57. V trestnej veci vedenej pod ČVS:PPZ-735/NKA-FP-ST-2017 v súvislosti s vyšetrovanou vecou ČVS:
PPZ-1018/NKA-FP-ST-2O18 bol v procesnom postavení svedka vypočutý A. A. H. (v ČVS:PPZ1O18/

NKA-FP-ST-2O18 vystupuje v procesnom postavení obvineného),kde okrem iných skutočností sa
vyjadroval k ďalším dielčim skutkom pokračujúceho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
c/Trestného zákona spáchaný s poukazom na ust. § 138 písm. i Trestného zákona , ktoré páchal v
dlhšom časovom období spoločne s ďalšími osobami, pričom je dôvodné predpokladať, že sa dopustil aj
skutku doposiaľ vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ, odbore kriminálnej polície, Spišská Nová Ves

pod ČVS:-126/2-VYS-SN-2O16, v ktorej bolo uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 17. 2.2O16 začaté
trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku za zločin neoprávneného vyrúbenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1,ods.3 písm.
b / Trestného zákona, ku ktorému sa sám doznáva.

58. Súd zo správy ďalej zistil, že v predmetnom vyšetrovacom spise ČVS:PPZ-735/NKA-FP-ST-2O17
prebieha vyhodnocovanie znaleckých posudkov, a to aj v spojitosti s trestnou vecou ČVS:PPZ-1O18/
NKA-FP-ST-2O18,kde je možné predpokladať, že po ich následnom vyhodnotení a vykonaní nutných
procesných úkonov dôjde k postupu podľa § 206 Trestného poriadku proti viacerým osobám vo
viacerýchtrestnýchveciachdoposiaľvedenýchnarôznychsúčastiachpolicajnéhozboru,tak,akotobolo

uvedené vyššie. Súd po zistení, že rozhodnutie v prejednávanej veci závisí od otázky, či v tomto konaní
žalobcom označené pasívne legitimované subjekty sa dopustili zločinu, pre ktorý je vedené predmetné
trestné stíhanie podľa § 162 ods. 1, 2 a za použitia ustanovení § 193 C.s.p. konanie prerušil.

59. Dňa 22. 11. 2022 žalobcovia podali návrh na pokračovanie v súdnom konaní s poukazom na bod

20. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/305/2017 a v súlade so zásadou
hospodárnosti konania a navrhli, aby súd autoremedúrou podľa § 163 C.s.p. rozhodnutie o prerušení
konania zrušil a v konaní ďalej pokračoval. Svoj návrh odôvodnili jednak tým, že prebiehajúce trestné
konanie nie je doposiaľ ukončené a jednak tým, že obvinení páchatelia sa ku skutkom im kladenýmza vinu priznali, čo znamená ustálenie zodpovednosti za spôsobenú škodu, pričom nie je udržateľné
čakať na výsledky uvedeného trestného konania, ktoré nie je predpoklad, aby v krátkom časovom
horizonte bolo právoplatne ukončené. Ďalej svoj návrh odôvodnili tým, že majú vedomosť o obdobných

súdnych konaniach, v ktorých bolo žalobe žalobcov vyhovené. Na podporu svojich tvrdení predložili
súdu rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4Csp/24/2018 zo dňa 26. 5. 2020 a rozsudok
Krajského súdu Nitra sp. zn. 12CoCsp/36/2021-475 zo dňa 21. 4. 2022, ktorým bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Nitra sp. zn. 16Csp/79/2019-366 zo dňa 24. 5. 2021, pričom v oboch konaniach boli
zo strany žalobcov podané rovnaké trestné oznámenia v obdobných veciach a konajúce súdy konania

kvôli tejto skutočnosti neprerušili a ďalej konali v zmysle podaných žalôb.

60. Nakoľko súd predmetné konanie prerušil do právoplatného ukončenia veci vedenej Prezídiom
Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotke finančnej polície, Expozitúre Stred,
Banská Bystrica pod ČVS: PPZ-735/NKA-FP-ST-2017, vo veci pokračoval v konaní uznesením zo dňa
29. 11. 2023, a to po zistení, že predmetné vyšetrovacie konanie bolo ukončené podaním obžaloby na

Krajskú prokuratúru Košice, kde konanie je vedené pod sp. zn. 1Kv/41/2017/880. Návrh na podanie
obžaloby bol spracovaný a podaný na prokuratúru dňa 6. 7. 2023. Následne súd vytýčil pojednávanie
na deň 22. 1. 2024.

61. Žalovaný v 1. rade po prevzatí uznesenia o pokračovaní v konaní a po oboznámení sa s návrhom

na podanie obžaloby a po prevzatí pojednávania na pojednávanie na deň 22. 1. 2024, dňa 16. 1. 2024
podal návrh na opätovné prerušenie konania, eventuálne na odročenie pojednávania. K tomu uviedol, že
dôvodnaprerušeniekonanianepretržitetrvá,dokoncasazintenzívnil,významprebiehajúcehotrestného
konania, predmetom ktorého je viacero skutkov organizovanej skupiny, ktorá sa mala dopustiť proti-
právneho konania aj voči žalobcom. Toto trestné konanie je aktuálne vedené, v nadväznosti na podanie

obžaloby dňa 18. 10. 2023, na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 48Tk/1/2023.

62. Poukázal na jedno zo zásadných zistení premietnutých do predmetného návrhu na podanie
obžaloby,atožeobvineníA.A.H.aA.I.malispáchaťtrestnýčin,poškodenýmzktoréhojeprávežalobca
v 1. rade, o. i. tak, že si „zabezpečili prístupové meno a heslo k bankovému účtu č. C. XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. v prospech jeho majiteľa A. B.. Z predmetného
zistenia jednoznačne vyplýva, že obvinení mali získať prístup k viacerým citlivým údajom (prístupové
meno a heslo k bankovému účtu), ktoré má z povahy veci poznať výlučne majiteľ účtu a chrániť ich
pred akýmkoľvek zneužitím. Existuje takto prinajmenej dôvodné podozrenie, že žalobca v 1. rade si pri
nakladaní s príslušnými údajmi nepočínal s potrebnou opatrnosťou a starostlivosťou, čo je, samozrejme,

okolnosť zásadného významu aj pre posúdenie jeho žalobného nároku. K tomu žalobca citoval aj
stanovisko Krajského súdu v Košiciach v bode 18. odôvodnenia uznesenia sp. zn. 5Co/305/2019 zo dňa
13.05.2020, ktorým potvrdil skoršie rozhodnutie konajúceho súdu o prerušení konania.

63. S poukazom na uvedené má žalovaný v 1. rade zato, že naďalej je preto daný zásadný dôvod,

prečo je v prebiehajúcom spore nutné vyčkať na právoplatný výsledok trestného konania, ako ho koniec
koncov výstižne a precízne sformuloval konajúci súd už vo svojom skoršom uznesení zo dňa 20.05.2019
v bode 22. Na správnom právnom argumente konajúceho súdu sa vonkoncom nič nezmenilo, naopak,
obsah návrhu na podanie obžaloby ho len umocňuje. Absolútne zásadná sporová okolnosť – či iná
osoba získala vedomosť o prístupových údajoch k bankovému účtu, ktoré mal poznať len jeho majiteľ

a ktorých zneužitie nevyhnutne implikuje jeho nedostatočnú starostlivosť venovanú ich ochrane – je
predmetom prebiehajúceho trestného konania so zreteľom na záväzné vymedzenie skutku v obžalobe.
Len súd v trestnom konaní teda môže rozhodnúť, či sa takto vymedzený skutok stal, a prípadne či sú
jeho páchateľmi obžalovaní. Časový faktor, t. j. ako dlho už prebieha trestné konanie, nesmie pritom
nijako pôsobiť na ujmu procesných práv žalovaného, keďže ho nedokáže nijako ovplyvniť.

64. Procesná okolnosť, že došlo k podaniu návrhu na obžalobu, resp. samotnej obžaloby, by teda
nemala mať žiadnu osobitnú relevanciu. Ak konajúci súd dospel už predtým k správnemu záveru
(potvrdenému aj vyššie zmieneným uznesením odvolacieho súdu zo dňa 13.05.2020), že výsledok
trestného konania je významný pre prebiehajúci spor (uznesenie zo dňa 20.05.2019), jeho pôsobenie

so zreteľom na obsah návrhu na obžalobu trvá aj naďalej. Význam trestného konania by pominul iba
v prípade, ak by k podaniu obžaloby nedošlo, napr. pre zastavenie trestného stíhania. V trestnom
konaní sa však v skutočnosti pokračuje, pričom definitívne „odpovede“ v ňom môže priniesť až konečné
rozhodnutie súdu nadväzujúce na podanie obžaloby. Vzhľadom na účinky spojené s jednotlivými typmiúkonov a rozhodnutí v trestnom konaní, keď návrh na obžalobu ani obžaloba nemôžu vyjadriť konečné
stanovisko,čisaskutokstalaktohospáchal,nemôžecivilnýsúdvychádzaťzakýchkoľvek„priebežných“
úkonov orgánov činných v trestnom konaní, akými sú napr. uznesenie o vznesení obvinenia alebo

obžaloba. Tie totiž nijako nevyjadrujú definitívny výsledok trestného konania a civilný súd si z nich
nemôže osvojiť žiaden záver o rozhodujúcich skutočnostiach – ten môže získať výlučne na základe
právoplatného rozhodnutia trestného súdu. So zreteľom na vyššie uvedené žalovaný v 1. rade navrhol
v súlade s ustanovením § 164 Civilného sporového poriadku, aby konajúci súd prerušil konanie až do
právoplatného skončenia trestného konania aktuálne vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn.

48Tk/1/2023.

65. V závere žalovaný v 1. rade uviedol, že ak sa súd nestotožní s návrhom na prerušenie konania,
z dôvodu, že prebiehajúce trestné konanie má pre žalovaného zásadný význam pre jeho sporovú obranu
aprerozhodnutievovecisamej,žiadalodročiťpojednávaniezodňa22.1.2024zaúčelompreštudovania
trestného spisu.

66. Nakoľko súd nezistil dôvody, pre ktoré by mal vyhovieť návrhu na prerušenie konania, ako aj na
odročenie pojednávania, z dôvodu hospodárnosti konania o týchto návrhoch žalovaného v 1. rade
rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 22. 1. 2024 a návrh na prerušenie konania zamietol výrokom
v konečnom rozsudku v zmysle § 162 ods. 3 C.s.p.

67. Prevedeným dokazovaním za použitia dôkazných listín pripojených žalobcami k žalobe, uvedených
v bode 19. odôvodnenia tohto rozsudku, a z listinných dôkazov predložených na prvom pojednávaní
- uznesenia Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej
polície, expozitúra stred Banská Bystrica z 27. 3. 2019 o spojení veci doposiaľ vedenej na OR PZ

v Spišskej Novej Vsi pod ČVS: ORP-126/2-VYS-SN-2016 s ďalšími trestnými vecami vedenými na OR
PZ, Odboroch kriminálnej polície v Liptovskom Mikuláši, v Košiciach, v Žiline, v Trnave, v Bratislave
I a v Nitre, zápisnice o výsluchu svedka A. A. H. zo dňa 27. 4. 2018 a z návrhu na podanie obžaloby
zo dňa 29. 6. 2023 podľa § 209 ods. 1 Trestného poriadku na osoby A. I., A. A. H., A. C. A. a O.
F. G. podaného na Mestský súd v Košiciach, ktoré konanie je na uvedenom súde vedené pod sp.

zn. 48Tk/1/2023, za použitia právoplatných rozsudkov súdov SR, a to Okresného súdu Žilina sp. zn.
7Csp/160/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoCsp/41/2020-151 zo dňa
29. 2. 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť čo do výroku v merite veci dňa 17. 1. 2022, Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4Csp/24/2018, Okresného súdu Trebišov sp. zn. 14C/64/2018, Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/36/2021 zo dňa 21. 4. 2022, vychádzajúc z výpovedí žalobcu a právnych

zástupcov strán sporu, súd zistil tento skutkový stav:

68. Žalobca v 1. rade A. B., má v Slovenskej sporiteľni, a. s. zriadený osobný bankový účet pod č.: C.
XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Že sa jedná o osobný účet žalobcu v 1. rade, preukazuje ním
predloženádôkaználistina,atovýpiszosobnéhoúčtuzodňa31.12.2015,ktorývýpissatýkaúčtovného

obdobia od 1. 12. 2015 do 31. 12. 20155 s počiatočným stavom účtu 24.424,65 eur, vkladmi za uvedené
obdobie vo výške 191,43 eur, výbermi spolu vo výške 15.149,68 eur a s končeným stavom účtu k 31.
12. 2015 vo výške 9.466,40 eur.

69. Podľa výpisu z osobného účtu žalobcu zo dňa 31. 12. 2015 a podľa vyjadrenia žalobcu na

pojednávaniach a písomného odôvodnenia žaloby súd vzal za preukázané, že v dňoch 23. 12. 2015
a 24. 12. 2015 boli prostredníctvom internetbankingu neznámou osobou bez vedomosti žalobcu
realizované z jeho osobného bankového účtu v prospech účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
dva bezhotovostné prevody vo výške á 5.000,- eur, čo predstavovalo maximálny denný limit výberu
z osobného účtu žalobcu. Prvá úhrada bola zrealizovaná dňa 23. 12. 2015 približne o 21.20 hod.

a druhá úhrada vo výške 5.000,- eur krátko na to dňa 24. 12. 2015 približne o 00:18 hod. Z výpovede
žalobcu, ako aj z neskorších výsledkov vyššie popísaného vyšetrovacieho konania vyplynulo a súd
vzal za preukázané, že k zrealizovaniu uvedených platobných operácii nedal žalobca v 1. rade pokyn
a ani obe platobné operácie neautorizoval. Napriek tomu Slovenská sporiteľňa, a. s. zrealizovala oba
bezhotovostné prevody, a to na základe pokynu doručeného jej cez elektronickú službu. Postupovala

tak podľa bodu 10.17 Produktových obchodných podmienok pre depozitné produkty, kedy banka vykoná
pokyn doručený jej cez elektronickú službu, pri splnení tam uvedených podmienok.70. V konaní nebolo sporné a banka v prvotnom písomnom vyjadrení k žalobe nerozporovala tú
skutočnosť, že výbery peňazí spolu vo výške 10.000,- eur boli realizované z osobného účtu žalobcu
v 1. rade. Z výpovedí žalobcu súd vzal za preukázané, že žalobca nebol SMS- správou v mobilnom

telefóne s vyššie uvedeným číslom, ktorý používal na zasielanie SMS-kľúčov pri prevodoch peňazí
prostredníctvom internetbankingu, informovaný, nakoľko v uvedených dňoch bola SIM-karta v mobilnom
telefónenefunkčná.Žalobcav1.radetútoskutočnosťzistildňa24.12.2015vskorýchrannýchhodinách,
kedyhneďnavštívilpobočkuOrangeSlovensko,a.s.vSpišskejNovejVsi,kdesiSIM-kartuprizachovaní
jeho telefónneho čísla vymenil a kedy mu bolo zamestnancom Orange Slovensko, a. s. oznámené, že

k výmene SIM-karty došlo už deň predtým. Následne dňa 29. 12. 2015 si žalobca v 1. rade pri kontrole
svojho osobného bankového účtu zistil, že mu chýba suma vo výške 10.000,- eur. Následne v konaní
nebolo sporné, že žalobca dňa 30. 12. 2015 podal na pobočke Slovenskej sporiteľne, a. s. v Spišskej
Novej Vsi reklamáciu zrealizovaných, avšak ním neautorizovaných platieb.

71. Podľa písomného vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 30. 12. 2015 adresovaného

žalobcovi, súd zistil, že žalovaný v 1. rade po prešetrení jednotlivých výberov žalobcovi oznámil, že ním
reklamované úhrady vykonané v dňoch 23. 12. 2015 - platba vo výške 5.000,- eur a dňa 24. 12. 2015
– platba vo výške 5.000,- eur, boli vykonané správne v súlade s podmienkami vykonávania platobných
operácii cez služby Elektronického bankovníctva s použitím bezpečnostných predmetov vydaných
na meno žalobcu v 1. rade. Tieto platobné operácie nevykazujú známky phishingu. Bezpečnostné

predmety vydané k účtu je majiteľ povinný chrániť tak, aby zabránil zneužitiu inou osobou, takže
za škody vzniknuté ich zneužitím banka nenesie žiadnu zodpovednosť. Ak má žalobca pochybnosti
o zneužití bezpečnostných predmetov, banka mu odporučila obrátiť sa na orgány činné v trestnom
konaní. Obdobnú odpoveď obdržal žalobca aj od bankového ombudsmana, ktorý vo vyjadrení zo dňa
8. 4. 2016 žalobcovi oznámil, že po preskúmaní veci sa nepodarilo preukázať pochybenie banky, táto

neporušila právne predpisy, etický kódex bánk na ochranu spotrebiteľa, ani obchodné podmienky.

72. Žalobca v 1. rade vyzval aj majiteľa protiúčtu, na ktoré boli jednotlivé sumy v dňoch 23. 12. a 24. 12.
2015 prevedené, na vrátenie platieb spolu vo výške 10.000,- eur. Príjemca však doporučené zásielky
neprevzal a požadovanú sumu mu nevrátil.

73. V konaní nebola sporná ďalšia skutočnosť, a to že žalobca v 1. rade dňa 14. 1. 2016 o 9.15
hod. podal na OO PZ v Spišskej Novej Vsi vo veci vyššie uvedených platobných transakcii trestné
oznámenie. Na OR PZ, Odbor kriminálnej polície, Spišská Nová Ves v konaní pod ČVS: ORP-126/2-
VYS-SN-2016 bolo uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 17. 2. 2016 začaté trestné stíhanie podľa § 199

ods. 1 Trestného poriadku za zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.
Dňa6.2.2019došlokspojeniupredmetnejtrestnejvecivedenejnaORPZvSpišskejNovejVsisďalšími
trestnými vecami, ktoré boli ďalej vedené Prezídiom Policajného zboru, NKA, Expozitúra Stred Banská
Bystrica pod č. ČVS: PPZ-81/NKA-ST4/2019.

74. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 14. 1. 2016 súd zistil, že žalobca v 1. rade k jednotlivým
výberom z jeho osobného účtu v inkriminovaných dňoch uviedol, že v Slovenskej sporiteľni, pobočka
Spišská Nová Ves má zriadený osobný účet, s ktorým môže disponovať len on, pričom aj prihlasovacie
údaje do služby elektronického bankovníctva má iba on a k týmto údajom nemajú žiadne iné osoby

prístup. V dňoch 24. 12. 2015 v čase o 00:19:07 hod. mu na mobilný telefón prišla SMS-správa, no
nakoľko boli sviatky a nočná doba, správu si neprečítal. Až dňa 29. 12. 2015 vo večerných hodinách,
keď bol v lese na poľovačke, si správu prečítal a zistil, že na účte má nižší zostatok. Nakoľko nemal
okuliare, správu si prečítal až doma a vtedy zistil, že dňa 24. 12. 2015 potvrdením prevodu mu odišlo
z účtu 5.000,- eur, čo ho zarazilo, pretože on peniaze nikomu neposielal. Preto dňa 29. 12. 2015

o 22.15 hod. túto skutočnosť oznámil telefonicky ústrediu Slovenskej sporiteľne, a. s. a následne po
prečítaní zostatku na účte zistil, že mu chýba 10.000,- eur. Na druhý deň 30. 12. 2015 bol osobne
v Obchodnom centre MADARAS v Spišskej Novej Vsi na pobočke Slovenskej sporiteľne a uvedenú
operáciu znovu reklamoval, kde bol pracovníčkou sporiteľne s ním spísaný záznam a v tom momente
bol jeho účet na jeho žiadosť zablokovaný. Až dňa 5. 1. 2016 mu žalovaný v 1. rade písomne oznámil

v podaní s názvom: „Neoprávnená transakcia cez elektronické bankovníctvo“, že v dňoch 23. 12. 2015
a 24. 12. 2015 došlo z jeho účtu v prospech účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX k prevodom
čiastky spolu vo výške 10.000,- eur. Zároveň mu žalovaný v 1. rade oznámil, že prevody boli vykonané
správne s použitím jeho prihlasovacích údajov a že žalovaný v 1. rade vyzvala majiteľa účtu v prospechktorého boli peniaze prevedené, o ich vrátenie s lehotou do 12. 1. 2016. O spôsobe vybavenia jeho
reklamácie však nebol doposiaľ žalovaným v 1. rade upovedomený. Následne sa obrátil na kanceláriu
bankového ombudsmana. Ako od žalovaného v 1. rade, tak aj od ombudsmana dostal odpovede,

že banka postupovala správne v zmysle zákonných predpisov. V závere svojej výpovede, ako aj vo
výpovedi na pojednávaní pred súdom žalobca uviedol, že trestné oznámenie podal nielen z toho dôvodu,
že nevie, akým spôsobom a kto vykonal uvedené prevody jeho peňazí, on ich však nerealizoval,
ale aj z toho dôvodu, že žalovaný v 1. rade nevybavila v jeho prospech jeho reklamácie. Preto sa
domnieva, že neznáma osoba nejakým neoprávneným spôsobom sa dostala k jeho údajom a následne

do jeho internetbankingu. Dodal, že cez internetbanking spravuje aj svoj podnikateľský účet (teda okrem
osobného účtu, z ktorého boli zrealizované neznámou osobou úhrady spolu vo výške 10.000,- eur),
ktorý ale vzhľadom na blokáciu jeho osobného súkromného účtu sa bojí používať. Preto žiadal políciu
o čo najrýchlejšie prešetrenie neoprávneného výberu peňazí z jeho osobného účtu, a teda predmetného
podaného trestného oznámenia.

75. Prezídium Policajného zboru, NKA, Odbor stred Banská Bystrica uznesením zo dňa 27. 4. 2020 pod
č. ČVS: PPZ-81/NKA-ST4-2019 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku začal stíhanie proti osobám A.
I., nar. XX. X. XXXX, bytom K., A. A. H., nar. X. X. XXXX, bytom I., A. C. A., nar. XX. X. XXXX, bytom
K., a to pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/
Trestného zákona s použitím § 138 písm. b/, i/, j/ Trestného zákona v časti dokonaný a v časti v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona (v dobe 4/) a pokračovací prečin neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.
1 Trestného zákona a proti osobe O. F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. pre prečin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty podľa §
219 ods. 1 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver,

že obvinený A. A. H., A. I. a O. F. G. sa dopustili skutku, a to tak, že:

76. A. A. H. a A. I. najneskôr dňa 23. 12. 2015 po vopred uzavretej vzájomnej dohode potom, ako si
presne nezisteným spôsobom zabezpečili prístupové meno a heslo k bankovému účtu č. C. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. v prospech jeho majiteľa A. B., nar. XX. X.

XXXX, trvale bytom B. X, C. D. E., a potom, ako A. I. prostredníctvom osoby O. F. G. vystupujúceho
ako predajca obchodnej spoločnosti KERAMON Trade, s. r. o. na predajnom mieste v OC CASSOVIA,
vKošiciachPriprachárni4 zabezpečildňa23.12.2015 včase21:01hod.vedomeneoprávnenévydanie
novej SIM- karty č. XXXXXXXXXXXX, patriace k telefónnemu číslu XXXXXXXXX, ktorú O. F. G. osobne
odovzdal A. A. H., pričom táto SIM-karta bola registrovaná v mobilnej sieti obchodnej spoločnosti Orange

Slovensko, a. s. v prospech majiteľa GEOKAN, s. r. o. so sídlom Spišská Nová Ves, Markušovská cesta
1, IČO: 36 595 578, v ktorej je osoba A. B. konateľom a spoločníkom a predmetné telefónne číslo je
v užívaní práve osoby A. B.

- a následne dňa 23. 12. 2015 v čase o 21:05 hod. a dňa 24. 12. 2015 v čase o 00:18 hod. bez vedomia

a súhlasu majiteľa A. I. a A. A. H. previedli finančné prostriedky z bankového účtu č.: C. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX v oboch prípadoch vo výške po 5.000,- eur na vopred osobou A. I. zabezpečený
bankový účet č.: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. v prospech
osoby E. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom P. XX, K.,

pričom pristupovali do internetbankingu prostredníctvom použitej dynamickej IP-adresy
XX.XXX.XXX.XX pridelenej v danom rozsahu obchodnej spoločnosti ORANGE Slovakia, a. s.

Následne tieto finančné prostriedky previedol A. A. H. v prospech bankového účtu č. C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v Slovenskej sporiteľni, a. s. v prospech jeho majiteľa obchodnej

spoločnosti Trust Pay, a. s. so sídlom Za kasárňou 315/1, Bratislava, IČO: 36 855 800 a v prospech
bankového účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. v prospech
jeho majiteľa obchodnej spoločnosti WorldPay AP, Ltd., sídelná adresa Q. XX, F., E. H..

čím bola majiteľovi finančných prostriedkov vedených na bankovom účte č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX v podobe ich majiteľa osoby A. B. spôsobená škoda v celkovej výške 10.000,- eur.

77. Z predmetného uznesenia súd zistil, že v úvode vymenované stíhané osoby sa dopustili tých istých
skutkov, teda obdobným spôsobom a tým istým postupom spôsobili škodu ďalším osobám – majiteľomúčtov v Slovenskej sporiteľni, a. s., a to I.. A. G., R. bola tak spôsobená škoda v celkovej výške 60.300,-
eur, O. S. G., I. a O. G., obaja bytom T. A., bola spôsobená škoda vo výške 33.800,- eur, O. M. F., bytom
U. bola spôsobená škoda vo výške 45.700,- eur, J. L. bytom I. bola spôsobená škoda vo výške 5.248,-

eur, A. H., bytom C., P. V. bola spôsobená škoda vo výške 18.271,- eur, I. W. I., bytom v H., spôsobili
škodu vo výške 5.813,99 eur.

78. Popísaným konaním obvinených bola poškodenému A. B., I. A. G., R., O. S. G., I., O. M. F., J. L.,
A. H. a I. W. I. spôsobená škoda v celkovej výške 182.162,99 eur a v štádiu pokusu vo výške 46.180,-

eur (voči O. M. F.),
čím spáchali A. I. a A. A. H. pokračujúci obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm.
c/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona a pokračujúci prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.1 Trestného zákona,
čím spáchal A. C. A. pokračujúci zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, c/ Trestného

zákona s použitím § 138 písm. i/, j/ Trestného zákona, pre pokračujúci prečin neoprávneného nakladania
s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s použitím § 138 písm.
j/, Trestného zákona a pre pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, s použitím § 138 písm. j/ Trestného zákona,
čím spáchal O. F. G. prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,

elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona.

79. Ako už bolo vyššie uvedené, súd pokračoval v konaní potom, čo zistil, že podaním návrhu na
podanie obžaloby dňa 29. 6. 2023 na Krajskú prokuratúru v Košiciach bolo ukončené trestné stíhanie,
resp. predmetné vyšetrovacie konanie v danej trestnej veci a následne bolo začaté trestné konanie na

Mestskom súde Košice pod sp zn. 48Tk/1/2023. Ukončením predmetného trestného stíhania odpadol
dôvod na prerušenie konania, a preto súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22. 1. 2024, vykonal
dokazovanie a vo veci rozhodol.

80. Pred nariadením pojednávania, aj na samotnom pojednávaní žalovaný v 1. rade navrhol, aby súd

opäť prerušil konanie, a to z dôvodu, že dôvod na prerušenie naďalej trvá, dokonca sa zintenzívnil,
nakoľko prebieha trestné konanie, predmetom ktorého je viacero skutkov organizovanej skupiny, ktorá
sa mala dopustiť protiprávneho konania aj voči žalobcom. V nadväznosti na podanie obžaloby dňa 18.
10. 2023 trestné konanie je aktuálne vedené na Mestskom súde v Košiciach pod sp. zn. 48Tk/1/2023,
pričom žalovaný v 1. rade zároveň žiadal, aby súd vyžiadal predmetný spis, resp. aby jej určil súdnu

lehotu na nahliadnutie do tohto spisu. Žalovaný trval na prerušení konania z toho dôvodu, že z podanej
obžaloby vyplýva, že obvinený A. A. H. a A. I. mali získať prístup k viacerým citlivým údajom (prístupové
meno a heslo k bankovému účtu, ktoré má z povahy veci poznať výlučne majiteľ účtu a ten ich má chrániť
pred akýmkoľvek zneužitím). Žalovaný v 1. rade má zato, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca
v 1. rade si pri nakladaní s príslušnými údajmi nepočíňal s potrebnou opatrnosťou a starostlivosťou, čo

je okolnosť zásadného významu pre posúdenie jeho žalobného nároku. Vzhľadom na to, že predmetom
existujúceho trestného konania bude ďalšie skúmanie týchto okolností a bude to predmetom záverečnej
fázy trestného konania, kedy súd má rozhodnúť, či skutok, ktorého súčasťou malo byť aj získanie
prístupového mena a hesla k bankovému účtu sa vôbec stal, a či ho spáchali práve obžalovaní,
zuvedenéhodôvodužalovanýtrvalpodľa§164C.s.p.naprerušeníkonaniadoprávoplatnéhoukončenia

predmetného trestného konania na Mestskom súde v Košiciach.

81. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť,

82. Podľa § 162 ods. 2 C.s.p. súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním
uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia
konania.

83. Podľa § 162 ods. 3 C.s.p. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s

rozhodnutím vo veci samej.84. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet

85. Za použitia ustanovení § 162 ods. 3 C.s.p. súd predmetný návrh na prerušenie konania zamietol,
o čom rozhodol v konečnom rozsudku. Súd tak rozhodol potom, čo vzal za preukázané, že v danej
prejednávanej veci jednoznačne odpadol dôvod na prerušenie konania , čo vyplýva z tej skutočnosti,
že predmetné vyšetrovacie trestné konanie bolo právoplatne ukončené. Že súd má povinnosť v konaní

pokračovať, táto skutočnosť vyplýva aj z bodu 20. odôvodnenia potvrdzujúceho uznesenia súdu druhej
inštancie sp. zn. 5Co/305/2019 zo dňa 13. 5. 2020, v ktorom odvolací súd uviedol, že ukladá súdu prvej
inštancie, aby súd zistil, či bolo predmetné trestné stíhanie ukončené, vyžiadal rozhodnutie o vznesení
obvinenia a podaní obžaloby a tak pokračoval v konaní v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

86. Súd návrh na ďalšie prerušenie konania zamietol predovšetkým z toho dôvodu, že medzičasom

judikatúra súdov Slovenskej republiky zaznamenala vo svojej rozhodovacej činnosti v konkrétnych
posudzovaných obdobných prípadoch zásadné zmeny, na ktoré súd v tejto fáze konania musel
prihliadať. Z doterajšej rozhodovacej praxe z právoplatných rozsudkov súdov Slovenskej republiky je
zrejmé, že aj v iných konaniach tam posudzovaných boli poškodené osoby, teda žalobcovia, poškodení
osobou A. A. H. a ďalšími spolupáchateľmi presne takým istým spôsobom, ako bol poškodený v tomto

konaní žalobca v 1. rade. Nároky žalobcov a zodpovednosť žalovaného v 1. rade boli posudzované
v zmysle jednotlivých ustanovení Zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o platobných službách“). Nároky žalobcov neboli posudzované
v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Výška škody, ktorá bola spôsobená žalobcovi, vyplýva
preukázateľne z predmetného vyšetrovacieho konania, súd má teda zato, že v danom prípade nie

je rozhodujúce, akým spôsobom bude ukončené predmetné trestné stíhanie voči obvineným osobám.
Trestná zodpovednosť týchto osôb neovplyvňuje zodpovednosť žalovaného v 1. rade voči žalobcovi v 1.
rade (posudzovaná podľa zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách) pri uplatňovaní jeho nároku,
nakoľko pre posúdenie danej veci nie je relevantné, ktoré osoby budú konečným rozsudkom v trestnom
konaní právoplatne odsúdené za uvedené skutky. Na základe vyššie uvedeného súd návrh žalovaného

v 1. rade na prerušenie konania podľa § 164 C.s.p. zamietol.

87. Z totožného dôvodu súd zamietol aj ďalší návrh žalovaného v 1. rade na odročenie pojednávania za
účelom oboznámenia sa s trestným spisom Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 48Tk/1/2023, zároveň
aj z toho dôvodu, že obžaloba v predmetnej veci bola podaná dňa 18. 10. 2023, takže je zrejmé, že

predmetný trestný spis okrem vyšetrovacieho spisu nebude obsahovať ešte žiadne nové skutočnosti.
Z uvedeného dôvodu súd zamietol aj návrh na vyžiadanie tohto trestného spisu, nakoľko na vyžiadanie
súdom v tomto konaní boli predložené vyšetrovateľom uznesenie o začatí trestného stíhania a návrh
na podanie obžaloby, ktoré dôkazy sú pre súd postačujúce na rozhodnutie v danej veci.

88. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 22. 1. 2024 uviedol, že žalobca nepreukázal zmluvný vzťah
s bankou a že len hypoteticky hovorí o dohodnutom spôsobe internetbankingu bez predloženia dôkazov,
a to zmluvy o bežnom účte, poukazuje na obchodné podmienky, pričom žiadnu z týchto listín nepredložil.
K tvrdeniu žalobcu o tom, že žalovaný v 1. rade porušil Zákon o platobných službách, uviedol, že
ak by v danom prípade neboli zadané bezpečnostné prvky zo strany zadávateľa údajov na vykonanie

predmetných transakcii, nebolo by vedené žiadne trestné konanie a že tvrdenie žalobcu, ako malo
dôjsť k zneužitiu jeho údajov, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Celá argumentácia žalobcu
je vystavaná na dezinterpretácii piatich núl pri popise danej transakcie. Žalobca nijako nereagoval na
skutkové tvrdenia žalovaného v 1. rade, ktorý vysvetlil mu, že v internetovom bankovníctve sa IP-
adresa úplne logicky zaznamenáva v momente, kedy sa prihlasuje, keď sa dáva identifikačný údaj,

následne sa zaznamenáva aj zvolené heslo a keď je zrejmé, z akej IP- adresy sa klient prihlási
dvoma korektnými ochrannými údajmi, a aké transakcie vykonáva takto prihlásený, je logické, že už pri
samotných transakciách je vždy uvedený len taký údaj, čo je absolútne štandardné. Nakoľko žalobca
k takémuto vyjadreniu žalovaného v 1. rade zostal nečinný, žalovaný navrhol výsluch svedka A. J.,
ktorý má zaznamenávanie týchto údajov na starosti a z ktorého výpovede by malo vyplynúť, že tvrdenia

žalobcu sú nesprávne a jeho výhrady voči žalovanému v 1. rade sú absurdné. Vo vzťahu k žalobcovi v 2.
rade žalovaný vzniesol námietku absolútnej neexistencie akejkoľvek aktívnej vecnej legitimácie a nie je
mu zrejmá požiadavka a nerozumie, prečo sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhajú voči žalovanému v 1.
rade svojho nároku solidárne.89. K námietkam, ktoré vzniesol žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 22. 1. 2024, súd uvádza, že tieto
po oboznámení sa s výsledkami vyšetrovacieho konania a s návrhom na vznesenie obžaloby, považuje

za neaktuálne, nakoľko zo samotnej výpovede obvinenej a v trestnom konaní už stíhanej osoby A. A. H.
a ďalších obvinených osôb je zrejmé, akým spôsobom došlo k zneužitiu jednotlivých údajov žalobcu v 1.
aj v 2. rade, že na jednotlivé realizované platobné údaje žalobca neudelil súhlas, a preto ich nemožno
považovať za autorizované platobné operácie. Z vyšetrovacieho konania je zrejmé a zrozumiteľné, ako
prebiehali jednotlivé platobné operácie, preto súd nepovažuje za dôvodné v tomto konaní opakovane

vykonávať dôkazy, ktorými by sa tieto skutočnosti mali nanovo zisťovať, aj z uvedeného dôvodu súd
zamietol návrh žalovaného v 1. rade na výsluch svedka A. J. a zároveň aj z toho dôvodu, že žalovaný
takýto dôkaz nenavrhol v rámci úkonoch vykonaných podľa § 167 C.s.p., takže súd na návrhy na
vykonanie ďalších dôkazov v tomto konaní už neprihliadal.

90. K ďalšej námietke žalovaného v 1. rade vznesenej po procesných úkonoch podľa § 167 C.s.p.

na pojednávaní dňa 22. 1. 2024, teda 7 rokov po podaní žaloby, že žalobca v 1. rade nepredložil
Zmluvu o používaní elektronických služieb banky, a že teda žalobca nijako nepreukázal obsah a rozsah
zmluvného vzťahu so žalovaným v 1. rade, k tejto námietke súd odkazuje na výsledky vyšetrovacieho
konania, na zápisnicu zo dňa 14. 1. 2016 o podaní trestného oznámenia A. B., v ktorej tento uvádza,
že je majiteľom predmetného osobného účtu, čo žalovaný v konaní do roku 2024 nijako nerozporoval.

Zároveň súd poukazuje na k žalobe predložené dôkazné listiny, a to výpisy z predmetného osobného
účtu žalobcu, ktoré sú nevyvrátiteľným dôkazom toho, že žalobca uzavrel so žalovaným v 1. rade
zmluvu o zriadení bežného bankového účtu, ku ktorému mu bola vydaná bankomatová karta. Tieto
skutočnosti nebolo potrebné v tomto konaní preukazovať, nakoľko z kontextu celého žalobného
nároku a z výsledkov vyšetrovacieho konania je zrejmé, že k jednotlivým bankovým prevodom by

nemohlo dôjsť bez uzavretia predmetných zmlúv o bežnom a vkladovom účte a zmluvy o poskytovaní
a používaní elektronických služieb banky, ako aj zmluvy o odovzdaní a prevzatí bezpečnostných
predmetov. Uvedené sa konštatuje aj v písomných vyjadreniach žalovaného v 1. rade, ktorý nepopiera,
žeby k jednotlivým bankovým transakciám malo dôjsť, popiera však tvrdenie žalobcu, žeby podľa § 8
ods. 1, 2 Zákona o platobných službách mal za jednotlivé finančné transakcie niesť zodpovednosť on.

91. Z dôkazných listín predložených žalobcami k žalobe zo dňa 3. 2.. 2017 súd vzal za preukázané,
že žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu vyzvali žalovaného v 1. rade na dobrovoľné splnenie
zákonnej povinnosti banky v lehote 7 dní a to na vrátenie 10.000,- eur ako sumy neautorizovanej
platobnej operácie. Vo výzve odkázali na skutočnosti popisované v predmetnej žalobe, s poukazom

na ustanovenia § 9, § 10 a § 11 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách. Ako ďalší pasívne
legitimovanýsubjektvžalobeoznačiliajžalovanéhov2.rade,ktoréhospoukazomnaustanovenie§438
ods. 1 Občianskeho zákonníka spolu so žalovaným v 1. rade označili ako subjekty, ktoré zodpovedajú
za škodu mu spôsobenú spoločne a nerozdielne. Žalovanému v 2. rade predžalobná výzva žalobcami
nebola doručená. Žalovaný v 1. rade na výzvy žalobcu nereagoval, preto sa žalobca spolu s žalobcom

v 2. rade svojich nárokov domáhal podaním predmetnej žaloby.

92. Súd nároky žalobcov posudzoval za použitia nasledujúcich zákonných ustanovení:

93. Podľa § 778 občianskeho zákonníka zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou

osobou (ďalej len "vkladateľ") a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím
peňažným ústavom.

94. Podľa § 779 občianskeho zákonníka vkladateľ má právo na úroky alebo na iné majetkové výhody
dohodnuté s peňažným ústavom, a ak neboli dohodnuté, v obvyklej výške s prihliadnutím na dĺžku doby,

v ktorej boli peňažné prostriedky viazané na účte.

95. Podľa § 5 písm. a) Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách na účely tohto zákona sa rozumie vkladom
zverené peňažné prostriedky alebo iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti, ktoré predstavujú
záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu.

96. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzkedopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu
( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §
708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

97. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

98. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,

na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

99. Podľa § 716 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť
tento účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu
sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke.

100. Podľa § 719a Obchodného zákonníka na zmluvu o vkladovom účte a na prijímanie platieb na
vkladový účet, vykonávanie platieb z vkladového účtu, na zúčtovávanie vykonaných platieb a na opravu
chybného zúčtovania platieb sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o zmluve o bežnom účte,
ak v § 716 až 719 nie je ustanovené inak.

101. Podľa § 1 písm. a) Zák.č. 492/2009 Z.z. o platobných službách o zmene a doplnení niektorých
zákonov ( ďalej len „Zákon o platobných službách“) tento zákon upravuje poskytovanie platobných
služieb.

102. Podľa § 101 ods. 1/ Zákona o platobných službách ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj

právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. decembrom 2009; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. decembrom 2009 sa však posudzujú podľa predpisov
účinných do 30. novembra 2009, ak v ďalších odsekoch neustanovuje tento zákon inak.

103. Podľa § 101h ods.1/ Zákona o platobných službách ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj

právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 13. januárom 2018; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. januárom 2018 sa však posudzujú podľa zákona v
znení účinnom do 12. januára 2018, ak odseky 2 až 11 neustanovujú inak.

104. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o platobných službách platobnou operáciou sa rozumie vklad finančných

prostriedkov, výber finančných prostriedkov alebo prevod finančných prostriedkov na pokyn platiteľa
alebo v jeho mene alebo na pokyn príjemcu poskytovateľovi platobných služieb vykonávaný v rámci
platobných služieb podľa odseku 1 písm. a) až g).

105. Podľa § 2 ods. 3 písm. a) Zákona o platobných službách poskytovateľom platobných služieb sa

rozumie banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má v bankovom povolení
uvedené aj poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie.

106.Podľa§2ods.6Zákonaoplatobnýchslužbáchpoužívateľomplatobnýchslužiebsarozumieosoba,
ktorá používa platobné služby ako platiteľ alebo príjemca, pričom platiteľ a príjemca môže byť tá istá

osoba.

107. Podľa § 2 ods. 7 Zákona o platobných službách spotrebiteľom na účely tohto zákona sa rozumie
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy, predmetom ktorej je poskytovanie platobných
služieb, nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, ak § 44d ods. 5 neustanovuje

inak.108. Podľa § 3 Zákona o platobných službách poskytovateľ platobných služieb vykonáva platobné
operácie na základe jednoznačného pokynu používateľa platobných služieb, ktorým je platobný príkaz
v listinnej podobe alebo elektronickej podobe na vykonanie platobnej operácie.

109. Podľa § 8 Zákona o platobných službách účinného do 12.1.2018
(1) Ak platiteľ udelil súhlas na vykonanie platobnej operácie, platobná operácia sa považuje za
autorizovanú.Platiteľmôžeautorizovaťplatobnúoperáciupredjejvykonanímalebo,aksanatomplatiteľ
a jeho poskytovateľ platobných služieb dohodnú, po vykonaní platobnej operácie.

(2) Súhlas na vykonanie platobnej operácie alebo viacerých platobných operácií sa udeľuje vo forme
a podobe dohodnutej v zmluve o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo v rámcovej zmluve
medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb. Ak takýto súhlas chýba, platobná operácia
sa považuje za neautorizovanú.
(3) Súhlas na vykonanie platobnej operácie môže platiteľ odvolať, najneskôr do okamihu, keď sa
platobná operácia stáva neodvolateľnou podľa § 6. Súhlas na vykonanie opakujúcich sa viacerých

platobných operácií možno odvolať, pričom od okamihu odvolania je nasledujúca platobná operácia
považovaná za neautorizovanú.
(4) Postup udelenia súhlasu na vykonanie platobnej operácie sa dohodne v zmluve o poskytnutí
jednorazovej platobnej služby alebo v rámcovej zmluve medzi platiteľom a jeho poskytovateľom
platobných služieb.

110. Podľa § 9 Zákona o platobných službách účinného do 12.1.2018 používateľ platobných služieb
má nárok na nápravu zo strany poskytovateľa platobných služieb, ak svojho poskytovateľa platobných
služieb bez zbytočného odkladu odo dňa zistenia neautorizovanej alebo chybne vykonanej platobnej
operácie, najneskôr však do 13 mesiacov odo dňa odpísania finančných prostriedkov z platobného účtu

alebo pripísania finančných prostriedkov na platobný účet informoval o tom, že zistil neautorizovanú
alebo chybne vykonanú platobnú operáciu, na základe ktorej mu vzniká nárok na nápravu, vrátane
nárokov podľa § 22. Uvedená lehota sa použije, ak poskytovateľ platobných služieb poskytol alebo
sprístupnil informácie o takejto platobnej operácii podľa § 40 a 41.

111. Podľa § 10 Zákona o platobných službách účinného do 12.1.2018
(1) Poskytovateľ platobných služieb je povinný preukázať, že platobná operácia bola autentifikovaná,
riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha alebo iný
nedostatok, ak používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú operáciu autorizoval, alebo
tvrdí, že platobná operácia bola vykonaná nesprávne.

(2) Ak používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú operáciu autorizoval, pričom
použitie platobného prostriedku bolo zaznamenané poskytovateľom platobných služieb, potom samotné
použitie platobného prostriedku nie je dostatočným dôkazom, že platiteľ autorizoval danú platobnú
operáciu alebo zapríčinil neautorizované vykonanie platobnej operácie v dôsledku podvodného konania,
úmyselného opomenutia, konania s hrubou nedbanlivosťou alebo nesplnenia jednej alebo viacerých

povinností podľa § 26.

112. Podľa § 11 Zákona o platobných službách účinného do 12.1.2018
(1) Poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný okamžite vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej
platobnej operácie, ak tento zákon neustanovuje inak, a ak je to možné, docieliť stav na platobnom

účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná operácia vôbec nevykonala; tým
nie je dotknuté ustanovenie § 9. Týmto ustanovením nie je dotknutá zodpovednosť poskytovateľa
platobných služieb platiteľa za preskúmanie a preukázanie autentifikácie platobnej operácie podľa § 10
a za rozhodnutie o oprávnenosti reklamácie podľa § 89 ods. 6.
(2) Platiteľ má nárok na náhradu ďalšej preukázanej škody v rozsahu určenom podľa práva, ktorým sa

riadi zmluvný vzťah medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na elektronické peniaze, ak poskytovateľ platobných
služiebplatiteľanemámožnosťzablokovaťplatobnýúčetalebozablokovaťelektronickézariadenie,ktoré
uchováva elektronické peniaze.

113. Podľa § 12 Zákona o platobných službách účinného do 12.1.2018
(1) Platiteľ znáša stratu až do 100 eur, ktorá súvisí so všetkými neautorizovanými platobnými operáciami
a ktorá je spôsobená použitím strateného alebo odcudzeného platobného prostriedku alebo zneužitímplatobného prostriedku neoprávnenou osobou v dôsledku nedbanlivosti platiteľa pri zabezpečovaní
personalizovaných bezpečnostných prvkov podľa § 26 písm. c), ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak.
(2) Platiteľ znáša všetky straty súvisiace s neautorizovanými platobnými operáciami, ak boli zapríčinené

jeho podvodným konaním, úmyselným nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 alebo
nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 v dôsledku jeho hrubej nedbanlivosti. V
takýchto prípadoch sa neuplatňuje ustanovenie odseku 1.
(3) Platiteľ neznáša nijaké finančné dôsledky vyplývajúce z použitia strateného, odcudzeného alebo
zneužitého platobného prostriedku od okamihu oznámenia skutočnosti podľa § 26 písm. b) okrem

prípadov, keď konal podvodným spôsobom.
(4) Ak poskytovateľ platobných služieb nezabezpečí technické prostriedky na plnenie oznamovacej
povinnosti týkajúcej sa strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného prostriedku ako to
vyžaduje ustanovenie § 27 ods. 1 písm. c), platiteľ nenesie zodpovednosť za finančné dôsledky
vyplývajúce z použitia tohto platobného prostriedku okrem prípadov, keď konal podvodným spôsobom.
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na elektronické peniaze, ak poskytovateľ platobných

služiebplatiteľanemámožnosťzablokovaťplatobnýúčetalebozablokovaťelektronickézariadenie,ktoré
uchováva elektronické peniaze.

114. Podľa § 26 Zákona o platobných službách účinného do 12.1.2018:
Používateľ platobných služieb pri používaní platobného prostriedku je povinný

a) používať platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie a používanie tohto
platobného prostriedku,
b) bez zbytočného odkladu oznámiť poskytovateľovi platobných služieb alebo osobe poverenej
poskytovateľom platobných služieb stratu, odcudzenie, zneužitie alebo neautorizované použitie
platobného prostriedku,

c) po získaní alebo prevzatí platobného prostriedku vykonať všetky primerané úkony na zabezpečenie
ochrany personalizovaných bezpečnostných prvkov platobného prostriedku.

115. Žalobca v 1. rade svoj nárok v predžalobných výzvach adresovaných žalovanej v 1. rade opieral
o § 9, § 10 a § 11 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách. Žalobou sa domáhal spolu

s žalobcom v 2 rade od žalovaných v 1. aj v 2. rade zaplatenia sumy 10.000,- eur a to spoločne
a nerozdielne s poukazom na ustanovenie § 438 ods. 1 a § 420 Občianskeho zákonníka. Súd
vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj z vyjadrení žalovaných v 1. a 2. rade, a z právneho
posúdenia všetkých skutkových okolností posudzuje uplatnený nárok žalobcu v 1. rade voči žalovanému
v 1. rade ako nárok na plnenie, za platenie pohľadávky žalobcu v 1. rade voči Slovenskej sporiteľni,

a. s. vyplývajúcej mu zo Zmluvy o bežnom účte, ktorá bola medzi uvedenými stranami sporu
uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka a zákona č. 492/2009 Z. z., ktorý predstavuje lex specialis
k ustanoveniam Obchodného zákonníka k zmluve o bežnom účte. V § 11 ods. 1 Zákona o platobných
službách je zakotvená povinnosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa vrátiť platiteľovi sumu
neautorizovanej platobnej operácie, ide teda o povinnosť stanovenú zákonom, nie o náhradu škody, na

ktorú má platiteľ nárok podľa ods. 2 uvedeného zákonného ustanovenia a ktorá v danom konaní ani
uplatnená nebola a ani ako náhradu škody za porušenie právnej povinnosti.

116. Právna úprava vkladov vychádza z ustanovenia § 778 Občianskeho zákonníka, na uvedenú právnu
úpravu nadväzuje Obchodný zákonník v tom smere, že upravuje zmluvu o bežnom účte (§ 708 až

§ 715) a zmluvu o vkladovom účte (§ 716 až § 719a), ktoré v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d)
sú absolútnym obchodom a riadia sa bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom. Z
uvedených právnych úprav vyplýva, že medzi osobou, ktorá si zriadila v banke účet (vkladateľom) a
medzi bankou vzniká záväzkovo-právny vzťah, v ktorom sa vkladateľ zaväzuje, že prenechá banke
finančné prostriedky na voľnú dispozíciu, ktorá s nimi môže následne podnikať a banka sa, okrem iného,

zaväzuje platiť vkladateľovi za poskytnuté finančné prostriedky úrok. Medzi bankou a vkladateľom ide
v danom prípade o záväzkovoprávny vzťah, v ktorom vkladateľ má postavenie veriteľa poskytujúceho
banke finančné prostriedky na využitie a banka má postavenie dlžníka. Na základe tohto záväzkovo-
právnehovzťahumávkladateľvočibankepohľadávku,tájesúčasťoujehomajetku.Uvedenúskutočnosť
zvýrazňuje aj ustanovenie § 5 písm. a) zákona o bankách (č. 483/2011 Z. z.), podľa ktorého sa vkladom

rozumie zverenie peňažných prostriedkov, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu.
Vklady na účtoch v banke sú teda pohľadávkami. Obchodný zákonník pri úprave zmluvy o bežnom účte
používa síce vo vzťahu ku vkladateľovi peňazí pojem „majiteľ účtu“, avšak z povahy tohto záväzkového
vzťahu je zrejmé, že sa tým má na mysli osoba, ktorá je oprávnená disponovať s peniazmi na príslušnomúčte. Vkladateľ teda nie je vlastníkom uložených peňazí, pretože tie nie sú v úschove banky, ale stávajú
sajejmajetkom,sktorýmbankahospodári(podniká)aplatízatovkladateľoviúrok.Peňažnéprostriedky
na účte vedenom peňažným ústavom na základe zmluvy o bežnom účte alebo na základe zmluvy o

vkladovom účte nie sú v majetku majiteľa účtu, v ktorého prospech bol účet zriadený, ale sú v majetku
peňažného ústavu. Skutočnosť, že vkladateľ, ktorý vloží peniaze na účet do banky nie je ich vlastníkom
má význam v trestnom konaní, keď je zistená trestná činnosť, ktorá vedie k neoprávnenému prevádzaniu
finančných prostriedkov z účtu na účet, napr. internet banking použitý neoprávnenou osobou, ako tomu
malo byť aj v danom prípade. V takýchto prípadoch, pokiaľ páchateľ neoprávnene odčerpal peňažné

prostriedky z účtu, nemôžu mať jednotliví vkladatelia procesné postavenie poškodených osôb, pretože
peniaze vlastnícky patrili banke a teda poškodenou je samotná banka, nie majiteľ účtu.

117. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 2.
rade nebolo sporné, že žalobca mal v Slovenskej sporiteľni, a. s. zriadený osobný bankový účet pod č. C.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ku ktorému došlo uzatvorením Zmluvy o vedení bankových bežných

a sporiacich účtov. Podľa predložených dôkazných výpisov z osobného účtu žalobcu nebolo sporné, že
tento vykonával platobné operácie aj prostredníctvom internetbankingu. Ďalej nebolo sporné, že dňa 23.
12. 2015 a 24. 12. 2015 žalovaný v 1. rade realizoval dve platobné operácie – vykonal prevod finančných
prostriedkov z účtu žalobcu v 1. rade spolu vo výške 10.000,- eur na účet č. C. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX. V konaní nebolo sporné, že žalobca v 1. rade hneď po zistení uskutočnenia uvedených

platobných operácii podal u žalovaného v 1. rade dňa 30. 12. 2015 reklamáciu, v ktorej namietal, že
na uvedené platobné operácie nedal pokyn a ani ich neautentifikoval. Ďalej nebolo sporné, že žalobca
v 1. rade podal na OR PZ v Spišskej Novej Vsi trestné oznámenie, na základe ktorého vyšetrovateľ
OR PZ v Spišskej Novej Vsi, odboru kriminálnej polície začal dňa 17. 2. 2016 trestné stíhanie vo veci
zločinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí, alebo

inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, z čoho vyplýva, že existujú
skutočnosti osvedčujúce záver, že došlo k spáchaniu trestného činu. Tak isto nebolo sporné a v konaní
bolo preukázané, že dňa 29. 6. 2023 bol vyšetrovateľom podaný návrh na podanie obžaloby podľa §
209 ods.1 Tr. poriadku v konaní ČVS: PPZ-81/NKA-ST4-2019 a následne prokurátorom bola podaná
obžaloba na Mestský súd v Košiciach, kde je vedené trestné konanie pod sp. zn. 48Tk/1/2023.

118. Žalovaný v 1. rade vo svojich vyjadreniach k žalobe a v záverečnom prejave, napriek tomu,
že žalobca v 1.rade namietal, že k spornej platobnej operácii nedal súhlas a ani ju neautentifikoval
a že došlo k zneužitiu platobného prostriedku, internet bankingu, navrhoval žalobu zamietnuť v celom
rozsahu ako nedôvodnú. V záverečnom prejave uvádzal nové skutočnosti a tvrdenia v porovnaní

s písomnými vyjadreniami k žalobe, pre ktoré má byť žaloba zamietnutá. Vytkol žalobcovi v 1. rade, že
v konaní nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným v 1. rade z 2. 11. 2010, poukázal na
rozpornosť tvrdení žalobcu, kde na jednej strane uvádza, že jednotlivé vklady boli vykonané bez jeho
autorizácie a na druhej strane tvrdí, že ako vyplýva z trestnoprávneho konania, došlo k autorizovaniu
platieb. S poukazom na tento súlad žalovaný nevie, voči ktorému tvrdeniu má upriamiť procesnú obranu

a čo je skutkový základ žaloby. Za absolútnu fabuláciu považuje žalovaný v 1. rade tvrdenie žalobcu,
ktoré uviedol v záverečnom prejave, že: „neznáme osoby sa mali dostať prelomením zabezpečenia
do internetbankingu“, čo nevyplýva zo záverov trestného vyšetrovania, z ktorého vyplýva, že neznáme
osoby sa k bezpečnostným prvkom – prístupovému menu a heslu žalobcu dostali presne nezisteným
spôsobom. Žalovaný má zato, že je vylúčené a z logiky veci a povahy odovzdávaného bezpečnostného

prvku vyplýva, že bez zavineného konania osoby, ktorá túto informáciu má, mohla byť sprístupnená
komukoľvek inému. Žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo by to malo byť kladené za vinu
žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 1. rade v záverečnom prejave trval na prerušení konania z dôvodu, že
z doterajšieho vyšetrovacieho konania nevie ustáliť, kto zadal správny pokyn na vykonanie platobných
operácii. Žalovaný tvrdí, že na základe doterajšieho vyšetrovania políciou nevie vylúčiť a s istotou

sa nedá ani zistiť, či to nebol samotný žalobca. Má však zato, že bez zavinenej aktivity žalobcu
v 1. rade takéto informácie uniknúť nemohli. K tomu žalovaný poukázal na výpovede žalobcu pred
orgánmi činnými v trestnom konaní, aj bankovou ombudsmankou, kde zdôrazňoval, že jeho počítač je
zabezpečený heslom a je opatrný. K tomu poukázal na aktivity žalobcu v období pred 23. 12. 2015,
kde žalobca v 1. rade sa prihlasoval, a teda svoje bezpečnostné prvky zadával na rôznych zariadeniach

z rôznych IP-adries, v mesiaci november to boli tri rôzne IP-adresy.

119. Žalovaný v 1. rade v záverečnom prejave ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 5Co/305/2019, kde súd zdôraznil, že: „už len z výpovede vtedy podozrivých osôb je viac akozrejmé, že za škodu, ktorá žalobcovi vznikla, nemohol v žiadnom prípade zodpovedať prevádzkovateľ
internetbankingových služieb, pretože bola spôsobená hrubým porušením a zanedbaním pravidiel
bezpečnosti a ochrany prístupov do internetbankingu zo strany jeho užívateľa“. Žalovanému nie je

známa žiadna nová okolnosť po uplynutí časového obdobia od roku 2019, ktorá by mala zvrátiť toto
tvrdenie, z ktorého žalovaný má zato, že práve správanie sa žalobcu umožnilo nezákonné zneužitie
jeho neopatrnosti, čo nemôže byť kladené na ťarchu banky. Takéto ľahkovážne správanie žalobcu
v 1. rade je samo o sebe v rozpore s jeho strohým konštatovaním v odôvodnení žaloby, že on sa
správal bezpečne, zodpovedne a že postupoval bezpečným spôsobom. K tomu žalovaný v 1. rade

poukázal na to, že z výpovede žalobcu vyplynulo, že v rozhodných dňoch medzi 23. 12. – 29. 12. 2015
nevenoval pozornosť svojmu telefónu, takže na jednej strane žalobca priznáva, že mal telefón pri sebe
vždy zapnutý, na druhej strane však okamžite nereagoval v skorých večerných hodinách na SMS-správu
a okamžite nekontaktoval banku a mobilného operátora. Žalovaný v 1. rade má zato, že ak by si žalobca
včas splnil svoju oznamovaciu povinnosť, nič z toho, čo vytvorilo „okno páchateľom“ by sa nestalo.
S poukazom na uvedené teda neobstojí tvrdenie žalobcu, že banka neuniesla akúkoľvek zodpovednosť

a postupovala protizákonne, ak vykonala riadne zadané a autorizované platobné operácie. Už aj z toho
dôvodu, že z vyšetrovacieho konania jasne vyplýva, že bezpečnostný kód bol získaný nezákonným
konaním reprezentanta mobilného operátora, ktorý je mimo vplyv a dosah banky. Žalovaný v 1. rade má
teda zato, že žalobca v 1. rade presne a riadne preukázal, aké povinnosti žalobca nesplnil a zanedbal.
Žalobca mal dva bezpečnostné prvky z troch iba vo svojej dispozícii, jeden z nich heslo bolo získané,

pretože s ním narábal nedostatočne, teda neutajoval jeho obsah pri jeho disponovaní a ďalší bol
preukázateľne získaný nezákonným konaním osoby reprezentujúcej mobilného operátora. Čo sa týka
žalobcu v 2. rade, žalovaný v 1. rade namietol jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore s tvrdením, že
žalovaný nedokáže zistiť, čo je skutkovým a právnym základom nároku žalobcu v 2. rade a nestotožňuje
sa s tvrdením žalobcov v 1. a 2. rade, že majú spoločný nárok na zaplatenie sumy 10.000,- eur.

120. K námietkam uvádzaným žalovaným v 1. rade v záverečnom prejave súd v celom rozsahu
odkazuje na skutkové zistenia vyšetrovacieho konania a na obsah uznesenia o začatí trestného
stíhania a v neposlednom rade predovšetkým na obsah návrhu na podanie obžaloby. Zo záverov
vyšetrovacieho konania a predmetného návrhu jasne a zrozumiteľne vyplýva, akým spôsobom si

obvinené osoby zabezpečili prístupové meno a heslo k bankovému účtu žalobcu. Skutočnosť, že
v návrhu na obžalobu je uvedený výraz „presne nezisteným spôsobom“, to nespochybňuje výpovede
A. H. a A. I., ktorí prostredníctvom osoby O. F. G. si zabezpečili neoprávnené vydanie novej SIM-karty
patriacej k telefónnemu číslu žalobcu v 2. rade. Z uvedených výpovedí jednoznačne vyplýva, že žalobca
žiadnym spôsobom neparticipoval na predmetnej nezákonnej činnosti. Je nelogické a absurdné tvrdenie

žalovaného v 1. rade, že žalobca si nedostatočne ochraňoval heslo, že s ním nedostatočne narábal,
neochraňoval jeho obsah a podobne. Nelogickosť takéhoto tvrdenia vyplýva z udalostí, ktoré sa udiali
v súvislosti so zneužitím mena a hesla žalobcu, kedy obvinené osoby mu z jeho účtu, bez jeho vedomia
a súhlasu previedli finančné prostriedky na iný bankový účet. Súd má teda zato, že obrana žalovaného
je len účelová a tendenčná, absolútne logicky nekorešponduje s posudzovaným skutkom, pretože je

absurdné, aby žalobca mal sám spolupracovať akýmkoľvek spôsobom na odcudzení svojich vlastných
finančných prostriedkov.

121. K námietke žalovaného v 1. rade, že žalobca nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi ním
a bankou zo dňa 2.11. 2010, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v písomných vyjadreniach k žalobe

a z písomnej korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade s jeho ombudsmanom, ako aj
z dôkazných listín priložených k žalobe, jasne a zrozumiteľne vyplýva, že žalobca v 1. rade bol klientom
vSlovenskejsporiteľni,a.s.,malunejzriadenýosobnýbankovýúčet,zčohologickyvyplýva,žetentobol
zriadený na základe zmluvy, ktorú pokiaľ k žalobe nepredložil, absencia tohto dôkazu nie je dôvodom na
zamietnutie žaloby. V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje aj na písomné vyjadrenie bankového

ombudsmana z 8. 4. 2016 pri vybavení podnetu pod č. BO/4/2016, kde tento uvádza, že: „Obe
bezhotovostné prevody boli riadne autorizované, došlo nielen k prihláseniu do aplikácie elektronickej
službyinternetbankingubezchybnýmzadanímbezpečnostnýchpredmetov,ktoréstesisBankoudohodli
priamo v Zmluve o odovzdaní a prevzatí bezpečnostných predmetov, ako aj v zmluve o poskytovaní
a používaní Elektronických služieb k bankovým produktom, t. j. prihlasovacieho mena a hesla, ale aj

k bezchybnému podpísaniu platobných príkazov Vaším bezpečnostným predmetom, správnym SMS-
kľúčom, ktorý bol zaslaný na telefónne číslo Vášho mobilného telefónu +XXXXXXXXXXXX“.122. Pokiaľ žalovaný v 1. rade v ďalšej námietke odkazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/305/2019, kde v bode 18. okrem iného uvádza, že: „za škodu, ktorá
by žalobcovi vznikla, v žiadnom prípade nemohla zodpovedať prevádzkovateľka internetbankingových

služieb“, súd k tomu uvádza, že žalovaný citoval len časť odôvodnenia predmetného uznesenia, ktorá je
obranou žalovaného v 2. rade. Súd druhej inštancie v predmetnom uznesení, ktorým potvrdil uznesenie
o prerušení konania, tam len konštatoval, že prisvedčuje vyjadreniu žalovaného v 2. rade, ktorý popísal,
akým spôsobom A. A. H. sa dostal k prístupovým údajom jednotlivých klientov bánk, a to tak, že
vyhľadával cez rôzne programy informácie na rôznych internetových stránkach a získaval informácie

o menách a priezviskách užívateľov týchto stránok, o ich emailových adresách, prístupových heslách
a podobne. Tak aj v prípade žalobcu v 1. rade A. B. došlo k vydaniu SIM-karty žalovaným v 2. rade
na základe sfalšovaného úradného dokumentu, t. j. sfalšovania potvrdenia o občianskom preukaze,
ktorý doklad sfalšoval a vyrobil A. H. a s týmto sa preukázal na predajnom mieste žalovaného v 2. rade
pri vydávaní novej SIM-karty (zjavná trestná činnosť). Z uvedeného textu odôvodnenia predmetného
uznesenia teda nemožno vyvodiť, že žalobca akýmkoľvek spôsobom participoval na zneužití údajov

pri následných obvinenými osobami zrealizovaných prevodoch z účtu žalobcu a dané konštatovanie
krajského súdu v predmetnom uznesení nemá vplyv na rozhodovanie o objektívnej zodpovednosti
žalovaného v 1. rade pri posudzovaní nároku žalobcu v 1. rade.

123. K ďalšej námietke žalovaného v 1. rade, že žalobca zanedbal svoju oznamovaciu

povinnosť, nevenoval pozornosť svojmu telefónnemu zariadeniu, súd poukazuje na tú skutočnosť, že
k zrealizovaniu bezhotovostných prevodov finančných prostriedkov z účtu žalobcu došlo v dňoch 23.
a 24. 12. 2015, kedy išlo o Vianočné sviatky a prevody sa uskutočňovali vo večerných a nočných
hodinách. Nemožno teda klásť za vinu žalobcovi, že okamžite nereagoval na jednotlivé SMS-správy.
Na druhej strane žalobca hneď potom, ako zistil pri bežnej kontrole svojho osobného bankového účtu,

že mu chýba suma 10.000,- eur dňa 29. 12. 2015, následne dňa 30. 12. 2015 podal na pobočku
v Slovenskej sporiteľni, a. s. v Spišskej Novej Vsi reklamáciu zrealizovaných ním neautorizovaných
platieb. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca prihlasoval, resp. zadával svoje bezpečnostné prvky na
rôznych zariadeniach a z rôznych IP-adries, súd považuje opäť len za tendenčné a účelové tvrdenie
s cieľom „pripísať“ zavinenie úniku informácií žalobcom bez akéhokoľvek relevantného dôkazu. Je to

len „holé“ konštatovanie žalovaného, jeho názor, resp. filozofovanie s cieľom žalobcovi pripísať vinu,
resp. spoluzavinenie za úkony, ktoré boli vykonané cudzími osobami bez akéhokoľvek jeho pričinenia.
Súd v závere konštatuje, že procesné prostriedky obrany tak, ako ich uvádzal žalovaný v záverečnom
prejave, žiadnym dostatočným spôsobom nepreukazujú, žeby žalobca si nesplnil, alebo zanedbal
povinnosti, ktoré má klient banky, ako majiteľ osobného bankového účtu. Ako vyplýva z rozsiahleho

vyšetrovacieho konania, konanie obvinených osôb bolo takého charakteru, že žiadnym spôsobom ho
nemohlo ovplyvniť akékoľvek správanie žalobcov v 1. a 2. rade. Súd v tomto konaní nezistil také
skutočnosti a žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že zo strany žalobcu v 1. rade
došlo k zanedbaniu akýchkoľvek povinností.

124. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na realizované platobné operácie
žalobca v 1. rade neudelil súhlas, a preto ich nemožno považovať za autorizované platobné operácie.
Žalovaný v 1. rade v tomto konaní žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, žeby žalobca v 1. rade
zapríčinil neautorizované vykonanie platobnej operácie v dôsledku podvodného konania, úmyselného
opomenutia, konania s hrubou nedbanlivosťou alebo nesplnenia jednej alebo viacerých povinností podľa

§ 26 písm. a/, b/, c/ Zákona o platobných službách, čo i len z nedbanlivosti. Žalobca v 1. rade si splnil
svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 26 písm. b/ Zákona o platobných službách a bez zbytočného
odkladu oznámil žalovanému zneužitie a neautorizované použitie platobného prostriedku.
V konaní bolo jednoznačne preukázané, že podvodného konania vo vzťahu k žalobcom (ako aj
žalovaným) sa dopustila tretia osoba (resp. organizovaná skupina), ktorá neautorizovaným prevodom

a nezákonným vstupom do bankového priestoru žalovaného v 1. rade dosiahla neautorizovaný prevod
z účtu žalobcu v 1. rade na účet tretej osoby.

125. Povinnosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej
platobnej operácie je zakotvená v ust. § 11 ods. 1 Zákona o platobných službách, ktorý predstavuje

lex specialis k ustanoveniam Obchodného zákonníka k zmluve o bežnom účte, ide teda o povinnosť
stanovenú zákonom. Súd preto zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie celej žalovanej sumy,
nakoľko nemal preukázané splnenie podmienok ust. § 12 ods. 1 a 2 predmetného zákona, pre znášanie
akejkoľvek straty, nepreukázal, že by k zneužitiu platobného prostriedku neoprávnenou osobou došlo vdôsledku nedbanlivosti platiteľa pri zabezpečovaní personalizovaných bezpečnostných prvkov podľa §
26 písm. c/ Zákona o platobných službách.
Zároveň súd uvádza, že vo vyhovujúcej časti rozsudku vychádzal podporne aj zo záverov rozsudkov

súdov Slovenskej republiky, ktoré rozhodovali o obdobných nárokoch, čím súd dodržal princíp právnej
istoty, ktorý spočíva najmä v očakávaní účastníkov sporu, že v rovnakých prípadoch bude súd aplikovať
rovnaké právne normy a predpokladá aj rovnaké rozhodnutie veci. Aj keď v rozsudkoch, ktoré boli do
konania príkladne predložené žalobcami, nie je žalovanou bankou Slovenská sporiteľňa, a. s., ale iná
banka,rozhodujúceje,žeakovyplývazvýsledkovvyšetrovacíchkonaníaznávrhunapodanieobžaloby,

aj v uvedených rozhodovaných prípadoch sa podvodného konania vo vzťahu k žalobcom dopustila tá
istá organizovaná skupina, ktorá zrealizovala neautorizovaný prevod z účtu A. B., teda v tomto konaní
žalobcu v 1. rade. S poukazom na uvedené súd má zato, že argumentácia žalovaného v 1. rade, že
je neprípustné, aby súd pri rozhodovaní v tejto veci prihliadal na predmetné rozhodnutia súdov SR, je
účelová v snahe vyhnúť sa zodpovednosti a preniesť ju na žalobcov.

126. Čo sa týka nároku žalobcu v 1. rade voči žalovanému v 2. rade, súd žalobu v tejto časti zamietol
ako nedôvodnú. Rozhodol tak potom, čo vzal za preukázané, že žalovaný v 2. rade nemal so žalobcom
v 1. rade uzavretú Zmluvu o pripojení, a nebol s ním ani v žiadnom inom zmluvnom vzťahu. Žalobca v 1.
rade teda nie je v tomto prípade aktívne vecne legitimovaný voči žalovanému v 2. rade.

127. Čo sa týka žalobcu v 2. rade, súd žalobu v časti jeho nároku voči žalovanému v 1. rade a v 2. rade
zamietol, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, žeby žalobcovi v 2. rade vznikla akákoľvek
škoda. Majiteľomosobnéhoúčtu,akouvádzasámžalobcaažalovanýtožiadnymirelevantnýmidôkazmi
nevyvrátil, a to osobného bankového účtu pod č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v Slovenskej
sporiteľni, a. s. bol žalobca v 1. rade. Žalobca v 2. rade nepreukázal, žeby so žalovaným v 1. rade

mal uzavretý akýkoľvek zmluvný vzťah a netvrdil, žeby finančné prostriedky na uvedenom účte boli
finančnými prostriedkami žalobcu v 2. rade a zo žiadnych dôkazov takáto skutočnosť súdu nevyplynula.
K tvrdeniam žalobcov, že žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu z dôvodu, že k nezákonnému postupu
– výmene SIM- karty v mobilnom telefóne žalobcu v 2. rade došlo v pobočke žalovaného v Košiciach,
súd uvádza, že z vyšetrovacieho konania sú známe osoby, ktoré sa tohto podvodu dopustili, a teda

sú známe fyzické osoby, ktoré škodu spôsobili. Tieto osoby sú jednoznačne identifikované a voči ním
si žalobca v 1. rade uplatňuje nárok na náhradu škody v trestnom konaní. Nakoľko v tomto konaní súd
nárok žalobcov posudzuje podľa zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, z ktorého vyplýva
objektívna zodpovednosť banky, teda žalovaného v 1. rade vrátiť finančné prostriedky klientovi, táto
zodpovednosť z vyššie citovaných zákonných ustanovení žalovanému v 2. rade teda nevyplýva, preto

súd žalobu žalobcov voči žalovanému v 2. rade zamietol ako nedôvodnú.

128. Žalobcovia si zároveň uplatnili úroky z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5 % ročne odo dňa
24. 12. 2015 do zaplatenia.

129. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

130. Podľa § 369 Obchodného zákonníka

(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

(3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

131. Zákon o platobných službách v ust. § 11 ods. 1 ukladá povinnosť poskytovateľovi platobných
služieb platiteľa okamžite vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej operácie. O neautorizovanej

platobnej operácii sa žalovaný v 1. rade dozvedel z reklamácie žalobcu v 1. rade zo dňa 30. 12. 2015,
kedy žalobca v 1. rade osobne podal na pobočke Slovenskej sporiteľne, a. s. v Spišskej Novej Vsi
reklamáciu zrealizovaných ním neautorizovaných platieb. Žalovaný v 1. rade mal tak plniť okamžite,
teda dňom nasledujúcim po tomto dni sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto hosúd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% z priznanej sumy od 30. 12. 2015 do
zaplatenia, vo zvyšku žalovaného úroku z omeškania súd žalobu zamietol. Výška úroku z omeškania
nepresahuje výšku úroku z omeškania stanovenú v § 1 Zák.č. 21/2013 Z.z.

132. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

133. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

134. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

135. O trovách konania súd rozhodol v závislosti od úspechu tej-ktorej strany v konaní. Žalobca v 1.

rade mal v konaní voči žalovanému v 1. rade plný úspech, preto mu súd priznal v zmysle ustanovení §
255 ods. 1 C.s.p. voči žalovanému v 1. rade plnú náhradu trov konania.

136. Žalovaný v 1. rade bol úspešný voči žalobcovi v 2. rade, preto mu súd priznal voči nemu plnú
náhradu trov konania.

137. Tak isto žalovaný v 2. rade bol úspešný v konaní, a to ako voči žalobcovi v 1., tak aj voči žalobcovi
v 2. rade, preto mu súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal voči žalobcom v 1.
a 2. rade plnú náhradu trov konania.

138. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.